6. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, takže vráťme sa po tom neverejnom rokovaní späť k zákonu, ktorým je, ako už bolo spomenuté, rokovací poriadok Národnej rady.
Áno, znovu to predkladáme, som rád, že kolega aj s ďalšími novými poslancami, kolega Viskupič a ďalší noví poslanci sa znovu primäli k tomu, aby ten poslanecký prieskum bol umožnený aj individuálne.
Podľa vlastných skúseností myslím si, že každý nový poslanec, ktorý tu príde prvýkrát, neni tu 10 ani 15 rokov, keď tu príde prvýkrát, aspoň u mňa to bolo tak, že ideš tu z elánu. A s veľkým elánom urobiť niečo dobré, niečo zlepšiť, to, čo si v tom bežnom živote bral, že je to problém, a potom, keď si to skonfrontuje s tou realitou, ktorá tu je, tak neviem, možnože poslancov býva rozhľadených po prvom, druhom, treťom, piatom roku, niektorí, niektorým na to rozhľadenie nebude stačiť ani 4 volebné obdobia, furt budú nabití, super, beriem, ale niektorých to aj zlomí a niektorí potom chcú hodiť flintu do žita. Ja som tu momentálne šiesty rok a musím povedať, že zažil som aj poslancov, ktorí boli noví, už tu teraz nie sú a po dvoch-troch rokoch už sledovali tu frustráciu, že pozor, chcel som niečo zmeniť, bol som opozičný poslanec, máš smolu, nič ti neprejde. A bol problém.
Takže dúfam, že terajší noví poslanci, ktorí sú tu, a je nás tu podľa všetkého 77 nových, že nebudú mať takúto nejakú tendenciu, a myslím si, že táto novela zákona by mala posilniť dôveru v to, že ako on individuálny poslanec môže niečo urobiť pre to, pre to dobré, ja hovorím. Pre to dobro, ktoré on možnože v srdci nosí, a preto tu prišiel a kandidoval na kandidátke tej-ktorej strany alebo toho-ktorého hnutia.
Ja som prišiel s veľkým elánom a dúfam, že ma ten elán neopustí, a prvé, čo bolo, aj moji voliči, ktorých prijímam v kancelárii, a je ich, myslím, že dosť, hovoria, že, pán poslanec, urobte prieskum. Urobte prieskum, urobte prieskum. Naivne som si myslel, že prídem, áno, a keď dostanem podnet, idem okamžite do terénu, prinesiem podklady, dám to na výbor, dám to do parlamentu, pošleme to premiérovi, ministrovi, riešime. Vážení, zabudnite a realita je trošku iná, takže okamžite vás trošku schladí tento prieskum, ktorý môžete robiť, a myslím si, že je to na hanu danej veci, že sa ubíja váš entuziazmus poslanca Národnej rady.
Keď to vysvetlíte ľuďom, že tak to hovorí rokovací poriadok, prvé, čo bude, však ho zmeňte. No zmeňte ho. Zmeňte ho, keď ste v opozičných laviciach a filozofia koaličných alebo vládnych poslancov je taká, aká je, a je veľký problém. Čoho sa bojíme? Pýtam sa, čoho sa bojíme. Myslíte, že je ideálny prieskum, a ja si ho predstavujem takto, že poslanec by išiel do toho terénu ku tej konkrétnej veci, priniesol by ešte viacej podkladov pre ten príslušný výbor, ktorý je gestorský dajme tomu v tom prípade, keď už teda ostatní členovia výboru akože nemajú čas, alebo neviem, aké majú problémy, a nechcú tam ísť a prakticky ten výbor by mal mať otvorené dvere možností, ako to ďalej riešiť, tú problematiku, veď o tom by to mal byť ten prieskum. Nie o tom, že chceme tu komplikovať si život a neviem, všetko možné, ale riešiť problémy, ktoré tu prišli, reálne a, žiaľ, musím povedať, že aj v našom výbore pre poľnohospodárstvo a životné prostredie, v ktorom som mal tú česť byť zhruba rok a pol predsedom, predo mnou to bol pán kolega Mikuláš Huba, tak sme ako opoziční poslanci navrhovali, čo ja si pamätám, minimálne 8 až 10 takýchto poslaneckých prieskumov. A či sme sa nádejali, nenádejali, prejednali, neprejednali, to bolo jedno. Proste chcete, zabudnite. A to nedávalo veľkú dôveru ani fungovanie tohto daného výboru a ľudia reagovali a spomeniem iba, chceli sme ísť do Štátnych lesov, chceli sme ísť do Bartošovej Lehôtky, chceli sme ísť do Hrboltovej a do ďalších, kde sú veľké problémy so životným prostredím napríklad, a bolo to zamietnuté.
