46. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Pán predsedajúci, vážený prítomný poslanec (povedané so smiechom), pán poslanec, a neviem, či sú ešte nejakí... (reakcia z pléna) dvaja, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bola určená výborom Rady pre zdravotníctvo za spravodajkyňu k návrhu pána poslanca Krajčího, návrhu zákona pod tlačou č. 1543. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky financovanie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra 2019 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2019.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Rozpracované
Vystúpenia
18:30
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:30
Natália GrausováVystúpenie s faktickou poznámkou
27.6.2019 o 18:30 hod.
MUDr.
Natália Grausová
Videokanál poslanca
Pán Klus, šírite tu demagógiu. Slovenský štát nebol fašistický. Vznikol v čase mieru ústavnou cestou odsúhlasením Slovenského snemu. To je jedna vec. Druhá vec, keď skončili deportácie, nebolo to toľko, také číslo, ako vy hovoríte, pretože sa pripisuje slovenskému štátu, ako som už povedala, sa pripisujú aj tí Židia, ktorí boli na maďarskom území, keďže Maďarsko nám ubralo veľké časti južného územia vrátane Košíc, Levíc a tak ďalej. Čiže toto je úplne, toto sú lži a demagógie, keď toto pripisujete slovenskému štátu. A okrem toho veľmi veľa obetí, hovorím, tu bola Ješiva, ktorá nebola nikde v Európe, židovská škola, rabínska škola. To nemôžete poprieť. A okrem toho veľké obete boli počas Slovenského národného povstania a za toto slovenské; za tie obete židovské slovenský štát už naozaj nemôže, pretože Slovenské národné povstanie vyvolalo, že Slovensko bolo obsadené Nemcami. A Nemci už potom nebrali ohľad na nikoho. Prehrávali vojnu a jednoducho to už nebolo v réžii vlády slovenského štátu. Tak, prosím, nešírte tu lži, nešírte tu demagógiu. Ste luhár!
Rozpracované
18:31
Uvádzajúci uvádza bod 18:31
Anna VerešováEšte raz vám veľmi pekne ďakujem a prosím o podporu tohto uznesenia. Ďakujem.
Uvádzajúci uvádza bod
27.6.2019 o 18:31 hod.
Mgr.
Anna Verešová
Videokanál poslanca
Ešte raz by som vás rada požiadala o podporu. Zároveň chcem ešte povedať aj k vám, pani kolegyňa, že vlastne z vašej strany sa zdržali členovia výborov. Bolo mi to čudné, priznám sa, práve v takejto ľudskoprávnej téme o náboženskej slobode, pretože naozaj často hovoríte a hrdíte sa tým, že ste kresťania. Chcem povedať, že nie je možné, nie je možné obhajovať jedných a zároveň nemyslieť na druhých. To si neviem ani len predstaviť. Prepáčte, je to posledné slovo, veď ja ešte sa s vami rada porozprávam, len som to nestihla vo faktickej. Nechcem tým zneužiť toto posledné slovo. Môžeme ešte komunikovať.
Ešte raz vám veľmi pekne ďakujem a prosím o podporu tohto uznesenia. Ďakujem.
Rozpracované
18:33
Uvádzajúci uvádza bod 18:33
Martin KlusTakže dovoľte mi, aby som k tomu povedal pár slov, hoci ja pevne verím, že už vám náš zámer je dostatočne známy. My predkladáme návrh zákona, ktorý umožní občanom Slovenskej republiky, ktorí sa dočasne alebo trvalo nachádzajú na území mimo Slovenskej republiky, aby mohli voliť, voliť vo všetkých voľbách. Obzvlášť teda vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, vo voľbách prezidenta Slovenskej republiky a vo voľbách do Európskeho parlamentu aj na veľvyslanectvách a konzulátoch, na našich zastúpeniach v zahraničí. A potom prípadne rozširujeme aj možnosť voľby poštou, ktorú vysvetlím trošičku neskôr, ako technicky to rozširujeme v zásade na všetky voľby vrátane volieb komunálnych a regionálnych.
Takáto možnosť umožní občanom, aby využili právo voliť bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú. To znamená, nebudú nútení sa vracať v čase volieb do svojej domovskej krajiny. A týmto, veríme, že výrazne zvýšime aj možnosť participácie na veciach verejných pre všetkých, ktorým toto právo vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky.
Čiže je cieľom predloženého návrhu, a to odcitujem z dôvodovej správy, je umožniť občanom voliť vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, voľbách do Európskeho parlamentu, voľbách prezidenta Slovenskej republiky, v ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta a v referende na zastupiteľských a konzulárnych úradoch Slovenskej republiky v zahraničí.
A po druhé, pri voľbe poštou zasielať zásielku na ktorýkoľvek zastupiteľský úrad Slovenskej republiky v zahraničí s tým, že zastupiteľský úrad zozbierané zásielky doručí Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, ktoré ich následne rozdistribuuje obciam, čím teda vychádzame v ústrety občanom aj pri drobnej úspore ich súkromných prostriedkov.
Návrh zákona je, samozrejme, v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Bude mať síce mierne negatívny vplyv na verejné financie, ale o to pozitívnejší na správu vecí verejných, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, nebude mať ani negatívny sociálny vplyv, ani na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti a nebude mať negatívny vplyv ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Pán predsedajúci, skončil som v tejto chvíli. Ďakujem pekne za možnosť uviesť zákon.
Uvádzajúci uvádza bod
27.6.2019 o 18:33 hod.
doc. PhDr. PhD. MBA
Martin Klus
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Milé kolegyne, vážení kolegovia, som rád, že aspoň toľkíto z nás sme tu zostali, a dovoľte mi, aby som vám uviedol návrh zákona, ktorý opakovane predkladáme na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Dnes verím v podstate priaznivejšej atmosfére, ako tomu bývalo v minulosti, keďže ako budem potom v rozprave informovať, sa k nemu pozitívne postavili rovnako tak ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, ako aj ministerstvo vnútra a takisto aj pán premiér Pellegrini. Takže verím, že tentoraz náš návrh bude mať podstatne vyššiu mieru podpory a stretneme sa k nemu potom pravdepodobne nie v septembri, keďže o ňom nebudeme hlasovať už v najbližších hodinách, ale v októbri na ďalšej schôdzi.
Takže dovoľte mi, aby som k tomu povedal pár slov, hoci ja pevne verím, že už vám náš zámer je dostatočne známy. My predkladáme návrh zákona, ktorý umožní občanom Slovenskej republiky, ktorí sa dočasne alebo trvalo nachádzajú na území mimo Slovenskej republiky, aby mohli voliť, voliť vo všetkých voľbách. Obzvlášť teda vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, vo voľbách prezidenta Slovenskej republiky a vo voľbách do Európskeho parlamentu aj na veľvyslanectvách a konzulátoch, na našich zastúpeniach v zahraničí. A potom prípadne rozširujeme aj možnosť voľby poštou, ktorú vysvetlím trošičku neskôr, ako technicky to rozširujeme v zásade na všetky voľby vrátane volieb komunálnych a regionálnych.
Takáto možnosť umožní občanom, aby využili právo voliť bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú. To znamená, nebudú nútení sa vracať v čase volieb do svojej domovskej krajiny. A týmto, veríme, že výrazne zvýšime aj možnosť participácie na veciach verejných pre všetkých, ktorým toto právo vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky.
Čiže je cieľom predloženého návrhu, a to odcitujem z dôvodovej správy, je umožniť občanom voliť vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, voľbách do Európskeho parlamentu, voľbách prezidenta Slovenskej republiky, v ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta a v referende na zastupiteľských a konzulárnych úradoch Slovenskej republiky v zahraničí.
A po druhé, pri voľbe poštou zasielať zásielku na ktorýkoľvek zastupiteľský úrad Slovenskej republiky v zahraničí s tým, že zastupiteľský úrad zozbierané zásielky doručí Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, ktoré ich následne rozdistribuuje obciam, čím teda vychádzame v ústrety občanom aj pri drobnej úspore ich súkromných prostriedkov.
Návrh zákona je, samozrejme, v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Bude mať síce mierne negatívny vplyv na verejné financie, ale o to pozitívnejší na správu vecí verejných, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, nebude mať ani negatívny sociálny vplyv, ani na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti a nebude mať negatívny vplyv ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Pán predsedajúci, skončil som v tejto chvíli. Ďakujem pekne za možnosť uviesť zákon.
Rozpracované
18:36
Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:36
Vladimír SlobodaNávrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel...
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra 2019 a gestorský výbor do 9. septembra 2019 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
27.6.2019 o 18:36 hod.
Ing.
Vladimír Sloboda
Videokanál poslanca
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva, tlač 1539. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra 2019 a gestorský výbor do 9. septembra 2019 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Rozpracované
18:38
Uvádzajúci uvádza bod 18:38
Martin KlusDoposiaľ sme teda hovorili o možnosti voľby poštou a jej rozšírenia na eurovoľby, voľby prezidenta a prípadne potom aj rozšírenie na niektoré iné typy volieb pri rôznych technických možnostiach, ktoré dnes zákon umožňuje. Ale vymysleli sme alternatívu, ktorá umožní, ako som spomínal, tak trošku ušetriť aj súkromné prostriedky občanov, pretože zaslať taký hlasovací lístok napríklad z Bruselu napríklad do miesta trvalého pobytu nie je až také lacné. A preto sme si vyžiadali súhlasné stanovisko ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, aby v tomto prípade ministerstvo mohlo poslúžiť ako tak trochu poštár. To znamená, aby naši občania mohli zasielať poštu s hlasovacími lístkami priamo na naše zastupiteľské úrady v tej-ktorej krajine, tam, kde ich máme, prípadne konzulárne úrady. No a títo by potom doručovali túto poštu, ako som spomínal aj v zdôvodnení, v dôvodovej správe, na vecne a miestne príslušné inštitúcie v Slovenskej republike.
Toto je taká prvá dôležitá zmena a som veľmi rád, že sme k tomu dostali pozitívne stanovisko, ako som spomínal, aj od samotného pána ministra, ktorý mi svojím listom zo 14. mája 2019 adresoval nasledovné slová: "Potvrdzujem ochotu, zaujímam pripravenosť Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky poskytnúť aktívnu súčinnosť Ministerstva vnútra v Slovenskej republike ako gestorovi volebného zákonodarstva, pokiaľ ide o prípravu príslušných legislatívnych zmien, ktoré umožnia naplnenie volebného práva aj tých občanov Slovenskej republiky, ktorí sa v čase konania vyššie uvedených volieb ľudového hlasovania alebo referenda nachádzajú mimo územia Slovenskej republiky." Pán minister píše, že "mám za to, že štát by mal vytvoriť všetky podmienky pre to, aby jeho občania mohli realizovať aktívne volebné právo ako jedno z občianskych práv bez ohľadu na miesto ich pobytu. O to viac, že možnosť zúčastniť sa hlasovania vo voľbách či v referende prostredníctvom zastupiteľského úradu v zahraničí umožňuje legislatíva a aplikačná prax vo viacerých iných členských štátoch Európskej únie."
My máme tiež takúto štúdiu k dispozícii. Veľmi radi vám ju dáme, pokiaľ by ste mali záujem.
Pán minister ešte veľmi stručne spomenul, že jednou zo základných diplomatických funkcií zastupiteľských úradov Slovenskej republiky je aj ochrana záujmov občanov Slovenskej republiky v príslušnom prijímajúcom štáte a zastupiteľské úrady teda budú môcť byť zároveň miestom prvého kontaktu občanov so štátom, jeho orgánmi a to nielen v konzulárnej oblasti, čím podporil aj tú možnosť voľby na samotných veľvyslanectvách a v konzulárnych úradoch.
Je veľmi dôležité v tejto súvislosti spomenúť aj to, že aj tá poštárska služba dnes umožní naozaj veľmi efektívne zozbierať hlasy občanov a tým podľa nášho názoru vzbudí aj väčšiu mieru pozornosti občanov, ktorí sa krátkodobo alebo dlhodobo v zahraničí nachádzajú. Toto by som chcel zdôrazniť ešte, lebo ak sem-tam odznieva nejaká kritika tohto návrhu alebo týchto návrhov, ktoré opakovane predkladáme, tak to je o tom, že prečo by mal voliť niekto, kto neplatí dane na Slovensku, niekto, kto trvalo a dlhodobo žije v zahraničí. No, pravda je taká, že tento návrh je ako šitý na mieru aj pre tých, ktorý tam trvalo nežijú, ale sú tam dajme tomu len na dovolenke alebo na služobnej ceste, a práve o týchto ľudí sa nám v tejto chvíli jedná primárne.
Ja spomeniem len jeden osobný príklad práve z týchto posledných volieb z 25. mája, volieb do Európskeho parlamentu, kedy som sa zúčastnil vedeckej konferencie v Prahe a mnohí organizátori Slováci – profesori, docenti, akademici, ktorí spoluorganizovali túto konferenciu, jednoducho nemohli prísť voliť svojich poslancov napriek tomu, že boli len pár ulíc od nášho veľvyslanectva. Čiže aj toto sú také momenty, ktoré nás primäli k tomu, aby sme tento návrh opätovne predložili.
A tešíme sa aj z toho, že tu máme podporné stanoviská, či už od pána predsedu vlády Slovenskej republiky alebo pani ministerky Sakovej. Len veľmi stručne dve vety: "Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky po tom, ako hlasovanie zo zahraničia získalo", a to zdôrazňujem, "širokú podporu koaličných i opozičných politických strán, začalo pracovať na novele zákona o podmienkach výkonu volebného práva." Takže my to chceme vlastne pani ministerke takýmto spôsobom trošku uľahčiť.
A aj tie technikálie, ktoré v minulosti tvrdila, že sú trošku problematické, náš zákon dáva na poriadok. Najčastejšie sa v tejto súvislosti spomínalo to, že aby sa ukončilo včas hlasovanie napríklad na našom zastupiteľskom úrade v Canberre, kde je pomerne veľký časový rozdiel. Ten náš zákon predpokladá, že všetky voľby budú musieť byť ukončené do desiatej hodiny nášho času. To znamená, že adekvátne tomu sa opraví aj začiatok hlasovania na našom zastupiteľskom úrade v Canberre alebo vo Washingtone, keď chceme.
A takisto sa tam často spomínali problémy so zostavením volebnej komisie. My podobne ako občania Českej republiky, Nórska, Švédska a iných krajín, ktoré toto majú dávno zavedené vo svojom legislatívnom poriadku, predpokladáme, že občania Slovenskej republiky dôverujú nášmu diplomatickému servisu, našim službám v zahraničí, a teda veríme, že naši zastupitelia vrátane veľvyslancov sú dostatočnou zárukou na to, že hlasy budú férovo spočítané, ale do zákonu sme zároveň dali aj možnosť, aby si politické strany vysielali svojich zástupcov ako členov okrskových volebných komisií mimo Slovenskú republiku. Vieme si predstaviť, že v Prahe by takéto obsadenie napríklad nebol absolútne žiadny problém, alebo v Brne. A viem si predstaviť, že tam, kde sú hlavné mestá, kde máme našich krajanov, takisto nie je problém požiadať, ktorákoľvek politická strana, aby sa takejto kontroly naši občania ujali. Takže nevidíme v tomto žiadny problém a veríme, že v tomto naozaj nám môžu ísť príkladom aj iné krajiny, a o to viac veríme, že táto legislatívna novela nájde širokú podporu v Národnej rade a vyjdeme tým v ústrety našim občanom.
My síce rešpektujeme, že tá legislatíva môže platiť aj pre voľby do Európskeho parlamentu, prezidentské voľby a niektoré ďalšie v roku 2004, ale jedná sa teraz najmä o rok 2020, to znamená o osem mesiacov, kedy budeme voliť poslancov Národnej rady, kde už sa to dá poštou, ale zároveň teda veríme tomu, že ak by sme to rozšírili aj na zastupiteľské úrady, tak ten záujem by bol ešte väčší a práve preto to predkladáme už teraz, aby to bolo platné už na voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020, pokiaľ nás nič zásadné nepostrehne v podobe predčasných volieb.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Uvádzajúci uvádza bod
27.6.2019 o 18:38 hod.
doc. PhDr. PhD. MBA
Martin Klus
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Už mám taký slabší hlas, asi ma nebolo dosť dobre počuť. Takže len aby ste mohli reagovať prípadne faktickými poznámkami, keby bol záujem. Ja verím, že to, že nemáte záujem vystúpiť v rozprave, znamená, že ste všetci absolútne vyzrozumení, že je to výborný návrh zákona a že ho všetci podporíte. Myslím si, že niet o čom. Ale predsa len pár technikálií v tomto prípade, o čo rozširujeme, to, čo sme tu ešte nemali na tejto pôde Národnej rady Slovenskej republiky, tento návrh.
Doposiaľ sme teda hovorili o možnosti voľby poštou a jej rozšírenia na eurovoľby, voľby prezidenta a prípadne potom aj rozšírenie na niektoré iné typy volieb pri rôznych technických možnostiach, ktoré dnes zákon umožňuje. Ale vymysleli sme alternatívu, ktorá umožní, ako som spomínal, tak trošku ušetriť aj súkromné prostriedky občanov, pretože zaslať taký hlasovací lístok napríklad z Bruselu napríklad do miesta trvalého pobytu nie je až také lacné. A preto sme si vyžiadali súhlasné stanovisko ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, aby v tomto prípade ministerstvo mohlo poslúžiť ako tak trochu poštár. To znamená, aby naši občania mohli zasielať poštu s hlasovacími lístkami priamo na naše zastupiteľské úrady v tej-ktorej krajine, tam, kde ich máme, prípadne konzulárne úrady. No a títo by potom doručovali túto poštu, ako som spomínal aj v zdôvodnení, v dôvodovej správe, na vecne a miestne príslušné inštitúcie v Slovenskej republike.
Toto je taká prvá dôležitá zmena a som veľmi rád, že sme k tomu dostali pozitívne stanovisko, ako som spomínal, aj od samotného pána ministra, ktorý mi svojím listom zo 14. mája 2019 adresoval nasledovné slová: "Potvrdzujem ochotu, zaujímam pripravenosť Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky poskytnúť aktívnu súčinnosť Ministerstva vnútra v Slovenskej republike ako gestorovi volebného zákonodarstva, pokiaľ ide o prípravu príslušných legislatívnych zmien, ktoré umožnia naplnenie volebného práva aj tých občanov Slovenskej republiky, ktorí sa v čase konania vyššie uvedených volieb ľudového hlasovania alebo referenda nachádzajú mimo územia Slovenskej republiky." Pán minister píše, že "mám za to, že štát by mal vytvoriť všetky podmienky pre to, aby jeho občania mohli realizovať aktívne volebné právo ako jedno z občianskych práv bez ohľadu na miesto ich pobytu. O to viac, že možnosť zúčastniť sa hlasovania vo voľbách či v referende prostredníctvom zastupiteľského úradu v zahraničí umožňuje legislatíva a aplikačná prax vo viacerých iných členských štátoch Európskej únie."
My máme tiež takúto štúdiu k dispozícii. Veľmi radi vám ju dáme, pokiaľ by ste mali záujem.
Pán minister ešte veľmi stručne spomenul, že jednou zo základných diplomatických funkcií zastupiteľských úradov Slovenskej republiky je aj ochrana záujmov občanov Slovenskej republiky v príslušnom prijímajúcom štáte a zastupiteľské úrady teda budú môcť byť zároveň miestom prvého kontaktu občanov so štátom, jeho orgánmi a to nielen v konzulárnej oblasti, čím podporil aj tú možnosť voľby na samotných veľvyslanectvách a v konzulárnych úradoch.
Je veľmi dôležité v tejto súvislosti spomenúť aj to, že aj tá poštárska služba dnes umožní naozaj veľmi efektívne zozbierať hlasy občanov a tým podľa nášho názoru vzbudí aj väčšiu mieru pozornosti občanov, ktorí sa krátkodobo alebo dlhodobo v zahraničí nachádzajú. Toto by som chcel zdôrazniť ešte, lebo ak sem-tam odznieva nejaká kritika tohto návrhu alebo týchto návrhov, ktoré opakovane predkladáme, tak to je o tom, že prečo by mal voliť niekto, kto neplatí dane na Slovensku, niekto, kto trvalo a dlhodobo žije v zahraničí. No, pravda je taká, že tento návrh je ako šitý na mieru aj pre tých, ktorý tam trvalo nežijú, ale sú tam dajme tomu len na dovolenke alebo na služobnej ceste, a práve o týchto ľudí sa nám v tejto chvíli jedná primárne.
