25. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. V mene štyroch poslaneckých klubov - OĽANO,SME RODINA, SaS a ZA ĽUDÍ - navrhujem preloženie bodu č. 41 programu 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 374, na utorok 23. marca po prerokovaní parlamentnej tlače č. 373.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, účelom vládneho návrhu zákona o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov je na základe skúseností z doterajšieho priebehu ekonomickej krízy v dôsledku pandémie spôsobenej šírením ochorenia COVID-19 a tiež na základe skúseností z tzv. Prvej pomoci, ktorá je poskytovaná formou projektu ako aktívne opatrenie na trhu práce, ukotviť v slovenskom právnom poriadku stály, stabilný a samostatným zákonom ustanovený nástroj pasívnej politiky trhu práce.
Podstatou tohto nástroja má byť poskytovanie právne nárokovej podpory, ktorá bude účelovo určená na vyplácanie náhrady mzdy alebo náhrady platu zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancom prácu v dohodnutom rozsahu a dochádza k tzv. skrátenej práci, ktorej rozsah, podmienky a mechanizmus poskytovania, výšku podpory a ďalšie rozhodujúce náležitosti poskytovania podpory ustanovuje návrh zákona.
Z hľadiska hospodárskej praxe ide o situácie, keď zamestnávateľovi vznikajú nezanedbateľné mzdové náklady, ktoré však z dôvodu obmedzenia jeho prevádzkovej činnosti bez vlastného zavinenia nie sú pokryté ekonomickou činnosťou, resp. príjmami z nej.
Zámerom návrhu zákona je okrem zabezpečenia krytia časti náhrady mzdy alebo náhrady platu zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ z dôvodu vonkajších faktorov nemôže prideľovať zamestnancom prácu, aj udržanie pracovných miest a konkurencieschopnosti zamestnávateľov v čase hospodárskej krízy, recesie alebo krízovej situácie.
Ďalším dôvodom predloženia návrhu zákona je aj postupné zavádzanie stálych nástrojov skrátenej práce vo všetkých krajinách Európskej únie, ktorý sa tak stáva kritériom konkurencieschopnosti krajiny, a aj tlak Európskej únie na zavádzanie trvalých nástrojov na udržanie zamestnanosti a kompenzáciu straty príjmov.
Predkladaným návrhom zákona sa v súvislosti so zavedením režimu skrátenej práce do slovenského právneho poriadku navrhuje novelizovať v čl. II Zákonník práce, v čl. III zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v čl. IV zákon č. 462/2003 o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, v čl. V zákon č. 595/2003 o dani z príjmov, v čl. VI zákon č. 5 o službách zamestnanosti, v čl. VII zákon č. 580 o zdravotnom poistení, v čl. VIII zákon č. 440 o športe a v čl. IX zákon č. 385 o kompenzačnom príspevku baníkom.
Ďakujem pekne, skončil som.

Dobrý deň, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 438. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 432 z 1. marca 2021 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30. apríla 2021 a v gestorskom výbore do 3. mája 2021.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, nie som celkom zvyknutý na vašu účasť pri takejto problematike, ale plne ju chápem.
Ak dovolíte, myslím si, že je to veľmi vážny legislatívny návrh, ktorý je tu pred nami, bez toho, aby ho aj bývalý minister, minimálne opozícia opomenula, pretože si myslím, že si zaslúži, aby bolo k nemu niečo povedané. Je to zákon alebo návrh, ktorý je potrebný, dôležitý, na ktorý sa dlho čakalo a možno je treba pomenovať aj niektoré veci, ktoré mu predchádzali.
Treba povedať jednu vec, že my sme aj v predchádzajúcom období mali jeden nástroj, ktorý sa riešil cez zákon č. 5 služby zamestnanosti, kde bol paragraf, ktorý umožňoval na základe splnenia konkrétnych podmienok vyjsť v ústrety zamestnávateľom v prípade krízových období a finančne pomôcť udržať pracovné miesta. To znamená urobiť všetko pre to, aby ľudia neodchádzali na úrady práce ako nezamestnaní, ale za istú dobu pomôcť zamestnávateľovi, aby to miesto udržal a, samozrejme, potom, aby garantoval, že to miesto bude naďalej udržateľné.
Toto sa párkrát osvedčilo aj v čase ešte dokonca krízy tej ekonomickej, ktorá je úplne iná ako táto. No ale som veľmi rád, že po volaní hlavne zamestnávateľov začal som na tom robiť ešte v 2019. roku so svojimi kolegami ja, pokračoval potom pán minister Krajniak a teraz tu máme nejaký konkrétny výsledok tohto diela.
Treba povedať jednu vec, že je to najmä po vzore nemeckého kurzarbeitu. Ten je spomínaný a aj často komunikovaný, no ale ja hneď musím v úvode povedať, že nemecký kurzarbeit má slovenský spôsob. Inak povedané, že má absolútne ďaleko od toho nemeckého, lebo tá prapôvodná myšlienka nakoniec z neho vypadla, ale aj tak si dovolím povedať, že je potrebný a možno to, čo som mal povedať na záver, budem odporúčať aj mojim kolegom v klube SMER - sociálna demokracia, aby sme v prvom čítaní tento zákon podporili.
Myslím si, že teraz štandardne postupoval pán minister, bola zriadená pracovná komisia, kde boli aj sociálni partneri, to znamená odborári, zamestnávatelia, mali sa možnosť vyjadrovať. Spravila sa koncepcia zavedenia režimu skrátenej práce. Táto vychádzala pri príprave samotného návrhu zákona, ten bol spracovaný na úrovni rezortu. Bol daný do medzirezortného pripomienkového konania, no ale tam začína náš problém.
Najmä zásluhou rezortu financií a hospodárstva došlo k podstatnej zmene základnej filozofie toho prvotného návrhu. Minimálne také dve dôležité veci, je, vypadla stade úplne pomoc pre samostatne zárobkovo činné osoby, to znamená živnostníkov. Mne sa to nehovorí ľahko, ale treba si stále uvedomiť, že na Slovensku je ešte stále dosť živnostníkov z donútenia. To znamená plus-mínus robia skoro takú istú prácu ako zamestnanec, nejaký odborník možno aj niekde na sústruhu, ale robí to ako živnostník, pretože inú možnosť voľby nemali, a to aj napriek tomu, že sa podmienka závislej práce v Zákonníku práce predtým sprísňovala. O to je to možno zložitejšie a každopádne táto skupina, ona musí byť nejako riešená, možno cez iný nástroj, ale aj živnostníci, je ich strašne veľa a nám na nich záleží, aby ich kríza jednoducho nepoložila.
Ale čo je najdôležitejšie, samostatný fond, ktorý mal byť na tento účel vytvorený, nakoniec vytvorený nebol. To znamená, prostriedky budú hradené cez fond poistenia v nezamestnanosti. No, treba povedať jednu vec, že jednoznačne už teraz vyplýva, že do tohto fondu bude musieť, v úvodzovkách, naliať peniaze štát, aby mohla byť tá pomoc realizovaná. Možnože teraz je vhodná chvíľa aj povedať, ako to vyzerá napríklad z minulého roku.
Rok 2019 v Sociálnej poisťovni - vynikajúci. Po prvýkrát v histórii Slovenska vyrovnané hospodárenie na strane príjmov a výdajov. Samozrejmá vec, že udalosti minulého roku si priniesli aj svoju daň a z toho vyplýva aj moje riziko, ktoré tu chcem pomenovať, ktoré súvisí hlavne s hlavným cieľom dôchodkového poistenia, a to sú starobné dôchodky.
Jak to vyzeralo za prvých desať mesiacov minulého roku? Bolo potrebné vykryť schodok fondu starobného poistenia o 1,3 mld. To znamená, to sú prostriedky, ktoré do tohto fondu nenatiekli a bolo ich treba riešiť iným spôsobom. Riešilo sa to tak, že 525 mil. eur išlo z rezervného fondu na dôchodky, ďalej 530 mil. eur sa presunulo z fondu invalidného poistenia, za ďalšie 125 mil. práve z toho fondu, ktorý budeme teraz systémovo riešiť, to znamená z nezamestnanosti, a 80 mil. z úrazového poistenia.
Áno, zákon umožňuje presúvať prostriedky z tých prebytkových fondov do tých nedostatkových, ale aj tak sú tu jednoducho veľmi veľké riziká a na tie chcem upozorniť, a to bude dôležité aj z hľadiska toho ďalšieho obdobia, aby týmto pozitívnym činom, ktorý pripravujeme, sme neurobili niečo, že klasickí starobní dôchodcovia nebudú mať na dôchodky. Jednoducho musíme sa stotožniť s tým, že rozpočet na začiatku vždy každého roka alebo keď sa bude tu schvaľovať, bude musieť rátať aj s tým, že musí vykryť ten deficit a zabezpečiť, aby ten fond starobného dôchodkového poistenia bol naplnený a aby každý jeden zo zákona, čo má nárok na starobný dôchodok, ho celkom prirodzene aj dostal.
To riziko tu je a na to riziko každopádne je treba teraz jednoducho upozorniť. Trošku ma mrzí, že tie pripomienky, ktoré boli v tom medzirezortnom pripomienkovom konaní zo strany sociálnych partnerov, neboli akceptované, ale kladne hodnotím to, že sa nakoniec na hospodárskej rade dohodli. To už dávno nebolo, a preto v plnej miere to v tomto prípade akceptujem, ale aj tak chcem povedať, že sme pripravení s nimi ešte naďalej komunikovať a keby prišlo k dohode ďalších vecí, ktoré by mohli vylepšiť ten zákon, pred tým druhým čítaním, celkom iste by sme sa o tom potom na výbore pred tým ďalším procesom mohli baviť.
No a posledná taká moja skoro až prosba, máme tu jeden veľmi dôležitý dokument, ktorý sa volá plán obnovy. Máme pred sebou ešte nejaké prostriedky, ktoré sú v operačných programoch, možnože v tejto chvíli je dôležité povedať, že bola jedna veľmi veľká chyba, že sa vo vláde neurobil ten pozitívny krok a že sa nepresunuli z operačných programov, kde je problém s ich čerpaním, prostriedky do sociálneho fondu, pretože mohli byť zabezpečené náklady, ktoré s týmto súvisia, z európskych prostriedkov. Bola by to veľmi veľká pomoc, pretože v tomto prípade hovoríme za desať mesiacov o 1,3 mld. To znamená, že za dvanásť mesiacov to môže byť 1,5 mld. A tá 1 mld., keby sa bola bývala už vtedy presunula, mohla byť veľmi efektívne, cielene použitá, a treba povedať, že použitá systémove. Lebo obávam sa, že ten fond v nezamestnanosti na tento účel, pretože, čo je dôležité, toto nie je nejaký operatívny program, to je trvalý, ktorý s týmto zakladáme, bude ešte asi, asi veľmi potrebný, pretože súhlasíte so mnou, že tá kríza a pandémia úplne neustupuje.
No a obávam sa ešte jedného obdobia, keď skončia všetky tie podpory, prvá pomoc plus plus, dvakrát plus, môže prísť práve to obdobie, že tie dva mesiace udržia, to im totiž ukladá podmienka na čerpanie týchto prostriedkov tým zamestnávateľom, ktorí využijú tento fond, ale po tých dvoch mesiacoch môžu začať dosť prepúšťať, a to by asi vcelku nebolo to najsprávnejšie, pretože príde práve obdobie, kedy bude treba urobiť všetko pre to, aby sa ekonomika oživila, aby sme sa dostali do tých čísiel, ktoré tu boli v roku 2019, a možno práve v tom období bude treba firmám pomôcť aj iným spôsobom, ale pod podmienok ďaleko väčšej udržateľnosti ako len dva mesiace.
Ešte raz, klub SMER - sociálna demokracia podporí v prvom čítaní tento návrh zákona, ale zároveň oznamujem, že budeme mať ambíciu pripraviť nejaké doplnky, ktoré by vylepšili tento návrh zákona pre druhé a tretie čítanie.
Ďakujem.

Pán poslanec, otvorili ste dve otázky, na ktoré by som chcel zareagovať, ktoré ste označili nejakým spôsobom za sporné alebo diskutabilné.
Prvá vec je, prečo tam nie sú živnostníci. Živnostníci tam nie sú z toho dôvodu, že my sme od začiatku chceli, aby boli súčasťou tohto systému. Akurát sa ukázalo, že 80 % živnostníkov platí iba minimálne odvody. A keď sme prepočítali z minimálnych odvodov tých 80 % živnostníkov alebo teda SZČO vo všeobecnosti, aká by im vychádzala podpora z toho istého fondu, ako zamestnávatelia môžu dostávať pomoc na svojich zamestnancov, tak by to bolo strašne málo. Preto sme sa rozhodli po dohode nakoniec, všetci akceptovali aj vrátane sociálnych partnerov, že na to urobíme zvláštnu schému.
Predpokladá sa, zatiaľ je teda taký predpoklad, že od toho 1. 1. by zostala nejakým spôsobom nastavená tá schéma z Prvej pomoci tak, ako sú tí živnostníci alebo SZČO v dvoch kategóriách podporovaní doteraz, že toto by zostalo v platnosti alebo, alebo veľmi obdobná schéma ako vlastne trvale zapnuteľná vždy, keď by prišla kedykoľvek takáto kríza.
A druhá vec, to, čo ste spomínali, že ako to financovať. Boli dve možnosti, odkladať 150 mil. ročne a za desať rokov by tam bolo dostatok peňazí, teraz by som to povedal, na takúto krízu, alebo tých 150 mil. každý rok používať na sociálnu pomoc ľuďom a v prípade, ak takáto kríza o 10 rokov príde, zobrať, tak ako teraz, predať štátne dlhopisy a financovať to z pôžičky v tom momente.
Zvolili sme si to, že chceme, aby každoročne tých 150 mil. eur bolo používaných v prospech ľudí a v prospech sociálnej pomoci pre ľudí.

Ďakujem pekne za slovo. Ja sa chcem práve pánovi predkladateľovi, ešte pánovi Krajniakovi poďakovať za tento návrh zákona, pretože tu podľa mňa máme návrh zákona a právnu úpravu s jasnými pravidlami a definíciami, ktorá rieši podporu a udržanie zamestnanosti v časoch, ktoré nie sú vôbec jednoduché, a krytie a rieši krytie mzdových nákladov.
Riešenie krytia mzdových nákladov predstavuje nočnú moru pre mnohých. Pomoc podľa predkladaného návrhu zákona dostanú tí, ktorí dodržiavali pravidlá a boli voči nášmu štátu féroví. Je potrebné vyzdvihnúť, že pomoc štát nielen dáva, ale sa stará aj o udržateľnosť pracovných miest, ktoré budú podporené, a pre nás všetkých, štát a firmy, ako aj ľudí je predsa najlepším riešením, keď ľudia môžu pracovať a vytvárať hodnoty pre seba a našu spoločnosť.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Veľmi stručne. V podstate, pán poslanec Krajniak, my sme sa zhodli v tom, že je potrebné pre živnostníkov hľadať nejaký iný model, ktorý by riešil tú otázku. Viete, ale na druhej strane, ja sa pamätám, ako sme ťažko presviedčali živnostníkov vtedy, keď sme sa bavili o otázke odvodov, čo vlastne tie minimálne majú byť. Jednu dobu sme sa dostali, že živnostníci nejakých 60 % platilo stále minimálne odvody a 40 % platilo objektívne, pretože pri jednoduchom účtovníctve si ten živnostník urobí ten hospodársky výsledok, prepáčte za výraz, aký chce. Možnože aj toto by ich mohlo mobilizovať pre to, aby platili iné odvody do dôchodkového zabezpečenia, pretože by mali istú garanciu, ktorá by sa im mohla v tomto prípade vrátiť.
Čo sa týka tých pravidiel, pani poslankyňa, áno, ja vítam, podporujem, som rád, že tie pravidlá sú tam jednoducho zadefinované. Spomenul som aj tú udržateľnosť, ktorá je veľmi dôležitá. Ale aj napriek tomu možno ako od ľavicového politika by to ani celkom nemalo byť. Je tam jedna podmienka, ktorá súvisí s podmienkou zaplatenia poistného pre Sociálnu poisťovňu. Viete, ale teraz žijem trošku v ťažšom, zložitejšom období. Ja by som možno hľadal aj nejaký iný mechanizmus, ak niekto neuhradil z nejakých objektívnych dôvodov, aby, preboha, netrpelo, ja neviem, stovky alebo viac ľudí, ktorí sú tam zamestnancami, že tú podporu nejakú nedostane a v tom prípade bude prepúšťať. Ľudia prídu do, do úradov práce. To znamená, že tu treba byť v tejto chvíli jednoducho trošku, trošku inak rozmýšľajúci a každopádne brať aj to, že nezaplatenie, pokiaľ nie je neúmyselné a má svoje opodstatnené dôvody, by malo byť zohľadnené. Nehovorím v súvislosti s kurzarbeitom, ale v súvislosti s nejakou Prvou pomocou, možno trikrát plus.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, pán predkladateľ teda, pán spravodajca, máme tu tak dlho očakávaný vládny návrh zákona o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých predpisov. Súhlasím s predrečníkom s pánom Richterom ako s bývalým dlhoročným ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý túto problematiku naozaj veľmi precízne ovláda. A do značnej miery budem aj súhlasiť s týmto predkladaným návrhom zákona, nakoľko v tomto čase, v tejto zložitej ekonomickej a sociálnej situácii je veľmi potrebné a dôležité tento zákon minimálne v prvom čítaní, ako tuná bolo povedané a spomenuté, posunúť. Treba ho prijať a posunúť do druhého čítania a to hneď z niekoľkých dôvodov.
Tento zákon, ak by bol po určitých pripomienkach, na ktoré tu bude určite čas a priestor, vylepšený a zlepšená jeho terajšia legislatívna forma a podoba, bude mať veľkú zásluhu na tom, že udržíme určitý počet pracovných miest. To znamená, pre našu ekonomiku je v tejto ťažkej dobe viac ako dôležité pracovné miesta udržiavať, nie o nich prichádzať alebo z dôvodov ťažkej finančnej situácie likvidovať.
Zákon o skrátenom pracovnom čase, v krátkosti taký kurzarbeit alebo práce na skrátený úväzok, je naozaj, ako povedal pán minister Richter, modelom tým nemeckým. Aj keď tiež musím súhlasiť, že od toho nemeckého sa v určitých momentoch a určitých tézach značne líši. Kvitujem, že k tomuto návrhu zákona boli prizvaní a prizvané rôzne skupiny, ktoré k tomuto zákonu mali naozaj čo povedať. Čiže odborná verejnosť sa mohla značne podieľať na príprave tohto zákona.
Čo sa však týka živnostníkov alebo SZČO, tak na týchto sa v tomto zákone nemyslelo, ale bolo tu už v pléne spomenuté z úst exministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Krajniaka, že títo živnostníci budú riešení samostatnou úpravou, bude pre nich pripravený nejaký samostatný systém. Čiže ak tento samostatný systém naozaj príde, tak ja som veľmi zvedavý, akým spôsobom systém bude riešiť samostatne zárobkovo činné osoby, pretože tých je na Slovensku 221-tisíc. V roku 2020 ich bolo toľko, takže je to naozaj masa ľudí, ktorí sú veľmi potrební, a sú to, by som povedal, takou chrbtovou kosťou našej ekonomiky.
Pán minister, teda pán exminister Richter tuná spomenul to, čo je v tomto zákone dosť veľkým problémom, a to je starobný fond, teda starobný dôchodkový fond. Tento fond je naozaj vo veľkom ohrození, pretože demografická krivka slovenskej populácie každým rokom rastie, ale v tom takom negatívnom zmysle, pretože počet pracujúcich osôb je každým rokom neúmerne nízky k počtu narastajúcich dôchodcov. Čiže každým rokom na jedného dôchodcu pracuje menší počet ľudí a táto krivka je naozaj veľmi neúnosná a musíme sa začať zamýšľať, ako tieto neblahé účinky na ekonomiku krajiny, ako je Slovenská republika, čiže malej krajiny, začať riešiť a skúšať možno aj iné formy, akým spôsobom sa k tomuto dopracovať, aby táto nastavená situácia bola aspoň ako-tak udržateľná.
Za poslancov z hnutia REPUBLIKA však môžem povedať, že v prvom čítaní tento zákon určite podporíme a budeme čakať vlastne na ten priestor, na ten čas, kedy určite v pripomienkovom, v rezortnom pripomien... medzirezortnom pripomienkovom konaní budú zapracované postrehy, doplnky alebo iné veci, ktoré tento zákon vylepšia. Ale aj napriek tomu, že ho podporíme, mám tu niekoľko výhrad.
Napríklad v § 3, tu by som sa chcel zamyslieť nad podmienkou si splnenia záväzkov voči Sociálnej poisťovni. Bolo tu už spomenuté, že štát by v tejto situácii mal naozaj podporiť firmy aj určitým odbremenením sociálnych odvodov. Napríklad terajší odklad, to je v podstate len taký balvan, ktorý, ktorý pred sebou tieto firmy tlačia a daný problém to v skutočnosti naozaj nerieši. V skutočnosti sa to iba nabaľuje. Čiže bolo by dobré sa nad tým minimálne zamyslieť a z pozície vlády hľadať vhodné riešenie.
Náhrada mzdy je naozaj veľká pomoc, ale treba sa zamyslieť aj nad jej výškou a hlavne nad výškou odvodov. Myslím si, že toto by zamestnávatelia a najmä samostatne zárobkovo činné osoby prijali ako veľké odbremenenie, čo si myslím, že naozaj by sa tak aj stalo.
V § 4 stojí vlastne za takú dosť závažnú myšlienku začať sa zaoberať odbyrokratizovaním, čiže veľkou byrokraciou, ktorá tuná vládne. Stačí sa však len pozrieť na aktuálnu situáciu, kedy firmy mali obrovské problémy s vypĺňaním žiadostí. Bol to naozaj jeden veľký organizovaný chaos, ktorý spôsoboval frustráciu, pretože je rozdiel mať vo firme 20 zamestnancov a rozdiel je mať 800 zamestnancov, kde viac než polovica týchto zamestnancov musela ísť na prekážky.
Myslím, že toto by bolo vhodné a potrebné naozaj zjednodušiť a, samozrejme, si k tomu treba sadnúť, hľadať vhodné riešenia, prebrať to naozaj dopodrobna, do hĺbky a určite nájsť jednoduchší spôsob, čiže všetko zjednodušiť, aby to bolo pre tie dané firmy oveľa jednoduchšie sa k daným veciam dostať.
A poslednou takou vecou, ktorej by som sa chcel dotknúť, v § 8, kde je taká stať. Firma, ktorá napríklad krízu nezvládne a musí ísť do konkurzu, prípadne bude nútená zrušiť svoju činnosť. To znamená, že tu sa rieši náhrada mzdy iba do výšky 60 % a nie na 100 %. A pokiaľ firma v čase krízy neprodukuje žiadne peniaze, čerpá vlastne z vlastných zásob, ktoré si vytvorila v čase, kedy tie vlastne, tú vlastne ziskovosť mohla, mohla, mohla prevádzkovať alebo nejako si ju zabezpečiť, tak vlastne táto firma musí doplatiť odvody, prípadne ešte aj časť mzdy, a to sa tuná nerieši. A neriešia sa tu ani ďalšie náklady, čiže, ktoré majú vlastne firmy na každomesačnej báze, čiže spomeniem nejaký prenájom, splátky za stroje alebo sú tam ešte nejaké záväzky k externým firmám.
Čiže sú tu nejaké výhrady, ale hovorím, je dôležité tento zákon z prvého čítania posunúť do druhého čítania a potom by sme sa skúsili možno o tom nejakým lepším, starostlivejším spôsobom baviť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Edo, veľmi správne si poukázal na zníženie byrokracie. V programovom vyhlásení vlády sa jasne píše alebo je to záväzok znížiť byrokraciu. Tak si myslím, že nemusíme sa na to pozerať, že je to v ich vlastnom záujme, aby dodržiavali sľuby, ktoré dali.
Ja sa nečudujem živnostníkom, že si upravujú hospodársky výsledok a tým aj odvody. Dámy a páni, v dnešnej dobe byť živnostníkom je tak ťažké, že oni nie dvakrát, ale päťkrát obrátia každé euro skôr, ako ho minú. Tak teraz im vyčítať, že je to ich chyba, keď oni žijú od výplaty po výplatu a majú sa veľakrát, veľakrát horšie ako radoví zamestnanci niekde vo fabrikách. Mali sme rýchlo hľadať nejaký spôsob ako týmto stovkám tisíc ľudí pomôcť.
A na záver, Edo, všetko najlepšie k dnešným meninám.

Ďakujem pekne za slovo. No, ja veľmi stručne. Pán poslanec, zhodli sme sa v podstate v tej základnej myšlienke alebo k prístupu k tomu zákonu, to nechcem tieto veci opakovať.
Snáď jedna vec ma zaujala, ktorá si myslím, že by mala byť vo veľmi krátkej dobe otvorená a mala by sa k nej viesť veľmi odborná diskusia. To je otázka tej byrokracie alebo antibyrokracie. Viete, pritom keď dnes spájame fond nezamestnanosti, z ktorého sa má platiť prvých šesť mesiacov človekovi, ktorý splní podmienky, to znamená, odpracuje istú dobu a potom mu šesť mesiacov štát pomáha, do tohto fondu dávame v podstate kurzarbeit, ako je to už niečo úplne iné.
Za ďalšie, keď my môžme z jedného fondu do druhého posunúť prostriedky, pokiaľ niekde chýbajú, možno si je treba postaviť otázku, či nedozrel čas, či sú ešte stále aktuálne tie fondy, či to netreba riešiť iným spôsobom. Ja som osobne presvedčený, že áno, pretože pokiaľ naďalej ostane možnosť presúvať z prebytkových fondov do tých, ktoré sú, ktoré nie sú dofinancované, je to úplne jedno, či tie fondy budú, alebo nebudú. To je skôr otázka potom aj menšej administratívy pri zamestnávateľovi, pri odvádzaní a tak ďalej. To znamená, že toto je otázka, ktorá je, ktorá je celkom pred nami a ktorá je aktuálna už aj s tým, že do fondu nezamestnanosti dávame niečo, čo úplne s ním nesúvisí, ale je potrebné jednoducho niekde ten kurzarbeit "upratať", keď sme nevytvorili samostatný fond.
Takže otázka možno taká, že začať odbornú diskusiu k téme potrebe fondov pre budúcnosť.