49. schôdza

Tak ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená kolegyňa, kolegovia, ako som už spomínala na úvod, už piatykrát som sa rozhodla podať tento návrh zákona, ktorý by každému dieťaťu garantoval predškolskú výchovu od troch rokov veku v prípade záujmu rodičov o takéto miesto.
My v koalícii Progresívne Slovensko a SPOLU totiž stále považujeme vytvorenie takejto garancie za zásadný systémový krok v oblasti rodinnej politiky, ktorá je dlhodobo na periférii záujmu posledných vlád SMER-u. Podľa štatistiky CVTI boli posledné tri školské roky vrátane aktuálneho na Slovensku zamietnuté zhruba, bolo zamietnutých zhruba 11 500 žiadostí o miesto v škôlke. Ja toto číslo stále opakujem. Ja viem, veľakrát ma potom naspäť nejak atakujú kolegovia z koalície, že to sú len žiadosti, že to nie je reálny počet tých miest, pretože mnoho rodičov si zo zúfalstva dáva aj viac ako jednu prihlášku do škôlky. Veľakrát, aj keď si podajú tri prihlášky, aj tak sa im to dieťa skrátka neumiestni. Ale všeobecne, dávali sme si to prepočítavať, nie je to úplne jednoduché prepočítať, ale reálne sa tu bavíme o okolo 8-tisíc deťoch, ktoré nemajú každoročne miesto v škôlke a musia platiť buď drahé súkromné škôlky, alebo zostávať doma s rodičmi. Situácia sa teda nijakým spôsobom každoročne nezlepšuje.
Mne to príde už trapné, ja som poslankyňou skoro štyri roky, podávam tento návrh piatykrát. Skrátka bavíme sa o tom stále dookola. Vládna koalícia na čele so SMER-om opakuje, ako veľa robí pre rodiny, najmä teraz pol roka pred voľbami, ale keď sa pozrieme na túto situáciu, že skrátka tí rodičia stále nemajú to miesto v škôlkach pre svoje deti, tak ja neviem potom, čo robíte tie štyri roky už? Mne to už príde samej trapné predkladať tento návrh zákona dookola.
Sú to naozaj tisícky mladých rodín, ktoré musia siahať hlbšie do vrecka, zaplatiť si drahú súkromnú škôlku, na ktorú častokrát ani nemajú peniaze, ale tak čo už, uskromnia sa, lebo však nemajú na výber. Títo rodičia sú diskriminovaní a trestaní štátom, lebo mali deti. Tak povedzte mi, čo je to za podpora rodiny, keď musíte každý mesiac z vrecka vytiahnuť, ja neviem, 350 až 500 eur, aby vaše dieťa mohlo ísť do kolektívu a vy do práce? To nie je skutočný sociálny štát a nie je to ani poctivé vládnutie. A to nehovorím o finančnej tiesni matiek a otcov samoživiteľov, ktorí sú na škôlku priamo existenčne odkázaní. A to len preto, že tento štát ich dlhé roky ignoruje, nie je schopný im miesto v škôlke pre ich deti skrátka zagarantovať. Rok čo rok sa tu opakujú tie isté alarmujúce čísla a ministerstvo školstva zostáva nečinné.
Je dokázané, že dostupná predškolská starostlivosť je jedným zo zásadných opatrení, ktoré skutočne môžu mať vplyv na to, aby sa ľudia rozhodli mať viac detí. Ako vyplýva z ekonomických prognóz, už sme to aj niekoľkokrát spomínali na tejto schôdzi, Slovensku hrozí najväčší prepad počtu produktívnych ľudí. V roku 2050 na jedného dôchodcu budú pracovať dvaja ľudia v produktívnom veku, zatiaľ čo dnes pracujú piati. Čiže aj nedostatkom miest v škôlkach dávame jasný nebezpečný signál do spoločnosti, že mať deti je riziko, že štát nevie zabezpečiť adekvátnu podporu všetkým rodinám a že skrátka rodičovstvo neprebehne hladko.
Trend, ktorý je potrebné sledovať a ktorý je rozumný a sledujeme ho v niektorých krajinách Európskej únie, ako je napríklad aj Nemecko, je zavedenie individuálnej garancie pre rodiča, že to miesto pre svoje dieťa skrátka mať bude. V Nemecku zaviedli túto garanciu pred niekoľkými rokmi a už ju rozšírili až vlastne na minimum od jedného roku veku dieťaťa. U susedov v Českej republike majú tiež uzákonenú garanciu miesta v škôlke pre deti od štyroch rokov a chystá sa tam novela posunúť to na tie tri roky. Môžu si to dovoliť, pretože v praxi sa im to darí napĺňať, pretože české ministerstvo práce povolilo a podporilo tvorbu detských skupín. Tvoria sa tým pádom kapacity tam, kde sú potrebné. Tvoria sa za pomerne nízke peniaze a efektívne.
My navrhujeme začať garanciou pre všetky deti od troch rokov. Rovnako ako v Nemecku zároveň navrhujeme, aby takúto garanciu realizovali obce ako subjekt, ktorý je jednak zo zákona zodpovedný za zriaďovanie týchto zariadení a cez ktorý z rozpočtu aj dnes už tečú finančné toky na financovanie nákladov spojených so škôlkami.
Okrem tohto návrhu zavádzame aj kompenzačný prvok v sume, v mesačnej sume rodičovského príspevku, ktorý bude obec nútená mesačne vyplatiť rodičovi, ak nebude schopná zabezpečiť jeho dieťaťu miesto v škôlke. Prečo to robíme? Nie preto, aby obce išli platiť pokuty. Stále to opakujem, robíme to preto, aby sa obce začali aktívne zaujímať o túto situáciu a aby boli motivované hľadať spôsoby, ako deti umiestniť. Sú to ich deti na ich území. Tam ich rodičia platia dane.
Tu je, samozrejme, dôležité povedať aj to b, teda nielen dať obciam povinnosť garantovať miesta v škôlke, ale dať im aj prostriedky a flexibilné možnosti realizácie tohto návrhu. A tým riešením sú už spomínané, tiež to tu do nemoty opakujem, detské skupiny. Ja mám pocit, že detské skupiny, že to je akože nejaká, nejaké abstraktné vyjadrenie, ktoré my tu, my tomu nerozumieme, hlavne že detské skupiny v iných krajinách fungujú úplne bezproblémovo. To je len preto, lebo ich skrátka nemáme. A preto navrhujem, aby obec mohla túto zodpovednosť realizovať nielen priamo cez škôlky verejné, ako je to teraz, ale aby tak mohla urobiť napríklad cez uhradenie starostlivosti aj zapojením cirkevných alebo súkromných škôlok, ktoré sú ale zapísané v sieti škôl a predškolských zariadení, alebo aby tak mohla urobiť cez detské skupiny. Pretože je situácia, reálna situácia, s ktorou sa dnes stretávame, napríklad že teda starosta alebo starostka by radi vyhoveli rodičom, najmä v menších obciach, ale oni nielenže nemajú žiadne peniaze, ale ani počet detí na to, aby naplnili klasickú škôlku alebo či len triedu do škôlky, a tak na ňu tým pádom nemôžu získať prostriedky. Alebo vedia, že by ju aj mohli zriadiť, ale neudržia ju prevádzkovať. A preto detská skupina môže umožniť vytvoriť menšie skupiny detí, vyslovene tri, štyri, päť detí, a tak každá malá obec bude môcť poskytovať takúto službu bez toho, aby musela stavať budovu a musela dávať pozor, či umývadielka v tej budove sú v predpísanej výške alebo nie.
Nami navrhovanú kompenzáciu vo výške rodičovského príspevku, ako som spomínala, už zástupcovia ZMOS-u častokrát v médiách označili za neprijateľnú, že teda čo som si to tu vymyslela, hej? Podľa mňa je neprijateľné, že dnes sú všetci rodičia platcami daní a len niektorí získajú miesto v škôlke pre svoje dieťa. To je z môjho pohľadu neprijateľné. Obec dostáva normatív na každé prijaté dieťa do obecnej škôlky. Je neprijateľné, aby sme diskriminovali tých rodičov a ich deti, ktorým sa nedostane miesto v škôlke, a teda podporovali situáciu, že niektorí rodičia platia za škôlku 60 euro mesačne a niektorí 300 až 500. Každý rodič platí dane a z nich formou podielových daní by sa mala obec postarať o to, aby všetky deti na ich území mali dostupné miesto v škôlke.
Ono to ide. Už v mnohých samosprávach to ide. Skrátka ako je možné, že v niektorých samosprávach to funguje a v niektorých nie? Povedzte mi. Ja si myslím, že stačí prejaviť dobrú vôľu a samosprávy by sa nemuseli ničoho obávať. Napríklad moja kolegyňa Katka Macháčková, ktorá je primátorkou mesta Prievidza, tam bolo umiestnených alebo každý rok sú tam umiestňované všetky deti od troch rokov, dokonca sa podarí umiestňovať aj deti od zhruba 2,5 roka.
Na záver chcem ešte dodať, že garancia miesta v škôlke nie je populizmus. Je to reálne vyskúšaná politika, ktorá, propopulačná politika, ktorá funguje. Áno, bude to náročné, áno, bude to aj drahšie, lebo súhlasím, nie je to len o tom, že budeme budovať detské skupiny a že, a že samosprávy budú sa dohadovať napríklad s cirkevnými škôlkami, je potrebné vyčleniť nejaké finančné prostriedky aj konkrétne mestám a obciam presne na túto garanciu, ale skrátka treba to začať robiť. Ja som presvedčená, že skutočný sociálny štát musí garantovať každému dieťaťu miesto v škôlke. My musíme uistiť rodiča, že keď sa mu narodí dieťa, že preňho existuje záruka, že o tri roky nebude ponechaný bez príjmu alebo bez škôlky. To je jediná propopulačná politika, ktorá dnes funguje. Po jej zavedení sa už napríklad v spomínanom Nemecku pôrodnosť výrazne zvýšila a verím tomu, že by to pomohlo aj nám.
Zároveň by som rada pani ministerku Lubyovú upozornila, že tento dlhodobo neriešený problém, to je desať rokov neriešený problém, ak nie viac, s nedostatkom miest v škôlkach, sa už pomaly premieta do akútneho nedostatku miest v základných školách. Tam, po prvé, nie je kde učiť a nie je, nemá kto učiť. To je ďalšia vec, o ktorej teda tento návrh zákona nie je, a toto budeme musieť riešiť. Nehovoriac o tom, že tu máme aj diletantsky pripravený zákon o povinnom predškolskom vzdelávaní, ktorý nedostatok miest v škôlkach ešte navýši a vytlačí zo škôlok práve tie najmladšie trojročné deti. Pokiaľ budeme k takto závažným opatreniam, ktoré sa týkajú mladých rodín a detí, pristupovať takto čiastkovo a diletantsky a neuvažovať nad dôsledkami týchto zákonov, ktoré spolu súvisia, nikdy nedospejeme k riešeniu a rodičia nebudú mať služby, ktoré si za svoje dane zaslúžia a nutne ich k životu potrebujú. Preto prosím vážené plénum, aby zvážilo tento návrh a vopred ďakujem každému, kto ho podporí.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Musím z tohto miesta vyhlásiť, že, samozrejme, aj my za naše hnutie OĽANO podporujeme tento návrh zákona a dlhodobo hovoríme, že je dôležité ísť cestou garantovania miest v materských školách, pretože keď si to tak zoberieme úprimne, máme tu vlastne určitý ten dlh voči tomu, akým spôsobom v priebehu minulosti sme pristupovali ku kapacitám v materských školách, že jednoducho množstvo materských škôl skončilo a keď došlo k nárastu, tak jednoducho sme boli všetci prekvapení, akým spôsobom práve ten nárast detí nás zaskočil. A toto je jedna dôležitá vec, ktorú musíme vždy zdôrazňovať. Jednoducho máme tento dlh. Navyše títo ľudia si platia dane a očakávajú v múdro spravovanom štáte, že za platbu daní dostanú zodpovedajúce služby. Čo je to za štát, ktorý nedokáže zabezpečiť priestor, aby mali títo ľudia zodpovedajúce služby?
Navyše si zoberme aj to, že čo vlastne sa tu požaduje. Nič neobvyklé. V rámci aj analýzy Inštitútu vzdelávacej politiky, ktorú urobil pred prijímaním povinného predškolského vzdelávania, vyplýva, že 11 krajín v Európskej únii má iba právny nárok na miesto v materskej škole. Je to Belgicko, Dánsko, Estónsko, Francúzsko, Malta, Nemecko, Portugalsko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko i Spojené kráľovstvo. To znamená, nie je to nič neobvyklé. Je to osvedčená skúsenosť. Je to príklad dobrej praxe.
Preto podľa mňa toto je priestor práve týmto spôsobom, garanciou miesta a vytvorením právneho nároku zabezpečiť, že ak chceme robiť aj nejaké povinné predškolské vzdelávanie, nevytlačíme tie deti z tých škôlok.

Pani kolegynka, s myšlienkou sa v princípe dá súhlasiť. Technické detaily vášho návrhu si naštudujeme a keď tam nebude nič také, s čím by sme mali problém, tak to podporíme, lebo myšlienka je dobrá.
