51. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, iba veľmi krátko. Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí vystúpili v rozprave, ktorí sa vyjadrili k prednesenému návrhu.
Zopakujem iba toľko, že padli tu, myslím si, že veľmi zaujímavé myšlienky na to, ako ten návrh ešte rozšíriť. Ja, samozrejme, poviem za seba, ale myslím, že aj ostatných predkladateľov, sme pripravení diskutovať o zmysluplnom skvalitnení tohto návrhu.
A na záver mi dovoľte iba poďakovať aj za to, že to bola skutočne vecná, vecná diskusia a že vlastne na moje, nechcem povedať prekvapenie, na moje potešenie vlastne by som povedal, že naprieč politickým spektrom sme sa dokázali baviť vecne a nie na seba útočiť.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, milí kolegovia, dovoľujem si vám opäť predložiť návrh zákona, ktorý len tesnou väčšinou neprešiel pred cirka pol rokom, takže po tom, keď sa, keď mi to umožňovala lehota, opäť ho predkladám.
Ide o to, aby bolo umožnené cirkvám, aby ony rozhodovali o svojich duchovných, ktorí slúžia v ozbrojených silách a v ozbrojených zboroch. Ide vlastne o tri zložky, ide o Policajný zbor, o armádu, teda Ozbrojené sily Slovenskej republiky a o Väzenskú a justičnú stráž. Tam všade majú svoje cirkvi svoj personál a niektoré cirkvi, napríklad teda predovšetkým katolícka cirkev, žiadajú, aby vojaci, ktorí majú duchovnú službu v armáde, boli non-combatant, teda nebojujúci a bez zbrane, na rozdiel od iných cirkví, ktoré sú v Ekumenickej rade cirkví a protestovali proti tomu cez aj list, ktorý ste všetci dostali. Na ten list som odpovedal, všetci ste ho tiež dostali, mám ho tu, keby ste chceli, ho prečítam, ale myslím si, že nie je to až tak celkom potrebné.
Takýto systém, že duchovní nemajú zbrane, platí napríklad v Bundeswehre, Taliansku, Chorvátsku, ale aj v Spojených štátoch. Tí vojaci, ktorí sú duchovnými, sú tam neozbrojení, aj v ďalších štátoch, a plnia svoju duchovnú úlohu.
Keďže táto záležitosť je viac-menej urobená tak, aby každá cirkev si tam mohla nájsť seba. My neprikazujeme cirkvám ani nechodíme do ich kanonického práva, ako si majú riadiť svojich duchovných. Ony majú na to svoje vlastné predpisy, katolícka cirkev zakázala kňazom aj poľovačky atď., takže sú to veci, ktoré sú dlhodobé v katolíckej cirkvi ako presadzované.
A preto po analýze a po dlhých rozhovoroch, najmä s vojenským ordinárom, pánom biskupom Drábekom, som pristúpil k vypracovaniu tohto zákona a k jeho opätovnému podaniu, keďže iné cirkvi majú na to iný názor, zákon im umožňuje, aby rozhodli pre svojich veriacich tak, ako ony považujú za vhodné.
Tento návrh nebude mať žiaden vplyv na financie, na podnikateľské prostredie ani na žiadnu inú činnosť, ktoré by mohlo negatívne pôsobiť, pretože jednoducho táto norma len upravuje malú záležitosť, ktorá s týmto súvisí, teda s činnosťou duchovných v ozbrojených silách.
Dúfam, že tento zákon pošlete do druhého čítania, a prípadné návrhy a zmeny budem ochotný akceptovať, ak budú v jeho duchu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, milé dámy, vážení páni, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Prekladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k predmetnému bodu rokovania.

Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem pekne za slovo, dovoľte, aby som predložila návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 39 o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
Chcela by som len povedať, že keď sme pred dvomi rokmi schválili zákon, zviera nie je vec, tak už vtedy sme deklarovali, že tento zákon nezostane na papieri a je teda každý krok dôkazom. Napríklad aj včerajšie schválenie zákona o zákaze kožušinových chovov.
