49. schôdza

Nesledujete, pani poslankyňa, fakty. Súd rozhodol, nemecký súd po zrušení amnestií, že Michal Kováč je nevinný, a preto aj mohol dostať najvyšší stupeň previerky. Keby ste sledovala dianie, tak by ste vôbec takúto otázku nekládla.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní desiateho dňa 49. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky podľa odsúhlasenej zmeny programu rokovaním o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky - nová voľba IV.
Návrh ma parlamentnú tlač 1664.
Chcem vás informovať, že do začiatku rokovania o tomto bode programu podali poslanci podľa § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku návrh, aby sa táto voľba vykonala tajným hlasovaním.
Pán navrhovateľ, pán poslanec Ježík je pripravený, ale procedurálny.
Pán podpredseda Bugár, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení páni, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom informoval o prerokovaní návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Vzhľadom na skutočnosť, že Národnou radou nebol doposiaľ zvolený dostatočný počet kandidátov, vyhlásil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č.1655 z 27. júna 2019 novú voľbu IV, v ktorej je potrebné Národnou radou zvoliť ešte štyroch kandidátov na sudcov Ústavného súdu.
V zmysle predmetného rozhodnutia predsedu Národnej rady bolo v termíne do 26. augusta 2019 podľa § 116a ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a § 15 ods. 2 a 3 zákona o Ústavnom súde ústavnoprávnemu výboru doručených celkovo 22 návrhov, ktoré nominovali 16 uchádzačov.
Národná rada podľa čl. 134 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky navrhuje prezidentovi Slovenskej republiky dvojnásobný počet kandidátov na sudcu Ústavného súdu, ktorých má vymenovať. Za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky možno vymenovať občana Slovenskej republiky, ktorý spĺňa ústavou predpísané náležitosti.
V súlade s Volebným poriadkom o voľbe a odvolávaní funkcionárov ústavnoprávny výbor pozval navrhnutých uchádzačov na svoju 108. schôdzu, ktorá sa uskutočnila dňa 16. septembra 2019, aby prezentovali predstavu o svojom pôsobení na Ústavnom súde. V prvej časti stručne informovali o motivácii a svojej predstave možného pôsobenia na Ústavnom súde, následne odpovedali na otázky poslancov Národnej rady a zástupcov prezidentky Slovenskej republiky.
Ústavnoprávny výbor Slovenskej republiky v uznesení č. 704 konštatoval, že navrhovaní Ladislav Duditš, Anton Dulak, Libor Duľa, Michal Ďuriš, Boris Gerbery, Martina Jánošíková, Ladislav Juszkó, Peter Kohút, Štefan Kseňák, Michal Matulník, Peter Melicher, Zuzana Pitoňáková, Peter Straka, Robert Šorl, Róbert Štefánik, Slavomír Trnkócy spĺňajú podmienky ustanovené v čl. 134 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.
Ako spravodajca poverený ústavnoprávnym výborom navrhujem, aby sa voľba uskutočnila dnes o 17.00 hod., a v prípade, ak nebude zvolený dostatočný počet kandidátov, aby sa opakovaná voľba uskutočnila zajtra o 11.00 hod.
Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Dovoľte mi teda pár slov k tejto už toľko opakovanej aj diskusii, aj, nakoniec aj voľbe. Keďže už toto absolvujeme piatykrát, je ťažké, je ťažké povedať niečo nové. Dovolím si preto najprv len zhrnúť niektoré argumenty, hlavne pokiaľ ide o to, či by voľba mala byť tajná alebo verejná. Už tu padla nejaká zmienka o tom, že by snáď voľba mohla byť alebo mala byť tajná. Myslím si, že je to scestné, a vieme, že kam nás tajná voľba doviedla.
Tvrdenie totiž, že tajná voľba je akosi viac demokratická, alebo dokonca výlučne demokratická, je nonsens, ktorý propagujú tí, ktorí chcú za kandidátov na sudcov Ústavného súdu zvoliť nehodné osoby, pravdepodobne terajších alebo budúcich komplicov v ich nekalej činnosti. A to všetko tak, aby sa tí, ktorí ich takto zvolia, nemuseli za svoju voľbu hanbiť.
