25. schôdza

Pán poslanec, otvorili ste dve otázky, na ktoré by som chcel zareagovať, ktoré ste označili nejakým spôsobom za sporné alebo diskutabilné.
Prvá vec je, prečo tam nie sú živnostníci. Živnostníci tam nie sú z toho dôvodu, že my sme od začiatku chceli, aby boli súčasťou tohto systému. Akurát sa ukázalo, že 80 % živnostníkov platí iba minimálne odvody. A keď sme prepočítali z minimálnych odvodov tých 80 % živnostníkov alebo teda SZČO vo všeobecnosti, aká by im vychádzala podpora z toho istého fondu, ako zamestnávatelia môžu dostávať pomoc na svojich zamestnancov, tak by to bolo strašne málo. Preto sme sa rozhodli po dohode nakoniec, všetci akceptovali aj vrátane sociálnych partnerov, že na to urobíme zvláštnu schému.
Predpokladá sa, zatiaľ je teda taký predpoklad, že od toho 1. 1. by zostala nejakým spôsobom nastavená tá schéma z Prvej pomoci tak, ako sú tí živnostníci alebo SZČO v dvoch kategóriách podporovaní doteraz, že toto by zostalo v platnosti alebo, alebo veľmi obdobná schéma ako vlastne trvale zapnuteľná vždy, keď by prišla kedykoľvek takáto kríza.
A druhá vec, to, čo ste spomínali, že ako to financovať. Boli dve možnosti, odkladať 150 mil. ročne a za desať rokov by tam bolo dostatok peňazí, teraz by som to povedal, na takúto krízu, alebo tých 150 mil. každý rok používať na sociálnu pomoc ľuďom a v prípade, ak takáto kríza o 10 rokov príde, zobrať, tak ako teraz, predať štátne dlhopisy a financovať to z pôžičky v tom momente.
Zvolili sme si to, že chceme, aby každoročne tých 150 mil. eur bolo používaných v prospech ľudí a v prospech sociálnej pomoci pre ľudí.

Faktickú poznámku má aj pani poslankyňa Jana Majorová Garstková, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Ja sa chcem práve pánovi predkladateľovi, ešte pánovi Krajniakovi poďakovať za tento návrh zákona, pretože tu podľa mňa máme návrh zákona a právnu úpravu s jasnými pravidlami a definíciami, ktorá rieši podporu a udržanie zamestnanosti v časoch, ktoré nie sú vôbec jednoduché, a krytie a rieši krytie mzdových nákladov.
Riešenie krytia mzdových nákladov predstavuje nočnú moru pre mnohých. Pomoc podľa predkladaného návrhu zákona dostanú tí, ktorí dodržiavali pravidlá a boli voči nášmu štátu féroví. Je potrebné vyzdvihnúť, že pomoc štát nielen dáva, ale sa stará aj o udržateľnosť pracovných miest, ktoré budú podporené, a pre nás všetkých, štát a firmy, ako aj ľudí je predsa najlepším riešením, keď ľudia môžu pracovať a vytvárať hodnoty pre seba a našu spoločnosť.
Ďakujem pekne za slovo.

Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Ján Richter, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Veľmi stručne. V podstate, pán poslanec Krajniak, my sme sa zhodli v tom, že je potrebné pre živnostníkov hľadať nejaký iný model, ktorý by riešil tú otázku. Viete, ale na druhej strane, ja sa pamätám, ako sme ťažko presviedčali živnostníkov vtedy, keď sme sa bavili o otázke odvodov, čo vlastne tie minimálne majú byť. Jednu dobu sme sa dostali, že živnostníci nejakých 60 % platilo stále minimálne odvody a 40 % platilo objektívne, pretože pri jednoduchom účtovníctve si ten živnostník urobí ten hospodársky výsledok, prepáčte za výraz, aký chce. Možnože aj toto by ich mohlo mobilizovať pre to, aby platili iné odvody do dôchodkového zabezpečenia, pretože by mali istú garanciu, ktorá by sa im mohla v tomto prípade vrátiť.
Čo sa týka tých pravidiel, pani poslankyňa, áno, ja vítam, podporujem, som rád, že tie pravidlá sú tam jednoducho zadefinované. Spomenul som aj tú udržateľnosť, ktorá je veľmi dôležitá. Ale aj napriek tomu možno ako od ľavicového politika by to ani celkom nemalo byť. Je tam jedna podmienka, ktorá súvisí s podmienkou zaplatenia poistného pre Sociálnu poisťovňu. Viete, ale teraz žijem trošku v ťažšom, zložitejšom období. Ja by som možno hľadal aj nejaký iný mechanizmus, ak niekto neuhradil z nejakých objektívnych dôvodov, aby, preboha, netrpelo, ja neviem, stovky alebo viac ľudí, ktorí sú tam zamestnancami, že tú podporu nejakú nedostane a v tom prípade bude prepúšťať. Ľudia prídu do, do úradov práce. To znamená, že tu treba byť v tejto chvíli jednoducho trošku, trošku inak rozmýšľajúci a každopádne brať aj to, že nezaplatenie, pokiaľ nie je neúmyselné a má svoje opodstatnené dôvody, by malo byť zohľadnené. Nehovorím v súvislosti s kurzarbeitom, ale v súvislosti s nejakou Prvou pomocou, možno trikrát plus.
Ďakujem.

Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy je pán poslanec Eduard Kočiš, ktorému teraz odovzdávam slovo.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, pán predkladateľ teda, pán spravodajca, máme tu tak dlho očakávaný vládny návrh zákona o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých predpisov. Súhlasím s predrečníkom s pánom Richterom ako s bývalým dlhoročným ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý túto problematiku naozaj veľmi precízne ovláda. A do značnej miery budem aj súhlasiť s týmto predkladaným návrhom zákona, nakoľko v tomto čase, v tejto zložitej ekonomickej a sociálnej situácii je veľmi potrebné a dôležité tento zákon minimálne v prvom čítaní, ako tuná bolo povedané a spomenuté, posunúť. Treba ho prijať a posunúť do druhého čítania a to hneď z niekoľkých dôvodov.
Tento zákon, ak by bol po určitých pripomienkach, na ktoré tu bude určite čas a priestor, vylepšený a zlepšená jeho terajšia legislatívna forma a podoba, bude mať veľkú zásluhu na tom, že udržíme určitý počet pracovných miest. To znamená, pre našu ekonomiku je v tejto ťažkej dobe viac ako dôležité pracovné miesta udržiavať, nie o nich prichádzať alebo z dôvodov ťažkej finančnej situácie likvidovať.
Zákon o skrátenom pracovnom čase, v krátkosti taký kurzarbeit alebo práce na skrátený úväzok, je naozaj, ako povedal pán minister Richter, modelom tým nemeckým. Aj keď tiež musím súhlasiť, že od toho nemeckého sa v určitých momentoch a určitých tézach značne líši. Kvitujem, že k tomuto návrhu zákona boli prizvaní a prizvané rôzne skupiny, ktoré k tomuto zákonu mali naozaj čo povedať. Čiže odborná verejnosť sa mohla značne podieľať na príprave tohto zákona.
Čo sa však týka živnostníkov alebo SZČO, tak na týchto sa v tomto zákone nemyslelo, ale bolo tu už v pléne spomenuté z úst exministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Krajniaka, že títo živnostníci budú riešení samostatnou úpravou, bude pre nich pripravený nejaký samostatný systém. Čiže ak tento samostatný systém naozaj príde, tak ja som veľmi zvedavý, akým spôsobom systém bude riešiť samostatne zárobkovo činné osoby, pretože tých je na Slovensku 221-tisíc. V roku 2020 ich bolo toľko, takže je to naozaj masa ľudí, ktorí sú veľmi potrební, a sú to, by som povedal, takou chrbtovou kosťou našej ekonomiky.
Pán minister, teda pán exminister Richter tuná spomenul to, čo je v tomto zákone dosť veľkým problémom, a to je starobný fond, teda starobný dôchodkový fond. Tento fond je naozaj vo veľkom ohrození, pretože demografická krivka slovenskej populácie každým rokom rastie, ale v tom takom negatívnom zmysle, pretože počet pracujúcich osôb je každým rokom neúmerne nízky k počtu narastajúcich dôchodcov. Čiže každým rokom na jedného dôchodcu pracuje menší počet ľudí a táto krivka je naozaj veľmi neúnosná a musíme sa začať zamýšľať, ako tieto neblahé účinky na ekonomiku krajiny, ako je Slovenská republika, čiže malej krajiny, začať riešiť a skúšať možno aj iné formy, akým spôsobom sa k tomuto dopracovať, aby táto nastavená situácia bola aspoň ako-tak udržateľná.
Za poslancov z hnutia REPUBLIKA však môžem povedať, že v prvom čítaní tento zákon určite podporíme a budeme čakať vlastne na ten priestor, na ten čas, kedy určite v pripomienkovom, v rezortnom pripomien... medzirezortnom pripomienkovom konaní budú zapracované postrehy, doplnky alebo iné veci, ktoré tento zákon vylepšia. Ale aj napriek tomu, že ho podporíme, mám tu niekoľko výhrad.
Napríklad v § 3, tu by som sa chcel zamyslieť nad podmienkou si splnenia záväzkov voči Sociálnej poisťovni. Bolo tu už spomenuté, že štát by v tejto situácii mal naozaj podporiť firmy aj určitým odbremenením sociálnych odvodov. Napríklad terajší odklad, to je v podstate len taký balvan, ktorý, ktorý pred sebou tieto firmy tlačia a daný problém to v skutočnosti naozaj nerieši. V skutočnosti sa to iba nabaľuje. Čiže bolo by dobré sa nad tým minimálne zamyslieť a z pozície vlády hľadať vhodné riešenie.
Náhrada mzdy je naozaj veľká pomoc, ale treba sa zamyslieť aj nad jej výškou a hlavne nad výškou odvodov. Myslím si, že toto by zamestnávatelia a najmä samostatne zárobkovo činné osoby prijali ako veľké odbremenenie, čo si myslím, že naozaj by sa tak aj stalo.
V § 4 stojí vlastne za takú dosť závažnú myšlienku začať sa zaoberať odbyrokratizovaním, čiže veľkou byrokraciou, ktorá tuná vládne. Stačí sa však len pozrieť na aktuálnu situáciu, kedy firmy mali obrovské problémy s vypĺňaním žiadostí. Bol to naozaj jeden veľký organizovaný chaos, ktorý spôsoboval frustráciu, pretože je rozdiel mať vo firme 20 zamestnancov a rozdiel je mať 800 zamestnancov, kde viac než polovica týchto zamestnancov musela ísť na prekážky.
Myslím, že toto by bolo vhodné a potrebné naozaj zjednodušiť a, samozrejme, si k tomu treba sadnúť, hľadať vhodné riešenia, prebrať to naozaj dopodrobna, do hĺbky a určite nájsť jednoduchší spôsob, čiže všetko zjednodušiť, aby to bolo pre tie dané firmy oveľa jednoduchšie sa k daným veciam dostať.
A poslednou takou vecou, ktorej by som sa chcel dotknúť, v § 8, kde je taká stať. Firma, ktorá napríklad krízu nezvládne a musí ísť do konkurzu, prípadne bude nútená zrušiť svoju činnosť. To znamená, že tu sa rieši náhrada mzdy iba do výšky 60 % a nie na 100 %. A pokiaľ firma v čase krízy neprodukuje žiadne peniaze, čerpá vlastne z vlastných zásob, ktoré si vytvorila v čase, kedy tie vlastne, tú vlastne ziskovosť mohla, mohla, mohla prevádzkovať alebo nejako si ju zabezpečiť, tak vlastne táto firma musí doplatiť odvody, prípadne ešte aj časť mzdy, a to sa tuná nerieši. A neriešia sa tu ani ďalšie náklady, čiže, ktoré majú vlastne firmy na každomesačnej báze, čiže spomeniem nejaký prenájom, splátky za stroje alebo sú tam ešte nejaké záväzky k externým firmám.
Čiže sú tu nejaké výhrady, ale hovorím, je dôležité tento zákon z prvého čítania posunúť do druhého čítania a potom by sme sa skúsili možno o tom nejakým lepším, starostlivejším spôsobom baviť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, na vaše vystúpenie evidujem dve faktické poznámky.
Ako prvý, pán poslanec Miroslav Suja. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Edo, veľmi správne si poukázal na zníženie byrokracie. V programovom vyhlásení vlády sa jasne píše alebo je to záväzok znížiť byrokraciu. Tak si myslím, že nemusíme sa na to pozerať, že je to v ich vlastnom záujme, aby dodržiavali sľuby, ktoré dali.
Ja sa nečudujem živnostníkom, že si upravujú hospodársky výsledok a tým aj odvody. Dámy a páni, v dnešnej dobe byť živnostníkom je tak ťažké, že oni nie dvakrát, ale päťkrát obrátia každé euro skôr, ako ho minú. Tak teraz im vyčítať, že je to ich chyba, keď oni žijú od výplaty po výplatu a majú sa veľakrát, veľakrát horšie ako radoví zamestnanci niekde vo fabrikách. Mali sme rýchlo hľadať nejaký spôsob ako týmto stovkám tisíc ľudí pomôcť.
A na záver, Edo, všetko najlepšie k dnešným meninám.

Pripájam sa ku gratulácii.
Ďalšia faktická poznámka je pán poslanec Ján Richter.