Dnes prichádzam s ďalším návrhom, ktorého cieľom je v zmysle zákonného definovania zvieraťa ako cítiacej bytosti zabrániť zbytočnému týraniu a utrpeniu psov, ktorí sú uviazané na reťaziach, špagátoch, a teda podobných nástrojoch. Držanie psa na reťazi spôsobuje naozaj zvieraťu utrpenie, má negatívny vplyv na jeho zdravie a môže aj vyvolať trvalú poruchu správania.
Chcela by som len povedať ešte, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a predložený návrh zákona nebude mať sociálny vplyv na informatizáciu spoločnosti, vplyv na manželstvo, rodičovstvo, rodinu ani na životné prostredie a bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie a na verejné financie.
Chcem povedať, sme v prvom čítaní, kde ešte by som chcela upozorniť, že navrhujem, aby účinnosť zákona bola od 1. 1. 2022, a to vzhľadom na potrebu adaptácie spoločnosti na túto skutočnosť.
Samozrejme, po prvom čítaní sme pripravení na ďalšiu širokú diskusiu spolu aj s kolegami z opozície. Predtým predchádza diskusia najmä s organizáciou Humánny pokrok a Sloboda zvierat. Ale, samozrejme, nebránime sa ďalšej širokej diskusii. Môžeme takisto diskutovať aj o výnimke, o výnimkách napríklad pre psov strážiacich hospodárske zvieratá.
Na záver mi dovoľte povedať takú zásadnú, filozofickú síce, ale zásadnú myšlienku, aby si, sme si my uvedomili, ale aj naši občania, že mať psa nie je povinnosť. Mať psa je v postate každého dobrá vôľa a je na zvážení, keď si človek psa zadováži, je na jeho zvážení, aby sa vedel oňho aj postarať. Poviem to troška tak možno komicky, ale má svoju podstatu. Keď si kúpite koňa, tak ho tiež nedáte na balkón. To znamená, že keď máte psíka alebo si ho idete zaobstarať, tak je dôležité sa vedieť oňho postarať a vedieť, čo vás čaká.
A posledná úplne myšlienka. Mala som aj také maily, kde ma upozorňovali ľudia na dedinských psíkov, ktorí sú väčšinou naozaj uviazaní na reťazi, a že slúžia, že keď príde poštár, tak pes zašteká. Prosím vás pekne, pes je podľa zákona, nie je vec a je to cítiaca bytosť a takýto zvonček, v úvodzovkách, si naozaj nemôžeme vo vyspelej spoločnosti dovoliť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadrila za stranu SaS k tomuto návrhu zákona.
Je to jeden z návrhov zákona, ktorý, samozrejme, treba povedať hneď na úvode, že aj my sme za maximálnu ochranu a maximálne možné poskytnutie čo najlepších podmienok pre chov a držanie akýchkoľvek zvierat, samozrejme, tých spoločenských, ktoré už sú zadefinované, že nie sú vecou, ale aj hospodárskych. Toto treba hneď na úvod povedať, že, samozrejme, v maximálnej miere sme za to, aby psy, o ktorých je dnes prerokovávané v tomto návrhu zákona, aby boli v maximálnej miere bez reťazí, aby neboli tie nevhodné podmienky, ktoré im, samozrejme, nespôsobujú najlepší komfort, boli minimalizované.
Ale sme aj za to, aby sa dodržiavali zákony a aby sa uplatňovali všetky maximálne možné dostupné prostriedky na to, aby takto sa aj dialo, resp. nediali sa také veci, o ktorých tu pani poslankyňa Antošová spomínala, že sú psy uviazané na rôznych špagátoch, na krátkych reťaziach a že spôsobuje im to utrpenie. Chcem len povedať, že už dnes zákon takéto spôsoby zakazuje, že už dnes zákon a vyhláška konkrétne hovorí o tom, akým spôsobom môže byť v tých nevyhnutných prípadoch, keď je pes na reťazi, akým spôsobom na tejto reťazi môže byť držaný, koľko tam môže byť držaný a ako má byť zabezpečené jeho čo najlepšie životné podmienky.
