22. schôdza

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie.
Tak teraz v zmysle rokovacieho poriadku požiadal o vystúpenie v rozprave pán podpredseda Národnej rady Juraj Šeliga.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, v súvislosti s predloženým návrhom zákona tam vznikla otázka ohľadne právnej istoty a toho, akým spôsobom bude možné vymáhať to tzv. poradie očkovania, preto sme s kolegom Dostálom a aj ďalšími pánmi a dámami poslankyňami pripravili pozmeňujúci návrh, ktorý tu jasne špecifikuje takým spôsobom, aby to nebolo spochybniteľné a aby bolo úplne jasné, kto má čo robiť, keďže tá situácia je vážna, je dôležité mať v tom pravidlá a mať aj nástroj, aby bola možná ako krajné riešenie aj sankcia, ak niekomu nepomôže dohováranie, samozrejme.
Dovoľte mi, pán podpredseda, aby som prečítal ten pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Šeligu a Ondreja Dostála k návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID-19, tlač 402.
V čl. IV bod 2 znie: „V § 79 sa odsek 1 dopĺňa písmenom bi), ktoré znie:
„dodržiavať poradie očkovania osôb proti ochoreniu COVID-19; kritériá určovania poradia osôb proti ochoreniu COVID-19 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva“.
Ďakujem. Skončil som, pán podpredseda.

Ďakujem pekne. Jedna faktická poznámka. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými.
Pán poslanec Suja.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán podpredseda Šeliga, ja by som sa len chcel spýtať, či toto vlastne ste stihli včera pripraviť za ten čas od tých 14.14, ako sme to dostali, alebo ste na to potrebovali viacej času. Len to by som chcel od vás vedieť.

Ešte môžte zapnúť pána poslanca Suju.

(Časť vystúpenia hovorená mimo mikrofónu.) ... atómová fyzika, že to stíhame bez problémov. Tak sa preto pýtam, že či vám to stačil ten čas včera, alebo ste to robili ešte dneska, tých pätnásť alebo tridsať minút, koľko to vtedy bolo.

Dobre. Pán podpredseda nechce reagovať na faktickú poznámku.
V rozprave teraz vystúpi v mene poslaneckého klubu SaS pani poslankyňa Halgašová, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložila pozmeňujúci návrh, cieľom ktorého je doplnenie sektora pôdohospodárstva medzi sektory kritickej infraštruktúry a zaradenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky medzi orgány štátnej správy na úseku kritickej infraštruktúry.
Kritická infraštruktúra pozostáva z prvkov, ktorých narušenie alebo zničenie by malo podľa sektorových kritérií a prierezových kritérií závažné nepriaznivé dôsledky na uskutočňovanie hospodárskej a sociálnej funkcie štátu, a tým na kvalitu života obyvateľov z hľadiska ochrany ich života, zdravia, bezpečnosti, majetku, ako aj životného prostredia.
Doplnenie sektora pôdohospodárstva medzi
sektory kritickej infraštruktúry navrhujeme preto, lebo poľnohospodárska produkcia a produkcia potravín a s tým spojené zásobovanie obyvateľstva zohráva kľúčovú úlohu na úseku hospodárskej a sociálnej funkcie štátu. Ústredným orgánom štátnej správy pre tento sektor bude Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ako ústrednému orgánu pre tento sektor sa prechodnými ustanoveniami určujú lehoty na predloženie návrhu sektorových kritérií, návrhu na určenie prvku a jeho zaradenie do sektora pôdohospodárstva a analýzy rizík.
Navrhovaná zmena tohto zákona zohľadňuje aj potrebu zákonného rozšírenia prvkov kritickej infraštruktúry aj o tzv. nepriame prvky, ktoré vykonávajú činnosti súvisiace s prevádzkou priamych prvkov, ktoré zahŕňajú najmä zásobovanie, spracovanie, balenie a výrobu obalov, skladovanie, prepravu a distribúciu poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov, ako aj ďalšie poľnohospodárske a potravinárske podporné činnosti. Bez nepriamych prvkov kritickej infraštruktúry je totiž fungovanie týchto priamych prvkov značne obmedzené a z hľadiska dlhodobého horizontu priam vylúčené.
Zvyšovanie sebestačnosti v potravinách máme uvedené v programovom vyhlásení vlády, a preto zabezpečenie potravinárskej výroby najmä v období pandémie COVID je našou povinnosťou. Týka sa to napríklad len zabezpečenia starostlivosti o deti v školskom a predškolskom veku. Preto vás prosím o podporu tohto pozmeňovacieho návrhu.
Teraz by som rada prečítala samotný pozmeňovací návrh.
Za čl. IV sa vkladá nový článok V, ktorý znie:
Zákon č. 45/2011 o kritickej infraštruktúre v znení zákona č. 69/2018, zákona č. 177/2018, zákona č. 373/2018 a zákona č. 134/2020 sa mení a dopĺňa takto:
V § 2 písmeno a) znie:
„prvkom kritickej infraštruktúry (ďalej len „prvok“) najmä inžinierska stavba, služba vo verejnom záujme a informačný systém v sektore kritickej infraštruktúry, ktorých narušenie alebo zničenie by malo podľa sektorových kritérií a prierezových kritérií závažné nepriaznivé dôsledky na uskutočňovanie hospodárskej a sociálnej funkcie štátu, a tým na kvalitu života obyvateľov z hľadiska ochrany ich života, zdravia, bezpečnosti, majetku, ako aj životného prostredia; prvkom kritickej infraštruktúry sú taktiež subjekty, ktoré vyrábajú, dodávajú, opravujú alebo udržiavajú dôležité vybavenie pre prvky kritickej infraštruktúry,“.
2. V § 3 písm. c) sa slová „republiky a Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky“ nahrádzajú slovami „republiky, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky“.
Bod 3. Za § 17a sa vkladá § 17b, ktorý vrátane nadpisu znie:
„Prechodné ustanovenia k úprave účinnej dňom vyhlásenia
(1) Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky predloží ministerstvu
a) návrh sektorových kritérií do 30. apríla 2021,
b) návrh na určenie prvku a jeho zaradenie do sektoru pôdohospodárstvo do 31. augusta 2021,
c) analýzu rizík sektora pôdohospodárstvo do 31. októbra 2022.
(2) Ministerstvo predloží vláde
a) návrh sektorových kritérií, európskych sektorových kritérií, prierezových kritérií a európskych prierezových kritérií na základe podkladov podľa odseku 1 písmena a) do 30. júna 2021,
b) návrh na určenie prvkov a ich zaradenie do sektoru pôdohospodárstvo na základe podkladov podľa odseku 1 písm. b) do 30. septembra 2021.“
Bod 4. Príloha č. 3 sa dopĺňa položkou 10, ktorá znie:
„10. Pôdohospodárstvo, poľnohospodárstvo, potravinárstvo a zodpovedný rezort Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.“
Tento bod nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pani poslankyňa. Neevidujem žiadnu faktickú poznámku na vaše vystúpenie, preto ďalšou vystupujúcou v rozprave bude pani poslankyňa Hatráková.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte mi ešte zopár poznámok a postrehov k návrhu zákona, ktorý máme teraz v druhom čítaní.
Začnime novelizačným čl. II, ktorý sa dotýka zákona o službách zamestnanosti a prvej pomoci. Nedávno som obdržala od jednej podnikateľky, ktorá prevádzkuje cukráreň, podnet na zmenu podmienok poskytovania finančného príspevku v rámci projektu „Prvá pomoc“. Poslala som ho pánovi ministrovi, budeme s ním ešte o tom rokovať a je to fajn, lebo tieto, práve takéto podnety nám pomáhajú zlepšovať podmienky poskytovania finančných príspevkov.