Zamotávajú pritom títo proponenti tajnej voľby ľuďom hlavy výrokmi o tom, že tajná voľba je akosi viac demokratická, že je, že je to výdobytok demokracie, a tiež tu padol úplne nezmyselný argument o tom, že ak by nejaký budúci ústavný sudca vedel, kto zaňho hlasoval alebo nehlasoval, že by ho to mohlo pri jeho rozhodovaní akosi ovplyvniť. Toto je, samozrejme, čistý výmysel, pretože ak niekto nie je schopný sa povzniesť nad to, že ako niektorý poslanec vykonával svoj poslanecký mandát, tak potom na Ústavnom súde nemá čo robiť.
Predchádzajúce návrhy za kandidátov na sudcov ústavných súdov, Ústavného súdu, nás, nás učia, že je dôležité, kto ten-ktorý návrh predkladá. Tak napríklad by sme sa mali zaujímať o to, aký návrh urobila predsedníčka Súdnej rady, ktorá, vieme, v minulos..., že v minulosti navrhla za sudkyňu Ústavného súdu alebo za kandidátku na sudcu Ústavného súdu, navrhla Moniku Jankovskú. A to bez nejakého väčšieho povšimnutia médií proste jej to jednoducho prešlo. Takže by sme sa mohli možnože pozastaviť nad jej súčasným návrhom za kandidáta na ústavného sudcu.
Tentokrát sa jedná o sudcu, ktorý nielenže hlasoval za to, aby predsedom Najvyššieho súdu bol Harabin, a to už v situácii, kedy všetci dobre vedeli, že čo je Harabin zač. Ale potom sa síce nejak vykrúcal, že, že to bola chyba a že si myslel, že by malo byť viacej kandidátov, a také všelijaké, to a ono. Tiež aj tvrdil, že on s Harabinom nič nemá. No, to nevieme, Ale vieme, že keby sa Harabin nakoniec predsedom Ústavného súdu, predsedom Najvyššieho súdu stal, takže by z toho mal riadne výhody, pretože, ako vieme, Harabin si svojich ľudí dobre chráni.
Na tomto sudcovi je zaujímavá aj ešte jedna iná okolnosť, na ktorú sme boli ako poslanci v minulosti upozornení. Je to sudca, ktorý rozhodoval v rámci, v rámci prieskumu správneho konania vo veci výstavby vily nevesty bývalého prezidenta Gašparoviča, a v danom prípade sa jednalo naozaj a ja som ten rozsudok čítal, rozhodol takým spôsobom, ktorý je hrubo protiprávny a nespravodlivý. Išlo o situáciu, kedy si Gašparovičovci v rozpore s územným plánom postavili oveľa vyššiu vilu, ako dovoľoval územný plán, a konečné rozhodnutie správneho orgánu bolo nimi potom napadnuté najprv na Krajskom súde v Bratislave, tam, samozrejme, vieme, ako to dopadlo, a následne bolo toto rozhodnutie potvrdené senátom, ktorému predsedal dotyčný nádejný kandidát na ústavného sudcu.
V tomto rozhodnutí sa uznáva, že porušovateľ zákona, teda Gašparovičovci musia preukazovať, že ich porušenie nemá zásadné následky negatívne, ale napriek tomu, že nič také nepreukázali, umožnil im výhodu dobromyseľnosti a rozhodol v súlade alebo v rozpore so všetkým, čo je možno považovať za spravodlivé a čo je v súlade so zákonom, tak, že sa im pripisuje výhoda dobromyseľnosti a z toho plynúci nárok na právnu istotu. Ak sa takýto sudca hlási za sudcu Ústavného súdu, vieme presne, že čo by tam asi tak robil.
No a potom sú tu kandidáti, za ktorých nevyberane lobujú všelijaké osoby tým, že útočia na poslancov, ktorí majú výhrady, a potom sa takíto nevyberaní lobisti následne stávajú osoby, ktoré majú vplyv v Prezidentskom paláci, a teda dúfajú, že keď sa prekoná táto prekážka v parlamente, že už potom je to tam v tom Prezidentskom paláci vybavené. Takýchto tiež musíme odmietnuť.
