49. schôdza

Ďakujem za slovo. Áno, dôchodkový strop som považovala a považujem za veľmi problematický zásah do dôchodkového systému. A ak by som si bola istá, že máme premyslené udržateľnosť dôchodkového systému a na druhej strane tie veci, ktoré sú problematické, tak by som za to zahlasovala. Videla som, že naozaj sa to šíri ako lavína a skôr ako reklamne, ale málo sa o tom diskutuje. Preto som to neurobila, lebo vy ma, pán Erik Tomáš, veľmi dobre poznáte, že ja sa snažím aj o poctivé riešenia a naozaj zvažujem a nie za každú cenu kritizujem veci, ktoré predkladáte. Ak ich považujem za problematické, nedám si servítku pred ústa a poviem to. Ale naozaj, pre mňa sú dôležité poctivé riešenia a ja som, ako ste ponúkali návrh zákona na zastropovanie, ja som tam tú poctivosť riešenia nevidela, lebo som videla, že nielenže budú mať nižšie dôchodky, ale ženy budú mať o to nižšie dôchodky, lebo v minulosti mali nižšie príjmy zo mzdy, ako muži. Takže ja som tvrdila to, že jednoducho nie je čas, aby sme takto zasiahli do ústavy. Druhá vec je, že tie ženy sa tak či tak budú cítiť diskriminované. Pretože ja keby som vedela, že mám na niečo nárok, lebo som to niekde počula a naraz je to v ústave pol roka a ja dostanem odpočítané tri mesiace, štyri mesiace, tak tiež by som bola nahnevaná. Jednoducho je to tak. Ja si nemyslím, že niekto sa vie pozerať na to ináč. Je to zdravý sedliacky rozum.
Ďakujem.

Ja už len dve veci. Prvá, odpoviem na otázku pána poslanca Tomáša. Spravodlivá som ja a spravodlivé je hnutie SME RODINA, pretože my sme hlasovali za dôchodkový strop, ale tak isto chceme, aby sa v praxi naplnil aj ústavný princíp. A druhá vec, z legislatívno-technického hľadiska navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie body 7 a 9 spoločnej správy. Ďakujem.

Poprosím vás, kolegyne, kolegovia, buďme konštruktívni. Tu ide o živých ľudí, ktorí chcú mať spravodlivo vyriešený odchod do dôchodku. Tu sa, prosím vás, nehádajme. SMER, OĽANO, koalícia PS - SPOLU a Kaník a neviem, kto tu ešte, aké mená tu padajú. Aký to má význam? Čo si o tom pomyslia tieto dámy, ktoré sedia na balkóne? Áno, ja som nehlasoval za ústavu, veď som to jasne dvakrát zopakoval a dôvod, prečo som tak neurobil, je ten, čo už teraz aj cítiť a čo ste aj vy napísali v dôvodovej správe vtedy, bude o to väčší problém ako nájsť peniaze na valorizáciu dôchodkov napríklad. Pripomínam napríklad aj to, že keď sa tu riešil problém starodôchodcov, tak tá metodika, ako sa tu pridalo starodôchodcom, čo teda je samozrejme záslužný čin, ale tá metodika bola per brucho. Tam nebola žiadna veda, že by si niekto sadol a spočítaval to, koľko komu pridať a prečo práve toľko. Per brucho. A mne sa teraz ozývajú ľudia, živí ľudia, ktorí ako starodôchodcovia nedostali, nespravodlivo, pozor, lebo to nie je taká jednoduchá téma, nespravodlivo nedostali to, čo by dostať mali. A pýtajú sa ma, pán poslanec, a to bolo ako vtedy pred tým rokom. Ja im hovorím, no tak úprimne povedané, je to síce asi trošku hanba, ale per brucho.
Vy ste už raz a nieže raz, ale nedávno ste dobabrali tie obedy zadarmo. Ľudia si z vás robia srandu. Teraz tu rozprávate o znižovaní dôchodkového veku pre ženy. No tak to teda urobte poriadne. Keď niečo začnem robiť, tak to robím poriadne. Robí vám nejaký problém siahnuť do tej tabuľky a ubrať z toho počtu mesiacov tu tri, tu štyri, tu päť? Stane sa nejaké čosi okrem toho, že vaša ješitnosť tým bude dotknutá? Stane sa niečo? Stojí to tak či tak ťažké milióny a problém bude v budúcnosti. Ale keď už ste sa takto rozhodli, tak to urobte, prosím vás, poriadne. Aj moja hanba to je, že tu sedím a tuná vychádzajú takéto babrácke návrhy. Ja vás o to prosím, zahoďme túto, neviem ako to nazvať ešte inak, aby sa nikto neurazil, lebo tu sa, samozrejme, áno, už tam vidím, už tam vidím jedného pána, ktorý určite zas nám povie niečo zaujímavé o Kaníkovi a o Beblavom.
Pozrite sa, pán Kéry, máte pravdu, ľudia na to čakajú, na ten zákon, je potrebný, áno, keby sa to malo vrátiť, tak môže byť októbrová, novembrová schôdza, že tam vznikne časový stres. Dobre, ja ten návrh nebudem sťahovať, ako naozaj nech sa hlasuje o stiahnutí, ale, prosím vás, uznajte aspoň jednu vec. Stalo by sa niečo, keby sa tá rozprava prerušila? Vy to môžte ovplyvniť, hej, ste navrhovatelia, keby sa tá rozprava prerušila, šlo by to späť do výboru, tam by sa v kľude bez nejakých emócií a vášní predebatovali veci, áno, aj by sa urobili výpočty, koľko by to stálo, keby sa tá tabuľka mala opraviť, koľko by to bolo miliónov, aby bol minister financií spokojný a teda nemusel zvyšovať spotrebné dane z tabaku a na budúci týždeň v utorok to tu môže byť a môže to byť urobené naozaj dobre. Stane sa niečo, keď sa to takto zorganizuje? Odpadne niekomu z nosa?

