51. schôdza

15.10.2019 - 29.10.2019
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

28.10.2019 o 10:08 hod.

Mgr.

Stanislav Mizík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:26

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán poslanec Kéry, no, ja mám pocit, že celá táto novela sa mení na to, že meníte vo volebnom zákone veci, ktoré sa vám osobne nepáčia. Nie veci, ktoré sú zlé, ktoré sú problematické, ale veci, ktoré sa vám osobne nepáčia. Nepáči sa vám Tím Hattas, no tak zakážete používanie vlastných mien v zamestnaní. Teraz sa vám nepáči, že niekto vystupuje ako nezávislý kandidát, čo vzbudzuje dojem, že tí stranícki kandidáti sú závislí, no tak to nahradíte "bez politickej príslušnosti". Ale však to je nezmysel! Lebo bez politickej príslušnosti je kandidát, ktorý kandiduje napríklad aj na kandidátnej listine politickej strany, ale nie je členom žiadnej politickej strany. Je kandidátom politickej strany alebo je kandidátom koalície politických strán a môže byť bez politickej príslušnosti, nie je nezávislý kandidát.
Nezávislý kandidát je forma kandidatúry, že nekandidujete na základe toho, že vám dá strana alebo niekoľko strán pečiatku, ale že si vyzberáte podpisy a nemôžu vás, ako ste správne povedali, tie strany stiahnuť. Lebo kandidujete ako nezávislý. Ale ako nezávislí kandidáti môžu kandidovať a často kandidujú, samozrejme, nečlenovia politických strán, ale môžu kandidovať a tiež často kandidujú aj členovia politických strán. Keď niekto kandiduje s vyzbieranými podpismi, ale je členom politickej strany, nie je bez politickej príslušnosti. Má politickú príslušnosť, lebo je členom politickej strany.
Vám sa to súčasné znenie, že "nezávislý kandidát" môže nepáčiť. Ale keď prejde ten váš pozmeňovák, tak budete klamať voličov. Lebo ako kandidáti bez politickej príslušnosti budú kandidovať aj takí kandidáti, ktorí sú členmi politických strán.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

28.10.2019 o 9:26 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:28

Martin Fecko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Prvá je taká technická. Vraj ešte na webe váš pozmeňovák neni, tak neviem, že kde je chyba, či u technikov. (Reakcia z pléna.) Už to bolo? Dobre. Zatiaľ sme to nevedeli nájsť.
A teraz k tej veci. No, veď to je ten problém tých nezávislých kandidátov, že aj tu v parlamente, keď niekto vystúpi z klubu príslušného, hovoria mu všeobecne nezávislý kandidát. No nie, je nezaradený, ale stále sa takto akože vžívalo, že nezávislý kandidát, a preto "obyčajní" vznikli. Veď my sme tu prišli kvôli tomu, aby nezávislí mohli kandidovať aj do Národnej rady. Toto bol zmysel vzniku Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, pretože ako ste povedali, pán kolega, do komunálu môžu, do VÚC-ky môžu nezávislí, do Európskeho parlamentu môžu, do slovenského parlamentu nemôžu nezávislí kandidovať.
Takže tu je otázka postavená takto, nieže iba povieme, že bez politickej príslušnosti, ale aby sme vôbec dali aj šancu nezávislým kandidátom kandidovať do Národnej rady Slovenskej republiky. Ako ste povedali, že keď si vybral v komunálnej nejaký počet hlasov, áno, dajme aj tu do Národnej rady. Tristotisíc, päťstotisíc? Je iba technikália, ale by mohli kandidovať aj nezávislí poslanci. A vtedy sa nebudeme potom pýtať, či je príslušník alebo neni, pretože bude na samostatnej listine. To sú tí nezávislí, či sa ich vyzberá 30, 50, to už by bola zase iba technikália, ale preto sa budem biť stále, pokiaľ tu budem, aby aj nezávislí mohli kandidovať do Národnej rady Slovenskej republiky. Lebo to je o demokracii a nemôžme, ani v ústave nemáme, že máte ísť cez politickú stranu. Nemáme to, ľudia boží, my sme si to dali v tých ďalších zákonoch a teraz sa tvárime, že akí my sme tu veľmi demokrati. Takže v takom duchu.
Samozrejme, toto myslím, že nerieši až tak veľký problém a je dobré, dali ste to, dobre, nebude, bude bez nejakej tej politickej príslušnosti, beriem. Ale hovorím, je to málo, treba ešte, aby aj nezávislí mohli kandidovať do parlamentu.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

28.10.2019 o 9:28 hod.

Ing.

