25. schôdza

Ďakujem za slovo. Takisto ďakujem veľmi pekne, pani kolegyňa, že si podrobne rozobrala túto problematiku, a v úvode rozpravy si tiež poukázala aj na to, na čo chcem ja chvíľočku poukázať, že napriek tomu, že je predkladaná novela zákona, táto novela prinesie aj niekoľko aplikačných komplikácií, ktoré budeme musieť ešte rozoberať, tak na druhej strane veľmi pozitívne hodnotím tie tri body, ktoré, o ktorých hovorí najmä táto výnimka pri získavaní štátneho občianstva Slovenskej republiky pre ľudí, ktorí majú dokázateľný pobyt v inej krajine viac ako päť rokov.
Zaujímavá je aj výnimka pre občanov Českej republiky, u ktorých na základe príbuznosti jazyka sa má uplatniť aj výnimka z požiadavky slovenského jazyka, a tretia, napríklad umožnenie nadobudnutia štátneho občianstva bývalým občanom Slovenskej republiky, ktorí ho stratili na vlastnú žiadosť. Tento, táto novela zákona je aj v programovom vyhlásení vlády, ako aj bol to aj programový zámer nášho hnutia SME RODINA, takže aj úlohy, aj úlohou tejto vlády, ktorej sme súčasťou, a odhlasovaním v prípade, že bude táto novela odhlasovaná, nadobudne aj účinnosť zákon, ktorým uľahčíme život našim občanom.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, tak ako tu už spomenul, myslím, že to bol pán Vetrák, ale budem reagovať na vás, skrátené legislatívne konanie je vždy viac na škodu veci ako pre dobro.
Čiže ja sa nebudem vracať hlboko do minulosti, kedy tu vláda, ktorá vládla v dobe, kedy sa tento zákon o strate slovenského občianstva v prípade, že prijmete občianstvo iného štátu, schválil v skrátenom legislatívnom konaní, ale nikdy nebudem ani obhajovať skrátené legislatívne konania, ktoré tuná táto vládna koalícia prijíma a schvaľuje dosť neštandardným spôsobom, aj keď je situácia, aká je. Ale často si to tieto zákony nevyžadujú.
Slováci žijúci v zahraničí, s ktorými dosť často komunikujem, a veľmi intenzívne sme sa aj touto problematikou alebo týmto stavom zaoberali, dobre vedeli, v čase, keď sa tento zákon prijímal, že ak nadobudnú občianstvo iného štátu, stratia občianstvo Slovenskej republiky. Mnohí si zhodnotili, čo im to prinesie, a mnohí si zhodnotili, čo im to uberie. Čiže naozaj všetci občania Slovenskej republiky, ktorí takéto občianstvo prijali, dobre vedeli, čo ich vlastne čaká a čo ich neminie. Čiže vracať sa späť do minulosti, že to bolo v skrátenom legislatívnom konaní, bolo to šité horúcou ihlou a bolo to vlastne v neprospech občanov Slovenskej republiky alebo Slovákov žijúcich v zahraničí, nemôžem s tým celkom súhlasiť, pretože každý človek, ktorý o toto občianstvo iného štátu požiadal, je podľa môjho názoru svojprávny a vedel, čo koná.
Čiže rozumiem jednej veci, že chcete vrátiť stav do pôvodného tvaru, aký tuná bol, nechcete nikoho obmedzovať, chcete vrátiť všetko tak, ako sa tu dialo, ale je naozaj, treba si zistiť, aký je v prvom rade záujem, a naša slovenská diplomacia by mala robiť oveľa viac, ako tuná bolo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, chcela by som reagovať na faktické poznámky a poďakovať sa za všetky vstupy, ktoré ste povedali. Sme vlastne v prvom čítaní a verím, že v ďalšej debate určite tento zákon vylepšíme. To, že som spomenula, že sa takéto zákony a takéto dôležité zákony v minulosti na základe nejakých, ja neviem, hrozieb robili v skrátenom legislatívnom konaní, bola pravda a chcela som poukázať, že tak ako kolegovia nás obviňujú, že v čase pandémie, keď skutočne je potrebné prijať zákony v skrátenom legislatívnom konaní, tak oni dokázali takýto dôležitý zákon schváliť za 5 hodín v jeden deň.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ctená snemovňa, vážené pani poslankyne, páni poslanci, rokujeme o zákone, ktorý tu nemusel byť, a chcem odpovedať aj na to, čo tu povedali mnohí kolegovia, že vrátiť sa do stavu, aký tu bol.
