53. schôdza

Ďakujem za slovo. Kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci, podľa § 3 zákona č. 402/2013 Z. z. o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov volí predsedu úradu; tu bude asi podľa mňa chyba, podľa môjho názoru telekomunikačnom úrade; o zmene a doplnení niektorých zákonov volí predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky. Vláda navrhuje Národnej rade kandidáta na funkciu predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb najneskôr tri mesiace pred uplynutím funkčného obdobia predsedu.
Šesťročné funkčné obdobie súčasného predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb Ing. Vladimíra Kešjara sa ukončí 30. januára 2020.
V súlade s § 3 ods. 1 zákona č. 402/2013 Z. z. predkladám návrh kandidáta Mgr. Petra Helexu na voľbu do funkcie predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky 30. októbra 2019 uznesením č. 539.
Dovoľte mi v krátkosti vám predstaviť kandidáta Mgr. Petra Helexu, ktorý v roku 1998 ukončil štúdium na Univerzite Komenského v Bratislave na Fakulte manažmentu.
Od roku 1997 do roku 2000 pôsobil ako asistent, projektový analytik, projektový manažér a vedúci rozvoja European Privatization and Investment Corporation.
V roku 2000 až 2002 bol členom predstavenstva Dial Telekom, podpredsedom predstavenstva, výkonným riaditeľom akciovej spoločnosti Atlas.
V spoločnosti Slovak Telekom pôsobil od roku 2002 do roku 2014 a zastával funkcie vedúceho odboru korporátnej stratégie, riaditeľ pre stratégiu a rozvoj nového obchodu, senior manažér korporátneho a biznis rozvoja.
Počas dvoch rokov, od roku 2015, zastával funkciu riaditeľa obchodu, marketingu mobilných služieb spoločnosti Swan Mobile.
V roku 2017 bol riaditeľom odboru stratégie informatizácie spoločnosti a medzinárodnej agendy na Úrade podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu.
V roku 2014 až ´15 pracoval v spoločnosti Slovenská pošta ako riaditeľ úseku marketingu a korporátneho obchodu a od roku 2018 je generálnym riaditeľom a predsedom predstavenstva Slovenskej pošty, členom dozornej rady SPPS, Spoločný podnik platobných služieb, a členom dozornej rady Poštovej poisťovne.
Mgr. Helexa ovláda aktívne anglický, nemecký, ruský a český jazyk. Absolvoval medzinárodné štúdium na Univerzite of Gent v Belgicku, v Gente v Belgicku, so zameraním na audit.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne a poslanci, dovoľujem si vás požiadať o posúdenie a prerokovanie, schválenie tohto predloženého návrhu na voľbu predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb.
Mgr. Peter Helexa spĺňa podmienky na výkon funkcie predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb podľa § 4 ods. 1 zákona č. 402/2013 Z. z.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, podávam informáciu Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti o prerokovaní vládneho návrhu kandidáta na voľbu predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (tlač 1752).
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1857 zo 4. novembra 2019 pridelil vládny návrh kandidáta na voľbu predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb na prerokovanie Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti.
Vláda Slovenskej republiky navrhla Národnej rade prijať uznesenie, ktorým podľa ustanovenia § 3 zákona č. 402/2013 Z. z. o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov zvolila Petra Helexu za predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb dňom 1. februára 2020.
K uvedenému návrhu vlády bola zvolaná 93. schôdza výboru pre hospodárske záležitosti na 21. novembra 2019. Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti o predmetnom návrhu nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný.
Na 94. schôdzi dňa 26. novembra 2019 výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 412 ma poveril za, ako člena výboru podať Národnej rade informáciu o výsledku rokovania výboru.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi na úvod povedať, že návrh zákona vychádza z dvoch nelegislatívnych materiálov, a to "Analýza stavu a návrh riešenia pozemkových úprav podľa zákona č. 66/2009 o niektorých opatreniach pri majetkovom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov" a "Návrh opatrení na urýchlené vykonanie pozemkových úprav v Slovenskej republike", ktorých navrhované riešenia sa v legislatívnej podobe premietli v samotnom návrhu zákona.
Ak dovolíte, rada by som predstavila najdôležitejšie legislatívne zmeny, ktoré pomôžu nastaviť procesy tak, aby sa odstránili problémy, ktoré priniesla aplikačná prax. V súčasnosti je možné pozemkové úpravy podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona SNR č. 330 o pozemkových úpravách (ďalej "zákon 330") z dôvodu, že došlo k podstatným zmenám vo vlastníckych a užívacích pomeroch v obvode pozemkových úprav, iba povoliť na žiadosť.
Treba uviesť, že zmena dôvodu reflektuje na objektívne skutočnosti, kedy v odôvodnených prípadoch už po veľkých nariadených pozemkových úpravách (napríklad na základe rozhodnutia súdu alebo po zápise pozemkových úprav do katastra nehnuteľností) nastanú prípady, keď je potrebné usporiadať hospodárenie na pôde.
Môžem povedať, že právna úprava takouto legislatívnou zmenou umožňuje príslušnému okresnému úradu vzhľadom na to, že má konkrétnu vedomosť o celkovej problematike pozemkového vlastníctva v rámci svojej miestnej pôsobnosti podať podnet a so súhlasom ministerstva nariadiť pozemkové úpravy. Môžme v skratke uviesť, že uvedený dôvod bude možné aplikovať nielen pre povolené pozemkové úpravy, ale aj pre nariadené pozemkové úpravy.
Pokiaľ ide o ďalšiu legislatívu, zmena sa týka opäť § 2, ktorým sa dopĺňa nové písm. l) o ďalší dôvod vykonania pozemkových úprav. Ide o prípady majetkoprávneho usporiadania pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky.
Môžem povedať, že konečne dochádza k odstráneniu niekoľkoročného problému a roztrieštenosti konania v rámci nesúladu zákona č. 66/2009 o niektorých opatreniach pri majetkoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na VÚC a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona 330/1991 Zb. V nadväznosti na doplnený dôvod pozemkových úprav sa touto novelou zákona 330 dopĺňa aj nový § 8i, ktorý upravuje procesný postup pozemkových úprav z vyššie uvedených dôvodov.
V navrhovanom ustanovení § 8i dochádza k nastaveniu procesného mechanizmu určením postupu žiadateľa (obce, VÚC) k určeniu podmienok a spôsobu začatia konania, určeniu spôsobu vyrovnania a posudzovania podmienok primeranosti vyrovnania. Hodnota pôvodných pozemkov, teda pozemkov vlastníka pod stavbou, pre konkrétne katastrálne územie sa určí ako desaťnásobok najvyššej hodnoty bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek podľa vyhlášky 38/2005 o určení hodnoty pozemku a porastov na nich na účely pozemkových úprav najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy z najkvalitnejšej BPEJ v danom katastrálnom území podľa nariadenia vlády SR č. 58 o odvodoch za odňatie a neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy v znení neskorších predpisov. Hodnota pozemkov na účely vyrovnania sa určí podľa vyhlášky č. 492/2004 o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov.
Ďalšiu významnú zmenu, ktorú chcem podčiarknuť a zdôrazniť, je zavedenie osobitného kvalifikačného predpokladu. Tu chcem zdôrazniť jednak za seba, ale aj za ministerstvo, že sa veľmi teším zavedeniu tohto inštitútu, nakoľko pozemkové úpravy patria z hľadiska zložitosti, času a financií k zdĺhavým a náročným procesom, a preto je namieste presne stanoviť požiadavky vzdelania pre určených zamestnancov, ktorí budú vykonávať pozemkové úpravy, aby sme do budúcna predišli nekvalitne odvedeným pozemkovým úpravám.
Podmienkou pre získanie osobitného kvalifikačného predpokladu bude najmenej vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore zameranom na pozemkové úpravy, geodéziu, kartografiu, poľnohospodárstvo a krajinárstvo, lesníctvo, hydromeliorácie, krajinu a záhradnú architektúru, priestorové plánovanie, ochranu a využívanie krajiny alebo právo, alebo v inom študijnom odbore a najmenej päťročná odborná prax v oblasti pozemkových úprav. Zamestnanci, ktorí splnia podmienky vzdelania, budú povinní absolvovať skúšku pred skúšobnou komisiou na ministerstve. Samozrejme, ďalšie podrobnosti na získanie osobitného kvalifikačného predpokladu, podmienky skúšky či skúšobnej komisie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Ďalším problémom z aplikačnej praxe, ktorý bolo potrebné doriešiť, je doručovanie v prípadoch, ak došlo k úmrtiu vlastníka pozemku alebo jeho vyhláseniu za mŕtveho. Aby som vám priblížila aspoň čiastočne túto problematiku, dovoľte mi uviesť, že konanie o pozemkových úpravách je samo osebe komplikovaným a dlhým správnym konaním vzhľadom na jeho jednotlivé fázy so stovkami účastníkov, v ktorom pomerne často nastávajú prípady, kedy nie je možné ani po využití všetkých dostupných možností zistiť právneho nástupcu vlastníka pozemku, ktorý zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.
Takáto situácia konanie zbytočne predlžuje, dokonca aj o niekoľko rokov. Legislatívna úprava zavádza v danom prípade ešte predtým, ako bude známy okruh dedičov, možnosť okresnému úradu ustanoviť opatrovníka z okruhu blízkych osôb poručiteľa, vlastníka pozemku, v poradí manžel alebo deti, ktorý sa prevažnú časť roka zdržuje v obci, v ktorej prebiehajú pozemkové úpravy. Pokiaľ takéto osoby nebude možné ustanoviť za opatrovníka, okresný úrad ustanoví za opatrovníka obec. Opatrovník bude na účely pozemkových úprav vykonávať úkony do zápisu dediča do katastra nehnuteľností a hájiť jeho záujmy.
Ďalšou legislatívnou zmenou návrh zákona reflektuje na problém aplikačnej praxe, kedy nebol zadefinovaný jednoznačný názov dokumentácie, ktorá obsahovala výsledky stavu prípravného konania. Názvy tejto dokumentácie, i keď z obsahu bolo jasné, že ide o výsledky stavu prípravného konania, sa odlišovali, a preto sa v záujme jednotného pomenovania zavádza jednotná terminológia pre tento typ dokumentácie.
Čo je dôležité spomenúť, že v odôvodnených prípadoch môže okresný úrad rozhodnúť, že niektoré z dokumentácií sa nebudú vyhotovovať vôbec, prípadne niektoré sa budú vyhotovovať iba v určitom rozsahu. To však záleží, samozrejme, od konkrétnej situácie, pričom v rozhodnutí o nariadení alebo povolení pozemkových úprav musí okresný úrad riadne odôvodniť, prečo rozhodol o zmene v zložení alebo rozsahu dokumentácií, teda prečo vynechal, prípadne zredukoval časti dokumentácie.
