43. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. No, pôvodne som sa chcela venovať dohovoru o predchádzaniu násilia na ženách a domácemu násiliu a odpovedať na otázky, ale odpovedal to veľmi, veľmi stručne a jasne pán kolega Dostál. Naozaj pochybujem, pani kolegyňa, že ste čítali celý tento dohovor.
Ale chcela by som sa venovať teda, nakoľko ste sa ma hlboko dotkli, ja som v´95. roku, netušiac, že budem budovať občiansku spoločnosť, sa rozhodla, že zoberiem pätnásť ťažko postihnutých ľudí z ústavu a urobím s nimi divadelné predstavenie. Začala som sa im venovať. Odišla som z profesionálneho života, z profesionálneho divadla, zostala som na ulici takpovediac s týmito pätnástimi ťažko postihnutými ľuďmi. Podarilo sa mi založiť občianske združenie a s týmito ľuďmi som mohla naozaj vytvoriť svet, ktorým sme ukázali a odkrývali, odkrývali svet týchto ťažko postihnutých ľudí, ich rodín, ich matiek, ktoré často zostávali samy s týmito deťmi. Venovala som sa im, tri roky som nemala žiadnu plácu. Čiže naozaj neprišiel, bohužiaľ, veľmi ma to mrzí, žiadny pán z Ameriky, aj keď tie prvé naozaj podpory som dostávala zo zahraničia a nie zo Slovenska. Tu vládol ešte ťažký komunizmus, ktorý vôbec nepodporoval niečo také, že by sme mali pomáhať postihnutým, sirotám, týraným ženám.
Ja na rozdiel od vás, pani kolegyňa, som obetovala svoj život týmto ľuďom a založila som občianske združenie. Stala som sa tým aj zakladateľkou tzv. tretieho sektora, o ktorom vy tu dnes s takou hrôzou hovoríte.
Vy, ak mi budete menovať, komu ste obetovali svoj život, pomohli, budem veľmi rada s vami diskutovať aj o občianskej spoločnosti, v ktorú hlboko verím, pretože som tam stretla ľudí, ktorí takýmto spôsobom sa venujú ľuďom na akejkoľvek úrovni, ktorí potrebujú pomoc, sú odkázaní na pomoc a týmto aj otvárame, otvárame oči celej tejto spoločnosti a učíme ju, že rovnosť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Baránik.

Ďakujem pekne. Mňa vo vystúpení pani hlása..., pardon, nie hlásateľky, ale pani poslankyne zaujala tá závažná myšlienka, že tu máme vďaka tomu, že nebol prijatý Istanbulský dohovor, že tu máme tečúcu vodu. Myslím, že táto myšlienka naozaj stojí za nejakú analýzu, aby sme vedeli pochopiť, že aký je súvis medzi mlátením manželiek a detí a tečúcou vodou.
Ja teda nie som si úplne istý, že okrem toho, že pani kolegyňa je hlásateľka profesionálne, že keď skončí v parlamente tu, že sa vráti do profesnej oblasti, kde číta cudzie texty, lebo tu, väčšinou tu v parlamente je tak, že my čítame svoje vlastné texty, ale neviem teda, že či ona prešla z toho svojho pôvodného povolania, že číta cudzie texty aj v parlamente, či sa do toho vráti, alebo či v tom pokračuje, mne to nie je jasné.
Avšak mne sa zdá teda, že tečúca voda, že to nie je výdobytok toho, že sa ženy mlátia a deti bijú a že ženy majú stanovené nejakými stereotypmi to, kde je ich miesto v rodine. Takže možnože by v reakcii na túto moju faktickú mohla pani kolegyňa nám vysvetliť, že ako vlastne to s tou tečúcou vodou a s Istanbulským dohovorom je.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Budaj.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, naozaj tvrdíte, že nie je v realite diskriminácia žien, ale iba v texte Istanbulského dohovoru existuje vlastne diskriminácia. Ona nás ohrozuje, vyliac sa z tohoto textu, a skutočne, že by sa tu zjavila diskriminácia násilia na ženách.
Rozmýšľam, keď som vás počul, tak samozrejme, aj ja som tam započul tie známe tóny a la Zem a vek, že v akom svete, v akom vesmíre žijete, v akom úžasnom bezpečí. Chápem, ste mladá, zámožná, úspešná, vás sa toto netýka a nemáte žiaden súcit ani empatiu k tým tisíckam žien, ktorých sa to týka.
Ja som presvedčený, že keby len jedna takáto žena mala byť nejakým papierom, o ktorom tu hovoríme, zachránená pred samovraždou, pred biedou, pred vyhnaním alebo mučením, alebo bitím, tak naozaj tu nebojujeme zbytočne.
Vy ste v tomto prípade naozaj interpretka cudzej ideológie, ideológie, ktorá vlastne je cudzia aj skúsenosti Slovenska. Tu každý na vidieku dobre vie, že k násiliu na ženách dochádza. Každá žena vám povie, že vie o kamarátkach, ak sa sama neprizná o svojom príbehu, kde je žena vystavovaná neprimeranému násiliu, tlaku a práve pre rodové dôvody. Niekedy pre opilca manžela, ale všetci to tolerujú práve pre rodové dôvody.
Tento diskurz Slovensko, verte, potrebuje. V generácii, z ktorej vy ste, ten diskurz je každému jasný. Zdá sa, že vám nie.

