23. schôdza

Ďakujem. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil ako spravodajcu k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Anny Zemanovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 343/2015 o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 392). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Dobrý deň všetkým. Vážený pán predsedajúci, vážená pani predkladateľka, milé kolegyne, kolegovia, návrhom tohto zákona sa majú zľahčiť spôsoby verejného obstarávania pre obstarávanie verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom vo veciach služieb vo vede a výskume, kde v dôvodovej správe, tak ako aj pani predkladateľka na úvod povedala, tak sa má, cieľom tejto novely je odstránenie národného goldplatingu. Teda čo to znamená? Národný goldplating je to, sú to požiadavky, ktoré sú navyše od požiadaviek, ktoré stanovujú jednotlivé normy Európskej únie.
Ďalej sa v dôvodovej správe hovorí, že oblasť verejného obstarávania je v základných rámcoch regulovaná na európskej úrovni smernicou č. 2014/24/EÚ v platnom znení, kde súčasná slovenská právna úprava je v niektorých aspektoch prísnejšia a to aj v oblastiach postupov subjektov, ktorých zákazky sú spolufinancované viac ako 50 % verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom. V súčasnosti tieto subjekty musia zabezpečiť obstaranie služieb v oblasti výskumu a vývoja, výskumu a vývoja prísnejšími postupmi podľa zákona o verejnom obstarávaní. Toľko sa hovorí v dôvodovej správe k tomuto návrhu zákona.
Keď si pozrieme, čo hovorí smernica 24/2014/EÚ o verejnom obstarávaní v oblasti výskumu a vývoja, respektíve v oblastiach zákaziek s príspevkom verejných obstarávateľov, tak čl. 14 tejto smernice hovorí, že, s nadpisom Služby v oblasti výskumu a vývoja, hovorí, že táto smernica sa uplatňuje iba na verejné zákazky na poskytnutie služieb v oblasti výskumu a vývoja, na ktoré sa vzťahujú kódy CPV, a teraz sú tam vymenované kódy, a to sú tie isté, ktoré sú v návrhu, v návrhu tohto zákona, za predpokladu, že sú splnené obe tieto podmienky: po a) prospech plynie výlučne verejnému obstarávateľovi na využitie pri plnení vlastných úloh, po a), a po b) odplatu za poskytnutú službu poskytuje v plnom rozsahu verejný obstarávateľ.
Keď si pozriete náš platný zákon o verejnom obstarávaní, § 1 ods. 2, tak čo hovorí náš platný zákon o verejnom obstarávaní? Hovorí, že tento zákon sa nevzťahuje, čiže negatívne vymedzenie, tento zákon sa nevzťahuje na výskumné a vývojové služby okrem výskumných a vývojových služieb zodpovedajúcich kódom spoločného slovníka obstarávania pod kódmi CPV, a zase sú tu vymenované tie isté kódy, z ktorých prospech plynie výlučne verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi na využitie pri plnení vlastných úloh a odplatu za poskytnutú službu poskytuje v plnom rozsahu verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ.
Čiže keď si porovnáte znenie čl. 14 smernice, ktorá hovorí, že táto smernica sa vzťahuje iba na, a teraz sú tam tie služby na poskytnutie v oblasti výskumu a vývoja, ktorých prospech plynie výlučne verejnému obstarávateľovi na využitie pri plnení vlastných úloh, a po b) odplatu za poskytovanú službu poskytuje v plnom rozsahu verejný obstarávateľ, a porovnáte si to so znením našeho platného zákona, § 1 ods. 2, kde je to isté, len negatívne vymedzené, to znamená, že zákon sa nevzťahuje na výskumné a vývojové služby okrem tých, ktoré sú v prospech, výlučne v prospech verejnému obstarávateľovi a odplatu za poskytovanú službu poskytuje v plnom rozsahu verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ, tak zistíte, že tieto dve znenia sú úplne totožné. Len jeden to hovorí pozitívne a druhý to hovorí negatívne. Ale tam nie je žiaden rozdiel.
Pokiaľ si pozriete čl. 13 smernice 24/2014, tak sa hovorí, že táto smernica sa uplatňuje na zadávanie týchto zákaziek: zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, na ktoré verejní obstarávatelia prispievajú priamo vo výške viac ako 50 % a ktorých predpokladaná hodnota bez DPH sa rovná alebo je vyššia ako 5 mil. 350-tisíc eur, ak tieto zákazky zahŕňajú jednu z týchto činností: stavebno-inžinierske činnosti, ďalej stavebné práce v nemocniciach a tak ďalej, a po b) zákaziek na poskytovanie služieb, na ktoré verejní obstarávatelia prispievajú priamo vo výške viac ako 50 % a ktorých predpokladaná hodnota bez DPH sa rovná alebo je vyššia ako 214-tisíc euro a ktoré sú spojené so zákazkou na uskutočnenie stavebných prác uvedených pod písm. a). Čiže tie, ktoré, na ktoré sa nevzťahuje, sa netýkajú vôbec výskumu a vývoja, ale týkajú sa stavebných prác.
Takže z tohoto mi vyplýva pravý opak, teda že táto právna úprava, ktorú navrhuje pani poslankyňa Zemanová, neodstraňuje goldplating, ale, naopak, zavádza jednoduchšie postupy vo verejnom obstarávaní pre výskum a vývoj nad rámec smernice, čo môže zakladať dôvod na to, aby Slovenská republika, podľa môjho názoru, bola predmetom konania Európskej únie vo vzťahu k Slovenskej republike za nedodržiavanie tejto smernice. A neviem teda, z čoho pani predkladateľka vychádza, a teda by som poprosil, keby mohla konkrétne odôvodniť, ktorými ustanoveniami smernice je zavedený v našom zákone goldplating.
Ja nebudem zatiaľ dávať návrh na nepokračovanie v rokovaní v zmysle rokovacieho poriadku, ale najskôr by som chcel počuť od pani predkladateľky, že v čom je teda konkrétne, s poukázaním konkrétneho ustanovenia smernice a nášho zákona, v čom je tu zadaný goldplating, a teda v čom by sme mali, v čom by mala naša právna úprava ísť nad rámec smernice. V opačnom prípade teda sa dostávame do stavu, kedy budeme v rozpore so smernicou, a to sa obávam, že asi, asi nikto nechceme, aj keď ako ja nespochybňujem to, že v rámci výskumu a vývoja by mohli byť jednoduchšie spôsoby o verejnom obstarávaní, ale v tomto prípade sa domnievam, že ideme nad rámec smernice.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za vaše pripomienky a názor. Sme v prvom čítaní. Ja si ešte raz podrobne vypočujem vaše pripomienky a s kolegami odborníkmi prejdeme to, aby sme sa naozaj vyhli, ale som presvedčená, že takto, ako je to navrhnuté, je to v poriadku. Takže, ale aby bolo jasné pred druhým čítaním a mali ste vysvetlené a zodpovedanú vašu otázku, takže nebudem odpovedať teraz, ale počas priebehu, procesu druhého čítania, respektíve vo výbore vám určite vašu otázku zodpoviem.

Pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi v krátkosti vás informovať o predloženom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 504/2003 o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom predloženého návrhu zákona je odstránenie súčasného nevyváženého právneho postavenia medzi vlastníkom poľnohospodárskej pôdy, prenajímateľom poľnohospodárskeho pozemku a jeho nájomcom na druhej strane.
Dlhodobo neriešený problém rozdrobenosti poľnohospodárskej a inej extravilárnej pôdy na Slovensku a s ním spojená problematickosť užívania v podmienkach udržateľnej poľnohospodárskej výroby výhradne tých parciel, ktoré sú zmluvne prenajaté, vyžaduje osobitnú úpravu mimo rámca štandardných nájomných vzťahov upravených Občianskym zákonníkom. V minulosti zákonodarca vedený snahou o zjednodušenie administratívnych procesov vniesol do právneho poriadku prvky, ktoré vyvolávajú prinajmenšom pochybnosti o ich súlade s ústavou garantovanou ochranou vlastníckeho práva.
