49. schôdza

Ďakujem pekne. Pán kolega, táto voľba, ktorá je pred nami, je predsa len trošku iná ako tie predchádzajúce. Medzičasom sa totiž udiali veci, keď si, keď sa celé Slovensko dozvedelo, že mafia podporovaná, chránená, pestovaná vládnou stranou SMER mala svoju spojku priamo na ministerstve spravodlivosti v podobe štátnej tajomníčky Moniky Jankovskej. A napriek tomu, že špecializovaná polícia voči nej vykonávala úkony zaistenia mobilného telefónu vrátane jej spolupracovníkov, sám premiér, ako i minister spravodlivosti ju bránili vlastnými telami.
Toto zistenie o závislosti súdnej moci na peniazoch podvodníkov a objednávateľov vrážd novinárov, prokurátorov a dokonca ich detí poukazuje a zdôrazňuje oveľa väčšiu zodpovednosť každého jednotlivého poslanca za to, ako dnes bude hlasovať. Čiže treba si uvedomiť, že každý z nás má v tejto chvíli si musí uvedomiť aj ten kontext, v ktorom ideme vyberať kandidátov, a preto je dôležité, aby sme vybrali tých najlepších z najlepších, aby na ten, na tú poslednú inštanciu spravodlivosti, ktorá je dnešným dňom vďaka vládnej moci znefunkčnená, sa dostali skutoční odborníci, ale v prvom rade morálne autority a čestní sudcovia so skúsenosťami z toho čistého, dobrého brehu, kde naozaj spravodlivosť má zaviazané oči a rozhoduje sa podľa práv a podľa zákonov, a nie podľa toho, kto aké úplatky, aké peniaze sudcovi alebo sudkyni donesie.
Takže ja si to plne uvedomujem, tú povinnosť. A ďakujem aj za vaše slová, že poukazujete systematicky na prepojenie mafie na súdnu moc v našej krajine.

S reakciou, pán poslanec Baránik.

Ďakujem pekne za tie slová. Pravda je tá, že bolo by pekné, keby naozaj to, čo bolo uvedené, bolo tým rozhodujúcim kritériom. Avšak vieme, že akú úlohu v očiach tých, ktorí väčš..., tých, ktorí väčšinovo tu rozhodujú, akú úlohu Ústavný súd má pre nich hrať. Vidíme to aj podľa toho, kto už bol na Ústavný súd v minulosti touto partičkou nanominovaný a zmieňovaný prezidentom aj vymenovaný. A vidíme to aj podľa toho, že ako prebiehala voľba doteraz a akí všelijakí uchádzači boli nanominovaní do tohto procesu všelijakými pofidérnymi zástupcami týchto pochybných záujmov.
Takže je to ťažké pre nás, ktorí sa snažíme zo Slovenska urobiť právny štát, a bude to ešte veľmi ťažký boj a nie je úplne jednoznačné, že ako dopadne. Vieme však, že Ústavný súd môže zohrať dôležitú úlohu, a že či to bude úloha pozitívna alebo negatívna, to sa možnože rozhodne už aj pri dnešnej voľbe.
Ďakujem ešte raz.

