51. schôdza

Pán kolega, chcem ti poďakovať za tvoj oduševnený výkon, ktorý obraňuje slovenských učiteľov. Myslím si, že za svoju prácu si to zaslúžia.

No určite nechcem vytvoriť nejakého Santa Clausa, no prečo aj, ja verím skôr na Ježiška. A, samozrejme, hovoríme o úrade, to znamená, je nepredstaviteľné, aby niečo zvládal jeden konkrétny človek. Veď máme už dneska rôzne iné inštitúty, ktoré tu sú, a on bude zároveň aj kooperovať tie činnosti, či už je to s verejným ochrancom práv, či sú to komisári pre deti, alebo komisári pre osoby so zdravotným znevýhodnením. To znamená, bude kooperovať a bude mať kompetencie, aby vedel v spolupráci, toto je dosť podstatné slovo, v spolupráci s úradmi, s ktorými bude jednať ako rovný s rovnými, riešiť konkrétny vždy ten problém a mal na to aj patričné páky.
Ja som maximálne otvorený potom v diskusii a som skutočne trošku smutný z toho, že tu nevidím, teraz momentálne už ani žiadneho reálneho zástupcu súčasnej vládnej koalície, aby sa podarilo vytvoriť takú legislatívnu normu, že vznikne užitočný úrad, ktorý bude slúžiť ľuďom. To je to, o čo mi ide, a myslím si, že a myslím si, že od toho sme tu predsa, prichádzať s riešeniami, ktoré majú pomáhať ľuďom. A čo bude a ako nebude fungovať, to ukáže vždy prax. Najprv uveďme konkrétne opatrenie do života, za pochodu ho vylepšujme, vylaďujme, ale robme niečo. Veď akože tá atmosféra predsa je katastrofálna, to si musíme tu všetci priznať, ako tu sedíme.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ochrana práv jedinca je zároveň ochranou práv spoločnosti. Hoci naša história nepriala dodržiavaniu práv jednotlivca, keďže kolektívne práva stáli nad nimi, ako kultúrna a neustále sa kultivujúca sa spoločnosť by sme mali a musíme dbať na ich dodržiavanie. Toto pochopili v demokratických spoločnostiach už podstatne skôr ako my a zriadili inštitút ombudsmana, verejného ochrancu práv. Jeho agenda je v našich pomeroch natoľko rozsiahla pre pomerne úzku skupinu vykonávajúcich ľudí, že postupne vznikli ombudsmani pre špecifické oblasti či skupiny ľudí spoločnosti, a to zo zákona alebo na základe rozhodnutí samosprávnych inštitúcií.
Na jednej strane je dobré pri stave a rýchlosti práce nášho súdnictva a nízkej využiteľnosti mediačných služieb, že existujú inštitúty, ktoré sa problémami ľudí zaoberajú a zvyšujú dostupnosť pomoci vzhľadom na bezplatnosť týchto služieb.
Na druhej strane by sme sa mali zamyslieť nad stavom spoločnosti, keďže porušovanie práv je možné registrovať v každej jej skupine a v každom segmente a nemá klesajúci charakter. Myšlienka vytvorenia funkcie školského ombudsmana je pomerne stará. Učitelia dlhodobo volajú po zriadení úradu školského ombudsmana, ktorý by dostatočne chránil ich práva a pomáhal pri riešení problémov na pracovisku. Žiaľ, ani pokus o vytvorenie úradu pod názvom Odbor ochrany práv v regionálnom školstve v roku 2015 nebol úspešný. Podnetov bolo pomerne málo, kompetencie úradu temer žiadne. Úrad fungoval viac-menej formálne a napokon po niekoľkých mesiacoch bol zrušený. Učitelia tak znovu zostali bez morálnej podpory a reálnej pomoci, akú očakávali. Na pracoviskách aj naďalej pokračovalo čoraz viac sa stupňujúce šikanovanie, bossing a mobbing zo strany kolegov, ale hlavne vedenia školy. S iniciatívou, ako tomu zabrániť prišli aj samotní učitelia. Slovenská komora učiteľov napríklad spustila kampaň s názvom Zber strachu so zámerom zverejňovať a riešiť krízové situácie či zvyšovať právne vedomie učiteľov. Na základe množstva podnetov, ktoré dostala, mohla vyhodnotiť, k akým najčastejším javom dochádza na školských pracoviskách. Učitelia sa napríklad stretávajú s bránením vyjadrenia názoru na poradách, verejných stretnutiach či so zabránením vstupu do školy. Vyskytujú sa aj prípady, keď dochádza k manipulácii s dovolenkami či ku klientelizmu a rodinkárstvu zo strany zriaďovateľov alebo riaditeľov škôl. Pedagógovia sa stretávajú aj s osobnými urážkami a ponižovaním či zosmiešňovaním pred pedagogickým zborom, rodičmi, prípadne aj žiakmi, taktiež so spochybňovaním práce učiteľa pred rodičmi. Na pedagógov sa vytváral tlak, aby menili známky, klasifikovali podľa želaní svojich nadriadených, taktiež dochádzalo k manipulácii s úväzkami. Ich nadriadení ich trestali tak, že im siahli na odmeny, triednictvo alebo vedúcu funkciu v predmetovej komisii.