Pán Mihál, súhlasím a chcem sa pridať k tej vašej výzve, že naozaj treba tu držať tú konštruktívnu debatu o tom, ako to dopracovať tak, aby sa, ako sa hovorí, bola aj ovca celá, aj vlk sýty a aby sa zmiernili tie dopady a tá diskriminácia, ktorá sa zrejme nedá úplne eliminovať, ale dá sa nejakým spôsobom korigovať. A ja skúsim aj v ústnej rozprave ešte povedať možno pár takých rezerv, kde by sa dalo, kde by sa, samozrejme, dalo hľadať. Takže pripájam sa k tejto výzve a naozaj ten čas tu ešte je a treba s tým zákonom popracovať tak, aby, aby bol, aby bol lepší, ako je teraz. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, ty si spomenul skrivodlivosti starodôchodcov. Áno, ja som to hovorila v svojej rozprave, že presne to zažívam aj ja, že časť starodôchodcov bolo napravených, ale dve tretiny nie a práve sú to ľudia, ktorí sa tiež na mňa obracajú s tým, že veď, veď my sme to počuli a a ako to vlastne bolo s tou nápravou? A obávam sa, že to isté bude rezonovať aj u týchto ročníkov a ja si myslím, že aj u mužov a preto sa naozaj prihováram k dopracovaniu možno cez nejaké prechodné ustanovenie, kde by sme naozaj vedeli poriešiť to, aby bol, tá ústavná forma pol roka za každé dieťa odchod do dôchodku bola dodržaná. Cez tie, hovorím, ustanovenia prechodné. Ďakujem.

Vážená, milá opozícia, to je naozaj už neuveriteľné, čo vy tu predvádzate. Na jednej strane hovoríte, že sa bavme konštruktívne, na druhej strane neuveriteľne politizujete túto tému. Tak to je presne to isté, ako pri starodôchodcoch a novodôchodcoch, ktoré spomenul pán Mihál. On kritizuje naše riešenie, ktoré sme prijímali následne potom, aby sme napravili tú Kaníkovu neskutočnú vec, že rozdelil tých dôchodcov na starodôchodcov a novodôchodcov v roku 2004. My sa to snažíme upraviť po ňom, aby to bolo zmiernené, ale my sme tí zlí, lebo že vraj to nerobíme dobre. No tak kto rozdelil tých dôchodcov? Kaník! V roku 2004. Kto bol vtedy štátnym tajomníkom Kaníkovým?! Pán Beblavý, váš súčasný stranícky kolega, predseda Spolu! Tak oni to domrvili, my sa to snažíme napraviť a my sme tí zlí. A toto je to to isté. My sme schválili ústavu, vďaka ktorej ženy majú úľavy na deti a, bohužiaľ, áno, je tu skupina žien, ktorá sa dostala do situácie, v ktorých, v ktorej je diskriminovaná, v ktorej je diskriminovaná, my sa to snažíme vyriešiť, prichádzame s nejakým návrhom, ale zase my sme tí zlí. Vy ste za tú ústavu nehlasovali, ani pani Gáborčáková, ani pán Mihál, žiadne úľavy na deti by neboli, keby nebolo nás.
Tak dobre, tak sa poďme baviť, ideme to ešte vyriešiť, neviem, či je možné to teraz vyriešiť, prijmime najprv kompromisný návrh, poďme sa potom baviť ďalej. Ale ešte raz, my sa to snažíme riešiť, vážené dámy, my sa to snažíme riešiť a my sme vás do tejto situácie ne-do-sta-li. Takže poďme si sadnúť, bavme sa, ešte raz to prepočítajme, ja s tým nemám problém. A pán Mihál keď hovorí, že vráťte to na výbor, tak keď to na výbore bolo, kde ste boli, pán Mihál?! Neboli ste tam, nesedeli ste tam, lebo vy na výbory nechodíte!

