12. schôdza

A ja by som len chcel upozorniť, že včera ste počuli, kolegovia, ako sa ĽSNS rozčuľovali, že im skáču do reči a že ich vyrušujú. Takže, prosím vás, nerobte to isté, čo nechcete, aby robili vám.
Chcem len na záver povedať, nebudem zdržiavať. Nebudem zdržiavať, pán Suja, fakt vás poprosím, vy neustále skáčete do reči. (Výkriky z pléna.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Poprosím vás, kľud v sále, poslednýkrát hovorím, ináč preruším schôdzu. (Výkriky z pléna). Tak choďte si to vyjasniť von niekde.
Nech sa páči, pán poslanec, posledných 30 sekúnd.

Pročko, Jozef, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Aj toto je dôkaz, že som zabŕdol do osieho hniezda a chlapci z ĽSNS sa presne rozčertili.
Ale na záver chcem povedať, pán Žiga, vy nemáte morálne právo tu niekoho kritizovať a celý váš smerohlas, to, čo ste tu vy dokazovali, tak to je katastrofa, obrovská.
Ďakujem.

Pán poslanec Kazda s faktickou.

Pán Žiga, vy ste povedali, že štát má, by mal, mal mať ambíciu vlastniť podiely, lebo prostredníctvom nich vie určovať cenový vývoj, zhodnocovať svoje aktíva. Povedali ste, že medzi rodinné klenoty patrí energetika a že je problém, keď súkromné firmy získali manažérsku kontrolu. No, keď sa pozrieme na ten model 49/51, manažérska kontrola súkromných firiem, tak zisťujeme, že vykazujú veľmi vysokú efektivitu, naozaj veľmi vysokú efektivitu, že ten model fakt funguje, sú tam, sú odtiaľ veľmi slušné dividendy a nekradne sa tam. V tých firmách sa nekradne a fungujú naozaj tak, ako keď ich riadi konkrétny súkromný, súkromný vlastník.
Naopak, keď sa pozrieme na matku SPP, ktorú vlastní 100 % štát, tak matka SPP je energetický klenot, je vlastnená štátom a nepretržite niekoľko rokov po sebe už by produkovala stratu, pokiaľ by ju do dobrých čísiel nedostalo práve vlastníctvo, respektíve podiel v súkromných, vo firmách, ktoré sú ovládané súkromným, súkromnou manažérskou kontrolou. Naďalej by dosahovala stratu (minister priniesol rečníkovi podklady), tu mi dokonca pán minister poskytol tie čísla, 468 mil. eur. Takže potom neviem, že či je manažérska kontrola výhodnejšia štátu alebo súkromných, keď súkromný produkujú zisk a packalovia, packalovia, ktorí, ktorí ovládajú SPP alebo ovládali SPP počas vašej, vašej vlády, produkovali nepretržite takéto červené čísla.
Ďakujem.

Ďakujem kolegom za faktické pripomienky. Ja som si pôvodne myslel, že budem mať 20 minút v rámci rozpravy, takže som nestihol všetko povedať, takže všetkých vás, ktorí máte záujem o túto tému pozývam v piatok na mimoriadny výbor pre hospodárske záležitosti, ktorá sa bude, ktorý sa bude venovať práve tejto otázke, takže budete počuť ešte ďalšie informácie, ktoré sa týkajú tohto bezprecedentného vzdania sa predkupného práva.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Nebudem sa tu, mám málo času, takže nebudem sa zamotávať do všelijakých tých štruktúr vlastníckych, viem, že to je trošku zložité pre bežného človeka, ale musím spomenúť, čo sa tu dialo za, hlavne za druhej Dzurindovej vlády, keď pán minister Sulík bol poradcom Ivana Mikloša. Bezbreho sa tu rozkrádalo, páni a dámy. Poviem otvorene, tu sa privatizovali podniky, ktoré sme vtedy nazývali strategické podniky, a mali sme tu zákon o ochrane strategických podnikov, z ktorého ste si urobili vtedy, nehovorím, že vy, ale minimálne tí poslanci, čo tu boli, trhací kalendár. A pri privatizácii sa robili veci, ako to, ako urobiť nejaký gaťafáš na to, ako to sprivatizovať, ako to dostanú do rúk privátne osoby a ako budú drancovať tieto podniky. Z, štát mal 51 %, žiadnu vlastnícku kontrolu manažérsku a čo sa stalo? Samozrejme, že títo vlastníci si robili, čo sa im zachcelo.
Hovoril tu pán minister o privatizácii slovenských, slovenského telekomu, Slovak Telekomu a musím povedať, že čo sa dialo. Viete, čo sa dialo? Pán kolega tu hovoril o super dividendách. Tak tento podnik štátu nevypláca žiadne dividendy, lebo si ich kumuloval a vzhľadom na to, že mal, že tam mali kontrolu manažérsku práve nemeckí vlastníci, tak sa kumuloval na nerozdelených ziskoch. Boli stále, boli debaty o tom, či teda štát dostane, aj keď mal teda väčšinu, nejaké dividendy, nakoniec sa štát rozhodol predať tento podiel a dal ho na normálnu burzu a zinkasoval za to celkom slušné peniaze, aj keď pán minister tu hovorí, že nie.
Podiel RWE sa v roku, tuším, 2002, možno pán minister ma opraví, ale povie, za koľko sa predal, myslím si, že, neviem, či to bolo 400 mil., alebo to bolo menej, asi mi poviete. (Reakcia ministra.) 130, super. (Reakcia ministra.) RWE vo VSE. (Reakcia ministra.) 140. Koľko? (Reakcia ministra.) 130. Dobre, toľko som si myslel, mal som napísané 140, len teraz ma pán minister opravil, že stoštyri... ja som mal napísané 140 mil. (reakcia ministra), bolo to 130, dobre, tak sa dohodneme. A teraz hovoríte o kúpnej cene 700, 800 mil., čiže rozdiel je 600 miliónov. A môžme sa baviť o tom, čiže hovoríte, že jedna, že je to, že sú tam pomaly rovnakí vlastníci, z jedného vrecka do druhého, a predávajú si to za 24-násobok ročného zisku. Tam môžu byť len dve možnosti, že buď si to teda dali poriadne oceniť a je to korektná cena, alebo teda, že sa tá cena urobila taká, aby ste to nemuseli kupovať alebo aby ste nemuseli byť nejakým spôsobom donútení to privatizovať naspäť, čiže reprivatizovať do štátnych rúk.
Ja si myslím, že ten prvý, prvá možnosť je asi správna, predpokladám, že im to robili odborníci. A potom si povedzme, nebudem tu robiť v podstate, keď si podelíte to, čo sa privatizovalo, teda rozdielová cena je 600 mil., bavíme sa cirka o 33 % ročne, aj keď teda to neni odúročené, lebo aby som bol teda korektný, hej, čiže pán minister mi to potom povie, že to nebolo správne. 33 % ročne boli, bol rozdiel v cene. Takže ja sa pýtam, že kto tu čo ukradol. Dzurinda, Mikloš a pán poradca, minister Sulík, ktorý radil, ktorého filozofia je všetko sprivatizovať, odovzdať všetko privátnym osobám a štát nech je taký malý, aký len môže byť, aby tu boli najnižšie dane, a na druhej strane, aby sme tu mali najlepšiu zdravotnú starostlivosť a všetko ostatné aj školy, samozrejme. A, samozrejme, vám nikto nepovie, že pri takejto životnej filozofii by sme sa tu dopracovali veľmi rýchlo k tomu, že si tu budú všetci platiť nejakú navyše zdravotnú starostlivosť, že si budú platiť za školy, za vysoké školy a neviem, či sa vám to chce toto tu riešiť. Lebo tu sa len klame.
Ja poviem jedno, pán minister sa aspoň netvári na to, že jak niektorí, že sú tu raz konzervatívci, potom socialisti a nakoniec ultraliberáli, ale on to hovorí napriamo, ale povie len á, bé nepovie. Povie, že dajme najnižšie dane podnikateľom, aby sa dobre žilo, super, ale nepovie, že tie dane sú na to, aby sme vedeli zabezpečiť nejaký servis pre našich občanov. Je tu, ja absolútne mám veľký problém s touto životnou filozofiou, nebudem hovoriť o tom, že sme dokonca zdravotné poistenie odovzdali do privátnych rúk. Prečo by tu mal na vašich zdravotných odvodoch niekto zarábať? Povedzte mi jediný dôvod. A odvádzať zisky von.