Z tohto dôvodu, keďže vidím v návrhu zákona, že naozaj je tu treba širšiu diskusiu, aby neskĺzol do populizmu, že niekto je za to, aby pes nemohol byť na reťazi, druhý, keď bude mať iný názor, bolo, že ten je ten zlý, že ten súhlas, aby pes bol na reťazi.
Ja som chcela dať, pani poslankyňa, návrh, aby sa tento návrh vrátil na dopracovanie, aby ste ho stiahli, aby sme o tom hlasovali, aby naozaj o tomto bola diskusia. Pretože ten dôvod, alebo to množstvo tých pripomienok, ktoré aj mne prichádzajú od verejnosti, myslím si, že nie je jednoduché alebo možné je pripraviť len pozmeňovacím návrhom v nejakom ďalšom druhom čítaní. Myslím, že treba o tom širšiu diskusiu, aj vysvetlím prečo.
Vy ste spomenuli v úvodnom slove, že mať psa nie je povinnosť, ale je to v podstate ako dobrovoľná vec. Ale niekedy to tak neplatí. Niekedy tá povinnosť tam musí byť. Napríklad sa to týka práve pri chove, á, chovateľov oviec a dobytka, kde sa využívajú psy na stráženie týchto objektov a stád. A práve tu sú tie najväčšie problémy, ktoré by mohli, váš návrh zákona, spôsobiť vážnu aplikačnú prax. Pretože máme všetci asi záujem, na tom sa zhodneme, aby práve takáto voľná pastva zvierat, ako sú ovce a kozy, v prírode je to forma ekologického hospodárenia, ktorá udržiava našu krajinu v rovnováhe, tak je žiaduca. Avšak je pravdou, že bez týchto strážnych a pastierskych psov nie je možné zachovať ochranu aj týchto zvierat, najmä proti šelmám, ako je medveď a vlk. Kde dokonca aj programy starostlivosti o tieto chránené druhy presne špecifikujú a konkretizujú spôsoby, že ako majú chovatelia týchto stád postupovať, aby ochránili svoje stáda. A práve aj spôsob toho, že či ich majú dostatočne ochránené, im spôsobuje nárok na prípadnú úhradu škody vzniknutú, ak takáto šelma sa dostane k ich stádu a strhne im ovcu alebo, alebo kozu. A len v tom prípade, ak Štátna veterinárna správa a príslušné posudzovacie orgány usúdia, že urobil maximum pre to, aby k takejto škode nedošlo, len vtedy mu je tá škoda uhradená. Medzi to patrí aj, že musí mať jednak pastierskeho psa, ktorý behá voľne a stráži stádo pri pastve, ale musí mať aj toho strážneho psa, ktoré sú naozaj veľké, silné zvieratá, ktoré strážia v ohradách tieto zvieratá a tieto väčšinou sú uviazané na reťazi, majú, na reťaziach majú rôzne beháky a už svojou prítomnosťou odplašujú v prvom rade, samozrejme, nežiaducich návštevníkov tých stád.
Môže sa povedať, áno, tak sú títo psi cvičení a majú poslúchať a majú mať rôzne neviem aké tí bačovia skúšky strážne. No vieme, že v aplikačnej praxi asi je to ťažko dosiahnuteľné a jednoducho je to tak aj pri kvalifikovanosti ľudí, ktorí na tých salašoch pôsobia, pracujú pri ich častých zámenách, nie je celkom toto možné dosiahnuť a jednoducho je nevyhnuté, aby tieto zvieratá, strážne pastierske psy, boli uchytené na reťazi, avšak, samozrejme, za podmienky, ktoré ustanovuje presne vyhláška, ktorá ustanovuje podrobnosti o ochrane spoločenských zvierat a o požiadavkách na karanténne stanice a útulky pre zvieratá.
Váš návrh v podstate, ak by sa vzťahoval iba na zvieratá, ktoré žijú vo voliérach alebo v kotercoch, že tam nesmú byť uviazané, tak hovorím, je to možno jedna z alternatív. Ale tých, ktorých som len ja jednu vám uviedla, pravdepodobne ich je viacej, sú tu aj rôzne areály, priemyselné areály, strážne, ako kde psy majú funkciou nie zvončeka pre poštára, ale majú funkciu strážneho psa, tak je, týchto prípadov môže byť oveľa, oveľa viacej.
