49. schôdza

Ďakujem doktorovi Zelníkovi za toto upozornenie a je to skutočne pravda. Ja som starým otcom, mám tri vnúčatá a pozorujem, že tieto deti, že všetky tri vnúčatá chodia do predškolských zariadení a zisťujem; alebo neni to tým, že by som si nepamätal, ale skutočne tie dnešné deti idú z jednej choroby do druhej. Je to práve touto migráciou, cestovaním, dovolenky, lietadlá a tak ďalej a skutočne ten prenos tých ochorení je veľký a, samozrejme, aj to riziko prinesenia toho ochorenia do toho predškolského zariadenia je práve z tohto dôvodu veľmi, veľmi zvýšený.
Takže ďakujem pekne za toto upozornenie.

Vážená pani ministerka, vážené kolegyne a kolegovia, tento návrh zákona sa týka viacerých tém: očkovania, prijímania detí do predškolských zariadení, čo vynikajúco rozobral môj kolega Schlosár. Ďalej sa týka hluku pri stavbách, plavčíkov a tak ďalej.
Ja sa pozastavím pri téme zvieratá v reštauráciách, v strediskách verejného stravovania. Obdobná téma sa totižto preberala už raz tu v parlamente. Návrh bol zo strany SaS. A tu prichádzajú paradoxy, to, čo bolo saskárom zamietnuté, sa teraz dáva ako súčasť vládneho balíčka. No toto, toto, raz to odmietnu a druhýkrát si to odsúhlasia ako súčasť svojho balíčka. Ako je to pán Zelník? Však aj vy ste hlasovali proti zákonu SaS-ky, osobne. Aj váš predseda Andrej, no toto, toto.
Na jednej strane majú kuchárky sieťky na hlavách, aby nebodaj vlások či šupinka nespadli do jedla, bežné sú rukavičky u kuchárov a čašníkov. Obmedzení sú aj fajčiari kvôli ochrane zdravia nefajčiarov. S čím súhlasím, tak to má byť. A tu, zvieratá, ktoré chodia kade-tade po trávnikoch, kde sú vo veľkej miere koncentrované rôzne choroboplodné zárodky z výkalov či srsti rôznych zvierat vrátane hlodavcov, zrazu budú môcť byť v reštauráciách.
Ja vám garantujem, že taký domáci maznáčik, chlpáčik s takými veľkými chlpami, psíček či mačička, donesú z ulice do reštaurácie, obrazne povedané, celé vagóny mikróbov, baktérií, vírusov, ktoré bude klimatizácia veselo víriť do polievočky či zemiakovej kaše a potom toto šup-šup do tráviaceho traktu, pán Zelník.
A teraz ku chorobám, ktoré môžu chlpáči doniesť z chodníkov a trávnikov. Je to napr. listerióza alebo napr. z exkrementov potkanov či myší sa môže priamym kontaktom preniesť aj zápal mozgových blán a taký chlpáč toho naberie na seba teda dosť, ako som už povedal.
Teraz začnem netradičným porovnaním a z toho vyvodím takú logiku, ktorá je charakteristická pre choré európske pseudohodnoty. V žiadnom prípade sa nezastávam fajčiarov, odsudzujem dokonca aj sám seba za svoj zlozvyk, ale tu je tá absurdita. Pozrime sa na príklad človek fajčiar v protiklade ku psovi, mačke. To znamená v protiklade ku zvieratám. Človek fajčiar ide vo vlaku a nemôže fajčiť, európska norma neumožňuje žiadnemu prepravcovi zaviesť, zriadiť fajčiarsky vozeň. Úzkostlivo sa dbá na ochranu nefajčiarov, tak je to dobré, a my ideme povoliť zvieratá v reštauráciách. Celkové zhodnotenie? Zviera má väčšie právo ako človek, aj keď fajčiar.
Ako to je v reštauráciách, v kaviarňach? V oddelenej časti môžu fajčiť, keď majiteľ chce mať fajčiarsku klientelu, tak je. Tak logicky z toho vyplýva, že keď sa prevádzkovateľ, keď chce mať aj klientelu psíčkarov a mačičkárov, tak nech urobí psíčkarskú časť a nepsíčkarskú časť. A keďže psy a mačky sa napriek celou históriou neznášajú, tak nech taký prevádzkovateľ má psíčkarskú, mačaciu a bežnú časť, lebo tie zvieratká fakt by mohli urobiť veľký cirkus.
