46. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám návrh zmeny zákona č. 274/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom v znení neskorších predpisov, tlač 1378.
Tento rok si pripomíname 30. výročie udalostí z novembra 1989, kedy odišiel do minulosti predchádzajúci režim, ktorý zanechal po sebe aj mnoho ľudí, ktorí boli týmto režimom poškodení. (Zaznievanie gongu.) Boli to jednak aktívni odporcovia komunistického režimu, najmä v 50. a potom aj v 70. rokoch, ale aj, samozrejme, aj v iných obdobiach, ale päťdesiate a sedemdesiate roky boli asi tak najintenzívnejšie. A boli to, samozrejme, aj ľudia, ktorí sa do spárov vtedajšej justície dostali úplne náhodne len preto, že ich niekto udal, alebo preto, že si mysleli alebo potrebovali vytvoriť nejakého obetného baránka za niečo, čo sa nepodarilo. Takže tých postihnutých bolo v tomto období veľa a, samozrejme, nikto im už nevráti to, čo im režim vtedy zobral, to sú roky strávené vo väzniciach.
Machiavelli kedysi povedal, že vládca by sa nemal vracať riešiť staré krivdy, lebo poškodených neuškodí a nové krivdy narobí. My však nechceme riešiť staré krivdy, my chceme ukrivdeným aspoň čiastočne refundovať to, čo sa im v minulom režime stalo, zväčša v rozpore aj s vtedajším existujúcim právom alebo s právom, ktoré sa len tvárilo, ako že je právo.
Náš pozmeňujúci zákon k zákonu, ide vlastne o paragraf, ktorý hovorí o základoch výpočtu nároku na kompenzáciu. A ten bol pôvodne 2 eurá a my v predmetnom návrhu sme navrhli 100-percentné navŕšenie na 4 eurá, pretože vlastne i keď politickým väzňom a protikomunistickým bojovníkom boli čiastočne niekedy zvýšené tieto príplatky v celosti, oproti napríklad protifašistickým bojovníkom to nekopírovalo nejakým spôsobom ten sociálny vývin, a tak sa dostalo až do tej ich situácie, že ich kolegovia, ktorí trpeli v rovnakom režime v českej časti, mali až takmer o 100 % väčší príplatok k dôchodku ako ich slovenskí spolubojovníci alebo, respektíve spolutrpiaci. Štyri percentá by vyrovnalo tento slovenský; teda 4 eurá ako základ výpočtu, čo sa vypočítava vlastne za mesiac strávený vo väzení, by vlastne vyrovnal tento nárok asi na úroveň Českej republiky.
Avšak na môj návrh, ktorý vychádzal z rozhodnutia viacerých čelných predstaviteľov koalície, ale aj, samozrejme, opozície, ktorí si myslia, že v tomto roku a vlastne aj kvôli tomu, že ide o ľudí, ktorí sú v podstatne vysokom veku a že postupne odchádzajú, aby sa to určitým spôsobom zvýšilo na 5 eur. A tým naši politickí väzni budú mať síce o asi 20 % vyšší ten príplatok k dôchodku, ale zas na druhej strane treba povedať, že českí politickí väzni majú aj iné kompenzácie, takže v princípe, keď sa schváli pozmeňujúci návrh, ktorý prešiel, myslím, vo všetkých výboroch, by vlastne politickí väzni mohli mať približne rovnaký status, čo sa týka refundácie ich stratených rokov v komunistických väzeniach, približne rovnaký ako v Česku.
Keď by; ešte ako finančne, koľko by to bolo. Keď by išlo o 4 eurá, čo je o stopercentné navŕšenie oproti predchádzajúcim, lebo boli len 2 eurá, tak išlo by o navŕšenie o milión 130-tisíc euro. Navŕšenie o 5 eur by bolo vyššie o 565-tisíc eur, teda celková suma, ktorá by sa navŕšila oproti predchádzajúcej, by bol milión 695-tisíc. Spolu teda keby sa to vyplácalo existujúcim, pozor, podotýkam existujúcim, tým, čo žijú a majú na to nárok, pri štyroch eurách by išlo o 2 milióny 543-tisíc euro, pri piatich eurách by to išlo o 3 milióny 108-tisíc euro. Vypláca to Sociálna poisťovňa, avšak je to náklad štátu, pretože refundáciu robí štát.