Pre účely pozemkových úprav sa ďalej zavádza definícia vlastného trvalého porastu a trvalého porastu na cudzom pozemku. Návrh zákona zároveň definuje povinnosti vlastníka trvalého porastu na cudzom pozemku pri jeho zápise do registra porastov a upravuje sa aj vyrovnanie pri trvalých porastoch na cudzom pozemku, ktoré sú zapísané v registri porastov.
V rámci prerokúvania uvedených podkladov dochádza k skráteniu lehoty zo súčasných 30 dní na 15 dní, čoho dôsledkom má byť zrýchlenie konania o pozemkových úpravách.
Stanovuje sa výmera pozemkov, pri ktorej nie je potrebný súhlas s nedodržaním kritérií primeranosti nových pozemkov v polohe, hospodárskom stave a druhu pozemku. Tento stav vychádza z aplikačnej praxe vzhľadom na rozdrobenosť pozemkov s veľkým počtom spoluvlastníckych podielov. V praxi sa pomerne často vyskytujú prípady, kedy spoluvlastník, ktorý vlastní príslušnú časť pozemku, v prepočte nedosiahne ani jeden meter štvorcový. Keďže ide o veľkú skupinu takýchto spoluvlastníkov, stanovila sa hranica, že do 50 metrov štvorcových nebude potrebný súhlas od týchto spoluvlastníkov, nakoľko by to celý proces v praxi výrazne spomalilo a skomplikovalo.
Ďalšou legislatívnou zmenou dochádza k úprave § 14 ods. 8 zákona č. 330 a jeho zosúladenie s právnou úpravou § 13 ods. 2 zákona 504/2003 týkajúcej sa úpravy nájomných vzťahov po ukončení pozemkových úprav. Chcem uviesť, že navrhovaná legislatívna úprava tohto ustanovenia podporuje a reflektuje na stabilitu podnikateľského prostredia na pôde, pričom vychádza aj zo záverov prijatých v dokumente "Stratégia hospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2030", ktorý bol schválený na rokovaní vlády Slovenskej republiky 27. júna 2018.
V rámci prerokovania tohto návrhu zákona v prvom čítaní zazneli názory, že toto ustanovenie prináša dlhodobé konzervovanie existujúcich nájomných vzťahov na úkor nových záujemcov o hospodárenie na pôde. Opak je však pravdou. Ministerstvo v záujme riešenia tohto problému predkladá dve zmeny, ktorých cieľom je na jednej strane zachovať stabilitu podnikania na pôde a na druhej strane vytvoriť aj priestor pre nových, najmä mladých poľnohospodárov. Prvá zmena spočíva v tom, že predmetné ustanovenie sa upravuje tak, že po pozemkových úpravách má doterajší nájomca právo na uzatvorenie novej nájomnej zmluvy, ale iba na čas do skončenia pôvodnej nájomnej zmluvy.
Druhá, ešte podstatnejšia zmena spočíva v tom, že právo doterajšieho nájomcu na uzatvorenie nájomnej zmluvy k novým pozemkom nevzniká, ak chce ich vlastník na týchto pozemkoch hospodáriť sám, alebo ak chce takéto pozemky prenajať jemu blízkej osobe alebo právnickej osobe, ktorej je členom alebo spoločníkom... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Klus, Martin, podpredseda NR SR
Nerád vás prerušujem, pani ministerka, ale mali sme už pred piatimi minútami skončiť schôdzu, tak sa chcem opýtať, že na koľko to ešte máte.

Matečná, Gabriela, podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Ešte tak dve-tri minútky.

Klus, Martin, podpredseda NR SR
Je všeobecný súhlas, že necháme pani ministerku, nech dokončí? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne, tak nech sa páči.

Matečná, Gabriela, podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Takto navrhovaná zmena podľa názoru ministerstva výrazne posilní možnosť pre nových záujemcov hospodáriť na pôde, a to najmä formou tzv. rodinných fariem.
Návrh zákona ďalej reaguje na zmeny v zákone o registri právnických osôb. V minulosti nastávali aplikačné problémy, ako postupovať a či je vôbec potrebné vytvoriť združenie účastníkov pozemkových úprav, ak je v obvode pozemkových úprav menej ako desať vlastníkov vrátane tých neznámych.
Z pohľadu praktického jednoznačne treba uviesť, že združenie účastníkov pozemkových úprav zastupuje vlastníkov a aktívne sa vyjadruje na základe prijatých stanov napríklad k určeniu hodnoty pozemkov, tvorbe zásad umiestnenia náhradných (nových) pozemkov, k návrhu nového priestorového usporiadania pozemkov, k námietkam proti všeobecným zásadám funkčného usporiadania územia a podobne, z čoho jednoznačne vyplýva, aby takéto združenie zastupovali, združovali známi vlastníci so známym pobytom, resp. tí, ktorých sídlo alebo miesto pobytu je známe. Nie je žiaduce, aby sa proces pozemkových úprav spomalil zisťovaním adresy alebo sídla neznámeho vlastníka.
V záujme zdôrazniť, že ide o známych vlastníkov, návrh zákona rovno používa pojem známy vlastník. Ustanovujú sa podrobnosti zápisu združenia účastníkov do registra združení účastníkov pozemkových úprav, ktorý eviduje príslušný okresný úrad.
Návrh zákona ďalej vymedzuje počet členov predstavenstva v závislosti od výmery pozemkov: v obvode pozemkových úprav do 500 hektárov tri až deväť členov, pri výmere nad 500 hektárov päť až jedenásť členov.
Pokiaľ ide o ďalšie legislatívne zmeny, návrh zákona mení a dopĺňa aj zákon 180/1995 o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.
Navrhovanou legislatívnou zmenou dochádza k možnosti vyporiadať celé nehnuteľnosti iných stavieb vrátane tzv. pridomových záhrad a pridomových dvorov, ktoré svojím umiestnením a využitím tvorí s inou stavbou funkčný celok a sú dlhodobo užívané vlastníkmi inej stavby.
Ďalšou zmenou je, že sa stanovuje minimálna výmera poľnohospodárskeho pozemku (3 000 metrov štvorcových), ktorý podlieha ochrane proti drobeniu po pozemkových úpravách, nakoľko bolo zistené, že až dve tretiny poľnohospodárskych pozemkov po pozemkových úpravách majú výmeru menšiu alebo rovnú 3 000 metrov štvorcový
Ďalšie legislatívne zmeny v súvislosti s pozemkovými úpravami sa dotkli aj zákona 504 o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a z pohľadu aplikačnej praxe sa do zákona dopĺňa ukotvenie, ustanovenie, ktoré umožňuje okresnému úradu zverejniť predbežné údaje o obvyklej výške nájomného za predchádzajúci rok. Predbežné údaje sa budú zverejňovať k 30. aprílu príslušného kalendárneho roka. V prípade nezrovnalosti v zverejnených údajoch môže nájomca požiadať príslušný okresný úrad o prešetrenie takýchto údajov v lehote do 15. mája.
V rámci spomenutých pozemkových úprav návrh zákona upravuje procesný postup v rámci vzniku podnájomného vzťahu v prípadoch po skončení pozemkových úprav. Ide o prípady, kedy by vlastník pozemku vstupom do užívania svojho pozemku, kde sa nájom skončil alebo má skončiť, narušil, sťažil alebo znemožnil racionálne obhospodarovanie susedných pozemkov. Takémuto vlastníkovi pozemku prislúcha, samozrejme za podmienok upravených v návrhu zákona, podnájomný pozemok v rovnakej výmere a bonite a spravidla v rovnakom diele pôdneho bloku.
Na záver by som rada poďakovala za pozmeňujúci návrh, ktorý prispieva k vylepšeniu vládneho návrhu zákona.
Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie a schválenie predloženého návrhu zákona a jeho posunutie do tretieho čítania. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán podpredseda. Národná rada uznesením 2123 z 15. októbra 2019 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor uznesením č. 775 z 19. novembra 2019 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 328 z 19. novembra 2019 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch spoločnej správy 1 až 15 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených, uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu v súlade s § 79 ods. 4 a s § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 338 z 26. novembra 2019. V citovanom uznesení výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.
Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.

Dobré neskoré ráno, pani ministerka, pán spravodajca, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia. Takže máme tu v druhom čítaní návrh zákona, novela zákona o pozemkových úpravách, ktorá, myslím si, že mala by aj do budúcna zásadným spôsobom riešiť, akým spôsobom to naše pozemkové právo tu budeme mať uložené, resp. ako sa vlastník bude môcť domôcť svojho práva alebo nedomôcť svojho práva ku pozemkom. Možnože sa budem aj opakovať z prvého čítania, lebo tam som toho povedal trošku možnože viacej, ale musím to zopakovať stále, lebo toto neni na každodennom nejakom poriadku, aby sme tu každý deň, tu mali 330 zákon o pozemkových úpravách.
Ako už spomenula pani ministerka, a som rád, že tlmočí, že prakticky patria tieto konania s pozemkami a pri pozemkových úpravách, komasáciách ku najzložitejším konaniam s viacero ako sto a viac účastníkmi, ktorí prakticky do toho vstupujú. A myslím si, že pokiaľ je to tak významná udalosť, že sa bude robiť v danom katastrálnom území raz za 100-150 rokov, tak nemali by sme to brať na ľahkú váhu. Žiaľ, zdá sa mi, že aj touto novelou v niektorých bodoch si to zľahčujeme, a tým pádom to právo vlastníka, ktoré je garantované aj v Ústave Slovenskej republike, je znovu niekde dané do úzadia, aby sa nemohol v daný čas možnože odvolať, pripomenúť, poukázať na nejaké chyby, resp. opraviť to, čo už bolo zvrzané možnože aj pri tých registroch, alebo ešte možnože aj pri reštitúciách a ďalších konaniach.
Takže pani ministerka tam hovorí, že riešime, samozrejme, hlavne tie pozemky, ktoré prešli pod VÚC-ku alebo obce a neboli poriešené. Zákon č. 66, áno, myslím si, že je to východisko, ako to nejakým spôsobom urýchliť a dať zadosť aj týmto vlastníkom, ktorí takto už trpia niekoľko desiatok rokov a nemôžu sa domôcť pozemkov a spravodlivého vysporiadania pod týmito nejakými stavbami, ktoré sú tam. A to je jedno, či sú to líniové, alebo klasické nejaké nehnuteľnosti, budovy a stavby. Samozrejme, pokiaľ chceme hovoriť o tom, že ideme si ctiť to vlastnícke právo, tak podľa môjho názoru by sme mali dať priechod vlastníkovi, ktorý má diktovať, ako pri pozemkových úpravách sa bude to dané územie komasovať.