Áno, prišli aj vládni poslanci vtedy z nášho výboru, dali tiež nejaké prieskumy, tie, samozrejme, prešli, boli sme v Trebišove pozrieť sa na Vodohospodársky podnik, ako tam funguje, boli sme aj v Devínskej Novej Vsi, tam sme niečo pozreli, čo sa týka povodní a ďalších vecí, ale bolo to, samozrejme, na vnútro strany koaličných, teda vtedy vládnych poslancov. Takže, vážení, ten elán, myslím si, že by sme nemali brať, a jedno, či ste vľavo, vpravo, lebo ako už to bolo z úst pána Budaja povedané, že neni všetko naveky a že situácia sa môže zmeniť, nabudúce môžete vy byť opoziční a budete cítiť ten istý tlak a ten istý, by som povedal, hendikep, že nemôžte niečo robiť.
A akože to my v tom našom sľube na ústavu, čo my to tam vlastne hovoríme? Aké je tam aj nejaké slovné spojenie? Že ideme uvádzať zákony do života. Ako ich uvádzame? Ako ich môžeme skontrolovať? Tým, že nemôžeme ísť na poslanecký prieskum, že. Že ako ten môj zákon sa ujal, neujal, majú s ním problémy, nemajú s tým problémy, no nie. Nemôžeš ísť, lebo ti ho neodsúhlasí príslušný gestorský výbor, a preto sa mi zdá, páni kolegovia, kolegyne, že toto by každé svedomie mohlo vyhodnotiť, že je to niečo v nesúlade s tým, čo sme na Ústavu Slovenskej republiky sľubovali našim voličom, ktorí majú právo, aby ten ich zástupca hovoril ich rečou. A pokiaľ nechcem znovu trpieť ten stav, že nám budú hovoriť, že sme odtrhnutí od reality a že nevieme vlastne, ako beží bežný život, že sme v Bratislave, že sme v sklenenej guli, ktorá nemá s reálnym životom nič spoločné, tak myslím si, že aj odsúhlasením tejto novely, že by poslanecký prieskum bol iba, teda mohol byť realizovaný aj individuálnym poslancom, by sme takýto biľag na poste poslanca Národnej rady u našich voličov asi zotreli minimálne aspoň v nejakej tej časti.
Samozrejme, že už tu bolo spomínané mojimi predrečníkmi, a budem citovať aj pani Košútovú, bývalú poslankyňu za vládnu stranu SMER vtedy, ktorá stále hovorila, že je to o ľuďoch, a ja hovorím, áno, pani kolegyňa, máš pravdu, je to stále o ľuďoch, ktorí v danom teréne, na danom poste, v danej výkonnej moci, ako sa správajú, ako realizujú ten zákon, a preto, keď tu aj pani Vaľová spomínala, že bude zneužitie tohto inštitútu, no dobre, nájdime aj páku na to, aby sa to nedalo zneužívať, že to neni problém. Veď predsa páky sa dajú nájsť. Len to je o tom chcení. Lebo ten, kto nechce, hľadá dôvod a ten, čo chce, hľadá spôsob, ako sa to dá urobiť. A neverím, že aj vy sa nestretávate u vašich voličov, že vám dávajú podnety, aby ste na ten prieskum išli.
A ja som veľmi rád, že aj náš terajší predseda pán Csicsai, ktorý práve vchádza do našej rokovacej sály, povedal, že bude sa snažiť v tomto volebnom období dávať šancu, aby sme mohli takéto poslanecké prieskumy realizovať, a že výbor bude, dúfam, že aj ústretový, lebo nechceme riešiť veci, ktoré nám nepatria do našej gescie, nechceme riešiť kadejaké žabomyšie vojny, ale chceme riešiť problémy, ktoré už možnože budú z rôznych strán podané, a na našom, a na náš výbor, a verím, že aj na ostatné výbory chodí kvantum takejto pošty, a myslím si, že výbor, ktorý sa má k tomu nejakým spôsobom postaviť, mal by počuť obidve strany. Aj jednu, aj druhú, aj v tom teréne, aj v tom, čo je napísané, aj v tom, čo je v médiách, a potom by mal rozhodnúť a dať poprípade nejaké riešenie, ktoré by tu malo byť. Alebo to postúpiť cez Národnú radu príslušnému ministrovi, ministerstvu, alebo to riešiť priamo v Národnej rade.
Hovorí sa, že čo budeš siať, to budeš žať. Ja by som nerád, aby sme tu znovu siali nejakú nenávisť a nejakú, by som povedal, že medziľudské sváry, a mnohí naši občania už vidia ten, poslednú, poslednú nádej práve v nás poslancoch. Aj vy dostávate mnoho možnože listov, ja ich mám za tie šesť roky možnože stopäťdesiat, kde videli, že poslednú šancu už iba u vás vidíme, poslanci, urobte s tým niečo, veľmi pekne vás prosíme. A boli všade možno, samozrejme, nie sme ani majstri sveta, poslanci, sú určité naše limity, ale niekedy stačí, keď sa ozve iba poslanec Národnej rady. Stačí, že príde na daný inštitút, na inštitúciu, a zrazu sa veci pohnú. Niekedy stačí, že na ten podnet iba dvihnete telefón a zavoláte, počúvajte, mám tu podnet, prečo sa nič nerobí s tým. A moc dobré skúsenosti ako opozičný poslanec, že niektoré veci sa pohli.
Takže, vážení kolegovia a kolegyne, bol by som veľmi rád, aby sme tento poslanecký prieskum, individuálny, ktorý už tu roky a roky sa znovu a znovu omieľa, aby ten výkon nášho mandátu individuálny mohol byť aj takto posilnený, aby sme neodrádzali tých nových, ktorí tu prídu s tou dobrou vierou, že áno, dá sa tu niečo urobiť, chceme pomôcť ľuďom, aby sme im našimi zákonmi nekomplikovali život.
Keď bude parlament, ktorý bude ľuďom život zjednodušovať, myslím si, že ľudia budú, tí nám to proste nejakým spôsobom ocenia v tých voľbách a povedia, že áno, bola tu partia v parlamente, ktorá urobila to, to, to, ale mne sa zdá, že pokiaľ sa to nejakým spôsobom, neviem to, ani ako nazvať, lebo ja hovorím, že veď vezmi ten podnet, keď ten zákon nejaký máš, daj ho pod svojou vlajkou, neni s tým problém. Keď sa porieši problém, ja budem spokojný. Ani to tu neni. A to je, myslím, že najväčšia frustrácia, ktorú tu máme, pretože nerád by som dopadol, ako dopadli kolegovia v Maďarskej republike, kde ak chcete podať nejaký zákon a ste opozičný poslanec – alebo to je jedno, aj koaličný, alebo vládny –, tak prv to preskúmava tzv. komisia, či vôbec ten zákon môže do parlamentu ísť. A, samozrejme, tá je zložená, že vraj je päťčlenná, možnože ju zvýšili, teraz neviem, pred dvoma rokmi to bola päťčlenná, a táto komisia povie, či tento zákon má právo uzrieť prvé čítanie v Národnej rade Maďarskej republiky.
Tak viete asi, koľko tam tých zákonov prejde z opozičných lavíc, a keď som sa pýtal opozičného predsedu výboru pre životné prostredie, že, pán kolega, počúvajte, ja som bol vtedy tiež opozičný predseda výboru, že ako, keď máte dobrý nápad, akým spôsobom vlastne vy môžete presadiť tento váš nápad, aby išiel. Tak mi dal radu, že ako to môže sa v Maďarsku urobiť. Buď spracujete ministra, a ten to doslova, že podá za vás, a je to vybavené, alebo čakáte, pokiaľ nevyhráte voľby alebo nie ste vo vládnej ako koalícii. Ináč nemáte šancu, aby váš dobrý nápad v Maďarskej republike prešiel.
Takže ja chcem veriť, že u nás do takejto situácie sa v živote náš parlament nedostane, že aj opoziční poslanci, ktorí môžu byť nabudúce, v ďalšom volebnom období, aj terajší koaliční poslanci, že nebudú takto hendikepovaní a že budú môcť návrh zákona dať tým, že podajú ho do podateľne Národnej rady a že svoju pozíciu ako poslanca aj individuálnym prieskumom poslaneckým, ktorý verím, že vaše svedomie povie, že mám hlasovať za, posilníme a dáme našim občanom odpoveď, že nie sme tu iba bábky a že chceme riešiť ich problémy. Viete, že veľa tých šancí nemáme, aj keď ste ako opozičný predseda výboru, nemáte ani dva hlasy, nemáte ani právo veta, to znamená, zloženie výborov je jasné, stále sedem - šesť alebo osem - sedem. To znamená, nemáte šancu.
Tak aspoň ten individuálny prieskum, pani kolegyne, páni kolegovia, dajte spriechodniť, aby sme to zvládli ku svojej cti a k nejakému pozdviženiu poslaneckého mandátu, ktorý tu máme, a zastupujeme našich voličov. Ďakujem pekne, takže prosím o vašu podporu, a žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. S faktickými poznámkami sa neprihlásil nikto, prerušujem schôdzu a vyhlasujem prestávku tri minúty. 17.03 hod. budeme pokračovať hlasovaním a po hlasovaní vystúpi, požiadal o vystúpenie pán navrhovateľ, pán poslanec Klus.

(Trojminútová prestávka.)

(Po prestávke.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním. Prosím člena osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajca poslanca Eduarda Hegera, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k

Správe o plnení úloh Vojenského spravodajstva za rok 2015.

Heger, Eduard, poslanec NR SR
Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, teraz hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 21. júna 2016, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Správu o plnení úloh Vojenského spravodajstva za rok 2015.

Hrnčiar Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím, kľud v rokovacej sále. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 137, za 114, proti 14, zdržali sa 7, nehlasovali 2.

Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

Ďalej prosím predsedu osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby pána poslanca Daniela Lipšica, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k

Správe o činnosti Slovenskej informačnej služby v roku 2015.

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Ďakujem, pán predsedajúci, dajte hlasovať o uznesení Národnej rady k Správe o činnosti Slovenskej informačnej služby za rok 2015.
Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Správu o činnosti Slovenskej informačnej služby v roku 2015.

Hrnčiar Andrej, podpredseda NR SR
Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 141, za 113, proti 14, zdržali sa 14, nehlasoval 0.

Konštatujem, že správa bola schválená.

Vyhlasujem dvojminútovú prestávku a budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov pána Viskupiča, pani poslankyne Remišovej a Klusa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady (tlač 144).
Chcem ešte upozorniť, že podľa dohody na poslaneckom grémiu zajtra o 9.00 hod. ráno budeme pokračovať interpeláciami.

(Dvojminútová prestávka.)

(Po prestávke.)

Hrnčiar Andrej, podpredseda NR SR
O vystúpenie v rozprave požiadal navrhovateľ.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi ako jeden z navrhovateľov zákona povedať pár slov o tom, čo nás viedlo k tomu, že sme tento návrh pre vás pripravili. (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím vás, kľud v rokovacej sále.

Klus, Martin, poslanec NR SR
Podobne, ako tu bolo naznačené niektorými predrečníkmi, aj ja som v tejto rokovacej sále nováčikom a priznám sa, že napriek tomu, že som si myslel, že tomu celkom rozumiem, ako celý legislatívny proces prebieha...
(Neutíchajúci ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar Andrej, podpredseda NR SR
Páni poslanci, prosím, kľud v rokovacej sále, nech má pán poslanec priestor.

Klus, Martin, poslanec NR SR
To, že jedna zo základných úloh opozície, a teda možnosť preskúmavať veci verejné tam, kde sa dejú, je možné ju zrealizovať len na základe rozhodnutia výboru, bolo pre mňa tak trošku veľkým prekvapením, o to zvlášť, že vieme, ako funguje parlamentná matematika. Preto sme sa rozhodli, že bez ohľadu na to, kto je v tejto chvíli v opozícii alebo kto bude v opozícii v budúcnosti, je dôležité, aby sme takouto možnosťou disponovali a aby sme v rámci výkonu nášho mandátu mohli kedykoľvek preskúmať veci, na ktoré nás občania upozorňujú.
Vnímal som to citlivo už ako poslanec mestského zastupiteľstva v samospráve, že takáto možnosť v podstate neexistuje, o to citlivejšie to vnímam ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. Ako už bolo naznačené, v demokracii platí cyklickosť väčšín a cyklickosť menšín, čo v praxi znamená, že opozíciou môžete byť kedykoľvek vy, tí, ktorí túto možnosť dnes možno ešte odmietate, a my pevne veríme, že aj na základe našich vyjadrení v rozprave svoj názor zmeníte.
Podobne, ako naznačil môj predrečník pán poslanec Fecko, bolo by pre mňa absolútne neprijateľné, aby v našich pomeroch fungoval režim podobný tomu v Maďarsku, nehovoriac o niektorých ďalších krajinách, najmä na Kaukaze, v Ruskej federácii, ale aj v niektorých ďalších krajinách, ktoré sa dnes označujú za demokratické, a napriek tomu vo veľkej miere obmedzujú prácu opozície, a to tým, že to, čo vyčítame dnes napr. Európskej únii, a to je demokratický deficit a nemožnosť prichádzať s legislatívnou iniciatívou, je v týchto krajinách intenzívne potláčaný. Je veľmi dôležité si uvedomiť, že ak tu boli výhrady, napr. s tým, ako bude táto možnosť zneužívaná opozíciou, tak podobné si pamätám v roku 2000, keď sa prijímal zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý ja osobne považujem za jednu zo základných esencií demokracie tejto krajiny.
Samozrejme, mnohé problémy sa ukázali ako reálne, mnohé z nich sa v politickej praxi odzrkadlili ako pomerne problematické, faktom ale je to, že zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ako som naznačil, umožňuje verejnú kontrolu a predovšetkým šetrenie verejných financií vďaka tejto kontrole. A som presvedčený o tom, že nami predkladaný návrh zákona túto kontrolu a zároveň aj šetrenie verejnými financiami len umocní.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca tri faktické poznámky.
Nech sa páči, pani poslankyňa Zemanová.

Ďakujem pekne za slovo. Plne súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Klus, a myslím si, že naozaj nechávať inštitút zákona o poskytovaní informácií, 211, len ako jediný pre získavanie informácií aj pre poslanca, si myslím, že nie je dostatočné. Pretože práve tie 211 sú často kritizované, že vlastne zahlcujú pracovný výkon rôznych úradov, samospráv a podobne.
Ale na druhej strane ako je to naozaj skvelý inštitút, kedy občan má možnosť, legitímnu možnosť získať informácie. I keď na druhej strane poznáme aj okolnosti, kedy množstvo vykrúcačiek vlastne tú odpoveď neposkytne, pretože aká otázka, taká odpoveď. Takže keď občan presne nevystihne svojou otázkou tak to, čo chce vedieť, tak vlastne ten dotazujúci sa úrad sa nenamáha mu vlastne zodpovedať, hoci veľmi dobre vie, čo sa ten občan pýtal.
Na druhej strane si myslím, že aj poslanec je občan, ale predsa len má inú kompetenciu, inak je volený do inštitútu poslanca, teda Národnej rady, zastupuje veľkú skupinu občanov, a myslím si, že tak ako má právo vystúpiť na zasadnutiach orgánov samosprávy, tak vlastne mohol by mať a mal by mať aj inú možnosť trošku získavať informácie a komunikovať, najmä s orgánmi verejnej správy.
A takýto, takáto zmena rokovacieho poriadku, ako je navrhnutá, by umožnila legitímny spôsobom získavania informácií a reagovanie na požiadavky verejnosti.

Pán poslanec Číž.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Klus, no vy ste jeden z poslancov, ktorý má kredit aj v našom poslaneckom klube, a trošku sa čudujem, že ste pristúpili na takúto hru.
Rokovací poriadok, to sú pravidlá rokovania, to sú pravidlá politického zápasu. Dokonca u nás mnohí hovoria, že rokovací poriadok je súčasťou ústavného systému, pokiaľ chápeme ústavu trošku širšie, a že práve rokovací poriadok, ktorý určuje zákonom na rozdiel od iných parlamentov, ktoré si častokrát schvaľujú rokovací poriadok iba pre volebné obdobie, že má iný charakter. To znamená aj dosť dlho v rámci politickej kultúry sme dospeli k tomu, že zmena rokovacieho poriadku by mala byť súčasťou akéhosi širšieho, širšej dohody a tak ďalej, ale dobre. Znovu tu môžeme teda čakať celý rad rôznych ústavných zákonov, zmien rokovacieho poriadku a podobne. Nech sa páči. Len ja mám dramaticky iné skúsenosti aj poznatky z toho, ako fungujú tie parlamenty, ktorým my zvykneme hovoriť, že sú také, že stoja za to, aby sme si brali z nich príklad.
Chápe sa totiž ten základný rozdiel, ktorý je vo vnímaní charakteru parlamentu. Je to kooperajúci parlament alebo parlament tzv. prejavov. Podľa toho, že sme parlamentnou republikou, tak všeobecná charakteristika, že sme parlament prejavov, a v danom prípade teda platia isté kánony pre fungovanie parlamentu, ktoré práve strany, ktoré máme nové v parlamente, dramaticky menia.
Čo sa týka, ale teda aby som sa dostal iba k meritu veci vzhľadom na ten krátky čas, tak to, čo vy teraz chcete, že ten parlamentný prieskum, že by mal nejaké iné štandardy. Poďme sa baviť o tom, poslanec aby mal trošičku iné oprávnenia, ako má hociktorý občan v tejto krajine. O tom by sa možno malo význam baviť. Parlamentný prieskum vlastne dáva len širší pohľad na to, že tí poslanci, ktorí ho idú vykonať, že teda je to súčasťou výborového videnia, že väčšina výboru považuje skúmanie tej reálnej veci za podstatné. Ten zvyšok, pokiaľ, teda kým nemá tento charakter, v takom prípade to nič pozitívne neprináša. Je to predsa iba, iba prostriedok na... (Prerušenie vystúpenia časomerom. )

Pán poslanec Viskupič.

Ďakujem. Pravdepodobne čítame veľmi podobnú literatúru. Ohľadom môjho predrečníka.
I keď on zabudol v nej uviesť, že okrem kooperujúceho parlamentu alebo parlamentu prejavov sú aj tzv. pracovné parlamenty, a náš parlament vzhľadom na to, že my máme inštitucionálne vybavené..., parlament výbormi, tak sa najviac blíži tejto definícii.
A pracovný parlament by mal priniesť aj nejaký reálne nástrojivo na to, aby mandát poslanca mohol byť vykonávaný takým spôsobom, že bude aj verejnosť cítiť takpovediac priamo ovocie.
Čiže či zavedieme nový inštitút individuálneho poslaneckého prieskumu a budeme môcť sa dopytovať na otázky v širokej verejnej správe, prečo v mnohých oblastiach zlyháva, je jeden fakt. Druhý fakt, ktorý takisto, a myslím si, že by bol vhodný na zváženie, je samotný mechanizmus, ktorý náš rokovací poriadok pozná, a to je, že môžme vykonať poslanecký prieskum nie pod vôľou väčšiny, ako je tomu teraz, ale napríklad inštitútom tzv. jednej tretiny poslancov, ktorou môže aj disponovať opozícia. Toto je vec na diskusiu.
My sme teraz prišli s návrhom pre individuálny poslanecký prieskum pre presnú príčinu, ktorú si pomenoval, pán poslanec, v tvojom príspevku, a to je to, že v rámci cyklickej rotácie väčšín a menšín, čo predpokladá parlamentná demokracia, sa môže stať, že niekto vykonáva väčšinu a prejavuje sa jeho vôľa, a niekto vykonáva kontrolu, ako v tomto prípade opozícia, a nad výkon tej kontroly nemôže byť viazaný alebo podviazaný vôľou väčšiny.
V súčasnom stave to tak je, keďže väčšina výboru rozhoduje, či môžem, alebo nemôžem vykonať prieskum.