Ja spomeniem len jeden osobný príklad práve z týchto posledných volieb z 25. mája, volieb do Európskeho parlamentu, kedy som sa zúčastnil vedeckej konferencie v Prahe a mnohí organizátori Slováci – profesori, docenti, akademici, ktorí spoluorganizovali túto konferenciu, jednoducho nemohli prísť voliť svojich poslancov napriek tomu, že boli len pár ulíc od nášho veľvyslanectva. Čiže aj toto sú také momenty, ktoré nás primäli k tomu, aby sme tento návrh opätovne predložili.
A tešíme sa aj z toho, že tu máme podporné stanoviská, či už od pána predsedu vlády Slovenskej republiky alebo pani ministerky Sakovej. Len veľmi stručne dve vety: "Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky po tom, ako hlasovanie zo zahraničia získalo", a to zdôrazňujem, "širokú podporu koaličných i opozičných politických strán, začalo pracovať na novele zákona o podmienkach výkonu volebného práva." Takže my to chceme vlastne pani ministerke takýmto spôsobom trošku uľahčiť.
A aj tie technikálie, ktoré v minulosti tvrdila, že sú trošku problematické, náš zákon dáva na poriadok. Najčastejšie sa v tejto súvislosti spomínalo to, že aby sa ukončilo včas hlasovanie napríklad na našom zastupiteľskom úrade v Canberre, kde je pomerne veľký časový rozdiel. Ten náš zákon predpokladá, že všetky voľby budú musieť byť ukončené do desiatej hodiny nášho času. To znamená, že adekvátne tomu sa opraví aj začiatok hlasovania na našom zastupiteľskom úrade v Canberre alebo vo Washingtone, keď chceme.
A takisto sa tam často spomínali problémy so zostavením volebnej komisie. My podobne ako občania Českej republiky, Nórska, Švédska a iných krajín, ktoré toto majú dávno zavedené vo svojom legislatívnom poriadku, predpokladáme, že občania Slovenskej republiky dôverujú nášmu diplomatickému servisu, našim službám v zahraničí, a teda veríme, že naši zastupitelia vrátane veľvyslancov sú dostatočnou zárukou na to, že hlasy budú férovo spočítané, ale do zákonu sme zároveň dali aj možnosť, aby si politické strany vysielali svojich zástupcov ako členov okrskových volebných komisií mimo Slovenskú republiku. Vieme si predstaviť, že v Prahe by takéto obsadenie napríklad nebol absolútne žiadny problém, alebo v Brne. A viem si predstaviť, že tam, kde sú hlavné mestá, kde máme našich krajanov, takisto nie je problém požiadať, ktorákoľvek politická strana, aby sa takejto kontroly naši občania ujali. Takže nevidíme v tomto žiadny problém a veríme, že v tomto naozaj nám môžu ísť príkladom aj iné krajiny, a o to viac veríme, že táto legislatívna novela nájde širokú podporu v Národnej rade a vyjdeme tým v ústrety našim občanom.
My síce rešpektujeme, že tá legislatíva môže platiť aj pre voľby do Európskeho parlamentu, prezidentské voľby a niektoré ďalšie v roku 2004, ale jedná sa teraz najmä o rok 2020, to znamená o osem mesiacov, kedy budeme voliť poslancov Národnej rady, kde už sa to dá poštou, ale zároveň teda veríme tomu, že ak by sme to rozšírili aj na zastupiteľské úrady, tak ten záujem by bol ešte väčší a práve preto to predkladáme už teraz, aby to bolo platné už na voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020, pokiaľ nás nič zásadné nepostrehne v podobe predčasných volieb.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Rozpracované
18:47
Uvádzajúci uvádza bod 18:47
Marek KrajčíUvádzajúci uvádza bod
27.6.2019 o 18:47 hod.
MUDr.
Marek Krajčí
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Rozpracované
12:46
Vystúpenie 12:46
Marek KrajčíGlváč, Martin, podpredseda NR SR
Nech sa páči.
Krajčí, Marek, poslanec NR SR
Vážený pán predsedajúci a vážení poslanci (reakcia z pléna), dovoľte, aby som predložil návrh ústavného zákonu... (Reakcie z pléna.) Nie je rozumieť, hej? (Reakcie z pléna.) Aha, tak počkáme. (Reakcia z pléna.) Áno. (Reakcie z pléna.) A kamera je ešte, kameru máme hore....
Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Nech sa páči.
Krajčí, Marek, poslanec NR SR
Vážený pán predsedajúci a vážení poslanci (reakcia z pléna), dovoľte, aby som predložil návrh ústavného zákonu... (Reakcie z pléna.) Nie je rozumieť, hej? (Reakcie z pléna.) Aha, tak počkáme. (Reakcia z pléna.) Áno. (Reakcie z pléna.) A kamera je ešte, kameru máme hore. (Reakcie z pléna.) Myslím, že budeme dneska všetci v správach, lebo takto málo tu ešte asi nebolo poslancov (Povedané so smiechom.)
Raz, dva. Je ma už počuť? Ešte nie, hej? (Reakcie z pléna.) Raz, dva, raz, dva, tri. (Reakcie z pléna.) Už ide, hej? Takže môžem? Tak ešte raz.
Vážený pán predsedajúci, ctení poslanci, dovoľte, aby som predložil návrh ústavného zákona o rozpočtovaní výdavkov štátu na verejné zdravotníctvo. Cieľom tohto zákona je zabezpečenie predvídateľného navyšovania výdavkov štátu na verejné zdravotníctvo. To výraznou mierou prispeje k dosiahnutiu dlhodobej udržateľnosti verejného zdravotníctva, efektívneho vynakladania verejných prostriedkov či zvýšenia kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti.
Rozpočet určený pre oblasť verejného zdravotníctva by mal každoročne lineárne zvyšovať, by sa mal na základe tohto návrhu - tak snáď to bude na zázname - by sa mal podľa tohto návrhu každoročne lineárne zvyšovať, až kým Slovenská republika nebude vynakladať na verejné zdravotníctvo také percento zo svojho hrubého domáceho produktu, ktoré je priemerom hrubého domáceho produktu vynakladaným na zdravotníctvo v iných členských štátoch Európskej únie.
V zdravotníctve v poslednom období neustále dominuje téma financovania štátnej nemocnice, majú obrovský investičný dlh, je to viac ako 1,5 mld. eur. Dlhy v zdravotníctve predstavujú ďalších približne 1,5 mld. eur. Napriek uvedeným dlhom financovanie v zdravotníctve v Slovenskej republike dlhodobo zaostáva za priemerom členských štátov Európskej únie. Kým priemer celkových výdavkov v členských štátoch Európskej únie predstavuje 9,6 % z ich hrubých domácich produktov, na Slovensku je to, žiaľ, iba 7,1 % z nášho hrubého domáceho produktu štátu.
Predvídateľnosť financovania v zdravotnom sektore výrazne prispeje k efektívnejšiemu plánovaniu výdavku vrátane miezd a investícií a tým k zvýšeniu efektivity ako takej, čo by napomohlo aj k vyriešeniu tohto roky pretrvávajúceho problému fungovania zdravotníctva na Slovensku.
Náš predkladaný návrh ústavného zákona zakladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej, verejnej správy, naopak, od návrhu zákona možno očakávať výrazne pozitívne sociálne vplyvy a nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.
A toľko by som povedal v mojej úvodnej reči a potom sa hlásim ako prvý do rozpravy.
Ďakujem pekne.
Raz, dva, tri. Idem...
Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Nech sa páči.
Krajčí, Marek, poslanec NR SR
Vážený pán predsedajúci a vážení poslanci (reakcia z pléna), dovoľte, aby som predložil návrh ústavného zákonu... (Reakcie z pléna.) Nie je rozumieť, hej? (Reakcie z pléna.) Aha, tak počkáme. (Reakcia z pléna.) Áno. (Reakcie z pléna.) A kamera je ešte, kameru máme hore. (Reakcie z pléna.) Myslím, že budeme dneska všetci v správach, lebo takto málo tu ešte asi nebolo poslancov (Povedané so smiechom.)
Raz, dva. Je ma už počuť? Ešte nie, hej? (Reakcie z pléna.) Raz, dva, raz, dva, tri. (Reakcie z pléna.) Už ide, hej? Takže môžem? Tak ešte raz.
Vážený pán predsedajúci, ctení poslanci, dovoľte, aby som predložil návrh ústavného zákona o rozpočtovaní výdavkov štátu na verejné zdravotníctvo. Cieľom tohto zákona je zabezpečenie predvídateľného navyšovania výdavkov štátu na verejné zdravotníctvo. To výraznou mierou prispeje k dosiahnutiu dlhodobej udržateľnosti verejného zdravotníctva, efektívneho vynakladania verejných prostriedkov či zvýšenia kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti.
Rozpočet určený pre oblasť verejného zdravotníctva by mal každoročne lineárne zvyšovať, by sa mal na základe tohto návrhu - tak snáď to bude na zázname - by sa mal podľa tohto návrhu každoročne lineárne zvyšovať, až kým Slovenská republika nebude vynakladať na verejné zdravotníctvo také percento zo svojho hrubého domáceho produktu, ktoré je priemerom hrubého domáceho produktu vynakladaným na zdravotníctvo v iných členských štátoch Európskej únie.
V zdravotníctve v poslednom období neustále dominuje téma financovania štátnej nemocnice, majú obrovský investičný dlh, je to viac ako 1,5 mld. eur. Dlhy v zdravotníctve predstavujú ďalších približne 1,5 mld. eur. Napriek uvedeným dlhom financovanie v zdravotníctve v Slovenskej republike dlhodobo zaostáva za priemerom členských štátov Európskej únie. Kým priemer celkových výdavkov v členských štátoch Európskej únie predstavuje 9,6 % z ich hrubých domácich produktov, na Slovensku je to, žiaľ, iba 7,1 % z nášho hrubého domáceho produktu štátu.
Predvídateľnosť financovania v zdravotnom sektore výrazne prispeje k efektívnejšiemu plánovaniu výdavku vrátane miezd a investícií a tým k zvýšeniu efektivity ako takej, čo by napomohlo aj k vyriešeniu tohto roky pretrvávajúceho problému fungovania zdravotníctva na Slovensku.
Náš predkladaný návrh ústavného zákona zakladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej, verejnej správy, naopak, od návrhu zákona možno očakávať výrazne pozitívne sociálne vplyvy a nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.