Stali sa aj prípady, ktoré boli medializované, keď riaditeľ vyplácal zamestnancom odmeny, napr. 100 až 300 eur, ktoré následne od nich žiadal späť. Dokonca bol zaznamenaný aj prípad fyzického napadnutia, keď riaditeľka zbila učiteľku pred celým kolektívom a následne ju zatvorila do miestnosti.
Najviac podnetov prichádzalo zo základných škôl. Bohužiaľ, len malá skupina z radov učiteľov dokázala v sebe nájsť odvahu, aby na tieto prejavy ľudského poníženia poukázala, a riskujúc stratu zamestnania, dožadovala sa spravodlivosti. To, čo je brzdou v demokracii na školách je práve strach. Strach z následkov, strach zo strany zamestnania, strach z prenasledovania za prejavený názor, strach z izolácie v kolektíve. Obeťami šikanovania sa stávajú zjavne takí, ktorí sú pre svoje schopnosti pre vedenie školy konkurenciou, alebo tí, čo poukazujú na chyby vedenia.
Ako poslanec Národnej rady som riešil viaceré podnety od učiteľov, ktorí mi písali alebo ma vyhľadali v mojej poslaneckej kancelárii a žiadali o pomoc. Mnohí z nich si priali zostať v anonymite zo strachu pred prepustením, niekedy sa potrebovali len vyžalovať z toho, čo sa na ich škole deje, ako sa k nim správajú nadriadení či vlastní kolegovia, inokedy boli odhodlaní ísť do boja a sťažovať sa aj u zriaďovateľa či na inšpektoráte práce. Len máloktorí z nich však u zriaďovateľa či inšpektorátu práce pochodili. Zriaďovateľ školy má buď zviazané ruky a nemôže zasiahnuť, alebo z rôznych dôvodov nechcel zasahovať do interných problémov školy, keďže školy v jeho pôsobnosti majú právnu subjektivitu. Akoby otázka medziľudských vzťahov na pracovisku nebola pre zriaďovateľov školy vôbec dôležitá. Niektorým sťažovateľom tak neostávalo nič iné, len podať trestné oznámenie na svojho nadriadeného či žalobu na súd.
Potom však nasledovali ďalšie sankcie a prejavy bosiingu a ešte viac sa bossing stupňoval. A práve tu chýba kontaktný bod, na ktorý by sa učitelia mohli v podobných prípadoch obrátiť. Školský ombudsman by mohol predstavovať, samozrejme, za predpokladu, že by mal príslušné kompetencie a nebol by iba úradnícka figúrka, oporný pilier pre rozvrátené vzťahy v zborovniach či konflikty medzi pedagógmi a ich nadriadenými. Zvlášť na východnom Slovensku je vznik takejto inštitúcie opodstatnený, keďže prípadov bossingu a mobbingu je v tomto kraji najviac.
Psychické týranie, nátlaky, zastrašovanie, urážanie, ponižovanie, vyhrážanie, bránenie slobode prejavu, tlaky na zmenu známky, manipulácie s úväzkami a iné prejavy mocenského prístupu by mali z našich škôl čím skôr vymiznúť, lebo len v normálnych podmienkach je možné učiť bez stresu a strachu. Školský ombudsman nevyrieši problémy za iných, ale môže byť pri ich riešení významne nápomocný. Pokiaľ však obete šikanovania, bossingu a mobbingu neprekonajú svoj strach a pasívne budú čakať na zmenu či pomoc z vonku, ani inštitút školského ombudsmana ich nebude môcť dostatočne ochrániť. Bez svedkov totiž niet vinníka. A keď mu napokon aj napíšu, myslím školskému ombudsmanovi, ale až po rokoch, keď už ani nebudú na danej škole učiť, lebo to psychicky nevydržali a radšej z nej odišli, ich podnet bude už len spoveďou, a nie reálnou snahou vyriešiť svoj problém a dosiahnuť spravodlivosť.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, oblasť školstva prechádza neustálymi transformáciami a zahŕňa v sebe široké spektrum aktérov. Existuje v ňom množstvo neriešených, nevyriešených aj gradujúcich problémov, ktoré narastajú geometrickým radom. Ako som už spomínal v predchádzajúcej časti svojho prejavu, i mne denne prichádza množstvo podnetov zo všetkých regiónov Slovenska, najmä však z východu a severu, ktoré nesú v sebe symptómy porušovania práv jednotlivca v rámci interného sveta školy alebo aj spôsobené externými legislatívnymi alebo personálnymi nedostatkami. Preto opodstatnenie vzniku inštitútu školského ombudsmana vôbec nespochybňujem, ba naopak ho vítam. Vznik a jednoznačné jasné a zrozumiteľné vymedzenie kompetencií, spôsob kreácie, organizácie a financovania činnosti tohto inštitútu môže veľmi účinne napomôcť k zmene náprave negatívnych javov na škole a v školstve. Musíme si uvedomiť, že existuje len málo ľudí, ktorých sa táto oblasť nedotýka. Nie sú to len samotní prijímatelia školských služieb, deti, ale aj ich rodičia, zamestnanci škôl, samosprávne orgány škôl, ako rada rodičov alebo rada školy, ale aj zriaďovatelia a komunálni poslanci a obzvlášť v prostredí, ktoré je primárne zamerané na výchovu a vzdelávanie, je potrebné vytvárať neohrozené a obohatené prostredie pre všetkých, ktorí sa na tomto procese zúčastňujú.
Veľmi pozorne som si preštudoval predložený návrh zákona a dospel som k záveru, že ako celok je dobrým krokom k ozdraveniu školského prostredia. Chcel by som sa však vyjadriť k niektorým bodom, ktoré by bolo možno, ktoré by bolo možné poňať inak. V prvom rade návrhová spôsobilosť a spôsob kreácie školského ombudsmana. Návrh na kandidáta školského ombudsmana môže dať najmenej pätnásť poslancov Národnej rady, čo je v podstate u nás bežný návrhový štandard. Bolo by na zváženie, či tento postup nezmeniť, alebo aspoň nerozšíriť o návrhovú spôsobilosť napr. jednotnej učiteľskej komory. Rovnako dávam na zváženie spôsob kreácie tohto inštitútu. Netvrdím, že na pôst, na post verejného ochranu práv sme pri voľbách nemali šťastnú ruku. Práve naopak, hlboko ľudsky i odborne si vážim dámy, ktoré aktuálne tento post zastávajú alebo zastávali.
No v prípade komisárky pre deti išlo o trafiku a tomuto by sme mali už v samotných návrhoch zákonov predchádzať. Napríklad i tým, že verejnosť má právo poznať do dôsledkov morálny, morálno-etický, spoločenský a odborný kredit kandidáta a samotní kandidáti by mali byť verejne vypočutí ako kandidáti na post ústavného sudcu, ak chceme ponechať voľbu iba na poslancoch parlamentu, aby možno..., aby existovala možnosť odvolať ombudsmana, ak ten vykazuje len tzv. činnosť, činnosť na papieri, rovnako aby existovala možnosť, ak by sa parlament po predložení správy alebo mimoriadnej správy školského ombudsmana do vymedzeného času nezaoberal predloženým závažným problémom, aby samotný ombudsman mal mimoriadnu návrhovú právomoc a nebol závislý len na politickej vôli poslancov a ich klubov.
Do pozornosti dávam i miesto zriadenia úradu školského ombudsmana. Hoci nie som zástancom zriaďovania nových úradov, v tomto prípade podporujem jeho opodstatnenosť. Navrhované Košice sú síce centrom najviac prijímaných podnetov, a to nemyslím samotné mesto, ale východ Slovenska, ale nemyslím si, že toto umiestnenie je najšťastnejšie. Jednak z dôvodu ďalšej kumulácie dôležitých verejných inštitúcií a jednak z dôvodu historicko-tradičnej nadväznosti, by som odporúčal mesto Prešov. Poloha východ Slovenska, diverzifikácia dôležitých verejných a štátnych orgánov a dlhoročná tradícia pedagogického vzdelávania a pôsobenia pedagogických odborníkov dáva tomuto mestu lepšie predpoklady pre vznik nového úradu.