Čiže môžme sa tu navzájom obviňovať, ale ja hovorím jedno, bola tu kauza Gorila a, samozrejme, všetci sa to snažia otočiť na to, že Robert Fico pil nejakú kolu. Ale kauza Gorila bola o druhej Dzurindovej vláde, pán minister, môžte sa smiať, koľko chcete. Tam sa presne hovorilo, ako sa privatizovalo, ako sa kšeftovalo, ako sa dostávali provízie. Čiže toto bola druhá Dzurindova vláda. Vy ste im pri tom asistovali.
Hovorím, ak je možnosť dostať naspäť to, čo sa tu rozkradlo a sprivatizovalo takto, ako sa to urobilo, tak treba to využiť. A môžte sa baviť, keď hovoríte, že z jedného vrecka do druhého, no tak E.ON-u aj RWE to môže byť jedno, no tak to kúpte za nejakú cenu, ktorá je primeraná, ak 24-ročný zisk sa vám zdá veľa, ja si myslím, že je to veľa, lebo pri predaji podnikov sa väčšinou postupuje tak, že sa berie nejaká miera ziskovosti a nejaký násobok a v tomto prípade je to skutočne relatívne vysoké číslo. Neviem, prečo je také vysoké, ale bolo to na vás, aby ste dojednali takú cenu, ktorá, ktorá je prijateľná pre štát.
Ja si myslím, že my sme urobili obrovské chyby, ktoré sú nenapraviteľné, a to urobila Dzurindova vláda, to sú nevratné kroky, s ktorými sa tu boríme. Dnes sme mali šancu tento krok urobiť späť, pán minister, vy ste ho nevyužil. A ja viem, že vy to robíte v rámci svojej životnej filozofie, ale nie všetci majú túto filozofiu. Ja sa pýtam, ste tu aj poslanci z OĽANO, z ostatných strán, všetci chcete, aby sme tu všetko sprivatizovali? No tak dobre, tak dvíhajte ruky a budeme privatizovať čokoľvek sa na Slovensku urodilo. Všetko bude privátne. Štát bude takýto maličký, prepusťme všetkých úradníkov zo štátnej správy, nebudeme mať nič, však som zvedavý, ako budete čerpať eurofondy, však vieme, že na jednej strane to neviete a máte aj nedostatok úradníkov na niektorých postoch, kde neviete zohnať tých ľudí. Tak všetkých prepusťme, budú tu len elita, tí, ktorí budú múdri, ktorým sa bude dariť, ale tí, ktorí budú chorí, ktorí budú zraniteľní, tak na tých budeme kašlať.
Viete, môžme dosiahnuť model Škandinávia, Spojené štáty alebo UK, alebo Germany. Ak teda je vzorom pre pána ministra systém v Spojených štátoch, sme malý štát a všetko si budete platiť sami, tak to sme v pekle, páni a dámy, to sme v pekle. V Spojených štátoch 33 % ľudí nemá zdravotné poistenie, lebo si ho nevedia zaplatiť. Všetci si tu myslíme, aký je tam raj, americký sen. Keď si pozriete príjmy, tak veľa Američanov nemá skoro nič a sú tam super bohatí ľudia, príjmová nerovnosť obrovská. Toto je základný problém, ktorý zažívame vo svete. Ja sa toho nechcem dožiť. Ja si myslím, že štát je na to, aby sme tu mali všetci príjmy také, aby sme dokázali normálne žiť.
Ale vrátim sa ešte k tomuto, čo sa hovorilo, môžme sa tu obviňovať a vy hovoríte o tom, ako tu niekto niekomu pomáhal. A vy ste nepomáhali? To, čo povedal pán poslanec Kondrót, tak najprv sa sprivatizuje a potom sa rýchlo, rýchlo zvýšia ceny, aby sa to tým privatizérom vrátilo. Načo sme to privatizovali? Prečo sme nazývali strategické podniky strategickými podnikmi? No preto, lebo sú to prirodzené monopoly, ktoré si väčšina štátov chráni.
Takisto chcete udržiavať, ja neviem, chcete regulovať cenu energie a podobne, pán minister povie, že na to máme ÚRSO, ja viem, ale, ale je to aj o tom, ako, ako sa niektoré tie energetické podniky zo strán týchto majiteľov plienili. Stredoslovenská energetika, Francúzi, vyťahovali cez poradenské zmluvy peniaze z tejto, z tejto spoločnosti, ktorú sprivatizovali. Nebudem hovoriť o Eneli, ktorý nevie dostať, nemá v portfóliu ani v Taliansku jadrové elektrárne, ale buduje nám tu jadrovú elektráreň. Nevedia to robiť, sú v tom diletanti a taký je aj výsledok. Čiže toto je privatizácia, lebo všetci si myslia, že prídu zahraniční vlastníci, to sú najlepší manažéri a tí nám to tu všetko, všetko nám urobia tak, aby sme zarábali obrovské peniaze. Nezarábame my, zarábajú oni a majetok Slovenskej republiky sa takýmto spôsobom nehanebne rozkráda.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Chcem poďakovať pánovi poslancovi Kamenickému za to, že nekričal, ako kričal pán minister, pretože vo vystúpení pána ministra som cítil veľkú mieru zúfalstva. Pán poslanec Kamenický, ja si pamätám, keď som bol v jednej diskusii s pánom Sulíkom v televízii, tak on ani nevie napríklad, že daň z príjmu fyzických osôb ide celá samosprávam miestnym alebo regionálnym. A myslím si, že aj jeho rozhodnutie, ktoré urobil teraz, len svedčí o absolútnej neprofesionalite a nepripravenosti.
Prečo sme žiadali túto informáciu? Túto informáciu sme žiadali, lebo sme vedeli, že pán Sulík v tej svojej prostorekosti nám povie cenu, za ktorú nemecká spoločnosť E.ON kúpila od RWE 49 % akcií spoločnosti Východoslovenskej energetiky. A on to povedal bez zaváhania. Povedal, že 700 až 800 mil. eur.
Dámy a páni, časová os. Píše sa rok 2002, pán Sulík je poradca pána Mikloša. Ako poradca pánovi Miklošovi radí, predajte 49 % akcií Východoslovenskej energetiky, samozrejme, s manažérskymi právami, aby mali väčšinu v predstavenstve za čo najmenší peniaz. A predali ste to za 130 mil. eur vrátane manažérskych práv. A teraz tu hovoríte, že RWE, ktoré zaplatilo štátu 130, má teraz dostať 800 mil. eur za ten istý podiel. Pán minister, ja byť vami, tak radšej túto sumu ani nehovorím. Pretože teraz ste prezradili, čo ste vlastne napáchali. A hovoriac o tom, že máte vraj kúpiť Malženice, tak vám teda blahoželám, niekoľko rokov starý, bol to jeden z najhorších projektov, aký kedy vôbec na Slovensku bol urobený.
A čo má ešte zaujíma, je, že či ste to predkupné právo predali za tých 35 mil., alebo či štát to predkupné právo má aj naďalej. Ale na to sa ešte určite pozrieme.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Kamenický, tu sa krásne ukázal ten kontrast. Vy ste vystupovali pokojne a odborne, pán minister tu nervózne vrieskal po Robertovi Ficovi ako futbalový fanúšik. A tu je krásne vidieť, kto je tu nervózny z toho, akú lúpež spáchal. Pretože je to tak, ako hovoríme, pán kolega Sulík, vás si dobehla vlastná minulosť. Šesťsto miliónov ste, o 600 mil. ste obrali tento štát len za Východoslovenskú energetiku. A páči sa mi tá argumentácia, akú mal v tom čase Ivan Mikloš, že štát je zlý vlastník, a Slovenské telekomunikácie predal nemeckému štátu, lebo štát je zlý vlastník. Takto oni fungovali. (Reakcia z pléna.) Oni to tu proste rozkrádali, rozpredávali všetko rôznym gorilám. (Zaznievanie gongu.)
Má to aj morálny rozmer. Ja neviem, kto vám radil pri tejto privatizácii, pán Kočner; pán Sulík, pardon; ale pamätám si, že vám pri Generálnej prokuratúre radil pán Kočner. Tak pevne verím, že vám pri tejto kauze neposielal motáky, lebo vyzerá to taká neuveriteľná diletantská privatizácia. A navyše netransparentná. Ako prebiehal ten proces určovania ceny? Veď tam mohla byť neuveriteľná vata, ak si zoberieme, akým spôsobom sa privatizovalo v minulosti, keď ste boli vy poradca. Ja vám neverím ani slovo. Toto ste jednoducho Nemcom odovzdali zlaté vajce.
A odbornosť na to nemáte žiadnu. Ja som si asi jediný v tejto sále prečítal vašu diplomovku. Vy ste použili štyri knihy. Štyri knihy! To by ste nemali mať titul z ekonómie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
(Povedané súbežne s rečníkom.) Pán poslanec, reagujte na rečníka, prosím vás, nie na ministra.

Blaha, Ľuboš, poslanec NR SR
(Povedané súbežne s predsedajúcim.) ... vy nie ste ekonóm, vy ste egonóm.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán minister, vážený pán podpredseda, no, je to zaujímavá diskusia, si dovolím otvorene povedať, pretože každý si točí svoje. Ale čo z toho má vybrať radový občan, ktorému klesajú príjmy a má vo vrecku menej a menej eur, zo dňa na deň viac a viac, tak menej a menej.
Vážení priatelia, ja si dovolím otvorene povedať, že strategické firmy a podniky sa nikdy nesmeli privatizovať, pretože strategické firmy a podniky patria do vlastníctva štátu, občanov, 5 mil. občanov Slovenskej republiky. A v podstate bez ohľadu, aká vláda tu bola od roku ´93, ale strategické firmy a podniky sa začali privatizovať od roku ´98, to znamená Dzurindova vláda a ďalšie. V podstate vy ste rozpredali štát, rozpredali ste majetok občanov Slovenskej republiky a bez ohľadu na to, o ktorú vládu, o ktorej vláde teraz momentálne hovoríme. Už si, preboha, každý nech uvedomí, že prirodzené monopoly, čo má spoločnosť chrániť, sa nesmú rozpredať. Toto sa ale stalo v rámci celej Slovenskej republiky. Takže, vážení priatelia, prosím vás pekne, nevyhovárajte sa jeden na druhého, ale robte tak, aby ste slúžili pre občanov žijúcich na území Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.

Dámy a páni, pán Sulík nám vysvetlil, že Východoslovenskú energetiku sme vlastne nekúpili z dvoch takých dôvodov. Jeden je ten, taký morálno-odborný, pretože počúvame, že štát je zlý vlastník. A ten druhý je v podstate, že bola vysoká cena, ktorú Nemci za tento podiel žiadali. K tej prvej, samozrejme, že dá sa diskutovať, že boli a sú aj reprezentanti štátu, ktorí vykonávajú svoje práva tak, že sa dá povedať, že sú ako keby zlým vlastníkom. Lenže dnes, keď je pri v podstate moci pán Sulík, tak by nemal používať tento termín, že štát je zlý vlastník, pretože by to bolo ako keby uznanie toho, že nie je na tej úrovni ako tí vlastníci zo zahraničia, ktorí vykonajú manažérsku kontrolu.
Po druhé, ak teda uznáme, že naozaj tá cena 700 – 800 mil., ktorú Nemci za ten podnik od Slovenskej republiky chceli, tak v tom kontraste 130 mil. je to len naozaj priznaním toho, že tie podniky za Dzurindovej vlády boli predané hlboko, hlboko pod cenu. A už keď sa teda tak udialo, tak, pán minister, aspoň neinvestujme do podnikov, ktoré sú absolútne stratové.
A chcem aj trochu tak na vás apelovať, pretože objavili ste vodík, všade hovoríte, že ideme byť vodíková ekonomika, to budú ďalšie miliardy. Vodík nie je žiadna novinka, Slovensko na emisiách nezachráni planétu ani CO2. To zachráni možno Pakistan, možno Čína a tí, ktorí majú obrovské rezervy. A snažme sa potom skôr tie peniaze ponúknuť našim malým a stredným podnikateľom, aby sa tu dobre podnikalo a žilo.
Ďakujem pekne.

Pán kolega Kamenický, rešpektujem vaše vystúpenie, je to aj o svetonázore. Rešpektujem, že si myslíte, že teda štát je najlepší vlastník, ale povedzte mi, prosím, za teda dvanásť rokov vašich skúseností, vašej vlády teda, aké kroky sa vám podarili, čo ste teda zoštátnili, čo sa vám podarilo zoštátniť a hlavne, kde to na Slovensku funguje. Vnímam prípad SPP. Už sme počuli vlastne, ako to funguje, že to teda vygenerovalo stratu skoro pol miliardy od roku 2013. Takže v podstate dane občanov nešli napríklad do zdravotníctva, ale aj na sanovanie tejto straty.
Ďakujem.