Martin Fecko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:30

Marián Kéry
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Nedoba, moja konkrétna otázka. Podľa vás označenie Team Vallo alebo Tím Hattas bolo správne uvedené na, najskôr na kandidátnej listine a neskôr na hlasovacom lístku v kolónke zamestnanie? Podľa mňa nie. Aj preto prichádza tento náš návrh zákona. A my nebránime absolútne tomu, aby sa kandidáti, ktorí sú nejak angažovaní v nejakých občianskych združeniach, v predvolebnej kampani mohli o tom informovať svojich voličov, ale na volebnom, na nejakom, nejakom bilborde, plagáte a ďalších veciach, ktoré súvisia s volebnou kampaňou, ale už nie priamo na kandidátnej listine. Aj preto sme prišli s tým návrhom, že zakazujeme používať napríklad vlastné podstatné mená, a neurobili sme ani jednu výnimku, ani čo sa týka poslancov Národnej rady.
Pán poslanec Dostál, vy meníte zákony, ktoré sa vám páčia alebo podľa vás sú dobré? Však meníte také zákony, o ktorých si myslíte, že nie sú dobré, že sú tam nejaké legislatívne medzery a niekto to zneužíva. A toto je jasný príklad toho, že niekto zneužíva kolónku zamestnanie. Aj som to uviedol vo svojej úvodnej reči, že aj Štátna komisia pre voľby a financovanie politických strán došla k záveru, že kolónka zamestnanie sa zneužíva.
A čo sa týka nezávislých, aj dneska sa stáva to teda, že niekto je členom politickej strany a ide kandidovať ako nezávislý. Nikto to neodkontroluje. Žiadny posun v tomto nevidím, akurát v tom, že tam bude zmenený termín, kandidát bez politickej príslušnosti.
Pán poslanec Fecko; a už nestihnem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

28.10.2019 o 9:30 hod.

Mgr.