Potom tu máme kandidátov takých, ktorí sa síce vedia veľmi pekne odprezentovať, hovoria také ľúbivé všelijaké frázy, ktoré sa nám páčia, nám, by som povedal, demokraticky zmýšľajúcim poslancom, ale potom sa zistí, že klamú o svojom, o svojej minulosti a že majú za sebou, dá sa povedať, nieže škralupy, ale majú sieť veľmi problematických profesionálnych rozhodnutí a tým pádom sú to ľudia, ktorí, samozrejme, sú vydierateľní a ktorí idú na ten Ústavný súd zase len na to, aby tam konali pre niekoho niečo.
Akosi zámerne nehovorím o pozitívne vnímaných uchádzačoch, pretože vieme, že aké je rozdelenie síl v tomto parlamente. Vieme, že keby sme sa my za niekoho príliš prihovárali, že táto korupčná koalícia ho odstrelí.
Ja si myslím, že každému, kto sa orientuje v práve a v právnických povolaniach, musí byť jasné, kto z týchto kandidátov je slušný a hodný toho, aby sa uchádzal o tento najvyšší post v právnických povolaniach. A to, že to niekomu nie je jasné, je len dôkazom toho, že tu nejde o právo, o spravodlivosť, ale tu ide o to, aby na tomto konečnom fóre právnickom ochraňovali tí, ktorí sa majú čoho báť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, táto voľba, ktorá je pred nami, je predsa len trošku iná ako tie predchádzajúce. Medzičasom sa totiž udiali veci, keď si, keď sa celé Slovensko dozvedelo, že mafia podporovaná, chránená, pestovaná vládnou stranou SMER mala svoju spojku priamo na ministerstve spravodlivosti v podobe štátnej tajomníčky Moniky Jankovskej. A napriek tomu, že špecializovaná polícia voči nej vykonávala úkony zaistenia mobilného telefónu vrátane jej spolupracovníkov, sám premiér, ako i minister spravodlivosti ju bránili vlastnými telami.
Toto zistenie o závislosti súdnej moci na peniazoch podvodníkov a objednávateľov vrážd novinárov, prokurátorov a dokonca ich detí poukazuje a zdôrazňuje oveľa väčšiu zodpovednosť každého jednotlivého poslanca za to, ako dnes bude hlasovať. Čiže treba si uvedomiť, že každý z nás má v tejto chvíli si musí uvedomiť aj ten kontext, v ktorom ideme vyberať kandidátov, a preto je dôležité, aby sme vybrali tých najlepších z najlepších, aby na ten, na tú poslednú inštanciu spravodlivosti, ktorá je dnešným dňom vďaka vládnej moci znefunkčnená, sa dostali skutoční odborníci, ale v prvom rade morálne autority a čestní sudcovia so skúsenosťami z toho čistého, dobrého brehu, kde naozaj spravodlivosť má zaviazané oči a rozhoduje sa podľa práv a podľa zákonov, a nie podľa toho, kto aké úplatky, aké peniaze sudcovi alebo sudkyni donesie.
Takže ja si to plne uvedomujem, tú povinnosť. A ďakujem aj za vaše slová, že poukazujete systematicky na prepojenie mafie na súdnu moc v našej krajine.

Ďakujem pekne za tie slová. Pravda je tá, že bolo by pekné, keby naozaj to, čo bolo uvedené, bolo tým rozhodujúcim kritériom. Avšak vieme, že akú úlohu v očiach tých, ktorí väčš..., tých, ktorí väčšinovo tu rozhodujú, akú úlohu Ústavný súd má pre nich hrať. Vidíme to aj podľa toho, kto už bol na Ústavný súd v minulosti touto partičkou nanominovaný a zmieňovaný prezidentom aj vymenovaný. A vidíme to aj podľa toho, že ako prebiehala voľba doteraz a akí všelijakí uchádzači boli nanominovaní do tohto procesu všelijakými pofidérnymi zástupcami týchto pochybných záujmov.
Takže je to ťažké pre nás, ktorí sa snažíme zo Slovenska urobiť právny štát, a bude to ešte veľmi ťažký boj a nie je úplne jednoznačné, že ako dopadne. Vieme však, že Ústavný súd môže zohrať dôležitú úlohu, a že či to bude úloha pozitívna alebo negatívna, to sa možnože rozhodne už aj pri dnešnej voľbe.
Ďakujem ešte raz.