Chcem podporiť návrh kolegu Mihála, aby naozaj táto rozprava bola prerušená, aby naozaj nám išlo o vec, aby nám išlo o týchto ľudí, o tieto ženy, ktoré sú na balkóne a o všetkých tých, ktorých sa to dotýka, lebo sa to dotýka ľudí. Prosím vás pekne, sme schopní nehovoriť k tejto téme politicky, sme schopní hovoriť konštruktívne? Prosím vás pekne, tým ľuďom je úplne jedno, čo je koalícia, čo je opozícia, oni nám nehovoria o tom, aby sme napravili ako politici, alebo ako poslanecké a či politické strany tento zákon. Oni hovoria o tom, aby bol zákon spravodlivý, nediskriminačný a aby sme všetko urobili pre to, aby oni pocítili z neho to dobro, ktoré má pre nich vyplynúť. Tak prosím vás pekne, prestaňte-me politikárčiť a vyzývam, prosím pánov predkladateľov, aby vypočuli túto výzvu kolegu Mihála a aby sme o tom dlhšie rokovali, dlhšie rozprávali ešte aj na iných fórach. Ďakujem. (Potlesk.)

Prosím vás pekne, ešte raz. Inak trošku. Ten, ten takzvaný Vážneho zákon napísal nejaký úradník na ministerstve. Dostal to za úlohu, urob tabuľku. Urobil. My sme tu preto, aby sme robili spravodlivé a dobré zákony.
Pán Tomáš, sám ste priznali v rozprave, že to, čo sa tu rieši, je jednoducho diskriminačné pre tie ročníky žien. A vy to teraz chcete nechať len tak, lebo nejaký úradník si nedal tú námahu, aby trošku pohol rozumom? Respektíve bál sa možno, aby ho niekto nesprdol, že dá nejakým dôchodkyniam viac miliónov na dôchodku? Veď ide v porovnaní s tým všetkým, čo sa točí v dôchodkovom systéme a o čo tu vlastne ide, ide o odrobinky. Ale tie odrobinky z pohľadu štátneho rozpočtu sú strašne dôležité pre tie ženy, ktorých sa to týka. Veď majte, prosím vás, trochu rozumu, dajte to späť na výbor, či tam ja prídem alebo nie, veď vy vládnete, vy máte tú zodpovednosť. Vy snáď chcete, aby po vás zostali dobré zákony! Ja by som vás mal kritizovať, ja by som tu nemal byť ani teraz, aby ste to urobili naschvál zle! Ja vám chcem pomôcť, nechápete to?!

