25. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Uvádzajúci uvádza bod
16.3.2021 o 18:52 hod.
Mgr.
Ondrej Dostál
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán podpredseda. Správne ste odhadli, že sa teda hlásim do rozpravy.
Ako som už povedal v úvodnom slove, táto novela zákona rieši tri okruhy problémov, ku ktorým by som sa rád stručne vyjadril. Prvým je otázka ústavne konformného výkladu toho ustanovenia, ktoré vylučuje náhradu škody a ušlého zisku. Ako viete, bolo na jeseň pri väčšej novelizácii tohto zákona doplnené ustanovenie § 58 ods. 5, podľa ktorého právo na náhradu škody a ušlého zisku z dôvodu vykonávania opatrení podľa tohto zákona, ktoré sa týkajú neurčitého počtu osôb, je vylúčené. Toto ustanovenie vyvolalo veľké diskusie a aj podozrenie, že ide o rozpor s ústavou, pretože ústava garantuje náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.
Vzhľadom na to pani prezidentka považovala toto ustanovenie za nesúladné s ústavou a napadla ho na Ústavnom súde. Ústavný súd prijal jej podnet na ďalšie konanie a pozastavil účinnosť tohto ustanovenia.
Predkladatelia sa však domnievajú, že toto ustanovenie je možné vykladať aj ústavne konformným spôsobom, teda tak, že sa netýka náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, teda iba prípadnej škody, ktorá bude spôsobená zákonným vykonávaním vyhlášok a opatrení, ktoré boli prijaté a schválené a sú uplatňované v súlade so zákonom.
V záujme toho, aby toto bolo jednoznačné, navrhujeme doplniť do predmetného ustanovenia formuláciu, že tým vylúčením náhrady škody nie je dotknuté právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, aby to bolo úplne jasné.
Druhá otázka sa týka výnimiek z opatrení podľa § 12 a § 48 ods. 4 zákona. Aj tieto sa stali predmetom diskusie. Boli napadnuté protestom generálneho prokurátora, pričom treba povedať, že tie opatrenia obsahujú dva typy výnimiek.
Jeden typ výnimiek je takpovediac typové výnimky. V skutočnosti nejde o výnimky, ale o vymedzenie, na ktoré prípady sa predmetné opatrenie, obmedzenie či povinnosť vzťahuje a na ktoré sa nevzťahuje. Čiže nejde o to, že by niekto povoľoval výnimku, ide o to, že v zákone sú vymedzené prípady, na ktoré opatrenie platí a na ktoré opatrenie neplatí. Ale je pravda, že v niektorých opatreniach sú aj výnimky, ktoré sú individuálne a kde sa individuálne rozhoduje o výnimkách z opatrení.
A nie je celkom jasné, či samotné zákonné zmocnenie Úradu verejného zdravotníctva alebo regionálneho úradu verejného zdravotníctva na vydávanie týchto výnimiek, na vydávanie týchto opatrení v sebe obsahuje aj právomoc zadefinovať spôsob, spôsob udeľovania výnimiek z opatrení. Vzhľadom na to navrhujeme do zákona doplniť, aby takéto výnimky individuálne bolo možné povoľovať, ale zároveň by zákon mal upraviť aj to, že povoľovanie týchto výnimiek by nemalo byť svojvoľné, ale rozhodovanie o výnimkách by malo byť na základe postupu a pravidiel, ktoré budú upravené v predmetnej vyhláške. Čiže nemalo by sa stať, že bude vo vyhláške napísané, že Úrad verejného zdravotníctva napríklad na základe člena vlády, v žiadosti člena vlády poskytuje výnimku, a nebude tam upravené, na aký účel má slúžiť alebo akým spôsobom bude o tej výnimke rozhodovať.
Posledný, tretí okruh, ktorý návrh zákona rieši, je odôvodňovanie vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva a regionálnych úradov verejného zdravotníctva. Tam ide o to, že po tej minuloročnej novele sú opatrenia Úradu verejného zdravotníctva vydávané formou vyhlášky, a teda sú všeobecne záväzným právnym predpisom. Všeobecne záväzné právne predpisy sú štandardne schvaľované tak, že sa najprv zverejní ich návrh, ktorý obsahuje aj dôvodovú správu, a následne po pripomienkovom konaní je všeobecne záväzný právny predpis schválený a publikovaný v Zbierke zákonov alebo v tomto prípade vo vestníku vlády. Čiže to, aké sú dôvody predloženia návrhu, sa dozvieme z dôvodovej správy pri iných všeobecne záväzných právnych predpisoch.
Pri individuálnych správnych aktoch sa to odôvodnenie dozvieme z odôvodnenia nejakého rozhodnutia vydaného, vydaného v správnom konaní, čiže okrem výroku rozhodnutia je tam aj odôvodnenie. Čiže v oboch prípadoch vieme, aké sú dôvody, príčiny, okolnosti, ako treba vysvetľovať či už všeobecne záväzný právny predpis, alebo individuálny správny akt.
V prípade vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva akékoľvek odôvodnenie chýba, pretože nie je tam pripomienkové konanie, nezverejňuje sa návrh a zároveň to nie je individuálny správny akt, ktorý by obsahoval aj odôvodnenie. Preto navrhujeme, aby sa tieto vyhlášky vydávali tak, že okrem samotného textu vyhlášky ako všeobecne záväzného právneho predpisu bude povinnou prílohou vyhlášky, ktorá bude publikovaná spolu s ňou, aj odôvodnenie, odôvodnenie, ktoré by malo mať náležitosti dôvodovej správy. Pretože činnosť orgánov verejnej správy by mala byť zrozumiteľná adresátom práva, či už ide o všeobecne záväzné právne predpisy, alebo individuálne správne akty. Toto vo vyhláškach Úradu verejného zdravotníctva dosiaľ chýba a to sa pokúšame naším návrhom napraviť.
Ďakujem.
Rozpracované
Vystúpenia
18:23
Vystúpenie v rozprave 18:23
Dušan JarjabekNávrhom zákona sa ustanovuje etická komisia, ktorá sa má stať popri rade a generálnom riaditeľovi tretím orgánom Rozhlasu a televízie Slovenska (ďalej len "RTVS"). Poslaním etickej komisie je podľa predkladateľov zákona dohliadať na dodržiavanie ustanovení právnych predpisov, etických noriem a interných pravidiel pri novinárskej práci...
Návrhom zákona sa ustanovuje etická komisia, ktorá sa má stať popri rade a generálnom riaditeľovi tretím orgánom Rozhlasu a televízie Slovenska (ďalej len "RTVS"). Poslaním etickej komisie je podľa predkladateľov zákona dohliadať na dodržiavanie ustanovení právnych predpisov, etických noriem a interných pravidiel pri novinárskej práci a umeleckej tvorbe RTVS.
Už z tejto definície je zrejmé, že vzniká akýsi super riadiaci orgán RTVS, ktorý okrem oblasti etickej regulácie vstupuje nielen do kompetencií rady, to znamená dohľad nad dodržiavaním plnenia úloh RTVS ako verejnoprávnej inštitúcie vyplývajúcich z relevantných právnych predpisov, ale aj generálneho riaditeľa ako štatutárneho orgánu zodpovedného za riadenie a chod organizácie. Ide o neštandardný model riadenia verejnoprávnych médií, ktorý nemá analógiu v zahraničí.
Príklady samoregulačných etických orgánov, na ktoré odkazujú predkladatelia v dôvodovej správe, fungujú na osvedčenom princípe oddelenia a efektívnej súčinnosti právnej regulácie a etickej samoregulácie a nie na strete právnych a etických noriem. Etická samoregulácia žurnalistiky má v Európe dlhoročnú tradíciu a realizuje sa inštitucionálne v podobe tlačových mediálnych rád. Tie dohliadajú na plnenie kódexov žurnalistickej etiky, ktoré sa dobrovoľne zaviazali dodržiavať vydavatelia, redakcie novín a časopisov, vysielatelia či nezávislí žurnalisti a mediálni tvorcovia.
Druhou formou etickej samoregulácie sú interné kódexy etického správania, ktoré prijímajú vydavatelia. redakcie, vysielatelia alebo iné subjekty pôsobiace v sfére masmediálnej a marketingovej komunikácie.
Význam samoregulácie ako doplnkového nástroja pri výkone platných právnych a administratívnych noriem sa zdôrazňuje aj v smernici Európskeho parlamentu a Rady Európy 2018/1808, aby som bol presný, o audiovizuálnych mediálnych službách. Uvádza sa v nej, že samoregulácia môže byť doplnkovým spôsobom vykonávania určitých ustanovení smernice, nemala by však nahrádzať povinnosť zákonodarcu.
V našom ponímaní legislatívny rámec RTVS vychádza z dlhoročných tradícií a princípov verejnoprávneho vysielania v Európe obsiahnutých v dokumentoch Európskej únie, Rady Európy, UNESCO a Európskej vysielacej únie.
Predkladaný návrh zákona zásadným spôsobom narúša nezávislosť RTVS, kompetencie jej orgánov, vnáša duplicitu a chaos do systému riadenia verejnoprávnej inštitúcie. Navyše, RTVS venuje dlhodobú pozornosť rôznym aspektom profesionálnej etiky svojich zamestnancov a spolupracovníkov. Prijal a riadi sa štatútom programových pracovníkov a spolupracovníkov, pri vypracovaní ktorého sa inšpiroval analogickým dokumentom BBC.
Pravidlá prezentácie zamestnancov RTVS v sociálnych sieťach sa riadia etickým kódexom komunikácie na internete. Predovšetkým však už niekoľko rokov vykonáva svoju činnosť etická komisia RTVS, poradný orgán generálneho riaditeľa RTVS ako interný mechanizmus etickej samoregulácie.
Navrhovanú novelu zákona považujeme preto za politicky motivovanú, vecne a legislatívne neprijateľnú. Jej zámerom je len zvyšovať aj prostredníctvom etickej komisie tlak na orgány RTVS a utvárať podmienky na odvolanie generálneho riaditeľa RTVS. Svedčí o tom aj bod 6 v článku I v návrhu zákona, na základe ktorého sa v § 18 platného zákona rozširujú dôvody, pre ktoré môže Národná rada Slovenskej republiky odvolať generálneho riaditeľa RTVS aj o prípad, ak rada v priebehu šiestich mesiacov opakovane skonštatuje, že generálny riaditeľ neprijal opatrenia navrhnuté etickou komisiou.
Summa summarum v podstate ide o to, vytvoriť dvojvládie, vytvoriť nejakú super radu, ktorá by, keďže to nejde vlastne teraz v rámci platného zákona o RTVS, mohla odvolať generálneho riaditeľa. Je to veľmi priezračné celé a myslím si, že aj z tohto pohľadu neprijateľné. Dávam preto procedurálny návrh vzhľadom na skutočnosti, ktoré som pomenoval, nepokračovať v rokovaní v tomto, o tomto návrhu v druhom čítaní.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
16.3.2021 o 18:23 hod.
doc. Mgr. art.
Dušan Jarjabek
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte, aby som sa vyjadril k predkladanému poslaneckému návrhu.
Návrhom zákona sa ustanovuje etická komisia, ktorá sa má stať popri rade a generálnom riaditeľovi tretím orgánom Rozhlasu a televízie Slovenska (ďalej len "RTVS"). Poslaním etickej komisie je podľa predkladateľov zákona dohliadať na dodržiavanie ustanovení právnych predpisov, etických noriem a interných pravidiel pri novinárskej práci a umeleckej tvorbe RTVS.
Už z tejto definície je zrejmé, že vzniká akýsi super riadiaci orgán RTVS, ktorý okrem oblasti etickej regulácie vstupuje nielen do kompetencií rady, to znamená dohľad nad dodržiavaním plnenia úloh RTVS ako verejnoprávnej inštitúcie vyplývajúcich z relevantných právnych predpisov, ale aj generálneho riaditeľa ako štatutárneho orgánu zodpovedného za riadenie a chod organizácie. Ide o neštandardný model riadenia verejnoprávnych médií, ktorý nemá analógiu v zahraničí.
Príklady samoregulačných etických orgánov, na ktoré odkazujú predkladatelia v dôvodovej správe, fungujú na osvedčenom princípe oddelenia a efektívnej súčinnosti právnej regulácie a etickej samoregulácie a nie na strete právnych a etických noriem. Etická samoregulácia žurnalistiky má v Európe dlhoročnú tradíciu a realizuje sa inštitucionálne v podobe tlačových mediálnych rád. Tie dohliadajú na plnenie kódexov žurnalistickej etiky, ktoré sa dobrovoľne zaviazali dodržiavať vydavatelia, redakcie novín a časopisov, vysielatelia či nezávislí žurnalisti a mediálni tvorcovia.
Druhou formou etickej samoregulácie sú interné kódexy etického správania, ktoré prijímajú vydavatelia. redakcie, vysielatelia alebo iné subjekty pôsobiace v sfére masmediálnej a marketingovej komunikácie.
Význam samoregulácie ako doplnkového nástroja pri výkone platných právnych a administratívnych noriem sa zdôrazňuje aj v smernici Európskeho parlamentu a Rady Európy 2018/1808, aby som bol presný, o audiovizuálnych mediálnych službách. Uvádza sa v nej, že samoregulácia môže byť doplnkovým spôsobom vykonávania určitých ustanovení smernice, nemala by však nahrádzať povinnosť zákonodarcu.
V našom ponímaní legislatívny rámec RTVS vychádza z dlhoročných tradícií a princípov verejnoprávneho vysielania v Európe obsiahnutých v dokumentoch Európskej únie, Rady Európy, UNESCO a Európskej vysielacej únie.
Predkladaný návrh zákona zásadným spôsobom narúša nezávislosť RTVS, kompetencie jej orgánov, vnáša duplicitu a chaos do systému riadenia verejnoprávnej inštitúcie. Navyše, RTVS venuje dlhodobú pozornosť rôznym aspektom profesionálnej etiky svojich zamestnancov a spolupracovníkov. Prijal a riadi sa štatútom programových pracovníkov a spolupracovníkov, pri vypracovaní ktorého sa inšpiroval analogickým dokumentom BBC.
Pravidlá prezentácie zamestnancov RTVS v sociálnych sieťach sa riadia etickým kódexom komunikácie na internete. Predovšetkým však už niekoľko rokov vykonáva svoju činnosť etická komisia RTVS, poradný orgán generálneho riaditeľa RTVS ako interný mechanizmus etickej samoregulácie.
Navrhovanú novelu zákona považujeme preto za politicky motivovanú, vecne a legislatívne neprijateľnú. Jej zámerom je len zvyšovať aj prostredníctvom etickej komisie tlak na orgány RTVS a utvárať podmienky na odvolanie generálneho riaditeľa RTVS. Svedčí o tom aj bod 6 v článku I v návrhu zákona, na základe ktorého sa v § 18 platného zákona rozširujú dôvody, pre ktoré môže Národná rada Slovenskej republiky odvolať generálneho riaditeľa RTVS aj o prípad, ak rada v priebehu šiestich mesiacov opakovane skonštatuje, že generálny riaditeľ neprijal opatrenia navrhnuté etickou komisiou.
Summa summarum v podstate ide o to, vytvoriť dvojvládie, vytvoriť nejakú super radu, ktorá by, keďže to nejde vlastne teraz v rámci platného zákona o RTVS, mohla odvolať generálneho riaditeľa. Je to veľmi priezračné celé a myslím si, že aj z tohto pohľadu neprijateľné. Dávam preto procedurálny návrh vzhľadom na skutočnosti, ktoré som pomenoval, nepokračovať v rokovaní v tomto, o tomto návrhu v druhom čítaní.
Ďakujem za pozornosť.
Rozpracované
18:28
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:28
Ľubica LaššákováDušan, ty si ma inšpiroval, aby som naozaj povedala zopár viet, ktoré by som asi k tejto téme povedať mala. Vznik tejto etickej komisie považujem za duplicitné. Etická komisia pri RTVS existuje, pracuje so všetkým tým, čo sme počuli, s etickým kódexom novinára, s príslušnými ustanoveniami európskych pravidiel a tak ďalej. Má vlastný štatút, má členov, má spolupracovníkov a tak ďalej. No a...
Dušan, ty si ma inšpiroval, aby som naozaj povedala zopár viet, ktoré by som asi k tejto téme povedať mala. Vznik tejto etickej komisie považujem za duplicitné. Etická komisia pri RTVS existuje, pracuje so všetkým tým, čo sme počuli, s etickým kódexom novinára, s príslušnými ustanoveniami európskych pravidiel a tak ďalej. Má vlastný štatút, má členov, má spolupracovníkov a tak ďalej. No a chcela by som povedať, že členmi sú profesionáli z oblasti rozhlasovej a televíznej tvorby, teda všetko ľudia, ktorí vedia posúdiť náležitosť alebo nenáležitosť prípadného podnetu. A ak existuje podozrenie, že súčasná etická komisia nepracuje profesionálne a nepracuje v súlade s pravidlami etiky a morálky, tak treba postupovať v súlade so zákonnými možnosťami.
A navyše, v tejto novele predkladanej mi vyvstalo aj niekoľko otáznikov, veľmi rýchlo by som ich prečítala. Do akej miery napríklad bude relevantné stanovisko tej novovzniknutej etickej komisie pri pracovnoprávnych sporoch? Akými prostriedkami chce vlastne tá nová etická komisia dohliadať na objektivitu, nezávislosť a nestrannosť vysielania RTVS? Možno to viete, ale nie je to tam nikde uvedené. Akými novými prostriedkami chce chrániť tvorbu, výrobu, vysielanie pred neoprávneným vonkajším alebo vnútorným zásahom alebo tlakmi, ako sme počuli?
Takže žiadne inovatívne návrhy a postupy som v tejto navrhovanej novele nezachytila. Existujúce problémy dokáže, myslím si, riešiť súčasná etická komisia. A posledná veta, príde mi naozaj postavenie tej novej navrhovanej etickej komisie ako niečo nadradené nad Radou RTVS a generálnym riaditeľom. Uvedomme si, že ich volí Národná rada.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
16.3.2021 o 18:28 hod.
PhDr.
Ľubica Laššáková
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Dušan, ty si ma inšpiroval, aby som naozaj povedala zopár viet, ktoré by som asi k tejto téme povedať mala. Vznik tejto etickej komisie považujem za duplicitné. Etická komisia pri RTVS existuje, pracuje so všetkým tým, čo sme počuli, s etickým kódexom novinára, s príslušnými ustanoveniami európskych pravidiel a tak ďalej. Má vlastný štatút, má členov, má spolupracovníkov a tak ďalej. No a chcela by som povedať, že členmi sú profesionáli z oblasti rozhlasovej a televíznej tvorby, teda všetko ľudia, ktorí vedia posúdiť náležitosť alebo nenáležitosť prípadného podnetu. A ak existuje podozrenie, že súčasná etická komisia nepracuje profesionálne a nepracuje v súlade s pravidlami etiky a morálky, tak treba postupovať v súlade so zákonnými možnosťami.
A navyše, v tejto novele predkladanej mi vyvstalo aj niekoľko otáznikov, veľmi rýchlo by som ich prečítala. Do akej miery napríklad bude relevantné stanovisko tej novovzniknutej etickej komisie pri pracovnoprávnych sporoch? Akými prostriedkami chce vlastne tá nová etická komisia dohliadať na objektivitu, nezávislosť a nestrannosť vysielania RTVS? Možno to viete, ale nie je to tam nikde uvedené. Akými novými prostriedkami chce chrániť tvorbu, výrobu, vysielanie pred neoprávneným vonkajším alebo vnútorným zásahom alebo tlakmi, ako sme počuli?