Len mám na vás jednu otázku ako na predkladateľa a asi aj nejakého spoluautora toho návrhu, že a čo s tými deťmi neočkovanými? Že či teda to, čo rozprávate, sa týka aj tých detí, ktorých rodičia ich nedajú očkovať, lebo nás zaujíma váš postoj k tejto veci, keďže vy ste hlasovali za to, aby neočkované deti nemohli ísť do materských škôlok, a ak by prešla táto vec, tak potom aj ony by mali mať garantované to právo na umiestnenie do materskej školy, čo je naozaj dobrá myšlienka, len keby ste mi to mohli naozaj konštruktívne vysvetliť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Áno, rodičia by mali mať právo, aby ich dieťa "dostalo škôlku". Ja s tým plne súhlasím, len od tejto reformnej koalície, ako sa nazývate, by som aj očakával finančné riešenie tohto problému, lebo keď som si prečítal napríklad stanovisko ministerstva financií, tak vyslovene vás tam v zmysle § 33, myslím, žiadajú, aby ste, aby ste špecifikovali výdavky nielen na rok, ale na najbližšie tri roky vzhľadom na to, že ide o pomerne veľké finančné prostriedky, ktoré budú musieť byť vynaložené.
Čiže ja súhlasím, rodičia by mali mať právo, resp. deti by mali mať miesto v škôlke, lebo vieme veľmi dobre, že je to najmä na západnom Slovensku veľmi veľký problém, nehovoriac o Bratislave, len mňa by naozaj zaujímalo, že ako, ako sa to bude financovať, z čoho sa to bude financovať. Pretože keď si zoberiem materskú škôlku v našej obci, tak ona nedávno prebehla rekonštrukciou, keďže ide o, ja neviem, štyridsať – päťdesiatročnú budovu a v prípade, ak by došlo k zvýšeniu žiadostí, ja si neviem predstaviť, že kde by obec tieto deti umiestnila v rámci materskej škôlky, pretože kapacitne už na to priestory nemajú. To znamená, museli by urobiť nejakú prístavbu, len zase na to obec nemá peniaze ani tieto peniaze nevie odkiaľ čerpať.
Čiže na jednej strane okej, na druhej strane očakával by som od tejto v úvodzovkách reformnej koalície, že predstavia aj riešenie tohto, lebo predpokladám, že, aspoň sa tak tvárite, že máte všade odborníkov na všetko, to je super, len keď niečo robíte, tak urobte to celé.

Áno, dobre, budem reagovať asi takto odzadu teda. Napríklad to je také milé, Peťo, keď ty hovoríš, že v úvodzovkách reformná a že kvázi odborníkov. My sme naozaj reformná koalícia a my máme naozaj odborníkov a všetky naše riešenia, ktoré máme v programe Bod zlomu, v našom volebnom programe, máme rozpočítané aj finančne, máme na to niekoľko, niekoľko ekonómov, ktorí nám to rozpočítavali, a toto je jeden z nich.
Čo sa týka financovania tohto, ja som spomínala, to je kombinácia aj finančného, ale aj nefinančného mechanizmu. To znamená, keď začnem rozmýšľať inak nad tvorbou tých miest, tak budeme využívať aj iné možnosti, ktoré nesúvisia priamo s tým, že musíme budovať škôlky.
Ale, samozrejme, bez tej finančnej injekcie to nejde a my navrhujeme napríklad úplne iný mix podielových daní, ktoré budú vyberané iným spôsobom a iné typy daní budú vyberané, ktoré umožnia potom tým obciam, aby vyčlenili väčšie množstvo prostriedkov práve na škôlky. Lebo čo sa teraz deje, je, že tie obce aj majú tie prostriedky, ale veľakrát ich proste nechcú vyčleniť na tieto, na tento spôsob, ale ich vyčlenia napríklad na cesty a tak ďalej, lebo však to je populárne, aby boli zvolení aj ďalej. Takže treba si pozrieť ten Bod zlomu, máme to tam.
A čo sa týka pána Kotlebu, je to výborná otázka, ja sa nad touto témou zamýšľam už dlho a ja vám poviem svoj jasný názor. Čo sa týka neočkovaných detí, platí presne to isté, ako sme hlasovali pri tom návrhu zákona, platí aj pri garancii miesta v škôlkach, takže presne takto isto to vidíme. A ja doplním k tomu to, že podľa mňa tu chýba debata o tom a ja budem rada, keď možno v nasledujúcom volebnom období, keď na to bude čas, ju otvoríme a bude to zapojenie sa štátu do odškodňovania detí, ktoré boli postihnuté očkovaním, tak ako je to v iných krajinách. Toto si myslím, že tu chýba, ale táto debata ale musí prebehnúť aj v odborných kruhoch, ale ja sa zatiaľ prikláňam práve k tomu, aby štát prevzal zodpovednosť za prípady, kedy očkované deti mohli byť nejakým spôsobom poškodené očkovaním.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom predkladanej novely zákona je definovaním osoby externého administrátora a stanovením podmienok výkonu externej administrácie výrazne zaručiť objektivitu výkonu a hodnotenia externej časti maturitnej skúšky a aj ostatných externých celoslovenských testovaní.