Takto to bolo definované, že jednoducho nie je možné sa vrátiť do toho stavu, aký tu bol, pretože ak by sme sa chceli vrátiť do stavu, aký tu bol, tak v prvom rade by musela maďarská strana zrušiť zákon, ktorým exteritoriálne umožnila udeľovať štátne občianstvo ľuďom, ktorí sa priznajú etnicky k takejto menšine. To je jediný spôsobom, ako by sme sa mohli vrátiť späť. To si treba korektne povedať, pretože ten zákon o štátnom občianstve bol práve upravený preto, že maďarská strana svoj zákon takýmto spôsobom upravila, a my sme, teda Slovenská republika a vláda, ktorá vtedy tu bola, museli na to reagovať. To je fakt, to je základ, od ktorého sa musíme odvíjať.
Preto bol prijatý tento zákon a mal riešiť a mala to byť vlastne odozva na ten maďarský s tým, že aj vtedy sa vedelo, že to môže priniesť aj takéto negatívne veci, čo určite nikoho z tých, ktorí to vtedy prijímali, netešilo, ani nás to neteší dodnes, že mnohí občania Slovenskej republiky prišli o štátne občianstvo. Ale je potrebné si predsa len povedať objektívnu pravdu, že dnes existujú aj iné krajiny, do ktorých občania Slovenskej republiky smerujú, a možno si spojili svoj život s týmito krajinami, ktoré majú nastavené pravidlá tak, že ak prijmú ich štátne občianstvo, tak stratia to občianstvo druhé, lebo nemajú umožnené mať dve občianstva. To znamená, to sú takisto fakty, ktoré boli zobrané do úvahy, keď sa pripravoval zákon, ktorý mal zareagovať na to, ten maďarský, ktorý bol vtedy prijatý. Preto prišli vlády, ktoré potom nasledovali s úpravou a v roku 2015 vyhláškou, ktorá umožňovala všetkým tým, ktorí stratili štátne občianstvo, požiadať o vrátenie štátneho občianstva s nejakými zadefinovanými pravidlami, a podľa štatistík možno pán minister ma bude vedieť opraviť, ak si dobre pamätám, tak za to obdobie platnosti tohto zákona, to je od roku 2010 dodnes, stratilo štátne občianstvo niečo cez
5-tisíc občanov. A zároveň na základe vyhlášky tuším, že asi okolo 2-tisíc, hovorím len rámcovo, dostali späť štátne občianstvo podľa tej vyhlášky v roku 2015. Ale chcem povedať, ešte raz, toto sú len nejaké rámcové čísla a je potrebné si ich presne verifikovať, lebo už si pamätám, že je to na dlhšiu dobu. To znamená, prinieslo to nejaké zlepšenie, ale je to stále problém, ktorý je potrebné vyriešiť.
No a pri veľkej snahe, aby som sa vyjadril k tomuto návrhu, ktorý predkladá pán minister vnútra, tak mi vychádza z toho, že pri novele tohto zákona ste vlastne vychádzali z vyhlášky, ktorá bola prijatá v roku 2015. Pán minister, budem rád, keď mi to potvrdíte alebo vyvrátite, pretože v tej vyhláške je uvedené úplne jasne, že minister pri rozhodovaní o žiadosti bývalého štátneho občana Slovenskej republiky prihliada i na skutočnosti, ktoré boli dôvodom straty štátneho občianstva Slovenskej republiky, a na spôsob a podmienky nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva, najmä na existenciu podmienky povoleného evidovaného alebo registrovaného pobytu v cudzom štáte v čase nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva. Toto je vyhláška, ktorá bola prijatá v roku 2015, a keď som si pozeral ten návrh, tak zdá sa mi, ako keby ste prichádzali, že chcete z tejto fakultatívnej, čiže nie zaručenej, ale fakultatívnej možnosti rozhodnutia ministra urobiť obligatórnu v tom, že to bude presne zadefinované v zákone, a už to nebude o tom, že či minister to správne vyhodnotil, alebo to nesprávne vyhodnotil. Avšak, avšak je tu niečo, čo podľa môjho názoru je na diskusiu a treba sa nad tým zamyslieť, pretože tá formulácia, ktorú ste dali v bode 11 § 7 ods. 7 a 8, už potom hovoríte: „v ktorom mal žiadateľ v čase nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva povolený pobyt, registrovaný pobyt alebo inak evidovaný pobyt v čase nadobudnutia cudzieho“ štátneho, cudzieho „občianstva najmenej päť rokov a predložil doklady preukazujúce tieto skutočnosti“.