Takže by som chcela aj odkázať aj Slobode zvierat, ktorá nás oslovila listom, aby sme tento váš návrh podporili, tak, žiaľ, nejde to v tejto chvíli podporiť. Ale, samozrejme, podporujeme, aby sa nastavili pravidlá, ktoré už, lebo aby sa vyžadovala vyššia kontrola, vymožiteľnosť, aby Štátna veterinárna správa si lepšie vykonávala svoju prácu. Majú dnes všetky páky na to, ktoré, ktoré vlastne by mohli využiť.
Ale faktom je, a to si teda musíme, žiaľ, na rovinu tu povedať, že zákon o, veterinárny zákon sa nedodržiava. Mnohé ustanovenia, ktoré boli prijaté vo veľkej novele pred dvoma rokmi, kedy bol aj tzv. ten § 22 o ochrane zvierat prijatý, tak jednoducho sa neaplikuje v praxi. Neaplikuje sa v praxi čipovanie zvierat, neaplikuje sa v praxi odchyt túlavých psov, ktoré najmä v tých sociálne vylúčených spoločenstvách do dnešného dňa sa pohybujú ako nezačipované. Nie sú zriadené tie karanténne stanice, kde by takéto zvieratá mali byť umiestňované.
Len ďalším sprísňovaním zákona, ktoré môže spôsobiť vážne aplikačné praxe, nedosiahneme to, po čom všetci túžime. A chcem apelovať na to, že naozaj aj všetci, čo sme tu, môžem povedať, že máme záujem o vyššie blaho zvierat, ktoré sú v držbe človeka, či sú to spoločenské, alebo hospodárske. O to viac ma mrzí, že včera neprešiel môj pozmeňovací návrh pri tých králikoch, ale verím, že aj, že nejak ministerstvo bude v tejto veci konať len na základe tej diskusie, ktoré tu bolo. Čiže takto by som uviedla.
Poprosila by som, pani predkladateľka, keby ste zvážili teda ten môj návrh. Áno, poďme diskutovať, ale navrhujem, stiahnime ten návrh a diskutujme bez tlaku na to, že to bude nejak v druhom čítaní.
Vďaka.

Ďakujem pekne. Keďže je nás tu desať dokopy, tak môžme aj tak uvoľnene.
Všetci viete, že ja som z východného Slovenska, som z dediny a - "ta ňe" - a chcel by som vám tak trošku v krátkosti povedať, že ako to tam funguje na takej dedine. Na tej dedine ľudia chovajú sliepky, kačky, husi, prasatá, všetko možné. Nie preto, že by ich to bavilo, lebo verte mi, že ich to nebaví, teda mňa to veľmi nebavilo, ale kvôli tomu, aby si dochovali mäso, zeleninu dopestovali, pretože nemali tak veľa peňazí na to, aby si to kupovali v obchode.
Predstavte si dôchodcu, ktorý má 10 sliepok, 20 sliepok a má ich kvôli tomu, aby mal vajcia, aby mal mäso, lebo si nemôže z toho smiešneho dôchodku, čo dostáva, dovoliť kupovať to mäso. A ten dôchodca žije sám. A viete veľmi dobre, že sa nám tak rozrastá kriminalita, najmä drobná kriminalita, drobné krádeže. Chodia vám po dvoroch, občas vám ukradnú smetnú nádobu, lebo dobre za to platia v zbere. Občas vám ukradnú sliepku, ktorá stojí hotová, naporcovaná, vychladená 1,50 euro v akcii niekde v Tescu, ale oni vám ju ukradnú z kurníka a takto. Tak čo robia tí dôchodcovia? Zaobstarajú si psa. Ale čo urobia s tým psom?
Tak viete, na stráženie čivavy nie sú dobré. Tá čivava veľmi si neporadí s tým zlodejom a s líškou alebo s niečím podobným. No tak majú všelijakých krížencov alebo nejaký retríver. Občas nejaký šikovnejší majú takého milučkého dobermaníka a podobné, podobné plemená, ale najmä tých krížencov.