A potom ešte k jednej definícii zo zákona. Psy a mačky sa tuším tam charakterizujú ako spoločenské zvieratá. No ale aj koza je charakterizovaná ako spoločenské zviera. No, tú kde zoberieme? Asi tam, kde bola koza Božka.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, keby ste ma boli počúvali v tom prvotnom, ja som sa už vyjadril, keď váš kolega vystúpil a povedal som, že toto je prvé čítanie. Nebolo to ešte prerokované na zdravotnom výbore.
A ja vám môžem povedať, že áno, ja mám psa, mám rád zvieratá a tiež mám výhrady voči tomu a nikdy by som nešiel so svojím psom do reštaurácie, pretože, po prvé, si vážim tých, ktorí sú tam a nie každému môže byť spoločnosť môjho psa príjemná a prijateľná. A preto som povedal, že počkajme, veď ten zákon je v prvom čítaní ako filozofia. A o tom je potom rokovanie v zdravotnom výbore, aby sme prijali také zmeny a také úpravy, aby naozaj to zviera nebolo povyšované na človeka a najmä aby sme rešpektovali tých, ktorí majú, poviem, aj istý rešpekt pred zvieratami, aby nenarúšali ten pokoj, keď niekto chce normálne obedovať alebo chce ísť do reštaurácie a nemusí mať strach, že je tam, poviem, mačka a pes, ktorí tam urobia takú garazdu, takže len vás chcem poprosiť, že keď sa obraciate na mňa, tak v tomto smere sme úplne na rovnakej vlnovej dĺžke.
Ďakujem.

Ďakujem za faktickú poznámku. Pán Zelník, ja viem, čo ste povedal, aj som vás aj dobre počul, ale som si potreboval za povinnosť to povedať ešte raz, možná že môj hlas v tejto rozprave vás len utvrdí v tom, že budete proti tomu konkrétnemu danému odseku, že budete proti nemu vystupovať, aby to tak nebolo.
Ďakujem.

Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne pár poznámok. Naozaj sme v prvom čítaní a tiež pevne verím, že sa nejaké veci ešte v tomto zákone zmenia.
Chcel by som začať možno tak trošku zmierlivo, pretože myslím si, že najmä tá debata ohľadom očkovania naberá na obrovskej výbušnosti a podľa mňa to pre žiadnu spoločnosť nie je dobré. Však nakoniec vyspelé krajiny, ktorým sa chceme podobať, na západ od nás, mnohé vôbec povinné očkovanie nemajú zavedené a majú relatívne solídnu, by som povedal, veľmi vysokú kolektívnu imunitu. A preto by som len chcel skrátka možno nám aj trošku pripomenúť tie niektoré prehnané názory z jednej strany.
Ešte za čias mojej mamy, pravdepodobne viacerí si to budete pamätať, ako najvyššie pediatrické autority bohorovne deklarovali, že dojčenie je v podstate prežitok a že dieťa treba čo najskôr odstaviť a previesť ho na umelé mlieko. V súčasnosti vieme, že to bol absolútne nezmysel a obrovská chyba. Ale bolo to určitým spôsobom takto zaužívané, a preto ja by som chcel poprosiť možno na takú určitú pokoru aj tú lekársku obec, pretože niekedy sa mi nepáči, keď zo strany lekárov naozaj idú veľmi prudké invektívy na ľudí, ktorí nejakým spôsobom chcú vyvolať, a ja si myslím, že tá diskusia je úplne, plne opodstatnená ohľadom aj nepriaznivých účinkov očkovania.