Potrebu zisťovania a overovania vedomostí a zručností žiakov v celoslovenskom meradle nie je potrebné zdôrazňovať. Okrem reálne zistených dát toto testovanie nastaví skutočný obraz regionálnemu školstvu, prispeje k vyššej flexibilite a inovatívnosti obsahu vyučovacieho procesu a vnesie i šancu vyššej úspešnosti nielen v nadnárodnom meradle školstva ako celku, ale neskôr aj absolventov pri uplatnení na medzinárodnom trhu práce.
Dôležitou súčasťou ukončenia stredoškolského štúdia je zas maturitná skúška zložená z externej časti s celoslovenskou pôsobnosťou a internej časti, ktorú realizujú podľa akreditovaných študijných programov školy samotné. Kvalita organizácie a celkového zabezpečenia a realizácie externej časti maturitnej skúšky sa od jej vzniku v podstate ustálila. Aplikačná prax však prináša stále nové podnety na zmeny, ktoré by zvýšili predovšetkým objektivitu priebehu a hodnotenia externej časti maturitnej skúšky i iných externých celoslovenských testovaní.
Najviac problémov sa vyskytuje s vykonávaním dozoru na externom testovaní, kde okrem toho, že dozor vykonávajú pedagógovia s rovnakou aprobáciou, ako je obsah samotného testovania, v rámci internej pozície sú často nápomocní rôznym spôsobom žiakom, ktorí daný test absolvujú, a tým sa snažia vylepšiť skóre svojej škole a aj sebe. Takýto jav nie je dobrý príklad pre žiakov samotných, no zároveň aj významne skresľuje výsledky testovania a znemožňuje lepšie nastavenie školského kurikula, ako aj obsahu testov pre budúcnosť.
V snahe zamedziť nežiaducim javom navrhujeme externú administráciu, čiže externý dozor pri výkone externej časti maturitnej skúšky a pri externom celoslovenskom testovaní. Externú administráciu budú môcť vykonávať kvalifikovaní externí pedagógovia, čiže pedagóg nebude zamestnancom školy, kde bude administráciu vykonávať, a bude spĺňať kritériá pedagogického zamestnanca. Zároveň pedagóg nesmie mať aprobáciu pre predmet, ktorý je obsahom testovania alebo maturitnej skúšky. Rovnako na jednej škole môže vykonávať externý dozor len raz za päť rokov, aby sa vyhlo akýmkoľvek pochybnostiam o objektivite výkonu externej administrácie. Kompetentné na vymenovanie externých administrátorov v stanovenom termíne budú okresné úrady v sídle kraja na návrh riaditeľov škôl, a to nielen pre externú časť maturitných skúšok, ale aj pre všetky externé celoslovenské testovania.
Toľko na úvod. Ďakujem a potom sa hlásim do rozpravy.

Vážený pán predsedajúci, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem ešte raz za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, maturita sa v našich končinách nazývala skúškou dospelosti. Absolvovali ju vždy stredoškoláci, ktorí dovŕšením 18. roku veku, čiže úplnej plnoletosti, zavŕšili aj svoje stredoškolské časy záverečnou maturitnou skúškou a vstupovali tak do sveta dospelých, a to buď v rámci pracovného procesu, alebo nastúpili na štúdium na vysokej škole, kde si niesli už plnú zodpovednosť za realizáciu svojho štúdia. Existovala možnosť doplniť si vzdelanie na úplné stredoškolské doplnkovým štúdiom a vykonať maturitnú skúšku neskôr, dnes sú tzv. externisti. Tí sa štúdiu venujú popri práci a na základe vlastného rozhodnutia, takže maturitná skúška je v tomto prípade potvrdením dospelosti.
Obsah a realizácia maturitnej skúšky, najmä písomnej časti, prešla transformáciami, ktoré reflektujú na súčasné vzdelávacie trendy. Ústna časť, hoci prešla zmenami, zostáva v podstate rovnaká ako pred 30 rokmi. Tí skôr narodení si pamätajú písomné maturity ako rozsahovo obsiahle literárne útvary na témy, ktoré v deň písomnej maturitnej skúšky boli vyhlásené jednotne rozhlasom, a to nielen zo slovenského jazyka, ale aj z ruského jazyka, ktorý bol vtedy ešte povinný. Práce sa hodnotili dvoma známkami, osobitne gramatická časť a osobitne štylisticko-obsahová časť. Množstvo rozsiahlych prác písaných vlastnou rukou bolo každý rok pre hodnotiacich pedagógov veľkou výzvou a hodnotenie samotné bolo pomerne subjektívne.
Dnes písomná, čiže externá časť maturitnej skúšky prebieha v testovej forme, a to od roku 2005 v matematike a cudzích jazykoch a od roku 2007 aj vo vyučovacích jazykoch, takže jej vyhodnocovanie je jednoduchšie a pre študentov objektívnejšie. Dokonca pokiaľ sa skúška vykonáva elektronicky, čo je trendom pre budúcnosť, tak odpadá klasické opravovanie testov.
Maturitná skúška po obsahovej stránke vychádza z cieľových požiadaviek na maturanta, ktoré z jednotlivých predmetov vydáva a aktualizuje Štátny pedagogický ústav. Cieľom externej časti a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky, ako oficiálne uvádza Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania, je, citujem, "overiť a zhodnotiť tie vedomosti a zručnosti maturantov, ktoré nie je možné overiť v dostatočnej miere v ústnej forme internej časti. Testujú sa zručnosti a kľúčové kompetencie ako počúvanie s porozumením v cudzích jazykoch, čítanie s porozumením, gramatika v kontexte, schopnosť prezentovať vlastný prejav písomnou formou v cudzích aj vyučovacích jazykoch, testy z matematiky preverujú nielen vedomosti a zručnosti žiakov, ale sú zamerané aj na matematickú gramotnosť." Koniec citácie.
Zároveň však zverejňovanie výsledkov úspešnosti jednotlivých stredných škôl pri externej časti maturitnej skúšky dáva budúcim uchádzačom o štúdium na danej škole predobraz, ktorý môže zavážiť pri jej výbere a zároveň slúži aj ako nejaké meradlo prestíže stredných škôl.
Ďalšou skupinou žiakov, ktorí sú pod testovacím drobnohľadom, sú žiaci 5. a 9. ročníka základnej školy. Testovanie 9 je staršie ako testovanie 5 a má za cieľ, citujem, "porovnávať výkony žiakov v testoch, tzv. ranking, získať obraz o výkonoch žiakov na výstupe zo základnej školy, výsledok žiaka slúži ako podklad na prijímacie skúšky na strednú školu, a poskytnúť školám spätnú väzbu a komplexnejší obraz o testovaných predmetoch, ktorý môže pomôcť pri skvalitňovaní vzdelávania." Koniec citácie. Toto testovanie sa po prvýkrát v tomto školskom roku realizovalo aj u žiakov kvárt na 8-ročných gymnáziách.
Najmladším je testovanie 5, ktoré má za cieľ, citujem, "získať objektívne informácie o výkone žiakov pri vstupe na druhý stupeň základnej školy a poskytnúť školám, decíznej sfére, širokej odbornej verejnosti spätnú väzbu a komplexnejší obraz o vedomostiach a zručnostiach žiakov z testovaných predmetov, ktorá napomôže pri skvalitňovaní vyučovania." Koniec citácie.
Rovnako ako pri externej časti maturitnej skúšky, tak i pri testovaní 9 a testovaní 5 je možné si zverejnené výsledky pozrieť, čo opäť môže slúžiť pre rodičov ako jeden z faktorov pri rozhodovaní, kam umiestniť svoje dieťa už na základnú školu. Od obsahu a zamerania externých certifikovaných meraní sa odvíja aj jeho organizácia a zabezpečenie, a to v zákonnej podobe, najmä školský zákon č. 245/2008 Z. z., ktorý je podrobnejšie upravený vyhláškami ministerstva školstva a pokynmi, ktoré pre realizáciu tejto činnosti vydáva NÚCEM, a tie sú pre školy záväzné.
Dozor pri externej časti maturitnej skúšky a oprave testov môže vykonávať len pedagogický zamestnanec, ktorý nie je zamestnancom školy, kde sa externá maturitná skúška koná. Zabezpečenie externého dozoru je zárukou objektivity pri realizácii externej maturitnej skúšky a obdobne to platí i pre testovanie 9 a testovanie 5. Kým na niektorých základných a stredných školách pristupujú k realizácii externých testovaní korektne, vzhľadom na fakt, že samotné školy majú záujem o objektívne získanie cenných informácií, tak množstvo podnetov z praxe, ktoré riešila školská inšpekcia, ako aj neoficiálne podnety a popis skutkového stavu hovoria, že vzhľadom na vidinu vyššieho ratingu školy sú školy schopné rôznym spôsobom obchádzať záväzné pokyny. A teda napríklad tým, že dozor vykonávajú učitelia, ktorí sú zamestnancami školy, prípadne aj s rovnakou aprobáciou, ako je testovaný predmet, pokiaľ to pokyny nevylučujú, nedodržiava sa stanovený čas na vypracovanie testov, učitelia bývajú nápomocní aj frontálne, aj individuálne pri vypĺňaní jednotlivých otázok, najlepší žiak v triede diktoval ostatným správne odpovede, žiaci si pri testoch pomáhali navzájom individuálne, resp. využívali pomôcky na vylepšenie odpovedí, tzv. ťaháky a podobne. V tomto sme skutočne vynaliezaví a pre vidinu lepších výsledkov, tým aj vyššej úspešnosti školy a tým aj vyššieho prísunu žiakov do školy, teda aj finančných prostriedkov viazaných na žiaka, sú poniektorí schopní a ochotní prekročiť hranice etiky a záväzných noriem, a to nielen z vlastnej iniciatívy, ale často na základe požiadaviek vedenia školy.