Vážené kolegyne, kolegovia, stojíme pred ďalším pokusom doplniť batériu kandidátov, z ktorých má pani prezidentka vymenovať chýbajúcich sudcov Ústavného súdu. Od februára je Ústavný súd neúplný, nemôže naplno fungovať, lebo nie sú zvolení teda všetci kandidáti, a tým pádom nie sú vymenovaní všetci ústavní sudcovia. O plenárnych veciach môže rozhodovať len teoreticky, lebo síce má 7 z 13 ústavou predpokladaných sudcov, ale na akékoľvek meritórne rozhodnutie je potrebných sedem hlasov, čiže vie rozhodnúť iba také veci, na ktorých sa zhodne všetkých sedem sudcov. Zo štyroch predpokladaných senátov sú plne funkčné iba dva, čiže agenda sa už niekoľko mesiacov kopí a zodpovednosť za to nesieme my poslanci Národnej rady.
Ja by som chcel k tomu povedať tri veci, a teda na rozdiel od kolegu Baránika budem skôr hovoriť v pozitívnom duchu. Teraz sme si to tak rozdelili, že ja budem ten dobrý policajt, on bol ten zlý policajt. A prvá vec, ktorú chcem povedať, je, že je si z čoho vyberať. A ja sa pripájam k tomu apelu predsedu Ústavného súdu pána Fiačana, ktorý považoval za potrebné prísť do parlamentu a požiadať nás o to, aby sme si konečne splnili svoju povinnosť a zvolili chýbajúcich štyroch kandidátov na ústavných sudcov. Ja tam vidím možno až šiestich takých, s ktorými by som bol spokojný, keby sa z nich stali ústavní sudcovia. A, samozrejme, že každý môže mať svoje preferencie. Neverím tomu, že by poslanci parlamentnej väčšiny, ktorá je tvorená vládnou koalíciou, si nedokázali nájsť v tej zostave uchádzačov svojich štyroch.
Čiže pridávam sa k tomu apelu a vyzývam aj ja parlamentnú väčšinu, aby sme konečne už skončili túto nekonečnú ságu a zvolili ešte dnes, nemusíme to odkladať na zajtra, zostávajúcich štyroch. My za opozíciu sme pripravení, a tak ako to bolo aj v tých predchádzajúcich voľbách, budeme voliť tak, aby bolo možné už po dnešku vymenovať všetkých chýbajúcich ústavných sudcov.
Druhou poznámkou by som sa chcel dotknúť toho procesu zberu, a keďže možnože je toto naozaj prvá voľba, ešte stále sa mi nechce byť príliš optimistický a zachovávam si nejakú známku skepticizmu, lebo nemáme od vládnej koalície zatiaľ jasne povedané, že tentokrát to už bude, a my nech sa budeme, opozícia, akokoľvek snažiť, a to sami vlastnými silami, vlastným počtom poslancov nedokážeme vyriešiť. Tak ale je celkom možné, že toto je už poslednýkrát, čo sme absolvovali celý ten proces.
Chcem povedať, že považujem za zmenu k lepšiemu, ako sa zmenil spôsob výberu ústavných sudcov. Nie je to dokonalé. Aj my sme v ústavnom, v ústavnoprávnom výbore aj ten proces postupne ladili a tríbili, ale v porovnaní s tým, ako sa vyberali ústavní sudcovia v minulosti, sú tie verejné híringy na ústavnoprávnom výbore výrazným krokom späť, krokom, ktorý pomôže zorientovať sa nielen členom ústavnoprávneho výboru, ktorí sú tam prítomní, ale všetkým poslancom, ktorí jednak majú možnosť tiež byť prítomní a klásť otázky, ale aj poslancom, ktorí, ktorí to môžu sledovať či už priamo, alebo sprostredkovane cez, cez médiá. A tam sa tí uchádzači častokrát ukážu.
Nie, samozrejme, je vždy to najdôležitejšie, čo dokážu a ako to dokážu jednotliví uchádzači povedať, lebo niektorí, niektorí majú väčšiu, niektorí menšiu schopnosť sebaprezentácie, ale pri kombinácii s kladením otázok je, je toto dôležitý nástroj, ako odfiltrovať tých kandidátov, ako o tých slabých naozaj zistiť, že sú slabí, ako dať možnosť vyniknúť tým dobrým, aby, aby sa odprezentovali, a ako tí, ktorí sú problematickí a ktorí majú za sebou nejaké kauzy, tak dať priestor poslancom, aby im kládli aj nepríjemné otázky a aby sa museli zodpovedať z vecí, ktoré v minulosti urobili, a aj spôsobom, akým je im, osobne nepochybujem, že nepríjemný. Ale, ale tam nemôžu uhnúť, na rozdiel pod toho, keď sa ich na to spýtajú napríklad novinári, tak tam často odmietajú odpovedať, tuto, tuto sa musia vyjadriť.