Predpokladám, samozrejme, musím sa dostať aj k druhej strane. Tá druhá strana, to sú tí tzv. ťažkí antivaxeri, ktorí militantným spôsobom, ktorý je veľmi typický pre extrémizmus a možno niektoré militantné náboženstvá, a by boli ochotné až pomaly vraždiť. Mal som jednu takú dámu počas dňa otvorených dverí u nás na výbore, ktorá povedala, že ten, kto presadzuje povinné očkovanie, tak by ho zastrelila. Ale práve len preto chcem povedať, že naozaj my potrebujeme sa o tejto veci podľa mňa normálne, kľudne baviť a tým pádom tu vypätú atmosféru, ktorá v spoločnosti je, sa snažiť odborne, odborne riešiť. Ja sa naozaj nebránim odbornému, odborným riešeniam.
Takisto som chcel v tejto súvislosti povedať, že čo sa týka povinnosti, aby predškolské zariadenia boli v podstate povinné nedovoliť neočkovaným deťom, aby boli prítomné teda v predškolskom procese, sa mi to zdá naozaj tiež trošililinku násilné.
Avšak na druhej strane musíme si uvedomiť, v akom stave je naša spoločnosť. V našej spoločnosti žije obrovské množstvo marginalizovaných komunít. A áno, sú to najmä rómski spoluobčania, ktorí žijú v katastrofálnych hygienických pomeroch. Na Slovensku z tohto pohľadu ja si myslím, že povinné očkovanie má obrovský zmysel. A čudujte sa, ja som sa na, keď som sa bavil s ľuďmi, ktorí sú zástancami slobody v očkovaní, tak oni mi naozaj tento argument uznali. A takisto uznali argument, ktorý už som tu povedal a ktorý možno pre niektorých je nepochopiteľný. Oni uznali ten argument, že očkovanie má zmysel a že očkovanie naozaj prináša efekt. My sa tu potom, samozrejme, dostávame do dilemy, kedy, samozrejme, v tomto stojím na strane lekárskej vedy, že aké sú riziká očkovania a aký je prospech očkovania. Pretože pri každej jednej liečbe, ktorú my vlastne v podstate nastavujeme alebo zavádzame do praxe, tak toto sa presne zvažuje. A pokiaľ ten benefit je ďaleko prevyšujúci riziko alebo riziko je úplne minimálne, tak, samozrejme, takáto liečba môže byť kategorizovaná a indikovaná. A toto je presne očkovanie.
Očkovanie má bezpochyby obrovský zmysel a význam, ale, samozrejme, má aj určité riziká. Predpokladám, že kolegovia lekári budú so mnou súhlasiť a vedia, že pokiaľ je jeden z rodičov alergik, ťažký alergik, lieči sa na nejakú alergiu a druhý taktiež je alergik, predpoklad, že ich dieťa bude alergikom je až 75 percent. Teda je to obrovské, vysoké riziko, že ich dieťatko bude mať tie isté, veľmi ťažké problémy, zdravotné problémy, ktoré majú oni. A oni sú si toho veľmi dobre vedomí. Takisto ako lekári vieme, že pri mnohých vakcínach je dokázané, že vyvolávajú alergické reakcie. To sú popísané veci, nebudeme sa tu predsa o tom baviť. A takisto vieme, že spúšťačom mnohých alergií sú práve všelijaké takéto alergické inzulty.
Ja sám sa priznám, že, vďakabohu, ja teda som neni nejaký alergik ani moja manželka a ja mám všetky deti zaočkované z jednoduchého dôvodu, pretože ja ten benefit očkovania pre spoločnosť, v ktorej žijem, považujem za veľmi dôležitý, a preto chcem byť príkladom a vzorom a mám zaočkované vlastné deti. Hoci som si vedomý, že niektoré komplikácie, riziká, ktoré sú spojené s očkovaním, samozrejme, aj moje deti môžu mať. Ale aj rovno poviem, že keby ja som bol alergik a moja manželka by bola alergička, veľmi by som zvažoval, či si nechám zaočkovať deti.
Tým chcem len povedať toľko, že podľa mňa sú to naozaj veľmi ťažké veci a ja sa nedivím tým štátom, ktoré nastúpili tú cestu slobody. Ale, samozrejme, sloboda prináša aj zodpovednosť. A keďže sme sa teda dostali k tým marginalizovaným komunitám, pokiaľ u nás v krajine by zrazu bola sloboda očkovania, ja si viem predstaviť, že okamžite všetky marginalizované komunity by neboli zaočkované, úplne jednoduché, alebo drvivá väčšina z nich a, samozrejme, by sme mali obrovský problém s mnohými ochoreniami, ktoré sú očkovaním buď eradikované alebo minimálne, ako bolo povedané, následky ochorenia sú potom minimalizované, pokiaľ takéto ochorenia by aj niekto dostal.
Samozrejme, teraz sa tu veľa rozpráva aj o preočkovanosti. Vieme, že napríklad na ten čierny kašeľ už mnohí ľudia aj teraz vedia ochorieť, hoci boli očkovaní. To znamená, to je naozaj veľmi zložitá, zložitá téma, ale z tohto pohľadu ja som presvedčený, že pre Slovensko stále povinnosť očkovania je dobrá cesta a nevyhnutná cesta, pokiaľ, samozrejme, my nebudeme vedieť dostatočne správne riešiť naše problémy, ktoré sme tu roky nevedeli vyriešiť a ktoré sú následkom aj, mimochodom, veľmi zlých zdravotných štatistík. Pretože keď si zoberieme, že 500-tisíc našich občanov žije v takýchto katastrofálnych podmienkach, tak, samozrejme, všetky štatistiky zdravotnícke budú vyzerať veľmi zle a mizerne zle.
Čo sa týka povinnosti, ja som toho názoru, že malo by to byť v právomoci zriaďovateľa toho-ktorého predškolského zariadenia, či takúto povinnosť zavedie alebo nezavedie. A ja si myslím, že bolo by množstvo ľudí, ktorí sú uvedomelí a rozhodli sa nechať si zaočkovať svoje deti, by veľmi radi svoje deti do takýchto zariadení dávali, pretože by si boli z tohto pohľadu naozaj istí toho, že prečo oni by mali znášať riziká ľudí, ktorí sa takýmto spôsobom nerozhodli.
Veľmi správne kolega Suchánek povedal, sú naozaj deti – a práve kvôli tým deťom ja nechám zaočkovať svoje deti –, ktoré očkované nemôžu byť. A pre mňa je to znak solidarity, že budeme mať čo najväčšiu kolektívnu imunitu, aby práve tí slabí jedinci v našej spoločnosti nedostali to ochorenie. A preto ja to budem robiť. Hoci, keby som bol egoista, sebec, tak ja si poviem, ja využijem kolektívnu imunitu, ktorá tu na Slovensku je a ktorá je relatívne vysoká, ja si svoje deti nenechám zaočkovať, lebo sú tam nejaké malé riziká. A toto je práve tá úroveň tej zodpovednosti, na ktorú ja sa obávam, že my ako Slováci sme nedozreli. Ale, ale vyhraňovať to až do polohy kultúrnej vojny očkovanie – neočkovanie si myslím, že nie je vôbec dobrá cesta. A práve preto ja by som odporúčal to, aby sme naozaj túto právomoc alebo slobodu rozhodnutia zriaďovateľa, ako svoje predškolské zariadenie nastaví, možno nechali a bolo by to oveľa rozumnejšie.
Myslím si, že toľko by som možno k tejto téme chcel povedať. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Marek, tu je, nemôžeme byť, že aj by rada, aj sa bojí. Raz niekto musí priznať farbu, na ktorej strane. Lebo na jednej strane hovoríš, že áno, ideš príkladom, máš deti zaočkované, ale na druhej strane zase chápeš a chceš, aby deti mali slobodu. Tak buď si chlapec, alebo si dievča. Veď to nemôže byť stále také, že teda aj áno, aj nie.
A keď hovoríš, odvolávaš sa na autority, tak pozri sa, myslím, že si naozaj vynikajúci detský kardiológ a nikdy by som nešpekuloval o tom, keby som prišiel s vnukom, na to, aby, a nebudem že ešte prehodnocovať tvoj záver.
A znova sa vrátim k tomu, z mojej iniciatívy dvakrát tu prišli kapacity slovenského zdravotníctva, profesor Dluholucký, pani profesorka Krištúfková a ďalší, ktorí vyjadrili svoj postoj k očkovaniu. Škoda, bolo to venované pre poslancov Národnej rady, škoda, že bolo nás tam len zopár a aj mi to bolo trapné, že len toľko nás tam bolo. To teda bolo si treba vypočuť ich názor. A keď mi oni povedia, že povinné očkovanie áno, pretože pán profesor Dluholucký keď povedal, že za 45 rokov, čo robí pediatriu, nezažil vážnu komplikáciu, tak, prepánaboha, s kým ešte to mám diskutovať? Čo ešte mám robiť, aké obavy a strašiť ľudí? Viete, lebo môže byť aj komplikácia. Veď isteže môže byť. Ale tá miera rizika tej komplikácie je ďaleko menšia ako to, keď to dieťa nebude zaočkované a ochorie. Môže aj zomrieť. Koľko detí zomrelo napríklad pri osýpkach, pretože dostali ďalšie komplikácie.
Takže, prosím, si lekár, tak sa vyjadri jasne. To nemôže byť, že aj by chcela, aj sa bojí. Som za alebo som proti. Prestaňme s tým vajataním.
Ďakujem.

Marek, ja by som sa pristavil pri jednej veci, ktorú si ty povedal, že ako lekár si dal zaočkovať svoje deti. Ale že pokiaľ by si bol alergik alebo keď je jeden rodič alergik a druhý rodič alergik, tak by sa tie deti nemali očkovať alebo že by si nedal svoje deti zaočkovať.
Ty si lekár a možno si to myslel trošku ináč, ako si povedal a ako to vyznelo. Pretože je alergik, alergik, na čo alergický, aký, aká forma alergie, aký stupeň alergie. Veď predsa pokiaľ by u rodičov bola nejaká závažná forma alergie, tak ten pediater berie anamnézu, má to zapísané v tej karte a sám bude zvažovať, dokonca asi, ak to bude nejaká závažná forma alergie, tak asi aj povie tomu rodičovi, u vášho decka by som to neriskoval. Ale len tak povedať, že jeden rodič alergiu, druhý rodič alergiu, bez toho, aby sme povedali; lebo teraz čo, tí bežní ľudia, ktorí to teraz počujú alebo ktorí nemajú, nemajú medicínske vzdelanie, tak zoberú, že má alergiu, ja neviem, na nejaký prací prášok a to už stačí na to, aby ho niekto nezaočkoval? To boli trošku, si myslím, že nebezpečné slová alebo možno by si mal ich doplniť alebo, alebo dovysvetliť.

Ďakujem pekne. Pán kolega, hovoríš o tom, že netreba prehlbovať nejaké kultúrne vojny v súvislosti s očkovaním. Na nás sa obrátila, možnože aj na teba, je istá matka, pani Juračková, a ona v zásade sa zamýšľa alebo narieka doslova nad tými negatívnymi dopadmi, že ak tento zákon nadobudne účinnosť, tak zrazu ona nebude mať kam umiestniť svoje deti. A to znamená, že bude musieť hľadať nejakú opatrovateľku alebo bude musieť hľadať čo? A to mi trošku pripomína tie obedy zadarmo, hej, že vymyslíme nejaký nástroj a nedotiahneme ho po praktickej stránke do konca.
Tak v zásade možnože aj teba, pán kolega, sa chcem opýtať, že už keď sa niekto rozhodne, že nedá očkovať svoje deti, dobre, je to jeho rozhodnutie, možno je to nesprávne rozhodnutie, ale predsa len bude to mať nejaké dôsledky praktického charakteru, pokiaľ ide o tie svoje nezaočkované deti, ktoré nemôžu za to, že ako sa ten rodič rozhodol. Podľa mňa sa rozhodne, tam mama rozhoduje nezodpovedne, lebo ja si tiež myslím, že by mala nechať očkovať svoje deti, ale keď už sa tak rozhodla, tak že či štát ju naozaj nechá na holičkách a nebude mať nejakú alternatívu.
Ja teraz môžem akurát tak špekulovať, že či spraviť nejak v meste jednu škôlku pre nezaočkované deti alebo ja neviem, no. Len mali by sme sa aj o tomto baviť, lebo ako ona uvádza, zrejme sa dotkne možno až 20-tisíc takýchto, takýchto rodín, ktoré budú postavené pred vážnu praktickú okolnosť, ktorú budú musieť riešiť.