Takže žiadne inovatívne návrhy a postupy som v tejto navrhovanej novele nezachytila. Existujúce problémy dokáže, myslím si, riešiť súčasná etická komisia. A posledná veta, príde mi naozaj postavenie tej novej navrhovanej etickej komisie ako niečo nadradené nad Radou RTVS a generálnym riaditeľom. Uvedomme si, že ich volí Národná rada.
Rozpracované
18:30
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 18:30
Dušan JarjabekNech by bolo čokoľvek, lámať cez koleno túto problematiku takýmto zásadným spôsobom a vymyslieť si etickú radu, ktorá by mala nahradzovať vedenie RTVS, Radu RTVS, vymyslieť takéto dvojvládie, ktoré spraví chaos už aj tak v tejto chaosom poznačenej celospoločenskej situácii, ktorú prežívame, sa mi zdá naozaj nehodné slovenského parlamentu.
Táto novela, ktorú vy dávate, je aj z hľadiska formálneho chybná, aj z hľadiska obsahového chybná, má len jeden jediný cieľ, zbaviť sa súčasného vedenia RTVS. No ale takýmto spôsobom? Takýmto spôsobom? Urobte to v rámci normálneho zákona, ktorý existuje a ktorý je platný, a budeme sa o tom normálne baviť a možnože nájdeme spoločnú reč v mnohých problémoch. Ale toto nasilu lámanie cez koleno tejto problematiky, nuž a takýmto spôsobom, nehnevajte sa, toto jednoducho nemôžeme prijať.
Vystúpenie s procedurálnym návrhom
16.3.2021 o 18:30 hod.
doc. Mgr. art.
Dušan Jarjabek
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Dámy a páni, nikto nechce takýmto spôsobom prezentovať absolútnu spokojnosť s RTVS, práve naopak. Všetci RTVS máme čo vyčítať a určite, keby tuná nastala jedna normálna debata aj o vysielacej štruktúre, by sme určite vedeli o týchto veciach veľmi veľa hovoriť a aj by sme sa zhodli. Ale nedá sa jednoducho tento problém lámať takýmto spôsobom cez koleno, keď od začiatku tohto volebného obdobia je tu nástojčivé chcenie o výmenu vedenia vrátane generálneho riaditeľa RTVS. V podstate ja to vidím na každom výbore, to chcenie, niečo za každú cenu nájsť, aby teda ten generálny riaditeľ mohol padnúť, mal padnúť. Však môžeme sa pána predsedu spýtať, prečo je tam tento jeden nesmierny nevzťah od začiatku tohto volebného obdobia.
Nech by bolo čokoľvek, lámať cez koleno túto problematiku takýmto zásadným spôsobom a vymyslieť si etickú radu, ktorá by mala nahradzovať vedenie RTVS, Radu RTVS, vymyslieť takéto dvojvládie, ktoré spraví chaos už aj tak v tejto chaosom poznačenej celospoločenskej situácii, ktorú prežívame, sa mi zdá naozaj nehodné slovenského parlamentu.
Táto novela, ktorú vy dávate, je aj z hľadiska formálneho chybná, aj z hľadiska obsahového chybná, má len jeden jediný cieľ, zbaviť sa súčasného vedenia RTVS. No ale takýmto spôsobom? Takýmto spôsobom? Urobte to v rámci normálneho zákona, ktorý existuje a ktorý je platný, a budeme sa o tom normálne baviť a možnože nájdeme spoločnú reč v mnohých problémoch. Ale toto nasilu lámanie cez koleno tejto problematiky, nuž a takýmto spôsobom, nehnevajte sa, toto jednoducho nemôžeme prijať.
Rozpracované
18:30
Vystúpenie v rozprave 18:30
Kristián ČekovskýJednak neviem vlastne, načo ste začínali tým, že je to tretí orgán a ktorý tu vytvára nejaké dvojvládie a podobne. Jednoducho preto, pretože nemôže niečo fungovať mimo štruktúr RTVS. Ak chcem niečo vytvoriť, tak to musíme zasadiť do štruktúry RTVS.
Nevzniká žiadne dvojvládie, v zákone sú pomerne jasne a veľmi citlivo zadefinované kompetencie tejto etickej komisie, ktoré nie sú nadradené ani generálnemu riaditeľovi, ani Rade RTVS, ako ste to vy pomenovali alebo povedali. Táto etická komisia aj z tohto návrhu, ak si ho veľmi podrobne a s citom, bez emócií, prečítate, tak zistíte, že má odporúčací charakter, ale má určite aj, má určité kompetencie, aby nebola úplne, úplne bez... ako by som to nazval, proste bez akejkoľvek sily, takže... ale má ich voči Rade RTVS aj voči riaditeľovi, takže odporúča niečo riaditeľovi, následne môže navrhovať niektoré veci Rade RTVS.
Nie je nadradená rade, a toto ma práve zaujalo, lebo z toho je vidieť, že snažíte sa tu vytvoriť skôr nejaký dojem a naozaj to otočiť, ale tomu sa vôbec ani nečudujem. Nie je nadradená rade, práve naopak, posilňujúca kompetencie Rady RTVS. Vy ste to vlastne aj povedali v tom prejave, že na jednej strane je nadradená rade, ale na druhej strane sa tu vytvára nejaká možnosť odvolávania riaditeľa. Ale to sa dáva Rade RTVS, kde máte ešte aj vy stále väčšinu ľudí, takže ja vôbec nerozumiem ako keby tomu, čo, o čom ste hovorili.
Takže je tam, sú tam veľmi citlivo nastavené väzby medzi týmito orgánmi, aby tu nevznikalo nejaké samovládie, ako ste to nazvali, aby nemohla Rada RTVS, teda etická komisia robiť nejaké vážne zásahy alebo napríklad odvolávať riaditeľa; vôbec takáto kompetencia v tom zákone ani nie je, nemá to, túto kompetenciu. Ja neviem, ako ste proste na to prišli, len ste to potrebovali povedať, ale hovoríte toto v podstate od začiatku volebného obdobia, že tu sa ide zákon lámať cez koleno, chceme nasilu vymeniť riaditeľa RTVS a podobne.
Ja vám poviem k tomu asi iba toľko, že ak by sme to naozaj chceli lámať cez koleno, tak by sme sa inšpirovali napríklad vami, ako ste vy zákony lámali cez koleno niekoľko rokov, napríklad keď ste odvolali generálnu riaditeľku pani Miloslavu Zemkovú. Takže to bolo lámanie cez koleno a bolo to oveľa rýchlejšie po voľbách a nie v podstate teraz, keď sa tu naozaj vytvára systémová zmena.
Ešte raz opakujem, sme otvorení pripomienkam, ale, prosím, s konkrétnymi návrhmi. Ak sa vám nepáčia niektoré ustanovenia, ktoré by tam podľa vás nemali byť, tak ich treba predložiť.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
16.3.2021 o 18:30 hod.
Mgr.
Kristián Čekovský
Videokanál poslanca
Nevidím dôvod v tejto chvíli nejakým spôsobom, ak máte, takto poviem, ak máte konkrétne návrhy, ktoré, a ustanovenia tohto zákona, ktoré sa vám nepozdávajú, tak sme v normálnom, riadnom procese, nie sme v žiadnom skrátenom konaní, nech sa páči, som k dispozícii, pokojne môžete s tým prísť aj za mnou alebo rovno to predložiť aj ako pozmeňujúci návrh, ja sa tým budem rád zaoberať, pretože vo vašich vystúpeniach bolo viac emócií ako faktov.
Jednak neviem vlastne, načo ste začínali tým, že je to tretí orgán a ktorý tu vytvára nejaké dvojvládie a podobne. Jednoducho preto, pretože nemôže niečo fungovať mimo štruktúr RTVS. Ak chcem niečo vytvoriť, tak to musíme zasadiť do štruktúry RTVS.
Nevzniká žiadne dvojvládie, v zákone sú pomerne jasne a veľmi citlivo zadefinované kompetencie tejto etickej komisie, ktoré nie sú nadradené ani generálnemu riaditeľovi, ani Rade RTVS, ako ste to vy pomenovali alebo povedali. Táto etická komisia aj z tohto návrhu, ak si ho veľmi podrobne a s citom, bez emócií, prečítate, tak zistíte, že má odporúčací charakter, ale má určite aj, má určité kompetencie, aby nebola úplne, úplne bez... ako by som to nazval, proste bez akejkoľvek sily, takže... ale má ich voči Rade RTVS aj voči riaditeľovi, takže odporúča niečo riaditeľovi, následne môže navrhovať niektoré veci Rade RTVS.
Nie je nadradená rade, a toto ma práve zaujalo, lebo z toho je vidieť, že snažíte sa tu vytvoriť skôr nejaký dojem a naozaj to otočiť, ale tomu sa vôbec ani nečudujem. Nie je nadradená rade, práve naopak, posilňujúca kompetencie Rady RTVS. Vy ste to vlastne aj povedali v tom prejave, že na jednej strane je nadradená rade, ale na druhej strane sa tu vytvára nejaká možnosť odvolávania riaditeľa. Ale to sa dáva Rade RTVS, kde máte ešte aj vy stále väčšinu ľudí, takže ja vôbec nerozumiem ako keby tomu, čo, o čom ste hovorili.
Takže je tam, sú tam veľmi citlivo nastavené väzby medzi týmito orgánmi, aby tu nevznikalo nejaké samovládie, ako ste to nazvali, aby nemohla Rada RTVS, teda etická komisia robiť nejaké vážne zásahy alebo napríklad odvolávať riaditeľa; vôbec takáto kompetencia v tom zákone ani nie je, nemá to, túto kompetenciu. Ja neviem, ako ste proste na to prišli, len ste to potrebovali povedať, ale hovoríte toto v podstate od začiatku volebného obdobia, že tu sa ide zákon lámať cez koleno, chceme nasilu vymeniť riaditeľa RTVS a podobne.
Ja vám poviem k tomu asi iba toľko, že ak by sme to naozaj chceli lámať cez koleno, tak by sme sa inšpirovali napríklad vami, ako ste vy zákony lámali cez koleno niekoľko rokov, napríklad keď ste odvolali generálnu riaditeľku pani Miloslavu Zemkovú. Takže to bolo lámanie cez koleno a bolo to oveľa rýchlejšie po voľbách a nie v podstate teraz, keď sa tu naozaj vytvára systémová zmena.
Ešte raz opakujem, sme otvorení pripomienkam, ale, prosím, s konkrétnymi návrhmi. Ak sa vám nepáčia niektoré ustanovenia, ktoré by tam podľa vás nemali byť, tak ich treba predložiť.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
18:37
Uvádzajúci uvádza bod 18:37
Radovan KazdaV novembri 2019 predchádzajúci parlament schválil... (reakcia z pléna), schválil novelu zákona o odpadoch, bolo to ešte teda za vlády, za predchádzajúcej vlády, ministrom bol László Solymos. Poslanci koalície odobrili v tejto novele aj povinnosť pre, na...
V novembri 2019 predchádzajúci parlament schválil... (reakcia z pléna), schválil novelu zákona o odpadoch, bolo to ešte teda za vlády, za predchádzajúcej vlády, ministrom bol László Solymos. Poslanci koalície odobrili v tejto novele aj povinnosť pre, na zavedenie, na vybavenie zvozového vozidla vážiacim systémom. To znamená, že ten, kto vykonáva zber, teraz už citujem priamo teda z ustanovenia toho konkrétneho, ktoré teraz chceme zmeniť, išlo o ustanovenie § 16 ods. 10. Ten paragraf znel takto: "Ten, kto vykonáva zber zmesového odpadu alebo triedený zber komunálnych odpadov z obalov a komunálnych odpadov z neobalových výrobkov, tzv. neobalov, v obci, je povinný zabezpečiť vybavenie zberných vozidiel vážiacim systémom zaradeným do skupiny určených meradiel a spĺňajúcim požiadavky na určené meradlo." To znamená, že de facto každá zberová spoločnosť musela v termíne do 1. januára 2023 vybaviť zberové vozidlá takýmto vážiacim systémom.
Ministerstvo v súčasnosti pripravuje novelu zákona o odpadoch, my sme sa rozhodli, že nebudeme čakať teda na túto novelu, keďže zostáva tam už len nejakých 22 mesiacov a táto novela zákona by mohla prísť možno na prerokovanie až niekedy na jeseň, čo už by bolo naozaj veľmi málo času na zariadenie sa tých zberových spoločností týmito zberovými zvozovými vozidlami. Ministerstvo životného prostredia argumentovalo práve snahou vtedy, vtedajšie ministerstvo, snahou zaviesť množstvový zber komunálneho odpadu. Toto, tento zámer, je úplne relevantný korektný, rešpektujeme ho, teda ako navrhovatelia. Chcem len povedať to, že k čomu on vedie, k akým negatívnym dôsledkom. Skúsim vymenovať niektoré.
No, predovšetkým táto povinnosť neznamená, keď zrušíme túto povinnosť, neznamená to, že to nebudú môcť ďalej si dávať na tie vozidlá tieto vážiace systémy.
On je však veľmi nevýhodný napríklad pre mestá. V mestách žije skoro polovica obyvateľstva Slovenska. Mestá zvážajú, približne polovica obyvateľov žije v komplexnej bytovej výstavbe, a mestá zvážajú tým istým vozidlom tú istú obec na to isté miesto. Ony toto vážiace zariadenie vôbec nepotrebujú. Pre nich je to absolútne zbytočná, stratová investícia, pretože tam zberá sa to väčšinou teda zo stojísk, existuje tam nejaký paušálny systém alebo paušálny, teda poplatkový alebo paušálny kombinovaný s množstvovým systémom. Ony to teda vôbec, vôbec, nijakým spôsobom nepotrebujú a teraz by boli vlastne zaťažení tou povinnosťou zakúpiť tieto vážiace systémy, ktoré vážia, teda ktoré stoja približne, v rozsahu od nejakých 5-tisíc do 30-tisíc eur. Samozrejme, to by sa premietlo potom aj do poplatkov za komunálny odpad, lebo tá zberová spoločnosť by ich musela následne teda nainštalovať na to zariadenie, na tú, na ten smetiarsky voz, keď to takto povieme.
A treba povedať ďalšiu vec teda, že každý odpad, ktorý je teda smetiarskym vozidlom vyzdvihnutý, ten je následne potom odvážený ešte aj na skládke. To znamená, že ide o dvoj... v podstate o dvojnásobné váženie tej istej hmotnosti. Nedáva to zmysel naozaj pre veľmi veľkú väčšinu miest a obcí na Slovensku. Pre tých, ktorým to dáva zmysel, tí naďalej môžu požiadať zberovú spoločnosť, dohodnúť sa so zberovou spoločnosťou, ktorá to vozí, aby tento vážiaci systém, tieto váhy si tam nainštalovala.
Podobne tak je to riešené v podstate vo všetkých krajinách, ktoré poznám na okolí. Nepoznám jednu jedinú krajinu, kde by takáto povinnosť bola zavedená. To je dosť dôležité povedať, že naozaj ide o takú veľmi zvláštnu reguláciu, ktorú, ktorá, neviem, z akých dôvodov bola takto prísne stanovená.
Treba povedať aj to, že tie vážiace systémy, to teda mám informácie priamo od zberových spoločností, nie sú veľmi výhodné napríklad do sklonitého terénu, lebo tam nie sú veľmi použiteľné, keďže tam sú proste, v nejakých tých horských dedinách to nie je veľmi použiteľné. A má to aj ďalšie negatíva, napríklad v tom, že to spomaľuje, spomaľuje to nakladanie toho smetného koša, keď to tak nazveme, tej kukanádoby. A takisto to aj spomaľuje tú premávku, samozrejme, tým pádom. A takisto to aj znižuje operatívnu hmotnosť toho vozidla. To znamená, že následne to má aj dokonca negatívny environmentálny efekt v tom zmysle, že to vozidlo sa musí otočiť viackrát, pretože povedzme, no, ja neviem o 5 % menej môže tú operatívnu hmotnosť toho vozidla naložiť tým odpadom. To znamená, že má to ešte aj takýto ten negatívny efekt.
Nespochybňujeme, nespochybňujeme, samozrejme, to, že tam, kde sa obec rozhodne, tam to môže v pokoji, kľudne, v komunikácii so zberovou spoločnosťou zaviesť, tak ako to bolo doteraz a tak ako aj v iných obciach na Slovensku je už takýto systém zavedený a podľa mojich informácií už aj sú teda zberové vozidlá vybavené týmto zariadením.
Takže toľko asi tak v skratke. Je veľmi dôležité povedať, že keď niečo neprikážeme, tak to neznamená, že niečo zakazujeme. A toto je, myslím, že taký hlavný message, ktorý chceme dať v tejto úprave.
A chcel som spomenúť ešte jednu vec. Túto úpravu, resp. pri tvorbe tohto zákona v roku 2019 my sme, teda nie my, ale tuto kolegyňa a kolegovia niektorí, ktorí sú aj dnes v parlamente, aj zo SaS, aj z OĽANO, aj z ďalších klubov, sme práve namietali túto pripomienku. Teda mali sme túto pripomienku. Namietali sme teda toto znenie tohto paragrafu a podpísalo sa pod neho viacero poslancov vrátane poslancov OĽANO aj pána ministra Budaja. To znamená, toto znenie prakticky preberáme v tej podobe, ako bolo vtedy, vtedy navrhnuté, a teda súhlasili s ním aj v súčasnosti už koaliční poslanci, ktorí sú aj tu v parlamente, alebo teda v prípade pána ministra Budaja už teraz priamo v exekutíve. A my sme to, samozrejme, konzultovali aj s ministerstvom životného prostredia, ktoré odobrilo tento návrh.
Toľko asi v stručnosti. Ďakujem.
Uvádzajúci uvádza bod
16.3.2021 o 18:37 hod.
Ing.
Radovan Kazda
Videokanál poslanca
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, táto novela je veľmi krátka, týka sa len jedného ustanovenia. Skúsim veľmi v krátkosti uviesť, že o čo v tomto návrhu ide.
V novembri 2019 predchádzajúci parlament schválil... (reakcia z pléna), schválil novelu zákona o odpadoch, bolo to ešte teda za vlády, za predchádzajúcej vlády, ministrom bol László Solymos. Poslanci koalície odobrili v tejto novele aj povinnosť pre, na zavedenie, na vybavenie zvozového vozidla vážiacim systémom. To znamená, že ten, kto vykonáva zber, teraz už citujem priamo teda z ustanovenia toho konkrétneho, ktoré teraz chceme zmeniť, išlo o ustanovenie § 16 ods. 10. Ten paragraf znel takto: "Ten, kto vykonáva zber zmesového odpadu alebo triedený zber komunálnych odpadov z obalov a komunálnych odpadov z neobalových výrobkov, tzv. neobalov, v obci, je povinný zabezpečiť vybavenie zberných vozidiel vážiacim systémom zaradeným do skupiny určených meradiel a spĺňajúcim požiadavky na určené meradlo." To znamená, že de facto každá zberová spoločnosť musela v termíne do 1. januára 2023 vybaviť zberové vozidlá takýmto vážiacim systémom.
