6. schôdza

Ďakujem za slovo. Podporujem kolegu Budaja v tom, čo povedal. My si musíme ako poslanci uvedomiť, že ľudia nás čakajú v teréne.
Aj nám vo výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny nebolo vyhovené vykonať poslanecký prieskum v prípade maloletého Marka, vraj netreba. Ľudia na nás naozaj čakajú v teréne. Práve týmto návrhom zákona si prikladáme prácu. Chceme pracovať, chceme počúvať ľudí a možno aj potom aj tie rozpravy by vyzerali práve tu v pléne inak. My nesmieme zostať iba v tejto budove, v tomto parlamente, lebo naozaj sme potom odtrhnutí od reálneho života, tak veľmi podporujem prijatie tohto zákona, návrhu zákona a povzbudzujem naozaj všetkých nás poslancov, aby sme ešte viac pracovali, ešte viac počúvali ľudí, chodili medzi ľudí, pretože oni nás čakajú.
Ďakujem.

Áno, ďakujem za slovo. Ja by som chcela sa prihovoriť pánovi poslancovi Budajovi troška možno ináč.
Viete, ja som pochopila, čo chcete povedať, aj v zmysle toho, čo ste hovorili, s vami súhlasím. Len chcem povedať a upozorniť na to, že, pán poslanec, nie je prieskum ako prieskum. Záleží skutočne na ľuďoch, kto ho robí, za akým účelom a čo v tých ľuďoch je. Tak ako vlastne všetko, čo robíme, tak záleží na tom, kto ho robí a prečo ho robí.
Ja totiž to hovorím preto, že ja osobne mám negatívne skúsenosti s poslaneckým prieskumom, ktorý bol doslova, bolo to také politické zneužívanie zo strany kedysi vašich kolegov, ktorí tu už nie sú. Bol to kolega z SDKÚ, ktorý, bolo to asi trinásť rokov dozadu, mne chodil na poslanecký prieskum ako primátorke mesta, a neverili by ste, že s opakovanou pravidelnosťou každé 3-4 týždne bol u mňa na mestskom úrade so svojimi kolegami s tým, že si doslova vymýšľal, ja to poviem tak škaredo, že ma doslova buzeroval, a ja ako primátorka som nič iné nerobila, len dokolečka pripravovala materiály, ktoré si práve ten pán poslanec alebo jeho kolegovia zmysleli.
Ja by som preto sa chcela prihovoriť za to, že rozmýšľajme aj nad takouto vecou, pretože naozaj všetko sa dá dnes politicky zneužiť, a práve aj tieto prieskumy, keď sa majú robiť, tak naozaj, ako moja predchodkyňa povedala, robme ich tak, aby sme ľuďom pomáhali, aby sme pri tých poslaneckých prieskumoch naozaj ten účel splnili. Hej? A aby skutočne ten prieskum nebol robený za účelom niekedy schovaným, ale za účelom politicky znemožniť možnože konkurenta, možnože opozičného človeka z inej, z opozičnej strany. Ja to hovorím na vlastnom príklade a môžem vám povedať, že nebolo to nič príjemné, i keď som nakoniec povedala, že ma to veľmi posilnilo, veľmi veľa naučilo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Naozaj je to o politickej kultúre. Slovensko volá po zmene politickej kultúry. Verte mi. Vy, ktorí to volanie rozumiete, tak naozaj tí občania to rozpoznajú.
A, pani Antošová, to by bolo na dlhší rozhovor. Isteže, vždy je to o osobách a iste môžte mať aj zlé skúsenosti, ale taký je výkon demokracie. Demokracia je vždy namáhavejšia, než autokracia. Zakážte občanom chodiť, zakážte im pýtať sa, zakážte poslancom pýtať sa a vy ako primátorka budete mať jednoduchší život. Ja tomu rozumiem. Jasné, že treba nájsť nejakú mieru. Ale verte, ak my tu, ktorí sme demokratické sily, nepochopíme, že treba, že nastali nové časy, že tu nemôžu vládnuť ľudia, ktorí sú vážne spochybnení, že nemôžeme pokračovať v nejakom odsúvaní občanov od demokracie len za to, že sa nám bude pohodlnejšie žiť. Keď to nepochopíme, tak naozaj v budúcich voľbách nezostavíte ani vy vládu bez extrémistických síl.
Takže len provokujte, len odháňajte ľudí, zakážte to, bude to pohodlnejšie, dobre zbite tú opozíciu, ukazujte tieto pomyselné svaly, naozaj sú to teda tie najúbohejšie svaly, postláčať gombík, aj keď nemám pravdu, postláčať ho, ukázať im, že na ich pravdu nemajú dosť hlasov. Len to robte, ale potom si rátajte, aké budú výsledky a aká bude slovenská demokracia o štyri roky.