Ďakujem prípadne za odpoveď, pán kolega. Ďakujem.

Mám len dve minúty, skúsim ti odpovedať, ale ešte k mojim, teda tvojim predrečníkom. Ja som sa tam jasne vyjadril, ešte si to raz pustite, čo som hovoril, ako vytrhávali ste niektoré veci z kontextu. Povedal som jasne, že som za povinné očkovanie na Slovensku, vysvetlil som prečo. Povedal som, že keby dvaja rodičia mali vážne, nie hocijaké, po nejakom prášku alergické komplikácie (povedané s pobavením), ale vážne alergie, astma, atopický ekzém a tak ďalej, majú 75-percentnú šancu, že bude mať podobné zdravotné ťažkosti ich dieťa. To znamená, áno, tam by som to naozaj ja zvažoval v mojom prípade a nepovedal by som, že; nepovedal som, že nedal zaočkovať, takže strácam tu teraz čas, lebo treba si to naozaj poriadne vypočuť, čo som povedal.
Ku kolegovi by som len toľko povedal, že ja si myslím, že toto by viac-menej naozaj povedalo, aká je tá naša spoločnosť nastavená. Ja si osobne naozaj myslím, že nie je nastavená na úplnú slobodu, ale doteraz to v princípe nebolo regulované a nejaké závažné problémy nevznikali. Kľudne sa môžme poučiť z epidémií, ktoré teraz vznikli, tam sú presné dôvody, prečo boli. A myslím si, že by to určitým spôsobom vlastne vyregulovalo. Tí, ktorí to chcú, tí, ktorí to nechcú. V Nemecku napríklad človek, ktorý nenechá zaočkovať svoje dieťa, pokiaľ sa táto choroba vyskytne v kolektíve, on si na vlastné náklady, bez péenky, na mesiac to dieťa musí zobrať domov a musí sa oňho starať, pretože je nezaočkované a mohlo by ohroziť ďalšie deti, samozrejme, aj v iných prípadoch. Takže toto sú veci, ktoré by bolo, samozrejme, treba nastaviť, keby sme išli do liberalizácie, ktorú ja momentálne nevidím pre Slovensko za vhodnú.

Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, ja skúsim tak trošku vecne z, alebo teda podľa dôvodovej správy. Tento návrh je rozčlenený na 100 zhruba 15 bodov. Niektoré z nich sú také všeobecné, s väčšinou sa dá v podstate súhlasiť, ale niektoré sú naozaj také kontroverzné a nedá sa k nim nevyjadriť.
V bode 92, v bode 92 predkladateľ vyslovene predpokladá, že vplyvom tejto novely dôjde k 100-percentnému zaočkovaniu celej tej detskej populácie a práve preto a z tohto dôvodu upúšťa od sankcií vo forme pokút za odmietnutie očkovania. Ja sa pýtam, že či sa práve týmto neblížime k totalitnej spoločnosti, kde priamo v návrhu dôvodovej správy máme napísané, že vlastne cieľom tejto novely je dosiahnuť to, že kým doteraz ľudia, ktorí nechceli svoje deti očkovať z akéhokoľvek dôvodu, dostali za to pokutu, boli tým potrestaní, tak už nebudú mať ani túto možnosť, a preto tie pokuty rušíme, lebo jednoducho sa nepočíta s tým, že by niekto odmietol dať zaočkovať svoje dieťa.
Veď to je George Orwell, 1984. Veď to je, to je z môjho pohľadu úplne neakceptovateľné. Keď tu mali pred chvíľkou, kolegynka zo SaS-ky tu mala reči o fašizme, na zdravie, pravda je, vidíte, to ani lepšie nemohlo zaznieť, tak čo viac sa blíži k tej totalite ako to, že my vlastne na našich deťoch, čo my, štát na našich deťoch, štát na našich deťoch ide o nich rozprávať ako o nejakých entitách a povie, že v dôsledku tejto novely predpokladá, že všetky deti budú podrobené tomuto zákroku.