Marián Kéry

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 9:33

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predkladateľ, už neprítomný chvíľu, vážené kolegyne, kolegovia, aby som náhodou nezabudol, tak pre pána spravodajcu, keď ho pán Sopko prestane zabávať, navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie bod 4 spoločnej správy, teda ten bod, ktorým sa dopĺňa čl. II novela zákona o volebnej kampani, to slávne 50-dňové moratórium, bod 4, aby som teda náhodou, ak mi to v tom prúde slov unikne, tak osobitne hlasovať o tomto, o tomto návrhu poprosím.
Aby som druhú vec nezabudol, tak, pán poslanec Kéry, jasné, že všetci navrhujeme meniť zákony, v ktorých sa nám niečo nepáči, ale tuto mám pocit, že to nie je na základe nejakej vecnej analýzy alebo na základe toho, že je tam reálny problém, možno ten pôvodný návrh, áno, o tom sa môžme baviť, či je tam nejaký reálny problém, ale v, ten váš pozmeňovák, aby sa nezávislí kandidáti nevolali nezávislí kandidáti, to je iba čisto osobný problém. To nie je žiadny reálny vecný problém. To nie je niečo, s čím by mala problém volebná komisia. Jednoducho vám sa nepáči, že niekto je označovaný ako nezávislý kandidát, tak mu to zmeníte na "bez politickej príslušnosti", lebo to lepšie znie, teda horšie to znie, čo bude potom lepšie pre straníckych, straníckych kandidátov, že tí ich konkurenti nebudú nezávislí kandidáti, ale iba bez politickej príslušnosti, a vôbec pri tom neberiete do úvahy, že v skutočnosti to označenie, označenie nezodpovedá realite a je klamlivé.
A keď už sme v druhom čítaní, budem sa venovať ani nie tak tomu pôvodnému návrhu, ale pozmeňujúcim návrhom, najmä tomu pozmeňujúcemu návrhu v bode 4 spoločnej správy, ktorý som vyňal na osobitné hlasovanie. A musím s poľutovaním konštatovať, že ak tento pozmeňujúci návrh bude schválený, tak sa zo zlého zákona, s ktorým vecne nesúhlasím, ale horšie slovo ako zlý zákon by som naňho nepoužil, stane zákon, ktorý je nebezpečný a hlúpy. Zo zlého zákona sa stane zákon, ktorý je nebezpečný a hlúpy. Ten pôvodný návrh zákona, ktorý som kritizoval v prvom čítaní, je podľa môjho názoru zlý. Ale reaguje na reálne existujúci problém, reaguje aj na to, že niektorí kandidáti obchádzajú súčasné znenie volebného zákona tým, že si do kolónky zamestnanie píšu niečo iné, ako je reálne ich zamestnanie, a využívajú to na to, aby sa identifikovali v nejakej miestnej skupine, miestnemu združeniu občianskemu, občianskej iniciatíve a podobne.
Podľa môjho názoru ten pôvodný návrh je zlý z dôvodu, že vy im to chcete zakázať. Podľa môjho názoru by sme im to mali umožniť, mali by sme umožniť, aby sa občania pre účely komunálnych a regionálnych združieb mohli združiť do nejakých volebných strán alebo združení pre účely volieb a nebrániť im v tom, nezakazovať im v tom. Ale dobre, to je vecou názoru.
Tým pozmeňujúcim návrhom, ktorým chcete zaviesť 50-dňové moratórium na prieskumy verejnej mienky, však to už ťažko označiť za vec názoru, lebo idete zaviesť niečo, čo je, čo tuto na okolí nenájdete niečo také. Myslím, že ani v Čiernej Hore nemajú 50-dňové moratórium. Tam majú tuším 15-dňové moratórium, 30 a viac dní majú krajiny ako Bolívia, Honduras, Kamerun a Tunisko. A pri všetkej úcte, že by sme sa mali, čo sa týka volebných pravidiel, inšpirovať práve týmito krajinami, si teda rozhodne nemyslím.
Niekedy v septembri prišiel pán predseda Národnej rady a predseda SNS Danko s nápadom zmeniť dvojtýždňový zákaz zverejňovania predvolebných prieskumov na 30 dní. Na zasadnutí výboru pre verejnú správu prišla trojica koaličných poslancov z troch koaličných strán s nápadom predĺžiť to na 50 dní. Už aj tých 15 dní, ktoré boli zavedené, zavedené za ministra Kaliňáka tým, že bol schválený nový zákon o volebnej kampani a trochu sa zjednotila dovtedajšia úprava, ktorá pre niektoré volebné zákony a pre niektoré typy volieb nedávala, nedávala žiadne moratórium na volebné prieskumy; pre niektoré dávala, dávala jednodňové alebo dvojdňové a pre niektoré, myslím, týždňové; už aj tých 15 dní je podľa môjho názoru neprimeraných a nesprávnych a nezodpovedajúcich tomu, čo hovorí naša ústava o slobode šírenia informácií. Ale vy teraz z tých 15 dní – neprimerane dlhých – idete urobiť 50 dní. Na 50 dní chcete ľuďom uprieť informácie o tom, ako sa vyvíjajú nálady voličov, aké sú preferencie politických strán. Z tohto hľadiska ste horší ako Kaliňák, ktorý zaviedol tých 15 dní.
A tento návrh má tú podivuhodnú vlastnosť, že je zlý čo do obsahu aj čo do formy. A, žiaľ, aj hlúpy čo do, čo do zdôvodnenia. Keď ste chceli obmedziť politické strany v júni, tak, myslím, že to boli poslanci SNS, si nechali svoj lex Kiska účelovo znevýhodňujúci nové politické strany schváliť v skrátenom legislatívnom konaní. Volebné pravidlá upravované v skrátenom legislatívnom konaní!