To, že komasácia je iba časťou pozemkových úprav, pretože druhou časťou je aj krajinotvorba, ktorú by sme, samozrejme, tiež chceli pri týchto pozemkových úpravách zrealizovať, je realita. Potvrdila to aj pani ministerka, že budeme robiť pozemkové úpravy, nie komasácie.
Včera ma oslovil jeden kolega z nás poslancov a povedal, že čo sú komasácie, pretože on bol zaskočený, keď takúto, nejaké, dotaz bol naňho. Tak vysvetlím aspoň tak v kocke, nebudeme tu robiť nejakých veľkých vedcov zo seba.
Proste komasácia je nejaké sceľovanie pozemkov, ktoré by tu malo dôjsť alebo prísť, pretože sme zdedili uhorské právo a to uhorské právo dáva každému dedičovi šancu dediť až na svoj podiel. A v súčasnosti to máme až na meter štvorcový alebo aj menej. Tým pádom áno, komasácia, to sceľovanie pozemkov je tu nevyhnutná realita, ktorá musí prísť, ale, samozrejme, nemôže to byť robené na úkor toho vlastníckeho práva ako takého. Áno, máme tam určité kategórie, aj teraz sa v tejto novele zákona, pani ministerka tiež to uviedla v úvodnom slove, určité veľkostné kategórie, by som povedal, uvoľňujú. Tam už netreba nejaký súhlas, môžme to už finančne odškodniť, ďalšie veci. Áno, myslím, že tie drobné, nejaké tie vlastnícke podiely si potrebujú aj takýmto spôsobom nejako proste byť očistené, a v tomto zákone aby nebolo bránené priechodu ďalším konaniam, aby takto bolo to ukončené.
Čo ma ale najviac trápi, ma trápi to, že prakticky počet účastníkov, počet účastníkov konania, ktoré v mnohých prípadoch sa nám zdajú, že na jednej strane glorifikujeme, že ako je to obtiažne a ťažké, niekoľko sto účastníkov je v každom konaní, a na druhej strane, keď sa majú dozvedieť o určitých, by som povedal, úkonoch, ktoré prebiehajú pri pozemkových úpravách alebo sa chystajú, že budú prebiehať, tak vtedy ministerstvo, resp. správny orgán cez zákon, ktorý teraz tu máme, bude určitú skupinu charakterizovať ako, by som povedal, nad limit, ktorý zákon umožňuje, aby bolo doručené do vlastných rúk určité oznámenie. Mám konkrétne na mysli začatie, či už nariadenie, alebo schválenie, teda rozhodnutie o začatí pozemkových úprav, buď povolenie, alebo nariadenie a musím povedať, že aj tom, tomu sa bude venovať môj pozmeňujúci návrh, ktorý, samozrejme, na konci prečítam.
Myslím si, že, pani ministerka, keď raz za 150 rokov budeme riešiť to vlastnícke právo, ktoré nebudú kozmetické úpravy, to budeme presúvať z jednej strany katastrálneho územia na druhú a bude vznikať nový stav a musíme si zadefinovať všeobecné zásady funkčného usporiadania územia, to znamená, že musíme garantovať aj tým vlastníkom, aby to ich ústavné právo na to súkromné vlastníctvo bolo zachované aj po pozemkových úpravách, tak mali by sa o tom dozvedieť v pravej chvíli, aby mali dostatočný čas na to, aby sa zariadili. Čo znamená zariadiť sa?
Pani ministerka, podľa mňa, resp. kolegovia z ministerstva, zariadiť sa znamená to, aby sme napríklad začali robiť náhradnícke konania, keď tam Slovenský pozemkový fond v každom katastrálnom území zastupuje nezistených, ja hovorím teda neznámych, ja hovorím, že nezistených vlastníkov, pretože my vieme, kto to je, že je to Ján Lukáč, meno tam má, alebo je to nejaký urbár, ktorý má meno v pozemkovo-knižnej vložke v poslednom zápise, ale my nevieme jeho súčasného dediča, jeho súčasného potomka alebo súčasný stav a adresu, aby sme mohli s ním komunikovať. Takže mne sa zdá, že lepšie bude používať nezistený vlastník ako neznámy vlastník, ale to je už iba technikália.
Takže, pani ministerka, práve áno, títo ľudia by mali dostatočný predstih na to, aby si možno že urobili aj to náhradnícke konanie, pretože akonáhle už bude mať v konaní o pozemkových úpravách nejaký doklad, že požiadal o náhradnícke konanie po tých svojich neznámych predkoch, tak myslím si, že už vtedy ho nebude zastupovať Slovenský pozemkový fond, ale bude ho zastupovať on sám seba, resp. tú rodinu. Slovenský pozemkový fond, bola ste jeho šéfkou, aj včera sme mali, a že to je predvčerom, sme mali, včera to bolo, áno, rozdelenie finančného nejakého hospodárenia fondu. Áno, som rád, že idú z fondu Slovenského pozemkového fondu aj na pozemkové úpravy a že sme to odsúhlasili aj na výbore, tak myslím, že je to dobrý počin, keď už vláda hovorí, že pôdohospodárstvo je strategické odvetvie a že pozemkové úpravy a, samozrejme, v rámcovaní komasácií by mali ísť, tak tie financie sa musia nájsť, či sa niekomu páči, alebo nepáči.
V novele zákona riešite aj osobitné predpoklady pracovníkov ministerstva, resp. okresných úradov alebo úradov v sídle kraja, to znamená tých opravných prostriedkov, kde hovoríte, že bude určité preskúšanie, bude určitá vytvorená komisia, aby boli spôsobilí na dané úkony, ktoré ich čakajú, a podľa všetkého nás budú čakať minimálne 20, ak nie 50 rokov, ja hovorím, a preto by som bol veľmi rád, keby v tej komisii, ktorú budete vy zostavovať, lebo asi ministerstvo bude mať hlavný, nejaké hlavné slovo a bude hlavným garantom, aby tam boli ľudia, ktorí konali v súlade so zákonom pri doterajších pozemkových úpravách, ktoré už boli realizované, pretože predpokladám, že tam budú praktici, ktorí neišli v rozpore s týmto pozemkovým právom a s ústavou, pretože aj na niektorých pozemkových úradoch aj keď prišla kontrola a bola, bol udelený protokol, tak na základe tohto protokolu neboli vyvodené určité, by som povedal, že úkony, čo sa má v ďalšom konaní robiť, a nebol by som rád, aby možnože takíto úradníci boli v týchto komisiách, ktoré budú určovať o to, že ako bude spôsobilý ten pracovník po tejto skúške.
Ja viem, že máte ťažkú pozíciu, a chcem veriť, že to, čo ste aj deklarovali, že chceme, aby bola špecializovaná štátna správa pri pozemkových úpravách, pretože vy keď ich môžte metodicky riadiť, tak ich viete, ako riadite. Nemôžte ani finančne, nemôžte ani personálne, môžte akurát metodicky. A nechcem byť, nejak ísť až do extrému, ale zdá sa mi, že v mnohých prípadoch sa to javí až tak, že tí štátni úradníci neplnia vaše metodické pokyny, a potom to vyzerá, že náš kredit, nášho ministerstva ide u občanov veľmi a veľmi dole. A to myslím ja ako tiež pracovník pozemkového úradu bývalého, teraz odboru pozemkového, cítim ako tiež určitú urážku, že takto sa, sme vnímaní našim, našimi občanmi.
Chcem sa opýtať, samozrejme, že ste dali tam opatrovníka, ak zomrie počas konania nejaký účastník, samozrejme, myslím, že je to logické vyústenie nejakej tej novely, áno, že tak to musí byť, lebo je tam problém, nevieme to pohnúť ďalej, takže myslím, že s tým problém neni, že 3-tisíc metrov štvorcových sme dali, že nebudú podliehať drobeniu, dobre aj to môže byť, ale chcem sa opýtať, prečo vypadlo v § 7, že pozemkové úpravy týkajúce sa vysporiadania pozemkov pod určitými osadami tých marginalizovaných skupín, prečo tam vypadlo, že môže to začať iba na podnet obce. Aká tam bola nejaká logická úvaha, keď ste to vyhodili? Pretože podľa novely tam to už nebude, takže pýtam, sa prečo písm. j) nebude môcť byť dané iba na podnet obce, že kto by tam ešte aký, že by sa to nestalo, že tam prídu nejakí developeri a budú si tam robiť nejaké ďalšie veci, ktoré by mohli nejako zle skončiť a nechcem povedať nejakých extrémistických alebo ďalších skupinách, ktoré by tam mohli ísť, takže chcel by som vedieť, že aká je odpoveď, prečo obec bola z tejto nejakej skupiny vylúčená.
Čo sa týka tých lehôt, lebo to som aj minule spomínal, že znižujeme lehoty z 30 dní na 15 dní, kolega Vašek, áno, to nám zdôvodnil tým, že iba v niektorých oblastiach. No takže, vážení, pokiaľ nedáme oznámenie ľuďom, že začínajú pozemkové úpravy, to znamená, že buď sú povolené, alebo nariadené, to znamená, tu sme povedali, že im dáme iba verejnou vyhláškou, teraz to bolo 50 občanov, teda 50 účastníkov, teraz ste to znížili na 20, čiže do 20 im doručíme do rúk, nad 20 už nedoručíme, iba verejnou vyhláškou, tak sa pýtam, že keď ešte dáme zníženie lehôt z 30 na 15 pri úvodných pokladoch, to znamená zverejnenie registra na obci, z 30 dní na 15 dní sme to znížili, to znamená toho registra, ktorý bude podkladom pre pozemkové úpravy, aby sa o tom dozvedelo čo najviac ľudí. Však to má byť zmyslom, nie? Robíme to a hovorím ešte raz, raz za 150 rokov. Veď predsa štát nemôže tlačiť ľudí k múru iba kvôli tomu, že si povie, že zrýchlime to, hurá, ideme rýchlo, rýchlo, rýchlo, teraz sme 30 rokov alebo 10 rokov nerobili nič a teraz zrazu ideme a rýchlo znížime lehoty. A to je register pôvodného stavu, ktorý keď možnože aj na, nejakí náhodní vlastníci keď tam prídu na návštevu na tú obec a prejdú okolo obecného úradu a uvidia tam na tej nástenke to visieť, tak asi im ťukne, že aha, však ja som cudzí, už nebývam v tej obci, ale vidím to tu. Keď to znížime na polovicu, iba na 15 dní, tak znižujeme, samozrejme, možnosť oboznámenia sa s tým, že nejaké pozemkové úpravy v tomto území idú. Nehnevajte sa, toto nemôžem prežuť, a preto budem tam možnože aj v budúcnosti dávať nejaké zmeny, aby toto sa vrátilo späť. To znamená register.