Moja ďalšia poznámka súvisí s úradom a zákonnou možnosťou vytvoriť regionálne kancelárie v Trnave, Žiline a Banskej Bystrici, ako má napr. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, pre lepšiu dostupnosť klientov, ale i akcieschopnosť samotného úradu.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, naše školstvo sa nachádza v stave, keď sa nakopené problémy stávajú vážnou prekážkou v jeho progrese. Roztrieštená legislatíva, vedenie i financovanie, narušené medziľudské vzťahy na pracoviskách, šikana v rôznych podobách a formách, svojvôľa sú živnou pôdou pre únik kvalitných ľudí zo školstva a rýchle vyhorenie tých, ktorí v ňom zostávajú. A čo najmä, je to nedostatočné prostredie pre výchovu a vzdelávanie detí, čo sa odráža aj na kvalite práce pedagógov. Ak nie sú v pohode dospelí, deti nemôžu byť tiež, a to nahráva stúpaniu negatívnych sociologicko-patologických javov i medzi nimi. O to frustrujúcejšie je, že im nemá kto pomôcť problémy riešiť, pretože to nevie alebo nechce. Deti a zamestnanci školy trávia v škole väčšinu času aktívneho dňa. Ak je šanca ako všetkým zúčastneným stranám pomôcť, nemali by sme vôbec váhať.
A hoci inštitút školského ombudsmana nemá zákonnú oporu v okolitých krajinách, tento náš prím ich možno inšpirujem. Školský ombudsman je pozitívny krok, ktorý určite podporím.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za fundovaný, obsažný príspevok môjmu poslaneckému kolegovi Otovi Žarnayovi. Som rád, že uviedol aj konkrétne veci z tohto pohľadu, čím by sa dal aj konkrétny návrh vylepšiť. Som rád, že teda uviedol aj príklady praxe konkrétnych škôl a celého toho príbehu a tohto boja, ktorý tu už dlhý čas sa vedie.
Samozrejme, môžeme sa po prijatí tohto návrhu zákona v prvom čítaní určite baviť a môžeme zriadiť aj okrúhly stôl s ostatnými predstaviteľmi politických strán a hnutí, ktorí sú zastúpení v parlamente, ako by sa tento návrh dal ešte vylepšiť v tom. Momentálne by sme ale mali asi zrejme ich presvedčiť, tú väčšinu, aby našli v sebe tú odvahu a išli aj to takéhoto kroku a dali tým pádom aj nádej ľuďom, ktorí sú v školstve, že na nich myslíme.
Určite si myslím, že vychádzal som pri tvorbe tohto návrhu zákona zo súčasného stavu, aký je, ako sú kreované momentálne tieto inštitúcie. Pokiaľ by sme vedeli nájsť zhodu a väčšinu v budúcnosti na to, akým spôsobom inak chceme meniť tieto voľby, mohli by sme uvažovať potom nad inými formami, ale vychádzalo sa zo súčasnej praxe.
Čiastočne som sa inšpiroval aj konkrétne komisárom pre vzdelanie, ktorý už momentálne je od roku 2002 v Maďarsku. Vieme, že existujú obmudsmani pre akademickú etiku v Litve, v Rakúsku a myslím ešte v ďalších troch krajinách, to znamená, že sú tu už určité legislatívne rámce o ktorých, z ktorých môžeme vychádzať a sa môžeme inšpirovať. To znamená, že my tu momentálne sme neobjavili Ameriku, takže tomuto problému sa venuje v iných krajinách a držme si palce, aby tá väčšina pochopila, aký je tento návrh zákona dôležitý.

Ďakujem za slovo. Pán Žarnay, hovorili ste prevažne o mestách. Tak ja vám poviem niečo o vidieku. To, čo ste spomínali vo svojej rozprave, rozprave sú typické problémy miest. Sú to problémy v kolektívoch učiteľov, pedagogických pracovníkov.
Vo vidieckych oblastiach je skôr problém, zvlášť v slabo rozvinutých oblastiach je problém vzťahu rodičov či iných zákonných zástupcov detí k učiteľom. Jednoducho šikanujú učiteľov, robia na nich, dá sa povedať v úvodzovkách teror. Na obecných úradoch často sedia nevzdelaní ľudia, starostovia, poslanci častokrát sú negramotní a veruže v niektorých prípadoch je nadpolovičná väčšina poslancov negramotná. A títo ľudia veru dokážu urobiť učiteľom peklo zo života. Ale to už som vám niekoľkokrát v rámci rozpravy hovoril. Oni nedokážu pochopiť, že učňovská škola, výučný list nie je kvalifikačný predpoklad na miesto učiteľa či asistenta učiteľa. A podobných pikantérií by som vám vedel povedať viac, by som rozprával od rána do večera.