A tu je naša zásadná otázka, ktorú, pán minister, kladiem, a to je, čo to je iný evidovaný pobyt. Tak aby niečo takéto nemohlo byť zneužiteľné, musí to byť explicitne zadefinované, ak chceme teda povedať, že päťročná doba je tá, ktorá by mohla nejakým spôsobom určovať vzťah k inému štátu, to znamená nejaký vzťah založený na štátnom občianstve, a nie že to bude len na nejakom etnickom princípe, že sa prihlásite k predkom, ktorý povedzme boli maďarského pôvodu, keď hovoríme teraz práve o tom zákone, ktorý to spôsobil, ale malo by to byť na nejakých štandardoch. Tie štandardy uvádzate aj v tom zdôvodnení, že to je na základe európskych štandardov. Viem, že diskusia bola o rôznych rokoch, že sa hovorilo o dvanástich, hovorilo sa kratšie, ale že ste sa ustáli na piatich rokoch, o tom sa dá diskutovať, a päť rokov je nejaká obvyklá doba, ale aj z tých rešeršov, ktoré máme k dispozícii z Parlamentného inštitútu je jasne vidieť, že štátne občianstvo je vo všeobecnosti definované ako relatívne trvalý právny vzťah fyzickej osoby k určitému štátu. Nie je to na základe nejakého etnického princípu.
Čiže summa summarum, pán minister, teraz možno bude pre vás taký nečakaný záver, ale musím ho povedať, lebo máte ohlásenú tlačovú konferenciu, ktorá je nazvaná „Naprávame Ficov zákon o občianstve, nezmyselné trestanie ľudí skončilo. Skvalitňujeme podnikateľské prostredie a odbúravame zbytočnú byrokraciu a záťaž.“ To myslíte vážne? Že toto je tá komunikácia toho všetkého, to myslíte naozaj vážne? Naprávate Ficov zákon, a pritom vychádzate z vyhlášky, ktorá bola za Ficovej vlády prijatá? Ak toto nie je populizmus, tak ja to neviem inak nazvať. A mrzí ma to, pretože v tejto oblasti by sme mali mať naozaj triezvy úsudok. Ale vy idete, že naprávate Ficov zákon. Čo spôsobil Fico zlého? To, že Slovenská republika obhajovala za Ficovej vlády záujmy Slovenskej republiky, keď tu nejaký zákon iná, susediaca krajina prijala, ktorý mal exteritoriálny dopad? Veď to je základná povinnosť každého premiéra, každého predstaviteľa zvrchovanej krajiny, aby obhajovala záujmy tej krajiny. Takto postavená vaša tlačovka vôbec nesvedčí o tom, že chcete riešiť naozaj poctivú vec, lebo keby ste chceli niečo naprávať, tak by ste sa mali spojiť s Orbánom a povedať, že nech zruší ten zákon, ktorý prijali. To by bolo podľa mňa poctivé, ale nie tu, že zasa beriete do úst niekoho, ktorý s tým nemá nič, len bránil záujmy Slovenskej republiky. A snažil sa to nejakým spôsobom riešiť. Čiže vráťte sa späť, prosím vás, pri tom vašom zmýšľaní a poďme tie veci riešiť naozaj vecne. A ja som dal jednu zásadnú vec do priestoru a to je to, pán minister, poďme debatovať, čo je to inak evidovaný pobyt v čase nadobudnutia cudzieho občianstva, tak aby sa to nedalo zneužívať.