A toľko by som povedal v mojej úvodnej reči a potom sa hlásim ako prvý do rozpravy.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
12:50
Vystúpenie 12:50
Natália GrausováVychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky financovanie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra 2019 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2019.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Pán predsedajúci, vážený prítomný poslanec (povedané so smiechom), pán poslanec, a neviem, či sú ešte nejakí... (reakcia z pléna) dvaja, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bola určená výborom Rady pre zdravotníctvo za spravodajkyňu k návrhu pána poslanca Krajčího, návrhu zákona pod tlačou č. 1543. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky financovanie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra 2019 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2019.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Rozpracované
12:52
Vystúpenie 12:52
Marek KrajčíProblém najväčší je však aj ten, že vláda v posledných rokoch úmyselne podhodnocuje príjmovú stránku rozpočtu v snahe prinútiť súkromné poisťovne k nevyplateniu si zisku z verejného zdravotného poistenia. To spôsobuje potom nestabilitu, neistotu, či bude dosť finančných prostriedkov na plánovanú zdravotnú starostlivosť. Keď je málo, vláda v priebehu roka dofinancováva rezort. Vládni politici potom neustále menia percentuálny podiel platby štátu za svojich poistencov. Za posledné štyri roky ho dokonca menili ešte aj trikrát v priebehu roka. Toto dofinancovanie je motivované najmä neudržateľným hospodárením štátnej nemocnice, štátnej poisťovne, pardon, ktorá po machináciách so zaúčtovaním technických rezerv v roku 2015 nominantmi SMER-u a následnom zadlžení poisťovne až o 200 mil. eur bola v podstate až do tohto obdobia, volebného obdobia, v ozdravnom pláne a v súčasnosti hospodári v červených číslach s deficitom približne 20 mil. eur.
Súkromné poisťovne sa veľmi umne prispôsobujú finančným možnostiam štátnej poisťovne a v prípade dofinancovania rezortu dostávajú finančné injekcie, ktoré môžu pokojne presúvať do svojich ziskov. Finančné prostriedky nevyužívajú na zvyšovanie kvality zdravotnej starostlivosti pre svojich klientov tak, aby si ľudia túto kvalitu všimli a masívnejšie do nich prestupovali. A štát, hoci by mohol, nezadefinuje jasnú cenotvorbu, ktorá by reflektovala aktuálny stav zdrojov v zdravotníctve a ktorá by prinútila aj súkromné poisťovne investovať viac do systému.
Táto politika SMER-u za posledných 12 rokov vydrancovala naše zdravotníctvo a odpočet tohoto vládnutia je hrozivý. Vytvorili sme až 3-miliardový investičný dlh v našich zariadeniach a aktuálne zadlženie zdravotníctva, teda v podstate faktúry po lehote splatnosti je viac ako 1,5 mld. Dokopy tu teda máme takmer 4,5-miliardovú sekeru. Tento prístup financovania úplne prirodzene vyvoláva tlak poisťovní, ale aj poskytovateľov na navýšenie finančných prostriedkov v snahe prinútiť vládu dofinancovať rezort.
Čo sa však potom deje? Takto sa pacienti stávajú rukojemníkmi sporov medzi poisťovňami, ktoré tvrdia, že nemajú dostatok prostriedkov, a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, ktorí tiež tvrdia, že nemajú dostatok prostriedkov. A to, čo sa za posledný rok dialo, sme tu všetci sledovali a videli, nemocnice opakovane deklarovali, že kvôli zlému financovaniu zdravotníctva spôsobené najmä prijatými sociálnymi balíčkami, ktoré nemali alebo neboli vykryté príjmami do poisťovní, nepodpisovali alebo hrozili nepodpísaním zmlúv s poisťovňami, aj sa tak stalo, že nepodpísali častokrát, a tým pádom ich poistenci boli vystavovaní neistote, že nemocnice im už nebudú poskytovať plánovanú zdravotnú starostlivosť, ale len neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Samozrejme, aj výsledkom takéhoto hospodárenia a takýchto problémov sú potom dlhé čakacie lehoty.
Takisto sme boli svedkami toho, ako ambulantní lekári začiatkom tohto roka odmietli podpísať zmluvu s najväčšou štátnou poisťovňou, nakoľko roky tvrdia, že ich ambulancie sú nedofinancované. A všetci veľmi dobre vieme, čo sa dialo. Začiatkom roka mnohí pacienti boli nútení platiť za svoje vyšetrenie v ambulanciách všeobecných lekárov priamo cashom. Nič to na tom, že poisťovňa im garantovala, že následne si môžu tieto peniaze vyúčtovať naspäť u nej. A toto je tá nestabilita. A pri tom, ako to naše zdravotníctvo vyzerá, naši pacienti majú ešte takéto problémy. Naozaj v skutočnosti sú rukojemníkmi nedofinancovaného a zle manažovaného zdravotníctva.
Najnovšie sme zachytili kauzu poskytovateľov laboratórnych vyšetrení, ktorí povedali, že vzhľadom na to, že sa nedohodli na navýšení platieb so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, nebudú ďalej zmluvnými poskytovateľmi laboratórnej diagnostiky. No a keďže si na to nikto nedal pozor a bol to, boli to v podstate, boli to v podstate súkromníci v zdravotníctve, ktorí mali 80-percentný podiel na trhu, stalo sa opäť to, že kto na to doplatil. Pacient. Pacient, pokiaľ chcel vyšetrenie, lekár mu povedal, je mi to veľmi ľúto, ale u laboratórnej diagnostiky, kde som mal podpísanú zmluvu, tá momentálne skončila, a ak toto vyšetrenie chcete mať, musíte si ho zaplatiť cash.
Takisto zdravotné sestry. Minulý rok aj sme my, ako naše hnutie, opakovane argumentovali, že sestry nám odchádzajú, 44 % zdravotných sestier, ktoré skončia vysokú školu ošetrovateľstva, sa iba plánuje zamestnať u nás na Slovensku, zvyšná viac ako polovica sestier vôbec nemá záujem o prácu v slovenskom zdravotníctve. Tvrdili sme, že je potrebné im zvýšiť mzdy a hovorili sme, ak to neurobíme skokovo, kolaps, čo sa týka sestier najmä v nemocniciach, bude evidentný. Vláda nás čiastočne poslúchla a zvýšila, ale nie úplne skokovo a prisľúbila plošné navýšenie miezd sestier. A, samozrejme, pani ministerka sa nechala počuť, že všetky sestry by mali dostať navýšené platby.
To, čo sa už potom menej komunikovalo, bolo, že, žiaľ, všetky sestry to neboli. Totiž ambulantní poskytovatelia, čo sú vlastne súkromníci, mali podpísať s ministerstvom zdravotníctva memorandum o tom, že navýšenie finančných prostriedkov, ktoré príde do ich ambulancií, premietnu do zvýšenia platu ich zdravotných sestier. Samozrejme, k podpisu memoranda neprišlo. Argument? Nedostali poskytovatelia toľko financií, koľko na takéto navýšenie potrebovali.
Slovenské zdravotníctvo je naozaj už roky finančne podvyživené. Hovoril som tie makroekonomické dáta, je to evidentné a, samozrejme, zle manažované. Výsledok vidíme všetci. Staré, pomaly sa rozpadávajúce nemocnice, väčšina ich prístrojového vybavenia je už dávno za zenitom svojej životnosti, dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia, a ak chcete byť vyšetrení včas, musíte zaplatiť poplatok za služby, o ktoré vlastne vôbec nemáte záujem, alebo absolvovať nedôstojnú tlačenicu v skorých ranných hodinách pred poliklinikami či nemocnicami. Preťažení, vyčerpaní a častokrát aj nevrlí lekári a sestry pohadzujúci si chorých ľudí medzi dverami svojich ambulancií, ktorí blúdia ako Holanďania, zúfalo hľadajúci pomoc ako bludní Holanďania. Pardon. Zúfajúci, hľadajúci pomoc, kto by im pomohol. Do toho neustále počúvajú, že možno nebudú ošetrení, lebo štátna poisťovňa raz nemá peniaze, lebo je veľmi zadlžená, alebo nemocnice nemajú peniaze, alebo u ambulantného lekára si budú musieť vyšetrenie platiť, ťažko chorým, veľmi dobre vieme, poisťovne nechcú preplácať drahú liečbu, na ktorú by aj v susedných krajinách už v súčasnosti mali nárok. A to nehovoríme, že ľudia si platia viac ako 400 mil. eur ročne za lieky z vlastného vrecka. Áno, žiaľ, mnohí poznáme naše zdravotníctvo presne takto.
SMER do neefektívneho a finančne podvyživeného zdravotníctva vniesol ešte aj nestabilitu neustálym škrtením kohútika financií, púšťaním kohútika financií. V takom zdravotníctve sa, samozrejme, nedajú plánovať žiadne výdavky, nedá sa hovoriť o investíciách ani o zvyšovaní kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti. Neustále počúvame, že nemocnice nemajú dosť financií na valorizáciu miezd, základné prevádzkové náklady a k tomu im ešte aj vláda občas hodí nejaké to poleno pod nohy v podobe sociálnych balíčkov, na ktoré, samozrejme, nemajú financie. Tie si musia pýtať od poisťovní a poisťovne hovoria, ale my sme tie financie v štátnom rozpočte nedostali. Stalo sa nám toto napríklad aj minulý rok. Po tom, ako bol schválený rozpočet, o ktorom sme hovorili, že nie je dostatočný, čiastočne sa opäť prijali naše argumenty, vláda ešte pri prerokovaní štátneho rozpočtu dofinancovala zdravotníctvo 55 mil. eur, ale následne na decembrovej schôdzi prijala balíček, sociálny balíček, ktorý hovoril o tom, že všetci zamestnanci nemocniciach majú právo dostať rekreačné poukazy. To je super vec, myslím si, že si to určite naši zdravotníci zaslúžia, problém však bol, že v rozpočte na to peniaze neboli vyčlenené. A poisťovne tie peniaze nemocniciam nechceli dať. Nič o to, že nemocnice hospodária ako-tak, tie, ktoré sa snažia a nie sú úplne štátne, a tie štátne že sú úplne zadlžené. To, samozrejme, nikoho nezaujíma.