Lenže tie zvieratá sú na reťaziach. Je to dobré? Nie je. Sú tie zvieratá na tej reťazi šťastné? Nie sú. Môže im to spôsobovať nejaké zdravotné problémy? Môže. Lenže, a teraz, páni, počúvajte, najmä z SNS, pani predkladateľka, lenže oni si nemôžu dovoliť pustiť toho psa z reťaze. Viete prečo? Lebo tomu dôchodcovi dotrhá tie sliepky. Psy to majú v sebe. To nie je tá čivava.
Drvivá väčšina psov na dedinách je na reťaziach kvôli tomu, aby neničila majetok iný, to znamená aj tie sliepky. A ja vám to hovorím z vlastnej skúsenosti, my sme mali psa na reťazi. Netváril sa nešťastne, akože celkom bol veselý, keď som išiel okolo. Ale, samozrejme, každý večer sme ho pustili, do rána behal, lenže ráno sme počítali škody. Jedna sliepka, druhá sliepka, kačka, čokoľvek chytil, ulovil, bohužiaľ. Tak jedného dňa sme si povedali dosť, tak sme urobili voliéru a ten pes je dodnes v tej voliére. Lenže tá voliéra nestojí 5 korún. Potrebujete nejaký podklad, konštrukciu, strechu, pletivo. No je to pár stovák eur, 200, 300 euro vás to stojí určite.
A teraz si, ja nehovorím, že ten zákon je zlý, ja hovorím len, že je nedomyslený. Teraz si predstavte, reálne si zoberte tých dôchodcov na tých dedinách, ktorí majú tých psov, majú ich radi, kŕmia ich. Ten pes začne štekať, vy vybehnete z domu, že kto prišiel do dvora, lebo on nemusí tam obkuskávať tú návštevu nepovolanú, stačí, že začne štekať a vy viete, že niekto prišiel, lebo vy už poznáte podľa toho štekotu, poznáte, že niekto vošiel do dvora. To znamená, oni ich tam majú jednak na to stráženie, lebo začne štekať, ale jednak majú častokrát aj na, no jednoducho tie psy sú tam na to stráženie.
Ale si zoberte tých dôchodcov, oni majú aj tie sliepky, ako je to možno úsmevné, ale, ale to je realita. On nemôže púšťať tých psov, pretože im dotrhajú tie sliepky, tak ich majú na reťazi. A ten dôchodca, naozaj on nemá na tú voliéru, aby, lebo dôchodca si ju nezostrojí sám, niekto mu ju musí urobiť. On nemá fakt peniaze, tých 200, 300 euro navyše, aby si dal urobiť voliéru.
Preto ja hovorím, psy na reťaziach nie, ale treba to naozaj doriešiť a myslieť aj na tisíce a desaťtisíce starších ľudí, ktorí majú tých psov na reťaziach. Lebo čo? Budete ich pokutovať? No, asi, asi to nechcete. Nikto to nechce, aby sme pokutovali dôchodcov. Ale ten dôchodca nám povie, ale že ja ho nemám ako ináč dať, hej, ale on toho psa potrebuje.
Čiže skúsme, ja osobne budem hlasovať "za". Posunieme to do druhého čítania, ale dúfam, že na základe aj tohto môjho vystúpenia urobíte nejaký pozmeňovák, ktorý vyrieši aj tieto problémy. Lebo ja vám garantujem, ak toto sa prijme v tejto podobe, vás budú preklínať tie babky na tých dedinách, lebo im spôsobíte reálne problém. A oni ho nevedia, ako vyriešiť ten problém. Babka si nepostaví voliéru. Alebo jej dajte 300 euro, každému dôchodcovi, kto o to požiada, obec overí, či je to tak, a nech sa urobia tie voliéry, kľudne. Ale myslite na to, lebo naozaj tu ide len o tých starých ľudí. Lebo zase 30-, 40-ročný človek, tak predsa len, dobre, urobí si voliéru, ale tá babka nie, ona žije sama. A berte, že nemusí mať rodinu žiadnu alebo ju má niekde 500 km inde. Skúste na to myslieť.