Pri predlžovaní moratória na prieskumy sa tiež koalícia nemieni zaťažovať normálnym legislatívnym procesom a chce tento návrh schváliť formou prílepku k zákonu, k novele zákona o podmienkach výkonu volebného práva. Pretože moratórium na volebné prieskumy nie je v zákone o podmienkach výkonu volebného práva, teda v zákone, o ktorom práve teraz rokujeme. V zákone, ktorý ste navrhli novelizovať a ide riadnym legislatívnym procesom ako poslanecký návrh. Keby ste ho chceli dať, to moratórium riešiť normálnym spôsobom, tak by ste na túto schôdzu alebo na budúcu dali, dali, dali poslanecký návrh (reakcia z pléna), ale súhlasíte s tým, že to, že to ide do vášho návrhu, čiže to, že ste ho nepredložili, nič neznamená. Obchádzate riadny legislatívny proces a dĺžka moratória na prieskumy predsa nemá nič spoločné s tou témou, ktorú riešite v tom pôvodnom návrhu, teda to, čo sa uvádza v kolónke zamestnanie. To nemá žiadny súvis. Nie každá novela iného zákona alebo pripojenie ďalšieho článku v rámci novelizovania zákona je prílepkom, lebo to môže obsahovo súvisieť s tým, čo sa, čo sa v tom pôvodnom návrhu; ale toto nijako s tým pôvodným nesúvisí.
Ja teda neviem, že či niekoho zmiatlo to, že v oboch zákonoch sa spomína slovo volebný, lebo jeden zákon je zákon o podmienkach výkonu volebného práva, druhý je zákon o volebnej kampani, ale sú to dva odlišné zákony. Samozrejme, že na prvý pohľad to vyzerá lepšie, ako keby ste chceli prílepok týkajúci sa volebnej kampane alebo zákona o volebnej kampani prilepiť trebárs k zákonu o Horskej službe; aj takéto divočiny sa už diali v tomto parlamente; ale to iba na prvý pohľad, lebo v skutočnosti je to rovnaký prílepok.
Zákon o rokovacom poriadku, zákon o rokovacom poriadku prílepky vyslovene zakazuje v § 94 ods. 3, kde hovorí: "Pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona." Presne to robíte bodom 4 spoločnej správy, pridávate pri prerokúvaní návrhu zákona o podmienkach, ktorými sa mení zákon o podmienkach výkonu volebného práva, pridávate návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, zákon o volebnej kampani, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona. Prerokúvaný návrh zákona sa týka toho, čo si uvádzajú kandidáti na zamestnaní. Ten prílepok, ktorý tam dávate, sa týka moratória na zverejňovanie volebných prieskumov.
Český Ústavný súd označil prílepky za protiústavné a zrušil dokonca takýto takto schválený zákon. Na Slovensku je však porušovanie tohto ustanovenia zákona o rokovacom poriadku pomerne bežné a Ústavný súd sa k niečomu takému dosiaľ neodhodlal, ale máme tu nový Ústavný súd, tak ktovie, či aj v tomto nezmení Ústavný súd svoju rozhodovaciu prax.
Teraz k obsahu. Opakujem, už dnes máme neprimerane dlhé pätnásťdňové moratórium, počas ktorého sa ľudia, voliči, nemajú podľa zákona právo dozvedieť, ako sa vyvíjajú nálady voličov, ako, aké sú výsledky prieskumov verejnej mienky. Podľa čl. 26 ods. 4 ústavy slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Ja som presvedčený, že ani tých 14 dní súčasných nesedí. Nezodpovedá tomuto ústavnému kritériu, na základe ktorého možno obmedziť slobodu šírenia informácií.
Ale povedzte mi, prosím pekne, na základe čoho chcete, chcete takto obmedziť na dva, na 50 dní slobodu šírenia informácií? Je toto podľa vás opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na aký účel? Na ochranu práv a slobôd iných, na bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia alebo mravnosti? Ktorý z týchto verejných záujmov je ohrozený tým, že sa ľudia môžu 50 dní pred voľbami oboznamovať s výsledkami prieskumov verejnej mienky? Lebo v tom zdôvodnení, ktoré sa nachádza pri bode číslo 4, tam nič také nie je. Tam nie je žiadny dôvod, ktorý by hovoril o tom, že niektorý z verejných záujmov je chránený; je ohrozený a treba ho chrániť tým, že obmedzíme prístup k informáciám. A nielen to, ten konflikt tam môže byť, ale musí ísť o opatrenie, ktoré je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné. Žiadna odpoveď, žiadna odpoveď v písomnom zdôvodnení. Som veľmi zvedavý na vaše, na vaše vystúpenie, ak sa ešte k tomu vyjadríte, alebo, alebo kolegovia, ktorí navrhli ten pozmeňujúci návrh.
Určite 50 dní nie je opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné. Už len z toho dôvodu, že doteraz takéto obmedzenie neexistovalo, a teda nie je známe, že by bezpečnosť štátu, práva a slobody iných, verejný poriadok, verejné zdravie alebo mravnosť boli absenciou toho zákazu alebo tým, že ten zákaz bol v oveľa kratšej dobe akokoľvek narušené.
Čo je taký paradox, vy chcete zakázať voličom, aby sa dostali k informáciám o výsledkoch prieskumov verejnej mienky, ale vy tie informácie budete mať. Lebo nie je zakázané robiť prieskumy verejnej mienky, zakázané je zverejňovať ich výsledky. Čiže politické strany, politici, vy, čo ste to navrhli, vy, čo tu, čo to tu dnes zrejme schválite, vy tie informácie budete mať, ale občanom ich chcete uprieť. Vy si s nimi naložíte, budete podľa nich prispôsobovať volebnú stratégiu, vy máte právo ich poznať, ale občania sú podľa vás hlúpi, občania sa nechajú pomýliť, tak občanom prístup k týmto informáciám zakážeme. To je mimoriadne absurdné.