Čiže ten spôsob, a to je druhá pozitívna vec, ktorú chcem povedať, bol určite, určite dobrý, a ak by, ak by sa nevolilo naraz a nebolo potrebné naraz navoliť taký veľký počet kandidátov, tak možno by to bolo, možno by to bolo ešte lepšie a ešte podrobnejšie by sme mohli sa zaoberať jednotlivými uchádzačmi.
Posledná, tretia vec, ktorú chcem spomenúť, je spôsob voľby. My ako demokratická opozícia budeme, samozrejme, opäť hlasovať za to, aby voľba nebola tajná, aby voľba bola verejná, pretože voliči majú právo vedieť, ako rozhodujú ich zástupcovia. A ten rozmer, že my politici, my volení zástupcovia občanov sa máme zodpovedať svojim voličom a oni majú vedieť, ako my hlasujeme aj v personálnych otázkach, je v tomto prípade dôležitejší, ako, ako tá tajnosť voľby pre, z hľadiska slobody rozhodovania. Už to tu spomenul aj kolega Baránik, je úplne smiešne sa tváriť, že tí sudcovia nevedia, kto za nich hlasoval, lebo oni to nakoniec aj tak vedia, a nie je dôležité, že či za nich hlasoval Janko alebo Jožko, dôležité je, poslanci ktorých poslaneckých klubov prípadne za nich hlasovali. A, žiaľ, ak, ak je to niekto taký, kto sa tým nechá ovplyvniť, tak to vie, vie, že keď získa väčšinu hlasov, tak zaňho musela hlasovať aj koalícia, keď nie je zvolený, tak vie, že zaňho, vie, že zaňho nehlasovala.
Ale teda musíme predpokladať, že, že do Ústavného súdu sú volení ľudia, ktorí sú schopní správať sa nezávisle, nezávisle od toho, kto ich zvolil, napokon máme tam už dnes dvoch bývalých poslancov za SMER - sociálnu demokraciu. Tak potom, keď, keď sa obávame o nezávislosť ľudí, ktorí boli advokátmi alebo sudcami, že by tá ich nezávislosť mohla byť poznačená, poznačená tým, že vedia, koho volili, tak potom ako by sme mohli čo i len pripustiť, že môžu nezávisle rozhodovať ľudia, ktorí boli poslancami Národnej rady za politickú stranu SMER - sociálna demokracia, keď u nich predpokladáme a z hľadiska ústavy musíme predpokladať alebo sa aspoň tak tváriť, že dokážu rozhodovať nezávisle, tak predsa jedno hlasovanie o tom, že kto bude ústavným sudcom, nemôže, nemôže byť pre ústavného sudcu nijakou prekážkou toho, aby rozhodoval nezávisle aj v prípade, ktorý sa nejako týka človeka, ktorý zaňho hlasoval alebo hlasoval proti nemu.
Aby som teda povedal niečo pozitívne aj v tejto téme, tak po vyjadreniach menších koaličných partnerov, MOST-u - HÍD a SNS, dúfam, že sa podarí konečne presadiť verejnú voľbu a že aj to prispeje k tomu, že dnes zvolíme tých štyroch chýbajúcich sudcov, hoci možno to bude len taký nástroj pre vládnu koalíciu, aby si, aby si odkontrolovala, či jej poslanci splnili tie dohody. Ale to nie je podstatné, podstatné je, že sa nám podarí navoliť, aspoň teda dúfam, chýbajúcich štyroch ústavných sudcov.