Skúste myslieť aj na to, že vy tam uvádzate prostriedkami na uväzovanie. Ale ostnatý drôt nie je prostriedok na uväzovanie. Čiže na ostatný drôt môžme uväzovať? No? Zakazuje sa uväzovať prostriedkami na uväzovanie. Ale ostnatý drôt nie je prostriedok na uväzovanie. Čiže na ostnatý drôt by sme mohli uviazať, nie?
Čiže ja len teraz som taký ten diablov advokát, že myslite aj na takéto prípady, lebo fakt ľudí napadne čokoľvek. A mňa prvé čo napadlo, že, no však ostnatý drôt, to nie je prostriedok na uväzovanie, však to by sa dalo, nie?
Čiže určite posunieme to do druhého čítania, minimálne za klub SME RODINA, ale treba tam vyriešiť tieto veci, lebo fakt podľa mňa nechcete, aby vás dôchodcovia preklínali, že ste im spôsobili problém a že ste im spôsobili to, že budú musieť vynaložiť nemalé finančné prostriedky napríklad na stavbu voliéry, lebo on toho psa chce, on ho tam potrebuje. A tie psy sa tam dožívajú 15-20 rokov na tých reťaziach. Čiže netvárme sa, že on tam zomiera na tej reťazi. Reálne 15-20 rokov.
My sme mali, vážení, Punťa 18 rokov, hej. A bol na reťazi. Čiže trošku na odľahčenie len takto.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, ste opísali naozaj reálnu situáciu, aká na Slovensku je. V niektorých bodoch, ako ste to opísali, zrejme nie je celkom v súlade s tým, ako sú dnes nastavenie zákona a vyhláška, ale, žiaľ, to je realita. To je aj o tom, čo som hovorila, že, že jednoducho zákon, veterinárny zákon nie je v praxi uplatňovaný, nerobia sa kontroly. A to nechcem povedať, že aby chodili a šikanovali, kontrolovali dôchodcov na východe Slovenska, pretože ďaleko sú tam veci, ktoré sú ďaleko náročnejšie alebo horšie hraničiace s týraním, s týraním zvierat.
Ja by som bola len rada, keby ste zvážili to, čo ste povedali v závere, že teda ako zvažujete, že posuniete zákon do druhého čítania, že poďme sa rozprávať. Ja viem, že je pred voľbami, je tu petícia 50-tisíc ľudí, ktorí hovoria nie reťaziam. Ale my sme tu legislatíva, my vlastne nastavujeme zákony, ktoré majú platiť pre celé Slovensko a majú naozaj zanalyzovať, prinášať môžu katastrofálne zmeny pre množstvo ľudí. A myslím si, že nie je dobré, aby sme teraz pod tlakom, že v druhom čítaní a poďme robiť pozmeňovací návrh bez akýchkoľvek serióznych analýz len na základe toho, že, áno, ľudia to chcú - aj ja to chcem -, aby sme prijímali paušálny zákon.
Ja preto som navrhla, aby sme ten zákon procedurálne stiahli a poďme si sadnúť a debatujme o tom, lebo to nie je politická vec, v zásade. Momentálne pred voľbami sa to, samozrejme, javí ako aj politická agenda, lebo je to veľmi populárna a ľúbivá pre množstvo ľudí, ale mali by sme byť zodpovední, pretože tie dopady, ktoré ste vy hovorili, že majú dopad na ľudí, najmä žijúcich na dedinách, môžu mať dopad aj na poľnohospodárov, ktorí, ako som hovorila, pasú ovce, kozy a iné zvieratá.

No, podrobiť analýzam, dobre. Ale napríklad ja som mal tam pripomienku ten ostnatý drôt. No, čo budeme robiť rozbor ostatného drôtu, napríklad? Ja v tom nevidím problém, aby sa to posunulo do druhého čítania. V utorok sa to posunie, máme potom nejaké dva-tri týždne na to, aby sme si sadli a riešili to.
Ale tá diskusia vyzerá tak, že pôjdem za Antošovou, sadnem si s ňou a poviem jej, Evi, mám také a také pripomienky k tomu. Viete to legislatívne nejako ošetriť? Povie mi určite, že áno. Určite prídu s nejakým pozmeňovákom, určite to vyriešia.
