28. schôdza

4.5.2021 - 28.5.2021
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

6.5.2021 o 17:08 hod.

JUDr. PhD.

Boris Susko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 16:15

Ján Blcháč
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 11. júna 2021 a gestorský výbor do 14. júna 2021.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

6.5.2021 o 16:15 hod.

Ing. PhD.

Ján Blcháč

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 16:17

Martin Beluský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi uviesť posledný návrh zákona na tejto schôdzi z nášho poslaneckého klubu.
Ako som uviedol v úvode, cieľom tohto zákona je stanoviť limity pre organizácie verejnej správy. V súčasnej legislatíve táto problematika už je, už je nejakým spôsobom upravená, avšak upravuje sa len pre štátne rozpočtové a štátne príspevkové organizácie a nijakým spôsobom sa nerieši prenájom, pričom zároveň tieto limity sa ustanovujú nariadením vlády.
My v tomto predloženom návrhu zákona rozširujeme okruh povinných subjektov na všetky subjekty verejnej správy a na všetky organizácie, ktoré sú subjektmi verejnej správy zriadené alebo založené, čiže mnohonásobne viacej subjektov.
Návrh reaguje na tendenciu, ktorá má stúpajúci charakter zneužívať verejné zdroje pri nákupe a prenájme osobných motorových vozidiel zo strany predstaviteľov subjektov verejnej správy. Naposledy sme mali možnosť čítať zverejnenú informáciu, že pán podpredseda vlády Holý využíva na svoje pracovné účely 150-tisícový Mercedes s výkonom 600 koní. Myslím si, že je absolútne neadekvátne najmä pre to, akým spôsobom verejnosť sa pozerá na nás predstaviteľov vlády alebo parlamentu, alebo iných organizácií, aby sme im jednoducho nedávali takýto veľmi zlý príklad.
Pri nákupe a prenájme áut príslušní funkcionári často uprednostňujú vlastné subjektívne túžby pred objektívnymi potrebami. Výsledkom tejto praxe je neefektívne, neúčelné a nehospodárne využívanie verejných zdrojov vedúce k nadmernému zaťažovaniu verejného rozpočtu. Zavedením prísnejšej regulácie nákupu a prenájmu osobných motorových vozidiel spolu s exaktným vymedzením limitov pre jednotlivé skupiny predstaviteľov subjektov verejnej správy zákonite povedie k nakupovaniu a prenájmu lacnejších, no pritom funkčne plne postačujúcich vozidiel. Tým sa okrem úspory verejných financií dosiahne aj priblíženie dotknutých verejných funkcionárov a ostatných zamestnancov verejnej správy k životom, k potrebám a k možnostiam daňových poplatníkov. Možno aj takáto zmena by mnohých v súčasnosti od reality vzdialených verejných funkcionárov dokázala vrátiť naspäť na zem k požiadavkám a k poslaniu verejnej služby.
Výška navrhnutých cenových stropov zohľadňuje nielen skutočnosť, že osobné motorové vozidlo by malo zodpovedať spoločenskému statusu zastávanej funkcie, ale aj skutočnosť, že jeho cena by mala rešpektovať aj možnosti štátneho rozpočtu a životnú úroveň väčšiny obyvateľstva. Zavedenie cenového stropu pre nákup osobných motorových vozidiel považujú predkladatelia za prejav politickej slušnosti voči daňovníkom, z prostriedkov ktorých sa tieto nákupy realizujú. