49. schôdza

Ďakujem pekne. Pán kolega, hovoríš o tom, že netreba prehlbovať nejaké kultúrne vojny v súvislosti s očkovaním. Na nás sa obrátila, možnože aj na teba, je istá matka, pani Juračková, a ona v zásade sa zamýšľa alebo narieka doslova nad tými negatívnymi dopadmi, že ak tento zákon nadobudne účinnosť, tak zrazu ona nebude mať kam umiestniť svoje deti. A to znamená, že bude musieť hľadať nejakú opatrovateľku alebo bude musieť hľadať čo? A to mi trošku pripomína tie obedy zadarmo, hej, že vymyslíme nejaký nástroj a nedotiahneme ho po praktickej stránke do konca.
Tak v zásade možnože aj teba, pán kolega, sa chcem opýtať, že už keď sa niekto rozhodne, že nedá očkovať svoje deti, dobre, je to jeho rozhodnutie, možno je to nesprávne rozhodnutie, ale predsa len bude to mať nejaké dôsledky praktického charakteru, pokiaľ ide o tie svoje nezaočkované deti, ktoré nemôžu za to, že ako sa ten rodič rozhodol. Podľa mňa sa rozhodne, tam mama rozhoduje nezodpovedne, lebo ja si tiež myslím, že by mala nechať očkovať svoje deti, ale keď už sa tak rozhodla, tak že či štát ju naozaj nechá na holičkách a nebude mať nejakú alternatívu.
Ja teraz môžem akurát tak špekulovať, že či spraviť nejak v meste jednu škôlku pre nezaočkované deti alebo ja neviem, no. Len mali by sme sa aj o tomto baviť, lebo ako ona uvádza, zrejme sa dotkne možno až 20-tisíc takýchto, takýchto rodín, ktoré budú postavené pred vážnu praktickú okolnosť, ktorú budú musieť riešiť.
Ďakujem prípadne za odpoveď, pán kolega. Ďakujem.

Pán poslanec Krajčí.

Mám len dve minúty, skúsim ti odpovedať, ale ešte k mojim, teda tvojim predrečníkom. Ja som sa tam jasne vyjadril, ešte si to raz pustite, čo som hovoril, ako vytrhávali ste niektoré veci z kontextu. Povedal som jasne, že som za povinné očkovanie na Slovensku, vysvetlil som prečo. Povedal som, že keby dvaja rodičia mali vážne, nie hocijaké, po nejakom prášku alergické komplikácie (povedané s pobavením), ale vážne alergie, astma, atopický ekzém a tak ďalej, majú 75-percentnú šancu, že bude mať podobné zdravotné ťažkosti ich dieťa. To znamená, áno, tam by som to naozaj ja zvažoval v mojom prípade a nepovedal by som, že; nepovedal som, že nedal zaočkovať, takže strácam tu teraz čas, lebo treba si to naozaj poriadne vypočuť, čo som povedal.
Ku kolegovi by som len toľko povedal, že ja si myslím, že toto by viac-menej naozaj povedalo, aká je tá naša spoločnosť nastavená. Ja si osobne naozaj myslím, že nie je nastavená na úplnú slobodu, ale doteraz to v princípe nebolo regulované a nejaké závažné problémy nevznikali. Kľudne sa môžme poučiť z epidémií, ktoré teraz vznikli, tam sú presné dôvody, prečo boli. A myslím si, že by to určitým spôsobom vlastne vyregulovalo. Tí, ktorí to chcú, tí, ktorí to nechcú. V Nemecku napríklad človek, ktorý nenechá zaočkovať svoje dieťa, pokiaľ sa táto choroba vyskytne v kolektíve, on si na vlastné náklady, bez péenky, na mesiac to dieťa musí zobrať domov a musí sa oňho starať, pretože je nezaočkované a mohlo by ohroziť ďalšie deti, samozrejme, aj v iných prípadoch. Takže toto sú veci, ktoré by bolo, samozrejme, treba nastaviť, keby sme išli do liberalizácie, ktorú ja momentálne nevidím pre Slovensko za vhodnú.

Pán poslanec Kotleba, posledný vystupujúci v rozprave.

Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, ja skúsim tak trošku vecne z, alebo teda podľa dôvodovej správy. Tento návrh je rozčlenený na 100 zhruba 15 bodov. Niektoré z nich sú také všeobecné, s väčšinou sa dá v podstate súhlasiť, ale niektoré sú naozaj také kontroverzné a nedá sa k nim nevyjadriť.
V bode 92, v bode 92 predkladateľ vyslovene predpokladá, že vplyvom tejto novely dôjde k 100-percentnému zaočkovaniu celej tej detskej populácie a práve preto a z tohto dôvodu upúšťa od sankcií vo forme pokút za odmietnutie očkovania. Ja sa pýtam, že či sa práve týmto neblížime k totalitnej spoločnosti, kde priamo v návrhu dôvodovej správy máme napísané, že vlastne cieľom tejto novely je dosiahnuť to, že kým doteraz ľudia, ktorí nechceli svoje deti očkovať z akéhokoľvek dôvodu, dostali za to pokutu, boli tým potrestaní, tak už nebudú mať ani túto možnosť, a preto tie pokuty rušíme, lebo jednoducho sa nepočíta s tým, že by niekto odmietol dať zaočkovať svoje dieťa.
Veď to je George Orwell, 1984. Veď to je, to je z môjho pohľadu úplne neakceptovateľné. Keď tu mali pred chvíľkou, kolegynka zo SaS-ky tu mala reči o fašizme, na zdravie, pravda je, vidíte, to ani lepšie nemohlo zaznieť, tak čo viac sa blíži k tej totalite ako to, že my vlastne na našich deťoch, čo my, štát na našich deťoch, štát na našich deťoch ide o nich rozprávať ako o nejakých entitách a povie, že v dôsledku tejto novely predpokladá, že všetky deti budú podrobené tomuto zákroku.
Dnes sa bavíme o nejakom očkovaní, ktoré mnohí pokladáte za absolútnu banalitu, ale keď toto prejde, tak ako vieme, že za päť rokov, za desať rokov nepríde podobná novela inej vlády, ktorá povie, všetky deti budú podrobené čipovaniu a nepredpokladá sa, že by niektoré dieťa odmietlo, tak ani nebudeme pokuty robiť, lebo načo, však všetky deti budú očipované. To je presne úplne rovnaký scenár, rovnaká myšlienka. A nehovorte mi, že nie, lebo je to tu napísané v bode 92.
Potom sú tu dva zaujímavé body. Bod 42 a bod 39. Tieto body spojiť do jedného návrhu mi príde ako totálny výsmech ľudskej dôstojnosti. Nehnevajte sa na mňa, ale spájať podmienku povinnosti podrobiť deti povinnému očkovaniu, aby mohli ísť do škôlky, pani ministerka, s právom zobrať dieťa do reštaurácie do jednej novely, o ktorej budeme hlasovať spoločne a nerozdielne, mi príde ako čistý úlet, ako, ako, ako čistý prejav toho, že v podstate pre nás sú malé deti to isté ako nejaký doberman v reštaurácii. To isté ako doberman v reštaurácii. Lebo tento, tento materiál to tu píše, že ideme naraz hlasovať o tom, aby dobermany mohli chodiť do reštaurácie, a o tom, aby deti, ktoré nebudú očkované, nemohli ísť do materskej škôlky.
A ja sa pýtam, že kto je autor v skutočnosti, kto je autor tejto novely a kto to dokázal takto cynicky, bezcitne a podľa mňa v rozpore s humánnou medicínou spojiť. Lebo toto neni normálne, aby sme práva zvierat povyšovali v tej istej novele, kde vlastne odoberáme deťom práva na socializáciu. Však aj tí, čo nie ste učitelia, musíte asi s tým súhlasiť, že tým, že zabránime dieťatku ísť do škôlky, tak mu odoberáme právo na socializáciu. To dieťa je štát alebo bude štátom donútené, jeho rodičia budú štátom donútení hľadať alternatívny spôsob výchovy pre to dieťa, pretože do škôlky nebude môcť ísť.
A ja vám chcem povedať, že tých, ktorí nechcú dať dieťa očkovať, týmto neprinútite dať dieťa očkovať, neprinútite. My máme v rámci našej strany to občianske združenie Naše Slovensko pomáha, v rámci ktorého okrem iných pomáhame aj rodinám, práve u ktorých sa vyvinuli obrovské zdravotné komplikácie po podaní rôznych očkovacích látok. A mnohí to poznáte, ale tí, čo to nepoznáte, nechcel by som alebo teda nechcem, aby ste s tým boli nútení sa oboznámiť, s tými smutnými životnými tragédiami, ktoré tie rodiny zažívajú. Krásne, úplne vyvinuté, rozprávajúce, perfektne vnímajúce deti po očkovaní pololežiaci alebo ležiaci pacienti. A teraz mi nehovorte, že to nebolo spôsobené očkovacou látkou, pretože mne je to úplne jedno, čím to bolo spôsobené, keď sa u tých detí vyvinulo, rozvinulo, prejavilo po tom, ako boli očkované, do siedmich dní. A najhorší prípad zo všetkých, to sú desiatky prípadov, ktoré sme zažili, najhorší prípad zo všetkých je prípad Ladomerskej Viesky. Kto bude mať záujem, vieme dať konkrétne mená tej rodiny a môžte im ísť pomôcť aj vy, môžte im pomáhať, môžte sa spýtať na podrobnosti a ja vám to tu teraz poviem, pretože toto, čo dnes tu predkladá vláda, je proste brutálny zásah do práv detí a do práv ich rodičov.
