15. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, nahradiť zisk alebo straty sú dve rôzne veci a povedzme si na rovinu, ľudí - na reštaurácie napríklad, ktoré teraz chcete zatvoriť a fitnescentrá - môže byť aj s rodinnými príslušníkmi okolo 150- až 200-tisíc a oni musia platiť elektriku, vodu, plyn, nájomné a podobne. My im nechceme nahradiť, tak ich potom dostaneme na hranicu chudoby alebo exekúcií. Musíme sa jasne vyjadriť, ako ich chceme odškodniť, keď ich takto zavreme.
A teraz nám vyjdú tabuľky, že my zatvárame prevádzky, o ktorých teraz hovorím, ktoré sú na tom chvoste, ako napríklad kostoly, kde nemáme dôkaz, že sa nakazil aspoň jeden človek. Ako sú napríklad fitnescentrá, kde to bolo minimálne alebo možno vôbec. Reštaurácie, úplne minimum pri rodinných oslavách, ktoré tam boli. Ale naopak, to, kde bolo najviac, to tam nie je. Ale my teraz 150-, 200-tisíc ľuďom zasiahneme do života. Aký majú mať tí ľudia pocit z vás, keď vy vlastní koaliční partneri nie ste jednotní? Sami hovoríte, že predkladáte zákony, ktoré predpokladáte, že vám prezidentka vráti. Ako majú to tí ľudia vnímať, aké majú mať istoty?
Prestaňte sa vracať do minulosti a skúsme riešiť súčasnosť. Čakal som od vás vecné vystúpenie, ale aj vy ste sa vracal do tej minulosti. Načo je to dobré?! Ako vám majú ľudia veriť, keď vy hovoríte, v zrýchlenom legislatívnom konaní že potrebujem tento zákon rýchlo, keď hlavnú zbraň proti korone, ako ste vy povedali, ste doteraz ani raz nevyužili a museli sme to rýchlo schváliť, rýchlo prelomiť prezidentkine veto, lebo to je hlavná zbraň podľa vášho premiéra. A doteraz to nebolo využité a podľa všetkého ani nebude! Tak ako máme veriť, že tento zákon je ten správny?!
Robíte z ľudí hlupákov a potom sa čudujete, že vám neveria. Boli disciplinovaní, verili vám v prvej vlne. A nedostali nič, ani len pochvalu, nič, dávali ste im za príklad, ani nechcem hovoriť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Vetrák, som rada, že táto kritika k tvorbe zákonov v skrátenom legislatívnom konaní zaznela a aj tvoj prísľub k zmene rokovacieho poriadku. Takéto vystúpenia nám všetkým nastavujú zrkadlo, kde sa momentálne nachádzame, a posúvajú náš štát ďalej. Pracujeme, bojujeme a ideme za svojím cieľom, tak ako sme sľúbili ľuďom.
Ďakujem veľmi pekne, že ste zastúpil náš klub.

Ďakujem za slovo. Milan, toto bol jeden veľmi dobrý a úprimný príspevok plný sebareflexie aj smerom k nám, ktorý si nezakrýval oči, ktorý pomenoval veci tak, ako sú, a nebál sa hovoriť ani do vlastných radov a uviedol mnohé veci, mnohé klamstvá, mnohé tie mantry, ktoré sa tu do kolečka opakujú, na pravú mieru a pomenoval vinníkov, či už ich vidí v súčasnej opozícii alebo súčasnej koalícii. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec Vetrák, hovorili ste o tom, že, že doteraz nebolo výslovné zmocnenie v zákone na jednotlivé akty, ktoré vydával Úrad verejného zdravotníctva, ale že tam bola tá generálna klauzula, na základe ktorej to, to mohol robiť.
Ja len upozorňujem na znenie ústavy, ktoré hovorí o tom, že štátne orgány, resp. orgány verejnej moci môžu robiť len to, čo im zákon ukladá, nie že by mohli robiť ako občania všetko, čo im nezakazuje. Čiže z tohto pohľadu to chýbajúce zmocnenie je podľa mňa kľúčové na to, že či a akým spôsobom mohol Úrad verejného zdravotníctva tieto akty vydávať.