V zdôvodnení toho návrhu sa píše, že prieskumy verejnej mienky aj z vyjadrenia niektorých agentúr podliehajú vplyvom politických strán, ktoré sa snažia prieskumami verejnej mienky ovplyvňovať mienku voličov. Dôkazom toho sú prieskumy verejnej mienky nasledujúce po sebe v krátkom časovom období, ktoré sa výrazne od seba líšia. Čiže vlastne bez akýchkoľvek dôkazov obviňujete výskumné agentúry, že manipulujú výsledky svojich prieskumov v záujme nejakých politických strán, a dôkazom má byť skutočnosť, že sa tie výsledky od seba líšia. No, možno ste to nevedeli, ale výskum je vždy len výskum a tie výsledky sú vždy, aj keď je to robené najpoctivejšie, najkvalitnejšie, vždy sú len nejakým odhadom situácie, ktorá v tej chvíli existuje. Odhadom, ktorý treba brať s určitou pravdepodobnosťou, seriózne agentúry zvyknú uvádzať interval spoľahlivosti plus-mínus 1,5 % alebo 2 % podľa veľkosti, veľkosti vzorky.
Čiže nie je to tak, že keď jedna agentúra zistí, že politická strana má 10 %, a druhá zistí, že má, že má 6 %, že jedno z tých je nepravdivé. Politická strana reálne môže mať niekde okolo 8 %, ale interval spoľahlivosti je taký, že jedna agentúra zachytí tú politickú stranu na hornom intervale a druhá, druhá na dolnom intervale. To nie je dôkaz manipulácie.
A už vôbec nie je dôkaz manipulácie, ak urobia, urobia agentúry nejaký prieskum a ten sa potom líši od výsledkov volieb. Lebo však ten prieskum sa týka toho času, keď bol urobený. A nálady voličov sa zvyknú vyvíjať. Je úplne normálne, že voliči v priebehu dvoch týždňov; a teraz, keď sme mali dvojtýždňové moratórium, tak posledné, posledné prieskumy sa robili tri týždne pred voľbami, v priebehu troch týždňov sa niektorí voliči ešte rozhodnú alebo zmenia svoje rozhodnutie. To nie je dôkaz manipulovania prieskumov, to je normálna realita. Ľudia, ktorí neuvažujú konšpiračne, vedia, že takto to je, že názory ľudí sa vyvíjajú, že tie metodiky, metodiky majú nejakú odchýlku, že to nie je úplne, úplne presne, ale nemusí byť za tým vedomá manipulácia.
A stáva sa napríklad aj to, že niektorí voliči sa nepriznávajú k tomu, že volia konkrétnu politickú stranu. V minulosti s tým malo problém napríklad HZDS a vo výskumoch vychádzali HZDS nižšie výsledky, ako potom reálne dostávalo vo voľbách. Ale nebolo to preto, že nejaké agentúry chceli zhoršiť pozíciu HZDS a úmyselne im znižovali. Jednoducho to malo takéto vysvetlenie, že sa voliči niektorej politickej strany nepriznávali, nepriznávali k tomu, že ju chcú voliť.
Je fakt, že existujú seriózne agentúry a existujú aj menej seriózne agentúry, aj úplne neseriózne agentúry. A ja s vami súhlasím, že áno, niektoré agentúry zrejme – podľa toho, čo o nich vieme – manipulujú tie výsledky a produkujú čísla, ktoré si vycucajú z prsta alebo, alebo možno ani žiadny prieskum nerobia. Je to možné, že také agentúry existujú a že na zákazku vám dajú čísla, aké chcete. Lebo nevieme nič o ich metodike, nie sú členom, nie sú členom Slovenskej asociácie výskumných agentúr, nevieme ich odkontrolovať, dokonca ich financovanie je také, že keď, keď si na Finstate pozriete, že aké, aký majú obrat, príjmy, tak, tak nemajú šancu napríklad z toho platiť sieť anketárov.
Ale existujú aj seriózne agentúry. Seriózne agentúry, ktoré sú združené v Slovenskej asociácii výskumných agentúr, robia výskumy pravidelne a viac-menej pravidelne ich aj zverejňujú. Zverejňujú použitú metodiku, dávajú tam intervaly spoľahlivosti, majú transparentné financovanie, je zjavné, že majú vlastnú anketársku sieť. A nemalo by byť veľký problém tieto dva typy agentúr od seba odlíšiť. Mali by byť toho schopní politici, pokiaľ sa chcú dostať k relevantným dátam, no tak predpokladám, že politické strany si neobjednávajú, neobjednávajú výskumy v agentúrach, ktoré sú neseriózne, lebo by dostali, dostali zavádzajúci obraz, ale u tých serióznejších, u ktorých predpokladajú, že im ten obraz poskytnú. A rovnako, rovnako aj médiá by to mali a mohli rozlišovať. A médiá majú v tomto zodpovednosť, pokiaľ zverejňujú výsledky nejakej agentúry, ktorá nič doteraz nezverejnila, nič sa o nej nevie a vyjdú, vyjdú jej nejaké čísla. A viaceré médiá už, už tento problém vnímajú a snažia sa pristupovať k tomu zodpovedne a uverejňovať výsledky iba od tých zodpovedných agentúr.
Ale to, že existujú neseriózne agentúry, predsa nie je dôvod, aby sme zakázali zverejňovanie výsledkov všetkým agentúram. Áno, existujú politické strany, v ktorých sú fašisti, ktorých členovia a predstavitelia produkujú extrémistické názory. Ale keby sme mali postupovať vašou logikou, tak potom zakážeme všetky politické strany, lebo v niektorých sú fašisti a v niektorých majú ľudia extrémistické názory. Môžu politici, áno, ja viem si predstaviť, že by, že by niekoho, pána Danka by napadlo, že tak zakážeme, zakážeme politické strany.
On tu sníva o tom, že raz bude silný ako FIDESZ, tak možnože mu to raz napadne. S takým istým zdôvodnením, takým istým hlúpym zdôvodnením, že existujú neseriózne agentúry, tak zakážeme všetkým, úplne všetkým. Aká je v tom logika? Aký je tam rozdiel oproti tomu, keby sme zakázali všetky politické strany len z dôvodu, že sú niektoré, ktoré majú fašistické tendencie?