Dnes sa bavíme o nejakom očkovaní, ktoré mnohí pokladáte za absolútnu banalitu, ale keď toto prejde, tak ako vieme, že za päť rokov, za desať rokov nepríde podobná novela inej vlády, ktorá povie, všetky deti budú podrobené čipovaniu a nepredpokladá sa, že by niektoré dieťa odmietlo, tak ani nebudeme pokuty robiť, lebo načo, však všetky deti budú očipované. To je presne úplne rovnaký scenár, rovnaká myšlienka. A nehovorte mi, že nie, lebo je to tu napísané v bode 92.
Potom sú tu dva zaujímavé body. Bod 42 a bod 39. Tieto body spojiť do jedného návrhu mi príde ako totálny výsmech ľudskej dôstojnosti. Nehnevajte sa na mňa, ale spájať podmienku povinnosti podrobiť deti povinnému očkovaniu, aby mohli ísť do škôlky, pani ministerka, s právom zobrať dieťa do reštaurácie do jednej novely, o ktorej budeme hlasovať spoločne a nerozdielne, mi príde ako čistý úlet, ako, ako, ako čistý prejav toho, že v podstate pre nás sú malé deti to isté ako nejaký doberman v reštaurácii. To isté ako doberman v reštaurácii. Lebo tento, tento materiál to tu píše, že ideme naraz hlasovať o tom, aby dobermany mohli chodiť do reštaurácie, a o tom, aby deti, ktoré nebudú očkované, nemohli ísť do materskej škôlky.
A ja sa pýtam, že kto je autor v skutočnosti, kto je autor tejto novely a kto to dokázal takto cynicky, bezcitne a podľa mňa v rozpore s humánnou medicínou spojiť. Lebo toto neni normálne, aby sme práva zvierat povyšovali v tej istej novele, kde vlastne odoberáme deťom práva na socializáciu. Však aj tí, čo nie ste učitelia, musíte asi s tým súhlasiť, že tým, že zabránime dieťatku ísť do škôlky, tak mu odoberáme právo na socializáciu. To dieťa je štát alebo bude štátom donútené, jeho rodičia budú štátom donútení hľadať alternatívny spôsob výchovy pre to dieťa, pretože do škôlky nebude môcť ísť.
A ja vám chcem povedať, že tých, ktorí nechcú dať dieťa očkovať, týmto neprinútite dať dieťa očkovať, neprinútite. My máme v rámci našej strany to občianske združenie Naše Slovensko pomáha, v rámci ktorého okrem iných pomáhame aj rodinám, práve u ktorých sa vyvinuli obrovské zdravotné komplikácie po podaní rôznych očkovacích látok. A mnohí to poznáte, ale tí, čo to nepoznáte, nechcel by som alebo teda nechcem, aby ste s tým boli nútení sa oboznámiť, s tými smutnými životnými tragédiami, ktoré tie rodiny zažívajú. Krásne, úplne vyvinuté, rozprávajúce, perfektne vnímajúce deti po očkovaní pololežiaci alebo ležiaci pacienti. A teraz mi nehovorte, že to nebolo spôsobené očkovacou látkou, pretože mne je to úplne jedno, čím to bolo spôsobené, keď sa u tých detí vyvinulo, rozvinulo, prejavilo po tom, ako boli očkované, do siedmich dní. A najhorší prípad zo všetkých, to sú desiatky prípadov, ktoré sme zažili, najhorší prípad zo všetkých je prípad Ladomerskej Viesky. Kto bude mať záujem, vieme dať konkrétne mená tej rodiny a môžte im ísť pomôcť aj vy, môžte im pomáhať, môžte sa spýtať na podrobnosti a ja vám to tu teraz poviem, pretože toto, čo dnes tu predkladá vláda, je proste brutálny zásah do práv detí a do práv ich rodičov.