Potom. Kedy môžu podať námietku účastníci proti tomuto registru pôvodného stavu? Takisto znižujeme z 30 na 15. Niektorí za týždeň sa nedokážu, možnože sú to starší ľudia, nedokážu ani svoju rodinu dať dokopy, aby povedali, poďte, lebo niečo mi tu prišlo. Chodím po tých obciach, vidím, počujem, vnímam, ako to ľudia hovoria, my nevieme, čo sa deje. Naša babka, ktorá má 90 rokov, dostala papier, nevieme, rýchlo sme dávali dokopy, aby sme sa mohli nejakým spôsobom odvolať alebo dať nejakú pripomienku, no my to skracujeme z 30 na 15. No nehnevajte sa, neberiem!
Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia, to isté, ktorý je v obvode, z 30 na 15. To znamená, chceme urýchliť čas, ktorý, by som povedal, že mal by byť daný tým vlastníkom, o ktorých hovoríme, že nemajú vzťah k pôde, a štát, žiaľ, im nedopraje to, aby sa mohli s tou pôdou nejaký spôsobom zžiť aj tým spôsobom, že im oznámi, že idú pozemkové úpravy, aby začali o ňu zaujímať, ale potrebujeme asi čím skôr všetko urobiť, aj register pôdneho stavu, aj funkčné zásady čím skôr, aby sme nemuseli riešiť tie námietky možno tých ľudí, ktorí raz za 150 rokov tie námietky môžu vzniesť. Pani ministerka, toto nehovorí o nejakom kvalitatívnom výkone a snahe týchto pozemkových úprav, aby do budúcna sme nemali nejaké sťažnosti, žaloby, petície a neviem čo všetko možné.
Samozrejme, aj dotknuté orgány ku všeobecným zásadám funkčného usporiadania, tiež sa to znížilo na 15 dní, to znamená aj tí, čo tam možnože chcú alebo majú tam určité svoje práva a povinnosti voči nejakým tým nehnuteľnostiam alebo danostiam v danom území, prakticky znovu to majú znížené na 15 dní. Myslím si, že toto neprináša kvalitu, skôr prináša určitý možnože aj chaos do daných riešení a možnože bude o to viac zamestnávať nejaké tie súdy, prokuratúry a iné, pretože mnohí si nebudú ani stíhať za 15 dní uvedomiť, do čoho sme to vošli. Keď takto pôjdeme ďalej, bude to, že za 2 mesiace im tam preberieme všetko, a zistíme, že fíha, však už sme schválili aj funkčné zásady a už ideme drobiť to územie na drobné, že tu bude ten, ten bude henten, a títo ešte ani nevedia o tom, že tam vôbec niečo sa dotýka ich majetku.
Vážení, toto neni o pozemkových úpravách, toto je o tunelovaní vlastníctva, kde ten vlastník je hodený cez palubu. Nestojí štátu za to, aby raz za 150 rokov oznámil vlastníkovi, že idú pozemkové úpravy?! Nestojí tomuto štátu, tieto peniaze, aby vlastník vedel, že konečne ide sa s jeho majetkom niečo robiť a on ako plnohodnotný vlastník môže do toho nastúpiť a hovoriť. Ako som spomínal, veď tu tí, ktorí boli malí, mali desatinu, mali stotinu v pozemkoch, zrazu budú mať vlastníctvo v jednej jednine, budú sami, oni konečne dostali svoje právo rozhodovať o svojom majetku. Uvedomujete si, akú šancu im dávame? Áno, ktorú majú mať, tak ako to bolo v rakúskom alebo v inom práve, alebo v nemeckom. Samozrejme, že máme im tú šancu dať, a som rád, že im ju dávame cez zákon č. 330, ale nemôžeme to dávať takto, viete ako, že im ani neoznámime, a potom začneme s nimi šibrinkovať, že vy ste nevedeli, vy ste mali.
Viem, čo mi asi poviete, pani ministerka, že vlastníctvo zaväzuje a sú tam práva aj povinnosti a že majú sledovať na súd. Pani ministerka, ale veď sa ani my nechceme, aby všetko sa súdilo. Chcete, aby sa celý slovenský národ súdil? Veď keď budeme robiť ešte, zákony by mali zjednodušovať tie procesy a mali by tým ľuďom pomáhať riešiť ich problémy a krivdy. A zdá sa mi, že tu ešte budú väčšie krivdy, pretože už, možnože aj vy ste dostali list od mladých farmárov a ďalších, ktorí áno, cítia, že tu budú znovu veci, ktoré nemajú nič spoločné s tým, ako pôvodne bol vnímaný zákon o komasácii a o pozemkových úpravách.
Keď sme na výbore debatovali o podnájomných zmluvách, no nehnevajte sa, vážení, veď prečo sme vyčleňovali pätnástku? Náhradné pozemky. Lebo neboli prístupné a mal to iba v podiele, nemal väčšinový podiel. A vy mi chcete povedať, že po pozemkových úpravách budeme ho znovu presúvať z jeho jednej parcely, kde má v jednej jednine a má prístup, ho budeme presúvať inde, na iný pozemok? No nehnevajte sa. A dôvod? Racionálne užívanie pozemkov? Vy mi chcete povedať, že tu chcem mať celú jednu republiku, ktorá bude v jednom hone? V jednom hone? Alebo že by celý chotár bol v jednom hone u jedného užívateľa? Veď to o tom, to sú tí drobní, malí, začínajúci, ktorí potrebujú to mať, a pozemkové úpravy robíme preto, aby ten vlastník v jednej jednine mohol vstúpiť do užívania vlastného majetku. Veď 90 % máme v nájme. Veď pozemkové úpravy sledujú, aby vlastník hovoril a gazdoval na svojom. Pretože kto sa najlepšie stará o svoj majetok? No predsa vlastník sa správa k svojmu majetku najlepšie, nie užívateľ. A ešte keď tam máme podnájomnú zmluvu, že podnájom má prvý podnájomník, druhý, podnájomník tretí, podnájomník piaty, desiaty, tristý, však vy ani nebudete vedieť, kto vám zdevastoval pôdu, ľudia boží!
A vy toto chcete uviesť do praxe? Že podnájomné zmluvy, podnájomné vzťahy po pozemkových úpravách? Nehnevajte sa, neberiem. A budem stále hájiť tých, ktorí majú aj tých 300 metrov štvorcových, aj čo majú tých 5-tisíc metrov štvorcových, nie iba tí, čo majú 20-tisíc hektárov, pretože je to o nich. A kto má najlepší vzťah k majetku? No predsa vlastník, veď si to konečne už uvedomme! Nežijeme v socializme, kde užívacie právo bolo nad vlastníckym. Žijeme v demokracii, kde vlastnícke právo diktuje, čo tam na tom pozemku bude. A keď si to nechceme uvedomiť, tak láskavo ja vám to budem hovoriť stále, pokiaľ tu niekto bude za Obyčajných ľudí a naše hnutie, pretože vlastníctvo je nad užívateľom, a nehovorte, že o tom neviete vy, pretože ste to dali aj do ústavy. A táto ústava zatiaľ platí, pokiaľ viem. Takže chcem veriť, že to aj tými špeciálnymi zákonmi, keď sme definovali pôdu, čo znamená pôda, že je nenahraditeľné dedičstvo, že ju aj tými špeciálnymi zákonmi budeme chrániť, a pri tej pôde aj vlastníctvo, pretože výrobný prostriedok, ktorým v poľnohospodárstve a v lesníctve je pôda, predsa nemôže byť dehonestovaný a musí sa dostať k tomu v prvom rade vlastník až potom užívateľ môže hovoriť, či, pán vlastník, môžem na váš pozemok umiestniť moju výrobu, alebo nemôžem? Nie, že bude sa pýtať užívateľ, teda vlastník užívateľa, že prosím ťa, daj mi, ja sa k tomu nedostanem 25 rokov, blbosť.
Takže, pani ministerka, myslím si, že toto vlastnícke právo, ktoré stále nejakým spôsobom nie a nie uviesť do praxe, aby ten výkon vlastníckeho práva bol, áno, musím povedať, aj s pomocou možnože ministerstva u tých ľudí obnovený, pretože oni stratili, pani ministerka, aj vy to viete, že stratili sme vzťah k pôde.
To sme stratili, áno, 40 rokov, tak to bolo. Ale my predsa nechceme v tom pokračovať. My to chceme uviesť predsa na správnu mieru, ako to beží v kultúrnom, civilizovanom svete. Viete ako, áno, v Rusku mali jedno LV-čko, celé Rusko bolo jeden list vlastníctva, štát, ale celé Francúzsko bolo o tých malých, celé Nemecko, Anglicko je o tých malých a začínajúcich a stredných podnikateľov možno, kde majú tam tie farmy.
A keď som bol vo Francúzsku a som videl, že, pani ministerka, že pri každej farme, viete, čo je ešte? Pri každej rodinnej farme je nádrž na vodu, nádrž na vodu. Oni už to pochopili, my to ešte stále nechápeme, že musíme tú vodu ochraňovať a zdržiavať na území čo najviac, pretože tá mikroklíma a spodné vody, infiltrácia do pôdy a ďalšie veci a čistenie vôd, možnože biologické čističky, to sú ďalšie námety, ktoré môžme, týmto spôsobom v krajine zlepšovať život našich obyvateľov, aby sme tu pili aj zdravú vodu, aj mali zdravé potraviny zo zdravej pôdy, ktorá tam je a ktorá je filtrovaná aj tou nejakou vlahou, ktorá cez ňu prechádza.
Takže, pani ministerka, ja hovorím, že to doručovanie, čo tu má byť raz za 150 rokov, musí byť do vlastných rúk u každého vlastníka, ktorý je dotknutý pozemkovými úpravami, a musí to byť v zákone, takže toto bude sa dotýkať, môj prvý pozmeňujúci návrh, ktorý tu budem dávať, teda v prvom bode, a v druhom bode, aby sme vylúčili to prednostné právo nájmu v..., o pozemkových úpravách, ktoré bolo momentálne upravené do roku 2012 tak, že môže pokračovať tá nájomná zmluva, a vy ste to ešte vyšperkovali, že tých, do tej doby, dokiaľ nedobehne tá stará zmluva, resp. sú tam výnimky, že sú tam začínajúci, mladí farmári a že je pracovníkom alebo je jeho synom, alebo v príbuzenskom pomere. Áno, všetko to tam je, len, vážení, tie pozemkové úpravy predsa majú riešiť aj priestorové usporiadania hospodárenia na pôde a to je tá know-how, za ktorých si tu geodeti a tí ich dodávatelia berú tie peniaze, ktoré budú z toho budgetu pozemkových úprav brať. To je to ich know-how, že urobia tak, aby sme nemuseli podpisovať tie ďalšie podnájomné a neviem aké iné zmluvy, aby ten podnikateľ, keď má štyri pozemky a má so štyrmi pôvodnými, a teraz to bude mať v jednom kuse, že predsa on nevie, s ktorým to má vlastne tú zmluvu predĺžiť, veď to je, nechcem povedať, že volovina, ale proste nehnevajte sa, to je predsa, by som povedal, bluf, že ja neviem si to ani predstaviť, a preto tie pozemkové úpravy musia mať dobrú prípravu. Áno, budú trvať dva až šesť rokov. Vieme o tom. Musia tam dennodenne chodiť do toho terénu tí ľudia a musia sa s tým územím zžiť aj tí v prvom rade vlastníci, aj tí užívatelia.
A, pani ministerka, ešte jedno musím povedať, že kontrolovať iba cez drony, jak ste navrhli, že máme tu kadejaké satelitné družice a všetky ortofotomapy a ďalšie. Nehnevajte sa, však aj vy ste pracovali v nejakej tej našej poľnohospodárskej brandži. Ja som bol veľmi rád, keď som mohol ísť do terénu, a budem stále rád, keď budem môcť si prejsť a naživo si to pozrieť, pretože naše územie sa mení z týždňa na týždeň. Vy pred týždňom ste tam mali možnože krásne pole, o týždeň tam môže byť taká skládka odpadu alebo taká jama vykopaná, alebo taká skrývka ornice, ktorú ste ani nezažili, a keď chcete, ja vám prinesiem aj fotky, konkrétne prípady, aby ste videli, ako sa zmenil ten terén pri pozemkových úpravách v rámci tohto konania, a tí ľudia v mnohých prípadoch sa dostávajú do úzkych, pretože nevedia a nepoznajú terén.
Preto vyzývam všetkých, občania, vyzývam vás, keď budete mať projekty pozemkových úprav vo vašom území, aby ste toho geodeta, ktorý tam príde, vyhnali do terénu, lebo neverím, že bude z vašej obce, z vášho mesta, to bude cudzí človek, ktorý vôbec nepozná terén, nech sa láskavo poprechádza a vy spolu s ním, aby ste všetci vlastníci poznali územie, kde budú jednotlivé bloky honov, kde budú jednotlivé územia, obvod pozemkových úprav, aby ste spoznali územie, ktoré sa bude teraz počas vašej éry, na vás vlastníci, ktorí teraz ste vlastníci v tých daných územiach, je veľká ťarcha, lebo ako to skomasujete a dáte tie pozemkové úpravy, tak vás asi, potomkovia vás budú buď velebiť, alebo vás haniť, ako ste to blbo urobili, a prakticky nevedia sa potom pohnúť s tým majetkom ďalej, naložiť tak, akoby si možnože po dobrých pozemkových úpravách si predstavovali, že to bude urobené. Takže, všetci občania, ktorí idete do pozemkových úprav, a, vlastníci, držte si svoje právo. Dávajte podmienky, dávajte podmienky, lebo to je vaše vlastníctvo, nie toho užívateľa, dávajte podmienky, ako si predstavujete vo vašom území mať scelené váš majetok a aké užívacie vzťahy nastolíte po týchto pozemkových úpravách.
Ja budem stále presadzovať to, aby v prvom rade dostal právo miestny podnikateľ, ak je tam, potom susedný, tak ako je to pri reštitúciách, že môžte si nárokovať v pôvodnom území, náhradný pozemok potom v susednom a potom v okrese, až potom cezpoľných a našich a vašich a kamarátoch a neviem koho, aby v prvom rade miestny, lebo miestny má k danej pôde, k danému výrobnému prostriedku najlepší a najvrúcnejší vzťah a nebude predsa likvidovať svoj vlastný majetok. Takže myslím si, že to je bežná prax pri zdravom gazdovskom rozume, ktorú sme tu my už, ja, za ten socializmus zanedbali, a pôda bola formou užívacích vzťahov, ten užívateľ nadradený nad vlastníctvom.
Takže, pani ministerka, znovu budem apelovať na to, aby sme tých našich geodetov a našich pracovníkov, ktorí budú robiť pozemkové úpravy, aj v teréne videli, aby tam ľudia im konkrétne ukázali, že táto pôda bude teraz vaša, nie iba na mape, ale aj v reálnom živote, lebo tak sa náš rezort pôdohospodárstva dostane na vyššiu kvalitatívnu úroveň, že nechce tých ľudí ošklbať, ale prišiel im pomôcť.
A ešte jedno musím povedať. Chcem veriť, že to neni pravda, že kto platí, tak toho muzika sa bude hrať. A keď tu platí eurofond, a teda ideme z eurofondov, ale zo štátneho rozpočtu, tak chcem veriť, že tu nebude štát diktovať také nejaké krkolomné podmienky, že ten vlastník bude naštvaný, čo sa vlastne deje s jeho majetkom pri pozemkových úpravách, ktoré sú hradené z štátnych, resp. eurofondov, z verejných zdrojov. Pokiaľ, samozrejme, tam budú jednoduché pozemkové úpravy alebo prípadne pozemkové úpravy súkromné, že sa nájde ten kapitál 200 až 600-tisíc, no tak potom by som bol rád, keby štát hájil všetkých tých aj malých, aj všetkých tých účastníkov konania, ktorí budú môcť teda do toho zasahovať. Samozrejme, filozofia demokratická je taká, že dve tretiny plus jeden meter štvorcový, pokiaľ vlastníkov schváli, tak pozemkové úpravy, resp. všeobecné zásady funkčného usporiadania sú schválené, ale aj napriek tomu tá tretina mínus meter štvorcový výmery nemôže byť hendikepovaná a musí to mať v súlade so zákonom. To znamená, aj tých 10 %, 5 % pri hodnote a pri výmere musí byť dodržaných. Takže aby aj toto tam bolo kvalitatívne zhodnotené, a tam musia hájiť ich záujmy tí úradníci, či už z pozemkových a lesných odborov, alebo z katastra, prípadne aj Slovenský pozemkový fond, aby aj on vychádzal v ústrety.
A chcem vyzvať, aby znovu sa ukončili pozemkové, teda reštitučné konania v tých územiach, kde ste zaslali list z mája, myslím, 2019, kde ste vyzvali všetky pozemkové odbory, aby ho ukončovali, tie pozemkové, teda reštitučné konania, tak znova apelujem na všetkých pracovníkov pozemkových odborov, ale aj na fond, aby v tých územiach, kde idú pozemkové úpravy, sme prednostne ukončili pozemkové, teda reštitučné konania, ktoré sú tam. A viete, že máme ich na tisíce ešte aj na fonde, aj na pozemkových odboroch. Takže, vážené riadiace zložky na pozemkových odboroch a Slovenskom pozemkovom fonde, ukončiť reštitučné konania na Slovensku v tých územiach, kde idú pozemkové úpravy, prednostne. Tak ste to mali tlmočené z vašich vrcholných orgánov tu v Bratislave.
Takže, pani ministerka, teraz dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci návrh, ktorý som predložil aj na výbore, kde mi, samozrejme, neprešiel. Na úvod hovorím, že chcem ho dať hlasovať, o týchto troch bodoch, pán spravodajca, tak, že o prvom bode samostatne a o ďalších dvoch spoločne, lebo ja na to stále zabudnem, takže hneď to upravujem na začiatku.
Takže na záver chcem ešte povedať, že pozemkové úpravy sú dobrá vec, občania, poďme do nich, ale musíte vy svoje vlastnícke právo, tak si tam u nich uhájiť, ako si vy pri svojej najlepšej viere svoj majetok ctiť, ak ho chcete mať. Takže do pozemkových úprav áno, ale zmysluplných, statočných, demokratických, poctivých, ktoré nám ten majetok scelia tak, ako by to malo byť. A myslím, že každý minister, ktorý príde, mal by si s takouto nejakou úlohou poradiť, aby to malo kredit veľkej kvality práce pri vlastníctve našich občanov Slovenskej republiky.
Takže pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1683).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I bod 27 znie:
27. V § 8 odsek 5 znie:
„(5) V konaní o pozemkových úpravách sa rozhodnutie o povolení alebo nariadení pozemkových úprav doručí do vlastných rúk známym vlastníkom pozemkov, ktorých miesto pobytu alebo sídlo je známe, a účastníkom podľa § 6 ods. 1 písm. f) - h); ostatným účastníkom sa doručí verejnou vyhláškou. 6)“
2. V čl. I bode 67 v § 14 ods. 8 sa vypúšťa tretia a štvrtá veta.
3. V doterajšom čl. III sa za bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie:
5. V § 13 ods. 2 prvej vete sa na konci dopĺňajú tieto slová: „alebo k pozemkovým úpravám podľa osobitného predpisu 12)“.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Takže to je pozmeňujúci návrh, ktorý odovzdávam pánu spravodajcovi, aby mal aj znenie.
Takže na záver poďme do toho, ale poctivo a statočne a žime tak, občania, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani ministerka, pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, ja nebudem dlho hovoriť, lebo to, čo som potrebovala k tomuto návrhu zákona, som povedala v prvom čítaní a neprišla nejaká razantná zmena zo strany pozmeňovacieho návrhu zo strany koalície, takže nebudem sa opakovať, a najmä po slovách, ktoré tu vypovedal môj predrečník, ktorý naozaj sa téme podrobne venuje, a ďakujem za tie odborné pripomienky, ktoré, ktoré si, Martin, predniesol, a riziká, ktoré aj tento návrh zákona predkladá.
Ja mám len jeden krátky pozmeňovací návrh, ktorý čiastočne aj korešponduje aj s tým, čo kolega Fecko predo mnou predostrel, a týka sa § 14 ods. 8 a prečítam najprv odôvodnenie a potom, potom pozmeňujúci návrh.
Čiže v tomto paragrafe sa navrhuje zakotvenie jednoznačného zániku... Takto. Môj pozmeňovací návrh upravuje vzťah k nájomným zmluvám po ukončení pozemkových úprav. Čiže ten náš pozmeňovací návrh hovorí, zakotvuje jednoznačný zánik nájomných vzťahov k pôvodným nehnuteľnostiam bez prednostného práva na uzatvorenie novej nájomnej zmluvy. Dôvodom predloženia tohto návrhu je snaha o ochranu vlastníckeho práva, ktoré v sebe zahŕňa aj dispozičné právo s danou nehnuteľnosťou. Tento návrh je odôvodnený verejným záujmom a v súlade s našimi právnymi predpismi a ústavou.
Teraz prečítam aj pozmeňovací návrh.
1. V čl. I bod 67 znie:
67. V § 14 odsek 8 znie:
„(8) Dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav alebo neskorším dňom uvedeným v rozhodnutí zanikajú nájomné vzťahy k pôvodným pozemkom.“
Poznámka pod čiarou 10a sa vypúšťa.