Prečítam ďalej z odôvodnenia: "Dôsledkom takéhoto tzv. informovania voličov je, že volič je zmätený a je iba na ňom, ktorému prieskumu sa rozhodne dôverovať a na základe ktorého prieskumu si utvára názor na prípadnú úspešnosť politickej strany vo voľbách. Sme toho názoru, že v tomto prípade sa zákonom neobmedzuje právo voliča na informácie, ale, naopak, je snaha chrániť voliča pred dezinformáciami a účelovými informáciami. Je potrebné priznať, že samy politické strany nemajú dôvery v uverejňované prieskumy verejnej mienky a na vlastné náklady si zabezpečujú prieskumy, ktoré používajú pre seba na účely lepšieho manažovania volebnej kampane a politickej reklamy. Tým vlastne potvrdzujeme, že voličove právo na informácie už dnes je porušované prinajmenšom v tom, že volič má iné informácie ako politická strana. Táto téma dlhodobo rezonuje v spoločnosti a viackrát sa nielen voliči, ale aj politické strany o podobných manipuláciách presvedčili. Je potrebné vysloviť súhlas s hlasmi, ktoré tvrdia, že volič má právo na informácie, zároveň však dodávame, že volič má zároveň právo na ochranu pred dezinformáciami. Návrh zmeny zákona má ambíciu chrániť voliča pred cielenými informáciami zameranými na jeho ovplyvňovanie v prospech určitej politickej strany a nechať ho samého urobiť si úsudok podľa programu a činnosti vybranej politickej strany, ktorú sa rozhodne voliť."
Vy viete, že volič je zmätený, a vy ho chcete chrániť pred informáciami. Vy ho dokonca chcete chrániť pred informáciami, ktoré vy máte a ktoré vy aj naďalej budete mať. A ako politická strana; ja nerozumiem tej argumentácii: politické strany nedôverujú tým prieskumom, ktoré sú zverejňované, tak si objednávajú vlastné. A však tie si objednávajú u tých istých agentúr a ako vedia, že neklamú tie agentúry aj ich? Ako to vedia rozlíšiť, že tie, ktoré sú zverejňované, sú zmanipulované, a tie, ktoré nie sú zverejňované, tie sú tie pravdivé? To nie sú, to nie sú iné agentúry, že agentúry, ktoré robia iba pre politické strany a tie sú korektné, a agentúry, ktoré idú s kožou na trh, zverejňujú nejaké čísla a keď sa nejako dramaticky seknú, no tak sa všetci budú pýtať, prečo ste to tak zle odhadli, tak tie sú neseriózne.
Neviem. Naozaj by ma zaujímalo, keby niekto tu mohol aj z koaličných poslancov vystúpiť a vysvetliť. Toto má byť odôvodnenie obmedzenia ústavou zaručeného práva na slobodné šírenie informácií? To, že volič je zmätený? A to, že ideme ho chrániť pred dezinformáciami? Vy paušálne označujete výsledky prieskumov verejnej mienky za dezinformácie?
Hybridná vojna, a teda špeciálne, špeciálne SNS, predseda SNS a predseda Národnej rady sa chodí fotiť do Moskvy s osobami zo sankčných zoznamov, dáva si fotečky, selfíčka na Facebook, že akí sú to jeho kamaráti. Rusko vedie hybridnú vojnu voči Západu, upozorňujú nás na to správy tajných služieb, Vojenského spravodajstva aj Slovenskej informačnej služby, ale to nie sú dezinformácie, to je v poriadku. Dezinformácie sú podľa vás výsledky prieskumov verejnej mienky? Ja naozaj, naozaj tomu nerozumiem a naozaj by som to chcel pochopiť, že či toto niekto naozaj z vás myslí vážne, alebo len teda pán predseda Danko sa rozhodol, že bude, bude dlhšie moratórium, tak bude dlhšie moratórium. Strelil, že 30, neviem, SMER potom strelil, že môže byť aj 60, no tak ste tam, ste tam dali 50 a idete obmedziť ústavou garantované právo na slobodu šírenia informácie. A toto považujete za zdôvodnenie toho, že je to naozaj nevyhnutné.
Som presvedčený, že ak tento návrh prejde, tak určite neprejde Ústavným súdom, lebo niekto sa už na ten Ústavný súd obráti. Neviem si predstaviť, že by Ústavný súd konštatoval, že takéto obmedzenie je v súlade s ústavou, lebo nie je nijako odôvodnené.
Máme tu aj iný návrh, s ktorým po mne vystúpi pani poslankyňa Cséfalvayová, ktorý navrhuje, naopak, skrátiť volebné moratórium. Tomu môžem vyčítať akurát tú formu, že tiež ide, ide o prílepok, ide o obsahovo nesúvisiaci návrh zákona, ale obsahovo, obsahovo je to tá cesta, ktorou by sme mali ísť.
My sme aj s kolegami z poslaneckého klubu SaS v priebehu tohto volebného obdobia nie raz, viackrát, dvakrát, trikrát, štyrikrát možno sme navrhli zrušiť moratórium na prieskumy, lebo naňho nevidíme dôvod, maximálne ho obmedziť na deň volieb alebo možno to riešenie, s ktorým príde kolegyňa Cséfalvayová, že zosúladiť ho s moratóriom na volebnú kampaň, tak to môže, môže mať nejakú logiku, ale vy zlé a pravdepodobne protiústavné ustanovenie zákona o volebnej kampani, ktoré zakazuje bez akéhokoľvek reálneho dôvodu zverejňovať výsledky, výsledky prieskumov verejnej mienky 50, teda 15 dní pred voľbami, ešte idete predlžovať na 50 dní a nedávate jeden jediný reálny argument – myslím taký argument, ktorý by nevyznieval smiešne, že voliči sú zmätení a vy ich idete chrániť pred dezinformáciami –, reálny argument a reálne zdôvodnenie, že toto je z hľadiska ústavy nevyhnutné.
Ale keďže nerozhoduje sa podľa toho, ako sa argumentuje, rozhoduje sa podľa toho, kto má koľko hlasov, takže sa obávam, že dnes to pri hlasovaní dopadne zle. Ale smelo do toho, uvidíme, čo na to povie Ústavný súd.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