Vážení navrhovatelia, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci, zákon priznáva ženám, ktoré vychovali jedno a viac detí nárok na primerané zníženie maximálneho veku potrebného na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. S cieľom podpory rodičovstva je správne motivovať aj takýmto spôsobom občanov k zakladaniu rodín. Chcela by som upriamiť pozornosť na skupinu žien, ročníky 1958, ´59, ´60, ktoré vychovali dve deti. Práve pri týchto ženách sa adekvátne nezohľadňuje počet detí. Považujem to za diskriminačné, že len týmto ročníkom sa nebudú adekvátne odpočítavať deti. Práve ročníkom päťdesiatosem, deväť, šesťdesiat bol dvakrát predĺžený odchod do dôchodku a ešte aj zrušené odpočítavanie dvoch detí.
Samozrejme sa zdvihla veľká vlna nespokojnosti. Bolo to vyše 100-tisíc žien a ja som si až minulý týždeň uvedomila, že do tejto kategórie patrím aj ja. Samozrejme, že sa nečudujem týmto ženám, lebo sú, žiaľbohu, sú, sme diskriminované. Žiadame spravodlivosť pri výpočte odchodu do dôchodku.
Pýtam sa, ako je to možné, že keď bola schválená ústava, hoci ja som bola proti, zdržala som sa, je to pravda, ale aj tak, máme schválenú ústavu, pýtam sa, prečo ju neakceptujeme? Prečo neakceptujeme ústavný zákon č. 99/2019 Z. z., ktorý je platný od 18. 4. 2019, kde sa hovorí: "Žena má právo na primerané zníženie maximálneho veku potrebného na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe o 6 mesiacov, ak vychovala jedno dieťa a 12 mesiacov, ak vychovala dve deti".
Možno sa zdá niekomu malicherné naťahovať sa kvôli pár mesiacom, ale častými zmenami sa nám ženám aj v minulosti značne navýšil odchod do dôchodku. Ak deklarujeme, že sme demokratická krajina, právny štát, tak v tom prípade by mala byť dodržaná legislatíva a spravodlivosť. A kde je, pýtam sa, úcta voči ženám, ktoré v podmienkach neporovnateľných s vyspelými krajinami, sú pilierom rodiny ako základu každej krajiny? Tieto ženy, my ženy sme vychovali deti, ktoré už prispievajú do sociálneho systému a ich matky zažívame diskrimináciu. Sama som matka dvoch detí a viem, ako, aká je táto situácia veľmi citlivá. Či sa nám to páči alebo nie, rodina, výchova detí, je, žiaľ, je hlavne na matke. Viac na pleciach ženy. Byť matkou znamená na dlhé roky mať dva úväzky, pracovný, vďaka ktorému žena prispieva do rodinného rozpočtu, odvádzame dane štátu, ten druhý s láskou starať sa o svoje deti a svoju rodinu.
Vážené dámy, vážení páni, pred voľbami chodíme medzi ľudí, pozeráme sa im do očí, podávame ruky, sľubujeme istoty a lepší život, lenže tento návrh je jeden z príkladov netolerancie žien. Takto to nevidím len ja, ale aj ženy dotknutých ročníkov. Boli sme zvolení aj ročníkom žien 1958, ´59, ´60, dali nám dôveru, že ich budeme v parlamente zastupovať.
Preto ešte raz všetkých vás chcem požiadať o zamyslenie sa a odstránenie diskriminačného návrhu zákona voči nám ženám. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, veľmi pekne ste hovorili o ženách a o ženách matkách a oni si to bezpochyby vrátane vás zaslúžia. Dokonca si nemyslím, že je nejaký problém, že my muži sa snažíme v parlamente riešiť tento problém, ako poznamenala pani kolegyňa Krištúfková, pretože pokiaľ by sme ho riešiť nechceli, tak potom by sme boli obviňovaní z toho, že nám na ženách nezáleží. Verte mi, že nám záleží veľmi, ale ani vy, pani poslankyňa, ako ste priznali, ste nehlasovali za ústavu, ktorá opätovne zaviedla úľavy na deti pre ženy, ani vy ste nehlasovali. Čiže jedna vec je pekne hovoriť, druhá vec niečo pre tie ženy urobiť a my sme to urobili.
A odmietam, že sme netolerantní k týmto trom ročníkom, pretože to by platilo vtedy, pokiaľ by sme tú situáciu neriešili vôbec, že by sme sa na to vykašlali, že by sme s nimi nehovorili a nepriniesli aspoň nejaký návrh, ktorý vylepšuje ich postavenie. Žiadna netolerancia, naopak, snaha o riešenie. Ak to nie je dosť, ak to nie je dosť, tak budeme sa baviť ďalej. Ja vám za seba za poslanca môžem povedať opäť, že tak, ako som s vami sedel, budem sa s vami baviť, napriek tomu, že nie som predkladateľ zákona, som len spravodajca, ale hlásim sa k vyriešeniu tohto problému a môžete si byť isté, že to tak bude.
Ďakujem. (Potlesk.)