Ďalší,ďalší v rozprave.
Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Vážené kolegyne, kolegovia, stojíme pred ďalším pokusom doplniť batériu kandidátov, z ktorých má pani prezidentka vymenovať chýbajúcich sudcov Ústavného súdu. Od februára je Ústavný súd neúplný, nemôže naplno fungovať, lebo nie sú zvolení teda všetci kandidáti, a tým pádom nie sú vymenovaní všetci ústavní sudcovia. O plenárnych veciach môže rozhodovať len teoreticky, lebo síce má 7 z 13 ústavou predpokladaných sudcov, ale na akékoľvek meritórne rozhodnutie je potrebných sedem hlasov, čiže vie rozhodnúť iba také veci, na ktorých sa zhodne všetkých sedem sudcov. Zo štyroch predpokladaných senátov sú plne funkčné iba dva, čiže agenda sa už niekoľko mesiacov kopí a zodpovednosť za to nesieme my poslanci Národnej rady.
Ja by som chcel k tomu povedať tri veci, a teda na rozdiel od kolegu Baránika budem skôr hovoriť v pozitívnom duchu. Teraz sme si to tak rozdelili, že ja budem ten dobrý policajt, on bol ten zlý policajt. A prvá vec, ktorú chcem povedať, je, že je si z čoho vyberať. A ja sa pripájam k tomu apelu predsedu Ústavného súdu pána Fiačana, ktorý považoval za potrebné prísť do parlamentu a požiadať nás o to, aby sme si konečne splnili svoju povinnosť a zvolili chýbajúcich štyroch kandidátov na ústavných sudcov. Ja tam vidím možno až šiestich takých, s ktorými by som bol spokojný, keby sa z nich stali ústavní sudcovia. A, samozrejme, že každý môže mať svoje preferencie. Neverím tomu, že by poslanci parlamentnej väčšiny, ktorá je tvorená vládnou koalíciou, si nedokázali nájsť v tej zostave uchádzačov svojich štyroch.
Čiže pridávam sa k tomu apelu a vyzývam aj ja parlamentnú väčšinu, aby sme konečne už skončili túto nekonečnú ságu a zvolili ešte dnes, nemusíme to odkladať na zajtra, zostávajúcich štyroch. My za opozíciu sme pripravení, a tak ako to bolo aj v tých predchádzajúcich voľbách, budeme voliť tak, aby bolo možné už po dnešku vymenovať všetkých chýbajúcich ústavných sudcov.
Druhou poznámkou by som sa chcel dotknúť toho procesu zberu, a keďže možnože je toto naozaj prvá voľba, ešte stále sa mi nechce byť príliš optimistický a zachovávam si nejakú známku skepticizmu, lebo nemáme od vládnej koalície zatiaľ jasne povedané, že tentokrát to už bude, a my nech sa budeme, opozícia, akokoľvek snažiť, a to sami vlastnými silami, vlastným počtom poslancov nedokážeme vyriešiť. Tak ale je celkom možné, že toto je už poslednýkrát, čo sme absolvovali celý ten proces.
Chcem povedať, že považujem za zmenu k lepšiemu, ako sa zmenil spôsob výberu ústavných sudcov. Nie je to dokonalé. Aj my sme v ústavnom, v ústavnoprávnom výbore aj ten proces postupne ladili a tríbili, ale v porovnaní s tým, ako sa vyberali ústavní sudcovia v minulosti, sú tie verejné híringy na ústavnoprávnom výbore výrazným krokom späť, krokom, ktorý pomôže zorientovať sa nielen členom ústavnoprávneho výboru, ktorí sú tam prítomní, ale všetkým poslancom, ktorí jednak majú možnosť tiež byť prítomní a klásť otázky, ale aj poslancom, ktorí, ktorí to môžu sledovať či už priamo, alebo sprostredkovane cez, cez médiá. A tam sa tí uchádzači častokrát ukážu.
Nie, samozrejme, je vždy to najdôležitejšie, čo dokážu a ako to dokážu jednotliví uchádzači povedať, lebo niektorí, niektorí majú väčšiu, niektorí menšiu schopnosť sebaprezentácie, ale pri kombinácii s kladením otázok je, je toto dôležitý nástroj, ako odfiltrovať tých kandidátov, ako o tých slabých naozaj zistiť, že sú slabí, ako dať možnosť vyniknúť tým dobrým, aby, aby sa odprezentovali, a ako tí, ktorí sú problematickí a ktorí majú za sebou nejaké kauzy, tak dať priestor poslancom, aby im kládli aj nepríjemné otázky a aby sa museli zodpovedať z vecí, ktoré v minulosti urobili, a aj spôsobom, akým je im, osobne nepochybujem, že nepríjemný. Ale, ale tam nemôžu uhnúť, na rozdiel pod toho, keď sa ich na to spýtajú napríklad novinári, tak tam často odmietajú odpovedať, tuto, tuto sa musia vyjadriť.
Čiže ten spôsob, a to je druhá pozitívna vec, ktorú chcem povedať, bol určite, určite dobrý, a ak by, ak by sa nevolilo naraz a nebolo potrebné naraz navoliť taký veľký počet kandidátov, tak možno by to bolo, možno by to bolo ešte lepšie a ešte podrobnejšie by sme mohli sa zaoberať jednotlivými uchádzačmi.
Posledná, tretia vec, ktorú chcem spomenúť, je spôsob voľby. My ako demokratická opozícia budeme, samozrejme, opäť hlasovať za to, aby voľba nebola tajná, aby voľba bola verejná, pretože voliči majú právo vedieť, ako rozhodujú ich zástupcovia. A ten rozmer, že my politici, my volení zástupcovia občanov sa máme zodpovedať svojim voličom a oni majú vedieť, ako my hlasujeme aj v personálnych otázkach, je v tomto prípade dôležitejší, ako, ako tá tajnosť voľby pre, z hľadiska slobody rozhodovania. Už to tu spomenul aj kolega Baránik, je úplne smiešne sa tváriť, že tí sudcovia nevedia, kto za nich hlasoval, lebo oni to nakoniec aj tak vedia, a nie je dôležité, že či za nich hlasoval Janko alebo Jožko, dôležité je, poslanci ktorých poslaneckých klubov prípadne za nich hlasovali. A, žiaľ, ak, ak je to niekto taký, kto sa tým nechá ovplyvniť, tak to vie, vie, že keď získa väčšinu hlasov, tak zaňho musela hlasovať aj koalícia, keď nie je zvolený, tak vie, že zaňho, vie, že zaňho nehlasovala.
Ale teda musíme predpokladať, že, že do Ústavného súdu sú volení ľudia, ktorí sú schopní správať sa nezávisle, nezávisle od toho, kto ich zvolil, napokon máme tam už dnes dvoch bývalých poslancov za SMER - sociálnu demokraciu. Tak potom, keď, keď sa obávame o nezávislosť ľudí, ktorí boli advokátmi alebo sudcami, že by tá ich nezávislosť mohla byť poznačená, poznačená tým, že vedia, koho volili, tak potom ako by sme mohli čo i len pripustiť, že môžu nezávisle rozhodovať ľudia, ktorí boli poslancami Národnej rady za politickú stranu SMER - sociálna demokracia, keď u nich predpokladáme a z hľadiska ústavy musíme predpokladať alebo sa aspoň tak tváriť, že dokážu rozhodovať nezávisle, tak predsa jedno hlasovanie o tom, že kto bude ústavným sudcom, nemôže, nemôže byť pre ústavného sudcu nijakou prekážkou toho, aby rozhodoval nezávisle aj v prípade, ktorý sa nejako týka človeka, ktorý zaňho hlasoval alebo hlasoval proti nemu.
Aby som teda povedal niečo pozitívne aj v tejto téme, tak po vyjadreniach menších koaličných partnerov, MOST-u - HÍD a SNS, dúfam, že sa podarí konečne presadiť verejnú voľbu a že aj to prispeje k tomu, že dnes zvolíme tých štyroch chýbajúcich sudcov, hoci možno to bude len taký nástroj pre vládnu koalíciu, aby si, aby si odkontrolovala, či jej poslanci splnili tie dohody. Ale to nie je podstatné, podstatné je, že sa nám podarí navoliť, aspoň teda dúfam, chýbajúcich štyroch ústavných sudcov.
Len to potom bude také zvláštne vo vzťahu predovšetkým k poslancom SMER - sociálna demokracia, lebo my sme síce vždy hlasovali za verejnú voľbu, ale vždy sme sa zúčastnili aj tajnej voľby. Tajná voľba je podľa nášho názoru horšia, ale nie je to nič od diabla, nič, čo by bolo poprením demokracie, nič, čoho by sme sa nemali zúčastniť, a my sme sa jej zúčastnili a hlasovali sme v nej, kdežto poslanci SMER-u v tej prvej voľbe úplne zablokovali, zablokovali voľbu z dôvodu, že sa, že, že voľba bola verejná, a oni ju označovali za nedemokratickú. Tak by som len teda smerom do budúcnosti, ak dnes prejde verejná voľba a poslanci SMER - SD sa jej, dúfam, zúčastnia, bol by som rád, tak len potom smerom do budúcnosti sa nesprávajme tak, že verejná voľba je od diabla, verejná voľba je nedemokratická, verejná voľba je niečo, čo keď ostane zachované, lebo je to, je to základná voľba, akú predpokladá zákon o rokovacom poriadku Národnej rady, tak je to nejaký dôvod, aby sme sa, aby sme sa už volieb nezúčastnili, lebo nemôžeme, nemôžeme slobodne hlasovať, keď je verejná voľba.
Bude to také trošku zvláštne vzhľadom na to, čo sa stalo vo februári, ale myslím si, že, že dôležitejšie v tomto prípade je, aby aj poslanci SMER - SD, ktorí s tým mali zásadný a neprekonateľný problém vo februári, tento raz už zahlasovali a aby sme ako parlament tú nekonečnú ságu dnes ukončili.
Ďakujem.