Rodičia často tolerujú protiprávne, či dokonca vyslovene trestnú činnosť detí. Dokonca niekedy navádzajú na tú činnosť. No je to ťažko dokázateľné. A myslím si, že ombudsman by pre nich, podľa mňa, bol dobrý len do chvíle kým by pískal ich pieseň. Ďakujem za slovo. Som skeptik jednoducho. Ďakujem.

Ďakujem. Ďakujem obom kolegom, ktorí reagovali na môj príspevok.
Ku kolegovi Mizíkovi. Áno, určite tieto problémy sa týkajú viac-menej miest, ale zasa nemôže pochybovať o tom, že aj na slovenských dedinách prevládajú aj zlé medziľudské vzťahy medzi pedagógmi, ale hlavne vo vzťahu medzi pedagógmi a vedením školy, o čom by vám mohol povedať viac aj či pán kolega Sopko, i ja zo svojich osobných skúseností. A takisto aj iní kolegovia, ktorí reagujú na podnety učiteľov z dedinského prostredia.
Skôr by som očakával vašu, povedali ste, že ste skeptik, a skôr by som očakával, že poviete, či tento návrh školského ombudsmana sa vám zdá byť aspoň v niečom opodstatnený a chceli by ste, aby raz na Slovensku bol úrad školského ombudsmana zriadený, alebo celý tento návrh považujete za zlý a zbytočný, pretože v tom druhom prípade je váš skepticizmus príliš hlboký, a obávam sa, že ak sa neposunieme o krok ďalej, tak budeme ďalšie roky rozprávať o zlých napätých vzťahoch na pracoviskách, zborovniach, dedinských školách, ale čo urobíme preto, aby sa tento stav zmenil k lepšiemu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Rozmýšľam, že komu budem hovoriť. No tak lepšie s niekým komunikovať. Vy za to hlasovať budete, čiže vás presviedčať nemusím. (Povedané so smiechom.)
Dobre. Predkladám návrh zákona o hazardných hrách, ktorý je pomerne jednoduchý, ale vyplývajú z nech viaceré veci. Tento návrh zákona rieši problém registra vylúčených osôb, ktorý súvisí najmä so stávkovými kanceláriami. Problém totiž je v tom, že my sme schválili niekedy v roku 2016 vytvorenie registra vylúčených osôb. Je to register osôb, ktoré poberajú dávky v hmotnej núdzi, ktoré poberajú sociálne štipendiá, ktoré, v ktorom sú neplatiči výživného a ešte ďalšie nejaké skupiny. A táto skupina ľudí, ktorí sú v tomto registri, majú zákaz chodiť do herní, do kasín a zákaz hraď online hazard. Len pre informáciu, online ha..., na online hazard vy sa musíte zaregistrovať, vytvoriť si hráčske konto a je tam podmienka dať kópiu občianskeho preukazu, čiže aj cez online je potrebný občiansky preukaz. Register vylúčených osôb bol vytvorený za účelom tým, aby sme zabránili týmto skupinám obyvateľstva, najmä poberateľom dávok v hmotnej núdzi, aby prehrávali aj tých pár euro, ktoré dostanú, aby ich nechávali v herniach. Čo si však vtedy nikto neuvedomil, resp. nikto to neriešil, je fakt, že tento register vylúčených osôb sa vzťahuje na všetky druhy hazardných hier okrem, okrem stávkových kancelárií. 1. januára 2019 tento register vylúčených osôb nadobudol účinnosť a prax ukázala, že tí poberatelia dávok v hmotnej núdzi, pre kolegov najmä Rómovia, táto skupina obyvateľstva prestala chodiť do herní, lebo ich odtiaľ začali vyhadzovať, keďže sú v registri a presunuli sa do stávkových kancelárií. Dnes keď navštívite niektoré stávkové kancelárie, tak túto skupinu tam uvidíte v pomerne veľkom množstve.
A teda ja som predložil tento návrh zákona s takou otázkou, že môže mi niekto vysvetliť, aký účinok má register vylúčených osôb, ktorý má zabrániť míňať peniaze ľuďom, ktorí poberajú dávky v hmotnej núdzi, keď sme im nechali jednu časť hazardu, kde tieto peniaze míňať môžu.