Ministerstvo v súčasnosti pripravuje novelu zákona o odpadoch, my sme sa rozhodli, že nebudeme čakať teda na túto novelu, keďže zostáva tam už len nejakých 22 mesiacov a táto novela zákona by mohla prísť možno na prerokovanie až niekedy na jeseň, čo už by bolo naozaj veľmi málo času na zariadenie sa tých zberových spoločností týmito zberovými zvozovými vozidlami. Ministerstvo životného prostredia argumentovalo práve snahou vtedy, vtedajšie ministerstvo, snahou zaviesť množstvový zber komunálneho odpadu. Toto, tento zámer, je úplne relevantný korektný, rešpektujeme ho, teda ako navrhovatelia. Chcem len povedať to, že k čomu on vedie, k akým negatívnym dôsledkom. Skúsim vymenovať niektoré.
No, predovšetkým táto povinnosť neznamená, keď zrušíme túto povinnosť, neznamená to, že to nebudú môcť ďalej si dávať na tie vozidlá tieto vážiace systémy.
On je však veľmi nevýhodný napríklad pre mestá. V mestách žije skoro polovica obyvateľstva Slovenska. Mestá zvážajú, približne polovica obyvateľov žije v komplexnej bytovej výstavbe, a mestá zvážajú tým istým vozidlom tú istú obec na to isté miesto. Ony toto vážiace zariadenie vôbec nepotrebujú. Pre nich je to absolútne zbytočná, stratová investícia, pretože tam zberá sa to väčšinou teda zo stojísk, existuje tam nejaký paušálny systém alebo paušálny, teda poplatkový alebo paušálny kombinovaný s množstvovým systémom. Ony to teda vôbec, vôbec, nijakým spôsobom nepotrebujú a teraz by boli vlastne zaťažení tou povinnosťou zakúpiť tieto vážiace systémy, ktoré vážia, teda ktoré stoja približne, v rozsahu od nejakých 5-tisíc do 30-tisíc eur. Samozrejme, to by sa premietlo potom aj do poplatkov za komunálny odpad, lebo tá zberová spoločnosť by ich musela následne teda nainštalovať na to zariadenie, na tú, na ten smetiarsky voz, keď to takto povieme.
A treba povedať ďalšiu vec teda, že každý odpad, ktorý je teda smetiarskym vozidlom vyzdvihnutý, ten je následne potom odvážený ešte aj na skládke. To znamená, že ide o dvoj... v podstate o dvojnásobné váženie tej istej hmotnosti. Nedáva to zmysel naozaj pre veľmi veľkú väčšinu miest a obcí na Slovensku. Pre tých, ktorým to dáva zmysel, tí naďalej môžu požiadať zberovú spoločnosť, dohodnúť sa so zberovou spoločnosťou, ktorá to vozí, aby tento vážiaci systém, tieto váhy si tam nainštalovala.
Podobne tak je to riešené v podstate vo všetkých krajinách, ktoré poznám na okolí. Nepoznám jednu jedinú krajinu, kde by takáto povinnosť bola zavedená. To je dosť dôležité povedať, že naozaj ide o takú veľmi zvláštnu reguláciu, ktorú, ktorá, neviem, z akých dôvodov bola takto prísne stanovená.
Treba povedať aj to, že tie vážiace systémy, to teda mám informácie priamo od zberových spoločností, nie sú veľmi výhodné napríklad do sklonitého terénu, lebo tam nie sú veľmi použiteľné, keďže tam sú proste, v nejakých tých horských dedinách to nie je veľmi použiteľné. A má to aj ďalšie negatíva, napríklad v tom, že to spomaľuje, spomaľuje to nakladanie toho smetného koša, keď to tak nazveme, tej kukanádoby. A takisto to aj spomaľuje tú premávku, samozrejme, tým pádom. A takisto to aj znižuje operatívnu hmotnosť toho vozidla. To znamená, že následne to má aj dokonca negatívny environmentálny efekt v tom zmysle, že to vozidlo sa musí otočiť viackrát, pretože povedzme, no, ja neviem o 5 % menej môže tú operatívnu hmotnosť toho vozidla naložiť tým odpadom. To znamená, že má to ešte aj takýto ten negatívny efekt.
Nespochybňujeme, nespochybňujeme, samozrejme, to, že tam, kde sa obec rozhodne, tam to môže v pokoji, kľudne, v komunikácii so zberovou spoločnosťou zaviesť, tak ako to bolo doteraz a tak ako aj v iných obciach na Slovensku je už takýto systém zavedený a podľa mojich informácií už aj sú teda zberové vozidlá vybavené týmto zariadením.
Takže toľko asi tak v skratke. Je veľmi dôležité povedať, že keď niečo neprikážeme, tak to neznamená, že niečo zakazujeme. A toto je, myslím, že taký hlavný message, ktorý chceme dať v tejto úprave.
A chcel som spomenúť ešte jednu vec. Túto úpravu, resp. pri tvorbe tohto zákona v roku 2019 my sme, teda nie my, ale tuto kolegyňa a kolegovia niektorí, ktorí sú aj dnes v parlamente, aj zo SaS, aj z OĽANO, aj z ďalších klubov, sme práve namietali túto pripomienku. Teda mali sme túto pripomienku. Namietali sme teda toto znenie tohto paragrafu a podpísalo sa pod neho viacero poslancov vrátane poslancov OĽANO aj pána ministra Budaja. To znamená, toto znenie prakticky preberáme v tej podobe, ako bolo vtedy, vtedy navrhnuté, a teda súhlasili s ním aj v súčasnosti už koaliční poslanci, ktorí sú aj tu v parlamente, alebo teda v prípade pána ministra Budaja už teraz priamo v exekutíve. A my sme to, samozrejme, konzultovali aj s ministerstvom životného prostredia, ktoré odobrilo tento návrh.
Toľko asi v stručnosti. Ďakujem.
Rozpracované
18:45
Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:45
Jarmila HalgašováNávrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj...
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30. apríla 2021 a v gestorskom výbore do 3. mája 2021.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
16.3.2021 o 18:45 hod.
Ing.
Jarmila Halgašová
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona (tlač 457). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30. apríla 2021 a v gestorskom výbore do 3. mája 2021.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Rozpracované
18:48
Uvádzajúci uvádza bod 18:48
Ondrej DostálNávrh zákona rieši tri okruhy problémov v súčasnom znení zákona. To, po prvé, otázku ústavne konformného výkladu ustanovenia § 58 ods. 5 zákona, ktorý sa týka...
Návrh zákona rieši tri okruhy problémov v súčasnom znení zákona. To, po prvé, otázku ústavne konformného výkladu ustanovenia § 58 ods. 5 zákona, ktorý sa týka vylúčenia náhrady škody a ušlého zisku. Po druhé, otázku možnosti povoľovania výnimiek z opatrení podľa § 12 a § 48 ods. 4 zákona. A po tretie, otázku odôvodňovania vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálnych úradov verejného zdravotníctva vydaných podľa § 59b zákona.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Toľko úvodné slovo.
Uvádzajúci uvádza bod
16.3.2021 o 18:48 hod.
Mgr.
Ondrej Dostál
Videokanál poslanca
Ďakujem. Dovoľte, aby som v mene skupiny poslancov uviedol návrh novely zákona o ochrane verejného zdravia alebo teda v úplnom znení zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona rieši tri okruhy problémov v súčasnom znení zákona. To, po prvé, otázku ústavne konformného výkladu ustanovenia § 58 ods. 5 zákona, ktorý sa týka vylúčenia náhrady škody a ušlého zisku. Po druhé, otázku možnosti povoľovania výnimiek z opatrení podľa § 12 a § 48 ods. 4 zákona. A po tretie, otázku odôvodňovania vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálnych úradov verejného zdravotníctva vydaných podľa § 59b zákona.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Toľko úvodné slovo.
Rozpracované
18:50
Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:50
Monika KaveckáNávrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia...
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30. apríla 2021 a gestorský výbor do 3. mája 2021.
Poprosím vás, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
16.3.2021 o 18:50 hod.
Mgr. MHA, MPH
Monika Kavecká
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená uznesením výboru č. 86 za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona (tlač 460). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30. apríla 2021 a gestorský výbor do 3. mája 2021.
Poprosím vás, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem.
Rozpracované
18:52
Uvádzajúci uvádza bod 18:52
Ondrej DostálAko som už povedal v úvodnom slove, táto novela zákona rieši tri okruhy problémov, ku ktorým by som sa rád stručne vyjadril. Prvým je otázka ústavne konformného výkladu toho ustanovenia, ktoré vylučuje náhradu škody a ušlého zisku. Ako viete, bolo na jeseň pri väčšej novelizácii tohto zákona doplnené ustanovenie § 58 ods. 5, podľa ktorého právo na náhradu...
Ako som už povedal v úvodnom slove, táto novela zákona rieši tri okruhy problémov, ku ktorým by som sa rád stručne vyjadril. Prvým je otázka ústavne konformného výkladu toho ustanovenia, ktoré vylučuje náhradu škody a ušlého zisku. Ako viete, bolo na jeseň pri väčšej novelizácii tohto zákona doplnené ustanovenie § 58 ods. 5, podľa ktorého právo na náhradu škody a ušlého zisku z dôvodu vykonávania opatrení podľa tohto zákona, ktoré sa týkajú neurčitého počtu osôb, je vylúčené. Toto ustanovenie vyvolalo veľké diskusie a aj podozrenie, že ide o rozpor s ústavou, pretože ústava garantuje náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.
Vzhľadom na to pani prezidentka považovala toto ustanovenie za nesúladné s ústavou a napadla ho na Ústavnom súde. Ústavný súd prijal jej podnet na ďalšie konanie a pozastavil účinnosť tohto ustanovenia.
Predkladatelia sa však domnievajú, že toto ustanovenie je možné vykladať aj ústavne konformným spôsobom, teda tak, že sa netýka náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, teda iba prípadnej škody, ktorá bude spôsobená zákonným vykonávaním vyhlášok a opatrení, ktoré boli prijaté a schválené a sú uplatňované v súlade so zákonom.
V záujme toho, aby toto bolo jednoznačné, navrhujeme doplniť do predmetného ustanovenia formuláciu, že tým vylúčením náhrady škody nie je dotknuté právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, aby to bolo úplne jasné.