Pokiaľ ide o spomínané prechodné ustanovenie, kde sa opatrenia menia zo zákona na vyhlášky v danom čase, treba povedať, že, áno, možno to nebude retroaktívne, ale bude to mať zásadný charakter na možnosť uplatňovania si subjektívnych práv vyplývajúcich z týchto opatrení do budúcnosti.
No a pokiaľ ide o jednotlivé kompetencie, ktoré sa v zásade rozširujú pre Úrad verejného zdravotníctva smerom k obmedzovaniu základných ľudských práv a slobôd, najmä teda vo vzťahu k obmedzovaniu osobnej slobody, tak ako už judikoval Ústavný súd vo viacerých prípadoch, takéto je možné zaviesť, samozrejme, v zákone, tak ako predpokladá ústava, avšak musia byť nastavené náležité kontrolné mechanizmy a záruky proti zneužitiu a svojvôli, ktoré nám v tomto, v tomto zákone chýbajú.
Čiže to sú hlavné argumenty, ktoré, ktorými my by sme chceli prispieť k tomu, aby sa tá právna úprava zlepšila, aby tie opatrenia, ktoré Úrad verejného zdravotníctva bude musieť prijímať, a my chceme, aby ich, samozrejme, mohol prijímať, aby sa do tohoto návrhu doplnili a aby, aby sa vyriešili všetky... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Vetrák, zaujala ma jedna myšlienka, ktorú ste povedali v závere vašeho vystúpenia, a síce to, že vy ste tento zákon zdedili.
Tak ja by som vás len chcel upozorniť, že od 6. marca vy tento zákon veselo používate, dnes je 14. septembra, môžete si zrátať, koľko je to mesiacov, koľko je to dní, koľko je to hodín a koľkokrát ste sa v rámci tohto času mohli stretnúť a mohli ste tento zákon zmeniť. Ešte raz, od 6. marca vy tento zákon používate.
Dnes ste sa zobudili preto, lebo vám tečie do topánok. Chcem sa vás len spýtať ešte raz, opäť máte taký pocit a to, čo ste verejne povedali, že vy za nič nemôžete? Zopakujte to, prosím vás pekne, buďte taký láskavý.

Ďakujem pekne za slovo. Asi nestihnem zareagovať na všetko, ale na niektoré veci, ktoré tu boli uvedené, najmä také, ktoré mali odbornejší charakter, lebo na tie politické nebudem reagovať.
Bolo tu povedané, že robíme z ľudí hlupákov. Nie. Práve tento návrh zákona konečne vyjasňuje, akú majú povahu jednotlivé opatrenia, ktoré zasahujú ľuďom do ich práv a povinností. Tento návrh zákona aj ľuďom povie, či majú nárok na náhradu škody, či majú nárok na ušlý zisk. A nemiešajme teraz jablky (jablká, pozn. red.) s hruškami, pretože ja tiež súhlasím s tým, že tu musia byť ako ďalší nástroj aj kompenzačné opatrenia. A je rozdiel medzi kompenzačným opatrením a je rozdiel medzi ušlým ziskom a náhradou škody, teda medzi odškodnením. Lebo vy hovoríte stále o odškodnení, ale keď budeme, keď sa musia meniť občianske preukazy alebo nejaký podnik alebo obec musí si zriadiť čističku odpadových vôd, to všetko budeme potom odškodňovať? Veď to, to nie je správny prístup, o tomto my hovoríme. Odškodnenie sem nepatrí, ale kompenzácie áno a budeme aj my pozorne sledovať, ako vláda bude prijímať rôzne kompenzačné opatrenia, ale to sa nerovná ušlý zisk a náhrada škody, to nie je to isté.
A k tým ... (pozn. red.: rýchlo vyslovené) veciam, ktoré hovoril pán, pán poslanec Susko, no veď tá úprava platí do budúcna. My ju vieme nastaviť len do budúcna. Ak tam to výslovné zmocnenie nestačí, s tým už dneska nevieme nič spraviť, to malo byť od začiatku nastavené tak, aby to bolo v poriadku.
A keď niekto hovorí, že prečo sa vraciame do minulosti, ja sa nerád vraciam do minulosti, ani by som sa nevracal, pokiaľ by nešlo o zákony z roku 2007, z roku 2013 a z roku 2015, ktoré treba opraviť. Ale my nehovoríme, že tu je nejaké pochybenie, to nikto z nás nehovorí. My len vyjasňujeme veci, aby mali správnu mieru a aby boli jednoznačné.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, začnem podobne ako prvý vystupujúci pán exminister a poslanec Kamenický. Ja na rozdiel od neho si myslím, že očkovanie by povinné byť malo, a teda mrzí ma, že to z toho návrhu zákona vypadne, aj keď uznávam, že to tam nemuselo byť, že to, že to je vec, ktorú sme mohli riešiť, a teda dúfam, že budeme riešiť pri nejakej inej príležitosti, ale považujem za dôležité povedať, že si myslím, že povinné očkovanie je dobrá vec, je potrebná vec a mali by sme k nej pristúpiť, ale netýkať sa tu priamo COVID-u a ani to tak nebolo myslené v tom návrhu.
Pán poslanec Jarjabek nám tu vyčítal, že my používame od 6. marca tento zákon a nič sme na ňom nezmenili. No ja by som si dovolil pána poslanca Jarjabka upozorniť, že 6. marca sme tu mali vládu Petra Pellegriniho, vláda Igora Matoviča nastúpila až 21. marca, čiže tie prvé opatrenia boli prijaté za vlády Petra Pellegriniho, a ak boli sporné, tak boli sporné od začiatku. A je faktom, že zákon, ktorý dnes musíme meniť, bol prijatý v roku 2007 za čias prvej Ficovej vlády a bol nastavený zle. To, že to, že za tie roky sa to neukázalo, že sme tu nemali pandémiu podobnú COVID-u, je iná vec, nikto, nikto to nepredpokladal, ale je fakt, že ten zákon bol nastavený zle a ukázalo sa to práve teraz a to, čo my ideme robiť, je, to, čo aj bolo v tom zákone zle, chceme nastaviť lepším spôsobom, chceme nastaviť tak, aby tie právne pochybnosti, ktoré súčasné znenie zákona vyvoláva, neboli.
Pán poslanec Šimko tu povedal, že pán minister Sulík spochybňuje opatrenia, ktoré ideme dnes prijímať, no to je drobné nedorozumenie. Pán poslanec (minister, pozn. red.) Sulík má kritický názor na opatrenia, ktoré ide prijímať Úrad verejného zdravotníctva, ktoré sa týkajú prevádzky reštaurácií. Opatrenia, alebo teda zákon, ktorý my tu dnes ideme prijímať, sa týka nastavenia právneho prostredia pre tie opatrenia. My ideme zmeniť zákon a ideme vytvoriť právny rámec preto, aby sa tie opatrenia realizovali právne čistým spôsobom. A to evidentne je pozitívum predkladaného návrhu zákona, odhliadnime od toho skráteného legislatívneho konania, odhliadnime teraz od niektorých vecí, ktoré aj ja v tom návrhu zákona považujem za problematické. Ale je nesporné, že ten zákon a právne vyčistí spôsob prijímania opatrení v záujme ochrany zdravia. To je nesporné pozitívum a je to veľmi dôležité, lebo všetky opatrenia, ktorými sa zasahuje do základných práv a slobôd, sa majú realizovať spôsobom, ktorý je právne jednoznačný. A nemusí to byť, nemusí to byť spôsob, s ktorým sme všetci uzrozumení, s ktorým všetci súhlasíme.
Ja si napríklad myslím, že tie zásadné zásahy v základných právach a slobôd, tie celoplošné zásahy by nemal robiť Úrad verejného zdravotníctva ako rozpočtová organizácia ministerstva zdravotníctva, malo by ich robiť prinajmenšom ministerstvo zdravotníctva alebo vláda Slovenskej republiky. Lebo sú to zásadné zásahy do základných práv a slobôd a mal by ich robiť orgán tomu zodpovedajúci.
Ale napriek tomu, že v tomto zákone ostáva v kompetencii Úradu verejného zdravotníctva, sa to právne vyčisťuje a je to lepšie ako ten súčasný stav, čiže ten zákon posúva tú právnu úpravu smerom k lepšiemu. Čiže aj keď to bude upravené nie tým spôsobom, akým by som si povedzme ja predstavoval, bude to upravené právne čistým, právne čistejším spôsobom a to je dôležité.
K tej debate o tom, ktorý orgán by o tom mal rozhodovať, samozrejme, sa môžme niekedy v budúcnosti vrátiť a samozrejme, že to nie je vec, ktorá, ktorá sa dá vyriešiť v takto skrátenom legislatívnom konaní.
Ja som včera vo svojom vystúpení v prvom čítaní upozornil na problém, ktorý tam vidím a ktorý sa týka preskúmateľnosti opatrení Úradu verejného zdravotníctva a regionálnych úradov verejného zdravotníctva Ústavným súdom podľa čl. 125 v konaní o súlade právnych predpisov. Keďže opatrenia majú mať charakter všeobecne záväzných právnych predpisov a podľa toho návrhu by mali byť, by mali byť preskúmateľné Ústavným súdom, upozornil som na to, že ústava v čl. 125 ods. 1 písm. b) umožňuje preskúmať všeobecne záväzné právne predpisy ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pričom Úrad verejného zdravotníctva nie je ostatným ústredným orgánom štátnej správy, lebo nie je menovaný, menovaný v tom zákone. A v písmene d) zase všeobecne záväzných nariadení, teda všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy, tak som sa pýtal, či regionálne úrady verejného zdravotníctva sú miestnymi orgánmi štátnej správy, a keď aj áno, či aj Úrad verejného zdravotníctva je miestnym orgánom štátnej správy a tam som mal pochybnosť. Ale teda v zmysle diskusie, ktorú sme mali na ústavnoprávnom výbore, je to tak, že Ústavný súd vykladá toto ustanovenie tak, aby nevylúčilo možnosť preskúmania všeobecne záväzných právnych predpisov ani iných orgánov štátnej správy, ktoré nie sú definované ako ústredné, ostatné ústredné orgány štátnej správy. Čiže v zmysle prístupu Ústavného súdu je aj Úrad verejného zdravotníctva miestnym orgánom štátnej správy, a pokiaľ vydá všeobecný záväzný právny predpis, bude možné ho preskúmať pred Ústavným súdom, či je v súlade so zákonom alebo s ústavou, alebo s medzinárodnými dohovormi. Čiže myslím si, že toto by malo byť v poriadku.
A toto je opäť veľmi dôležité, lebo, lebo jeden z najväčších problémov tej právnej nejasnosti ohľadom povahy opatrení Úradu verejného zdravotníctva bolo práve to, že aká je možnosť sa proti tomu brániť, keď sme nevedeli, či sú to rozhodnutia v správnom konaní individuálne správne akty, ktoré je možné napadnúť na súde, alebo všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré je možné napadnúť na Ústavnom súde, tak nebola jasná možnosť právnej obrany, teraz tá možnosť bude vyjasnená a opäť je to, je to dôležité.
K niektorým z tých konkrétnych ustanovení, ktoré boli, ktoré boli diskutované, ktoré boli predmetom kritiky, okrem konkrétnych opatrení, ktoré sa tam dopĺňajú, sa tam dopĺňa aj jedno takpovediac všeobecne ustanovenie 40..., § 48 ods. 4 písm. z) a ďalšie, teda že úrad môže nariadiť opatrenia, teda ďalšie nevyhnutné opatrenia na ochranu verejného zdravia, ktorým môže zakázať alebo nariadiť ďalšie činnosti v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas. Toto vyvoláva obavu, že môže Úrad verejného zdravotníctva robiť čokoľvek, ale nie je to tak. Nemôže to byť čokoľvek, musia to byť opatrenia, ktoré sú iba v nevyhnutnom rozsahu, iba na nevyhnutný čas a sú to opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na ochranu verejného zdravia. Čiže nemôže to byť čokoľvek. Ak by to bolo čokoľvek, tak už, už máme možnosť to preskúmať, máme možnosť, možnože sa skupina 30 poslancov obráti, obráti na Ústavný súd a požiada ho, aby posúdil súlad konkrétneho opatrenia so znením zákona. A ak to nebude nevyhnutné opatrenie, tak takéto opatrenie bude označené za nesúladné so zákonom.
My sme na ústavnoprávnom výbore diskutovali aj o tom, žeby sme, žeby sme zaviedli nejakú špeciálnu kontrolu vo vzťahu k tomuto ustanoveniu, ktoré na rozdiel od tých ostatných, ktoré sú jednoznačne a explicitne zadefinované, predsa len vyvoláva nejaké, nejaké pochybnosti, kolegovia aj prichádzali aj s nejakými návrhmi alebo nápadmi, ktoré sa ale teda nakoniec nepremietli do, do spoločnej správy, resp. vôbec sme o nich nehlasovali. Ale myslím si, že ani tu nič nebráni parlamentu, aby si uplatnil napríklad svoju kontrolnú právomoc a pokiaľ bude mať pochybnosti o tom, že či sa nejaké opatrenia napríklad podľa tohoto písmena z) vykonávajú spôsobom alebo schvaľujú spôsobom, ktorý je v súlade so zákonom, tak si môže tie informácie vyžiadať od Úradu verejného zdravotníctva, môže ich prerokovať, posúdiť, môže sa, môže sa pýtať na konkrétne opatrenia. Ak dospeje k záveru, že je tam nejaký problém, tak môže napríklad navrhnúť zmenu právnej úpravy, čiže možnosti kontroly tam nepochybne sú.
Ďalšia vec, o ktorej hovoril pán poslanec Vetrák aj na výbore a dotkol sa jej aj vo svojom vystúpení pred chvíľou v pléne, týka sa toho, že ustanovenia zákona o tvorbe právnych predpisov sa nebudú vzťahovať na vyhlášky, teda tie opatrenia týkajúce sa, týkajúce sa, teda týkajúce sa neurčitého počtu osôb, čo je určitý problém. Mali sme diskusiu, či to náhodou nie je nepriama novela zákona o tvorbe právnych predpisov, či by to nemalo byť upravené aj priamo v zákone o tvorbe právnych predpisov, či by sa niektoré ustanovenia zákona o tvorbe právnych predpisov nemali vzťahovať aj na tvorbu vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva. Ja sa tiež domnievam, že áno, nie všetky, nemôže tam byť určite štandardné pripomienkové konanie, aké býva v návrhoch zákonov, ale niektoré ustanovenia zákona o tvorbe právnych predpisov by sa mohli vzťahovať. Ale opäť nič nám nebráni, aby sme, aby sme túto právnu úpravu v budúcnosti zmenili napríklad špecifikáciou toho, ktoré ustanovenie zákona o tvorbe právnych predpisov sa majú vzťahovať aj na všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré vydávajú miestne orgány štátnej správy, ktorým je napríklad aj Úrad verejného zdravotníctva.
V tejto súvislosti by som si dovolil upozorniť teda na prechodné ustanovenia, o tom tu tiež kolega Vetrák, Vetrák hovoril, ktoré nejdú, nie sú retroaktívne, nejdú do minulosti, robia na 15 dní z tých doterajších opatrení úradu opatrenia typu vyhlášok, teda také, aké, akými budú, budú opatrenia v budúcnosti. Čiže nie je to, že niečo zmeníme smerom do minulosti, zmeníme to smerom do budúcnosti a dávame im obmedzenú dobu platnosti 15 dní, ak dovtedy nebudú nahradené, nahradené opatreniami v zmysle novej právnej úpravy, teda vyhláškami, tak stratia platnosť a účinnosť.
Len otázočku, teda je to vec, na ktorú som prišiel až ráno, nenapadla mi pri, pri diskusii včera na výbore, to prechodné ustanovenie hovorí o tom, že "opatrenia Úradu verejného zdravotníctva a regionálnych úradov verejného zdravotníctva vydané v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 podľa § 12 alebo § 48 ods. 4 do nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa považujú odo dňa účinnosti tohto zákona", tu už je to zmenené znenie, "za vyhlášky podľa § 59b tohto zákona" atď.
Len sa teda chcem spýtať, že či všetky opatrenia, ktoré vydal Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva majú tento charakter, teda ide o niečo na spôsob právnych predpisov. Lebo niektoré z tých opatrení, ktoré v minulosti boli prijímané, mali skôr charakter individuálneho správneho aktu, teda rozhodnutia, rozhodnutia v správnom konaní a boli adresované nejakému konkrétnemu okruhu subjektov. Čiže neviem, či také ešte nejaké sú dnes v platnosti a účinnosti, ale ak áno, tak tie nemajú, nemajú povahu, povahu vyhlášok, ale to je teda len otázka, či aj z nich ideme, ideme robiť na tých 15 dní vyhlášky.
No a otázka, nemôžem obísť otázku náhrady škody, o ktorej sme tiež diskutovali aj na ústavnoprávnom výbore. Ideme do § 58 doplniť ustanovenie, že "právo na náhradu škody a ušlého zisku z dôvodu vykonávania opatrení podľa tohto zákona, ktoré sa týkajú neurčitého počtu osôb, je vylúčené". Čiže už dnes nie je možné považovať za škodu, ak sa schváli nejaký zákon alebo všeobecne záväzný právny predpis, ktorým sa uložia určitým subjektom určité povinnosti a vzniknú im nejaké náklady, to nie je škoda. To, ako vznikajú tým nejaké náklady, keď zakážeme fajčenie v prevádzkach, keď, keď máme nejaké požiadavky na úpravu prevádzok, hygienické, ekologické, niekde sa musia dať nejaké filtre, niekde sa, niekde sa musí dať nejaká čistička, sú s tým, sú s tým spojené náklady, ale nie je to v zmysle právneho poriadku považované za škodu.
Otázka je, samozrejme, primeranosť tých opatrení a povinností a ich rozsah. Ten rozsah je problém v súčasnej situácii, lebo ten rozsah je, nie sú to nejaké dodatočné náklady, v niektorých prípadoch sú to, sú to úplne zásadné náklady.
No, ale máme tu potom problém, možný problém z hľadiska, z hľadiska ústavy, ktorá v čl. 46 ods. 3 hovorí, že "každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom". Keďže toto hovorí, hovorí ústava, tak zrejme by bol možný aj, aj výklad navrhovaného ustanovenia, ktoré by sa tým mohlo dostať do rozporu s ústavou, ktorý hovorí, že každý má právo na náhradu, náhradu škody. Problém by mohol nastať napríklad, keby niektoré z tých opatrení bolo, bolo nezákonné. Lebo tu nehovoríme, nehovoríme o zákonnom opatrení alebo opatrení, ktoré bolo vydané na základe zákona a v súlade so zákonom, čo sa stane, keď to opatrenie bolo, bolo v nesúlade so zákonom. V takom prípade by určite mala prednosť ústava a bolo možné si podľa môjho názoru tú náhradu škody uplatňovať.
To, čo je otázne v tom, v tom navrhovanom ustanovení, že sa nehovorí o právo na náhradu škody a ušlého zisku z dôvodu opatrení, ale z dôvodu vykonávania opatrení. Kladiem dôraz na slovo vykonávania. Čiže samotné opatrenie môže byť, môže byť zákonné, ale môže byť vykonávané nezákonným spôsobom. A v takom prípade, samozrejme, že nemožno vylúčiť nárok alebo právo dožadovať sa náhrady, náhrady škody.
Ďalšia otázka, ktorá tu vzniká, je retroaktivita. Keď to my teraz schválime, platí to aj do prípadnej škody, ktorá vznikla v minulosti? No nemôže zákon, zákon byť retroaktívny, čiže môže sa to vzťahovať na opatrenia alebo ich dôsledky, ktoré vzniknú smerom do budúcnosti od účinnosti toho zákona, nie smerom do minulosti. Už dnes je, je v zákone ustanovenie, že náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť. Čiže o toto sa, samozrejme, možno oprieť, ak by si niekto, niekto uplatňoval náhradu škody v dôsledku tých opatrení, ktoré boli, boli prijaté v minulosti, ale nebude sa možné opierať o ustanovenie, ktoré, ktoré tam sa má doplniť v odseku 5, že právo na náhradu škody a ušlého zisku je vylúčené. To môže platiť iba smerom, iba smerom do budúcnosti. Bolo by potom, samozrejme, ak by sa to stalo predmetom nejakého súdneho sporu, predmetom, predmetom posúdenia, že či tá súčasná formulácia, že náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť. Že či sa tým myslí iba to, že musíte si kúpiť do prevádzky nejaký dezinfekčný gél alebo, alebo sprej, lebo je to súčasť tých opatrení, ktoré boli nariadené, alebo sa tým, tými nákladmi myslia aj náklady v podobe, v podobe toho, že zavrete prevádzku a nemáte žiadne príjmy.
Už to, už to tu zaznelo, ale je potrebné to opakovať. Toto ustanovenie neznamená, že štát nemá kompenzovať straty, ktoré jednotlivým subjektom vznikajú v dôsledku opatrení, ktoré prijíma Úrad verejného zdravotníctva. To je iná otázka. Tie náklady, ktoré máme jednotliví ľudia, jednotlivé, jednotlivé podnikateľské subjekty v súvislosti nielen s pandémiou, ale najmä s opatreniami štátu, v súvislosti s pandémiou sú asymetricky rozložené. Niekto má náklady, že si musí kupovať, kupovať rúška a stojí ho to pár eur, niekto úplne, úplne sa mu zastaví, zastaví podnikanie a tie kompenzácie by teda mali byť rýchlejšie a efektívnejšie ako doteraz, lebo aj to ten rakúsky Ústavný súd, ktorý o tom rozhodoval, prihliadal práve na to, že tam existovali schémy pomoci, balíček na záchranu podnikov a prevádzok a považovali ich za dostatočný, nediskriminačné odškodnenie a aj preto, preto odmietol ten nárok na náhradu škody v dôsledku opatrení prijatých na ochranu zdravia.
Posledných päť sekúnd. Opäť by som chcel apelovať na partnerskejší prístup, pokiaľ ide o skrátené konanie a, a prípravu zákonov a dĺžku prípravy tých zákonov a rokovania o nich.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec, spomenul ste v svojej reči aj reštaurácie. Hovorili ste o stratách, hovorili ste o ušlom zisku. Ušlý zisk sa dá polemizovať, ale straty?
Ale poďme trošku k číslam. Nakazených v kostoloch 0, kostolov 4 125, chodí tam okolo milióna veriacich. V reštauráciách, cca 20-tisíc reštaurácií, len v piatich bolo podozrenie na nákazu. Fitnescentrá, cca 2 000, ani v jednom. Dopad na ľudí, tam je milión v kostoloch, hej, psychicky, tam finančne nebude, ale na pôde sa to prejaví, v reštauráciách 100-, 150-tisíc zamestnancov a ich rodinných príslušníkov, vo fitnescentrách máme okolo 22-tisíc, možno až 50- s rodinnými príslušníkmi. Kto nahradí ich krivdu alebo ako chcete ako vládna koalícia napraviť túto neprávosť na týchto prevádzkach pri týchto číslach? Lebo tu sa jedná o neprávosť.
Nielen hovoriť, že vy v SaS-ke s tým nesúhlasíte. Čo ste spravili pre týchto ľudí a ich rodiny, aby sa toto nestalo? Aby hlavný hygienik, pandemický výbor, vláda, vy ako poslanci, aby túto krivdu na týchto troch konkrétnych prevádzkach, ktoré som povedal, teraz nespáchali? Lebo tie čísla, ktoré som povedal, sú v dvoch prípadoch 0 a tých 5 prípadov z 20-tisíc, to je, to je nič. To je nič!
Tak sa pýtam vládnej koalície, poslancov SaS, ktorí sú proti tomu, aby sa to zatváralo, čo chcete spraviť pre tých ľudí, pán Dostál, keď ste to otvorili? Nielen vyhlasovať na internete, že my s tým nesúhlasíme, ale skúsme niečo spraviť, aby táto krivda a neprávosť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, na pripomienky pána Dostála dám dvoma vetami.
Pán Dostál, vy tvrdíte, že zákon bol nastavený zle. V podstate ja s tým súhlasím a dovolím si povedať, že nenájde sa tu poslanec v rámci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý by to nepotvrdil alebo s tým nesúhlasil. Ale na druhej strane dajme si otázku, však táto vládna garnitúra už vládne od marca, pomaly sedem mesiacov, a to sme na to nedošli, až teraz v mesiaci október, 14. októbra 2020? Nedalo sa to nejakou formou riešiť?
No ale vy ste ma zrejme asi nepochopili, pán Dostál, pretože ja som na sociálnych sieťach teraz zaregistroval, čo hovorí pán Sulík. On hovorí jednoznačne, že tie opatrenia, ktoré sa prijímajú, navrhuje hlavný hygienik, s čím on v žiadnom prípade nemôže súhlasiť. To znamená, tu hlavný hygienik pán Mikas niečo predloží vláde Slovenskej republiky a hlava-nehlava celá vláda hlasuje okrem pána Sulíka.
Ja som to včera povedal, že skutočne hádam jeden rozumný človek vo vláde sedí, to je pán Sulík, ktorý uvažuje ekonomicky, pretože je, je v podstate ministrom hospodárstva.
Však uvažujme, dámy a páni, treba otvorene povedať, že, áno, tu sa predpokladá, že uzavrie sa 20-tisíc reštaurácií, uzavrú sa fitká, kaderníctva a ďalšie, a to sa nebude týkať len týchto ľudí, ale tých všetkých ľudí, ktorí tam robia. Však si uvedomte jednu vec. Ten človek, ktorý robil vo fitku, jedna pani mi minule písala, ona zarobí 600 eur, teraz ona stade vypadne, dostane len 300 eur za mesiac, ak to vôbec bude odškodnená, nemá na byt, nemá na deti, však to je katastrofa a v podstate vláda rozhoduje na základe rozhodnutia jedného človeka - hlavného hygienika, ktorý sa volá pán Mikas.
Ďakujem pekne.

Vážený pán Dostál, myslím, že každý eviduje, že liberálna SaS začala nový taký marketingový produkt, že sedíte vo vláde, ktorá síce nesúhlasí so všetkými tými opatreniami, ale sedíte v nej ďalej.
Otázka, pán Heger, myslím, včera oznámil, deficit na tento rok bude takmer 10 mld., to znamená, to je približne desať krajských nemocníc, to sú dva a pol Mochoviec. Budúci rok to má byť 8 mld., to sú v podstate diaľnice od Bratislavy do Košíc. No a toto všetko je dôsledkom opatrení, ktoré vláda, v ktorej vy sedíte a otvorene hovoríte, že s tým nesúhlasíte, spôsobila. A teraz idete dať do zákona ešte, že ľudia nemajú právo na žiadnu náhradu nejakého, nejakej kompenzácie.
A, viete, akože prijímať rozhodnutia, kedy nemusíte zohľadňovať, aké sú straty na ľudských životoch, aké sú straty na, na podnikateľoch, tak tak sa rozhoduje ľahko, a preto ja si myslím, že by ste mali sa zaujímať, aké toto bude mať dopady. Tieto reči, plané reči už nikam nevedú, ľudia trpia každý jeden deň a tá neistota, ktorá ich lomcuje, je, je neznesiteľná.
A preto ja si myslím, že tieto dáta dlžíte ľuďom, dlžíte napríklad im povedať, ako vzrástli a či vzrástli a to by aj pán minister zdravotníctva mohol povedať, do akej miery na Slovensku vzrástli onkologické ochorenia v štvrtom a terminálnom štádiu po tom, ako počas jari pri tých prvých opatreniach, kedy sa vytvorilo z koronapacientov nejaké, privilegovaná skupina, ktorá má prednosť pred ostatnými. A taktiež by mala byť doložená nejaká doložka tak, ako keď sa prijímajú zákony, nemôžu sa prijímať rozhodnutia, pokiaľ neni vyrátané, koľko to bude stáť. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)