12. schôdza

Ďakujem pekne. Chcem poďakovať pánovi poslancovi Kamenickému za to, že nekričal, ako kričal pán minister, pretože vo vystúpení pána ministra som cítil veľkú mieru zúfalstva. Pán poslanec Kamenický, ja si pamätám, keď som bol v jednej diskusii s pánom Sulíkom v televízii, tak on ani nevie napríklad, že daň z príjmu fyzických osôb ide celá samosprávam miestnym alebo regionálnym. A myslím si, že aj jeho rozhodnutie, ktoré urobil teraz, len svedčí o absolútnej neprofesionalite a nepripravenosti.
Prečo sme žiadali túto informáciu? Túto informáciu sme žiadali, lebo sme vedeli, že pán Sulík v tej svojej prostorekosti nám povie cenu, za ktorú nemecká spoločnosť E.ON kúpila od RWE 49 % akcií spoločnosti Východoslovenskej energetiky. A on to povedal bez zaváhania. Povedal, že 700 až 800 mil. eur.
Dámy a páni, časová os. Píše sa rok 2002, pán Sulík je poradca pána Mikloša. Ako poradca pánovi Miklošovi radí, predajte 49 % akcií Východoslovenskej energetiky, samozrejme, s manažérskymi právami, aby mali väčšinu v predstavenstve za čo najmenší peniaz. A predali ste to za 130 mil. eur vrátane manažérskych práv. A teraz tu hovoríte, že RWE, ktoré zaplatilo štátu 130, má teraz dostať 800 mil. eur za ten istý podiel. Pán minister, ja byť vami, tak radšej túto sumu ani nehovorím. Pretože teraz ste prezradili, čo ste vlastne napáchali. A hovoriac o tom, že máte vraj kúpiť Malženice, tak vám teda blahoželám, niekoľko rokov starý, bol to jeden z najhorších projektov, aký kedy vôbec na Slovensku bol urobený.
A čo má ešte zaujíma, je, že či ste to predkupné právo predali za tých 35 mil., alebo či štát to predkupné právo má aj naďalej. Ale na to sa ešte určite pozrieme.

Pán poslanec Blaha.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Kamenický, tu sa krásne ukázal ten kontrast. Vy ste vystupovali pokojne a odborne, pán minister tu nervózne vrieskal po Robertovi Ficovi ako futbalový fanúšik. A tu je krásne vidieť, kto je tu nervózny z toho, akú lúpež spáchal. Pretože je to tak, ako hovoríme, pán kolega Sulík, vás si dobehla vlastná minulosť. Šesťsto miliónov ste, o 600 mil. ste obrali tento štát len za Východoslovenskú energetiku. A páči sa mi tá argumentácia, akú mal v tom čase Ivan Mikloš, že štát je zlý vlastník, a Slovenské telekomunikácie predal nemeckému štátu, lebo štát je zlý vlastník. Takto oni fungovali. (Reakcia z pléna.) Oni to tu proste rozkrádali, rozpredávali všetko rôznym gorilám. (Zaznievanie gongu.)
Má to aj morálny rozmer. Ja neviem, kto vám radil pri tejto privatizácii, pán Kočner; pán Sulík, pardon; ale pamätám si, že vám pri Generálnej prokuratúre radil pán Kočner. Tak pevne verím, že vám pri tejto kauze neposielal motáky, lebo vyzerá to taká neuveriteľná diletantská privatizácia. A navyše netransparentná. Ako prebiehal ten proces určovania ceny? Veď tam mohla byť neuveriteľná vata, ak si zoberieme, akým spôsobom sa privatizovalo v minulosti, keď ste boli vy poradca. Ja vám neverím ani slovo. Toto ste jednoducho Nemcom odovzdali zlaté vajce.
A odbornosť na to nemáte žiadnu. Ja som si asi jediný v tejto sále prečítal vašu diplomovku. Vy ste použili štyri knihy. Štyri knihy! To by ste nemali mať titul z ekonómie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
(Povedané súbežne s rečníkom.) Pán poslanec, reagujte na rečníka, prosím vás, nie na ministra.