Môžme sa len domnievať, prečo tie stávkové kancelárie do tohto zákona zahrnuté neboli, ja odpoveď poznám. Keďže jedna z najväčším stávkových kancelárií, vážení kolegovia, sa volá Fortuna, ktorej majiteľom je finančná skupina Penta, čiže moja otázka znie, vybavila si Penta, aby v zákone o hazardných hrách, ktorý sa vtedy menil, v registri neboli stávkové kancelárie? Samozrejme, stávkové kancelárie sa tešia, lebo po 1. 1. tohto roku, kedy začal platiť zákon, tak zaznamenávajú pomerne vysoký, pomerne vysoký nárast obratu. Čiže logicky, tí hráči, ktorým sme zakázali chodiť do herní a kasín, začali chodiť do stávkových kancelárií. Môj návrh zákona navrhuje, aby sme rozšírili povinnosť, povinnosť využívať register vylúčených osôb aj na stávkové kancelárie. A teraz taká, tam máme fotografa, tak jednu peknú fotku, ďakujem pekne, Martin.
A teraz taká, taká ešte zaujímavosť, stávkové kancelárie nie sú len stávkové kancelárie, ako si ich predstavujete, že je nejaká kamenná stávková kancelária niekde na ulici alebo v obchodnom centre, ale do tejto kategórie spadajú aj tzv. stávkové terminály. To sú také mašiny, ktoré sú po krčmách, ktoré sú kde-tade po Slovensku, kde stačí, že prídete, vložíte peniaze, tam si naťukáte konkrétny zápas, konkrétnu stávku, vyjde vám tiket, a keď vám tiket vyjde, tak obsluha vám ho vyplatí. To znamená, nejde len o kamenné stávkové kancelárie, ale ide aj o tisíce terminálov po Slovensku. To znamená, že ten hazard je naďalej dostupný kdekoľvek na Slovensku pre skupiny, ktoré sme chceli vylúčiť z hazardných hier, ktoré poberajú dávky v hmotnej núdzi, sociálne štipendiá alebo sú neplatiči výživného.
Stojí za pripomenutie, že v tomto registri sú aj takzvaní, sú tam aj gambleri, ktorí sami seba môžu dať do registra. To znamená, on si uvedomuje, že má vážny problém, tak vypíše tlačivo, pošle ho na Úrad pre reguláciu hazardu a oni ho dajú do toho registra na základe jeho vlastnej žiadosti. Najskôr o pol roka ho môžu odtiaľ na jeho žiadosť vymazať. Čiže ja to beriem ako veľké plus, že tí, čo si uvedomujú, že majú problém, tak sami sebe to môžu zakázať. Lenže môžu chodiť aj tak do stávkových kancelárií. A v stávkových kanceláriách viete prehrať, koľko len chcete. To isté ako v herni, to isté ako v kasíne, koľko len chcete. Samozrejme, vám obmedzuje akurát tak výška výhry, a to je myslím 150-tisíc euro poväčšine. To znamená, že výhra, prípadná výhra nemôže byť vyššia ako 150-tisíc euro. Ale keď máte veľmi nízky kurz, tak viete aj z 10-tisíc euro na jednu stávku dať bez problémov. Ako príklad môžem uviesť parlamentné voľby, kedy sa najviac stávkuje na Slovensku, alebo rôzne iné voľby. Ľudia tipujú výsledok volieb, a keď si pozriete články na internete, tak sú tam aj vklady vo výške aj 10-tisíc euro na konkrétny výsledok nejakej strany vo voľbách. Čiže ľudia sú ochotní riskovať aj takého veľké peniaze na stávkovanie.
Nastal však jeden závažný problém a to vás asi bude zaujímať. Viete, čo je to kvízomat? Kvízomat je zariadenie, ktoré vyzerá takisto ako klasický automat, akurát že keď idete vyplatiť peniaze, výhru, tak sa vás opýta napríklad, koľko je desať plus desať. Vy tam naťukáte 20 a vyplatia vám výhru. Viete, čo urobili tí, ktorí prevádzkujú kvízomaty? Kvízomaty máme v zákone o hazardných hrách, že je to hazardná hra. Oni vám išli na Žilinskú univerzitu a dali si vypracovať znalecký posudok na Žilinskej univerzite, ktorá zaoberá primárne znaleckými posudkami v oblasti stavebníctva, strojárstva a elektrotechniky a tak ďalej, dali si vypracovať znalecký posudok, že to nie je hazardná hra, to je vedomostná súťaž. Oni majú znalecký posudok, ja ho mám doma, zabudol som si zobrať veci, mám ho doma, ten znalecký posudok, že to je vedomostná súťaž. Viete, kto, viete, kto sa podpísal pod ten znalecký posudok? Istý pán Kasanický. To vám asi nič nehovorí. Ale skúste si prečítať to Kočnerovu Threemu. Nie je to náhodou ten istý pán Kasanický, o ktorom Kočner písal...? Komu to písal? Už teraz ani neviem. O ktorom Kočner písal už neviem komu, že chcú robiť znalecký posudok na Bonaparte, treba to riešiť s Kasanickým, ale pod stovku nejde? Ten istý pán urobil znalecký posudok pre výrobcov kvízomatov. Poľská firma, mám tie papiere, len som ich zabudol zobrať, poľská firma si objednala, lebo tie kvízomaty sa vyrábajú v Poľsku, poľská firma si objednala tento znalecký posudok, ktorý hovorí, že to je vedomostná súťaž.