Predložený návrh zohľadňuje, že nastavenie zákonnej úpravy zmluvných vzťahov musí byť v rovnováhe medzi oprávnenými záujmami na zachovanie udržateľnej poľnohospodárskej výroby a oprávnenými záujmami vlastníkov poľnohospodárskej pôdy aspoň dovtedy, kým sa podarí vysporiadať sa s rozdrobenosťou pozemkov. Uvedený proces však bude veľmi komplikovaný a náročný, pretože si vyžaduje zmenu pravidiel drobenia poľnohospodárskych pozemkov, sceľovania a výkupu drobných podielov a následnú komasáciu extravilánov. Navrhnutá úprava preto kombinuje potrebu nevyhnutnej miery administratívnej flexibility, avšak znamená posun k zvýšenej ochrane vlastníckych práv.
Ďakujem veľmi pekne. Viac vám poviem v rozprave, do ktorej sa týmto hlásim ako prvá.

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 393). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia zákona, zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Slovensko má v rámci Európskej únie najviac rozdrobenú poľnohospodársku pôdu a z toho teda vyplýva aj to, že viac ako 90 % poľnohospodárskej pôdy sa obrába v nájme. Jednu parcelu vlastní v priemere 12 osôb a jeden vlastník disponuje spoluvlastníckym podielom v priemere až k 23 parcelám.
Tridsať rokov pretrvávajúca rozdrobenosť poľnohospodárskej pôdy si vyžiadala aj prijatie osobitného zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, teda zákon č. 504/2003. A ten nami predložený zákon sa pokúša riešiť legalizáciu užívania poľnohospodárskej pôdy. Avšak početnými novelizáciami zákona č. 504/2003, kedy zákon vytvoril veľmi nevyvážené postavenie v neprospech vlastníkov poľnohospodárskych pozemkov, respektíve podielových spoluvlastníkov poľnohospodárskych pozemkov, ich musíme začať riešiť. Vlastník, resp. podielový spoluvlastník bol zbavený možnosti rozhodovať, komu a za akých podmienok môže svoj pozemok, resp. podiel pozemku prenajať. Tento nerovnovážny stav je potrebné napraviť a posilniť práva vlastníka pri uzatváraní zmlúv o nájme poľnohospodárskej pôdy.
Súčasný zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov v ustanovení 12 ods. 4 dovoľuje ktorémukoľvek subjektu, právnickej osobe alebo fyzickej osobe poslať vlastníkovi návrh nájomnej zmluvy a ak tento do dvoch mesiacov takýto poštou zaslaný návrh neodmietne, automaticky zo zákona vzniká nájomná zmluva so všetkými následkami. Zákon pritom povoľuje takto získať do nájmu aj pôdu, ku ktorej, ku ktorej ten, kto poslal nájomnú zmluvu, nikdy nemal žiaden právny titul na jej užívanie, a tak šikovný nájomca si v tomto režime prisvojil právo na užívanie akejkoľvek pôdy. Stačilo poslať návrh zmluvy, mať doma návratky a do dvoch mesiacov, ak sa vlastník neozval, pôdu mal v nájme na 10 až 15 rokov. A tento model výslovne poškodil právo vlastníkov rozhodovať o svojom majetku.
Strany OĽANO a SaS ešte, keď boli v opozícii, v roku 2018 dali podnet na Ústavný súd o posúdenie protiústavnosti tohto ustanovenia. My predloženým návrhom zákona odstraňujeme tento temer protiústavný stav tak, že poslať návrh na nájom pôdy môže len ten užívateľ pôdy, ktorý už dnes poľnohospodársku pôdu užíva a užíva ju oprávnene. Takáto osoba môže poslať vlastníkovi alebo podielovému spoluvlastníkovi písomný návrh na uzavretie nájomnej zmluvy.
Novelou tiež určujeme, že spolu s návrhom na uzavretie nájomnej zmluvy musí oprávnený užívateľ poslať vlastníkovi aj poučenie o možnosti odmietnuť návrh nájomnej zmluvy.
Čo je najpodstatnejšie, prezumpcia nájomného vzťahu nenastane, teda nájomná zmluva nebude uzavretá, ak vlastník uzatvoril nájomnú zmluvu s inou osobou bez ohľadu na to, či návrh od oprávneného užívateľa obdržal pred alebo po doručení písomného návrhu nájomnej zmluvy.
Návrh zákona, ktorý sme predložili, sa... návrhom zákona, ktorý sme predložili, sa výrazne znížia špekulácie, špekulatívne rozosielania nájomných zmlúv, ktoré doteraz fungovali. Sú známe prípady, kedy špekulatívny nájomca poslal stovky nájomných zmlúv a potom utekal na Pôdohospodársku platobnú agentúru žiadať o priame platby na pôdu. Pritom vlastník sa ani nemusel dozvedieť, kto na jeho pôdu poberá dotácie.
Týmto návrhom zákona zároveň odstraňujeme tzv. perpetuum mobile, teda nekonečné prednostné právo na uzavretie ďalšej nájomnej zmluvy, tým, že vypúšťame v § 13 odseky 2 a 3. Iba vlastník po skončení súčasnej nájomnej zmluvy rozhodne, komu svoju pôdu prenajme. Vlastník musí mať právo so svojím vlastníctvom nakladať, a preto touto novelou posilňujeme práva vlastníka.
Je nám zároveň jasné, že absolútne čistý stav sa dosiahne až vykonaním pozemkových úprav na celom území Slovenska a prijatím opatrení na spätné, proti spätnému drobeniu pôdy. To však potrvá ďalších možno až 30 rokov, a teda ja považujem čas, ktorý od roku 1989 uplynul, za premrhaný čas, pretože mohli sme už byť vlastne v rámci tejto pôdy vysporiadaní.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že vzhľadom na vecnosť tohto predloženého návrhu zákona, ktorým naprávame deformácie vlastníckych práv v poľnohospodárskej pôde, že si získa politickú podporu, a z tohto miesta si dovoľujem aj o ňu požiadať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pani kolegyňa Halgašová, naozaj som si pozorne preštudoval vami predkladaný návrh zákona a váš príspevok, teda úvodné slovo do tejto rozpravy ma nejako neznepokojilo, ale, naopak, ma uistilo, že tento zákon je naozaj v úplnom, v úplnom právnom stave, tak ako si to ja predstavujem.
Čiže rozdrobenosť pozemkov na Slovensku je naozaj značná a neuveriteľná. Čiže toľko parciel, toľko vlastníkov pozemkov, koľko na našom území máme, je až neuveriteľné. Keď si to porovnáme s krajinami, ktoré trošku ten systém majú inak nastavený a ináč sa im darí tieto parcely sceľovať a iným spôsobom sa vedia dopracovať či už k dotácii, alebo keď sa to týka dedičského konania alebo čohokoľvek, čiže tie parcely sa nám nerozdrobujú ešte na menšie diely.
Súhlasím, že vzťah prenajímateľ, užívateľ a špekulanti, to je taká uzavretá nádoba, z ktorej jednoducho musíme vyskočiť. Čiže naozaj musíme uprednostňovať poctivého nájomcu pôdy pred tým nepoctivým nájomcom, ktorý naozaj mu nejde ani o obrábanie, ani o užívanie, ani o vytváranie nejakých hodnôt, ale ide tam iba o prachsprosté okrádanie štátu a zároveň vlastníka, ktorý tento pozemok reálne vlastní, ale nemôže sa k tomuto pozemku v žiadnom prípade ani dopracovať, pretože, tak ako ste povedala, boli zmluvy robené na desiatky rokov a dotyčný človek o tom ani nevedel, pretože sa k tomuto nemal, nemal právnu nejakú povedomosť, ako sa k tomuto nejakým spôsobom dopracovať.