Z toho pohľadu je momentálna vyhrážka Asociácie nemocníc Slovenska, že pokiaľ sa niečo vo financovaní tento rok nezmení a nebude rezort dofinancovaný tak, ako by mal, že podá návrh na Ústavný súd o tom, že napríklad tieto sociálne balíčky, ktoré hovoria o tom, že zamestnanec alebo zamestnávateľ, nemocnica, musí prispieť svojim zamestnancom na rekreácie, neboli kryté v rozpočte. A ja som presvedčený, keďže Ústavný súd už raz v roku 2013 rozhodol, že navýšenie platov zdravotných sestier nebolo dostatočne vyfinancované, a kvôli tomu ho zastavil, že môže urobiť úplne to isté. Skrátka zruší platnosť zákona, ktorý takýmto spôsobom prinútil alebo núti nemocnice ponúkať určité benefity, na ktoré v rozpočte nemali definované peniaze.
Hnutie OĽANO preto dnes predstavuje návrh ústavného zákona, ktorý by mohol byť základným pilierom akejkoľvek reformy zdravotníctva. Všetci veľmi dobre vieme, že bez financií to nejde. Len tie zdravotné tímy, ktoré budú tvrdiť, že toto nie je potrebné, to sú tie zdravotné tímy, ktoré inú možnosť nebudú mať, iba ako rozpredať naše zdravotníctvo. To znamená, riešiť ten obrovský investičný dlh, ktorý tu je, spôsobom predať, sprivatizovať a snáď to súkromník zaplatí a potom bude na tom zarábať. Toto je jedna z ciest, ale myslíme si, že toto je cesta tzv. amerického zdravotníctva, a všetci, ktorí študujú zdravotné politiky, vedia, že americké zdravotníctvo je jedno z najneefektívnejších zdravotníctiev. A, samozrejme, s európskymi zdravotníctvami sa absolútne nemôže porovnávať. Pokiaľ by sme mali takéto zdravotníctvo na Slovensku, tak nech nás Boh chráni.
Tým pádom je veľmi nevyhnutné si povedať, aby zdravotníctvo nebolo neustále politickými rozhodnutiami zneisťované a stabilita financovania poškodzovaná, že je dôležité prijať ústavný zákon, na ktorom by sme sa dohodli a ktorý by sme schválili. A tým pádom tento ústavný zákon by nám garantoval, že do zdravotníctva pôjde určitý obnos financií, ktorý bude ekonomicky prijateľný pre stav našej ekonomiky. A z toho v podstate vychádzame.
Napríklad vláda sa zaviazala, že na obranu bude postupne vynakladať vyšší percentuálny podiel z HDP, až kým nedosiahneme podiel 2 % z hrubého domáceho produktu Slovenska. Žiaľ, si treba povedať, že návrhy rozpočtu pre zdravotníctvo, a toto by som rád zdôraznil, na roky 2020 až 2022 počítajú s poklesom percentuálneho podielu HDP na zdravotníctvo približne o 0,2 % ročne. Takže veľmi dobre počujete. Na obranu ideme postupne zvyšovať podiel HDP našej krajiny a na zdravotníctvo postupne znižovať. Toto jednoznačne hovorí o tom, že zdravotníctvo nie je prioritou súčasnej vládnej koalície. A pozrime sa, akú prioritu má zdravotníctvo v okolitých európskych krajinách. A to, samozrejme, na to sa, samozrejme, môžme pozrieť na to, aký percentuálny podiel krajiny zo svojho hrubého domáceho produktu sú ochotné investovať do zdravotníctva.
Takže priemer v krajinách Európskej únie je 9,6 %. A Slovensko vynakladá na zdravotníctvo 7,1 % nášho HDP. Náš rozpočet je v pritom v prepočte na počet obyvateľov v porovnaní napríklad s českým o 1 mld. eur nižší, a keď sme sa dobre pozreli na podiel HDP, tak napríklad aj Maďari už majú vyšší podiel HDP do zdravotníctva, ako máme my. V súčasnosti má preto slovenské zdravotníctvo v porovnaní so zdravotníctvami Európskej únie jedno z najhorších prežívaní na odvrátiteľné úmrtia, to sú úmrtia, ku ktorým by nemuselo dôjsť, keby sme mali kvalitnú zdravotnú starostlivosť, jedno z najnižších dožití v plnom zdraví a jedno z najhorších prežívaní na onkologické ochorenia. Naozaj katastrofálna vizitka nášho zdravotníctva. Nakoľko rozpočet pre zdravotníctvo na roky 2020 a 2022 počíta s poklesom percentuálneho podielu HDP približne o 0,2 % ročne, pokiaľ by sme ako poslanci prijali tento návrh ústavného zákona, v porovnaní s týmto rozpočtom a aktuálnou prognózou rastu HDP Slovenskej republiky by tento návrh pridal do zdravotníctva v roku 2020 o 340 mil. eur viac a v roku 2021 až o 706 mil. eur viac oproti súčasne navrhnutému rozpočtu na toto obdobie. Teda predpokladáme, že by sa podiel HDP zvyšoval o 0,1 % HDP ročne.
Preto predkladáme tento ústavný návrh zákona, ktorým, som presvedčený, že by sme zaviedli financovanie zdravotníctva, ktoré by sa odvíjalo od možnosti našej ekonomiky. My sa, žiaľ, ešte dlhé roky nebudeme môcť porovnávať v absolútnych sumách, ktoré vynakladajú do zdravotníctva členské štáty Európskej únie. V priemere sa na zdravotnú starostlivosť Európana ročne vynakladá 2 773 eur. na Slovensku je to, žiaľ, len 1 625 eur. Avšak musíme vedieť porovnávať percento z nášho hrubého domáceho produktu s percentami, ktoré vedia do zdravotníctva dávať iné krajiny Európskej únie. Lebo toto percento v podstate vyjadruje veľkosť priority, akú má zdravotníctvo v portfóliu potrieb štátu. Preto sa posudzujú výdavky jednotlivých štátov do zdravotníctva ako ich podiel na hrubom domácom produkte tej-ktorej krajiny.
Tak ešte raz opakujem, náš návrh teda je, aby sa tento podiel na Slovensku každoročne zvyšoval o 0,1 %, až kým Slovensko nebude vynakladať na zdravotníctvo priemernú hodnotu hrubého domáceho produktu, ktorú vynakladajú členské štáty Európskej únie. Keď sa nad tým zamyslíme, tak, samozrejme, aj financovanie zdravotníctva má kopec rôznych iných parametrov a jeden z nich je napríklad, aj koľko sú obyvatelia ochotní investovať do zdravotníctva platbami tzv. z vlastného vrecka, avšak aj pri tom najpesimistickejšom scenári by sme mali maximálne do 30 rokov dobehnúť výdavky, alebo percentuálny podiel HDP, ktorý je v Európe. Takže vidíte, že napriek tomu, že tie, to navýšenie rozpočtu sa zdá byť relatívne vysoké, ten obrovský dlh, ktorý máme voči Európskej únie, len keď sa chceme porovnávať prioritou zdravotníctva v našej krajine, je enormne vysoký.
Ešte raz by som skúsil zopakovať, čo by náš ústavný zákon vyriešil. Tak za prvé zabránil by zásahom politikov do financovania zdravotníctva. Ako som hovoril, ktorí neustále zasahujú do financovania zdravotníctva podľa toho, ako to komu vyhovuje, a tým pádom spôsobujú obrovskú nestabilitu vo financovaní. Takže náš návrh zákona by jednoznačne priniesol stabilitu a predvídateľnosť zdrojov v zdravotníctve, ktoré budú závislé len od ekonomickej kondície našej krajiny. Konečne by skončil marazmus neustáleho upravovania platieb zo strany štátu do systému.
Za druhé pri predvídateľnom financovaní by štát, štátne zdravotnícke zariadenia, ale aj neziskové organizácie a súkromníci v zdravotníctve dokázali efektívne plánovať svoje výdavky s prihliadnutím na znižovanie zadlženia investičného dlhu, plánovať nové investície, kapitálové výdavky, zavádzať nové inovácie a zvyšovať tak úroveň zdravotnej starostlivosti.
A za tretie predvídateľné financovanie dokonca umožní zvyšovať efektivitu výdavkov v zdravotníctve. A môj názor je dokonca taký, že po takto schválenom ústavnom zákone by sme už nemuseli opätovne oddlžovať štátne ústavné zariadenia, lebo pri takto nastavenom financovaní by štát mal dokázať ich aksuálny, ich aktuálny dlh postupne znižovať a popri efektívnom manažovaní už zabrániť opätovnému zadlžovaniu. Pri hospodárení na dlh poskytovatelia v cenách svojich tovarov a služieb už dopredu zahŕňajú aj cenu úveru, nakoľko predpokladajú, že nedostanú zaplatené v lehote splatnosti.
Takže ešte raz, keď poskytovatelia dodávajú v súčasnosti svoje tovary a služby poskytovateľom zdravotníckych zariadení, kde predpokladajú, že nedostanú zaplatené, do ceny už zakomponujú úver z toho, že peniaze nedostanú hneď zaplatené. To znamená, tie jednotlivé tovary a služby sú už hneď na začiatku predražené. A, samozrejme, keď to takto je, tak vlastne máme tu taký bludný kruh. Zadlžujú sa nám nemocnice, ale zároveň tieto zadlžené nemocnice musia ešte nakupovať aj drahšiu zdravotnú sta..., teda drahšie služby a tovary od tých, ktorým dodávajú či už lieky, špeciálny zdravotnícky materiál a iné potrebné veci.
No a ešte som chcel povedať, že takisto predvídateľným financovaním sa dá ušetriť aj na plánovaných centralizovaných nákupoch väčších množstiev tovarov a služieb, ktoré, samozrejme, predpokladajú, že dodané tovary a služby budú zaplatené včas.
Takže rád by som len na záver ešte zhrnul. Prijatím tohto ústavného zákonu by sme zabezpečili stabilitu a predvídateľnosť vo financovaní, ako aj dostatok zdrojov na postupné znižovanie investičných dlhov a realizáciu dôležitých reforiem. V Európe má Slovensko najrýchlejšie starnúcu populáciu. Každému z nás je jasné, že pri rýchlo starnúcej populácii stúpajú náklady na zdravotnú starostlivosť. Máme čím ďalej viac starších ľudí, ale ktorí zároveň aj vďaka Bohu dlhšie žijú. A pokiaľ nezačneme navyšovať zdroje do zdravotníctva, nám skolabuje určite celý systém.