Čiže diskusia aká, že čo, zvoláme okrúhly stôl alebo usporadúvame, ja neviem, nejakú konferenciu? Neviem. To sú podľa mňa len také, také všeobecné žvásty, ktoré sa používajú, že treba odbornú diskusiu.
Keď niečo nechcem podporiť, tak väčšinou ten argument je, že vyžaduje si to odbornú diskusiu, lebo toto ja počúvam štyri roky v parlamente aj zo strany kolegov z SNS, SMER-u, MOST-u, keď nechceli niečo podporiť, tak argument bol, že vyžaduje si to odbornú diskusiu. No choďte niekde! Povedzme si to rovno.
Čiže, ale v tomto prípade ja hovorím to isté, my to chceme podporiť, podporíme to v prvom čítaní. Odbornú diskusiu si to nevyžaduje, stačí na to zdravý sedliacky rozum. Však nikto z vás tu nemá IQ pod 100, aspoň dúfam, neviem. Síce niektorých, no, dobre, nie sú tu. Ale myslím, že zdravým sedliackym rozumom vieme vyriešiť tieto veci, ktoré sú bežné zo života.
Čiže sadnime si, urobme pozmeňovák, dohodnime sa na ňom. Ak je vec dobrá, podporíme ju. A ja úplne kašlem na to, že to predkladá Antošová, SNS alebo ktokoľvek iný. Ak to pomôže niečomu, tak to urobme, len vyriešme tie drobné veci, s ktorými ja osobne mám problém, ktoré som pomenoval lex Punťo.

Ďakujem pekne za slovo a ďakujem pekne vystupujúcim v rozprave alebo vo faktických poznámkach. Ja by som, a ďakujem aj Peťovi Pčolinskému, asi obedoval vtipnú kašu, lebo je mimoriadne vtipný dnes.
Ja by som chcela ísť od konca, ale veľmi stručne.
Prosím pekne, Peťo Pčolinský aj pani kolegyňa Zemanová, opísali ste, aj ste to povedali, áno, takáto je realita na dedinách. Takto vyzerá reálna situácia na Slovensku. No ale na čo sme tu my? My vieme, aký je stav, nie je dobrý, schválili sme zákon, zviera nie je vec, zostane teda v šuflíku, nebudeme v ňom pokračovať, lebo skonštatujeme, že takýto je stav. A toto bol môj cieľ. Presne ste ho trafili a ja vám zaň veľmi pekne ďakujem.
Dnes som otvorila túto tému na pôde parlamentu. Zákon nebudem sťahovať. Mám pocit, že sme naozaj inteligentní, dospelí a rozumní ľudia a vidím a viem aj od ľudí, ktorí už tu dnes, teraz teda nie sú prítomní, že chcú tento zákon podporiť, všeobecne im nevadí, práve naopak, vedia, že je takáto potreba naozaj chrániť zvieratá, že zvieratá sú súčasťou nášho životného prostredia a nášho života a že keď sa hlásime k modernému, vyspelému prostrediu v rámci celej Európskej únie, takže aj Slovensko je štátom, ktorý preukáže svoju humánnosť, svoju ľudskosť, a teda aj svoju, svoj postup k tomu, aby sme tieto zvieratá ochránili.
A preto aj navrhujem prechodné obdobie, aby bolo dlhšie, ja som to povedala, aby si tí ľudia na to zvykli, aby boli vychovávaní, aby, aby sme robili osvetu, že prečo teda tento zákon chceme schváliť. Čiže žiadny nátlak, žiadne strašenie. Nejdeme dávať teraz pokuty, pretože budeme hovoriť o tom prechodnom období, ktoré ja budem sama navrhovať, aby bolo dlhšie, keď vidím teda, že ľudia nie sú na to pripravení.
Ale len posledná veta. Keby sme teraz nezačali, tak zase sa nezačne neviem kedy a tento stav, ktorý ste opísali, a ten, ktorý nám v podstate nevyhovuje a môžeme sa zaň v podstate aj hanbiť, tak ten by zostal naďalej.
Takže ďakujem veľmi pekne za vaše podnety a teším sa naozaj na tú diskusiu.