25. schôdza

Pán poslanec Eduard Kočiš má faktickú poznámku.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, podľa môjho názoru by sa občianstvo malo viazať na základné tri veci, to znamená: trvalý pobyt v krajine, o ktorej občianstvo chceme žiadať, vzťahy k danej krajine, a to v zmysle pôvodu rodičov alebo starých rodičov, a ovládať štátny jazyk daného štátu a jeho reálie. To sú podľa môjho skromného názoru tri základné atribúty, kedy by občan štátu mohol žiadať o občianstvo iného štátu, ak to tak naozaj cíti, ak je o tom presvedčený, ak sa naozaj cíti byť občanom aj iného štátu. Mali by byť tieto veci dodržané.
Avšak mnohí občania žijúci v zahraničí, mnohí občania Slovenskej republiky, ktorí tam žijú dlhodobo, a žili tam pred rokom 2010, ale aj po roku 2010, tí buď prijali občianstvo daného štátu, pretože im to vyhovovalo, a nejakým spôsobom nemajú záujem naspäť o občianstvo Slovenskej republiky. Viem to z osobných skúseností a z mnohých rozhovorov, ktoré som viedol, alebo toto občianstvo museli odovzdať, prišli oňho, pretože sa rozhodli žiť v danej krajine v inom štáte dlhodobo, trvalo a využívajú a užívajú všetky výhody, ktoré im nová domovská krajina ponúka.
Čiže bolo tu už spomenuté a bolo tuná spomínané, myslím, že od pána kolegu Vetráka, že Slováci žijúci v zahraničí chcú mať právo voľby elektronickou poštou alebo pošt... alebo poštou klasickou a zapájať sa do diania na Slovensku, ale nemyslím si, že teraz je téma na to, aby sme túto národnostnú otázku nejako veľmi otvárali.

Posledná faktická poznámka k tomuto príspevku, pán poslanec Milan Vetrák, nech sa páči.

No určite treba aspoň z môjho pohľadu oceniť, že pán podpredseda parlamentu sa zamýšľa nad vylepšením znenia toho zákona, veď to chceme nakoniec viacerí, to... A len obávam sa, že keď sa budeme snažiť zadefinovať ten inak evidovaný pobyt, lebo nie všade je to registrácia alebo trvalý pobyt, tak zase sa dostaneme k takej všeobecnej definícii, ktorá nám zase nepovie toho veľa. Ale môžeme sa to pokúsiť, ak niekomu to, niekomu, niekomu to teda pomôže k tomu, aby ten návrh zákona podporil.
Ale naozaj mali by sme sa vrátiť aj úplne na začiatok, a už to tu spomínali viacerí a nakoniec aj pán podpredseda Blanár o tom uvažuje, keď vystupuje, že aj Slovensko malo zákon, lebo podmienky nadobudnutia štátneho občianstva si určuje každá krajina sama. Ako sú určité štandardy, ale tie nie sú záväzné a bol tu zákon do roku 2005, ktorý takmer identicky upravoval nadobúdanie štátneho občianstva, ako to majú teraz v Maďarsku. Máme tu stále zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí, ktorý je postavený na etnickom princípe, nie na občianskom princípe. A treba si potom ale vyhodnotiť, že či to bola správna reakcia, alebo nebola. Tá reakcia bola v priebehu niekoľkých hodín, vy ste vnútorne presvedčený, že bola správna, ale vo výsledku sa veľmi správna podľa mňa neukázala, pretože na to nedopla..., na to doplatili tí, ktorí na to nemali v úvodzovkách doplatiť, pretože u tých Maďarov sme sa nedozvedeli, že, alebo so... so... Maďarov žijúcich na Slovensku sme sa nedozvedeli, že kto prišiel o to občianstvo, alebo nie, ale dozvedali sme sa o tých tisíckach ľudí inde v zahraničí, ktorí o to prišli, a preto ste prijímali tú vyhlášku.
Čiže to, že teraz ten zákon sa inšpiruje možno aj z veľkej časti tou vyhláškou, to je, to je jedna vec, ale budeme ho ešte sa snažiť upraviť tak, aby sa tá krivda odstránila čo najviac, ktorá sa tu napáchala za tých... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Na faktické poznámky bude reagovať pán podpredseda Národnej rady Juraj Blanár, nech sa páči.

Som rád, pán kolega Vetrák, že ste v podstate potvrdili, že sa inšpiruje, ale to je len, z vecného hľadiska len dobré. Ale vieme spoločne všetci, že nástroj udeľovania štátneho občianstva má aj široké kontexty z hľadiska geopolitického, pretože ak by som mal odpovedať kolegovi Gyimesimu, tak by som mu povedal, no práve preto Rumuni nepovedali nič, pretože to isté oni urobili v Podnestersku, v Moldavsku. Presne to isté. Čiže oni sú neni tiež veľmi čistí z hľadiska prideľovania štátneho občianstva, lebo je to nejaký geopolitický a národný záujem tej krajiny, a my sme nejakým spôsobom museli zareagovať a dnes sme sa dostali už na základe skúseností do nejakého štádia, kedy o tom diskutujeme. A poďme o tom diskutovať tak, aby sme nastavili to tak, že budeme s tým naozaj spokojní všetci a nebude sa to môcť nejakým spôsobom zneužívať. O to podľa môjho názoru ide nám všetkým.
Čiže, dámy a páni, ešte raz. My sme pripravení na diskusiu v druhom čítaní, a ako som povedal, keď budeme mať záruky, že toto bude jasne vycibrené, a budeme vedieť, že takýmto spôsobom to môže fungovať, tak radi to podporíme.
Ale ešte raz, prosím vás, nestavajte to do pozície, že naprávame Ficov zákon o občianstve, nezmyselné trestanie ľudí skončilo a skvalitňujeme podnikateľské prostredie a odbúravanie zbytočných byrokracií, zbytočnú byrokratickú záťaž. Toto neni highlight, to je politika, ktorú prinášate formou tlačovej konferencie, ktorú ste vyhlásili pri tomto zákone.
Čo si máme o tom myslieť, toto? (Rečník vzal do rúk list papiera, ukazujúc ho plénu.)
Čo si máme myslieť o tom, že maďarský minister zahraničných vecí sa stretáva s kolegom Gyimesim na juhu práve v tomto čase, čo si máme o tom myslieť?

Toto bol posledný príspevok k rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či chce zaujať stanovisko k rozprave pán navrhovateľ. Nechce.
Pani spravodajkyňa, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi navrhnúť, aby sme hlasovanie, o tlači 367 a tlači 440 hlasovali zajtra o 11.00 hod.

Ďakujem, takže nielen o tejto tlači 440, ale aj o tej predchádzajúcej budeme hlasovať zajtra o 11.00 hod. Ja prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďalším bodom programu je návrh poslancov Mariána Kéryho a Juraja Blanára na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k 30. výročiu vzniku Vyšehradskej skupiny.
Návrh má parlamentnú tlač 467.
Dávam slovo poslancovi Mariánovi Kérymu, aby návrh uviedol.
Nech sa páči, pán poslanec, rečnícky pult je váš.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kéryho a Juraja Blanára na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k 30. výročiu vzniku Vyšehradskej skupiny, tlač 467.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, panie poslankyne, páni poslanci, 15. februára v roku 1991 sa vo Vyšehrade stretli vtedajší prezidenti Československa a Poľska a maďarský predseda vlády. A vlastne tento dátum sa považuje za ten základný kameň spolupráce týchto našich stredoeurópskych štátov.
Spolu s kolegom podpredsedom Národnej rady Slovenskej republiky Jurajom Blanárom sme predložili návrh uznesenia a boli by sme radi, keby Národná rada Slovenskej republiky schválením tohto uznesenia sa pridala k národným parlamentom Českej republiky, Poľska, Maďarska, ktoré pred niekoľkými týždňami prijali uznesenia, resp. deklaráciu práve pri príležitosti 30. výročia vzniku Vyšehradskej skupiny.
Ak dovolíte, viem, že vy poslanci máte tento návrh uznesenia pred sebou, ale sledujú nás aj diváci, tak mi dovoľte, aby som tento, to, tento návrh uznesenia prečítal.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k 30. výročiu vzniku Vyšehradskej skupiny
Národná rada Slovenskej republiky
a) zdôrazňuje význam Vyšehradskej deklarácii podpísanej dňa 15. februára 1991, ktorá začala spoluprácu krajín strednej Európy na ceste k európskej a euroatlantickej integrácii.
b) Národná rada si váži úsilie Vyšehradskej štvorky, ktoré vyústilo do ukotvenia krajín Vyšehradskej skupiny v rámci Európskej únie a Organizácie Severoatlantickej zmluvy (ruch v sále a zaznievanie gongu)
c) vníma význam Vyšehradskej štvorky ako jeden z dôležitých formátov regionálnej spolupráce
d) podporuje spoluprácu krajín Vyšehradskej štvorky pri rokovaniach a aktívnej tvorme politík Európskej únie s cieľom ďalšieho rozvoja strednej Európy
e) oceňuje zásluhy Medzinárodného vyšehradského fondu ako inštitucionalizovanej formy spolupráce Vyšehradskej štvorky
Dámy a páni, skončil som.