Vážené dámy a vážení páni, poprosil by som vás, aby ste zohľadnili skutočnosť, že ide najmä o politických väzňov, ktorí majú už vysoký vek, a ten náklad, samozrejme, prirodzene, bude klesať. Ide o, asi o 700 ľudí. Ide o ich manželky, ktorých je približne 1 100, alebo manželov, 1 100 – 1 200, a ide o ich deti, avšak deti, ide to o príplatok k dôchodku. Tí, ktorí sú aktívni, nič z týchto príplatkov nebudú dostávať. To je, samozrejme, úmerne znížené. Manžel dostáva patrične nižšiu sumu a dieťa ešte nižšiu. Takže predpokladáme, že na budúci rok, ak zostane nezmenený stav, by tento výdavok tvoril 3 milióny 108-tisíc, ale už na ďalšie roky by postupne klesal, hoci by sme neboli radi, aby nás opúšťali ľudia, ale život je taký, že sa nedá zastaviť.
Ďakujem vám za pozornosť a žiadam vás, aby ste podporili tento návrh zákona. A myslím, že hlasovanie bude v utorok o jedenástej. (Rečník sa obrátil na predsedajúceho.) Hlasovanie bude v utorok o jedenástej.

Hlasovanie áno, ale nemáme tu pani poslankyňu Bašistovú. (Reakcia navrhovateľa: Je tam, je tam.)
A, tam vás hľadám a vy sedíte inde (povedané s pobavením), vidíte. Nech sa páči, takže teraz dávam slovo; mýliť sa je ľudské, no.
Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni, predsedníčke výboru pre sociálne veci pani poslankyni Bašistovej. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Antona Hrnka, Jaroslava Pašku, Štefana Zelníka, Magdalény Kuciaňovej a Juraja Soboňu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 274/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom v znení neskorších predpisov.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1788 z 13. mája 2019 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre sociálne veci, pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný návrh zákona prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplývajú dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 a 2 v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 170 z 18. júna 2019. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne.
Otváram rozpravu. Písomne sa neprihlásil nikto. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť... (reakcia z pléna), dobre, počkáme. Skúste si vytiahnuť kartu. Vieme, dobre, registrujem, že sa hlásite. Skúste tam nahodiť pána poslanca Budaja. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Takže prihlásil sa pán poslanec Dostál, pani poslankyňa Grausová a pán poslanec Budaj.
Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, my s pánom poslancom Hrnkom obvykle máme na veci dosť rozdielne názory a neraz vstupujeme aj do vzájomných polemík a stretov, ale musím povedať, že táto téma je vec, ktorá nás spája. A teda vystúpil som najmä preto, aby som podporil návrh zákona, s ktorým prichádza, pretože považujem za dôležité, aby sme si takto, nie síce zásadne, je to, je to vo vzťahu k tomu, čo politickí väzni a ich rodiny museli zažiť počas komunistického režimu, naozaj iba symbolické odškodnenie, ale je to dôležité, aby sme nezabúdali. Aby sme nezabúdali, ako pán poslanec Hrnko povedal na úvod svojho vystúpenia, tento rok si pripomenieme 30 rokov od konca komunistického režimu. Mnohí z tých ľudí, ktorí sa aktívne postavili komunistickému režimu alebo boli prenasledovaní komunistickým režimom a trpeli v dôsledku toho, akým spôsobom komunistický režim postupoval voči svojim kritikom aj voči ich rodinám, tak mnohí z tých ľudí už dnes nie sú medzi nami, mnohí, mnohí z nich sú, sú, patria už do starších vekových kategórií a postupne odchádzajú. Tak ak takýto krok má prísť, tak je najvyšší čas.
Aj viacerí kolegovia z opozície sa nie raz pokúsili otvoriť túto tému a prísť s podobným návrhom. Spájali túto tému aj s témou výsluhových dôchodkov pre eštebákov, ktoré sú takým zaujímavým kontrapunktom k tomu, akým spôsobom sa spoločnosť stavia k obetiam komunistického režimu a k tým, ktorí sa podieľali na páchaní zločinov komunistického režimu a ktorí sú dnes práve v dôsledku tých výsluhových dôchodkov často zabezpečení výrazne nadštandardne, kým tie obete sú v dôsledku toho, že boli perzekvované a boli znevýhodňované, naopak, na tom horšie ako priemer. Preto, tak ako v prvom čítaní, ten návrh, s ktorým prichádza s kolegami pán poslanec Hrnko, podporím a podporím aj to navrhované zvýšenie v rámci spoločnej správy zo štyroch na päť eur. Je to naozaj to minimum, čo môžeme pre obete komunistického režimu spraviť. A vyzývam aj vás, aby ste ten návrh podporili.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Grausová. Nenachádza sa v rokovacej sále.