Naozaj vás prosím, zvažujte, to je zmena kultúry, je tu nová generácia a jej tá doterajšia kultúra nestačí. A ja tomu fandím, že jej nestačí. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, takže vráťme sa po tom neverejnom rokovaní späť k zákonu, ktorým je, ako už bolo spomenuté, rokovací poriadok Národnej rady.
Áno, znovu to predkladáme, som rád, že kolega aj s ďalšími novými poslancami, kolega Viskupič a ďalší noví poslanci sa znovu primäli k tomu, aby ten poslanecký prieskum bol umožnený aj individuálne.
Podľa vlastných skúseností myslím si, že každý nový poslanec, ktorý tu príde prvýkrát, neni tu 10 ani 15 rokov, keď tu príde prvýkrát, aspoň u mňa to bolo tak, že ideš tu z elánu. A s veľkým elánom urobiť niečo dobré, niečo zlepšiť, to, čo si v tom bežnom živote bral, že je to problém, a potom, keď si to skonfrontuje s tou realitou, ktorá tu je, tak neviem, možnože poslancov býva rozhľadených po prvom, druhom, treťom, piatom roku, niektorí, niektorým na to rozhľadenie nebude stačiť ani 4 volebné obdobia, furt budú nabití, super, beriem, ale niektorých to aj zlomí a niektorí potom chcú hodiť flintu do žita. Ja som tu momentálne šiesty rok a musím povedať, že zažil som aj poslancov, ktorí boli noví, už tu teraz nie sú a po dvoch-troch rokoch už sledovali tu frustráciu, že pozor, chcel som niečo zmeniť, bol som opozičný poslanec, máš smolu, nič ti neprejde. A bol problém.
Takže dúfam, že terajší noví poslanci, ktorí sú tu, a je nás tu podľa všetkého 77 nových, že nebudú mať takúto nejakú tendenciu, a myslím si, že táto novela zákona by mala posilniť dôveru v to, že ako on individuálny poslanec môže niečo urobiť pre to, pre to dobré, ja hovorím. Pre to dobro, ktoré on možnože v srdci nosí, a preto tu prišiel a kandidoval na kandidátke tej-ktorej strany alebo toho-ktorého hnutia.
Ja som prišiel s veľkým elánom a dúfam, že ma ten elán neopustí, a prvé, čo bolo, aj moji voliči, ktorých prijímam v kancelárii, a je ich, myslím, že dosť, hovoria, že, pán poslanec, urobte prieskum. Urobte prieskum, urobte prieskum. Naivne som si myslel, že prídem, áno, a keď dostanem podnet, idem okamžite do terénu, prinesiem podklady, dám to na výbor, dám to do parlamentu, pošleme to premiérovi, ministrovi, riešime. Vážení, zabudnite a realita je trošku iná, takže okamžite vás trošku schladí tento prieskum, ktorý môžete robiť, a myslím si, že je to na hanu danej veci, že sa ubíja váš entuziazmus poslanca Národnej rady.
Keď to vysvetlíte ľuďom, že tak to hovorí rokovací poriadok, prvé, čo bude, však ho zmeňte. No zmeňte ho. Zmeňte ho, keď ste v opozičných laviciach a filozofia koaličných alebo vládnych poslancov je taká, aká je, a je veľký problém. Čoho sa bojíme? Pýtam sa, čoho sa bojíme. Myslíte, že je ideálny prieskum, a ja si ho predstavujem takto, že poslanec by išiel do toho terénu ku tej konkrétnej veci, priniesol by ešte viacej podkladov pre ten príslušný výbor, ktorý je gestorský dajme tomu v tom prípade, keď už teda ostatní členovia výboru akože nemajú čas, alebo neviem, aké majú problémy, a nechcú tam ísť a prakticky ten výbor by mal mať otvorené dvere možností, ako to ďalej riešiť, tú problematiku, veď o tom by to mal byť ten prieskum. Nie o tom, že chceme tu komplikovať si život a neviem, všetko možné, ale riešiť problémy, ktoré tu prišli, reálne a, žiaľ, musím povedať, že aj v našom výbore pre poľnohospodárstvo a životné prostredie, v ktorom som mal tú česť byť zhruba rok a pol predsedom, predo mnou to bol pán kolega Mikuláš Huba, tak sme ako opoziční poslanci navrhovali, čo ja si pamätám, minimálne 8 až 10 takýchto poslaneckých prieskumov. A či sme sa nádejali, nenádejali, prejednali, neprejednali, to bolo jedno. Proste chcete, zabudnite. A to nedávalo veľkú dôveru ani fungovanie tohto daného výboru a ľudia reagovali a spomeniem iba, chceli sme ísť do Štátnych lesov, chceli sme ísť do Bartošovej Lehôtky, chceli sme ísť do Hrboltovej a do ďalších, kde sú veľké problémy so životným prostredím napríklad, a bolo to zamietnuté.
Áno, prišli aj vládni poslanci vtedy z nášho výboru, dali tiež nejaké prieskumy, tie, samozrejme, prešli, boli sme v Trebišove pozrieť sa na Vodohospodársky podnik, ako tam funguje, boli sme aj v Devínskej Novej Vsi, tam sme niečo pozreli, čo sa týka povodní a ďalších vecí, ale bolo to, samozrejme, na vnútro strany koaličných, teda vtedy vládnych poslancov. Takže, vážení, ten elán, myslím si, že by sme nemali brať, a jedno, či ste vľavo, vpravo, lebo ako už to bolo z úst pána Budaja povedané, že neni všetko naveky a že situácia sa môže zmeniť, nabudúce môžete vy byť opoziční a budete cítiť ten istý tlak a ten istý, by som povedal, hendikep, že nemôžte niečo robiť.
A akože to my v tom našom sľube na ústavu, čo my to tam vlastne hovoríme? Aké je tam aj nejaké slovné spojenie? Že ideme uvádzať zákony do života. Ako ich uvádzame? Ako ich môžeme skontrolovať? Tým, že nemôžeme ísť na poslanecký prieskum, že. Že ako ten môj zákon sa ujal, neujal, majú s ním problémy, nemajú s tým problémy, no nie. Nemôžeš ísť, lebo ti ho neodsúhlasí príslušný gestorský výbor, a preto sa mi zdá, páni kolegovia, kolegyne, že toto by každé svedomie mohlo vyhodnotiť, že je to niečo v nesúlade s tým, čo sme na Ústavu Slovenskej republiky sľubovali našim voličom, ktorí majú právo, aby ten ich zástupca hovoril ich rečou. A pokiaľ nechcem znovu trpieť ten stav, že nám budú hovoriť, že sme odtrhnutí od reality a že nevieme vlastne, ako beží bežný život, že sme v Bratislave, že sme v sklenenej guli, ktorá nemá s reálnym životom nič spoločné, tak myslím si, že aj odsúhlasením tejto novely, že by poslanecký prieskum bol iba, teda mohol byť realizovaný aj individuálnym poslancom, by sme takýto biľag na poste poslanca Národnej rady u našich voličov asi zotreli minimálne aspoň v nejakej tej časti.
Samozrejme, že už tu bolo spomínané mojimi predrečníkmi, a budem citovať aj pani Košútovú, bývalú poslankyňu za vládnu stranu SMER vtedy, ktorá stále hovorila, že je to o ľuďoch, a ja hovorím, áno, pani kolegyňa, máš pravdu, je to stále o ľuďoch, ktorí v danom teréne, na danom poste, v danej výkonnej moci, ako sa správajú, ako realizujú ten zákon, a preto, keď tu aj pani Vaľová spomínala, že bude zneužitie tohto inštitútu, no dobre, nájdime aj páku na to, aby sa to nedalo zneužívať, že to neni problém. Veď predsa páky sa dajú nájsť. Len to je o tom chcení. Lebo ten, kto nechce, hľadá dôvod a ten, čo chce, hľadá spôsob, ako sa to dá urobiť. A neverím, že aj vy sa nestretávate u vašich voličov, že vám dávajú podnety, aby ste na ten prieskum išli.
A ja som veľmi rád, že aj náš terajší predseda pán Csicsai, ktorý práve vchádza do našej rokovacej sály, povedal, že bude sa snažiť v tomto volebnom období dávať šancu, aby sme mohli takéto poslanecké prieskumy realizovať, a že výbor bude, dúfam, že aj ústretový, lebo nechceme riešiť veci, ktoré nám nepatria do našej gescie, nechceme riešiť kadejaké žabomyšie vojny, ale chceme riešiť problémy, ktoré už možnože budú z rôznych strán podané, a na našom, a na náš výbor, a verím, že aj na ostatné výbory chodí kvantum takejto pošty, a myslím si, že výbor, ktorý sa má k tomu nejakým spôsobom postaviť, mal by počuť obidve strany. Aj jednu, aj druhú, aj v tom teréne, aj v tom, čo je napísané, aj v tom, čo je v médiách, a potom by mal rozhodnúť a dať poprípade nejaké riešenie, ktoré by tu malo byť. Alebo to postúpiť cez Národnú radu príslušnému ministrovi, ministerstvu, alebo to riešiť priamo v Národnej rade.
Hovorí sa, že čo budeš siať, to budeš žať. Ja by som nerád, aby sme tu znovu siali nejakú nenávisť a nejakú, by som povedal, že medziľudské sváry, a mnohí naši občania už vidia ten, poslednú, poslednú nádej práve v nás poslancoch. Aj vy dostávate mnoho možnože listov, ja ich mám za tie šesť roky možnože stopäťdesiat, kde videli, že poslednú šancu už iba u vás vidíme, poslanci, urobte s tým niečo, veľmi pekne vás prosíme. A boli všade možno, samozrejme, nie sme ani majstri sveta, poslanci, sú určité naše limity, ale niekedy stačí, keď sa ozve iba poslanec Národnej rady. Stačí, že príde na daný inštitút, na inštitúciu, a zrazu sa veci pohnú. Niekedy stačí, že na ten podnet iba dvihnete telefón a zavoláte, počúvajte, mám tu podnet, prečo sa nič nerobí s tým. A moc dobré skúsenosti ako opozičný poslanec, že niektoré veci sa pohli.
Takže, vážení kolegovia a kolegyne, bol by som veľmi rád, aby sme tento poslanecký prieskum, individuálny, ktorý už tu roky a roky sa znovu a znovu omieľa, aby ten výkon nášho mandátu individuálny mohol byť aj takto posilnený, aby sme neodrádzali tých nových, ktorí tu prídu s tou dobrou vierou, že áno, dá sa tu niečo urobiť, chceme pomôcť ľuďom, aby sme im našimi zákonmi nekomplikovali život.
Keď bude parlament, ktorý bude ľuďom život zjednodušovať, myslím si, že ľudia budú, tí nám to proste nejakým spôsobom ocenia v tých voľbách a povedia, že áno, bola tu partia v parlamente, ktorá urobila to, to, to, ale mne sa zdá, že pokiaľ sa to nejakým spôsobom, neviem to, ani ako nazvať, lebo ja hovorím, že veď vezmi ten podnet, keď ten zákon nejaký máš, daj ho pod svojou vlajkou, neni s tým problém. Keď sa porieši problém, ja budem spokojný. Ani to tu neni. A to je, myslím, že najväčšia frustrácia, ktorú tu máme, pretože nerád by som dopadol, ako dopadli kolegovia v Maďarskej republike, kde ak chcete podať nejaký zákon a ste opozičný poslanec – alebo to je jedno, aj koaličný, alebo vládny –, tak prv to preskúmava tzv. komisia, či vôbec ten zákon môže do parlamentu ísť. A, samozrejme, tá je zložená, že vraj je päťčlenná, možnože ju zvýšili, teraz neviem, pred dvoma rokmi to bola päťčlenná, a táto komisia povie, či tento zákon má právo uzrieť prvé čítanie v Národnej rade Maďarskej republiky.
Tak viete asi, koľko tam tých zákonov prejde z opozičných lavíc, a keď som sa pýtal opozičného predsedu výboru pre životné prostredie, že, pán kolega, počúvajte, ja som bol vtedy tiež opozičný predseda výboru, že ako, keď máte dobrý nápad, akým spôsobom vlastne vy môžete presadiť tento váš nápad, aby išiel. Tak mi dal radu, že ako to môže sa v Maďarsku urobiť. Buď spracujete ministra, a ten to doslova, že podá za vás, a je to vybavené, alebo čakáte, pokiaľ nevyhráte voľby alebo nie ste vo vládnej ako koalícii. Ináč nemáte šancu, aby váš dobrý nápad v Maďarskej republike prešiel.
Takže ja chcem veriť, že u nás do takejto situácie sa v živote náš parlament nedostane, že aj opoziční poslanci, ktorí môžu byť nabudúce, v ďalšom volebnom období, aj terajší koaliční poslanci, že nebudú takto hendikepovaní a že budú môcť návrh zákona dať tým, že podajú ho do podateľne Národnej rady a že svoju pozíciu ako poslanca aj individuálnym prieskumom poslaneckým, ktorý verím, že vaše svedomie povie, že mám hlasovať za, posilníme a dáme našim občanom odpoveď, že nie sme tu iba bábky a že chceme riešiť ich problémy. Viete, že veľa tých šancí nemáme, aj keď ste ako opozičný predseda výboru, nemáte ani dva hlasy, nemáte ani právo veta, to znamená, zloženie výborov je jasné, stále sedem - šesť alebo osem - sedem. To znamená, nemáte šancu.
Tak aspoň ten individuálny prieskum, pani kolegyne, páni kolegovia, dajte spriechodniť, aby sme to zvládli ku svojej cti a k nejakému pozdviženiu poslaneckého mandátu, ktorý tu máme, a zastupujeme našich voličov. Ďakujem pekne, takže prosím o vašu podporu, a žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi ako jeden z navrhovateľov zákona povedať pár slov o tom, čo nás viedlo k tomu, že sme tento návrh pre vás pripravili. (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím vás, kľud v rokovacej sále.

Klus, Martin, poslanec NR SR
Podobne, ako tu bolo naznačené niektorými predrečníkmi, aj ja som v tejto rokovacej sále nováčikom a priznám sa, že napriek tomu, že som si myslel, že tomu celkom rozumiem, ako celý legislatívny proces prebieha...
(Neutíchajúci ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar Andrej, podpredseda NR SR
Páni poslanci, prosím, kľud v rokovacej sále, nech má pán poslanec priestor.

Klus, Martin, poslanec NR SR
To, že jedna zo základných úloh opozície, a teda možnosť preskúmavať veci verejné tam, kde sa dejú, je možné ju zrealizovať len na základe rozhodnutia výboru, bolo pre mňa tak trošku veľkým prekvapením, o to zvlášť, že vieme, ako funguje parlamentná matematika. Preto sme sa rozhodli, že bez ohľadu na to, kto je v tejto chvíli v opozícii alebo kto bude v opozícii v budúcnosti, je dôležité, aby sme takouto možnosťou disponovali a aby sme v rámci výkonu nášho mandátu mohli kedykoľvek preskúmať veci, na ktoré nás občania upozorňujú.
Vnímal som to citlivo už ako poslanec mestského zastupiteľstva v samospráve, že takáto možnosť v podstate neexistuje, o to citlivejšie to vnímam ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. Ako už bolo naznačené, v demokracii platí cyklickosť väčšín a cyklickosť menšín, čo v praxi znamená, že opozíciou môžete byť kedykoľvek vy, tí, ktorí túto možnosť dnes možno ešte odmietate, a my pevne veríme, že aj na základe našich vyjadrení v rozprave svoj názor zmeníte.
Podobne, ako naznačil môj predrečník pán poslanec Fecko, bolo by pre mňa absolútne neprijateľné, aby v našich pomeroch fungoval režim podobný tomu v Maďarsku, nehovoriac o niektorých ďalších krajinách, najmä na Kaukaze, v Ruskej federácii, ale aj v niektorých ďalších krajinách, ktoré sa dnes označujú za demokratické, a napriek tomu vo veľkej miere obmedzujú prácu opozície, a to tým, že to, čo vyčítame dnes napr. Európskej únii, a to je demokratický deficit a nemožnosť prichádzať s legislatívnou iniciatívou, je v týchto krajinách intenzívne potláčaný. Je veľmi dôležité si uvedomiť, že ak tu boli výhrady, napr. s tým, ako bude táto možnosť zneužívaná opozíciou, tak podobné si pamätám v roku 2000, keď sa prijímal zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý ja osobne považujem za jednu zo základných esencií demokracie tejto krajiny.
Samozrejme, mnohé problémy sa ukázali ako reálne, mnohé z nich sa v politickej praxi odzrkadlili ako pomerne problematické, faktom ale je to, že zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ako som naznačil, umožňuje verejnú kontrolu a predovšetkým šetrenie verejných financií vďaka tejto kontrole. A som presvedčený o tom, že nami predkladaný návrh zákona túto kontrolu a zároveň aj šetrenie verejnými financiami len umocní.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Plne súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Klus, a myslím si, že naozaj nechávať inštitút zákona o poskytovaní informácií, 211, len ako jediný pre získavanie informácií aj pre poslanca, si myslím, že nie je dostatočné. Pretože práve tie 211 sú často kritizované, že vlastne zahlcujú pracovný výkon rôznych úradov, samospráv a podobne.
Ale na druhej strane ako je to naozaj skvelý inštitút, kedy občan má možnosť, legitímnu možnosť získať informácie. I keď na druhej strane poznáme aj okolnosti, kedy množstvo vykrúcačiek vlastne tú odpoveď neposkytne, pretože aká otázka, taká odpoveď. Takže keď občan presne nevystihne svojou otázkou tak to, čo chce vedieť, tak vlastne ten dotazujúci sa úrad sa nenamáha mu vlastne zodpovedať, hoci veľmi dobre vie, čo sa ten občan pýtal.
Na druhej strane si myslím, že aj poslanec je občan, ale predsa len má inú kompetenciu, inak je volený do inštitútu poslanca, teda Národnej rady, zastupuje veľkú skupinu občanov, a myslím si, že tak ako má právo vystúpiť na zasadnutiach orgánov samosprávy, tak vlastne mohol by mať a mal by mať aj inú možnosť trošku získavať informácie a komunikovať, najmä s orgánmi verejnej správy.
A takýto, takáto zmena rokovacieho poriadku, ako je navrhnutá, by umožnila legitímny spôsobom získavania informácií a reagovanie na požiadavky verejnosti.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Klus, no vy ste jeden z poslancov, ktorý má kredit aj v našom poslaneckom klube, a trošku sa čudujem, že ste pristúpili na takúto hru.
Rokovací poriadok, to sú pravidlá rokovania, to sú pravidlá politického zápasu. Dokonca u nás mnohí hovoria, že rokovací poriadok je súčasťou ústavného systému, pokiaľ chápeme ústavu trošku širšie, a že práve rokovací poriadok, ktorý určuje zákonom na rozdiel od iných parlamentov, ktoré si častokrát schvaľujú rokovací poriadok iba pre volebné obdobie, že má iný charakter. To znamená aj dosť dlho v rámci politickej kultúry sme dospeli k tomu, že zmena rokovacieho poriadku by mala byť súčasťou akéhosi širšieho, širšej dohody a tak ďalej, ale dobre. Znovu tu môžeme teda čakať celý rad rôznych ústavných zákonov, zmien rokovacieho poriadku a podobne. Nech sa páči. Len ja mám dramaticky iné skúsenosti aj poznatky z toho, ako fungujú tie parlamenty, ktorým my zvykneme hovoriť, že sú také, že stoja za to, aby sme si brali z nich príklad.
Chápe sa totiž ten základný rozdiel, ktorý je vo vnímaní charakteru parlamentu. Je to kooperajúci parlament alebo parlament tzv. prejavov. Podľa toho, že sme parlamentnou republikou, tak všeobecná charakteristika, že sme parlament prejavov, a v danom prípade teda platia isté kánony pre fungovanie parlamentu, ktoré práve strany, ktoré máme nové v parlamente, dramaticky menia.
Čo sa týka, ale teda aby som sa dostal iba k meritu veci vzhľadom na ten krátky čas, tak to, čo vy teraz chcete, že ten parlamentný prieskum, že by mal nejaké iné štandardy. Poďme sa baviť o tom, poslanec aby mal trošičku iné oprávnenia, ako má hociktorý občan v tejto krajine. O tom by sa možno malo význam baviť. Parlamentný prieskum vlastne dáva len širší pohľad na to, že tí poslanci, ktorí ho idú vykonať, že teda je to súčasťou výborového videnia, že väčšina výboru považuje skúmanie tej reálnej veci za podstatné. Ten zvyšok, pokiaľ, teda kým nemá tento charakter, v takom prípade to nič pozitívne neprináša. Je to predsa iba, iba prostriedok na... (Prerušenie vystúpenia časomerom. )

Ďakujem. Pravdepodobne čítame veľmi podobnú literatúru. Ohľadom môjho predrečníka.
I keď on zabudol v nej uviesť, že okrem kooperujúceho parlamentu alebo parlamentu prejavov sú aj tzv. pracovné parlamenty, a náš parlament vzhľadom na to, že my máme inštitucionálne vybavené..., parlament výbormi, tak sa najviac blíži tejto definícii.
A pracovný parlament by mal priniesť aj nejaký reálne nástrojivo na to, aby mandát poslanca mohol byť vykonávaný takým spôsobom, že bude aj verejnosť cítiť takpovediac priamo ovocie.
Čiže či zavedieme nový inštitút individuálneho poslaneckého prieskumu a budeme môcť sa dopytovať na otázky v širokej verejnej správe, prečo v mnohých oblastiach zlyháva, je jeden fakt. Druhý fakt, ktorý takisto, a myslím si, že by bol vhodný na zváženie, je samotný mechanizmus, ktorý náš rokovací poriadok pozná, a to je, že môžme vykonať poslanecký prieskum nie pod vôľou väčšiny, ako je tomu teraz, ale napríklad inštitútom tzv. jednej tretiny poslancov, ktorou môže aj disponovať opozícia. Toto je vec na diskusiu.
My sme teraz prišli s návrhom pre individuálny poslanecký prieskum pre presnú príčinu, ktorú si pomenoval, pán poslanec, v tvojom príspevku, a to je to, že v rámci cyklickej rotácie väčšín a menšín, čo predpokladá parlamentná demokracia, sa môže stať, že niekto vykonáva väčšinu a prejavuje sa jeho vôľa, a niekto vykonáva kontrolu, ako v tomto prípade opozícia, a nad výkon tej kontroly nemôže byť viazaný alebo podviazaný vôľou väčšiny.
V súčasnom stave to tak je, keďže väčšina výboru rozhoduje, či môžem, alebo nemôžem vykonať prieskum.

Už som zapnutý. Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem za pripomienky k môjmu vystúpeniu.
Snáď teda zareagujem len na pána poslanca Číža. Ďakujem za povzbudivé slová o mojom kredite vo vašom poslaneckom zbore a ja sa plne podpisujem pod tie slová, ktoré ste povedali, a teda že by práve rokovací poriadok mal mať dlhodobý charakter, a ja pevne verím, že práve napríklad týmto návrhom by sme ten dlhodobý charakter nezmeňovania tejto situácie mohli začať.
Pretože keď som naznačil, že dnes, keď sme my opozícia a vy ako koalícia by ste na tento návrh pristúpili, tak, pochopiteľne, že v budúcnosti, ak by sme my boli tá strana, ktorá drží kľúče od miešačky, ako sa hovorí, tak nebudeme meniť niečo, čo sme sami navrhli. Niekde to ale začať musí, a preto veríme, že práve v tejto našej rozprave vás presvedčíme našimi argumentami, a presne to, čo spomenul aj kolega poslanec Viskupič, to sú podľa mňa dostatočne silné argumenty na to, aby sme s tým začali práce dnes.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel som k tomuto návrhu zákona povedať pár poznámok aj v rozprave, pretože ako prvý fakt chcem uviesť, že tento zámer do rokovacieho poriadku nie je pre toto plénum nový.
Myslím si, ak ma pamäť neklame, tak svojho času s ním prišla pani poslankyňa z KDH. Je to, myslím, dve alebo tri volebné obdobia dozadu. Volalo sa a stále sa to tematicky volá tak, že chceme dať poslancom možnosť vykonať individuálny poslanecký prieskum. V rámci debaty, ktorú aj do tohoto momentu o tomto legislatívnom zámere máme, sú ako keby dve ohniská toho, prečo to neurobiť.
Prvé ohnisko hovorí o tom, že tento inštitút by mohol byť zneužívaný. Myslím si, že zneužívané môže byť každé jedno ustanovenie rokovacieho poriadku aj teraz, a myslím si zároveň, že mali by sme hľadať spôsoby, ako niečo urobiť, a nie hľadať dôvody, prečo to neurobiť. Národná rada čelí dlhodobej kritike verejnosti, Národná rada a jej členovia a jej orgány čelia dlhodobej kritike toho, akým spôsobom v spoločnosti koná a akým spôsobom v spoločnosti konať môže.
Základná a generálna otázka, ktorá znie, je, čo môže pri súčasnom nastavení poslanec vykonať v miere iniciácie legislatívy, čo môže reálne urobiť, to, čo sa od neho vyžaduje pri kontrole výkonu exekutívy, výkonu verejnej moci. Sú tu noví poslanci, sú tu poslanci, ktorí sú tu šesťročné obdobie, a sú to poslanci starší. Myslím si, že takisto ako ja si ten šok pamätám, že de facto v mnohých oblastiach poslanec môže toho veľmi málo alebo de facto nič, je zistenie aj tých nových, stále pretrváva v nás a hlavne tí starší páni poslanci sú ako keby zdrojom kritiky tohto legislatívneho zámeru.
Myslím si, že či budeme hľadať spôsob na presadenie individuálneho poslaneckého prieskumu, alebo tak ako som sa rozprával s viacerými kolegyňami a kolegami počas behu tejto rozpravy, a dáme pri iniciácii poslaneckého prieskumu možnosť, aby to, čo rokovací poriadok pozná, a to je, že vieme zvolať výbor nielen na základe vôle jeho predsedu, ale aj sa nájde jedna tretina výboru, a výbor musí byť zvolaný, je otázka na debatu.
Ak sa teda poslancom nepáči priamo individuálny poslanecký prieskum, môžme zaviesť aj omnoho pružnejší a efektívnejší mechanizmus pre potreby druhého čítania a to je, že by vedela tretina výboru alebo tretina pléna, alebo 30 poslancov pléna, tak ako tieto mechanizmy poznáme aj pri zvolávaní, či už pléna, alebo výborov, a vtedy by sme neboli pod mocou väčšiny, väčšiny vo výbore alebo väčšiny v pléne a mohli by sme sa vydať plniť úlohu kontrolného mechanizmu alebo kontrolnej úlohy Národnej rady bez toho, aby s tým musela súhlasiť akákoľvek vládna väčšina vyskytujúca sa či vo výbore, alebo v pléne parlamentu.
Dôvody teda zhrniem. Národná rada často čelí obvineniu, že jednáme, akoby sme boli odtrhnutí od reality. Ak sme nie odtrhnutí od reality, minimálne tento hlas musíme z verejnosti vnímať a mám pocit, že viaceré kolegyne a viacerí kolegovia aj z opozície a niektorí aj z koalície tento deficit cítia. Preto ak máme vybaviť poslanca reálnymi nástrojmi, a ten reálny nástroj je, že ak príde podnet od občana, má mať právo mimo vôle väčšiny poslanecký prieskum vykonať a priniesť jeho závery pred rokovanie výboru, a výbor sa buď zo zisteniami poslanca alebo skupiny poslancov stotožní, alebo nie, je základnou výzvou, aby sme plénu parlamentu a inštitúcie ako takej vrátili meno, že vie žiť na, tak povediac, tepe doby a takpovediac vie a chce a môže, ešte raz, vie a chce a môže sa zaoberať problémami občanov.
Totižto ak sa formalizovaný poslanecký prieskum schválený vládnou väčšinou aj schváli, existuje veľké, veľká skepsa, či sa dopátra k tomu, k čomu sa dopátrať chce. Dajme poslancom, je jedno, z akej súčasnej alebo v súčasnom rozložení parlamentu sa nachádza, reálny nástroj do rúk, aby mohol výkon svojho mandátu robiť tak, že sa po volebnom období vie pozrieť svojim voličom priamo do očí a povedať, urobil som všetko preto, aby som si vašu dôveru zaslúžil. Ak súhlasíme s tým, že dôvera inštitúcie Národnej rady Slovenskej republiky v spoločnosti klesá, môžeme urobiť aj prijatím, či už priamo tohoto návrhu zákona, alebo jeho obmene, ktorá môže byť presadená v druhom čítaní, to, že poslanec dostane reálny nástroj, ak chce konať v mene svojich voličov. Ak máme na mysli voličov, ak máme na mysli to, že pri zlyhaniach sa poslanec môže vydať to zlyhanie odhaliť a možno vniesť doňho alebo priamo vniesť doňho viacej svetla, je to postavené na flexibilnom nástroji vykonania poslaneckého prieskumu.
Ja som spomínal, že dve schôdze za sebou priniesli v rámci výkonu a lepšieho flexibilného autentického výkonu poslaneckého mandátu dve legislatívne iniciatívy.
Prvá hovorila o vyšetrovacích výboroch, druhá, ktorú predkladáme spolu s kolegom Klusom a kolegyňou Veronikou Remišovou, je spružniť, sflexibilniť, resp. dať poslancovi do ruky taký nástroj, aby mohol svoj mandát vykonávať mimo vôle väčšiny a čeliť tak priamo otázkam doby, otázkam toho, že môže prichádzať alebo prichádza k zlyhaniu vo verejnej správe. Byť odkázaný iba na tzv. a tú povestnú 211 pri výkone mandátu je málo. Pretože 211 vie používať investigatívec, vie používať bloger, vie používať novinársky svet ako celok. Myslím si, že urobili by sme menu poslancov a výkonu mandátu dobre a v spoločnosti by sme možno získali lepší kredit, ak by sme vedeli riešiť problémy, ktoré sa vyskytujú v spoločnosti, resp. v štátnej správe tým, že budeme môcť vykonať aj poslanecký prieskum, ktorý neschváli väčšina.
Myslím si, že záverom tohto svojho vystúpenia chcem teda predoslať, že sme otvorení debate všetci traja predkladatelia toho, aby sme našli tú potrebnú mieru otvorenia výkonu tohto inštitútu, a či to bude otázka individuálneho poslaneckého prieskumu, za ktorý kopeme tu a teraz týmto návrhom zákona o rokovacom poriadku, alebo príde iná, iná, iný návrh, ktorý dá prvok ovládania poslaneckých prieskumov z rúk väčšiny von, a bude to tretina výboru, 30 poslancov pléna alebo akýkoľvek iný návrh, myslím si, že urobíme pre výkon poslaneckého mandátu dobrú službu. Službu, ktorá umožní plénu parlamentu získať alebo začať získavať stratený kredit, a to odtrhnutie, to povestné odtrhnutie od reality budeme môcť začať zmazávať.
Preto vás aj prosím z tohto miesta o podporu tohto legislatívneho zámeru a dúfam, že ak sa nájde politická vôľa, a teda väčšina poslancov tohto pléna, ktorí majú na mysli to, že táto inštitúcia potrebuje, aby viac konala v regiónoch, aby viac riešila problémy obyčajných ľudí, budem len rád. A bavme sa o ďalšom pokračovaní tohto legislatívneho zámeru pre potreby druhého čítania.
Dúfam, že som v rámci debaty nezabudol na nič a chcel by som opakovane poprosiť o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.