Preto my v prvom čítaní nepodporíme tento zákon a v druhom čítaní budeme chcieť prísť aj s pozmeňujúcim návrhom, ale rovnako čakáme aj od vás vysvetlenie a hlavne garanciu, aby sa takéto niečo nemohlo nijakým spôsobom zneužiť jednoducho na to, aby mohol byť ten zákon, ktorý je zlý, ktorý prijala maďarská strana a je proti záujmu Slovenskej republiky a proti aj záujmom ľudí Slovenskej republiky, občanov Slovenskej republiky, aby sme to urobili naozaj správne. Ale, prosím vás, tlačovka, že naprávate Ficov zákon o občianstve a nezmyselné trestanie ľudí, je tak mimo ako myšlienka, že môžete v koši nosiť vodu.
Ďakujem za pozornosť.

Pán podpredseda, takúto schizofréniu som už v tejto sále nepočul veľmi dávno. Vy tvrdíte, že pán minister Mikulec alebo nejaký iný člen vlády má sa zasadit, zasadiť za to, aby Maďarsko zmenilo svoj zákon o štátnom občianstve, a na druhej strane hovoríte, že maďarský zákon o štátnom občianstve zasahuje do slovenských záležitostí.
Tak keď toto nie je schizofrénia, tak potom už neviem, čo je. Že keď to urobí akože Maďarsko, lebo to nerobí, lebo maďarský zákon platí v Maďarsku, nie na Slovensku, tak vtedy je v poriadku, ale keď toto isté robí Slovensko, tak toto už v poriadku nie je. Tak mi to, prosím vás, vysvetlite, ako ste toto mysleli, lebo toto podľa mňa nepochopil nikto, kto v tejto sále sedel.
Druhá vec, všetky argumenty, na základe ktorých ste tento blbý zákon prijali, som vám vyvrátil v mojej rozprave, ktorú ste vy ani nepočúvali, takže nemáte argument na to, že akým spôsobom exteritoriálne zasahuje Maďarsko do záujmov Slovenskej republiky, pretože všetky tieto veci, na základe ktorých ste to prijali, sú vyvrátené viacnásobne.

Ďakujem za slovo. Pán podpredseda, vy vychádzate z určitého predpokladu, ktorý sa snažíte nám vsugerovať, že by sme ho mali prijať všetci, a to nie je pravda.
Vy ste si sami vyhodnotili, že maďarský zákon je pre nás zlý? Lebo aj tom by... asi od toho by sme sa mali, od toho by sme sa mali odpichnúť, to by sme mali najprv začať preberať, či je naozaj zlý a prečo a či je tak zlý, že my by sme sa mali vôbec s tým zaoberať, lebo to je základná otázka. Nie postaviť to hneď na začiatku tak, že nám chcete vsugerovať, že vy ste tu záchrancovia, nie, my musíme naprávať po vás to, čo vy ste spôsobili.
A ak tuná hovorí niekto možno trošičku tak prísnejšie, akože sa vás to nejak dotklo, že, že sme trestali tých Slovákov zahranično... my sme ich svojím spôsobom potrestali, lebo neplatí to, čo tuná myslím tuná myslím pán Kočiš alebo niekto iný spomínal, že oni sa sami rozhodovali, že prídu. Tam je ix dôvodov, kedy vy sa nerozhodujete sami, keď máte určitú udalosť, napríklad spomenú s manželstvom alebo s narodením, osvojením, alebo keď jednoducho iný, ako tu pán Blaha presne povedal, keď iný štát spája tie podmienky s tým, že musíte sa vzdať jedného občianstva, a zákon slovenský vám neumožňuje si ponechať tiež dve. Takže to vôbec nebolo dobrovoľné v mnohých prípadoch. A to je jedno nakoniec, či to bolo tritisíc, päťtisíc alebo..., tie štatistiky sa rôznia, ale dôležité je, že stačí, že jeden o to prišiel takýmto nespravodlivým spôsobom, a to chceme napraviť.
A ak vyhláška, viete, to, no tuná vyhláška bola výsledkom rozporov medzi pánom Lajčákom a pánom Kaliňákom, a preto bola vyhláška. Mnoho ľudí bolo vydaných na milosť prostredníctvom žiadostí ministra, či dostane, nedostane. Tento zákon je minimálne posun v tom, že hovorí kedy. A to, že to nehovorí možno ideálne, o tom sa budeme baviť v druhom čítaní.
Ale rozprávame sa aj o to, čo robil Lajčák za posledné roky keď bol ministrom zahraničia. Čo vyjednal s Maďarmi pán Lajčák? Veľké nič.