Pani poslankyňa Zimenová.

Pani poslankyňa, vy ste tu práve prezentovali svoj odpor k občianskej spoločnosti a boj proti mimovládkam. Nuž dovoľte mi ohradiť sa, pretože ak vy tvrdíte, že vy budete radšej zastupovať ženy, deti, konkrétnych občanov, tak dovoľte mi upozorniť vás, že práve aj tieto mimovládne organizácie zastupujú ženy, matky a deti. Dovolím si povedať ako jeden príklad, napríklad platforma rodín s deťmi so zdravotným znevýhodnením podáva konkrétne návrhy na zabezpečenie základných podmienok na naplnenie ich základných potrieb, ktoré táto vláda stále a dokola nie je ochotná zabezpečiť a neustále ich ignoruje. Táto mimovládka nie je platená zo zahraničia, ale z darov ľudí, ktorí vedia, že spolupráca takýchto mimovládok s vládou je nevyhnutná, ak sa majú zmeniť pomery v spoločnosti v prospech ich detí.
V demokratickej spoločnosti sa táto spolupráca volá spoluúčasť občanov na verejných politikách, pani poslankyňa Šimkovičová. Volá sa to participácia. Ja rozumiem, že práve vám uplatňovanie demokratických princípov vadí, rovnako ako vám vadí celospoločenská diskusia. Ale ja ako zástanca celospoločenskej diskusie a participatívnej demokracie očakávam a podporujem spoluprácu vlády s mimovládnymi organizáciami, ktoré zastupujú práve ženy a deti.

Pani poslankyňa Šimkovičová.

Pán Poliačik, každý sem do tohto pléna prišiel z nejakého prostredia, z bábkového divadla, z obchodu alebo z televízie, ako ste spomínali.
Pani Dubačová, ja osobne pätnásť rokov som pracovala v nadácii pre deti s chorobami srdiečka a venovala som sa aj tomu, čo som vyštudovala, a to je špeciálnej pedagogike.
Pán Baránik, na vás je škoda reagovať, pán pseudoprávnik.
Ale poďme k podstate.
Pán Poliačik, vy si naozaj myslíte, že Istanbulský dohovor vyrieši, zabráni násiliu, ktoré je páchané na ženách? Vy si naozaj myslíte, že nejakú zbraň zoberie Istanbulský dohovor z rúk toho násilníka a že sa toto nestane?
Pán Budaj, veď my sme právny štát, boj proti násiliu na ženách je u nás legislatívne ošetrené a všetci to odsudzujeme. Sú orgány na to určené, ktoré toto riešia a majú to riešiť.
A koniec koncov o chvíľu hlasujeme a všetci, ktorí sme tu prítomní, rozhodneme o Istanbulskom dohovore.

Pán poslanec Blanár. Nie je v rokovacej sále, druhýkrát stráca poradie. Pani poslankyňa Grausová. Takisto nie je v rokovacej sále. Pán poslanec Zelník. Pán poslanec Zelník nie je v rokovacej sále, takže stráca poradie druhýkrát. Posledný vystupujúci v rozprave je pán poslanec Budaj.
Ešte o slovo požiadala pani podpredsedníčka. Nech sa páči, pani podpredsedníčka. Ale moment, pán poslanec Budaj nie je v rokovacej sále, takže druhýkrát stráca poradie.
Takže pani podpredsedníčka je posledná v rozprave.