Pán poslanec Budaj, nech sa páči.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne a kolegovia, zákony tohto typu, týkajúce sa totalitnej minulosti, majú tri roviny kvalít. Jedna rovina je v uchovávaní, pestovanie pamäti. Myslím, že tento zákon už tým, že ho predkladateľ predložil, dokazuje, že v tomto prípade si zaslúži všeobecnú podporu, pretože pripomína dobu neslobody a pripomína naše záväzky voči, najmä voči tým, ktorí tu už nie sú, ale aj voči tým zvyškom politických väzňov, ktorí stále žijú a často žijú vo veľmi nedobrej sociálnej situácii.
Druhá rovina takýchto zákonov je rovina toho tzv. odškodnenia. Nie raz som tuná pri predkladaní práve zákona o odškodnení obetí, ktoré ale, žiaľ, vtedy koalícia nepodporovala, nebolo pred voľbami, tak som pripomínal, že odškodnenie je a vždy zostane symbolickým. Čiže či ide o takú väčšiu, menšiu sumu, zmarené životy, zmarené osudy, zmarené šance, ľudské šance, ktoré zmenili celkom príbehy ľudí, lebo málokto, kto je odsúdený celý život robiť povedzme na traktore, tak sa už stane potom po revolúcii jadrovým fyzikom. Málokto, kto bol z lekárskej rodiny odsúdený nedostať sa na vysokú školu, málokto si to dobehne popri práci sústružníka, aj keď nebol rovno vo väzení. Toto sú osudy, ktoré nevieme vrátiť, ani tento parlament a žiaden parlament na svete. Preto hovoríme o symbolickom odškodnení, ktoré by aspoň obete politického, politických perzekúcií z éry totality nerobilo bezdomovcami alebo proste dávalo by im šancu dôstojne žiť, aj keď ich sociálny status neprenesieme a nikdy som to ani nenavrhoval, aby sa preniesol nad úroveň tých plukovníkov, kapitánov, generálov ŠtB, ktorí ich prenasledovali, nad úroveň bývalých prokurátorov a sudcov, ktorí ich odsudzovali, nad úroveň bacharov, ktorí ich bili, a tak ďalej a tak ďalej. Nenavrhoval som to, hoci iste by to bolo namieste.
Tretia úroveň takýchto zákonov je spravodlivosť. Toto slovo, ktoré sa tak často krčí v kúte, áno, aj na Slovensku, toto slovo stále existuje a cítia ho ľudia, cítia ho často trpko aj politickí väzni. Nejeden z nich vie, že či mu teraz na sklonku života parlament prihodí štyri alebo päť eur, to jeho život výrazne neovplyvní, ale cítil by satisfakciu, keby sa mu nesmiali do očí jeho niekdajší kati, väznitelia, mučitelia, tí, ktorí celý ten systém totality stvorili a ktorí ich odsúdili na často trpké roky vo väzeniach alebo rovnako trpké roky občanov druhej kategórie.
Tento zákon neobsahuje odobratie dôchodkov, vysokých dôchodkov tých, ktorí v minulosti potláčali slobodu a demokraciu. Naďalej ich považujeme v našej legislatíve za hrdinov štátu, čiže za tých občanov, ktorí si zasluhujú špecifické dôchodky, ktoré sa neodrátavajú len od bežných rokov odpracovaných, ale tzv. odslúžených pre štát. Že je to celé kontradikciovaný adjekt, to, že ako môže človek, ktorý, ako môže človek dostávať extra odmenu, výsluhový dôchodok v demokratickom štáte za potláčanie slobody a demokracie, to je absurdita, to je súčasť absurdného sveta, v ktorom stále jednou nohou sme a ktorému predkladateľ mohol odpomôcť, ak by prijal ten návrh, ktorý som predkladal ja, že peniaze na zlepšenie sociálnej situácie bývalých politických väzňov sa nájdu práve v často extrémne vysokých dôchodkoch, v tzv. výsluhových dôchodkoch tých, ktorí priamo pracovali napríklad na vnútornom nepriateľovi a to znamená, že skutočne sa zaoberali osobne a konkrétne potláčaním slobody a demokracie na Slovensku.