Avšak my potrebujeme aj financie teraz, aby sme nastavili reformu dlhodobej starostlivosti o chorých a o chronicky chorých. Na to sú potrebné financie a som presvedčený, že tento návrh by postupne vytvoril predpoklady na to, aby sa mohlo to navýšenie premietnuť aj do vypracovania takýchto reforiem, pretože veľmi dobre vieme, že každá jedna reforma vyžaduje nejakú úvodnú investíciu.
Takisto potrebujeme reformovať našu nemocničnú sieť. Hovorí sa o tom, tá stratifikácia nemocníc. Je úplne jasné, že na to potrebujeme úvodné financie, aby sme tých našich 10 alebo 9 strategických štátnych nemocníc, ktoré budú mať poskytovať všetky možné komplexné výkony a ktoré už nebudú teda poskytované v tých lokálnych nemocniciach, oni musia prejsť masívnymi obnovami. Masívnymi investíciami, aby sa nepredlžovali čakacie lehoty, ktoré už teraz v súčasnosti ľudia majú. Bez financií to jednoznačne nepôjde. Bez financií nepôjde ani to, aby tie nemocnice, ktoré už budú zanikať, pretože nebudú mať dostatočný počet výkonov, a teda kvalita zdravotnej starostlivosti nebude dosahovať určitý stupeň, ktorý požadujeme, tak aj tieto nemocnice budú potrebovať financie na to, aby sa mohli reprofilizovať na oddelenia dlhodobo chorých, aby mohli poskytovať starostlivosť pre, pre starých a chorých ľudí, ktorí naozaj potrebujú sa doliečovať niekde.
Takisto potrebujeme zreformovať primárnu sféru, primárna sféra je u nás veľmi neefektívna. Keď zvýšime efektivitu primárnej sféry, docielime veľmi priaznivý efekt najmä pre pacienta. Pacient keď má dobrého rodinného všeobecného lekára a nepotrebuje chodiť za ďalšími špecialistami, tak to je podľa mňa ten najšťastnejší pacient. My potrebujeme týmto lekárom navýšiť ich kompetencie, potrebujeme ich úplne ináč začať ohodnocovať a potom zrazu zistíme, že možno nepotrebujeme až tak veľa špecialistov a aj tí špecialisti, ktorých máme, keď budú robiť konziliárne vyšetrenia pre týchto primárnych lekárov, tak budú mať oveľa viac času a menej pacientov. Tým pádom by sme, samozrejme, pomohli aj potom, aby pacienti zbytočne nechodili do nemocníc. Veľmi dobre vieme, že máme zbytočné množstvo hospitalizácií pacientov, skrátka ktorým nikto nebol ochotný pomôcť ambulantne, a preto nakoniec skončia v nemocniciach. To nie je dobré.
Takže ako vidíte, my potrebujeme naozaj financie aj na realizáciu reforiem, ktoré naše zdravotníctvo posunú hore, a ja verím, že tá budúca vláda ich bude schopná robiť, avšak bez adekvátneho financovania to žiadna vláda nedokáže. Preto vás aj týmto chcem poprosiť, aby ste podporili tento návrh ústavného zákona, a pokiaľ by sa tu naozaj našla väčšina poslancov, ktorí takto zodpovedne uvažujú, verím, že naše zdravotníctvo by sa mohlo nadýchnuť nových a dobrých časov.
Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne za slovo. Najmä za posledný rok rezonuje v našej spoločnosti otázka zodpovedného financovania zdravotníctva. Hoci vláda minulý rok zaviedla rozpočtovanie na základe predpokladaných výdavkov v zdravotníctve, sama si hádže polená pod nohy, keď po schválenom rozpočte ešte dodatočne schvaľuje rôzne sociálne balíčky, ktoré nie sú kryté v rozpočte pre zdravotníctvo, a tým pádom potom v posledných rokoch vznikajú vážne problémy.
Problém najväčší je však aj ten, že vláda v posledných rokoch úmyselne podhodnocuje príjmovú stránku rozpočtu v snahe prinútiť súkromné poisťovne k nevyplateniu si zisku z verejného zdravotného poistenia. To spôsobuje potom nestabilitu, neistotu, či bude dosť finančných prostriedkov na plánovanú zdravotnú starostlivosť. Keď je málo, vláda v priebehu roka dofinancováva rezort. Vládni politici potom neustále menia percentuálny podiel platby štátu za svojich poistencov. Za posledné štyri roky ho dokonca menili ešte aj trikrát v priebehu roka. Toto dofinancovanie je motivované najmä neudržateľným hospodárením štátnej nemocnice, štátnej poisťovne, pardon, ktorá po machináciách so zaúčtovaním technických rezerv v roku 2015 nominantmi SMER-u a následnom zadlžení poisťovne až o 200 mil. eur bola v podstate až do tohto obdobia, volebného obdobia, v ozdravnom pláne a v súčasnosti hospodári v červených číslach s deficitom približne 20 mil. eur.
Súkromné poisťovne sa veľmi umne prispôsobujú finančným možnostiam štátnej poisťovne a v prípade dofinancovania rezortu dostávajú finančné injekcie, ktoré môžu pokojne presúvať do svojich ziskov. Finančné prostriedky nevyužívajú na zvyšovanie kvality zdravotnej starostlivosti pre svojich klientov tak, aby si ľudia túto kvalitu všimli a masívnejšie do nich prestupovali. A štát, hoci by mohol, nezadefinuje jasnú cenotvorbu, ktorá by reflektovala aktuálny stav zdrojov v zdravotníctve a ktorá by prinútila aj súkromné poisťovne investovať viac do systému.
Táto politika SMER-u za posledných 12 rokov vydrancovala naše zdravotníctvo a odpočet tohoto vládnutia je hrozivý. Vytvorili sme až 3-miliardový investičný dlh v našich zariadeniach a aktuálne zadlženie zdravotníctva, teda v podstate faktúry po lehote splatnosti je viac ako 1,5 mld. Dokopy tu teda máme takmer 4,5-miliardovú sekeru. Tento prístup financovania úplne prirodzene vyvoláva tlak poisťovní, ale aj poskytovateľov na navýšenie finančných prostriedkov v snahe prinútiť vládu dofinancovať rezort.
Čo sa však potom deje? Takto sa pacienti stávajú rukojemníkmi sporov medzi poisťovňami, ktoré tvrdia, že nemajú dostatok prostriedkov, a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, ktorí tiež tvrdia, že nemajú dostatok prostriedkov. A to, čo sa za posledný rok dialo, sme tu všetci sledovali a videli, nemocnice opakovane deklarovali, že kvôli zlému financovaniu zdravotníctva spôsobené najmä prijatými sociálnymi balíčkami, ktoré nemali alebo neboli vykryté príjmami do poisťovní, nepodpisovali alebo hrozili nepodpísaním zmlúv s poisťovňami, aj sa tak stalo, že nepodpísali častokrát, a tým pádom ich poistenci boli vystavovaní neistote, že nemocnice im už nebudú poskytovať plánovanú zdravotnú starostlivosť, ale len neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Samozrejme, aj výsledkom takéhoto hospodárenia a takýchto problémov sú potom dlhé čakacie lehoty.
Takisto sme boli svedkami toho, ako ambulantní lekári začiatkom tohto roka odmietli podpísať zmluvu s najväčšou štátnou poisťovňou, nakoľko roky tvrdia, že ich ambulancie sú nedofinancované. A všetci veľmi dobre vieme, čo sa dialo. Začiatkom roka mnohí pacienti boli nútení platiť za svoje vyšetrenie v ambulanciách všeobecných lekárov priamo cashom. Nič to na tom, že poisťovňa im garantovala, že následne si môžu tieto peniaze vyúčtovať naspäť u nej. A toto je tá nestabilita. A pri tom, ako to naše zdravotníctvo vyzerá, naši pacienti majú ešte takéto problémy. Naozaj v skutočnosti sú rukojemníkmi nedofinancovaného a zle manažovaného zdravotníctva.
Najnovšie sme zachytili kauzu poskytovateľov laboratórnych vyšetrení, ktorí povedali, že vzhľadom na to, že sa nedohodli na navýšení platieb so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, nebudú ďalej zmluvnými poskytovateľmi laboratórnej diagnostiky. No a keďže si na to nikto nedal pozor a bol to, boli to v podstate, boli to v podstate súkromníci v zdravotníctve, ktorí mali 80-percentný podiel na trhu, stalo sa opäť to, že kto na to doplatil. Pacient. Pacient, pokiaľ chcel vyšetrenie, lekár mu povedal, je mi to veľmi ľúto, ale u laboratórnej diagnostiky, kde som mal podpísanú zmluvu, tá momentálne skončila, a ak toto vyšetrenie chcete mať, musíte si ho zaplatiť cash.
Takisto zdravotné sestry. Minulý rok aj sme my, ako naše hnutie, opakovane argumentovali, že sestry nám odchádzajú, 44 % zdravotných sestier, ktoré skončia vysokú školu ošetrovateľstva, sa iba plánuje zamestnať u nás na Slovensku, zvyšná viac ako polovica sestier vôbec nemá záujem o prácu v slovenskom zdravotníctve. Tvrdili sme, že je potrebné im zvýšiť mzdy a hovorili sme, ak to neurobíme skokovo, kolaps, čo sa týka sestier najmä v nemocniciach, bude evidentný. Vláda nás čiastočne poslúchla a zvýšila, ale nie úplne skokovo a prisľúbila plošné navýšenie miezd sestier. A, samozrejme, pani ministerka sa nechala počuť, že všetky sestry by mali dostať navýšené platby.
To, čo sa už potom menej komunikovalo, bolo, že, žiaľ, všetky sestry to neboli. Totiž ambulantní poskytovatelia, čo sú vlastne súkromníci, mali podpísať s ministerstvom zdravotníctva memorandum o tom, že navýšenie finančných prostriedkov, ktoré príde do ich ambulancií, premietnu do zvýšenia platu ich zdravotných sestier. Samozrejme, k podpisu memoranda neprišlo. Argument? Nedostali poskytovatelia toľko financií, koľko na takéto navýšenie potrebovali.