Len to potom bude také zvláštne vo vzťahu predovšetkým k poslancom SMER - sociálna demokracia, lebo my sme síce vždy hlasovali za verejnú voľbu, ale vždy sme sa zúčastnili aj tajnej voľby. Tajná voľba je podľa nášho názoru horšia, ale nie je to nič od diabla, nič, čo by bolo poprením demokracie, nič, čoho by sme sa nemali zúčastniť, a my sme sa jej zúčastnili a hlasovali sme v nej, kdežto poslanci SMER-u v tej prvej voľbe úplne zablokovali, zablokovali voľbu z dôvodu, že sa, že, že voľba bola verejná, a oni ju označovali za nedemokratickú. Tak by som len teda smerom do budúcnosti, ak dnes prejde verejná voľba a poslanci SMER - SD sa jej, dúfam, zúčastnia, bol by som rád, tak len potom smerom do budúcnosti sa nesprávajme tak, že verejná voľba je od diabla, verejná voľba je nedemokratická, verejná voľba je niečo, čo keď ostane zachované, lebo je to, je to základná voľba, akú predpokladá zákon o rokovacom poriadku Národnej rady, tak je to nejaký dôvod, aby sme sa, aby sme sa už volieb nezúčastnili, lebo nemôžeme, nemôžeme slobodne hlasovať, keď je verejná voľba.
Bude to také trošku zvláštne vzhľadom na to, čo sa stalo vo februári, ale myslím si, že, že dôležitejšie v tomto prípade je, aby aj poslanci SMER - SD, ktorí s tým mali zásadný a neprekonateľný problém vo februári, tento raz už zahlasovali a aby sme ako parlament tú nekonečnú ságu dnes ukončili.
Ďakujem.

Ďakujem, pán kolega. Samozrejme, súhlasím s tým, aby voľba bola verejná. Prečo má byť verejná? Aby dnes večer každý človek, každý občan Slovenskej republiky si na internete mohol pozrieť, že ktorý poslanec je za to, aby Ústavný súd bol funkčný, aby fungoval, a ktorý to bojkotuje alebo ktorý hrá nejaké politické hry.
A je tu množstvo ľudí, ktorých základné ľudské práva alebo slobody sú porušované aj v dnešný deň. A práve títo ľudia majú možnosť z ústavy sa obracať na Ústavný súd. A ako sme počuli z úst predsedu Ústavného súdu pána Fiačana, aj v dnešný deň je tam viac ako 1 400 podaní, ktoré sú nevybavené. Jednoducho ľudia, ktorí dnes majú porušované základné práva a slobody ratifikované v medzinárodných zmluvách a neriešia ich iné súdy, sa majú možnosť písomne na ten Ústavný súd obrátiť a ten Ústavný súd musí konštatovať, prepáčte, ale poslanci si neplnia svoje domáce úlohy, poslanci nezvolili kandidátov na sudcov Ústavného súdu, sme ochromení, nepracujeme tak, ako by sme vo váš prospech mali pracovať. Toto je tá tragédia, toto je to smutné a toto musíme už dnes naozaj v tejto voľbe prelomiť a zvoliť štyroch dobrých kandidátov na sudcov Ústavného súdu. A ja verím, že pani prezidentka potom v krátkom čase, možnože v hodinách, sfunkční Ústavný súd.
Samozrejme, ako sme už z nejakých indícií pochopili, opäť vládna koalícia je nepripravená a čaká sa zase na Roberta Fica, ktorý ktovie kde je a kedy príde, takže môžme očakávať, že aj táto voľba dnešná dopadne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za faktickú, pán poslanec Marosz. No tak ja budem pokračovať v tom pozitívnom duchu. Ja verím, že hoci na poslednú chvíľu, tak aj vládna koalícia sa dokáže pripraviť a dokáže, dokáže si vybrať z tých ponúkaných mien. Napokon väčšina z tých mien sa objavila už v predchádzajúcich voľbách, čiže väčšina poslancov, ktorí túto tému sledujú a majú na ňu nejaký názor, určite má názor aj na väčšinu uchádzačov, ktorí sa, ktorí sa opakovane hlásia do voľby kandidátov na ústavných, na ústavných sudcov, a o tých štyroch nových tiež si mohli na základe vypočúvania, na základe tých informácií vytvoriť svoj názor. A ja som presvedčený, že už aj väčšine vládnej koalície nie je príjemné, že sa to, že sa to tak naťahuje a že nie sme, nie sme schopní ako parlament zvoliť, zvoliť chýbajúcich ústavných sudcov. Možno to naozaj bolo komplikované, keď bolo treba naraz voliť osemnástich.