Podľa mojich informácií firmy, ktoré distribuujú tieto kvízomaty, jedna z firiem sídli na adrese Karpatské námestie 10, Bratislava-Rača. Karpatské námestie 10 je známe tým, že tam sídli asi 500 firiem. Čiže normálne jedna obrovská schránka. Podľa mojich informácií za distribúciou týchto kvízomatov sú bývalí..., dobre, poviem to inak, sú ľudia zo starých mafiánskych zoznamov, ktoré vyšli, myslím, že za Spišiaka unikli tzv. mafiánske zoznamy, na ktorých bol Kočner, Piťo a tak ďalej a tak ďalej. Tak ľudia z týchto mafiánskych zoznamov, tak sú tými a jedni z tých, ktorí distribuujú tieto kvízomaty po Slovensku a tvária sa, že je to vedomostná súťaž.
Mesto Banská Bystrica poslalo list na Úrad pre reguláciu hazardu a ďalším krajským mestám, v ktorom hovorí, že majú obrovský problém s nelegálnym hazardom na území mesta, nevedia si s ním rady a žiadajú štát, aby zasiahol. Taký istý problém má aj primátor Žiaru nad Hronom náš kolega Peter Antal. Taký istý problém majú v Nitre, v Žiline, v Ružomberku a ďalších mestách po Slovensku. Kvízomaty, vážení, zaplavujú Slovensko. Ide o nelegálny hazard.
Aby ste boli v obraze, o čo prichádza štát. Keďže je to vedomostná súťaž, nie hazardná hra, nemusia mať licenciu, ktorá stojí aj 2 mil. euro, aj 5 mil. euro. Keď chcete podnikať v hazarde, kúpte si licenciu za 2 mega, máte na 5 rokov. Nemusia mať licenciu, nemusia mať otváracie hodiny, nemusia platiť žiadne poplatky mestu alebo štátu, nemusia nič. Je to neobmedzené podnikanie. To znamená, dnes by som doniesol tuná na chodbu jeden kvízomat, tu ho postavím. A čo?! Viete, jak to robia? Národná rada mi dá nájomnú zmluvu na dva metre štvorcové, ja si prenajmem dva metre štvorcové na chodbe, dám tam kvízomat a môžte sa aj na hlavu postaviť.
Ďalšia vec. Poplatok, ktorý prevádzkovateľ riadneho, riadneho výherného zariadenia odvádza štátu, je zhruba 5 500 eur ročne, štátu a obci. Podľa mojich informácií je momentálne na Slovensku viac ako 2-tisíc kvízomatov. 2-tisíc kvízomatov, za ktoré štát ani obce nedostávajú ani cent. 2-tisíckrát 5 500 euro, sme na sume 11 mil. euro, o ktoré prišiel štát len tento rok. Podľa mojich informácií vo veľkom sa distribuujú ďalej tieto kvízomaty aj tam, kde sme hazard vyhnali, a to sú napríklad krčmy.
Keď si pamätáte niekedy v krčmách tie automaty boli. Prijali sme novelu zákona, ktorá hovorí, že výherné hracie zariadenia a video lotérijné zariadenia môžu byť umiestnené len v prevádzkach, ktoré sú herňou, a musí ich tam byť minimálne 15 práve preto, aby sme vyhnali z krčiem tie 1-2-3 kusy, ktoré tam dovtedy boli. Automaty zmizli z krčiem. Nahradili ich teraz kvízomaty. Opäť po krčmách všade po Slovensku sa rozširujú kvízomaty, rozširuje hazard.