Toto je jediná moja výhrada k tomuto zákonu, že tie dve kategórie, ktoré sa od takýchto zákonov očakávajú, pripomenutie pamäti aj symbolická pomoc obetiam, tie spĺňa, ale to vyrovnávanie spravodlivosti nenastáva, nad tým zatvára tento navrhovateľ v tejto chvíli oči. Ja verím, že skôr alebo neskôr bude toto ustanovenie, že aj 30 rokov po revolúcii odporcovia slobody a demokracie boli odmeňovaní ako hrdinovia tohoto štátu, bude raz hanbou, nad ktorou budú dvíhať obočie naši pokračovatelia v tomto parlamente a najmä naši potomkovia, ktorí naozaj nebudú rozumieť, že ako sme boli schopní toľkého pokrytectva a ako sme boli schopní tak nelogicky konať, že naozaj tu každý poslanec prisahá, keď vstupuje, na slovenskú demokratickú ústavu, každý ústavný činiteľ sa oháňa tým, ako uznáva, že v minulosti sa Slovensku demokracia ani sloboda nedostávali, a predsa mlčíme a akosi bezradne stojíme pred tým, ak sú ako štátni hrdinovia vyzdvihovaní zločinci. Doslova zločinci, ktorí nie raz majú na rukách krv. Ak aj mnohí z nich už nežijú, zaslúžili si odsúdenie, aby slovenská mladá generácia dokázala odlišovať dobro od zla. Bez toho, že vypískame jedných a tlieskať budeme druhých, nie je možné vytvoriť v nastupujúcich generáciách pochopenie, čo je teda vlastne dobré a zlé. Je to teda len pomiešané čierne s bielym, akási šeď, ktorá, kto je šikovný, tak sa cez všetko prepletie a ešte aj zbohatne a nakoniec ho tzv. nechytia a smeje sa všetkým do očí tak, ako sa do poslednej chvíle smial ideológ bývalého režimu Vasil Biľak, ktorý žil vo vile, ktorú nezískal legálnym spôsobom, a predsa až do jeho smrti – napokon aj do týchto chvíľ – mu ten majetok nikto nevzal. Napriek tomu, koľko je tu odkázaných ľudí, často aj bezdomovcov, on sa nám smial až do smrti, v pokročilom veku do tváre, akí sme neschopní pochopiť, že práve takéto príklady demoralizujú slovenskú realitu.
Dámy a páni, ešte raz chcem poďakovať predkladateľovi, že urobil tento krok, minimálne v tých dvoch bodoch si dostál toho, čo tento, tento zákon potrebuje. V tej tretej otázke zrejme, pokiaľ ide o výsluhové dôchodky prenasledovateľov politických väzňov, ja osobne budem pokračovať v úsilí, aby tento paradox slovenský skončil.
Ďakujem.

Štyri faktické poznámky na vaše vystúpenie. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Hrnko, nech sa páči.
A keď vás môžem poprosiť, keby ste mi pani Grausovú s tým procedurálnym vymazali, dosť ma to mýli. Vy chcete dať procedurálny návrh? Potom sa ma spýtate. Pán poslanec Hrnko, nech sa... Ja vediem túto schôdzu, pani Grausová, ešte stále.
Nech sa páči, pán poslanec Hrnko.

Pán Budaj, ďakujem, že ste teda ocenili tento zákon, ale trošku ma mrzí, že to dávate do súvislosti s volebnou kampaňou. Mňa oslovili cirka pred pol rokom politickí väzni, ktorí sem prišli a povedali, že by bolo vhodné, keby sa ich dôchodky nejakým spôsobom valorizovali, lebo že to je nedôstojné. Ja som si to dal overiť, ja som si urobil, urobil som veľmi veľký kus práce, aby som zistil, ako to v skutočnosti je, a verte, že na volebnú kampaň v tomto, hocikto by to predkladal, by nemyslel, pretože tých cirka 3-tsíc voličov, ktorých sa to týka, je v tejto veci nepodstatných. Ja som to robil úplne z iných motívov a mrzí ma, že ste túto vec takto povedali.
Ináč s vaším vystúpením môžem len súhlasiť, ale na druhej strane treba povedať, že vy ste boli vodcom revolúcie, vy ste boli v niekoľkých vládach a neurobili ste v tom doteraz nič. A viete ako, takže treba si pozrieť aj na svoj dvor.
Ďakujem.