Druhá otázka sa týka výnimiek z opatrení podľa § 12 a § 48 ods. 4 zákona. Aj tieto sa stali predmetom diskusie. Boli napadnuté protestom generálneho prokurátora, pričom treba povedať, že tie opatrenia obsahujú dva typy výnimiek.
Jeden typ výnimiek je takpovediac typové výnimky. V skutočnosti nejde o výnimky, ale o vymedzenie, na ktoré prípady sa predmetné opatrenie, obmedzenie či povinnosť vzťahuje a na ktoré sa nevzťahuje. Čiže nejde o to, že by niekto povoľoval výnimku, ide o to, že v zákone sú vymedzené prípady, na ktoré opatrenie platí a na ktoré opatrenie neplatí. Ale je pravda, že v niektorých opatreniach sú aj výnimky, ktoré sú individuálne a kde sa individuálne rozhoduje o výnimkách z opatrení.
A nie je celkom jasné, či samotné zákonné zmocnenie Úradu verejného zdravotníctva alebo regionálneho úradu verejného zdravotníctva na vydávanie týchto výnimiek, na vydávanie týchto opatrení v sebe obsahuje aj právomoc zadefinovať spôsob, spôsob udeľovania výnimiek z opatrení. Vzhľadom na to navrhujeme do zákona doplniť, aby takéto výnimky individuálne bolo možné povoľovať, ale zároveň by zákon mal upraviť aj to, že povoľovanie týchto výnimiek by nemalo byť svojvoľné, ale rozhodovanie o výnimkách by malo byť na základe postupu a pravidiel, ktoré budú upravené v predmetnej vyhláške. Čiže nemalo by sa stať, že bude vo vyhláške napísané, že Úrad verejného zdravotníctva napríklad na základe člena vlády, v žiadosti člena vlády poskytuje výnimku, a nebude tam upravené, na aký účel má slúžiť alebo akým spôsobom bude o tej výnimke rozhodovať.
Posledný, tretí okruh, ktorý návrh zákona rieši, je odôvodňovanie vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva a regionálnych úradov verejného zdravotníctva. Tam ide o to, že po tej minuloročnej novele sú opatrenia Úradu verejného zdravotníctva vydávané formou vyhlášky, a teda sú všeobecne záväzným právnym predpisom. Všeobecne záväzné právne predpisy sú štandardne schvaľované tak, že sa najprv zverejní ich návrh, ktorý obsahuje aj dôvodovú správu, a následne po pripomienkovom konaní je všeobecne záväzný právny predpis schválený a publikovaný v Zbierke zákonov alebo v tomto prípade vo vestníku vlády. Čiže to, aké sú dôvody predloženia návrhu, sa dozvieme z dôvodovej správy pri iných všeobecne záväzných právnych predpisoch.
Pri individuálnych správnych aktoch sa to odôvodnenie dozvieme z odôvodnenia nejakého rozhodnutia vydaného, vydaného v správnom konaní, čiže okrem výroku rozhodnutia je tam aj odôvodnenie. Čiže v oboch prípadoch vieme, aké sú dôvody, príčiny, okolnosti, ako treba vysvetľovať či už všeobecne záväzný právny predpis, alebo individuálny správny akt.
V prípade vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva akékoľvek odôvodnenie chýba, pretože nie je tam pripomienkové konanie, nezverejňuje sa návrh a zároveň to nie je individuálny správny akt, ktorý by obsahoval aj odôvodnenie. Preto navrhujeme, aby sa tieto vyhlášky vydávali tak, že okrem samotného textu vyhlášky ako všeobecne záväzného právneho predpisu bude povinnou prílohou vyhlášky, ktorá bude publikovaná spolu s ňou, aj odôvodnenie, odôvodnenie, ktoré by malo mať náležitosti dôvodovej správy. Pretože činnosť orgánov verejnej správy by mala byť zrozumiteľná adresátom práva, či už ide o všeobecne záväzné právne predpisy, alebo individuálne správne akty. Toto vo vyhláškach Úradu verejného zdravotníctva dosiaľ chýba a to sa pokúšame naším návrhom napraviť.
Ďakujem.
Uvádzajúci uvádza bod
16.3.2021 o 18:52 hod.
Mgr.
Ondrej Dostál
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán podpredseda. Správne ste odhadli, že sa teda hlásim do rozpravy.
Ako som už povedal v úvodnom slove, táto novela zákona rieši tri okruhy problémov, ku ktorým by som sa rád stručne vyjadril. Prvým je otázka ústavne konformného výkladu toho ustanovenia, ktoré vylučuje náhradu škody a ušlého zisku. Ako viete, bolo na jeseň pri väčšej novelizácii tohto zákona doplnené ustanovenie § 58 ods. 5, podľa ktorého právo na náhradu škody a ušlého zisku z dôvodu vykonávania opatrení podľa tohto zákona, ktoré sa týkajú neurčitého počtu osôb, je vylúčené. Toto ustanovenie vyvolalo veľké diskusie a aj podozrenie, že ide o rozpor s ústavou, pretože ústava garantuje náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.
Vzhľadom na to pani prezidentka považovala toto ustanovenie za nesúladné s ústavou a napadla ho na Ústavnom súde. Ústavný súd prijal jej podnet na ďalšie konanie a pozastavil účinnosť tohto ustanovenia.
Predkladatelia sa však domnievajú, že toto ustanovenie je možné vykladať aj ústavne konformným spôsobom, teda tak, že sa netýka náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, teda iba prípadnej škody, ktorá bude spôsobená zákonným vykonávaním vyhlášok a opatrení, ktoré boli prijaté a schválené a sú uplatňované v súlade so zákonom.
V záujme toho, aby toto bolo jednoznačné, navrhujeme doplniť do predmetného ustanovenia formuláciu, že tým vylúčením náhrady škody nie je dotknuté právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, aby to bolo úplne jasné.
Druhá otázka sa týka výnimiek z opatrení podľa § 12 a § 48 ods. 4 zákona. Aj tieto sa stali predmetom diskusie. Boli napadnuté protestom generálneho prokurátora, pričom treba povedať, že tie opatrenia obsahujú dva typy výnimiek.
Jeden typ výnimiek je takpovediac typové výnimky. V skutočnosti nejde o výnimky, ale o vymedzenie, na ktoré prípady sa predmetné opatrenie, obmedzenie či povinnosť vzťahuje a na ktoré sa nevzťahuje. Čiže nejde o to, že by niekto povoľoval výnimku, ide o to, že v zákone sú vymedzené prípady, na ktoré opatrenie platí a na ktoré opatrenie neplatí. Ale je pravda, že v niektorých opatreniach sú aj výnimky, ktoré sú individuálne a kde sa individuálne rozhoduje o výnimkách z opatrení.
A nie je celkom jasné, či samotné zákonné zmocnenie Úradu verejného zdravotníctva alebo regionálneho úradu verejného zdravotníctva na vydávanie týchto výnimiek, na vydávanie týchto opatrení v sebe obsahuje aj právomoc zadefinovať spôsob, spôsob udeľovania výnimiek z opatrení. Vzhľadom na to navrhujeme do zákona doplniť, aby takéto výnimky individuálne bolo možné povoľovať, ale zároveň by zákon mal upraviť aj to, že povoľovanie týchto výnimiek by nemalo byť svojvoľné, ale rozhodovanie o výnimkách by malo byť na základe postupu a pravidiel, ktoré budú upravené v predmetnej vyhláške. Čiže nemalo by sa stať, že bude vo vyhláške napísané, že Úrad verejného zdravotníctva napríklad na základe člena vlády, v žiadosti člena vlády poskytuje výnimku, a nebude tam upravené, na aký účel má slúžiť alebo akým spôsobom bude o tej výnimke rozhodovať.
Posledný, tretí okruh, ktorý návrh zákona rieši, je odôvodňovanie vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva a regionálnych úradov verejného zdravotníctva. Tam ide o to, že po tej minuloročnej novele sú opatrenia Úradu verejného zdravotníctva vydávané formou vyhlášky, a teda sú všeobecne záväzným právnym predpisom. Všeobecne záväzné právne predpisy sú štandardne schvaľované tak, že sa najprv zverejní ich návrh, ktorý obsahuje aj dôvodovú správu, a následne po pripomienkovom konaní je všeobecne záväzný právny predpis schválený a publikovaný v Zbierke zákonov alebo v tomto prípade vo vestníku vlády. Čiže to, aké sú dôvody predloženia návrhu, sa dozvieme z dôvodovej správy pri iných všeobecne záväzných právnych predpisoch.
Pri individuálnych správnych aktoch sa to odôvodnenie dozvieme z odôvodnenia nejakého rozhodnutia vydaného, vydaného v správnom konaní, čiže okrem výroku rozhodnutia je tam aj odôvodnenie. Čiže v oboch prípadoch vieme, aké sú dôvody, príčiny, okolnosti, ako treba vysvetľovať či už všeobecne záväzný právny predpis, alebo individuálny správny akt.
V prípade vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva akékoľvek odôvodnenie chýba, pretože nie je tam pripomienkové konanie, nezverejňuje sa návrh a zároveň to nie je individuálny správny akt, ktorý by obsahoval aj odôvodnenie. Preto navrhujeme, aby sa tieto vyhlášky vydávali tak, že okrem samotného textu vyhlášky ako všeobecne záväzného právneho predpisu bude povinnou prílohou vyhlášky, ktorá bude publikovaná spolu s ňou, aj odôvodnenie, odôvodnenie, ktoré by malo mať náležitosti dôvodovej správy. Pretože činnosť orgánov verejnej správy by mala byť zrozumiteľná adresátom práva, či už ide o všeobecne záväzné právne predpisy, alebo individuálne správne akty. Toto vo vyhláškach Úradu verejného zdravotníctva dosiaľ chýba a to sa pokúšame naším návrhom napraviť.
Ďakujem.