Blaha, Ľuboš, poslanec NR SR
(Povedané súbežne s predsedajúcim.) ... vy nie ste ekonóm, vy ste egonóm.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec Šimko.

Ďakujem pekne. Vážený pán minister, vážený pán podpredseda, no, je to zaujímavá diskusia, si dovolím otvorene povedať, pretože každý si točí svoje. Ale čo z toho má vybrať radový občan, ktorému klesajú príjmy a má vo vrecku menej a menej eur, zo dňa na deň viac a viac, tak menej a menej.
Vážení priatelia, ja si dovolím otvorene povedať, že strategické firmy a podniky sa nikdy nesmeli privatizovať, pretože strategické firmy a podniky patria do vlastníctva štátu, občanov, 5 mil. občanov Slovenskej republiky. A v podstate bez ohľadu, aká vláda tu bola od roku ´93, ale strategické firmy a podniky sa začali privatizovať od roku ´98, to znamená Dzurindova vláda a ďalšie. V podstate vy ste rozpredali štát, rozpredali ste majetok občanov Slovenskej republiky a bez ohľadu na to, o ktorú vládu, o ktorej vláde teraz momentálne hovoríme. Už si, preboha, každý nech uvedomí, že prirodzené monopoly, čo má spoločnosť chrániť, sa nesmú rozpredať. Toto sa ale stalo v rámci celej Slovenskej republiky. Takže, vážení priatelia, prosím vás pekne, nevyhovárajte sa jeden na druhého, ale robte tak, aby ste slúžili pre občanov žijúcich na území Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Taraba.

Dámy a páni, pán Sulík nám vysvetlil, že Východoslovenskú energetiku sme vlastne nekúpili z dvoch takých dôvodov. Jeden je ten, taký morálno-odborný, pretože počúvame, že štát je zlý vlastník. A ten druhý je v podstate, že bola vysoká cena, ktorú Nemci za tento podiel žiadali. K tej prvej, samozrejme, že dá sa diskutovať, že boli a sú aj reprezentanti štátu, ktorí vykonávajú svoje práva tak, že sa dá povedať, že sú ako keby zlým vlastníkom. Lenže dnes, keď je pri v podstate moci pán Sulík, tak by nemal používať tento termín, že štát je zlý vlastník, pretože by to bolo ako keby uznanie toho, že nie je na tej úrovni ako tí vlastníci zo zahraničia, ktorí vykonajú manažérsku kontrolu.
Po druhé, ak teda uznáme, že naozaj tá cena 700 – 800 mil., ktorú Nemci za ten podnik od Slovenskej republiky chceli, tak v tom kontraste 130 mil. je to len naozaj priznaním toho, že tie podniky za Dzurindovej vlády boli predané hlboko, hlboko pod cenu. A už keď sa teda tak udialo, tak, pán minister, aspoň neinvestujme do podnikov, ktoré sú absolútne stratové.
A chcem aj trochu tak na vás apelovať, pretože objavili ste vodík, všade hovoríte, že ideme byť vodíková ekonomika, to budú ďalšie miliardy. Vodík nie je žiadna novinka, Slovensko na emisiách nezachráni planétu ani CO2. To zachráni možno Pakistan, možno Čína a tí, ktorí majú obrovské rezervy. A snažme sa potom skôr tie peniaze ponúknuť našim malým a stredným podnikateľom, aby sa tu dobre podnikalo a žilo.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Viskupič.

Pán kolega Kamenický, rešpektujem vaše vystúpenie, je to aj o svetonázore. Rešpektujem, že si myslíte, že teda štát je najlepší vlastník, ale povedzte mi, prosím, za teda dvanásť rokov vašich skúseností, vašej vlády teda, aké kroky sa vám podarili, čo ste teda zoštátnili, čo sa vám podarilo zoštátniť a hlavne, kde to na Slovensku funguje. Vnímam prípad SPP. Už sme počuli vlastne, ako to funguje, že to teda vygenerovalo stratu skoro pol miliardy od roku 2013. Takže v podstate dane občanov nešli napríklad do zdravotníctva, ale aj na sanovanie tejto straty.
Ďakujem.

Pán poslanec Kondrót.