28.10.2019 o 9:33 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:02

Peter Osuský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, víťazstvo, ktoré sme docielili výškou stožiara pri Národnej rade, nám dalo jeden, dá sa povedať, význačný, minimálne stredoeurópsky primát, i keď v Azerbajdžane postavila miestna diktatúra trikrát vyšší stožiar. Ale dobre. Ale toto, čo sa teraz navrhuje a čo, ako hovorí kolega Dostál, zrejme prejde, je skutočne svetovým rekordom, ktorý sotva niekto niekedy ohrozí. Ako bolo vyrátané, Bolívia, Kamerun, Tunisko majú 30-dňové moratórium, teda Bolívijci, Kamerunci a Tunisania sú len 60 % tak zmätení ako Slováci. Ak toto mám brať ako bernú mincu, tak by sme hádam mali sa vzdať nezávislosti a požiadať o protektorát nejakej civilizovanej krajiny, ktorá by nás uviedla do stavu nižšieho stupňa zmätenosti. Pretože argumentovať tým, že volič je zmätený, a pritom mu uprieme informácie, aby bol menej zmätený, je asi taká logika, ako – a to všetci vieme – že každé leto skrachuje nejaká tá cestovka. I tie cestovné kancelárie sú niektoré vo väčšej sieti tých dôveryhodnejších a niektoré prevádzkujú svoju činnosť na vlastnú päsť, tak nejak uvidíme. No, čakám, kedy v rámci boja proti zmäteným turistom, ktorým neprišlo lietadlo alebo ktorí nenašli lôžko v hoteli a ocitli sa v tropických krajinách, teraz pomôžeme tým, že zakážeme cestovné kancelárie, pretože je celkom evidentné, že tieto niekedy krachujú a zanechávajú zmätených turistov.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

28.10.2019 o 10:02 hod.

MUDr. CSc.

Peter Osuský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:04

Jakub Nedoba
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Ondrej, správne si podotkol, že masitú genézu, ako sa prišlo k tomu číslu 50 dní, ktorému ja nerozumiem, lebo pán predseda Danko povedal, že jeho snom je 60 dní, ale ak koaličný partner, teda SMER, pristane na 30 dní, aj to je dobré, je to kompromis, nakoniec z toho vyšlo 50 dní. Keďže v skutočnosti, aj to si tiež správne podotkol, už aj v súčasnosti tá informácia pri tých 14 dňoch nie je dva týždne stará, lebo ten prieskum nejaký čas trvá, čiže v súčasnosti ide možno o tri týždne starú informáciu.
Keď sme dostali tento pozmeňovák alebo – ako správne hovoríš – prílepok na výbor pre verejnú správu a tam to sa obišlo bez akýchkoľvek diskusií alebo rozpravy zo strany koaličných poslancov a novinár z Denníka N sa ma pýtal teda, že kto to tam predložil, tak neveril vlastným ušiam, že ide o spoločný návrh troch poslancov zo všetkých koaličných strán, teda aj zo SMER-u, SNS, aj MOST-a. A prišlo to tam bez akýchkoľvek diskusií zo strany koaličných poslancov.
Takisto si správne podotkol, že robiť tie prieskumy nebude zakázané, bude zakázané ich zverejňovať a tam sa vytvára priestor pre veľké dezinformácie, lebo nebuďme naivní, že nejaký prieskum neunikne a už na takomto fóre sa to zrovnoprávni s tými bizarnými prieskumnými agentúrami, ktoré možno ani nemajú nejakú právnu subjektivitu, v ktorých Ľudová strana Naše Slovensko vychádza ako s 22 percentami a oni to nadšene zdieľajú. Čiže tento prílepok iba prispeje k dezinformáciám.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

28.10.2019 o 10:04 hod.

Mgr.

Jakub Nedoba

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:06

Branislav Gröhling
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán kolega, mňa najviac zaujali tie termíny, ako ste ich strieľali, z tých 14 dní na 30, potom na 50, na 60. Ja už som očakával, že prídete s pozmeňujúcim návrhom na 364 dní moratória, aby bol kľud, aby bol pokoj, aby sa nič nedialo. Ja neviem, či si neuvedomujete, že ústava, tak ako vám pán Dostál povedal, ústava už teraz hovorí, kedy je zakázané šírenie informácií. Ale ten dôvod, ktorý je cítiť od vás, že táto informácia sa mi nepáči, tam naozaj nie je (reakcia z pléna); reagujem na pána Dostála, ktorý to spomínal reálne, pretože on o tom hovoril celý čas, asi ste nepočúvali, lebo on vám hovoril, že v ústave je to reálne stanovené a ja to iba opakujem, preto som ho aj spomenul, že táto informácia sa mi nepáči, lebo to ide z toho vášho návrhu. Naozaj nie je žiaden argument a je to vyslovene iba osobné.
Takže (zaznievanie gongu) mi to tak znie, že tento celý váš návrh je, že by ste to chceli nejakým spôsobom zakonzervovať, tieto preferencie, a zakázať ľuďom meniť nejaké názory, aby nemali tú informáciu.
Ten paradox je tam vyslovene ten, že nezakazujete robiť prieskumy, ale zakazujete ich iba zverejňovať, takže vy tie prieskumy reálne budete mať. Na mňa to tak veľmi vplýva z jedného filmu, ako sa hovorilo, že "poručíme větru, dešti", a vy by ste chceli takto poručovať aj všetko ostatné. Čo sa týka; ale nedokážete poručiť sympatiám alebo preferenciám voličov, lebo tie sa zákonom reálne nedajú nariadiť a pokým máme tú slobodnú vôľu, tak voliči sa budú rozhodovať tak, ako oni chcú. A dôkazom toho sú aj voľby v dvetisícšestnástom, kedy strany, ktoré tu sedia, mali úplne iné preferencie a potom na voľbách to dopadlo úplne inak.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

28.10.2019 o 10:06 hod.

Mgr.

Branislav Gröhling

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:08

Stanislav Mizík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán Dostál, hlas ľudu, hlas boží, častokrát znie takto: Prieskumy verejnej mienky sú v našich slovenských pomeroch častokrát nie prieskumom, ale ovplyvňovaním verejnej mienky. Pre vás by bolo asi najvýhodnejšie, aby ste masírovali verejnú mienku až do dňa volieb. Každý aspoň trošku rozhľadený človek, nemusí to byť politológ, dobre vie, aké finty, aké čáry-máry sa dajú robiť s tzv. prieskumami. Hovoríte o nejakom slobodnom šírení informácií. Podľa skúseností – nielen mojich – mnohé prieskumy verejnej mienky nie sú slobodné šírenie informácií, ale mediálnou manipuláciou s cieľom ovplyvniť nálady voličov a nasmerovať ich na budúce volebné kroky.
A k tomu intervalu spoľahlivosti toľko. Pri strane, ktorá má cirka okolo 17 %, interval dva-tri percentá plus-mínus nezamáva s postupom do parlamentu. Ale umelé zníženie percent strane, čo má cirka okolo 6 %, môže narobiť veľmi zle a volič sa nakoniec rozhodne tak, že ju voliť nebude.
A koniec koncov aj sám ste priznal, že sú agentúry, čo si vycucajú výsledky z prsta. A tie tzv. seriózne agentúry, ktoré ste spomínali, tiež narobili kiksov až-až. Môj dojem je, že ste predviedli iba obyčajnú slovnú ekvilibristiku. A na dojem ešte právo mám. No a v tejto debate som nečakal montovanie hybridnej vojny, Ruska či cestovných kancelárií od vás a od vášho kolegu. A okrem toho, čo máte proti Kamerunu? Majú dobrých fotbalistov.
Ďakujem za slovo.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

28.10.2019 o 10:08 hod.

Mgr.

Stanislav Mizík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:10

Marián Kéry
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Pán poslanec, vo svojej faktickej poznámke sa budem venovať len tomu 50-dňovému moratóriu. Na úvod, nechápem, prečo ste sa stále na mňa obracali, ja som s týmto pozmeňujúcim návrhom neprišiel a potom skutočne uvádzate do omylu vášho nezorientovaného kolegu Gröhlinga. Ale za tento návrh hlasovať budem.
Vy ste hovorili o tom, že zakazujeme ľuďom prístup k informáciám. A prečo sa nepobaviť aj o druhej strane mince, a to sú dezinformácie a častokrát aj manipulácia, sám ste to pripustili. Viacerí opoziční politici sa kriticko vyjadrujú, kriticky vyjadrujú k prieskumom týkajúcim sa volebných preferencií jednotlivých strán. Ja si pomôžem statusom predsedu Kresťansko-demokratického hnutia Hlinu, ktorý povedal, že v priebehu asi štyroch-piatich týždňov tá istá agentúra AKO robila najskôr prieskum pre stranu Sloboda a Solidarita a potom pre stranu Za ľudí. Rozdiel behom štyroch týždňov bol pre KDH 2 %, pre Progresívne Slovensko viac ako 5 % a pre stranu Za ľudí 3 %. Je to normálne? V priebehu štyroch týždňov, si myslíte, že sa naozaj nálady voličov takto zmenili? Nezmenili sa skôr nálady tejto konkrétnej agentúry?
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

28.10.2019 o 10:10 hod.

Mgr.

Marián Kéry

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:12

Alojz Baránik
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja by som chcel upozorniť ešte na jeden rozmer, ktorý možnože by mohol poskytnúť aj kľúč k tomu sporu, ktorý sa tu uvádza, o tom, že či je správne zákonom nejako stanovovať, ako riešiť to, že existujú informácie a dezinformácie. Táto novela okrem iného bráni v slobodnom podnikaní tých spoločností, tých entít, ktoré sa zaoberajú prieskumami. Ak totiž tesne pred voľbami, čo je v podstate akési kľúčové obchodné obdobie pre tento druh organizácií, ak ich činnosť v podstate zakážete, tak tieto organizácie majú nárok na to, aby sa sťažovali na Ústavný súd kvôli tomu, že ich očakávania toho, toho legálneho obchodovania, v ktorom sú aktívni, boli zmarené takouto legislatívou. Predsa nie je možné povedať povedzme dva týždne pred Vianocami alebo, alebo dva mesiace pred Vianocami, že jednoducho vianočné obchody budú zavreté. Proste je to niečo, na čo tieto organizácie majú právo, očakávajú to, že sa budú môcť zúčastniť takéhoto obchodovania. A je jedno, že aká je hodnota ich výstupov, každý si to musí zhodnotiť, že či bude za tieto ich výstupy niečo platiť alebo nie, to je vec toho, kto si u nich tú službu objednáva... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

28.10.2019 o 10:12 hod.

JUDr.

Alojz Baránik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video