Rozpracované
9:04
A pokiaľ ide o...
A pokiaľ ide o poslancov parlamentu, tak sú to aj obmedzenia pri vykonávaní nášho mandátu. Nemáme také možnosti sa stretávať s voličmi už kvôli tým obmedzeniam, ktoré som spomenul a sami ste svedkami toho, že aj výbory bývajú, bývajú často neuznášaniaschopné, čo nás tiež obmedzuje v práci, pretože sa pripravujeme na tie výbory, chceme zákony prerokovať, chceme ich, nejakým spôsobom sa k nim vyjadriť či odsúhlasiť, neodsúhlasiť, a, žiaľ, to nejde, pretože viacerí poslanci sú chorí najmä z dôvodu pandémie.
My sme minulý rok boli veľmi ústretoví voči všetkým, ktorých takýmto spôsobom pri výkone či už práce, alebo mandátu pandémia zasiahla, sami sa pamätáte, že na jednom z prvých zasadnutí parlamentu sme riešili novelu zákon o obecnom zriadení, ktorou sme umožnili, aby obecné zastupiteľstvá mohli zasadať či už formou videokonferencie, alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie, ale umožnili sme im napríklad aj hlasovanie per rollam, na diaľku.
Využíva sa to v istej miere, ja sám som komunálnym poslancom a minulý rok sa to napríklad v mestskej časti Bratislave - Petržalke sa to využívalo prav..., v podstate pravidelne. Od tohto roka už prešlo na tento online systém aj bratislavské mestské zastupiteľstvo. Takže je vi... je vidieť, že aj poslanci sa postupne orientujú na využívanie komunikačných technológií s cieľom, aby bola zabezpečená funkčnosť nielen zastupiteľstiev, ale aj poradných orgánov zastupiteľstiev, pretože komi... komisie na zastupiteľstvách už online v princípe minulý rok zasadali veľmi často tam, kde to bolo možné.
No a takýmto spôsobom sme pomáhali aj ďalším, či už to boli právnické osoby, obchodný... v obchodných spoločnostiach, dozorné rady, predstavenstvá, no a na seba sme tak veľmi v parlamente nemysleli, nebo... to si priznajme, že naozaj nechceli sme byť my tí, ktorí si budú takéto určitým spôsobom aj výhody privlastňovať ako prví, no ale ukazuje sa, že už je to nevyhnutné, že je skutočne nevyhnutné zaviesť komunikačnú technológiu aj do rokovania spočiatku aspoň výborov, teda a komisií ako poradných orgánov parlamentu a neskôr, ja sa nádejam, že aj, aj pléna. Len k tomu bude ešte treba rozsiahlejšiu diskusiu oproti tej, ktorá predchádzala tejto novele, tejto urgentnej a stručnej novele rokovacieho poriadku.
Ja ešte, kým poviem tie základné ciele tejto novely, tak na úvod, lebo vidím tu aj niektorých zástupcov opozície, chcem vás ubezpečiť, že my sme v tejto novele rokovacieho poriadku sa snažili riešiť naozaj tie najurgentnejšie veci, a potrebovali sme sa rýchlo dohodnúť a čím rýchlejšie zaviesť aspoň pri tých poradných orgánoch, ktoré sa nám stávajú neuznášaniaschopné, ale plánujeme robiť aj väčšiu novelu rokovacieho poriadku. Ideálne by mohla byť predložená na jeseň, možno koncom roka a ja by som bol veľmi rád, samozrejme bude to závisieť aj od toho, či budete mať zo strany opozície záujme o to. Bol by som veľmi rád, keby ste sa do práce na tejto novele rokovacieho poriadku zúčastnili aj vy, pretože je to rokovací poriadok parlamentu, nie je to rokovací poriadok koalície.
Čiže myslím, že v tomto sa rozumieme, nie som jediný, kto má na tom záujem, a určite budete oslovení s tým, aby ste sa podieľali, už či to bude od začiatku, alebo v priebehu procesu, ale určite to nebude tak ako pri tejto urgentnej novele, že do toho procesu ste zapojení neboli. Len nebolo to so zlým úmyslom, bolo to s úmyslom, aby sme čo najrýchlejšie tie urgentné veci vyriešili, a nakoniec sme v prvom čítaní, čiže ešte máme istý priestor medzi prvým, druhým čítaním, aby ste sa k tomu vedeli vyjadriť a prípadne aj návrh vylepšiť.
Ako je uvedené vo všeobecnej časti dôvodovej správy, čo sa sleduje touto pomerne stručnou novelou rokovacieho poriadku. Jednak chceme zabezpečiť, aby zo zasadnutí výborov parlamentu sa zabezpečoval audiovizuálny prenos. On sa zabezpečuje momentálne zo zasadnutí pléna s tým, že táto novela rokovacieho poriadku to aj výslovne uvádza, že sa zabezpečuje takýto prenos aj zo zasadnutí pléna, preto je v tej všeobecnej časti dôvodovej správy aj uvedené, že zo zasadnutí parlamentu, hoci my to máme, ale nemali sme to v rokovacom poriadku povedané výslovne. Dalo sa to vyvodiť z ustanovení, ktoré hovoria o poriadku v rokovacej sále, že takýto prenos zabezpečený už je.
Ale pokiaľ ide o výbory, tak tomu tak nebolo, a preto táto novela zavádza možnosť, a vlastne ani nie je to možnosť, ale zavádza systém, že sa budú robiť audiovizuálne prenosy priamo z rokovaní výborov, ktoré sú verejné, pokiaľ ide o verejné výbory. Čiže nie z neverejných výborov, aby nedošlo k nedorozumeniu. Rovnako z komisií tie výbory, ktoré majú komisie, tak aj z týchto komisií, pretože zasadajú, až na výnimky, v tých istých miestnostiach, ako sú výbory, tak aj z týchto komisií bude možné robiť audiovizuálny prenos, pokiaľ sú verejné.
Ďalším cieľom tejto novely je zabezpečiť aspoň počas situácie, kedy tu máme pandémiu, alebo teda ten núdzový stav, mimoriadnu situáciu, zabezpečiť, aby rokovanie výborov aj komisií sa mohlo uskutočniť formou videokonferencie, alebo teda tzv. online formou. Uvidíme, ako sa to osvedčí počas pandémie. Pokiaľ by sa to osvedčilo, bol by záujem v tom pokračovať ako v možnosti, tak by sme takú možnosť predĺžili aj naďalej, ale budeme o vyhodnocovať minimálne pol roka, ak to bude fungovať a ako to bude fungovať, a podľa toho by sme sa rozhodli.
Čiže online rokovanie výborov a komisií je zatiaľ definované ako pandemické alebo protipandemické opatrenie na zabezpečenie riadneho chodu fungovania poradných orgánov parlamentu, ale pokiaľ by bol záujem, pretože zo strany niektorých kolegov záujem bol už aj teraz, tak by sme to následne predlžovali ako trvalé opatrenie alebo trvalú možnosť. Online rokovanie nie je výhradné. Je definované aj naformulované spôsobom, spôsobom tzv. hybridnej formy rokovania. To znamená, že tí poslanci, ktorí budú sa chcieť osobne zúčastniť zasadnutia výboru, tak prídu osobne na rokovanie výboru a tí, ktorí z rôznych dôvodov sa nebudú môcť zúčastniť, nemusí to byť len práceneschopnosť, alebo teda zdravotná indispozícia, môžu to byť aj iné dôvody, tak budú sa môcť pripojiť online na diaľku.
Ja osobne nepatrím nejak veľmi, poviem úprimne, k priaznivcom online formy rokovania, pretože mám radšej, keď sa môžem o téme baviť osobne, keď môžem argumentovať, hneď počuť protiargumentáciu, je to, myslím si, že kvalitnejšia forma vedenia rokovania, ale tiež by som nerád bránil kolegom, ktorí naozaj z objektívnych dôvodov sa často nemôžu výborov zúčastniť, a potom máme tie výbory neuznášaniaschopné, takže je to určitá forma kompromisu medzi požiadavkami tých, ktorí by radi fungovali aj na online platforme a nemôžu častokrát objektívne sa zúčastniť zasadnutia, a tých, ktorí majú radšej takú tú klasickú, štandardnú formu, ktorú sme mali doteraz.
Poslednou vecou, ktorú som tu v dôvodovej správe až tak nezdôrazňoval, je možnosť, a teda, alebo riešenie situácie, kedy na niektorých výboroch máme overovateľov, ktorí majú mandátne certifikáty, a keďže rokovací poriadok hovorí, že každý výbor si zvolí dvoch podpredsedov a dvoch overovateľov, tak sa nám na týchto výboroch stáva, že ak sú obidvaja overovatelia z objektívnych dôvodov neprítomní na výbore, tak ten výbor je neuznášaniaschopný kvôli týmto overovateľom. A nie je možné ich nahradiť tým klasickým spôsobom, že si ad hoc navolíte na tom rokovaní výboru niekoho iného za overovateľa, tak preto táto novela rokovacieho poriadku dáva možnosť, že sa budú voliť aj náhradníci overovateľov, a na tých výboroch, najmä na tých výboroch, kde je to aktuálne, kde sú tie mandátne certifikáty, tak budú vybavení nie dvaja, ale štyria ľudia týmito mandátnymi certifikátmi, čím sa výrazne zníži riziko, že by všetci štyria boli v tom istom čase indisponovaní a neprítomní na rokovaní výboru. Čiže takouto formou by sme tiež chceli zabezpečiť uznášaniaschopnosť výborov.
Ďakujem veľmi pekne za úvodné slovo a rád zodpoviem všetky otázky, ktoré s tým súvisia.
Uvádzajúci uvádza bod
17.3.2021 o 9:04 hod.
JUDr. PhD.