Žena chcela, matka chcela dieťa očkovať. Otec odmietal podrobiť ho povinnému očkovaniu. Tri roky, tri roky bojoval s tou ženou, aby to dieťa očkovať nedali. Strašne sa hádali, kolegyne jej vraveli, tej mamičke, daj očkovať, všetci sme dali, pozri sa, nič sa nestalo, je to v poriadku, daj očkovať, daj očkovať, však štatisticky je to možno 2 % nejakému dieťaťu, keď sa niečo stane. Po troch rokoch a to, čo ste tu lekári, viete, že, a musíte to potvrdiť, že všetky tie komplikácie sa najviac rozvíjajú alebo najčastejšie sa prejavia, aj najťažšie prípady sa prejavia v tej, v tom veku do troch rokov toho dieťaťa, hej? Že čím je to dieťa staršie, tým je tá pravdepodobnosť rozvinutia nejakých komplikácií, nejakých problémov, postihnutí je menšia. Keď ten chlapec dosiahol tri roky, tak ten otec povedal, dobre, máme tri roky, on si tú tému študoval a jednoducho po tých troch rokoch je tá pravdepodobnosť toho, že sa tomu dieťatku niečo stane vplyvom očkovania, veľmi malá a môžme ho, môžme ho dať kľudne zaočkovať. Nebudem sa hádať so ženou predsa. Dali ho zaočkovať. Po siedmich dňoch mali zo zdravého chlapca, z ktorého mali radosť, mali chlapca, ktorý mal polku tváre ochrnutej, ktorý prestal úplne rozprávať a ktorý len s ťažkosťou prešiel z izby do izby, pričom predtým behal, skákal, lietal ako normálny trojročný chlapec. Našťastie hneď začali s cvičením, s terapiami, neviem s čím, tak sa im to pomaličky, ale isto darilo zvládať. Ale viete si predstaviť tie slzy a to utrpenie toho otca, ktorý po troch rokoch vzdal ten boj s vlastnou ženou a povedal, áno, nechám dieťa očkovať, a po siedmich dňoch z toho chlapca, ktorý mu dovtedy robil iba radosť, mal proste trápenie, starosť o jeho zdravotný stav a jednoducho problémy.
Toto sme reálne zažili, zažili sme tých príkladov iks. Nik ma nepresvedčí, že to tak nie je, lebo to sú veci z reality, to nie sú nejaké laboratórne výmysly alebo nejaké fikcie niekde v Novom čase. A my preto nemôžme nielenže podporiť túto novelu, ale nemôžme byť ticho, nemôžme byť ticho. A nemôžme súhlasiť s tým, že vy dávate práva detí na roveň práv zvierat v reštauráciách.
Ja verím, pani ministerka, že to nebolo celkom z vašej hlavy toto, že v tom ansámble ľudí, ktorí sú okolo vás, sa proste stalo, že to tam niekto dostal. A ja verím, že vládna koalícia sa zamyslí nad tým, či naozaj chce takýto materiál schváliť. A ja vám poviem úprimne, teraz aj politicky nechápem, prečo takúto strašnú vec, ktorá neskutočne rozdeľuje spoločnosť, dávate v takomto predvolebnom čase, ale to, samozrejme, mne môže byť jedno, to je vaša zodpovednosť. Ja to hovorím len preto, že ja chcem využiť všetky spôsoby na to, aby sme zabránili, aby sme zabránili tomuto trvalému, naozaj trvalému poškodeniu práv ľudí, práv detí, práv rodičov, a mne už je jedno, že či si z toho vy spravíte politické body alebo nie.
Ale naozaj vám chcem povedať, tí, čo ste neovplyvnení tou očkovacou loby a čo chápete, že tých, tie 2 % ľudí alebo koľko, čo sa nechce dať očkovať, nijako nepoškodí ten biznis, takže ich nemôžme k tomu nútiť a nemôžme povedať, tvoje dieťa nemôže ísť do škôlky len preto, lebo tvoji rodičia sa rozhodli z akéhokoľvek dôvodu ťa nedať očkovať. Nehovoriac o tom, že kto bude kontrolovať očkovanie tých zvierat v tých reštauráciách? Tak pri deťoch nám záleží na tom, aby boli očkované v škôlke, ale to, že vedľa vás leží doberman v reštaurácii, ktorý kľudne môže byť besný alebo mať inú chorobu, lebo vy nemáte jeho očkovací preukaz, tak to už v tejto novele nikto nekontroluje. Naozaj, toto sa nedá prijať.
Ďakujem pekne.

