51. schôdza

Ďakujem pekne. Pripomínam členom osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti SIS, že máme schôdzu na obvyklom mieste o 12.15 hod.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, poprosím o kľud v rokovacej sále.
Teraz nasleduje druhé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 1565. Spoločná správa výborov má tlač 1565a.
Dávam slovo poslancovi Balážovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnil. (Reakcia navrhovateľa.) Takže ospravedlňujem sa.
Pán poslanec Baláž už vystupuje v rámci rozpravy ako navrhovateľ, ktorý požiadal o slovo, keďže prebehla celá rozprava v zmysle rokovacieho poriadku.
Nech sa páči, pán poslanec Baláž, v rámci rozpravy máte slovo.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, tlač 1565.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Kolegovia, kolegyne, dovoľte mi teda, aby som v krátkosti zareagoval na tie veci, ktoré tu odzneli od pánov poslancov Viskupiča a Mihála. Každý jeden zákon, ktorý sa prijíma v Národnej rade, má svoje plusy aj mínusy. Je bezchybne, je bezpochyby to, s čím sme prišli pred viac ako rokom, keď sme dali prvý návrh na tento zákon, vtedy bola povinnosť poskytnúť rekreačný poukaz pre všetkých. To bol prapôvodný návrh tohto zákona. Samozrejme, po diskusii potom či už so zástupcami zamestnávateľských zväzov, aj tých väčších, aj tých menších, sme v tej úvodnej fáze upustili od toho, aby tá povinnosť bola pre všetkých, a dali sme povinnosť vyhovieť svojmu zamestnancovi len tým veľkým zamestnávateľom od 49 zamestnancov vyššie. Čiže nie je to nič nové. Naša prapôvodná myšlienka bola, aby každý zamestnávateľ bol povinný na žiadosť zamestnanca poskytnúť takýto benefit svojmu zamestnancovi. Tento návrh zákona je platný od 1. 1. 2019 tohto roku.
Pán poslanec Mihál, každý jeden zákon má nejaké detské choroby. Ja sám osobne som bol dvakrát na stretnutí so zástupcami Finančnej správy, ktorí píšu práve tieto odôvodnenia, sídlia v Banskej Bystrici, čiže nemal som to ďaleko a mali sme niekoľkohodinové debaty, akým spôsobom odpovedajú. Viem, že tam bolo veľa dotazov, ale každý jeden zákon, ktorý prichádza na Slovensku a je nanovo uvádzaný, takýmto spôsobom prechádza. Keď už raz sa to usmernenie dá, tak sa už vie dohľadať. Keďže je to nový zákon, úplne nový zákon a nič podobné na Slovensku doteraz nebolo, tak aj preto tá výkladová stránka toho zákona sa teraz dáva do povedomia tých ľudí. Ale myslím si, že časom, keď sa ľudia naučia s tým pracovať, tak už tieto administratívne a tie výkladové otázky z tohto celého procesu odpadnú.
Aj my máme spätnú väzbu, a nielen od samotných hotelierov a zamestnávateľov, ale hlavne od zamestnancov, ktorí tento rekreačný poukaz využívajú a využívajú ich v plnej miere. A aj veľa zamestnávateľov už pochopilo, že je to istá forma odmeny pre svojich zamestnancov, tak ako sme sa bavili, je to daňovo-odvodove zvýhodnené tak, aby zamestnávateľ nebol povinný alebo nemusel platiť odvody, ktoré mu plynú, ak by v opačnom prípade platil alebo vyplácal svojho zamestnanca inou formou odmeny.
To, aký to má dopad na makroekonómiu a na národné hospodárstvo, o tom sa tu nemusíme sporiť. Jednoducho došlo k zvýšenému nárastu počtu prenocovaní, čo malo za následok, že došlo k zvýšenému obratu v sektore cestovného ruchu a aj Národná banka Slovenska konštatovala, že ekonomický rast, ktorý bol za druhý štvrťrok v roku 2019 na úrovni 1,9 HDP bol vďaka tomu, že na Slovensku boli zavedené rekreačné poukazy. A jeden z tých primárnych cieľov, ktoré sme mali pri tomto návrhu zákona, a to motivovať Slovákov, aby zostali doma, aby peniaze míňali doma a dali to do vlastnej spotreby, bolo úspešné. Čiže aj jeden z tých dôvodov, ktorých sme, ktorým sme argumentovali na tom začiatku, že chceme nechať peniaze na Slovensku, aby sme to otáčali v našej ekonomike, sa nám podarilo.
Som... Tá otázka znižovania daní, a že to škrabanie sa okolo hlavy. Určite u nás nájdete pochopenie na znižovanie priamych daní a hlavne priamych daní za prácu. Ja som toho istého názoru. Poďme sa o tom rozprávať. Ja som toho názoru, že na Slovensku treba zmeniť daňovo-odvodový mix, pretože máme tu niečo od roku 2004, a myslím si, že po 15 rokoch je najvyšší čas, akým spôsobom aj vzhľadom o to, ako sa ekonomika vyvíja nielen na Slovensku, ale na celom svete, treba zaviesť nové druhy daní, nový daňovo-odvodový mix tak, aby bol spravodlivejší pre tých, čo pracujú, aby postihoval možno viac spotrebu ako to, že niekto dostáva odmenu, a aby sme vedeli týmto spôsobom aj zabezpečiť, nazvime to, plynulé financovanie či už štátnej, alebo verejnej správy. Ja som tohto názoru. Na túto tému kedykoľvek so zástupcami Slovenskej národnej strany môžete debatovať.
Ak by sme znižovali daň z príjmov fyzických osôb, tak kľudne to môžme spraviť. Ale dobre viete, čo nastane potom. Máme tu na druhý deň zástupcov ZMOS-u, že im siahame na štátne rozpočty, pretože celá daň z príjmu fyzických osôb, tak ako je vybratá, je distribuovaná na samosprávy a vyššie územné celky v pomere 70 ku 30. Čiže myslím si, že do tejto debaty musia byť zainteresovaní aj zástupcovia samospráv, aby sme nespôsobili výpadok na rozpočtoch jednotlivých obcí a miest.
Bol tam dosť skritizovaný spôsob, akým môže byť tento príspevok vyplácaný, a to elektronickou formou alebo na priamo. Pán kolega Bernaťák už spomínal, že jednoducho je to na rozhodnutí toho zamestnávateľa, akým spôsobom sa vydá, či bude využívať služby niektorej spoločnosti, alebo na priamo mu donesie zamestnanec faktúru na preplatenie.
To, čo ste spomínali, tie provízie medzi tými poskytovateľmi a jednotlivými hotelmi, no je to trh. Pochádzate z liberálnej strany a to je vaša poučka, že trh určuje pravidlá a trh všetko vyrieši. Neviem si dosť dobre predstaviť, akým spôsobom by štát mohol zasiahnuť do súkromno-obchodných vzťahov medzi dvoma spoločnosťami. Môžme to spraviť, ale verím tomu, že v tejto sále sa nájde niekto, kto bude kritizovať, že čtá..., že štát ide určovať podmienky medzi dvoma súkromnými spoločnosťami. Aj preto... Ale tú pripomienku, ktorú ste mali ohľadom toho, že zamestnávateľ sa môže rozhodnúť, či už je taký alebo onaký spôsob, ako sme sa už pred chvíľočkou bavili.
Ja dneska ten môj pozmeňujúci návrh nepredložím a chcel by som teda ako za predkladateľa navrhnúť, aby došlo k prerušeniu rozpravy o tomto bode, aby sme vedeli vyprecizovať ten pozmeňujúci návrh, aby sme tam mohli zakomponovať tie pripomienky, ktoré tu boli vznesené, aby sme ich mohli brať do úvahy, a ujasniť si to aj s ministerstvom dopravy ako gesčným ministrom pre cestovný ruch, aj s legislatívou, tak aby to bolo na poriadku, pretože nám ide o to, aby ten zákon bol dobrý a funkčný, aby tam neboli zbytočné míny, ktoré by mohli znehodnotiť význam tohto samotného zákonu.
Preto navrhujem, aby sme prerušili rozpravu o tomto bode do utorka do 14.00 hodiny.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán poslanec. Na vystúpenie pána poslanca dve faktické.
Pán poslanec Mihál.

Ja oceňujem v prvom rade, že ste zareagovali spôsobom, že chcete teda prerušiť rozpravu a opraviť možno ten pozmeňovací návrh, takže to oceňujem. K tej... Súhlasím presne s tým, čo ste povedali. Treba zmeniť daňový mix, nastavenie jednotlivých daní, znížiť dane zamestnancom a, samozrejme, aby nedošlo k výpadkom verejných rozpočtov, tak sa tým pádom aj pozrieť na druhú stranu a to znamená napríklad na majetkové dane. Alebo my hovoríme o tom, že treba, možno s cieľom zmeniť správanie ľudí, zaviesť tzv. ekologické dane. Čiže bavme sa na túto tému niekedy v budúcnosti.
A to, čo ste povedali, že ak by ste znižovali na priamo daň fyzických osôb, tak tu máme na druhý deň demonštráciu, ktorú zorganizuje ZMOS, no máme. Samozrejme, že máme, pretože rovnako, ako sa zhodneme v tom, že treba zmeniť celkovo daňový mix, ako je vlastne zložená, zložená tá skladba daní na Slovensku, ja si myslím, že sa asi aj zhodneme v tom, že tzv. podielové dane, ktoré dostávajú samosprávy dnes výlučne na báze dane z príjmu fyzických osôb, to je jednoducho nie je pre dnešnú dobu dobré riešenie. Čiže treba zmeniť aj daňový mix, ktorý je podkladom pre výber podielových daní, aby teda samosprávy neboli, neboli príjemcom len vlastne výnosu dane fyzických osôb, ale dajme tam aj právnické osoby, dajme tam DPH-čku. No o tom sa treba odborne baviť, samozrejme, to nemôže byť diskusia v rámci faktickej poznámky.
No a to, čo ste povedali, že nemôžete nariaďovať zákonom, ako sa majú správať súkromné spoločnosti. A, prosím pekne, Zákonník práce je čo? Tam je nariadené, že súkromná spoločnosť, vydavateľ poukazu nemôže inej súkromnej spoločnosti zamestnávateľovi účtovať viac ako 3 % províziu. Čiže to je už precedens, keď na to príde. Takže kľudne to môže byť aj v Obchodnom zákonníku takto.

Pani poslankyňa Shahzad.

Ďakujem za slovo. Ja by som len chcela pripomenúť to, to, čo som povedala aj v tej predchádzajúcej poznámke na pána Mihála, že, že teda, či sa idete zaoberať, alebo teda chcela by som sa opýtať, či sa idete zaoberať aj tými zamestnancami na tej materskej a rodičovskej dovolenke, pretože naozaj mi to príde absurdné, aby v jednom dokumente ste mali na jednej strane, že vylučujete zamestnancov, ktorí sú na materskej a rodičovskej dovolenke, vylučujete ich z možnosti poberať tieto výhody.
Na druhej strane máte tam, máte tam skupinu ľudí, ktorá s firmou nemá nič spoločné. Sú to rodičia zamestnancov, čo takisto chápem, že mohli by mať, ale naozaj títo ľudia s tou firmou nemajú nič spoločné a sú zahrnutí do poukazov.
Takže, takže naozaj treba zvážiť, či aj tie, tie zamestnankyne, väčšinou sú to na rodičovskej a materskej dovolenke, ktoré navyše prišli o jeden príjem, nemajú tento nárok. A ešte by som povedala jednu poznámku, bolo to práve SNS, ktorá dala vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Čiže, čiže z tohto pohľadu nerozumiem tomu, že ako je možné, že v jednom dokumente takéto niečo je.
Ďakujem.

Poprosím o reakciu pána poslanca Baláža.

Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa Shahzad, začnem vami, vy ste sa tam zamerali na ten pozmeňujúci návrh, ktorý bude podaný, a nechceme meniť ten spôsob ohľadom tej materskej, rodičovskej dovolenky, pretože vtedy dostáva, keď je mamička na materskej alebo rodičovskej dostáva príspevok zo Sociálnej poisťovne, nedostáva od zamestnávateľa. Čiže z tohto dôvodu nám príde trošku nelogické, ak je platená zo štátu, nazvime to tak, tak prečo by mala poberať výhody aj od svojho zamestnávateľa, keď v podstate jej, nazveme to príspevok, dáva štát prostredníctvom svojich organizácií.
A, pán kolega Mihál, k tým daniam, súhlasím s vami. Je to na veľmi širokú diskusiu. Ja dúfam, že v budúcom volebnom období takáto diskusia prebehne naprieč všetkými politickými stranami, aby tu bol stabilný daňový systém, ktorý bude spravodlivý aj voči tým, ktorých sa to bude týkať, aj tých, ktorí budú poberať. My si tiež myslíme, že treba sa zamerať aj na tých, ktorí sú veľkí a bohatí, napr. banky a bankový odvod, pretože dobre vieme, že bankový sektor ako jediný z finančného sektoru ako takého, koniec koncov sme mali na poslednom výbore pre financie a rozpočet správu Národnej banky za prvý polrok a tam jasne bolo deklarované, že banky každý rok zvyšujú svoju ziskovosť jednoducho a narastajú ich tržby, zvyšujú poplatky. Tak si myslíme, že by tie peniaze nemali odchádzať do cudziny, pretože všetky banky sú v zahraničných rukách, a mali by zostať na Slovensku. Preto aj ten zámer, ktorým chceme presadiť, aby bankový odvod bol zachovaný aj po roku 2020, naďalej pretrval.
A určite by sme sa mali zamerať aj na tie spoločnosti, ktoré tie peniaze majú a jednoducho musíme nájsť spôsob a systém, ako tie peniaze zamedziť, ako tie peniaze dostať a nechať ich na Slovensku, keď tu na Slovensku tie obraty, tržby vznikajú.
Ďakujem.

Ďakujem. Súčasne vyhlasujem rozpravu za skončenú a pýtam sa, či ešte chce zaujať stanovisko pán navrhovateľ. Nie.
Poprosím pani spravodajkyňu, aby uviedla termín hlasovania o tomto návrhu zákona. (Reakcia z pléna.) Takže keď je, keďže, je prerušená... (Reakcia z pléna.) Prerušujeme schôdzu? (Reakcia navrhovateľa.) Jáj, jasné, lenže ja som... (Reakcia navrhovateľa.) Takže prerušujeme na základe návrhu navrhovateľa tento bod rokovania a pokračujem v utorok. O ktorej hodine? (Reakcia z pléna.) O 14.00 hod. Dobre? Ďakujem.
Návrh poslankyne, pristúpime k druhému čítaniu návrhu poslankyne Evy Antošovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1583. Spoločná správa výborov má tlač 1583a.
Dávam slovo poslankyni Antošovej, aby návrh zákona odôvodnila.

(Rokovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Evy Antošovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, tlač 1583.)