2. V čl. I sa za bod 67 vkladá nový bod 68, ktorý znie:
„V § 14 ods. 9 sa vypúšťa prvá veta.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani podpredsedníčka vlády a vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, pozemkové úpravy jednoducho majú za cieľ to, čo cez stáročia sa drobilo, máme mnoho malých parciel sceliť do jedného veľkého alebo do niekoľkých väčších celkov, ktoré sú z hľadiska hospodárenia alebo obhospodarovania vlastníctva efektívne. Tak ako som aj na výbore na to poukázal, celý tento zákon by mal sledovať to, že mnoho spoluvlastníckych podielov o pár metrov štvorcových alebo o pár ároch sa na konci dňa premení, že niekto bude mať hektárové alebo niekoľkohektárové pozemky, ktoré sú v jednej jednine, a to v maximálnej miere, kde sa to, ako sa len dá. Toto by mal byť cieľ pozemkových úprav. Tak ako aj kolega Fecko to správne zopakoval aj tu za rečníckym pultom, akonáhle tento návrh prejde spôsobom, ako ju predkladá ministerstvo a vláda, pozemkové úpravy sú čiernou dierou a vyhodenými peniazmi. Dovolím si to prečítať. Článok III predloženého vládneho návrhu zákona § 12d).
Budúci podná..., teda nájomca môže vlastníkovi vlastného pozemku, teda povedzme si, že ja mám pozemok v jednej jedine, miesto môjho pozemku navrhnúť na užívanie iný pozemok, trebárs Martina Fecka na konci dielu, že ja mám ísť hospodáriť na jeho pozemok, teda stanem sa podnájomcom na pozemku, ktorý vlastní Martin Fecko. Takýmto spôsobom sa minie účinok pozemkových úprav, že každý bude užívať to, čo v skutočnosti má. Ja ako podnájomca na pozemku, ktorý má trebárs Martin Fecko, môžem túto pôdu dať pánovi Kvorkovi do ďalšieho podnájmu. Pán Kvorka túto pôdu môže dať ďalej do podnájmu. Tento zhluk podnájomných zmlúv bude evidovať okresný úrad. Potom si kladiem otázku, na kýho Krista ideme za desiatky miliónov robiť pozemkové úpravy, keď budeme mať v pozemkoch taký istý chaos.
Mali sme tu protesty od poľnohospodárov. Protesty, poľnohospodári žiadajú, aby mohli užívať svoj vlastný, vlastný majetok, ktorý majú legálne buď prenajatý, alebo ho vlastnia. Tak akonáhle ministerstvo pristúpi k tomu, že sám zo zákona zavedie chaos do vlastnícko-užívateľských vzťahov, lebo vlastníkom zostanem stále na tej parcele ja, ale môj pozemok užíva niekto úplne iný a ja miesto svojho pozemku idem užívať pozemok Martina Fecka a potom to bude užívať pán Kvorka a neviem kto, kto ďalší, sa to ďalej bude takto posúvať. Je to absolútny chaos a podľa mňa neopodstatnené povolenie takéhoto prístupu. Po pozemkových úpravách, prosím pekne, každý by mal užívať to, čo mu v pozemkových úpravách prisúdili. Toto je tvoj pozemok v jednej jednine, zákonným spôsobom tvoje pozemky boli scelené, tu máš a užívaj si ho. Keď si ho chceš prenajať, tak si ho prenajmi, a keď, keď si to ja ako vlastník prenajmem Feckovi, tak ho bude užívať Fecko, ale bude môj pozemok a moja nájomná zmluva.
Toto sú jasné, transparentné vzťahy a hovorím to preto, lebo sme tu mali farmárov, ktorí protestovali, a keď nebudeme mať takéto jasné, jasné vlastnícke vzťahy, tak ani Pôdohospodárska platobná agentúra nikdy sa nedopracuje do stavu, aby mohol pri vyplácaní podpôr zohľadňovať skutočné vlastnícke vzťahy. Lebo ako odkontroluje Pôdohospodárska platobná agentúra skutočnosti, ako trebárs pán Kvorka sa dospel k tomu, že užíva, užíva pozemok pána Fecku, a pritom má zmluvu so mnou, lebo to je nejaký ďalší nejaký podnájomný vzťah? Bude to nevysledovateľné. Vytvára sa tu absolútny chaos a bude to mať dopad nielen na samotné pozemkové úpravy, ale bude to mať dopad aj na oblasť vyplácania podpôr, to, čo kritizujú samotní farmári, že by chceli mať jasno.
Teraz. Toto bol zákon 504, nepriama, teda novela zákona o nájme, čl. III.
Čl. I, k samotnému zákonu o pozemkových úpravách. Slovenský právny poriadok pozná opatrovníka. V prípade, ak je vlastník neznámy, súd môže ustanoviť opatrovníka. Ja chápem, že tento zákon sa týka pozemkových úprav a účastníkov pozemkových úprav, ale nikto nepovedal, že opatrovník, ktorý dostane právo opatrovníctva zo zákona, môže nakladať a môže vystupovať len v procese pozemkových úprav. To z tejto právnej definície jednoznačne chýba, preto dovolím si to prečítať. Paragraf 6 ods. 8 by mal po novom znieť:
„Ak v priebehu konania o pozemkových úpravách vlastník pozemku zomrie alebo je vyhlásený za mŕtveho, okresný úrad mu do vykonania zápisu dedičstva do katastra nehnuteľnosti ustanoví opatrovníka z okruhu jeho blízkych osôb v poradí manžel alebo deti, ktorí sa prevažnú časť roka zdržuje v obci, v ktorej prebiehajú pozemkové úpravy. Ak nie je možný postup podľa prvej vety, okresný úrad ustanoví za opatrovníka obec.“
Táto definícia jednoznačne nedefinuje, že tento opatrovník má právo vystupovať len v procese pozemkových úprav. On dostane právo opatrovníctva zo zákona. Opatrovníctvo niekto môže dostať na základe rozhodnutia súdu. Tu dostane opatrovníctvo niekto na základe rozhodnutia okresného, okresného úradu a s tým mám vážny problém, pretože opatrovník v zmysle slovenského právneho poriadku môže predať, súhlasiť s tým, že tento pozemok bude predaný, prevedený a môže dôjsť k scudzeniu týchto pozemkov, preto by som jednoznačne očakával, že keď ministerstvo už chce nejakého opatrovníka alebo nejakého zástupcu toho miesto toho vlastníka, ktorý zom..., ktorý zomrel, a ešte dedičské konanie neprebehlo, tak v tomto ustanovení jednoznačne uvedie, že tieto oprávnenia sa vzťahujú jedine a výlučne na schvaľovanie procesu v rámci pozemkových úprav a nemôže dôjsť k predaju, k scudzeniu pozemkov. Slovenský právny poriadok nepozná rozdiel medzi spôsobom nadobudnutia opatrovníctva. Či to je na základe súdu, teraz to bude na základe zákona, som opatrovník, môžem rozhodnúť.
Poďme ďalej, § 14 ods. 8. Neviem, či ste si, alebo predkladatelia či si uvedomili, že už od ’92. roku platí nová Ústava Slovenskej republiky. Nájomcom... Vlastník, vlastník trvalého porastu na cudzom pozemku zapísanom v registri porastov bude mať právo užívať tento pozemok dovtedy, kým tento trvalý porast má slúžiť produkcii. Aby som to povedal jednoducho. Je vysadený ovocný sad, a keď to má slúžiť 50 rokov, tak to bude 50 rokov užívať ten, ktorý to užíva, a nie vlastník. Od roku ’92 platí Ústava Slovenskej republiky, to znamená, že na cudzom pozemku vysadiť sad bez súhlasu vlastníka nebolo možné.
Ja chápem, že ministerstvo sa chce vysporiadať s problémom, že čo keď v rámci pozemkových úprav posuniem pôdu vlastníkov tam, kde je nejaký ten sad, ale to treba zohľadniť potom pri tej cene a hodnote vydávaného pozemku, a nie, že ja ako vlastník dostanem pozemok, ale zároveň zákon mi povie, že 20 rokov ho ešte nemôžem používať. Toto nie je, toto nemôže byť zmyslom pozemkových úprav.
Vytvárame register trvalých, trvalého, trvalých porastov, ktorý sme doteraz nemali, týmto zákonom ho zavádzame a vytvorím register trvalých porastov, zapíšem, že majiteľom týchto porastov je Martin Fecko, a pre mňa za mňa môže tam byť aj Gabriela Matečná majiteľkou tých pozemkov, 20 rokov bude mať právo len na nájom v obvyklej výške a šlus. Aké sú to vlastnícke práva? Sú to totálne obmedzené vlastnícke práva! Je to zabetónovanie súčasného stavu, keď, lebo povedzme si, 27 rokov my už tu máme ústavu, ktorú by sme mali dodržiavať a ctiť. Takže koho chceme zabetónovať? Tých, ktorí si založili v komunizme pozemky. Tých, ktorí farmárom zobrali tú pôdu, tak tých ešte aj dneska ideme chrániť. Nech sú pretransformnení, nech sú zmenení v právnej forme, nech to sprivatizovali päťkrát z tých štátnych majetkov, tých chce ministerstvo týmto spôsobom chrániť.
Ďalej by som chcel poukázať - v tomto istom paragrafe - na skutočnosť, že nájom po ukončení pozemkových úprav sa skončí, skončia nájomné vzťahy. Teraz ministerstvo zavádza, že nájomný vzťah bude pokračovať ďalej, pokračovať ďalej. Za logické a za normálne by som považoval, keby ministerstvo povedalo a vyzvalo každého jedného vlastníka pri zahájení pozemkových úprav, aby uviedol, či tú pôdu po pozemkových úpravách chce užívať on sám alebo či ho má v prenájme a chce, či ho chce nechať v prenájme u nejakého subjektu. Prečo? Je treba pozrieť sa na prax na Slovensku. Keď niekto užíva pozemok, pozemky od vlastníkov, má snahu tieto pozemky aj kúpiť, aby ich dostal, ich do vlastníctva. Pokiaľ by sme zohľadnili a povedali, že na začiatku pozemkových úprav Martin Fecko povie, že prenajmem svoje pozemky Ferovi Mrkvičkovi, a povie to ďalších 20 vlastníkov v tom katastri, tak pri pozemkových úpravách by projektanti mali zohľadniť tých 20 vlastníkov, ak, pokiaľ sa dá, vedľa seba a potom Fero Mrkvička by užíval pozemky od 20 vlastníkov, ktoré sú vedľa seba, a vyvarujeme sa tej blbosti, že pôdu ideme dávať do podnájmu a podnájomnú pôdu zase, zase ďalej do podnájmu. Toto je logický, toto je logický úsudok z tých skúseností, ktoré sú z pozemkových úprav.