Slovenské zdravotníctvo je naozaj už roky finančne podvyživené. Hovoril som tie makroekonomické dáta, je to evidentné a, samozrejme, zle manažované. Výsledok vidíme všetci. Staré, pomaly sa rozpadávajúce nemocnice, väčšina ich prístrojového vybavenia je už dávno za zenitom svojej životnosti, dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia, a ak chcete byť vyšetrení včas, musíte zaplatiť poplatok za služby, o ktoré vlastne vôbec nemáte záujem, alebo absolvovať nedôstojnú tlačenicu v skorých ranných hodinách pred poliklinikami či nemocnicami. Preťažení, vyčerpaní a častokrát aj nevrlí lekári a sestry pohadzujúci si chorých ľudí medzi dverami svojich ambulancií, ktorí blúdia ako Holanďania, zúfalo hľadajúci pomoc ako bludní Holanďania. Pardon. Zúfajúci, hľadajúci pomoc, kto by im pomohol. Do toho neustále počúvajú, že možno nebudú ošetrení, lebo štátna poisťovňa raz nemá peniaze, lebo je veľmi zadlžená, alebo nemocnice nemajú peniaze, alebo u ambulantného lekára si budú musieť vyšetrenie platiť, ťažko chorým, veľmi dobre vieme, poisťovne nechcú preplácať drahú liečbu, na ktorú by aj v susedných krajinách už v súčasnosti mali nárok. A to nehovoríme, že ľudia si platia viac ako 400 mil. eur ročne za lieky z vlastného vrecka. Áno, žiaľ, mnohí poznáme naše zdravotníctvo presne takto.
SMER do neefektívneho a finančne podvyživeného zdravotníctva vniesol ešte aj nestabilitu neustálym škrtením kohútika financií, púšťaním kohútika financií. V takom zdravotníctve sa, samozrejme, nedajú plánovať žiadne výdavky, nedá sa hovoriť o investíciách ani o zvyšovaní kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti. Neustále počúvame, že nemocnice nemajú dosť financií na valorizáciu miezd, základné prevádzkové náklady a k tomu im ešte aj vláda občas hodí nejaké to poleno pod nohy v podobe sociálnych balíčkov, na ktoré, samozrejme, nemajú financie. Tie si musia pýtať od poisťovní a poisťovne hovoria, ale my sme tie financie v štátnom rozpočte nedostali. Stalo sa nám toto napríklad aj minulý rok. Po tom, ako bol schválený rozpočet, o ktorom sme hovorili, že nie je dostatočný, čiastočne sa opäť prijali naše argumenty, vláda ešte pri prerokovaní štátneho rozpočtu dofinancovala zdravotníctvo 55 mil. eur, ale následne na decembrovej schôdzi prijala balíček, sociálny balíček, ktorý hovoril o tom, že všetci zamestnanci nemocniciach majú právo dostať rekreačné poukazy. To je super vec, myslím si, že si to určite naši zdravotníci zaslúžia, problém však bol, že v rozpočte na to peniaze neboli vyčlenené. A poisťovne tie peniaze nemocniciam nechceli dať. Nič o to, že nemocnice hospodária ako-tak, tie, ktoré sa snažia a nie sú úplne štátne, a tie štátne že sú úplne zadlžené. To, samozrejme, nikoho nezaujíma.
Z toho pohľadu je momentálna vyhrážka Asociácie nemocníc Slovenska, že pokiaľ sa niečo vo financovaní tento rok nezmení a nebude rezort dofinancovaný tak, ako by mal, že podá návrh na Ústavný súd o tom, že napríklad tieto sociálne balíčky, ktoré hovoria o tom, že zamestnanec alebo zamestnávateľ, nemocnica, musí prispieť svojim zamestnancom na rekreácie, neboli kryté v rozpočte. A ja som presvedčený, keďže Ústavný súd už raz v roku 2013 rozhodol, že navýšenie platov zdravotných sestier nebolo dostatočne vyfinancované, a kvôli tomu ho zastavil, že môže urobiť úplne to isté. Skrátka zruší platnosť zákona, ktorý takýmto spôsobom prinútil alebo núti nemocnice ponúkať určité benefity, na ktoré v rozpočte nemali definované peniaze.
Hnutie OĽANO preto dnes predstavuje návrh ústavného zákona, ktorý by mohol byť základným pilierom akejkoľvek reformy zdravotníctva. Všetci veľmi dobre vieme, že bez financií to nejde. Len tie zdravotné tímy, ktoré budú tvrdiť, že toto nie je potrebné, to sú tie zdravotné tímy, ktoré inú možnosť nebudú mať, iba ako rozpredať naše zdravotníctvo. To znamená, riešiť ten obrovský investičný dlh, ktorý tu je, spôsobom predať, sprivatizovať a snáď to súkromník zaplatí a potom bude na tom zarábať. Toto je jedna z ciest, ale myslíme si, že toto je cesta tzv. amerického zdravotníctva, a všetci, ktorí študujú zdravotné politiky, vedia, že americké zdravotníctvo je jedno z najneefektívnejších zdravotníctiev. A, samozrejme, s európskymi zdravotníctvami sa absolútne nemôže porovnávať. Pokiaľ by sme mali takéto zdravotníctvo na Slovensku, tak nech nás Boh chráni.
Tým pádom je veľmi nevyhnutné si povedať, aby zdravotníctvo nebolo neustále politickými rozhodnutiami zneisťované a stabilita financovania poškodzovaná, že je dôležité prijať ústavný zákon, na ktorom by sme sa dohodli a ktorý by sme schválili. A tým pádom tento ústavný zákon by nám garantoval, že do zdravotníctva pôjde určitý obnos financií, ktorý bude ekonomicky prijateľný pre stav našej ekonomiky. A z toho v podstate vychádzame.
Napríklad vláda sa zaviazala, že na obranu bude postupne vynakladať vyšší percentuálny podiel z HDP, až kým nedosiahneme podiel 2 % z hrubého domáceho produktu Slovenska. Žiaľ, si treba povedať, že návrhy rozpočtu pre zdravotníctvo, a toto by som rád zdôraznil, na roky 2020 až 2022 počítajú s poklesom percentuálneho podielu HDP na zdravotníctvo približne o 0,2 % ročne. Takže veľmi dobre počujete. Na obranu ideme postupne zvyšovať podiel HDP našej krajiny a na zdravotníctvo postupne znižovať. Toto jednoznačne hovorí o tom, že zdravotníctvo nie je prioritou súčasnej vládnej koalície. A pozrime sa, akú prioritu má zdravotníctvo v okolitých európskych krajinách. A to, samozrejme, na to sa, samozrejme, môžme pozrieť na to, aký percentuálny podiel krajiny zo svojho hrubého domáceho produktu sú ochotné investovať do zdravotníctva.
Takže priemer v krajinách Európskej únie je 9,6 %. A Slovensko vynakladá na zdravotníctvo 7,1 % nášho HDP. Náš rozpočet je v pritom v prepočte na počet obyvateľov v porovnaní napríklad s českým o 1 mld. eur nižší, a keď sme sa dobre pozreli na podiel HDP, tak napríklad aj Maďari už majú vyšší podiel HDP do zdravotníctva, ako máme my. V súčasnosti má preto slovenské zdravotníctvo v porovnaní so zdravotníctvami Európskej únie jedno z najhorších prežívaní na odvrátiteľné úmrtia, to sú úmrtia, ku ktorým by nemuselo dôjsť, keby sme mali kvalitnú zdravotnú starostlivosť, jedno z najnižších dožití v plnom zdraví a jedno z najhorších prežívaní na onkologické ochorenia. Naozaj katastrofálna vizitka nášho zdravotníctva. Nakoľko rozpočet pre zdravotníctvo na roky 2020 a 2022 počíta s poklesom percentuálneho podielu HDP približne o 0,2 % ročne, pokiaľ by sme ako poslanci prijali tento návrh ústavného zákona, v porovnaní s týmto rozpočtom a aktuálnou prognózou rastu HDP Slovenskej republiky by tento návrh pridal do zdravotníctva v roku 2020 o 340 mil. eur viac a v roku 2021 až o 706 mil. eur viac oproti súčasne navrhnutému rozpočtu na toto obdobie. Teda predpokladáme, že by sa podiel HDP zvyšoval o 0,1 % HDP ročne.
Preto predkladáme tento ústavný návrh zákona, ktorým, som presvedčený, že by sme zaviedli financovanie zdravotníctva, ktoré by sa odvíjalo od možnosti našej ekonomiky. My sa, žiaľ, ešte dlhé roky nebudeme môcť porovnávať v absolútnych sumách, ktoré vynakladajú do zdravotníctva členské štáty Európskej únie. V priemere sa na zdravotnú starostlivosť Európana ročne vynakladá 2 773 eur. na Slovensku je to, žiaľ, len 1 625 eur. Avšak musíme vedieť porovnávať percento z nášho hrubého domáceho produktu s percentami, ktoré vedia do zdravotníctva dávať iné krajiny Európskej únie. Lebo toto percento v podstate vyjadruje veľkosť priority, akú má zdravotníctvo v portfóliu potrieb štátu. Preto sa posudzujú výdavky jednotlivých štátov do zdravotníctva ako ich podiel na hrubom domácom produkte tej-ktorej krajiny.
Tak ešte raz opakujem, náš návrh teda je, aby sa tento podiel na Slovensku každoročne zvyšoval o 0,1 %, až kým Slovensko nebude vynakladať na zdravotníctvo priemernú hodnotu hrubého domáceho produktu, ktorú vynakladajú členské štáty Európskej únie. Keď sa nad tým zamyslíme, tak, samozrejme, aj financovanie zdravotníctva má kopec rôznych iných parametrov a jeden z nich je napríklad, aj koľko sú obyvatelia ochotní investovať do zdravotníctva platbami tzv. z vlastného vrecka, avšak aj pri tom najpesimistickejšom scenári by sme mali maximálne do 30 rokov dobehnúť výdavky, alebo percentuálny podiel HDP, ktorý je v Európe. Takže vidíte, že napriek tomu, že tie, to navýšenie rozpočtu sa zdá byť relatívne vysoké, ten obrovský dlh, ktorý máme voči Európskej únie, len keď sa chceme porovnávať prioritou zdravotníctva v našej krajine, je enormne vysoký.
Ešte raz by som skúsil zopakovať, čo by náš ústavný zákon vyriešil. Tak za prvé zabránil by zásahom politikov do financovania zdravotníctva. Ako som hovoril, ktorí neustále zasahujú do financovania zdravotníctva podľa toho, ako to komu vyhovuje, a tým pádom spôsobujú obrovskú nestabilitu vo financovaní. Takže náš návrh zákona by jednoznačne priniesol stabilitu a predvídateľnosť zdrojov v zdravotníctve, ktoré budú závislé len od ekonomickej kondície našej krajiny. Konečne by skončil marazmus neustáleho upravovania platieb zo strany štátu do systému.