Pri takto realizovaných testovaniach nie je možné zaručiť objektivitu získaných údajov, ale najmä legalizujeme podvod, ktorý je v našom právnom systéme definovaný ako trestný čin. Takýmto správaním a konaním dávame jednoznačný signál, že účel svätí prostriedky a pre úspešné dosiahnutie cieľa môžu žiaci bez problémov využiť akýkoľvek spôsob, a to nielen v škole, ale aj v reálnom živote. Takýto schizofrenický prístup pri realizácii pravidiel však zavádza u žiakov určitý zmätok. Pretože ten istý pedagóg, ktorý pri externom testovaní "pomáhal", na vlastných hodinách ťaháky netoleruje a hodnotí test či písomku nedostatočnou. Rovnako aj školy samotné sú schopné a ochotné sa dohodnúť na kooperácii pri realizácii externého testovania vzhľadom na získanie lepších výsledkov i na fakt, že dozor opakovane navzájom vykonávajú rovnakí pedagógovia.
Opisovanie či iné formy podvádzania sprevádzali slovenské, ale aj české školy už oddávna, čo mnohí poznajú z vlastnej skúsenosti, ale aj z množstva filmov zo študentského prostredia. Vždy predsa bolo ľudské ísť ľahšou cestou, ak sa nám ponúka. No tolerovať to s tichým súhlasom, či nebodaj podporou zo strany pedagógov, ktorí tak učia žiakov, že prekážky sa dajú zdolávať aj ináč ako poctivou prácou, čiže podvodom, je neprípustné a nehodné postavenia učiteľa.
Učiteľ by mal vychovávať svojich žiakov k čestnosti, k zodpovednosti a k serióznemu prístupu k práci a mal by im byť predovšetkým vzorom. Legalizáciou podvodu na testovaní či maturitnej skúške tak dáva mladým ľuďom zelenú, aby sa tak chovali aj v ďalšom svojom živote. Zo skúšky sa stáva fraška a malý podvod, ktorý v konečnom dôsledku možno až tak neovplyvní samotné výsledky daného žiaka, no deformuje ho predovšetkým morálne a diskvalifikuje na to, aby si v budúcnosti uzurpoval právo vyjadrovať sa k porušovaniu zákonov u iných či pohoršovať sa nad amorálnosťou spoločnosti. Takýmto benevolentným prístupom rozhodne mladým ľuďom nepomôžeme, iba im zľahčujeme situáciu a učíme ich klamať, podvádzať a kráčať tak so súčasnou dobou.
V snahe maximálne eliminovať tieto nekalé praktiky pri testovaní i po konzultáciách s odborníkmi na danú problematiku navrhujeme zákonnú úpravu, kde je explicitne uvedené, že dozor pri vykonávaní externej časti maturitnej skúšky vykonáva externý administrátor, ktorým je vymenovaný pedagogický zamestnanec, ktorý nie je zamestnancom školy a nemá rovnakú aprobáciu, ako je vykonávaná externá maturitná skúška. Externý administrátor je vymenovaný na danú pozíciu na rovnakej škole raz za päť rokov. Okresný úrad v sídle kraja, ktorý externý administrátor menuje, tak podľa vytvoreného kľúča môže nechať pedagógov ako dozor cirkulovať, samozrejme, že aj s ohľadom na efektivitu, podľa možnosti v mieste pôsobiska danej školy, najmä v mestách alebo v susediacich obciach, pokiaľ ide o školy v menších obciach.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, po predložení tohto zákona som sa stretol najmä na sociálnych sieťach so silne emocionálnou odozvou bez vážnejšieho vecného podkladu niektorých ľudí, ktorí sa cítili urazení takýmto návrhom zákona, prípadne s otázkou, prečo neriešime ich finančné zabezpečenie či iné dôležitejšie veci. Nuž tak ako všetko, čo v živote realizujeme, sa skladá z drobných úkonov a vecí, ktoré si často ani neuvedomujeme a už pri ich malej zmene sa pozitívne prejavia na celku, tak aj pri organizácii verejnej, a teda aj štátnej správy to platí rovnako.