Milan Vetrák
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, nežijeme ľahkú dobu, táto doba sa vyznačuje aj tým, že máme množstvo obmedzení. Nie je to len obmedzenie slobody pohybu, slobody pobytu, slobody zhromažďovania sa, ale vážne pandémia zasahuje aj do, do práce nás všetkých. Svojím spôsobom a niekedy viac, niekedy menej obmedzuje nás aj v práci, vo vykonávaní práce tak, ako sme na ňu boli dosiaľ zvyknutí.
A pokiaľ ide o poslancov parlamentu, tak sú to aj obmedzenia pri vykonávaní nášho mandátu. Nemáme také možnosti sa stretávať s voličmi už kvôli tým obmedzeniam, ktoré som spomenul a sami ste svedkami toho, že aj výbory bývajú, bývajú často neuznášaniaschopné, čo nás tiež obmedzuje v práci, pretože sa pripravujeme na tie výbory, chceme zákony prerokovať, chceme ich, nejakým spôsobom sa k nim vyjadriť či odsúhlasiť, neodsúhlasiť, a, žiaľ, to nejde, pretože viacerí poslanci sú chorí najmä z dôvodu pandémie.
My sme minulý rok boli veľmi ústretoví voči všetkým, ktorých takýmto spôsobom pri výkone či už práce, alebo mandátu pandémia zasiahla, sami sa pamätáte, že na jednom z prvých zasadnutí parlamentu sme riešili novelu zákon o obecnom zriadení, ktorou sme umožnili, aby obecné zastupiteľstvá mohli zasadať či už formou videokonferencie, alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie, ale umožnili sme im napríklad aj hlasovanie per rollam, na diaľku.
Využíva sa to v istej miere, ja sám som komunálnym poslancom a minulý rok sa to napríklad v mestskej časti Bratislave - Petržalke sa to využívalo prav..., v podstate pravidelne. Od tohto roka už prešlo na tento online systém aj bratislavské mestské zastupiteľstvo. Takže je vi... je vidieť, že aj poslanci sa postupne orientujú na využívanie komunikačných technológií s cieľom, aby bola zabezpečená funkčnosť nielen zastupiteľstiev, ale aj poradných orgánov zastupiteľstiev, pretože komi... komisie na zastupiteľstvách už online v princípe minulý rok zasadali veľmi často tam, kde to bolo možné.
No a takýmto spôsobom sme pomáhali aj ďalším, či už to boli právnické osoby, obchodný... v obchodných spoločnostiach, dozorné rady, predstavenstvá, no a na seba sme tak veľmi v parlamente nemysleli, nebo... to si priznajme, že naozaj nechceli sme byť my tí, ktorí si budú takéto určitým spôsobom aj výhody privlastňovať ako prví, no ale ukazuje sa, že už je to nevyhnutné, že je skutočne nevyhnutné zaviesť komunikačnú technológiu aj do rokovania spočiatku aspoň výborov, teda a komisií ako poradných orgánov parlamentu a neskôr, ja sa nádejam, že aj, aj pléna. Len k tomu bude ešte treba rozsiahlejšiu diskusiu oproti tej, ktorá predchádzala tejto novele, tejto urgentnej a stručnej novele rokovacieho poriadku.
Ja ešte, kým poviem tie základné ciele tejto novely, tak na úvod, lebo vidím tu aj niektorých zástupcov opozície, chcem vás ubezpečiť, že my sme v tejto novele rokovacieho poriadku sa snažili riešiť naozaj tie najurgentnejšie veci, a potrebovali sme sa rýchlo dohodnúť a čím rýchlejšie zaviesť aspoň pri tých poradných orgánoch, ktoré sa nám stávajú neuznášaniaschopné, ale plánujeme robiť aj väčšiu novelu rokovacieho poriadku. Ideálne by mohla byť predložená na jeseň, možno koncom roka a ja by som bol veľmi rád, samozrejme bude to závisieť aj od toho, či budete mať zo strany opozície záujme o to. Bol by som veľmi rád, keby ste sa do práce na tejto novele rokovacieho poriadku zúčastnili aj vy, pretože je to rokovací poriadok parlamentu, nie je to rokovací poriadok koalície.
Čiže myslím, že v tomto sa rozumieme, nie som jediný, kto má na tom záujem, a určite budete oslovení s tým, aby ste sa podieľali, už či to bude od začiatku, alebo v priebehu procesu, ale určite to nebude tak ako pri tejto urgentnej novele, že do toho procesu ste zapojení neboli. Len nebolo to so zlým úmyslom, bolo to s úmyslom, aby sme čo najrýchlejšie tie urgentné veci vyriešili, a nakoniec sme v prvom čítaní, čiže ešte máme istý priestor medzi prvým, druhým čítaním, aby ste sa k tomu vedeli vyjadriť a prípadne aj návrh vylepšiť.
Ako je uvedené vo všeobecnej časti dôvodovej správy, čo sa sleduje touto pomerne stručnou novelou rokovacieho poriadku. Jednak chceme zabezpečiť, aby zo zasadnutí výborov parlamentu sa zabezpečoval audiovizuálny prenos. On sa zabezpečuje momentálne zo zasadnutí pléna s tým, že táto novela rokovacieho poriadku to aj výslovne uvádza, že sa zabezpečuje takýto prenos aj zo zasadnutí pléna, preto je v tej všeobecnej časti dôvodovej správy aj uvedené, že zo zasadnutí parlamentu, hoci my to máme, ale nemali sme to v rokovacom poriadku povedané výslovne. Dalo sa to vyvodiť z ustanovení, ktoré hovoria o poriadku v rokovacej sále, že takýto prenos zabezpečený už je.
Ale pokiaľ ide o výbory, tak tomu tak nebolo, a preto táto novela zavádza možnosť, a vlastne ani nie je to možnosť, ale zavádza systém, že sa budú robiť audiovizuálne prenosy priamo z rokovaní výborov, ktoré sú verejné, pokiaľ ide o verejné výbory. Čiže nie z neverejných výborov, aby nedošlo k nedorozumeniu. Rovnako z komisií tie výbory, ktoré majú komisie, tak aj z týchto komisií, pretože zasadajú, až na výnimky, v tých istých miestnostiach, ako sú výbory, tak aj z týchto komisií bude možné robiť audiovizuálny prenos, pokiaľ sú verejné.
Ďalším cieľom tejto novely je zabezpečiť aspoň počas situácie, kedy tu máme pandémiu, alebo teda ten núdzový stav, mimoriadnu situáciu, zabezpečiť, aby rokovanie výborov aj komisií sa mohlo uskutočniť formou videokonferencie, alebo teda tzv. online formou. Uvidíme, ako sa to osvedčí počas pandémie. Pokiaľ by sa to osvedčilo, bol by záujem v tom pokračovať ako v možnosti, tak by sme takú možnosť predĺžili aj naďalej, ale budeme o vyhodnocovať minimálne pol roka, ak to bude fungovať a ako to bude fungovať, a podľa toho by sme sa rozhodli.
Čiže online rokovanie výborov a komisií je zatiaľ definované ako pandemické alebo protipandemické opatrenie na zabezpečenie riadneho chodu fungovania poradných orgánov parlamentu, ale pokiaľ by bol záujem, pretože zo strany niektorých kolegov záujem bol už aj teraz, tak by sme to následne predlžovali ako trvalé opatrenie alebo trvalú možnosť. Online rokovanie nie je výhradné. Je definované aj naformulované spôsobom, spôsobom tzv. hybridnej formy rokovania. To znamená, že tí poslanci, ktorí budú sa chcieť osobne zúčastniť zasadnutia výboru, tak prídu osobne na rokovanie výboru a tí, ktorí z rôznych dôvodov sa nebudú môcť zúčastniť, nemusí to byť len práceneschopnosť, alebo teda zdravotná indispozícia, môžu to byť aj iné dôvody, tak budú sa môcť pripojiť online na diaľku.
Ja osobne nepatrím nejak veľmi, poviem úprimne, k priaznivcom online formy rokovania, pretože mám radšej, keď sa môžem o téme baviť osobne, keď môžem argumentovať, hneď počuť protiargumentáciu, je to, myslím si, že kvalitnejšia forma vedenia rokovania, ale tiež by som nerád bránil kolegom, ktorí naozaj z objektívnych dôvodov sa často nemôžu výborov zúčastniť, a potom máme tie výbory neuznášaniaschopné, takže je to určitá forma kompromisu medzi požiadavkami tých, ktorí by radi fungovali aj na online platforme a nemôžu častokrát objektívne sa zúčastniť zasadnutia, a tých, ktorí majú radšej takú tú klasickú, štandardnú formu, ktorú sme mali doteraz.
Poslednou vecou, ktorú som tu v dôvodovej správe až tak nezdôrazňoval, je možnosť, a teda, alebo riešenie situácie, kedy na niektorých výboroch máme overovateľov, ktorí majú mandátne certifikáty, a keďže rokovací poriadok hovorí, že každý výbor si zvolí dvoch podpredsedov a dvoch overovateľov, tak sa nám na týchto výboroch stáva, že ak sú obidvaja overovatelia z objektívnych dôvodov neprítomní na výbore, tak ten výbor je neuznášaniaschopný kvôli týmto overovateľom. A nie je možné ich nahradiť tým klasickým spôsobom, že si ad hoc navolíte na tom rokovaní výboru niekoho iného za overovateľa, tak preto táto novela rokovacieho poriadku dáva možnosť, že sa budú voliť aj náhradníci overovateľov, a na tých výboroch, najmä na tých výboroch, kde je to aktuálne, kde sú tie mandátne certifikáty, tak budú vybavení nie dvaja, ale štyria ľudia týmito mandátnymi certifikátmi, čím sa výrazne zníži riziko, že by všetci štyria boli v tom istom čase indisponovaní a neprítomní na rokovaní výboru. Čiže takouto formou by sme tiež chceli zabezpečiť uznášaniaschopnosť výborov.
Ďakujem veľmi pekne za úvodné slovo a rád zodpoviem všetky otázky, ktoré s tým súvisia.
Rozpracované