Dobrý deň prajem. Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám predložila návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
I keď tu nie je veľa našich kolegov v pléne, myslím si, že napriek tomu som rada, že podporu nám dáva práve občianske združenie Humánny pokrok, ktoré, ktorých môžem aj v mene vás všetkých pozdraviť, ktorí dnes sledujú toto dianie a prerokovanie uvedeného návrhu zákona na balkóne.
Chcela by som povedať pár slov k predloženému zákonu. A to začala by som teda práve tým, že po úspešnom zákone, ktorý sa tak zľudovel alebo ľudovo nazýva „Zviera nie je vec“, Slovenská národná strana pokračuje v zlepšovaní podmienok a vytvárania lepších podmienok pre zvieratá a celkovo pre životné prostredie. Cieľom tohto zákona je zakázať na Slovensku chov kožušinových zvierat, ktoré sa budú potom využívať primárne na kožušiny.
Vysvetlím, prečo teda tak, takýto návrh prišiel. Týmto spôsobom reagujeme nielen na petíciu, ktorú vyzbierala, vyzbieralo občianske združenie Humánny pokrok a Sloboda zvierat, ktorá dosiahla takmer 100-tisíc podpisov od občanov Slovenskej republiky. To je jeden argument.
Samozrejme, druhým argumentom alebo dôvodom sú aj právne úpravy okolitých členských štátov Európskej únie, ktoré s týmto zákazom problém naozaj nemajú. Samozrejme, že je ešte ďalšie množstvo argumentov, ktoré by som tu mohla uviesť, ale zhrniem ich len do takých podskupín. Sú to argumenty odborné, ako aj humánne, etické a celospoločenské.
Však na začiatok možno pre tých, ktorí ešte teda sa do tejto problematiky nejako nedostali, by som chcela vysvetliť úplne možno len jednou vetou, čo to vlastne ten kožušinový chov znamená a prečo teda máme s takýmto procesom problém.
Kožušinové farmy fungujú na základe jedného princípu, a to čo najväčšieho počtu zvierat v čo najme..., najväčšieho počtu zvierat v čo..., na tom najmenšom priestore, to znamená v tej najmenšej klietke. Zvieratá nie sú, by som povedala, poviem to tak slušne, živené a chované tak, ako by sme chceli, a aj rozličnými kontrolami sa dokázalo, že naozaj mnohokrát sú tieto zvieratá až týrané a hynú neprirodzenou, tvrdou, krutou smrťou len preto, aby sa naplnili niekoho peňaženky a aby kožušinový biznis prekvital. Preto by som chcela povedať a upozorniť, že práve pre tento kožušinový biznis zomiera ročne viac ako 100 mil. zvierat, ktoré teda sú chované práve na kožušiny, a tento kožušinový biznis má za následok, a poviem to tak na príkladoch, aby si to ľudia aj vedeli predstaviť, že na jeden kožuch sa spotrebuje alebo potrebuje zabiť 60 zajacov alebo 40 líšok, alebo 120 činčíl. Myslím si, že keď si to dáme na misku váh, že čo nám je asi prednejšie, či je to ten módny biznis a naša potreba sa módne obliekať a kožušinový biznis, alebo sú to vlastne tie potreby zvierat, ktoré, podotýkam, sú voľne žijúce zvieratá, a my ľudia sme ich nasilu strčili niekde do klietok za tých podmienok, o ktorých som hovorila.
Chcela by som povedať aj to, že od kožušín dávajú ruky preč aj svetové značky, ako sú napríklad Gucci, Armani, Versace alebo Prada a takisto aj veľké svetové móla, kde by sme očakávali modelov a modelky v pravých kožuchoch, dnes už veľmi nenájdeme. To, že nie je toto žiadna lastovička, a teda ak, pokiaľ chceme postupovať tak ako ostatné krajiny v rámci Európy, vyspelé krajiny, tak by som len povedala, že tento zákon už od roku 2000 má napríklad Spojené kráľovstvo, v roku 2004 ho prijalo Rakúsko, ďalej Slovinsko, Macedónsko, Chorvátsko, Luxembursko, Nórsko, Holandsko, Belgicko a tak ďalej.
Teraz by som však chcela upriamiť pozornosť na samotný návrh zákona, ktorý teda som predložila do parlamentu, a chcela by som povedať jednu dôležitú formuláciu, aby som zabránila nejakým špekuláciám alebo pochybnostiam, že, nedajboh, niekomu siahame na domácich miláčikov alebo nejakým iným spôsobom zasahujeme do ich života. Nie, zákaz sa bude vzťahovať na chovy, kde sa zvieratá chovajú a usmrcujú výhradne a primárne na účely získania kožušín.