Návrh zákona je práve podporou všetkých korektných škôl a pedagógov, ktorí majú reálny záujem overiť a zlepšiť kvalitu svojej práce, a nie je ich naozaj málo. Potreba rovnako nastavených podmienok i v takomto čiastkovom úkone, ako je výkon externého dozoru pri externých testovaniach, v konečnom dôsledku prinesie objektivizáciu a možnosť reálneho zlepšenia výchovnovzdelávacieho procesu ako celku. Zároveň nedovolí si odniesť žiakom do života empirickú skúsenosť, že legalizáciou sa podvod neudial a že pravidlo účel svätí prostriedky je štandardnou metódou, ktorú môže v živote uplatňovať.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán predsedajúci. Dlho som zvažoval práve nad tým celkovým spôsobom, akým pán navrhovateľ pristupoval k tvorbe tohto návrhu zákona, lebo to nerobí prvýkrát. Je to už, koľký to bude už pokus, pán Žarnay? Toto je prvý, čiže to bol iný návrh zákona.
Práve tento spôsob vychádza z určitých našich predstáv, akým pristupujeme k samotnej externej časti maturitnej skúšky. De facto vieme, kde nás tlačí topánka, a chceme konkrétne v tomto návrhu zákona riešiť práve to, čo, o čom sa veľmi nehovorí, čo sa možno nechce hovoriť, o čom nám chýba často odvaha, a to je práve ten spôsob, akým vieme zabezpečiť tú objektivitu. Ale pokiaľ si nevieme hovoriť pravdu a nevieme jednoducho pristúpiť k tým dátam, ktoré tu jednoznačne sú, pretože naozaj máme vždy aj nejaké výstupy tých dát, vieme, že samotné návrhy úloh nebývajú vždy jednoznačné, vieme, že každý rok sú kritiky k tomu, aké úlohy sú, a tak ďalej a tak ďalej, je potrebné vytvoriť takú asi, organizačné to zabezpečenie, aby sme tú objektivitu dostali na najvyššiu možnú mieru, pretože potom fakt nám ľudia, ktorí sa tomu venujú, aj samotní študenti strácajú zmysel, prečo je poctivé sa pripraviť práve na túto skúšku života.
Ale zároveň k tomu, si myslím, keď už je tu tento návrh zákona, by sme sa mali baviť aj o celkovom zmysle externej časti maturitnej skúšky, k čomu sa opovážim vystúpiť za chvíľočku ako z úlohy, teda z pozície spravodajcu, čím sa aj hlásim do rozpravy ako spravodajca a trošku tento problém rozobrať širšie.

Ďakujem. Pán kolega, učiteľ Žarnay, ja som vás počúval a mne sa až nechcelo veriť o tom, čo rozprávate o tom, že teda vedenie školy káže falšovať alebo ovplyvňovať priebeh maturitnej skúšky tým primitívnym spôsobom, že by učitelia radili študentom. Ja som bol niekoľko rokov členom maturitnej komisie, ani raz som také niečo nezažil.
A ja vás chcem vyzvať, že keď máte takéto podnety, informácie, poznatky, tak sa obráťte na zriaďovateľov. Obráťte sa na zriaďovateľov s tým, alebo na inšpekciu s tým, že ako je to možné, že ako je možné, že sa vie verejne, povedzme o tom, že na tej a na tej škole učitelia sa takto správajú počas maturity alebo na tej a na tej škole je to dokonca ešte z nejakého pokynu vedenia. Veď to neni akceptovateľné. Len mne sa zdá, že to je trošku také prehnané, až do takej rozprávkovej úrovne ste to dali. A ak to tak nie je, tak potom naozaj robte kroky na to, aby tie veci, o ktorých ste hovorili, sa jednoducho vykynožili... (reakcia z pléna), lebo ak o niečom takom viem, tak predsa musím k tomu zaujať nejaké stanovisko a nepokladám celkom za správne to robiť takýmto spôsobom.
Mňa jedna vec tam vyrušila v tom vašom návrhu alebo aj v tom, ako ste to odprezentovali, a síce, že raz za päť rokov môže nejaký učiteľ ísť na nejakú školu. Veď to sú, no ako externý administrátor, hej? (Reakcia navrhovateľa.) Na tú istú, áno, veď na tú istú školu raz za päť rokov, ja som to pochopil správne. Veď to sú podmienky prísnejšie ako pre verejných funkcionárov, veď to sú podmienky prísnejšie ako pre vedúcich vysokých štátnych úradov. Hej, čiže trošku, či nie sme až príliš iniciatívni, aj keď myšlienka nie je zlá, len išiel by som trošku viacej na zem a ak máte naozaj tie informácie a vedomosti o takomto správaní, napadnite to.
Ďakujem.