Tri faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Zelník.

Ďakujem pekne. Ku zvieratám som sa už vyjadril, ale teraz poviem, pán kolega, ak hovoríte o tom, že či to je, či to je správne, že niekoho nútime alebo štát niečo prikazuje. No, štát tu má nejakú povinnosť a ja sa pýtam: Podľa vás je to totalita, ak povieme, že je povinná školská dochádzka? Ja sa pýtam: Je to totalita, že povieme, že je nulová tolerancia alkoholu na cestách? Veď má to svoj význam. Ak povieme, že to je nulová tolerancia, tak chránime všetkých tých, ktorí na tú cestu idú, aby tam niekto nešiel s promile, aj keď teraz nájdu sa takí, čo idú s promile 3 % alkoholu. Ale to neni o totalite. To je o ochrane spoločnosti. A je to aj o slobode, ktorá, samozrejme, musí byť vymedzená nejakými zákonmi a pravidlami. Takže povedať, že je to totalita, ak nariadime, že, kvázi povinné očkovanie u detí? Veď tým chránime tú ostatnú populáciu a chránime aj tie samotné deti, ktorých rodičia si neuvedomujú možné následky, ak to dieťa nebude očkované a potom dostane také vážne ochorenie.
Veď, chvalabohu, vďaka očkovaniu dneska nemáme mozgovú obrnu. Keď pán profesor Dluholucký prišiel a ukazoval fotografie tých detí s čiernym kašľom, detí, ktoré prekonali mozgovú obrnu a doslova sa stali hendikepované deti na celý život, no ja by som nemal to svedomie, aby som povedal, neočkujme a nech si rodičia rozhodnú na základe toho, že je tu nejaká antivakcinačná loby. Ja si to vôbec neviem ani predstaviť vďaka očkovaniu. Práve vďaka očkovaniu sa zachránilo milióny ľudí.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Smolíková.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, viete, ja vám poviem svoj osobný názor, že ja som skutočne zástanca očkovania, pretože ja som medzi tými deťmi robila 30 rokov a vedela som, čo všetko nezaočkované deti do toho kolektívu môžu priniesť. Tam sú učiteľky, vychovávateľky, ostatný personál, ktorý tam je, ktorý si tieto veci, pretože my starší, ktorí sme boli očkovaní a chvalabohu, že sme voľakedy boli očkovaní, že boli tie povinné, čo to bolo, to pľúcne... (reakcie z pléna), no, to všetko, čím sme prechádzali, tak od toho sa upustilo. A teraz zrazu máme také choroby, ktoré sme tu už roky nemali. A toto, tí ľudia, ktorí prichádzajú do kontaktu aj dospelí, veď aj tí sú, aj tí sú svojím spôsobom v ohrození. A ja som veľmi rada, že moje deti dali zaočkovať svoje deti a nič sa nestalo, pokračujeme ďalej.
Ale to o tých zvieratách, to je, to je možno na inú, na ďalšiu debatu, ale za toto očkovanie ja osobne som.
Ďakujem.

Pán poslanec Kondrót.