Žena chcela, matka chcela dieťa očkovať. Otec odmietal podrobiť ho povinnému očkovaniu. Tri roky, tri roky bojoval s tou ženou, aby to dieťa očkovať nedali. Strašne sa hádali, kolegyne jej vraveli, tej mamičke, daj očkovať, všetci sme dali, pozri sa, nič sa nestalo, je to v poriadku, daj očkovať, daj očkovať, však štatisticky je to možno 2 % nejakému dieťaťu, keď sa niečo stane. Po troch rokoch a to, čo ste tu lekári, viete, že, a musíte to potvrdiť, že všetky tie komplikácie sa najviac rozvíjajú alebo najčastejšie sa prejavia, aj najťažšie prípady sa prejavia v tej, v tom veku do troch rokov toho dieťaťa, hej? Že čím je to dieťa staršie, tým je tá pravdepodobnosť rozvinutia nejakých komplikácií, nejakých problémov, postihnutí je menšia. Keď ten chlapec dosiahol tri roky, tak ten otec povedal, dobre, máme tri roky, on si tú tému študoval a jednoducho po tých troch rokoch je tá pravdepodobnosť toho, že sa tomu dieťatku niečo stane vplyvom očkovania, veľmi malá a môžme ho, môžme ho dať kľudne zaočkovať. Nebudem sa hádať so ženou predsa. Dali ho zaočkovať. Po siedmich dňoch mali zo zdravého chlapca, z ktorého mali radosť, mali chlapca, ktorý mal polku tváre ochrnutej, ktorý prestal úplne rozprávať a ktorý len s ťažkosťou prešiel z izby do izby, pričom predtým behal, skákal, lietal ako normálny trojročný chlapec. Našťastie hneď začali s cvičením, s terapiami, neviem s čím, tak sa im to pomaličky, ale isto darilo zvládať. Ale viete si predstaviť tie slzy a to utrpenie toho otca, ktorý po troch rokoch vzdal ten boj s vlastnou ženou a povedal, áno, nechám dieťa očkovať, a po siedmich dňoch z toho chlapca, ktorý mu dovtedy robil iba radosť, mal proste trápenie, starosť o jeho zdravotný stav a jednoducho problémy.
Toto sme reálne zažili, zažili sme tých príkladov iks. Nik ma nepresvedčí, že to tak nie je, lebo to sú veci z reality, to nie sú nejaké laboratórne výmysly alebo nejaké fikcie niekde v Novom čase. A my preto nemôžme nielenže podporiť túto novelu, ale nemôžme byť ticho, nemôžme byť ticho. A nemôžme súhlasiť s tým, že vy dávate práva detí na roveň práv zvierat v reštauráciách.
Ja verím, pani ministerka, že to nebolo celkom z vašej hlavy toto, že v tom ansámble ľudí, ktorí sú okolo vás, sa proste stalo, že to tam niekto dostal. A ja verím, že vládna koalícia sa zamyslí nad tým, či naozaj chce takýto materiál schváliť. A ja vám poviem úprimne, teraz aj politicky nechápem, prečo takúto strašnú vec, ktorá neskutočne rozdeľuje spoločnosť, dávate v takomto predvolebnom čase, ale to, samozrejme, mne môže byť jedno, to je vaša zodpovednosť. Ja to hovorím len preto, že ja chcem využiť všetky spôsoby na to, aby sme zabránili, aby sme zabránili tomuto trvalému, naozaj trvalému poškodeniu práv ľudí, práv detí, práv rodičov, a mne už je jedno, že či si z toho vy spravíte politické body alebo nie.
Ale naozaj vám chcem povedať, tí, čo ste neovplyvnení tou očkovacou loby a čo chápete, že tých, tie 2 % ľudí alebo koľko, čo sa nechce dať očkovať, nijako nepoškodí ten biznis, takže ich nemôžme k tomu nútiť a nemôžme povedať, tvoje dieťa nemôže ísť do škôlky len preto, lebo tvoji rodičia sa rozhodli z akéhokoľvek dôvodu ťa nedať očkovať. Nehovoriac o tom, že kto bude kontrolovať očkovanie tých zvierat v tých reštauráciách? Tak pri deťoch nám záleží na tom, aby boli očkované v škôlke, ale to, že vedľa vás leží doberman v reštaurácii, ktorý kľudne môže byť besný alebo mať inú chorobu, lebo vy nemáte jeho očkovací preukaz, tak to už v tejto novele nikto nekontroluje. Naozaj, toto sa nedá prijať.
Ďakujem pekne.