Ďakujem. S faktickou poznámkou jeden poslanec. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Marosz.

Ďakujem, pán kolega. Samozrejme, súhlasím s tým, aby voľba bola verejná. Prečo má byť verejná? Aby dnes večer každý človek, každý občan Slovenskej republiky si na internete mohol pozrieť, že ktorý poslanec je za to, aby Ústavný súd bol funkčný, aby fungoval, a ktorý to bojkotuje alebo ktorý hrá nejaké politické hry.
A je tu množstvo ľudí, ktorých základné ľudské práva alebo slobody sú porušované aj v dnešný deň. A práve títo ľudia majú možnosť z ústavy sa obracať na Ústavný súd. A ako sme počuli z úst predsedu Ústavného súdu pána Fiačana, aj v dnešný deň je tam viac ako 1 400 podaní, ktoré sú nevybavené. Jednoducho ľudia, ktorí dnes majú porušované základné práva a slobody ratifikované v medzinárodných zmluvách a neriešia ich iné súdy, sa majú možnosť písomne na ten Ústavný súd obrátiť a ten Ústavný súd musí konštatovať, prepáčte, ale poslanci si neplnia svoje domáce úlohy, poslanci nezvolili kandidátov na sudcov Ústavného súdu, sme ochromení, nepracujeme tak, ako by sme vo váš prospech mali pracovať. Toto je tá tragédia, toto je to smutné a toto musíme už dnes naozaj v tejto voľbe prelomiť a zvoliť štyroch dobrých kandidátov na sudcov Ústavného súdu. A ja verím, že pani prezidentka potom v krátkom čase, možnože v hodinách, sfunkční Ústavný súd.
Samozrejme, ako sme už z nejakých indícií pochopili, opäť vládna koalícia je nepripravená a čaká sa zase na Roberta Fica, ktorý ktovie kde je a kedy príde, takže môžme očakávať, že aj táto voľba dnešná dopadne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S reakciou, pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Ďakujem za faktickú, pán poslanec Marosz. No tak ja budem pokračovať v tom pozitívnom duchu. Ja verím, že hoci na poslednú chvíľu, tak aj vládna koalícia sa dokáže pripraviť a dokáže, dokáže si vybrať z tých ponúkaných mien. Napokon väčšina z tých mien sa objavila už v predchádzajúcich voľbách, čiže väčšina poslancov, ktorí túto tému sledujú a majú na ňu nejaký názor, určite má názor aj na väčšinu uchádzačov, ktorí sa, ktorí sa opakovane hlásia do voľby kandidátov na ústavných, na ústavných sudcov, a o tých štyroch nových tiež si mohli na základe vypočúvania, na základe tých informácií vytvoriť svoj názor. A ja som presvedčený, že už aj väčšine vládnej koalície nie je príjemné, že sa to, že sa to tak naťahuje a že nie sme, nie sme schopní ako parlament zvoliť, zvoliť chýbajúcich ústavných sudcov. Možno to naozaj bolo komplikované, keď bolo treba naraz voliť osemnástich.

Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslankyne Evy Antošovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1583, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 1685.
Dávam slovo poslankyni Antošovej, aby návrh zákona uviedla, nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Evy Antošovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, tlač 1583.)