Pani ministerka hovorí, že tu pozemkové úpravy nikto nerobil predtým, čož je bohapustá lož, lebo tých 420 katastrov, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností, to niekto obstaral. To niekto vykonal a tie sú zapísané. Z drvivej väčšiny boli obstarané a spustené v priebehu roku 2005/2006. Za Radičovej vlády boli pripravené pozemkové úpravy, mali sa spustiť, ale vláda stratila oprávnenie a vtedy najväčš..., opozičná strana SMER hovorila, že Radičovej vláda má len svietiť a kúriť. Pripravené projekty potom nevedeli obstarať, lebo boli rozbité na malé obstarania, to znamená, že každý kataster sa obstarával samostatne preto, aby, že keď náhodou niečo stroskotá, tak aby stroskotal jeden kataster, a nie 50 katastrov. Až na koniec dňa to dospelo k tomu, že súčasná vláda tie pozemkové úpravy obstarala, chvalabohu, ale s tým, že sú traja dodávatelia, ktorí majú pod sebou ďalších asi 90 subdodávateľov. Je to systém Váhostav, kde Široký nezaplatí, a tí malí na to doplatia na konci dňa. Ale to, výsledok, či sa to tak v skutočnosti stane, sa dozvieme o päť, o šesť rokov, keď sa tie pozemkové úpravy budú končiť. Tak ako dneska máme možnosť vidieť mýtny systém, že sme si obstarali, že máme mýtny systém, a vidíme, že štát ten mýtny systém nakoniec dňa ani nekúpil.
Teraz dovoľte mi pár slov k spoločnej správe, kde by som, pán spravodajca, dávam vám do pozornosti, navrhujem bod č. 10 a č. 14 vyňať na osobitné hlasovanie.
Bod číslo 10. Je to nepriama novela, ktorá sa dostala, dostáva do tejto vládnej novely zákona pozmeňujúcim návrhom vo výbore, ktorý mení zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností. Jednoznačne chcú zaviesť elektronické podávanie na katastri nehnuteľností prostredníctvom určeného elektronického formulára elektronickej služby v katastri nehnuteľností.
Kolegyne, kolegovia, ak stačí vyplniť jeden elektronický formulár, aby niekto predal a previedol byt, a nebude tam ani zmluva, nebude sa dať riadne verifikovať, že kto to podpísal, pochyb..., mám obavy o tom, či takýto postup je dostatočné oprávnený v čase, keď vidíme, že tie elektronické systémy nie sú na Slovensku v dostatočnej miere zabezpečené. Obávam sa, že sa vráti bytová mafia. To nie, to nie je na ochranu vlastníkov, nie na zjednodušenie vlastníctva, nehráme sa o fazuľky. Preveďte jeden byt v Bratislave na základe elektronického formulára, nezistíte, kto, kde a akým spôsobom vám to elektronicky zmanipuloval ten, ten podpis, a na konci dňa ste prišli o barák. Ako to, že niekto bude podávať elektronicky a necháte tam povinnosť podať túto zmenu aj v záko..., teda v papierovej podobe, že sa to dá odkontrolovať podpis, to áno, ale tento systém, ktorý si Úrad geodézie a kartografie nastavil, osobne si myslím z vlastnej skúsenosti z minulosti, že môže dôjsť k zneužitiu a vráteniu tzv. bytovej mafie na Slovensku s nehnuteľnosťami. Aj dnes máme možnosť vidieť, že mnohé pozemky menia vlastníctvo na Úrade geodézie a kartografie, lebo tí ľudia zneužijú svoje postavenie, prevedú ten majetok a potom mnohí sa nedopátrajú k svojmu pôvodnému majetku. Teraz to bude ešte jednoduchšie a ešte ťažšie vypátrateľné, že kto urobil tento podvod.
Preto by som navrhoval a žiadal kolegov, aby zvážili prijatie tohto bodu a nezahlasovali za to, tým sa vytvorí, nechcem povedať, že elektronizácia verejnej správy nie je potrebná, chcem len povedať, že by bolo vhodnejšie teraz na konci volebného obdobia skôr vytvoriť priestor na to, aby sme ešte viedli nejakú diskusiu, a možnože tá budúca snemovňa dospeje k nejakej, k relevantnému riešeniu v tejto oblasti, aby to naozaj ani u nikoho nevyvolalo obavy o tom, že tento systém môže byť skôr v neprospech občanov ako v ich prospech.
Bod č. 14. No musím povedať, že tu ministerstvo jednoznačne a kategoricky zlyhalo. Ministerstvo v tomto volebnom období prišlo s návrhom, že pôvodné náhradné pozemky chce skontrolovať a nanovo schvaľovať, udobrovať, či sú splnené podmienky, alebo nie sú splnené podmienky. Samo si stanovilo termín, dokedy to vykoná. Dnes týmto návrhom ideme rozdeliť vlastníkov pozemkov alebo užívateľov, nie vlastníkov, ale užívateľov pozemkov do troch kategórií. Budú v kategórii: v prvej, druhej a tretej, a pritom žiadny z vlastníkov sám o sebe nevie povedať, či je človekom prvej, druhej alebo tretej kategórie podľa tejto vlády. Preto, lebo okresné úrady, kde lajdácky pracovali, a zostalo im ešte na rozhodnutia a boli poda..., bolo podané do tisíc žiadostí, tak tam má zostať pôvodný, teda tam má zostať termín pôvodný, 29. február. Tam, kde sú od tisíc, viac ako tisíc, tam sa to posunie o jeden rok a tam, kde sú, kde je viac ako tritisíc, tam sa posunie o tri roky.
Aj toto navrhujem vypustiť, lebo by bolo oveľa lepšie, keby každ..., na každého vlastníka a na každého žiadateľa sa pozeralo rovnako a rozhodovalo sa v rovnakom termíne.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Iba krátko, lebo som to opomenul.
Chcel by som sa opýtať pani ministerky aj pracovníkov, že aké najstaršie prípravné konanie je akceptovateľné na posúdenie, či ideme do pozemkových úprav v danom území, pretože aj tých 168 území, ktoré teraz je ako schválených, keď po nich chodím a sa pýtam ľudí, tak je, sú to väčšinou prípravné konania, ktoré boli už dosť dávno robené, a súčasný stav nemusí zodpovedať záujmom týchto vlastníkov v tomto území o spustenie pozemkových úprav. Takže ak by ste, pani ministerka teda povedala, že celému národu, či to má byť dvojročné, päťročné, desaťročné prípravné konania, ktoré budete akceptovať na to, aby sme mohli rozbehnúť pozemkové úpravy, a chcem zacitovať, akým spôsobom teda pozmení teda znenie príslušného paragrafu môj pozmeňujúci návrh, aby bolo všetkým jasné, čo sme vlastne vypustili a čo sme doplnili.
Takže v prvom rade poviem ten zákon náš 330, § 14 ods. 7 podľa môjho pozmeňujúceho návrhu bude znieť takto:
„Dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav alebo neskorším dňom uvedeným v tomto rozhodnutí zanikajú nájomné vzťahy k pôvodným pozemkom. Po vykonaní zmien v katastri nehnuteľností podľa ods. 4 sa vykoná aktualizácia vo vinohradníckom registri a registri ovocných sadov a chmeľníc.“ Bodka. Nič viac, nič menej.
A keďže tento, by som povedal, že vzťah týkajúci sa pokračovania nájomných zmlúv je, samozrejme, aj v zákone 504 o nájme poľnohospodárskych pozemkov, tak sme to museli v mojom pozmeňujúcom návrhu, samozrejme, aj tam upraviť a týka sa to § 13 ods. 2, kde ho budem citovať. Takže ods. 2 § 13 zákona č. 504/2003 Z. z., ako si ho predstavujem, bol upravený tak, že ak nájomca riadne a včas plní svoje záväzky zo zmluvy, má právo na prednostné uzavretie novej nájomnej zmluvy na pozemok, ktorý nájomca doteraz užíval za nájomné v obvyklej výške. To neplatí, ak pri skončení nájmu uplynutím dohodnutého času trvania nájmu alebo uplynutím výpovednej lehoty prenajímateľ podniká v poľnohospodárstve alebo ak má byť nájomca blízka osoba alebo prenajímateľa, blízka osoba prenajímateľa alebo právnická osoba, ktorej je prenajímateľ členom alebo spoločníkom, alebo ak ide o pozemok, ktorý je podľa osobitného predpisu určený na iné ako poľnohospodárke účely, alebo došlo k prevodu, alebo prechodu vlastníckeho práva k pozemku a dopĺňam: „alebo k pozemkovým úpravám podľa osobitného predpisu“.
Takže toto, takto sa upravuje podľa môjho pozmeňujúceho návrhu aj zákon č. 503 a č. 504 aj zákon 330 a myslím si, že je to skvalitnenie a danie zadosť s týmto aj vystúpeniam pána Zsolta Simona, aj kolegyni Zemanovej, aby sme to vlastnícke právo mali tak, ako ústava garantuje.
Takže žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, vidím, že vás zaujal zákon 330 o pozemkových úpravách a Slovenskom pozemkovom fonde. Iste, je to zákon, ktorý sa dotýka mnohých občanov, pretože opäť na úvod musím povedať, Slovenská republika v katastri nehnuteľností vedie viac ako 4 mil. vlastníkov a 100 mil. spolupodielníckych podielov. Ale aby som išla po otázkach alebo po podnetoch, ktoré dali jednotliví poslanci.
Prvá bola, poznámky k pánovi Feckovi, prečo vypadla obec, treba odpovedať, že bola tu duplicita v § 8g a § 7. Táto podmienka ostáva v § 8 a to už sme si, pán Fecko, vysvetlili na výbore pre poľnohospodárstvo a životné prostredie.
Taktiež sme veľmi intenzívne diskutovali na tomto výbore ohľadom doručovania všetkým vlastníkom. Isteže pozemkové úpravy sa nerobia každý rok a to, čo tu povedal pán Simon Zsolt, že tvrdím, že neboli nikde urobené pozemkové úpravy, tak asi im nechodí a nepočúva to, čo hovorím, to číslo 427 pozemkových úprav, ktoré máme ukončené od roku 1993 alebo 2000, ’93 hovorím stále, takže prosím, skúste počúvať aj mňa a nedehonestujte moju osobu tým, že nerozprávam niečo, čo nie je pravda.
Prečo nenariaďu..., nedoručujeme všetkým vlastníkom. Pozemkové úpravy sú tie, ktoré sa dotýkajú mnohých, pozemkové úpravy si môže pozrieť každý vlastník na portále, ktorý bude zverejnený na portále pozemkových úprav. Dokonca aj katastrálne územia, ktoré vyberáme a budú vyberané systémom, ktorý sme predniesli jednak vo vláde, ktoré hovoria o zrýchlenom postupe konaní pozemkových úprav, bude možné vidieť. Je tam jednoznačný kľúč, ktoré katastrálne územia sa vyberajú, a takisto vlastník sa bude môcť pozrieť, v ktorom katastrálnom území prebieha konanie. Zároveň každému vlastníkovi do vlastných rúk doručujeme výpis z registra pôvodného stavu a návrh všeobecných zásad, zásad umiestnenia nového, nových pozemkov. Okrem toho sa vlastníci v priebehu konania budú pozývať a aj sa pozývajú v jednotlivých etapách na príslušné prerokovania. Takže vlastník vie, vlastník je oboznámený, vlastník má veľa možností na to, aby vedel, že s jeho majetkom chceme urobiť niečo, čo mu prospeje do budúcna, chceme jeho pozemky sceliť a komasovať.
Musím sa ohradiť voči takým slovám, ako tu pán Fecko predniesol, tunelovanie vlastníctva. Pán Fecko, kde to sme? Kde žijete? Vlastníctvo z ústavy je nedotknuteľné a vlastníctvo si ctí každá jedna vláda. To je jedno, že či sme tu my, či ste to boli vy, alebo tu bude iná vláda. Prosím vás, nezavádzajte ľudí a už som to vám povedala na poľnohospodárskom výbore, že tunelujeme vlastníctvo! Naopak, 20 rokov sme robili na tom, aby to vlastníctvo bolo priznané a 20 rokov register obnovenej evidencie slúžili na to, aby vlastník si uplatnil svoje vlastnícke práva v konaniach. Predĺžili sme lehotu na možnosť odvolania nie tri, ale na päť rokov, kde vlastník alebo poťažmo jeho dedičia sa o vlastníctvo mohli prihlásiť a mohli mať zapísané. Dnes to právo taktiež nezaniká. Dedič má právo v zmysle našich právnych predpisov sa o svoje dedičstvo starať a o svoje dedičstvo nikdy nepríde.
O čom to tu hovoríte, o tunelovaní vlastníctva?! Komasácie sú práve naopak, aby to rozdrobené vlastníctvo, ktoré máme v sto miliónoch podielnických parciel, dostal vlastník na čo najväčšiu mieru do jednej jedniny. Ale to, čo hovoríte vy, a to, čo tu hovoril pán Simon Zsolt, myslieť si, že pozemkovými úpravami každý vlastník, ktorý má jeden meter štvorcový, dostane vlastníctvo k jednej jednine, som to povedala na poľnohospodárskom výbore, je iluzórne. Nezavádzajme tu občanov, že ak budem mať päť metrov štvorcových vlastníctva, že ho dostanem v ideálnej jednej jednine. To nie je možné pri tom množstve vlastníkov spolupodielnických parciel a vy to, pán Fecko, veľmi dobre viete, vy ste robili na pozemkových úpravách. Na rozdiel od vás som niekoľko pozemkových úprav robila.
Projektant pozemkových úprav je človek, ktorý je mediátorom. Mediátorom, ktorý sa snaží docieliť pri tom množstve vlastníkov, aby dve tretiny súhlasili so všeobecnými zásadami funkčného usporiadania, s registrom pôvodného a s registrom nového stavu. Nie je to jednoduché, a pritom vy to viete, lebo ste boli ako úradník a boli ste pri týchto konaniach, aby aspoň tie dve tretiny účastníkov, ktorý každý si myslí, vlastník, že chce mať pri intraviláne svoj pozemok, aby sme docielili, aby ctili zákon 330, že má mať v primeranej bonite, v primeranej hodnote, v primeranej vzdialenosti od svojho pozemku.
Takže toto sú pozemkové úpravy a my procesy, ktoré tu máme v zákone č. 330, sme chceli skrátiť, zjednodušiť. Preto tie krátke lehoty, pretože register pôvodného stavu už máme dávno. Na čo budeme čakať ešte? Veď ho máme z katastra nehnuteľností, pán Fecko. Je to oficiálny dokument, kde je zapísané oficiálne vlastníctvo a kde tých, ktorých nazývate neznámymi vlastníkmi, sa mohli ich dedičia v procese 20 rokov už dávno o svoje dedičstvo prihlasovať. Ak by to tak bolo, prosím pekne, Slovenský pozemkový fond by nespravoval 20 rokov pomaly 0,5 mil. hektárov nezistených vlastníkov, ale po dvadsiatich rokoch zápisu registra obnovenej evidencie by už možno spravoval len 50-tisíc. Kde sú tí dediči po neznámych vlastníkoch? Kde sú? A to opakujem, áno, vlastníctvo zaväzuje. Mali 20 rokov na to, aby sa po zápise registra oznámili, oboznámili, že kde ich vlastníctvo je, ak ho nemali zapísané, ak ho nemali prededené. Takže nehovorte o tom, že skracujeme lehoty a nemá možnosť vlastník, pretože ten vlastník už veľmi dávno mal možnosť, mal možnosť.
Ešte k pánovi Feckovi jednu vec, ktorú by som chcela povedať. Hovorí tu, že geodetov treba vyhnať do terénu. Samozrejme, súhlasím s tým. Ja osobne v roku 1992 som robila pozemkové úpravy a som prešla celý terén. V roku 1992 sme netušili, čo sú počítače, v roku 1992 sme netušili, čo sú satelitné snímky, a v roku 1992 sme netušili, čo sú drony. Dnes sú firmy technologicky tak vybavené, že nielen multispektrálne snímky, ktoré ja vyhodnocujem a som vyhodnocovala niekoľkokrát, nielen ortofotosnímky, ale hlavne snímky z dronov zároveň s kombináciou výškopisu nám vedia úplne bez návštevy terénu pozrieť sa v multispektrálnych fotometroch, ako terén vyzerá. Pán Fecko, ak sa pozriete do takého zariadenia, ako keby ste boli v teréne. A to, že vy tam vyjdete do toho terénu, stojí čas, peniaze, benzín, auto. Ak to máte, snímky z dronu, tak to máte za pár sekúnd celé katastrálne územie obehnuté nielen raz. A tú skládku, ktorú, o ktorej vy hovoríte, že tam včera nebola a dnes je, môžete každý deň s dronom kontrolovať a každý deň tie dáta viete stiahnuť. Nehovorím, že sporné prípady nie je potrebné ísť pozrieť do terénu, vôbec nehovorím, ale vyháňať do terénu robiť zmeny pozemkov, práve na to tie digitálne technológie sú, aby sme ich, aby sme ich využívali a aby nám zjednodušovali a skracovali toto konanie.
Pokiaľ ide o pochybnosti, že mladý začínajúci farmár by údajne nemal možnosť sám hospodáriť na svojom pozemku, treba povedať, že to nie je pravda. A tu sa vraciam nielen k vám, ale aj k pani Zemanovej, lebo to bola podobná, podobná poznámka. To znamená, ak doterajší nájomca po pozemkových úpravách, ak sa tam ohlási vlastník, ktorý chce hospodáriť na vlastnej pôde, doterajší nájomca nemá právo ďalej pokračovať. To právo má pokračovať vlastník, poťažmo jeho rodina, poťažmo firmy, v ktorých on je zastúpený. Takže to, čo hovoríte, nie je pravda. Ja som s tým vyporiadala už aj v úvodnom slove. A takisto to, čo ste hovorili, list mladých farmárov, my sme si to veľmi jedno-, jednoznačne vysvetlili.
K podnájomným vzťahom na pozemkových úpravách, ktorých sa dotýkal pán Fecko, ale aj pán, pán Simon, musím povedať, že po tých pozemkových úpravách, kde už máme zapísanú, zapísané pozemkové úpravy, po 427 katastrálnych územiach máme skúsenosti, že vlastníci, ktorí sa dostali k sceleným pozemkom, veľmi často predali tieto pozemky. A ak predáte pozemok, nemusíte ho mať na jednom mieste, predáte len časť pozemku, práve preto podnájomné zmluvy, lebo nevie sa ten nasledujúci vlastník, ktorý kúpil od pôvodného vlastníka v pozemkových úpravách, dostať k tomu pozemku. Čiže veľmi my rýchlo reagujeme na takú situáciu, aby pozemky v teréne sa usporiadali z hľadiska užívacieho inak.
Čo by som ešte k pánovi, k pánovi Simonovi? Aha, opatrovníka tu máme. Simon Zsolt, pán Simon Zsolt, opatrovníka. Možnože pán Simon Zsolt si nevšimol, že máme tu pozmeňujúci návrh, ktorý podal presne pán, pán poslanec Kvorka, kde hovorí o tom, že opatrovník jedine v konaniach o pozemkových úpravách. Takže rozhorčovanie sa desať minút nad tým, že to nie je korektné a že bude môcť opatrovníka robiť v akýchkoľvek konaniach, nie je pravda, lebo sme to pozmeňovacím, pozmeňovacím návrhom upravili.
Ja už ani nechcem reagovať na invektívy, ktoré tu boli na tento zákon, pretože myslím si, že ak nenájdeme spoločnú reč na to, aby sme prijali tento zákon, a chceme naozaj týmto zákonom zrýchliť konania, pomôcť práve vlastníkom, pomôcť tým, ktorí chcú hospodáriť na pôde, nemá zmysel vás o tom presviedčať, keď ste presvedčený o niečom inom. Naozaj zákon č. 330 tak ako mnohé zákony na ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka sme robili v spolupráci nielen s úradníkmi, ktorí tu sú, ale možnože s Komorou geodetov a s tými, ktorí naozaj pozemkové úpravy robili a ktorí..., alebo aj s ľuďmi, ktorí sú z obvodných alebo okresných úradov pozemkových, ktoré naozaj majú bohaté skúsenosti s tým, ako by sme procesy v oblasti konania pozemkových úprav mohli urýchliť.
Ja už nebudem viac hovoriť. Ak budete mať ešte možnosť alebo potrebu so mnou rozprávať alebo s mojimi kolegami o tejto novele zákona, budem veľmi rada a ešte radšej budem, ak ho v tom treťom čítaní schválime.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Prajem vám príjemné dopoludnie, dámy a páni. Vážený pán podpredseda Národnej rady, ďakujem za slovo.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pôsobnosť dozornej rady, členstvo v dozornej rade, ako aj práva a povinnosti jej členov ustanovuje § 123 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Členov dozornej rady s výnimkou predsedu volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky. Za člena dozornej rady môže byť navrhnutá a zvolená fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, je bezúhonná a má skončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Bezúhonná fyzická osoba je fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za trestný čin. Funkčné obdobie člena dozornej rady je päťročné. Druhého decembra tohto roku zanikne členstvo v dozornej rade uplynutím päťročného funkčného obdobia pánovi Radkovi Kurucovi.
Predložený materiál obsahuje návrh na voľbu Eduarda Hagaru, zástupcu navrhnutého vládou Slovenskej republiky do Dozornej rady Sociálnej poisťovne od 3. 12. tohto roku.
Navrhnutý kandidát preukázal bezúhonnosť výpisom z registra trestov z 9. októbra tohto roku. Vzhľadom na ochranu osobnosti a osobných údajov sa v súlade s § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nesprístupňuje časť materiálu.
Pán podpredseda, ďakujem, skončil som.