Preto hovorím a zdôrazňujem túto formuláciu, pretože sme boli konfrontovaní otázkou, že čo teraz urobíme, keď máme králičie farmy. Ja už som to vysvetľovala, králičie farmy chovajú králikov prioritne na mäso, na králičie mäso, ktoré ja ako zástanca zdravých potravín, pokiaľ ľudia teda jedia mäso, tak odporúčam, pretože je naozaj jedno z tých zdravších. No a, samozrejme, tá druhá, ten druhý produkt, tá kožušina, to už je druhý produkt, a preto nezakazujeme, tento zákaz sa netýka a nedotýka králičích fariem. Úplný zákaz sa vzťahuje na líšky, norky, fretky, nutrie alebo činčily, pretože ak teda sa nad tým zamyslíme, tak tieto zvieratá sa vždy v priemysle chovajú práve na kožušinu. Samozrejme, už som počula aj také námietky, že činčila alebo fretka môže byť chovaná doma ako domáci miláčik, a nie, to naozaj ľuďom nezakazujeme ani im v tom nebránime a myslím si, že domáceho miláčika, teraz nechcem byť morbídna, ale si nikto nebude chovať na to, aby ho potom usmrtil a vyrábal si z neho nejaké kožušinové výrobky.
Tiež by som sa ešte chcela, ak dovolíte, pozastaviť nad jednou skupinou ľudí, ktorých nazývame drobnochovatelia, a tí tiež teda mali určité obavy, že my im zakážeme túto činnosť vykonávať. Znova upozorňujem, že aj drobnochovateľ chová si svojich králikov, a keď ich chová na mäso, je to v poriadku. Ale aj keď ich chová na kožušinu, stále je drobnochovateľ a ne..., nie je v podstate v tom priemyselnom biznise a to znamená, že naozaj môže, ubezpečujem, že môže si chovať tie králiky aj pre vlastnú spotrebu na to, aby tej svojej manželke napríklad vyrobil na Vianoce, poviem, kožušinovú čiapku.
Tak, takže chcela by som vás veľmi pekne poprosiť, že by sme sa zamysleli teda nad touto, v podstate nad týmto zákonom, ktorý naozaj má aj tú humánnu a etickú rovinu, a chcela by som ale zdôrazniť aj jednu záležitosť, chcela by som, aby ľudia vedeli, že Slovenská národná strana v prvom rade vždy má na mysli prvého človeka a jeho zvyšovanie životnej úrovne. Aj na tejto schôdzi, ktorá pomaly končí, na septembrovej schôdzi sme podali množstvo zákonov, množstvo opatrení sme urobili na to, aby sa životná úroveň zvýšila, či je to už zníženie DPH na zdravé potraviny, alebo je to zrušenie koncesionárskych poplatkov pre dôchodcov, alebo je to zníženie dane na 15 % pre firmy, ktoré dosahujú obrat do 100-tisíc euro, a tak ďalej, ale chcela by som povedať aj takú myšlienku, ktorú si, myslím, osvojíme asi všetci. Sme ľudia a žijeme v určitom prostredí, ale toto prostredie tvorí aj slnko, aj voda, aj pôda, aj vzduch a tvoria ho aj zvieratá. A ja som presvedčená, že zvieratá, ktoré majú žiť voľne v prírode, nech žijú a nemusia trpieť, nemusíme ich týrať a nemusia zomierať krutou smrťou preto, že niekto chce práve zbohatnúť na ich kožušinách.
Chcela by som teda na záver povedať, že, a dopredu vám teda poďakovať za vašu podporu k návrhu tohto zákona a my už sme, už aj v kuloároch sa rozprávali aj s opozičnými poslancami a určite ich ubezpečujem, a teda aj mojich kolegov všetkých, že zákon teda je v prvom čítaní, zákon je otvorený a, samozrejme, sme ochotní rokovať aj o nejakých možných zlepšovacích návrhoch a pozmeňovacích návrhoch, ktoré, ktoré by mohli tomuto zákonu pomôcť.
Takže ďakujem veľmi pekne za pozornosť aj zároveň za podporu.