53. schôdza

Ďakujem kolegom za faktické pripomienky. Ja by som ešte chcela povedať, že aj keď tohoročný, alebo návrh rozpočtu na rok 2020 a na ďalšie roky navýšil do kapitoly pre zdravotníctvo najviac peňazí, dovolím si tvrdiť, že aj tak je to žalostne málo.
Chcem povedať to, že vlastne zdravotníctvo bolo dlhodobo podfinancované a, žiaľbohu, zdravotná starostlivosť sa týka každého jedného z nás, žiaľbohu. Nevieme, či dnes, zajtra alebo hocikedy, žiaľbohu, každého jedného z nás. Pokiaľ nebude národ zdravý, zdravý a pokiaľ sa nebudeme starať dostatočne a kvalitne o našich ľudí, čo sa týka poskytovania zdravotnej starostlivosti, to už je jedno, či v ústavnej, alebo v domácej starostlivosti, alebo v následnej starostlivosti, adekvátne a pokiaľ nebudú do toho naliate dostatočne dostatočné finančné zdroje, žiaľbohu, žiaľbohu, je to na škodu veci.
Ďakujem.

Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, rokujeme už druhý deň k návrhu štátneho rozpočtu, ktorý je len ďalším z prejavov nezodpovedného vládnutia, ktoré tu zažívame počas dvanástich rokov, čo je pri moci SMER - sociálna demokracia.
Teraz sa to snaží líder ich kandidátky a premiér prekryť rečami o zodpovednej zmene, čo je však nezmysel, aby akúkoľvek zodpovednú zmenu dokázala priniesť politická sila, ktorá má za sebou dvanásť rokov nezodpovedného vládnutia. Je úplne príznačné, že predtým ako sa SMER vrátil k moci, za vlády Ivety Radičovej bol prijatý zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý nastavil nejaké brzdy pred bezu..., bezuzdným zadlžovaním, ku ktorému by mal SMER a strany, ktoré sú ochotné s ním vládnuť, prirodzenú tendenciu. A rovnako je príznačné, že v priebehu tohto volebného obdobia, čo sme zažili pokusy zo strany vládnej koalície rozpočtovú brzdu uvoľniť, zmeniť, zmäkčiť zákon o rozpočtovej zodpovednosti, inak povedané, správať sa nezodpovedne.
Dovolím si poukázať na pár vecí, ktoré sa udiali počas prerokovania návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2020 a ktoré s ňou súvisia. Prvá, keď sme v parlamente rokovali o návrhu zákona o štátnom rozpočte, tak sa na verejnosť dostala nahrávka rozhovoru bývalého ministra financií za SMER - sociálnu demokraciu, jedného z vašich predchodcov, pán minister, pána Jána Počiatka s Dobroslavom Trnkom, kde sa nepokryte a vulgárne bavili o kšeftoch, o tom, že Generálna prokuratúra má žehliť a zakrývať kradnutie, kauza Lemikon, Tipos, dobre sa bavili na tom, ako koaličný partner, terajší predseda SNS, predchodca Andreja Danka Ján Slota oholil Roberta Fica v kauze emisie a nedal mu ani tú polovicu, ako to bolo obvyklé. To, že nie je dosť peňazí, súvisí práve s takýmto nezodpovedným spôsobom vládnutia, ktoré tu predvádza SMER a jeho koaliční partneri, so systémom rozkrádania verejných financií. Tu sa kradne na všetkom, čo si len dokážete predstaviť. Už to nie je to primitívne mečiarovské - privatizácia našim ľuďom, tu naši ľudia dostávajú peniaze všetkými možnými kanálmi, na emisiách, na mýte, na verejných obstarávaniach, na agrodotáciách, na eurofondoch, na auditoch, na poradenstve, na právnych službách, na všetkom.
Vlády SMER-u kradnú a umožňujú kradnutie a kryjú kradnutie a to nie je zodpovedné. Aby ste mohli kradnúť, musíte si kupovať voličov, preto sa správate populisticky, preto rozhadzujete nie vaše peniaze, ale peniaze daňových poplatníkov, preto robíte rôzne sociálne balíčky, aby ste ľuďom zalepili oči, aby ste mohli ďalej kradnúť. Ale tie balíčky nie sú zadarmo. Tie balíčky musí niekto zaplatiť. Kto to môže zaplatiť? Zasa to môžu zaplatiť len ľudia. Kupujete si priazeň ľudí za 5,50 a druhou rukou im z druhého vrecka zoberiete násobne viac. Aj sme to nakoniec, ten príklad aj pri schvaľovaní tohto zákona o štátnom rozpočte, lebo vládna koalícia sa tak rozbehla v rozdávaní, balíčkoch, populizme, že jednoducho zrazu nebolo možné normálne zostaviť rozpočet, nieže vyrovnaný rozpočet. No tak musela prísť úvaha o tom, že sa, že sa zvýši daň z cigariet, ale to sa pánovi predsedovi Dankovi nepáčilo, lebo predsa ceny cigariet nemôžeme zvyšovať, hlavne to by si všetci všimli. To by si všetci všimli, keby narástli ceny cigariet, lebo to by zjavne, zjavne, zjavne, zjavne bolo viditeľné. No tak sa vymyslel kreatívny účtovnícky ťah s bankovým odvodom. Zvýšime zaťaženie zlých bánk, však to nikomu nevadí. Ale, samozrejme, že to zaplatia klienti bánk. Samozrejme, že sa to prejaví na ich poplatkoch, ako to bolo s Dankovou daňou z potravín.
Vláda SMER-u a jeho koaličných partnerov sa už dvanásť rokov správa nezodpovedne. Zadlžuje krajinu, zvyšuje dane, rozhadzuje na populistické opatrenia a kradne. A takým symbolickým zavŕšením celého tohto nezodpovedného vládnutia je to, čo tu spravil minulý týždeň alebo pred týždňom Robert Fico. Robert Fico musel odísť z postu premiéra po protestoch verejnosti, ktoré nasledovali po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Robert Fico je už rok a pol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Robert Fico za ten rok a pol nepovedal v parlamente, v pléne ani jedno jediné slovo, chodí sem iba na hlasovania, nechodí na výbor, ktorého je členom, Robert Fico prvýkrát po roku a pol vystúpil v parlamente s návrhom, s procedurálnym návrhom, ktorým odsunul na neurčito a zrejme a zrejme definitívne 60 opozičných návrhov zákonov, zdôvodnil to tým, že je potrebné vytvoriť dostatočný priestor pre rokovanie o zákone roka, pre rokovanie o návrhu zákona o štátnom rozpočte.
A kde je Robert Fico? Robert Fico sem ani nepáchol. Kde sú naši? Naši vám nezrušili, naši vám nezrušili vaše zákony z programu tejto schôdze, ako ste to urobili vy nám. Vy ste tvrdili, že treba vytvoriť dostatočný priestor pre rokovanie o štátnom rozpočte. My sme vaše návrhy zákonov nestiahli zo schôdze, ako ste to spravili vy s našimi návrhmi, ako to spravil menovite Robert Fico, ktorý nesie hlavnú zodpovednosť za tých dvanásť rokov vlády SMER-u, a potom sem ani nepáchol. Nepáchol sem v piatok, nie je tu ani dnes. Pýtate sa, že kde sú naši? Z tých desať alebo pätnásť, alebo koľko opozičných poslancov, ktorí sú prihlásení alebo vystúpili v rozprave, sú všetci s výnimkou dvoch, opoziční. Dvaja koaliční na desať alebo dvanásť opozičných. To je vysvedčenie vašej vlády.
No a dozvedeli sme sa, že Robert Fico nemohol prísť na rokovanie o zákone o štátnom rozpočte v piatok, lebo bol na nejakom lekárskom vyšetrení. A zhodou okolností v čase, keď začala rokovať Národná rada, bol videný, ako absolvuje nejakú rýchlochôdzu s činkami na brehu Dunaja. Klamal. Obyčajná lož.
Kradnete, klamete, zadlžujete, zvyšujete daňové zaťaženie, správate sa nezodpovedne. (Reakcia z pléna.) Pán minister Vážny, bývalý, nevykrikujte tu! (Ruch v sále a zaznievanie gongu.) Nevykrikujte tu. Radšej ste si mali svojho prísediaceho Roberta Fica sem zavolať. (Reakcia z pléna.) To sa veľmi teším! To sa veľmi teším... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Klus, Martin, podpredseda NR SR
Prosím o pokoj v sále, páni.
Nech sa páči, pán poslanec Dostál, pokračujte vo svojom vystúpení, máte tri sekundy.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Žiadam pridať pol minúty, lebo pán poslanec Vážny mi skákal do reči. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Klus, Martin, podpredseda NR SR
Pokiaľ, pokiaľ je všeobecný súhlas, poprosím ešte tridsať sekúnd. Nechajte pána poslanca dorozprávať.
Nech sa páči.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Dobre. Veľmi sa teším, že sem konečne príde pán poslanec Fico a povie nám niečo k rozpočtu. Vláda SMER-u je vláda nezodpovednosti, tak, prosím, aspoň nehovorte o nejakej zodpovednej zmene, lebo vy neviete, čo je to zodpovednosť.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ja sa dnes cítim trošku mizerne, možno tak trošku ako náš rozpočet, ale aj tak by som chcela k nemu povedať pár slov.
Minulý rok som vystúpila k rozpočtu s myšlienkou, že umenie potrebuje čas a peniaze. Dnes teda na túto tému nadviažem a pridám, že kultúra potrebuje čas, peniaze, ambície, no rozhodne nepotrebuje politiku, lebo tá jej neprospieva. Pred rokom sme riešili, či je rozpočet 255 mil. na kultúru dosť. Nie je, hoci je ťažké určiť, koľko by naozaj stačilo. Teraz to isté môžeme riešiť pri 291 mil. eur. Mohli by sme zaplesať, hurá, na kultúru ide viac. Ale v podstate, keď si to rozmeníme na drobné, tak opak je pravdou, ale o tom neskôr. Už počujem hlasy, že kultúra sa nedá počítať, len merať cez peniaze. No áno, pravda je taká, že kultúra nie je exaktná veda, ale napriek tomu nejaké merania či štatistiky by jej určite pomohli. Mali by byť stanovené ukazovatele, aby sme vedeli, či na kultúru dávame dosť, alebo nie, a kde by sme mali pridať alebo kde ubrať. A to myslím nielen finančne. Na základe nich by sme vedeli, či sa hospodári výhodne alebo nevýhodne, kultúrne či nekultúrne. Ministerstvo kultúry si síce dáva do rozpočtu rôzne ciele. A dáva si, aj či ich plní, alebo nie. Ale častokrát tie ciele sú skôr úsmevné ako nejaké iné. Napríklad v jednej kolonke je aj, či si rezort vypracúva strategické dokumenty, a odpoveď je veľavravná: áno. To hovorí hádam za všetko.
Aj podľa sledovaných cieľov ministerstvu kultúry chýba akákoľvek ambícia, ambícia čokoľvek zmeniť. Tridsať rokov nariekame, že kultúra visí niekde na chvoste, ale v podstate nič sa pre zmenu neurobilo a ani sa nerobí.
Čo ma však úplne zaráža, tak to je postup pri čerpaní eurofondov práve v oblasti kultúry. Z pôvodných 280 mil. sa nám podarí na pôvodný účel vyčerpať - a to teraz budem optimista - z môjho pohľadu asi tak 30. A to musíte uznať, že aj pri..., aj pre optimistu je to teda skutočne primálo. Nehovorí sa o tom tak nahlas ako pri eurofondoch v školstve, avšak treba si uvedomiť, že je to len a len naša hanba a naša neschopnosť dôsledne tieto financie čerpať a využívať ich v prospech svojich občanov.
No, objektívne nie všetko je vina ministerstva kultúry, ale napríklad aj rezortu pôdohospodárstva, ktorý doviedol Integrovaný regionálny operačný program k totálnemu rozkladu. Ale o tom by viacej vedeli rozprávať mestá a obce. Ako som spomínala, tak na rok 2020 je rozpočet rezortu kultúry 291 mil. eur a mohli by sme sa radovať. Ale, ešte raz zopakujem, že keď si to rozmeníme na drobné, a tu zacitujem už rétorického klasika, bude to radosť iná, bude to smútok. Medziročné navýšenie rozpočtu do veľkej miery zhltne valorizácia platov, čo, samozrejme, vítam. Mala som možnosť stretnúť mnoho ľudí, ktorí pracovali či už v knižniciach, alebo v múzeách a galériách, a treba si povedať, že zvýšenie platov je niečo, čo kultúre skutočne prospeje, lebo tí ľudia rozhodne tú prácu nerobia pre peniaze. Ďalej v tejto sume zahrnutý výpadok koncesií, či navyše financie pre cirkvi na základe nového prijatého zákona. Keď odpočítame všetky peniaze navyše, tak ministerstvu reálne zostane menej ako tento rok.
Keď sme rozpočet diskutovali na výbore, a mali sme dosť otázok, čo sa, čo sa týka práve financií, ktoré nikde nefigurovali, bola nám daná odpoveď, že na všetko sa myslí v rezerve. Ono rezerva je fajn vec, no táto rezerva ministerstva kultúry mi prišla niečo ako Attilov hrob, také čosi veľmi tajomné. Minulý rok bol totiž schválený zákon o dotáciách pre vysoké školy. Nikde ani cent. Teraz sa zrejme schvália dotácie na folklór a knižnice, nikde ani cent. Plánuje sa vznik novej inštitúcie - Štátne, projekčné a reštaurátorské ateliéry, nikde ani cent. Teda ja osobne verím, že táto inštitúcia ani nevznikne, ale keby náhodou vznikla, tak nikde ani cent.
Kuntshalle má byť od 1. januára samostatnou inštitúciou. Vieme, že peniaze na ňu rozpočtované sú rozpočtované v rámci Slovenskej národnej galérie, ale tá má v konečnom dôsledku o 187-tisíc menej, ako mala minulý rok. Takže ani tam neviem, že kde, kde teda hľadať tie zdroje.
A predpokladám, že práve rozpočet je priestor, ktorý by mal myslieť na budúcnosť. Minulý rok som dlho hovorila o dlhodobom podfinancovaní kultúrnych pamiatok. V tejto veci som predložila aj pozmeňujúci návrh, ktorým som chcela navýšiť dotácie do dotačného systému Obnovme si svoj dom, a menovala som vtedy niekoľko našich pamiatok. Rusovecký kaštieľ, skloňovala sa suma na rekonštrukciu 70 mil. eur. Pýtam sa, čo sa odvtedy urobilo. Jeden archeologický prieskum a teraz sa ide robiť orez stromov, resp. arboretizácia v sume 850-tisíc. eur. No, ideme robiť arboretizáciu za 850-tisíc eur, ale kaštieľ nám padá. Slovenská národná galéria, minulý rok som tu na tomto mieste spomínala sumu 26 mil. eur. Vtedy minister Kažimír ma opravil, že to bude 50 mil. eur. Dnes už vieme z medializovaných informácií, že to bude 70 mil. eur.
Krásna Hôrka, hoci je stále krásna, tak jej obnova trvá už dlhých 7 rokov a okrem toho, že tam teda ušlo pár miliónov, ďalších 35 mil. sa tam odísť chystá, čomu ja sa, samozrejme, teším a vítam, ale povedzme si tak, že pri všetkých týchto menovaných príkladoch a ďalších iných platí, naozaj že štát je zlý hospodár, minimálne čo sa týka národných kultúrnych pamiatok, bol a stále je.
Minulý rok ste mi, pán poslanec Kamenický, vtedy ste ešte boli, dnes už ste minister, a to si veľmi vážim, ako jediný koaličný poslanec reagovali na moju rozpravu s tým, že na pamiatkach záleží, a teda bude treba im venovať dostatočný priestor a financie, a že teda pokúsite sa urobiť všetko, čo je vo vašich silách. Ja by som si mohla s kľudom vydýchnuť, že sa tak v podstate aj stalo. Otázka je len za akú cenu.
Poviem vám, minulý rok, keď som rozmýšľala, ako získať pre pamiatky viac peňazí, bola som aj v Tipose. Bola som na stretnutí s pánom riaditeľom, bolo veľmi ťažké sa k nemu dostať, ono niekedy ten Tipos mi prišiel ako taký domček na stračej nôžke a na sedem zámkov zamknutý. Skrátka, ozaj ťažký priestor na dobytie sa minimálne pre opozičnú poslankyňu teda. Ale ja som chcela ísť prediskutovať návrh zákona, ktorým by sa zdaňovali výhry Tiposu, a takto získané peniaze by boli viazané práve na obnovu kultúrnych pamiatok.
Pán riaditeľ ma vtedy uchlácholil, že to nie je treba, že vlastne stačí mnou už navrhovaný odvod z kurzových stávok. A ešte som sa pýtala potom, že či by nebolo možné náhodou získať financie aj z toho balíka, lebo aj Tipos má svoj dotačný systém vo forme teda nejakých darov, že či by nemohli byť viazané. No ako som sa dozvedela, tak tento balíček slúži skôr pre ministra financií a členov predstavenstva a tam sa tie financie prerozdeľujú. Podľa výpisov od roku 1999 až po rok 2016 som tam naďabila teda na skutočné perličky. Jednou z nich bola dotácia 500-tisíc eur v roku 2015 pre Nadáciu otvorenej spoločnosti, v preklade Georgea Sorosa. Zopakujem to ešte raz, vláda Roberta Fica cez Tipos darovala Sorosovej nadácii, ktorú tak nemajú radi, 0,5 mil. eur. Ďalšieho pol milióna pre Bratislavu na zabezpečenie Predsedníctva Slovenskej republiky v Rade EÚ. A to ani nehovorím o 405 tisícoch za štyri roky pre Nadáciu TA3 Ivana Kmotríka.
V Tipose by to chcelo ozaj poriadny hurikán alebo, keď sme teda optimisti, tak aspoň poriadku lotériu na záchranu kultúrnych pamiatok. Ja chápem, že každý minister kultúry má iné priority. Aj tie však v konečnom dôsledku siahajú len do výšky ochoty ministra financií. Lenže kde nie je ambícia niečo zmeniť, ale namiesto toho je stranícka kšeftárska politika, tam nepomôžu ani všetky peniaze sveta.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi vystúpiť ako členovi finančného výboru a zároveň ako členovi Slovenskej národnej strany k štátnemu rozpočtu.
Ja som rozmýšľal pred chvíľkou, akým spôsobom začať, pretože tá debata o štátnom rozpočte vôbec sa nevedie v tej odbornej hladine, čo ma veľmi mrzí, ale dávajú sa tu rôzne politické odkazy, čomu ja osobne rozumiem, pretože je to zákon roka, ale zaslúžil by si štátny rozpočet ďaleko odbornejšiu diskusiu a mali by sme sa baviť o tých veciach ako vy, pani kolegyňa Milanová, že kde tie peniaze, kde by sme mali viacej dať. Samozrejme, peniaze chýbajú všade. Ja s vami súhlasím. Na strane druhej vystúpi váš kolega pán Heger a ten zase bude sekať, aby sa dávalo čím menej, a treba šetriť a šetriť, čiže to, a to je v rámci jedného poslaneckého klubu, že neviete si to dáko dohodnúť sa, že akým spôsobom by ten štátny rozpočet mal vyzerať, a teraz si to zoberte, že sa musia dohodnúť minimálne tri koaličné strany, pretože každá má inú predstavu, iné priority a zostaviť kompromisný štátny rozpočet tak, aby našiel podporu v Národnej rade.
V piatok celé médiá roz..., všetky médiá rozprávali len o tom, aké je nízka účasť o štátnom rozpočte. Tí, ktorí to tvrdili, zažili tri sekundy slávy, ale zjavne dneska už tu sa nenachádzajú. Takže odkazujem, že splnili si svoju politickú úlohu, ale ich úprimný záujem k štátnemu rozpočtu nie a išlo čisto len o divadlo z ich strany.
Štátny rozpočet, a to aj možno pánovi kolegovi Dostálovi, ktorý pred chvíľkou prišiel do sály, by som chcel povedať, že ako sa tvorí. (Reakcia z pléna.) Však ja viem, teraz ste prišli, len ste neboli, tak sa ospravedlňujem. Štátny rozpočet sa tvorí tak, že jednoducho koaličné strany si určia svoje priority a ľudia na ministerstve financií určia, koľko peňazí štátny rozpočet bude mať na základe či už makroekonomickej, alebo na základe daňovej prognózy, a následne sa rokuje, akým spôsobom sa dosiahne ten požadovaný výsledok v podobne návrhu štátneho rozpočtu.
Mňa v piatok dosť mrzelo, keď sa tu niektorí poslanci vyjadrovali, že je to pripravené neodborne, dokonca sa tu trhali papiere a tým sa znevažovala práca 65 ľudí na ministerstve financií, ktorí viac ako pol roka pripravovali štátny rozpočet. Chcel by som vidieť tých frajerov, ako by oni sa vysporiadali s tým, s čím všetkým sa musia vysporiadať analytici a rozpočtári na ministerstve financií.
Opozícia mala zľahčenú situáciu tým, že Národná banka Slovenska a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť dali také stanoviská, aké dali. Koniec koncov tí, ktorí vystupovali, sa odvolávali len na tieto dve inštitúcie a vybrali si to najhoršie pre vládnu koalíciu a pre štátny rozpočet, ktorý kritizovali. Tie kritiky zo strán týchto dvoch inštitúcií sú oprávnené a treba ich brať na vedomie. Ja osobne si ctím nielen prácu ľudí na ministerstve financií, ale taktiež aj na Národnej banke, aj v Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, pretože každý, kto sa trošku venuje tejto problematike, vie, že je to veľmi náročná práca, odhadnúť, prognózovať niečo do budúcna, a teraz sa môžme sporiť, že kto z tých prognostikov má viac pravdu, nemá pravdu viac, to sa jednoducho nedá. V minulosti či už Rada pre rozpočtovú, aj Národná banka Slovenska mali horšie odhady, ako v skutočnosti to dopadlo. Naopak, ministerstvo financií bolo ďaleko bližšie k tým cieľom, ktoré sa dosiahli. Ale viesť nejaký súboj medzi týmito inštitúciami nemá zmysel, pretože nikto nevie, ako to dopadne.
Dobre vieme, že žijeme v turbulentnej dobe, kedy globálny svet veľmi vplýva na slovenskú ekonomiku. A keďže sme malá ekonomika, tak sme proexportne zameraná a sme výsostne závislí od toho, že čo sa deje v zahraničí, a od toho závisí aj rast našej ekonomiky, pretože domáca spotreba jednoducho taký reálny rast neutiahne, aj keby sme veľmi chceli, ale domácou spotrebou jednoducho to dokázať sa nedá na Slovensku.
Mňa mrzí to, že ste vo svojich príspevkoch opomenuli aj iné informácie, ktoré k štátnemu rozpočtu prišli. Bolo tu, bola tu hodnotiaca správa z Európskej komisie, ktorá síce Slovensku vytkla určité riziká a možné riziká, ktoré plynú z prijatia štátneho rozpočtu a zaradili nás do tzv. tretej skupiny. Ale v tej skupine je napríklad aj Fínsko, napríklad aj Slovinsko. A ja nemám pocit, že by tieto dve krajiny boli dlžníci alebo boli by nejakí hriešnici, ktorí majú rozvrátené verejné financie. Európska komisia konštatovala, že náš dlh je bezpečne pod hranicou 60 %. A keby to bol taký zlý štátny rozpočet, ako ste tu niektorí, opoziční kolegovia, povedali, tak ja pochybujem o tom, že by nám dali zelenú. Takže tým pádom spochybňujete aj prácu Európskej komisie, ktorá odobrila štátny rozpočet Slovenskej republiky.
Pred pár týždňami, týždeň alebo dva dozadu, to ste tiež zhodou okolností opomenuli, agentúra, ratingová agentúra Fitch potvrdila Slovensku rating na úrovni A+ so stabilným výhľadom. Ďalší fakt, ktorý ste opomenuli vo svojej reči, pretože by vám to dajako nesedelo do tej vašej mozaiky, kde chcete vykresliť ako katastrofu, keby sme prijali tento štátny rozpočet, a to je možná odpoveď vám z relevantných zahraničných inštitúcií, nie slovenských, zahraničných inštitúcií, že slovenský rozpočet je udržateľný a tie čísla, ktoré v ňom sú jednoducho akceptujú aj medzinárodné inštitúcie.
To, že sú tam riziká, to vieme všetci. Už to tu bolo spomenuté, štátny rozpočet sú konkrétne čísla, ale štátny rozpočet je živý organizmus a počas toho nasledujúceho roka, na ktorý bol prijatý, treba reagovať na rôzne vplyvy hlavne z toho okolia, aby sme vedeli ten štátny rozpočet ukočírovať tak, aby na konci dňa sa čo najviac priblížil k tomu cieľu.
Mňa tiež osobne mrzí, že nie je vyrovnaný štátny rozpočet, ale beriem do úvahy fakt aj ten, že jednoducho sa mení okolie okolo Slovenska. Nikto z nás nevie, s akou náladou sa zajtra zobudí americký prezident a komu vyhlási v tom lepšom prípade len obchodnú vojnu, pretože vieme dobre, že do dnešného dňa neni uzavretý spor medzi Spojenými štátmi a Čínou a spor medzi Spojenými štátmi a Európou, to akože spojencom tiež bol posunutý len o pol roka ohľadom zavedenia rôznych cieľ.
Taktiež nevieme, ako dopadnú voľby vo Veľkej Británii, akým spôsobom sa vyvinie brexit, a toto sú všetko faktory, ktoré vplývajú na tú aj príjmovú stránku štátneho rozpočtu, a tieto všetky informácie musia zohľadniť všetci prognostici na tých spomenutých inštitúciách, ktoré som spomenul.
Preto mňa to veľmi mrzí, že vy narábate len s tým, čo vám vyhovuje, a bral by som také férové, aby sme tú diskusiu možno posunuli na ďaleko vyšší level, keby niekto z vás prišiel s kompletným vypracovaným tieňovým štátnym rozpočtom, nazvime to tak. Máme tu tieňových ministrov financií, tímlídrov. Keby ste prišli vy s vašou predstavou, ale kompletného štátneho rozpočtu, nevybrať si len jednu kapitolu a tú kritizovať, ale s kompletným štátnym rozpočtom, a poďme sa rozprávať o tom, ako si to predstavujete vy, na ktorej strane zobrať, na ktorej strane dať, a mohli by sme viesť diskusiu, pretože my s pánom ministrom tú diskusiu máme dávno už vybavenú. Nielen jednotliví ministri, ale aj my ako vládni koaliční poslanci sme konzultovali a prechádzali sme si položku po položke a naše pripomienky do toho štátneho rozpočtu boli zakomponované.
Preto ja nevidím dôvod, prečo by som sa mal ja tu s pánom ministrom teraz hádať, keď my sme si už všetky otázky už pred samotným podaním návrhu štátneho rozpočtu vykonzultovali tak, aby boli zohľadnené priority jednotlivých ministerstiev, tak ako sa navyšujú platy pre učiteľov o 10 %, taktiež ako boli nájdené dodatočné zdroje do ministerstva pôdohospodárstva. Som rád, že prvýkrát Štátne lesy Slovenskej republiky nemusia robiť osobitný odvod vo výške 5 mil. euro, ale tie peniaze zostanú v podniku na zvýšenie zalesňovania.
Poslednú vec, ktorú by som chcel povedať a odkázať v rámci aj poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany. Koniec koncom to, koniec koncom tu už pán Danko povedal, že Slovenská národná strana podporí návrh štátneho rozpočtu, pretože si myslíme, že je to dobrý kompromis v súčasnej situácii. Sú tam zohľadnené priority aj podľa programového vyhlásenia vlády, tak ako boli zadefinované. Som rád, že sa vyšlo niektorým našim pripomienkam v ústrety a boli zakomponované do štátneho rozpočtu tak, aby sme vedeli zvyšovať tú sociálnu úroveň ľudí. A ja si myslím, že tento štátny rozpočet zvyšuje sociálny štandard ľudí. Aj tie sociálne opatrenia, ktoré boli prijaté, sú dobré a sú zahrnuté v tomto štátnom rozpočte.
Vaším jediným, vašou jedinou motiváciou je, aby tento štátny rozpočet neprešiel, aby bolo provizórium, aby ste vy v predstave, že v nasledujúcich voľbách budete mať tú možnosť zostavovať vládu, aby ste vy mali možnosť prijať štátny rozpočet podľa seba, aby ste zrušili sociálne opatrenia, ktoré boli naplánované na rok 2020, aby ste vedeli vy v tom zakomponovať svoje predstavy, svoje priority. Podľa mňa to nie je fér, pretože vláda aj parlament majú funkčné obdobie do 29. februára 2020. A ja si myslím a koniec-koncom to potvrdila aj Európska únia, má zelenú aj s niektorými rizikami, to treba bez obáv povedať, ale ten štátny rozpočet nie je taká katastrofa, ako prezentuje opozícia, preto ja tiež vyjadrujem podporu tomuto návrhu štátneho rozpočtu a klub Slovenskej národnej strany bude hlasovať za tento štátny rozpočet.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, teda som rád, že ste vystúpili asi ako jediný z koalície s nejakým relevantným príspevkom.
Takto. Hovoríte o agentúre Fitch. Prosím vás, viete, čo povedala agentúry Moody’s? Keď už teda spomínané tie agentúry, určite by ma zaujímalo, čo povedala agentúra Moody’s, ale to som spomínal ja, ale môžte si to pozrieť.
Európsku komisiu nikto nespochybňuje. Ak si pozriete dokument, ktorý zaslala, tak po prvé Slovensko dala do najhoršej skupiny, takže toľko jej dôvera v rozpočet a toľko naše spochybňovanie Európskej komisie. Čiže Európska komisia jednoznačne hovorí, že ten rozpočet je tiež, inými slovami, vlastne že má v sebe nereálne údaje. Preto, keď si pozriete aj hodnotenie výsledkov, tak tam nájdete práve tú oranžovú a červenú farbu, o ktorej som ja hovoril, a to, kde ministerstvo financií si dáva zelenú. Takže určite Európska komisia vyjadrila veľkú nedôveru v tento rozpočet aj svojím hodnotením.
Keď hovoríme o dlhu. Viete... Alebo ešte takto. Hovoríte o brexite a obchodnej vojne. No, to je práve presne tá dôležitá vec. Prečo ste sa, pán kolega, na to nepripravili? Prečo sa vaša vláda, vaša koalícia nepripravila na tieto scenáre? Tie tu, Trump je predsa prezidentom už dosť dlhé obdobie, už vlastne končí, takže to ste mohli určite predvídať, lebo jeho osobnosť je od začiatku stále rovnaká.
Takže vy ste Slovensko absolútne na to nepripravili v najlepších rokoch, to je to najkľúčovejšie. A tento rok, sa vás opýtam, koľko v budúcoročnom rozpočte je zapracovaných opatrení Útvaru hodnoty za peniaze? Tam ležia stovky miliónov eur. Takže, prosím vás, nerozprávajte tu o tom, áno, keď ste nič neurobili, tak teraz vás môžme ľutovať a povedať, joj, však nebudeme k vám takí tvrdí, lebo však čo ste, chúďatká, mohli urobiť, keď ste celý rok nič neurobili.
Tieňový rozpočet. Pán kolega, veď o tom sme tu aj hovorili. Ja som presne hovoril aj tam, kde sú príjmy. Však teda príjmy sú v nevybratej DPH. Váš pán predseda to hovorí. Váš pán predseda to hovorí. Takže mohli ste kľudne v tom, v tom konať. A takisto opatrenia Útvaru hodnoty za peniaze. To som už povedal.

Ďakujem. Hovorili ste o tom, že teda treba sa pozrieť konštruktívne na ten, na to, čo ste pripravili ako rozpočet. To, čo aj je predmetom kritiky, je, že všetky vaše opatrenia, ktoré ste nachystali aj na budúci rok, nezohľadňuje samotný návrh rozpočtu. Minimálne čo sa týka subjektov verejnej správy, napríklad jednotlivé územné samosprávy, ktoré vykonajú či už prenesený výkon štátnej správy, im ste navýšili náklady na výkon preneseného výkonu štátnej správy, ale nezohľadnili ste v tom rozpočte na výkon tejto činnosti vôbec zvýšenie týchto nákladov. To znamená, že naozaj čo sa týka konkrétne preneseného výkonu štátnej správy, keď prenášate niečo, tak v tej sume, ktorú prenášate, aj náklady by ste mali, tieto náklady uhrádzať.
Druhá vec sú a netýka sa to len základných škôl. Týka sa to stavebných úradov, matrík, ohlasovní pobytu a, samozrejme, týka sa to napríklad aj toho projektu obedy do škôl, ktoré takisto opäť budúci rok nebude dostatočne dofinacovaný vzhľadom na to, aké náklady ste opäť preniesli na subjekty samosprávy.

Pán poslanec Baláž, ja tiež som teda rád, že ste vystúpili nie ako jediný, ale po pani poslankyni Sárközy v piatok ako druhý z koaličných poslancov. Stále je to obrovský nepomer v prospech opozície. A stále teda nerozumiem, prečo bolo potrebné vyhodiť 60 návrhov z programu schôdze, aby sa vytvoril dostatočný priestor, keď potom v rozprave vystúpia iba dvaja koaliční poslanci.
A vôbec to nie je nejaké politické divadlo, vôbec to nie je tak, ako ste hovorili, že tu sa nejakí opoziční poslanci odprezentovali a teraz tu nie sú. No tak jednak poslanci nie sú povinní byť stále v sále, však to vy dobre viete, ani vaši poslanci tu nesedia stále, ale viacerí kolegovia z opozície normálne vystúpili v piatok, mali, mali, mali diskusný príspevok a nemali ani, ani toľko reakcií. My tu teraz traja opoziční poslanci reagujeme, reagujeme na vás. No ja neviem, či na niektorého z vystupujúcich reago..., z opozície reagovali traja koaliční poslanci. Možno, možno som to nezachytil, ale, ale, ale nemyslím, lebo vy tu nie ste na to, aby sa hádali s pánom ministrom. Vy ste si to vydiskutovali, aj keď váš pán predseda Danko na začiatku po zverejnení rozpočtu a predložení rozpočtu dával najavo, že je s ním nespokojný, ale že podporíte. A vy by ste mali v parlamente diskutovať predsa s nami. Veď ste nám 60 návrhov zákonov zrušili, aby ste mohli diskutovať dostatočne o rozpočte.
A teraz, pán poslanec Vážny, povedal, že Robert Fico príde. Robert Fico tu ešte stále nie je. Robert Fico sem ani nepáchol počas rokovania o štátnom rozpočte. No, som veľmi zvedavý, kedy príde.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Heger, nedôvera Európskej komisie. Ja som to tam spomenul v mojom príspevku, že nás zaradila do tretej skupiny. Áno, Európska komisia povedala, že sú tam možné riziká z tohto štátneho rozpočtu, ale vy ste všetci vraveli, že je to katastrofa, že ten štátny rozpočet je, ako je postavený, celý zlý. A moja otázka bola len, prečo potom Európska komisia mu dala zelenú. A na toto ste mi neodpovedali. (Reakcia z pléna.) Však odobrila štátny rozpočet. (Reakcia z pléna.)
Nedôvera zahraničia. Pán kolega, vy si naozaj myslíte, že niekto vidí do hláv Donalda Trumpa a podobných svetových lídrov a na to sa dá naozaj pripraviť, pán kolega? To nemyslíte vážne, že Slovenská republika vie odhadnúť, čo spraví dotyčný pán, a nevravím ix ďalších, ktorí sú svetoví lídri, ale, žiaľbohu, doba je nejaká zvláštna a ja fakt nerozumiem, prečo sa vedú tieto žabomyšie vojny.
Pán kolega, dobre viete, že v tom štátnom rozpočte je prija..., sú prijaté reštrikčné opatrenia zhruba na 475 mil. eur práve na základe hodnotiacej správy Útvaru hodnoty za peniaze a implementačnej jednotky. Čiže tie reštrikčné opatrenia sú v tom štátnom rozpočte zahrnuté tak, ako si prajete.
O tom, že kde sú príjmy štátneho rozpočtu, to sme sa už ixkrát bavili na rôznych fórach, sme sa zhodli na tom, že treba zvýšiť možno tú snahu na výbere DPH, o tom sa nebudem s vami sporiť. Taktiež aj iné dane na Slovensku je potrebné zaviesť, ktoré sú už bežné na západ od nás, napr. digitálna daň a podobne.
Pán Sloboda, nesúhlasím s tým, že štátny rozpočet nezohľadňuje opatrenia, ktoré sa prijali. Aj návrhy Slovenskej národnej strany museli prejsť revíziou a museli sme sa dohodnúť najprv s ministerstvom financií ohľadom dopadu na štátny rozpočet. Preto niektoré opatrenia, ktoré sme najprv predkladali v pôvodnej výške, ako je zníženie dani z príjmu na 15 %, museli sme okresať len na určitú skupinu podnikateľov preto, aby sme nespôsobili výpadok v štátnom rozpočte.
A prenesené náklady na verejnú správu, ako ste už spomínali, no, to je fiškálna decentralizácia. Jednoducho samosprávy sú financované z podielových daní a z dane z príjmu fyzických... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, zostavovať rozpočet je vždy ťažké. V malých obciach, kde starostovia v rozpočte riešia, či budú vedieť zaplatiť účet za verejné osvetlenie alebo či ho budú musieť, čo ja viem, o jedenástej večer vypínať. Ľahké to nemajú ani mestá, ani VÚC. Riešia iné problémy, ale tiež to majú ťažké.
Pánovi ministrovi a jeho tímu odborníkov na Ministerstve financií treba uznať, že zostavovať rozpočet je náročná a zodpovedná úloha. Každý, kto sa podieľal na zostavovaní nejakého rozpočtu, potvrdí, že vždy sa čelí takmer nekonečným požiadavkám, ale jasne konečnému množstvu dostupných financií. Zostaviť vyvážený, zodpovedný, udržateľný rozpočet je umenie aj v štandardnom prostredí. Najdôležitejší je vždy pravdivý obraz.
My však nežijeme v štandardnom prostredí. Z dostupných finančných zdrojov nám hrubo odhrýzava neefektívnosť, všade-, všadeprítomný klientelizmus a korupcia. Klesáme v rebríčkoch vnímania korupcie. V indexe vnímania korupcie Transparency International sme na chvoste krajín EÚ. Existuje aj výskum, kde Slovensku patrí nelichotivá druhá priečka od konca spolu s Ukrajinou, a predbehlo nás len Moldavsko. Zároveň sa Slovensku nedarí ani v rebríčkoch konkurencieschopnosti. Toto všetko spolu vytvára fakt veľmi nebezpečný kokteil.
Nie je týždeň, kedy by toto hodnotenie nebolo prízvukované zverejnením nejakej kauzy. Spomeniem slová bývalého ministra financií pána Počiatka: „Nie je dôležité, čo je pravda, ale čo povieš.“ Kauza Lemikon, kauza emisné povolenky a Interblue, dlhodobé nehospodárne nakladanie, či dokonca rozkrádanie eurofondov, karuselové podvody s DPH, tunelovania v rezorte obrany, už možno zabudnuté sociálne podniky, mýtny tender, kauza CT v Piešťanoch, dotácie pre Duslo Šaľa, reštrukturalizácia Váhostavu, teta Anka, predražené IT služby, peniaze v alobale, kauza Bašternák, odmena advokátovi za prípad Vodnej elektrárne Gabčíkovo, spojenia s talianskou mafiou, Pôdohospodárska platobná agentúra či desiatky káuz vychádzajúce na povrch z Kočnerovej Threemy, tento zoznam zďaleka nie je úplný. Ale rokujeme o rozpočte. Všetky tieto kauzy spája jedno, z rozpočtu odchádzajú peniaze, ktoré mohli a mali byť použité v prospech tejto krajiny, nie v prospech jednotlivcov.
Za daného stavu je nemožné zostaviť realistický rozpočet a mať zdravé verejné financie. V sude je navŕtaných príliš veľa dier, aby ho pán minister dokázal naplniť. Napriek vytvoreniu dostatočného priestoru na prerokovanie rozpočtu pánom Ficom, ako už bolo spomínané, stranícki kolegovia nechali pána ministra v danej situácii samého a dva dni tu s dvomi výnimkami diskutuje len opozícia. Je to potvrdenie faktu, že je ťažké obhajovať neobhájiteľné, a SMER chce mať diskusiu čím skôr za sebou. Pán minister to má skutočne veľmi ťažké.
Do schémy odpútania pozornosti od nerealistického rozpočtu spadá aj mimoriadna schôdza ku zlatu. Presun slovenských zlatých rezerv z Londýna je relevantná, ale jednoznačne odborná téma. Z Londýna, ale aj celkovo z celej Európy by sme viac ako zlato potrebovali stiahnuť desaťtisíce Sloveniek a Slovákov, ktorí, ktorí našej krajine veľmi chýbajú. Chýbajú svojim starnúcim rodičom a chýbajú aj našej ekonomike.
Ale vráťme sa ku zlatu. Keď v diskusii budú padať argumenty, je možné hľadať zhodu. Avšak v situácii, keď bolo hrubou silou vyradených viac ako 60 opozičných návrhov z rokovania aktuálnej schôdze, sa jedná o zástupnú tému na zakrytie vášho rozpočtového zlyhania a neschopnosti zodpovedane spravovať verejné financie ani v dobrých časoch.
Keď už spomíname tie zlaté rezervy, poďme chvíľku počítať. Slovenské zlaté rezervy sú približne 31,5 tony, jedna tona je 32 150 trojských uncí. Pri aktuálnej cene približne 1 300 euro za trojskú uncu je hodnota našich zlatých rezerv približne 1,3 mld. euro. Na prvý pohľad je to veľmi veľa peňazí a asi ozaj je, keď potrebujeme okamžite mimoriadnu schôdzu. Urobme ďalší výpočet, aby som bol spravodlivý, urobme priemer relevantných prognóz rozpočtu 2020. Vláda hovorí o 0,5 %, Európska komisia o 1,2 %, NBS: 1,6 a RRZ: 1,8. Priemer je deficit 1,27 %.
Pre jedno-, pre jednoduchosť, hrubý domáci produkt v budúcom roku 100 mld., takže deficit bude asi 1,27 mld., len o málo nižšia suma, ako je hodnota celých slovenských zlatých rezerv, ktoré vznikli za celú históriu od roku 1918. Za jeden jediný rok.
Čiže keď už hovoríme o zlate, naša vláda pod vedením strany SMER hospodári tak zle, že vytvoríme za jeden rok rovnaký deficit, ako sa Slovensku podarilo zhromaždiť zlata za 100 rokov. Možno práve toto porovnanie dokáže otvoriť všetkým oči, v akom zlom stave sú naše verejné financie. Pre toto bijeme na poplach, z tohto dôvodu sme zvolávali mimoriadne rokovania výboru pre financie a rozpočet. Ako všetci viete, boli ignorované. Prečo aj v tomto prípade koalícia okamžite nezvolala mimoriadnu schôdzu, veď je to rovnaká hodnota?
A aký je náš celkový štátny dlh? Približne 46 mld. eur. Povedzme si to v zlate - asi 1 100 ton. Zopakujem, vlastníme 31,5. Počúvame od koalície, že nám štátny dlh klesá, čaro relatívnych čísel. Dlh v posledných rokoch mierne klesá v relatívnom porovnaní s HDP. Ale nebudeme splácať percentá, budeme splácať peniaze. V absolútnych číslach, čuduj sa svete, náš dlh rastie a rastie. Hrubým výpočtom nám každý rok chýbajú jedny zlaté rezervy, je tých sto rokov vytvárané a každá štvorčlenná rodina dneska dlží 33 600 euro.
Skúsme sa pozrieť na Českú republiku. S trochou zjednodušenia môžme povedať, že pred 27 rokmi sme začínali na porovnateľnej alebo rovnakej štartovej čiare. Čo sa týka rozpočtu, Česko má posledné tri roky prebytkový deficit, prebytkový rozpočet, pardon. Naša vláda má stále deficity. Slovensko trestuhodne prejedlo dobré časy. Za povšimnutie stojí aj to, že v roku 2011 bol náš dlh v relatívnom vyjadrení s Českom porovnateľný. Česko malo 39,8 %, Slovensko 43,5. Ale odvtedy sa nožnice otvárajú a rozdiel je každým rokom výraznejší. V roku 2018 má Česko hrubý dlh už len 32,6 %, my máme 49,4. Ešte by to mohlo znamenať, že Slovensko veľa zainvestovalo a v budúcnosti bude zbierať plody. Bohužiaľ, nie je tomu tak. Môžme to vidieť v školstve, v zdravotníctve i v nedostavaných diaľniciach. Práve naopak, aj v práve prijímanom rozpočte sú naplánované najmenšie verejné investície za posledných desať rokov. Prejedlo sa, a áno, veľa aj zmizlo.
Slovenské verejné financie už predlžovanie existujúcich trendov dlho nevydržia. Nová vláda, nech bude akákoľvek, bude musieť vo svojom programovom vyhlásení vyslať jasný signál, že nasmeruje Slovensko k dlhodobo udržateľným verejným financiám a na rozdiel od predchádzajúcej vlády bude dodržiavať zákon o dlhovej brzde. Naša krajina nepotrebuje uťahovanie opaskov, potrebujeme vyššiu efektívnosť, potrebujeme z každého dostupného eura získať maximum.
Strana Sloboda a Solidarita nebude hlasovať za predložený rozpočet. Máme za to, že i rozpočtové provizórium je lepším a férovejším riešením ako predložený rozpočet.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Viskupič, no skúsim sa vyjadriť k trom veciam, snáď stihnem, z toho, čo si povedal.
Jednak si upozornil na to, do akých problémov sa dostáva samospráva. A samospráva, samozrejme, že nie je financovaná len z podielových daní, ako to tu hovoril pán poslanec Baláž, ale, ale pokiaľ ide o prenesený výkon štátnej správy, tak tam ide o transfery zo štátneho rozpočtu, ktoré, samozrejme, že môže parlament v rámci schvaľovania štátneho rozpočtu ovplyvniť, takže, nemôžme, nemôžme sa tej zodpovednosti zbavovať. A ako si veľmi správne upozornil, ide tu o to, že štát váľa na samosprávu nové a nové povinnosti, čo je v poriadku, ale keď dáva nové povinnosti, tak by mal na ne aj prispieť. Nie je možné prenášať na niekoho nové povinnosti bez toho, aby to bolo riadne zafinancované. A tu, tu opäť sa vrátim k tomu nesplnenému uzneseniu parlamentu o vykonaní komplexného auditu verejnej správy vrátane auditu, auditu samosprávy, čo tu, čo už z roku 2011 uznesenie dodnes nesplnené.
Veľmi dobre si upozornil na tú nezodpovednosť vlády, ktorá sa tvári, že chce priniesť zodpovednú zmenu, lebo nevyužili dobré časy, neboli schopní urobiť vyrovnaný a prebytkový štátny rozpočet v dobrých časoch. Ako to asi bude fungovať v recesii?
Posledná, tretia vec, opäť Robert Fico, ešte stále tu ani nepáchol, pán poslanec Vážny hovoril, že sem príde. No to som veľmi zvedavý, ako sem príde Robert Fico, a či dá aspoň jednu faktickú poznámku.