A ja sa pýtam, pán Lendacký, riaditeľ Úradu pre reguláciu hazardu, spíte? Pán Lendacký povedal, keďže som mal k tomu tlačovku, že oni vykonali 200 kontrol. Tak ja sa pýtam, že ukážte mi, kde ste vykonali tie kontroly a čo ste tam zistili, lebo mám pocit, že ste nevykonali žiadne kontroly dokopy a nič ste nezistili. A ste len tak šplechli, že ste urobili 200 kontrol. Lebo keď urobím 200 kontrol, tak na kvízomat natrafím. Dostali zoznam prevádzok od Banskej Bystrice, že kde sú tie kvízomaty. Ja sa pýtam. Konali ste? Prečo kvízomaty stále fungujú?
Ďalšia vec. Čo potrebujeme urobiť? Potrebujeme urobiť to, aby tento môj návrh zákona bol posunutý do druhého čítania, aby sme vyriešili ten register vylúčených osôb a v druhom čítaní je nutné dať pozmeňovací návrh. A ja už som kontaktoval aj ministra financií, rozprával som s ním o tom, rozumie, o čo ide, rozumie tomu, že je problém, rozprával som aj s koaličnými poslancami, resp. s predsedami klubov, rozumejú, že je to problém, a potrebujeme urobiť to, aby sa tento návrh zákona dostal do druhého čítania a v druhom čítaní v spolupráci s ministerstvom pripravíme pozmeňovák, ktorý vyrieši raz a navždy tento nelegálny hazard, tieto kvízomaty. A určí napríklad, že jediným oprávneným vydávať znalecké posudky na tieto zariadenia je Technický skúšobný ústav v Piešťanoch, TSÚ Piešťany, štátny podnik. Nie nejaký Kasanický v Žiline. Toto je nutné urobiť, ináč sa to momentálne urobiť nedá. Keďže novembrovo-decembrová schôdza bude posledná, vláda už neurobí nič v tomto smere, lebo v januári už schôdza nebude, môžu urobiť len skrátené legislatívne konanie, čo neurobia, samozrejme, tak nastane situácia, že v marci budeme mať výsledok volieb, vznikne nejaká vláda, niekoľko mesiacov potrvá, kým sa tam niekde noví ministri usadia, kým sa úradníci pomenia, a zrazu tu máme leto 2020, s nelegálnym hazardom sme neurobili nič a štát prišiel o desiatky mil. euro nielen kvôli tomu, že tieto kvízomaty neplatia nič, ani cent, ale aj kvôli tomu, že dnes napríklad prevádzkovatelia herní avizujú, že ak sa toto nevyšet..., ak sa toto rýchlo nevyrieši, nelegálny hazard, tak oni, samozrejme, logicky keďže majú, majú, ako to nazvať, nerovnú konkurenciu, tak oni budú zatvárať tie herne, čomu sa ja teším, nech ich zatvárajú, čo bude ale znamenať menší výber daní z príjmu týchto firiem. A tieto firmy teda majú veľké obraty. Najväčšia má, myslím, okolo 70 mil. ročný obrat. A to nie sú malé príjmy štátu.
To znamená, môj odhad je, ak sa toto nevyrieši, tak koncom budúceho roka štát nekonaním príde o zhruba 30 až 40 mil. euro dokopy. A to si myslím, že je dosť veľká suma na to, aby s tým štát niečo robil. Nie? Toľko v mojej úvodnej reči.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedené návrhy prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, hlavným účelom predloženého návrhu zákona je podpora mladých rodín zavedením dvojnásobnej výšky sumy daňového bonusu na každé vyživované dieťa, ktoré žije s daňovníkom v domácnosti. S účinnosťou od 1. januára 2020 sa oproti súčasnosti zvýši výška daňového bonusu u daňovníka o 44,34 eura mesačne na každé takto vyživované dieťa, čo bude mať dopad na zvýšenie čistých miezd pracujúcich a tým aj na vyššiu životnú úroveň ich a ich rodín.
Súčasný platný zákon č. 595/2003 z. z. o daní z príjmov v znení neskorších predpisov dostatočne nepodporuje rodiny s viacerými deťmi. Ako vyplýva z ustanovenia § 33, každý daňovník si môže uplatniť na každé dieťa daňový bonus. Daňový bonus je v sume 22,17 eur mesačne alebo dvojnásobok sumy podľa písm. a) 22,17 eur mesačne, ak vyživované dieťa nedovŕšilo 6 rokov veku, a to poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom vyživované dieťa dovŕši 6 rokov veku.
Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie. Má pozitívne sociálne vplyvy a vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Nemá vplyv na životné prostredie a nemá ani vplyv na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem a hlásim sa do rozpravy.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a podľa Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky, pričom zo znenia uvedeného návrh zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedené návrh prerokoval do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.