A čo sa týka poľnohospodárskej platobnej agentúry, či už to bolo v minulom volebnom období, alebo až tri volebné obdobia dozadu, tak táto, táto čierna diera tejto poľnohospodárskej šedej ekonomiky alebo pôdohospodárskej šedej ekonomiky bola jednoducho totálnou katastrofou a verím, že týmto vaším zákonom sa ne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, ja by som sa chcel spýtať len dve veci, či ste tento zákon prerokovali s nejakými vlastníkmi alebo zástupcami vlastníkov pozemkov alebo aspoň s niektorými, aký majú k tomu názor, a takisto s prenajímateľmi, lebo vlastne, tu vlastne neprebehlo klasické medzirezortné pripomienkové konanie, keď je to poslanecký návrh, že akú máme spätnú väzbu z jednej a z druhej strany. Mňa by to zaujímalo zatiaľ, kým vystúpim v rozprave.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani kolegynka, ja taktiež musím konštatovať, že tento problém, ktorý je v rozdrobenosti a v nájme pôdy, ten stav, aký je v súčasnosti, je katastrofálny. A ja hneď nadviažem, ja som jedna z vlastníčok, ktorá 30 rokov tento stav, čo sa konkrétne voči mne deje, považujem za nehorázny, absolútne nedôstojný a jednoducho nedôstojný právneho štátu. Ja som pred 30 rokmi zdedila nejakú pôdu, áno. Tam tie, ja nepoznám tie parcely a tak ďalej, ale 30 rokov si svojvoľne túto pôdu užíva súkromná firma, ktorá sa ešte nazýva honosne FirstFarms, a táto firma napriek tomu, že ja som tam bola, že som deklarovala, naposledy som im v dvetisícosemnástom na ich návrh zmluvy napísala, že nechcem tú pôdu prenajať im a nikdy ani v budúcnosti. Napriek tomu tento rok som, teda dvetisícdvadsiaty som ani nedostala návrh, ďalej to užívajú už absolútne bez právneho nároku aj teda podľa tej teda v súčasnosti ešte platnej právnej úpravy, kde ešte takto to robia, jak ste spomínali. Ale čo je ešte na tom najhoršie, teraz som dostala šek, lebo doteraz mi ani za ten nájom neplatili vôbec nič. Dostala som 1,80 eura za 30 rokov nájmu pôdy! Takže ja vám hovorím ten stav.
Ja som bola na ministerstve poľnohospodárstva, riešila som to s predsedom, takže ja vítam, aby som, lebo už nemám veľa... ja vítam túto iniciatívu, ale hovorím, že je ešte slabá. Ja by som poprosila, aby tam boli sankcie pre takéto, oni to jednoducho nerešpektujú. Vy, ten zákon bude platiť a oni ho... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vďaka, pán predsedajúci. Toto bude konsenzuálna diskusia. Aspoň zatiaľ, pretože ja chcem takisto poďakovať pani predkladateľke za ten návrh. Skutočne už len to, čo sme si tu vypočuli za posledných 10 minút, svedčí o tom, že keby sme mali podobnú mieru korupcie v niektorých iných oblastiach života, školstvo, zdravotníctvo, tak by sme už oveľa viac zalamovali rukami. Nie je to vinou farmárov, je to vinou skutočne strašného legislatívneho a reálneho stavu s vlastníctvom pôdy a iné. Čaká nás dlhá, tŕnistá cesta, ak tú korupciu chceme eliminovať. Nebude stačiť len napraviť vzťahy, ktoré upravujú prenájom pôdy. Treba, bavili sme sa o tom s viacerými kolegami, treba aj poctivý register konečných užívateľov pôdy. Chce to, samozrejme, vrhnúť sa do tej ťažkej cesty sceľovania pôdy, ale niekde začať musíme.
Chcel som ešte osobitne poďakovať pani predkladateľke za jej trpezlivosť aj, aj flexibilitu, keď sme spolupracovali na tom, aby sa našla skutočne tá správna rovnováha medzi právoplatnými majiteľmi, ale zároveň aj právoplatnými užívateľmi pôdy. Je tu takisto veľa prípadov, kedy farmári, ktorí právoplatne prenajímajú a užívajú pôdu dlhé roky, podajú návrh na predĺženie zmluvy, nedostanú odpoveď, pretože tie adresy často nesedia. Niektorí ľudia sa neunúvajú napísať, pretože za tých pár metrov štvorcových, to nestojí za to. A som rád, že sme našli cestu, ktorá aj v týchto prípadoch umožňuje predĺženie zmluvy, preto je skutočne, inak by prišli aj tí farmári o možnosť obrábať inak dobrú pôdu, teda aj tí majitelia o nárok na nájomné, na ktoré, teda prišli by o nájomné, na ktoré, samozrejme, majú nárok.
Takže ďakujem za vašu flexibilitu, teším sa na ďalšie konverzácie k tejto téme a teším sa, že sme sa konečne pustili poctivo do boja s korupciou v tomto dôležitom sektore. Vďaka.