Oceňujem, že v návrhu zákona je tam, príklad táto podnikateľka s tou zavretou cukrárňou bude mať predĺženú výnimku z povinnosti zápisu do registra partnerov verejného sektora podľa zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora. Je dobré, že bude odbremenená od administratívnej záťaže.
Čo sa týka novelizačného čl. III, ktorý sa týka zdravotnej starostlivosti, vlastne nie, V, V, kde to je novelizačný článok, ktorý ma znepokojuje, a práve preto som sa rozhodla vystúpiť, kde sa uvádza, že „účelom navrhnutej úpravy je predchádzanie spoločensky nežiaducemu správaniu, ktoré má na základe poznatkov z aplikačnej praxe, dajme podobu uprednostňovania osôb v rozpore s prioritizáciou vakcinácie uvedenou v Národnej stratégii očkovania proti ochoreniu COVID-19 v podmienkach Slovenskej republiky“.
Všetci vieme, že toto ustanovenie môžeme nazvať aj lex Cibulková a nemyslím, že je vhodné, aby sme pre zlyhanie jedného pracovníka jedného zdravotníckeho zariadenia dali pod sankciu iné zariadenia. Myslím, že nie je dobré robiť revanšistické právne úpravy. To je to najmenej, čo naši zdravotníci a naše zariadenia v tejto chvíli potrebujú, aby sme im hrozili pokutami. Ale stalo sa to a ten mediálny lynč aj pani Cibulkovej, aj ministra zdravotníctva by stačil na to, aby sa už dané neopakovalo. Neviem, či k tomu treba priamo právnu úpravu.
A mám s tým trochu problém aj právno-politický, že či je možné v podmienkach právneho štátu niekoho sankcionovať za niečo, čo bolo zverejnené na webovom sídle ministerstva zdravotníctva. Veď sa učí zásada, že žiaden zločin, žiaden trest bez zákona. Veď práva a povinnosti sú ukladané práve zákonom. Tie schvaľujeme my tu v Národnej rade a výsledok našej vôle sa publikuje v Zbierke zákonov. Nepublikuje sa na webovom sídle ministerstva zdravotníctva.
K novelizačnému čl. VII, kde tento sa týka zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii. Tu sa chcem dotknúť dvoch otázok.
Prvá je bod 3 § 10, ktorý sa týka pomoci ľuďom pred dražbami a exekúciami. Predložená novela mi v tejto časti pripomína môj pozmeňovací návrh, ktorý som tu predložila 25. marca 2020, aby sa zohľadnili aj záujmy zadlžených rodín, ktorým hrozilo vysťahovanie v čase koronakrízy z ich obydlí, a danú otázku som predostrela ústavnoprávnemu výboru, ktorý v tom čase prerokovával vládny návrh zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby. Výboru som ponúkla zmenu návrhu zákona, tá bola potom následne prijatá, a tak bol zákon doplnený o vety „Dražobník, súdny exekútor a správca sú v čase do 30. apríla 2020 povinní upustiť od vykonania dražby, poverovania predajom majetku dražobníka, organizovania ponukového konania alebo iného súťažného procesu smerujúceho k predaju majetku. Akýkoľvek spôsob speňažovania majetku dlžníka podľa predchádzajúcej vety vykonaných v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 je neplatný. Súdny exekútor je v čase do 30. apríla 2020 povinný upustiť od vykonania exekúcie predajom nehnuteľnosti.“
Som rada, že teda vláda nadviazala na môj pozmeňujúci návrh a doplňujúci návrh a zmenila dátum na 28. február tohto roku 2021. Bolo by ale fajn si položiť otázku, či nebude treba aj tento dátum vzhľadom k situácii predĺžiť.
A v závere ešte bod 1 § 3 ods. 1 písm. a), kde sa za slovo „rozsahu“ vkladajú slová „ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky“. V dôvodovej správe sa uvádza, že „berúc do úvahy doterajšiu nejednotnú aplikačnú prax pri využívaní § 3 ods. 1 písm. a) platného zákona sa navrhuje, aby nevyhnutný rozsah vykonávania hlavného pojednávania a verejného zasadnutia ustanovila vykonávacia vyhláška, ktorú vydá ministerstvo spravodlivosti“.
Na prvý pohľad je to malá zmena, ale má významné právno-politické aspekty, pretože tým vlastne ministerstvo spravodlivosti dostane právomoc určiť nevyhnutný rozsah vykonávania pojednávaní, hlavného pojednávania a verejného zasadnutia. A ťažko som si vedela predstaviť, ako v podmienkach oddelenia exekutívnej a súdnej moci môže ministerstvo spravodlivosti určiť zákonnému sudcovi rozsah vykonávania pojednávania, hlavného pojednávania a verejného zasadnutia. Ale dnes na klube nám zástupca ministerstva spravodlivosti podrobne vysvetlil, ako tá vyhláška bude vyzerať a aké a na aké druhy konania bude reagovať a ako sa tieto budú regulovať. Dostali sme uistenie zo strany zástupcu, že ministerstvo spravodlivosti určí vyhláškou minimum zákonného pojmu § 3 ods. 1 písm. a) nevyhnutný rozsah. Dostali sme uistenie, že súdy v rámci svojej autonómie budú môcť ísť nad rámec vyhlášky a budú si môcť určiť aj širší nevyhnutný rozsah.
Týmto sa treba, samozrejme, poďakovať pani ministerke spravodlivosti za pohotovosť a vysvetlenie, lebo asi takto by mal vyzerať dialóg medzi vládou a parlamentom.
Ďakujem pekne.