Pán poslanec, podpredseda Národnej rady Blanár, ja som tiež vystúpil kriticky k tomuto návrhu zákona, ale s tým, že je to pokus napraviť zlý zákon z éry prvej vlády Roberta Fica, naprosto súhlasím. Podľa môjho názoru je to nedostatočný pokus, lebo neudeje sa, neudeje sa poriadna náprava, iba čiastková. Ale áno, je to pokus napraviť to, čo ste vy v roku 2010 spravili so zákonom o štátnom občianstve. S tým súhlasím.
A keď sa budeme rozprávať o tej veci, ktorú ste teraz spomenuli, že nejaká vyhláška pána ministra Kaliňáka, ktorá upravovala, akým spôsobom sa znovu nadobúda slovenské štátne občianstvo, tak to snáď nemyslíte vážne? Žiadna taká vyhláška by nebola potrebná, keby v zákone bolo, že slovenskí občania nestrácajú slovenské občianstvo. Keby ste aspoň ten zákon upravili takým spôsobom, ako sa teraz navrhuje, tak by tých stratených slovenských občianstiev nebolo 3 600, ako hovoria, hovoria štatistiky, ale možno by ich bolo, možno by ich bolo sto.
Ale vy ste ani ten zákon neboli schopní upraviť, upravili ste to len, len vyhláškou a myslím si, že krajne neúctivé a neslušné voči vlastným občanom, že ich podrobujeme takejto procedúre, že stratia občianstvo zo zákona, a potom veľkorysý pán minister Kaliňák im ho vráti, lebo vyhláška to umožňuje.

Ďakujem za všetky faktické poznámky. Pán Gyimesi, ja vám neberiem váš názor, ale hlboko s vami nesúhlasím, pretože vy sa na to pozeráte čisto utilitárne, zo svojej strany, a ja trvám na tom, že zákon o štátnom občianstve, ktorý musela vláda vtedy prijať, bol jednoznačne reakciou na to, že maďarská strana umožnila získať štátne občianstvo aj občanov maďarskej národnosti v okolitých krajinách len na základe etnického princípu. Akokoľvek sa budete snažiť to vysvetľovať, to jednoducho je fakt, na základe ktorého musela vláda vtedy konať.
A ako aj rovnako je fakt, že, ak pán Dostál dnes hovorí, že tá snaha vtedajšieho ministra Kaliňáka bola len akási slabá, je fakt, že na základe tejto vyhlášky prichádza minister vnútra s novelou tohoto zákona, pán Dostál, to je takisto fakt.
Aj fakt je to, že som konštruktívne povedal, pán Vetrák, že sme pripravení o tom diskutovať, ale pýtal som sa na konkrétnu vec, ktorá je napísaná v tom zákone, aby sa to nemohlo zneužívať, lebo ak to máme už nejak nadefinované, nejaký európsky štandard, povedzme päť rokov, o tom sa dá diskutovať. Možno môžeme dať aj desať. U nás na Slovensku je osem rokov, keď chcete získať štátne občianstvo, tak poďme ho dať tak, že 8 rokov napríklad. Poďme o tom diskutovať. Ale nesmie tam byť niečo, že niekto si len tak s niekým dohodne, urobí si zmluvu za nula forintov o tom, že má prenajatý byt, a päť rokov tam býval zadarmo, a to to bude stačiť na to, aby mohol mu byť vrátený, vrátené štátne občianstvo. Toto chceme, a preto som to definoval a požiadal pána ministra, aby na to odpovedal. A poďme sa o tom baviť v druhom čítaní.
Ale na tom si absolútne trvám, čo som... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, chcel by som reagovať na niektoré veci z rozpravy, na ktoré som nemohol reagovať, lebo zazneli vo faktických alebo mi neostal čas, teda napríklad na pána podpredsedu, podpredsedu Blanára.
To je hlboké nedorozumenie, že tento zákon je na základe vyhlášky. Tá vyhláška stanovovala, keď na základe vášho zlého zákona slovenský občan prišiel o štátne občianstvo Slovenskej republiky, tak za akých okolností mu možno to štátne občianstvo vrátiť, nanovo udeliť bez toho, aby musel, musel spĺňať nejaké iné podmienky. Čiže stratil štátne občianstvo a potom mu ho Kaliňák vrátil. To, čo sa navrhuje teraz, je, že ak sa budú spĺňať nejaké podmienky, tak sa štátne občianstvo Slovenskej republiky strácať nebude. To je teda dosť zásadný rozdiel, a aj keď ja s tou podmienkou nesúhlasím, že 5 rokov, ale je zásadný rozdiel, ak takýmto občanom umožníme nadobúdať štátne občianstvo iného štátu bez toho, aby stratili slovenské štátne občianstvo, a medzi vaším riešením, že ho stratia automaticky zo zákona a potom na základe vyhlášky môžu si ponížene požiadať a dostanú, dostanú ho naspäť.
Tá formulácia, pokiaľ ide vrátenie štátneho občianstva tým, ktorí v čase jeho straty v dôsledku nadobudnutia iného štátneho občianstva spĺňali tú podmienku 5 rokov, je aj v tom zákone, že môže, to je, to je to, čo je porovnateľné, porovnateľné aj s vyhláškou. Čiže ani tam nebude povinnosť a podľa môjho názoru je to problém. Ak sa dohodneme, že nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva za určitých podmienok nie je dôvodom straty, tak ani do minulosti by nemal byť dôvodom straty a malo by byť nárokovateľné, že taký žiadateľ získal občianstvo. Ale ten zásadný rozdiel oproti stavu doteraz je, že nebudú strácať aspoň tí občania, ktorí budú spĺňať podmienky, v dôsledku nadobudnutia iného občianstva, slovenské štátne občianstvo. O tých podmienkach, dúfam, že sa budeme ešte baviť v druhom čítaní.
Pán poslanec Kočiš tu minimálne v dvoch faktických poznámkach povedal, že každý, kto nadobudol cudzie štátne občianstvo, vedel, aké to bude mať následky, a teda že vedome nadobudol cudzie štátne občianstvo a vedome stratil, stratil slovenské štátne občianstvo. A je teda rozdiel vedieť a chcieť. Vedieť je vedomosť a chcieť je vôľa. Môžme si do zákona napísať, že napríklad keď niekto má aj iné štátne občianstvo a kúpi si červené auto, tak stratí slovenské občianstvo. Áno, každý, kto si kúpi červené auto v situácii, keď má aj iné štátne občianstvo, bude vedieť, že ak si to červené auto kúpi, tak stratí slovenské štátne občianstvo. Ale prejav vôle kúpiť si červené auto nie je prejavom vôle stratiť slovenské občianstvo. Rovnako vôľa nadobudnúť občianstvo iného štátu neznamená automaticky vôľu stratiť slovenské občianstvo. A my nesankcionujeme ani spáchanie priestupku, alebo trestného činu vraždy napríklad stratou slovenského občianstva, ale sankcionujeme nadobudnutie štátneho občianstva iného štátu. Zdá sa mi to absurdné.
Skôr by som sa teraz chcel vrátiť ešte k tomu, čo, čo hovoril pán poslanec Vetrák o tom, že ako sa slovenská diplomacia mohla alebo nemohla snažiť. Obávam sa, že nie je v silách slovenskej diplomacie zmeniť zákon iného štátu ani, ani v silách predsedu vlády Slovenskej republiky, ani Úradu zahraničných Slovákov, ani, ani inej inštitúcie na Slovensku. A pokiaľ je pre zástancov súčasného stavu alebo zástancov toho, že má dochádzať k strate slovenského občianstva na základe nadobudnutia občianstva iného štátu, existencia maďarského zákona o štátnom občianstve, ktorý umožňuje získavať štátne občianstvo Maďarska aj bez pobytu na území Maďarska, tak toto, toto, obávam sa, že my nemáme ako vyriešiť. My môžme vyriešiť to, ako sa my budeme konať, chovať k vlastným občanom a či im budeme aj naďalej odnímať občianstvo proti ich vôli.
S tým, čo hovorila pani poslankyňa Pleštinská, môžem len súhlasiť. Nikto by nemal strácať občianstvo proti svoje vôli, len teda pripomínam, že tento zákon, aj keby bol schválený v tejto forme, tak sa na tom zmení iba to, že menej ľudí bude strácať občianstvo proti svojej vôli, ale naďalej, naďalej nejakí, nejakí budú, a to vidím ako principiálny problém.
A posledná vec, ku ktorej by som sa chcel vrátiť, to sú tí zahraniční Slováci alebo krajania, lebo to nie je viazané na, na etnickú príslušnosť k slovenskej národnosti. A teda možnosť, že by získavali štátne občianstvo aj bez splnenia tej všeobecnej štandardnej osemročnej dĺžky pobytu na území, území Slovenskej republiky, čo vítam.
A teda, mimochodom, pán poslanec Blanár, ako to aj už zaznelo, myslím, že do roku 2005 aj slovenský zákon umožňoval nadobúdať slovenské štátne občianstvo zahraničným Slovákom bez toho, aby tu mali trvalý pobyt. Čiže my sme robili niečo až do roku 2005, čo keď teraz urobí iný štát vo vzťahu k našim občanom, tak tých občanov potrestáme tým, že stratia slovenské štátne občianstvo. Ten návrh je, že ak, ak by žiadal o slovenské občianstvo niekto, koho predkovia rodičia, prarodičia, praprarodičia boli štátnymi občanmi Slovenskej republiky narodenými na území dnešnej Slovenskej republiky, tak mu možno udeliť štátne občianstvo aj bez tej podmienky osemročného, osemročného pobytu.
A myslím, že oddelene od tej otázky strácania štátneho občianstva, lebo chápem, že tam je to politikum silnejšie, by sme mohli a mali hovoriť aj o tom, či pre túto skupinu osôb ponechať podmienku, podmienku pobytu, alebo im umožniť získať slovenské občianstvo, ak majú slovenských predkov, aj bez toho, aby mali pobyt na území Slovenskej republiky, lebo sú to ľudia, ktorí majú aj slovenskú identitu, možno nie, nie etnickú, ale, ale majú vzťah k Slovenskej republike, sú to ľudia, ktorí majú predkov žijúcich, žijúcich na Slovensku. A možno, keby ten osud ich predkov bol trochu iný, dodnes by viacerí z nich mali slovenské občianstvo, ale mali sme tu dramatické 20. storočie plné dvoch totalitných režimov, studenej vojny, špecifické podmienky v niektorých krajinách.
Myslím si, že by sme sa nemali brániť tomu, ak sú ľudia vo svete, ktorí majú pôvod zo Slovenska a chcú byť slovenskými občanmi. Myslím si, že to nie je na škodu, ale na prospech Slovenskej republiky. A aj o tomto by sme mali v rámci druhého čítania hovoriť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, nemyslím si, že vo svojej rozprave ste správne a presne pomenoval môcť a vedieť, pretože každý jeden občan Slovenskej republiky, ktorý má občianstvo Slovenskej republiky, ale žije v zahraničí, si musel dať presne na misku váh, čo prijatie občianstva iného štátu mu v jeho živote prinesie a čo mu v jeho živote vezme. To znamená, že nemôžem sa stotožniť s vaším vyjadrením, že títo občania boli donútení. To v žiadnom prípade.
Takže nemyslím si, že keď bol prijímaný tento zákon v roku 2010 v skrátenom legislatívnom konaní, ja nebudem tvrdiť, že je to štandardný zákon, naozaj má veľa nedostatkov, ale tuná v pléne Národnej rady Slovenskej republiky bol prijatý v skrátenom legislatívnom konaní, čo je dosť kontroverzné, ale bol prijatý, veď aj vaše zákony mnohé boli prijaté v skrátenom legislatívnom konaní a tiež boli veľmi kontroverzné.
Ale naozaj tento zákon bol prijatý ako reakcia na zákon, ktorý prijala maďarská vláda, resp. maďarský parlament, ktorý umožňoval získavať občianstvo občanom Slovenskej republiky maďarskej národnosti v prípade ich záujmu. To znamená, že tento zákon bol naozaj postavený na ochrane a obrane Slovenskej republiky voči tomu, aby občania Slovenskej republiky maďarskej národnosti mohli prijímať toto občianstvo. A či už by s tým boli spôsobené nejaké škody alebo či by to spôsobilo nejakú vnútropolitickú alebo inú problematiku, to naozaj ťažko povedať. Je to na dlhú polemiku. Ale nemyslím si, aby sme sa mali takto príliš horlivo púšťať do týchto zákonov. Skúsme to nechať na nejaký voľný priebeh.
Ďakujem pekne.