Za druhé pri predvídateľnom financovaní by štát, štátne zdravotnícke zariadenia, ale aj neziskové organizácie a súkromníci v zdravotníctve dokázali efektívne plánovať svoje výdavky s prihliadnutím na znižovanie zadlženia investičného dlhu, plánovať nové investície, kapitálové výdavky, zavádzať nové inovácie a zvyšovať tak úroveň zdravotnej starostlivosti.
A za tretie predvídateľné financovanie dokonca umožní zvyšovať efektivitu výdavkov v zdravotníctve. A môj názor je dokonca taký, že po takto schválenom ústavnom zákone by sme už nemuseli opätovne oddlžovať štátne ústavné zariadenia, lebo pri takto nastavenom financovaní by štát mal dokázať ich aksuálny, ich aktuálny dlh postupne znižovať a popri efektívnom manažovaní už zabrániť opätovnému zadlžovaniu. Pri hospodárení na dlh poskytovatelia v cenách svojich tovarov a služieb už dopredu zahŕňajú aj cenu úveru, nakoľko predpokladajú, že nedostanú zaplatené v lehote splatnosti.
Takže ešte raz, keď poskytovatelia dodávajú v súčasnosti svoje tovary a služby poskytovateľom zdravotníckych zariadení, kde predpokladajú, že nedostanú zaplatené, do ceny už zakomponujú úver z toho, že peniaze nedostanú hneď zaplatené. To znamená, tie jednotlivé tovary a služby sú už hneď na začiatku predražené. A, samozrejme, keď to takto je, tak vlastne máme tu taký bludný kruh. Zadlžujú sa nám nemocnice, ale zároveň tieto zadlžené nemocnice musia ešte nakupovať aj drahšiu zdravotnú sta..., teda drahšie služby a tovary od tých, ktorým dodávajú či už lieky, špeciálny zdravotnícky materiál a iné potrebné veci.
No a ešte som chcel povedať, že takisto predvídateľným financovaním sa dá ušetriť aj na plánovaných centralizovaných nákupoch väčších množstiev tovarov a služieb, ktoré, samozrejme, predpokladajú, že dodané tovary a služby budú zaplatené včas.
Takže rád by som len na záver ešte zhrnul. Prijatím tohto ústavného zákonu by sme zabezpečili stabilitu a predvídateľnosť vo financovaní, ako aj dostatok zdrojov na postupné znižovanie investičných dlhov a realizáciu dôležitých reforiem. V Európe má Slovensko najrýchlejšie starnúcu populáciu. Každému z nás je jasné, že pri rýchlo starnúcej populácii stúpajú náklady na zdravotnú starostlivosť. Máme čím ďalej viac starších ľudí, ale ktorí zároveň aj vďaka Bohu dlhšie žijú. A pokiaľ nezačneme navyšovať zdroje do zdravotníctva, nám skolabuje určite celý systém.
Avšak my potrebujeme aj financie teraz, aby sme nastavili reformu dlhodobej starostlivosti o chorých a o chronicky chorých. Na to sú potrebné financie a som presvedčený, že tento návrh by postupne vytvoril predpoklady na to, aby sa mohlo to navýšenie premietnuť aj do vypracovania takýchto reforiem, pretože veľmi dobre vieme, že každá jedna reforma vyžaduje nejakú úvodnú investíciu.
Takisto potrebujeme reformovať našu nemocničnú sieť. Hovorí sa o tom, tá stratifikácia nemocníc. Je úplne jasné, že na to potrebujeme úvodné financie, aby sme tých našich 10 alebo 9 strategických štátnych nemocníc, ktoré budú mať poskytovať všetky možné komplexné výkony a ktoré už nebudú teda poskytované v tých lokálnych nemocniciach, oni musia prejsť masívnymi obnovami. Masívnymi investíciami, aby sa nepredlžovali čakacie lehoty, ktoré už teraz v súčasnosti ľudia majú. Bez financií to jednoznačne nepôjde. Bez financií nepôjde ani to, aby tie nemocnice, ktoré už budú zanikať, pretože nebudú mať dostatočný počet výkonov, a teda kvalita zdravotnej starostlivosti nebude dosahovať určitý stupeň, ktorý požadujeme, tak aj tieto nemocnice budú potrebovať financie na to, aby sa mohli reprofilizovať na oddelenia dlhodobo chorých, aby mohli poskytovať starostlivosť pre, pre starých a chorých ľudí, ktorí naozaj potrebujú sa doliečovať niekde.
Takisto potrebujeme zreformovať primárnu sféru, primárna sféra je u nás veľmi neefektívna. Keď zvýšime efektivitu primárnej sféry, docielime veľmi priaznivý efekt najmä pre pacienta. Pacient keď má dobrého rodinného všeobecného lekára a nepotrebuje chodiť za ďalšími špecialistami, tak to je podľa mňa ten najšťastnejší pacient. My potrebujeme týmto lekárom navýšiť ich kompetencie, potrebujeme ich úplne ináč začať ohodnocovať a potom zrazu zistíme, že možno nepotrebujeme až tak veľa špecialistov a aj tí špecialisti, ktorých máme, keď budú robiť konziliárne vyšetrenia pre týchto primárnych lekárov, tak budú mať oveľa viac času a menej pacientov. Tým pádom by sme, samozrejme, pomohli aj potom, aby pacienti zbytočne nechodili do nemocníc. Veľmi dobre vieme, že máme zbytočné množstvo hospitalizácií pacientov, skrátka ktorým nikto nebol ochotný pomôcť ambulantne, a preto nakoniec skončia v nemocniciach. To nie je dobré.
Takže ako vidíte, my potrebujeme naozaj financie aj na realizáciu reforiem, ktoré naše zdravotníctvo posunú hore, a ja verím, že tá budúca vláda ich bude schopná robiť, avšak bez adekvátneho financovania to žiadna vláda nedokáže. Preto vás aj týmto chcem poprosiť, aby ste podporili tento návrh ústavného zákona, a pokiaľ by sa tu naozaj našla väčšina poslancov, ktorí takto zodpovedne uvažujú, verím, že naše zdravotníctvo by sa mohlo nadýchnuť nových a dobrých časov.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
13:16
Vystúpenie s faktickou poznámkou 13:16
Eduard HegerTakže ja v tomto...
Takže ja v tomto oceňujem teba ako človeka, ktorý hovorí o obidvoch stranách, hovoríš často aj o tej efektivite a naozaj toho priestoru je tu veľa na to, aby sa efektívne tie peniaze mohli využívať. A hlavne aby nasmerované do kvality, pretože videli sme, že zdravotníctvom v minulosti pretekali peniaze, ale kvalitu to nespôsobovalo, takže to zaplátanie dier je úplne nevyhnutné.
Ale čo sme videli a čo sme boli svedkami práve tejto, jednej z týchto sociálnych vlád, bolo to, že začala škrtiť na peniazoch na zdravotníctve, a pritom sa snažila tá vláda nahovoriť ľuďom, že im zabezpečuje služby, ale tých prípadov, ktorých za posledné roky len pribúda, kde ľudia doplácajú práve na to, že nemajú dostatok financií v zdravotníctve, že nemajú kvóty, nemajú proste prístup k tej zdravotnej starostlivosti, je už také enormné množstvo, a preto som rád, že zaraďuješ úplne výhybku na to, aby si poukázal na ten najdôležitejší fakt, že v prvom rade, ak zdravotníctvo má byť priorita, a prioritou určite byť má, pretože bolo dlhodobo zanedbávané a je čo doháňať, tak musíme dať dostatok peňazí a okolo toho, samozrejme, vystavať celý rozpočet, pretože tie hlasy, ktoré budú hovoriť, že na to nie sú peniaze, tak tí nemyslia so zdravotníctvom a s občanmi vážne.
Takže dá sa okolo vystavať celý rozpočet, myslím si, že v tom rozpočte peňazí je dosť, o to viac ak by sme ešte v ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
28.6.2019 o 13:16 hod.
Ing.
Eduard Heger
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Kolega Krajčí, samozrejme, chcem vyjadriť podporu tomuto zákonu, pretože o zdravotníctve sa hovorí v tomto parlamente už veľmi veľa, a ty prichádzaš s odvážnym krokom navýšenia financií a musíme si povedať, že naozaj ak je zdravotníctvo prioritou, tak musí mať dostatok financií. A to ide ruka v ruke práve aj s tým efektívnym využitím financií, ale nedá sa hovoriť o efektivite, ak nie je dostatok.
Takže ja v tomto oceňujem teba ako človeka, ktorý hovorí o obidvoch stranách, hovoríš často aj o tej efektivite a naozaj toho priestoru je tu veľa na to, aby sa efektívne tie peniaze mohli využívať. A hlavne aby nasmerované do kvality, pretože videli sme, že zdravotníctvom v minulosti pretekali peniaze, ale kvalitu to nespôsobovalo, takže to zaplátanie dier je úplne nevyhnutné.
Ale čo sme videli a čo sme boli svedkami práve tejto, jednej z týchto sociálnych vlád, bolo to, že začala škrtiť na peniazoch na zdravotníctve, a pritom sa snažila tá vláda nahovoriť ľuďom, že im zabezpečuje služby, ale tých prípadov, ktorých za posledné roky len pribúda, kde ľudia doplácajú práve na to, že nemajú dostatok financií v zdravotníctve, že nemajú kvóty, nemajú proste prístup k tej zdravotnej starostlivosti, je už také enormné množstvo, a preto som rád, že zaraďuješ úplne výhybku na to, aby si poukázal na ten najdôležitejší fakt, že v prvom rade, ak zdravotníctvo má byť priorita, a prioritou určite byť má, pretože bolo dlhodobo zanedbávané a je čo doháňať, tak musíme dať dostatok peňazí a okolo toho, samozrejme, vystavať celý rozpočet, pretože tie hlasy, ktoré budú hovoriť, že na to nie sú peniaze, tak tí nemyslia so zdravotníctvom a s občanmi vážne.
Takže dá sa okolo vystavať celý rozpočet, myslím si, že v tom rozpočte peňazí je dosť, o to viac ak by sme ešte v ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované