51. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, podľa § 3 ods. 1 zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov Súdna rada Slovenskej republiky má 18 členov. Troch z nich volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky.
Členovi Súdnej rady Slovenskej republiky JUDr. Jánovi Slovinskému zvolenému Národnou radou Slovenskej republiky dňa 11. septembra 2014 uplynulo funkčné obdobie 11. septembra 2019.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky z tohto dôvodu vyzval oprávnené subjekty, aby návrhy kandidátov na člena Súdnej rady Slovenskej republiky podávali Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky v lehote do 4. októbra 2019 do 16.00 hod.
V určenom termíne boli navrhnutí traja kandidáti, sudca JUDr. Ľuboš Kunay, advokát JUDr. Andrej Majerník a sudca Mgr. Viliam Pohančeník.
Ústavnoprávny výbor sa návrhmi zaoberal na 113. schôdzi a uznesením č. 757 z 15. októbra 2019 konštatoval, že navrhnutí spĺňajú zákonom stanovené podmienky voliteľnosti.
Ústavnoprávny výbor odporúča vykonať voľbu podľa ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a Volebného poriadku o voľbe a odvolávaní funkcionárov schváleného uznesením Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. júna 2011 (č. 498).
Ako spravodajca poverený ústavnoprávnym výborom navrhujem, aby sa voľba uskutočnila dnes, t. j. 17. októbra po hlasovaní o 17.00 hodine.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem.
Otváram rozpravu, do ktorej som dostal jedinú písomnú prihlášku, pána poslanca Dostála.
Nech sa páči, dávam slovo.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, rokujeme o dôležitej veci napriek tomu, že sa zdá, že ide o bežnú voľbu, ideme voliť člena Súdnej rady, člena orgánu, ktorého existencia a základné úlohy sú zakotvené priamo v Ústave Slovenskej republiky.
Neviem, či sa dá dať na vážky, že aký je význam, význam Ústavného súdu, ktorý je tiež orgánom zakotveným priamo, priamo v ústave. Aký je význam, význam Súdnej rady, asi by to nebolo dobre mechanicky porovnávať, ale nesporne aj Súdna rada je orgánom, ktorý má pre fungovanie justície mimoriadny význam, dokonca kľúčový význam.
Od toho, ako rozhoduje Súdna rada, ako vážne berú členovia Súdnej rady svoje povinnosti a svoju zodpovednosť pri kreovaní súdnictva, pri, pri tom, pri rozhodovaní o tom, kto sa stane sudcom, kto bude kde pôsobiť, kto sa dostane do disciplinárnych senátov, tak od toho do veľkej miery závisí aj to, v akom stave je súdnictvo. A v posledných dňoch sme mali možnosť sa presvedčiť, že slovenské súdnictvo, prinajmenšom jeho časť, je vo veľmi, veľmi, veľmi zlom stave, pritom by nám malo mimoriadne záležať na tom, kto sedí v Súdnej rade.
Ústavnoprávny výbor sa zaoberal troma kandidátmi, ktoré boli navrhnutí poslancami za členov Súdnej rady, Súdna rada má 18 členov, 9 z nich volia samotní sudcovia a po troch volia alebo menujú Národná rada, vláda a prezident a my teraz máme zvoliť jedného z tých troch, ktorí, ktorých voľba spadá do kompetencie Národnej rady. A, žiaľ, v porovnaní s tým, čo sme, čo sme absolvovali pred voľbou kandidátov na ústavných sudcov, akoby sa ani nič nedialo, akoby len niekde máme niekoho zvoliť, no tak ústavnoprávny výbor zasadol, skonštatovali sme, že všetci traja kandidáti spĺňajú náležitosti dané ústavou a zákonom, nie sú tam žiadne formálne prekážky, ale to je tak asi všetko. Nič viac sme sa o tých kandidátoch nedozvedeli. Boli tam priložené nejaké stručné, stručné životopisy, jeden z kandidátov dodal aj niečo, čo by sa dalo nazvať motivačný list. Ale myslím si, že to nezodpovedá, takáto stručnosť, takého rýchle odbavenie významu orgánu, akým je Súdna rada.
Keď sme volili kandidátov na, na Ústavných sudcov, boli verejné vypočutia, boli zverejnené životopisy, ku ktorým sa mal možnosť každý vyjadriť, pozrieť médiá, mimovládne organizácie aj poslanci si zisťovali informácie o jednotlivých kandidátoch, aby posúdili, kto je ako vhodný na výkon funkcie ústavného sudcu. Teraz sa musíme uspokojiť s tým, že, že máme iba úplne základné a strohé, strohé informácie. Nepovažujem to za dobrý stav napriek tomu, že vo vzťahu ku kandidátom na ústavných sudcov rokovací poriadok Národnej rady upravuje ten postup, detailne ho upravuje. Takýto postup nie je, nie je obsiahnutý vo vzťahu k voľbe členov Súdnej rady za parlament. Napriek tomu si myslím, že nič nám nebránilo ako parlamentu alebo ako, ako ústavnoprávnemu výboru, aby sme kandidátov na členov Súdnej rady verejne vypočuli, podobne ako, ako to bolo v prípade ústavných sudcov. Nebu..., nemuselo, nemuselo, by to vypočutie byť v priamom prenose vysielané, aj keď mohlo. Asi by to nebolo, asi to nebolo až také dlhé, ale je v kompetencii výboru pozvať si kandidátov na funkcie, o ktorých rozhoduje parlament, a teda sú v pôsobnosti príslušného výboru. Tí kandidáti, predpokladám, že by prišli a boli ochotní sa presta..., predstaviť, povedať niečo o sebe a odpovedať na otázky poslancov. Ústavnoprávny výbor, žiaľ, takýto postup odmietol. Pokúsil som sa to pri schvaľovaní programu schôdze ešte zvrátiť tým, že by sme, že by sme vytvorili časový priestor, že by sme nehlasovali o tomto bode dnes, ale, ale až o týždeň. Ani toto Národná rada, Národná rada nespravila. Takže, žiaľ, budeme sa musieť rozhodovať bez toho, aby sme mali možnosť vypočuť si jednotlivých kandidátoch a mali možnosť položiť im, položiť im otázku, čo považujem za škodu, považujem to za zlé. Doteraz sa to tak nerobilo, ale to nie je ospravedlnenie, zvlášť v tejto situácii, v ktorej sa dnes Slovensko nachádza, v tom katastrofálnom obraze, ktorý, ktorý je dnes vykresľovaný cez nové a nové informácie, ktoré sa dostávajú navonok. Práve stav súdnictva, neblahý stav súdnictva a nekorektné konanie viacerých sudcov zohrávajú dôležitú úlohu.
Preto dúfam, že aspoň smerom do budúcnosti, toto je vlastne dôvod, prečo, prečo vystupujem. A ak bude Národná rada opäť voliť člena Súdnej rady ako mimoriadne dôležitého orgánu, bude väčšina Národnej rady aj väčšina ústavnoprávneho výboru k tomuto pristupovať iným spôsobom. Môžme to upraviť priamo v zákone o rokovacom poriadku, áno, môžme ho zmeniť, môžu tam nejaké pravidlá podobné tým, aké sú pri výbere ústavných sudcov. Ale myslím si, že toto je vec, ktorá sa dá vyriešiť pri dobrej vôli aj bez toho, aby sa zákon meniť, lebo nič v súčasnej zákonnej úprave nám nebráni, aby sme kandidátov na členov Súdnej rady pozvali na verejné rokovanie výboru, aby sme im tam umožnili predstaviť sa a aby sme poslancom umožnili klásť im otázky. Teraz sa to nepodarilo.
Tak dúfam, že pri najbližšej príležitosti sa k tomu celá Národná rada postaví inak.
Ďakujem.

Teraz otváram možnosť sa prihlásiť ústne do roz... Faktická ešte, pán pos...?
... ústne do rozpravy. Ako jediný pán poslanec Kresák sa hlási do rozpravy. Končím možnosť sa prihlásiť.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som tiež krátko vystúpil k téme kandidá..., voľba kandidáta na, na funkciu člena Súdnej rady za Národnú radu Slovenskej republiky. Kolega Dostál sa v predchádzajúcom príspevku zaoberal azda viac tou praktickou otázkou, ako možno do budúcna azda skvalitniť aj ten náš pohľad na tých kandidátov v rámci toho konania, ktoré vlastne prebieha, ktoré bude zavŕšené tajnou voľbou.
Ja sa skôr chcem dotknúť inej veci, a to, pretože som predkladateľ návrhu na jedného z kandidátov, chcem využiť túto príležitosť, aby som zaňho aj z tohto miesta istým spôsobom plejdoval, pretože to pokladám za svoju povinnosť. Verím, že ste si mali možnosť pozrieť charakteristiky a profesionálne životopisy všetkých troch kandidátov, a tak neuniklo zrejme vašej pozornosti, neunikla skutočnosť, že dvaja z navrhovaných kandidátov sú sudcovia a jeden navrhovaný kandidát, a to kandidát, ktorého som si dovolil predložiť ja, kandidát pán JUDr. Andrej Majerník je advokát.
Pokladám za dôležitosť zvýrazniť aj v nadväznosti na to, čo už tiež bolo spomenuté, a to je súčasná situácia súdnej moci, v ktorej má veľmi významnú úlohu práve Súdna rada pri azda tých pokusoch v rámci tých kompetencií, ktoré v súčasnosti má, o prinavrátenie dôvery súdnej moci. A touto otázku sa už táto Národná rada opakovane zaoberala v podstate od začiatku tohto volebného obdobia, pretože jeden z krokov, ktoré si aj táto vláda dala do svojho programového vyhlásenia bolo, aby sme prispeli k tomu, aby zloženie Súdnej rady bolo také, ktoré neumožní, aby sudcovia tam mali väčšinu, ako to, žiaľ, doteraz v praxi veľmi často bolo vo väčšine prípadov. Je teda...
Čo povedalo programové vyhlásenie? Programové vyhlásenie povedalo, že vláda bude podporovať, aby kandidáti, ktorí budú navrhovaní do Súdnej rady za vládu Slovenskej republiky aj za Národnú radu Slovenskej republiky, práve neboli sudcovia, pretože opäť kolega Dostál to konštatoval, v zmysle Ústavy Slovenskej republiky si deviatich, polovičku členov vyberá súdna moc spomedzi seba. A práve preto, aby v rámci Súdnej rady tá diskusia nebola jednostranná, nezvýhodňovala práve samotných sudcov, ale dokázala im nastaviť niekedy aj to veľmi potrebné - a dnes oveľa viac ako v minulosti - zrkadlo, je potrebné, aby sa v ich činnosti v rámci kompetencií, ktoré sú dané Súdnej rade, vyjadrovali aj právnici z iných profesií. A advokátska profesia je z tohto pohľadu veľmi vhodnou profesiou, pretože advokáti, viete dobre, že prichádzajú do styku so súdnou mocou prakticky každodenne a majú možnosť poznať všetky tie boľačky, ktoré súdnu moc sprevádzajú.
Aj z toho dôvodu som presvedčený, že mnou navrhovaný kandidát Andrej Majerík, Majerník je najlepším kandidátom. Samozrejme, nejde iba o profesiu. Ide aj o životné skúsenosti, ide o vlastne tiež generačnú výmenu, navrhovaný kandidát sa narodil v roku 1973, ide aj o jeho medzinárodné skúsenosti, absolvoval viacero študijných pobytov v zahraničí, hovorí viacerými cudzími jazykmi, veľmi dobre po anglicky. Študoval v zahraničí na viacerých univerzitách. Dnes vykonáva veľmi úspešnú advokátsku prax. A je to teda človek, ktorý má odborné vedomosti a má podľa mojich hlbokých znalostí a presvedčenia aj ten morálny kredit, aby si získal vašu dôveru a aby sa stal zástupcom, členom Súdnej rady zvoleným práve Národnou radou Slovenskej republiky.
Takže ako navrhovateľ tohto kandidáta som pokladal za potrebné upozorniť na tieto veci a dovolím si vás požiadať práve o podporu pána JUDr. Andreja Majerníka za ako zvoleného kandidáta za člena Súdnej rady za Národnú radu Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

Na vaše vystúpenie jediná faktická poznámka.
Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Ďakujem. Pán poslanec Kresák ako navrhovateľ jedného z kandidátov poukázal na to, že týmto smerom uvažuje aj, aj programové vyhlásenie vlády, aj teda to pôvodné, aj to nové, repasované alebo neviem, ako by som ho mal nazvať, ktoré je v podstate identické s tým pôvodným, kde sa teda, ja to zacitujem, aby to zaznelo: „Vláda bude presadzovať, aby nominanti politických mocí, prezidenta, parlamentu a vlády neboli sudcovia a tým sa eliminovalo apriórne podozrievanie sudcov nominovaných do tejto pozície politickou mocou so spriaznenosti s tou-ktorou politickou stranou.“
Dnes sme v situácii, že máme tu troch kandidátov, dvoch kandidátov poslanci vládnych strán, ktorí sa, predpokladám, hlásia k programovému vyhláseniu, navrhli práve sudcov, teda v rozpore s tým, čo, čo je, je v programovom vyhlásení napísané, v programovom vyhlásení, za ktoré oni na rozdiel od nás opozičných poslancov hlasovali. Dokonca dvakrát, lebo to, to programové vyhlásenie sa schvaľovalo najprv pre tretiu vládu Roberta Fica a potom pre vládu Petra Pellegriniho. A nám...
Navyše by som teda rád dodal, že existuje zákon o Súdnej rade, ktorý v § 3 ods. 2 okrem iného hovorí, že Národná rada, prezident a vláda ustanovia za člena Súdnej rady spravidla osobu, ktorá nie je sudcom. Čiže nie je to tam dané ako, ako príkaz, ale je, je tak nastavená aj legislatíva, a teda pôvodne bolo aj programové vyhlásenie vlády, že by do tej, do týchto funkcií teda za Národnú radu mali ísť najmä nie sudcovia.

Pán poslanec Kresák, môžte reagovať na faktickú.

Ďakujem pekne. Ja iba teda chcem vlastne potvrdiť to, čo som ja zabudol uviesť a čo spomínal kolega Dostál, že pokiaľ si dobre pamätáte, že pri ostatnej novelizácii zákona Súdnej rady skutočne bola táto Národná rada, ktorá tam vložila na návrh ministerstva spravodlivosti, a v tom čase teda Lucii Žitňanskej, toto ustanovenie, ktoré teda má odporúčací charakter, ale ktorý potvrdzuje obsah toho vládneho vyhlásenia. Len dávam vám ešte do pozornosti, že práve Súdna rada sa veľmi bránila aj tomuto jemnému odporúčaniu, aj sa bráni. Nuž, ale keď dnes vidíme, aký je stav súdnictva, za ktoré je zodpovedná aj Súdna rada, netreba sa čudovať, že im teda nevyhovuje, keď tam, keby tam mali mať polovicu právnikov, nie sudcov.
Ale o to viac si myslím, že je našou povinnosťou tlačiť v dnešnej situácii súdnej moci na to, aby v Súdnej rade bola skutočne polovička právnikov iného ako sudcovského povolania.
Ďakujem pekne.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť v rozprave? (Reakcia spravodajcu.) Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie.
Teraz budeme pokračovať druhým čítaním o návrhu poslancov Tibora Jančulu a Magdalény Kuciaňovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (tlač 1630).
Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Jančulovi, nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Jančulu a Magdalény Kuciaňovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, tlač 1630.)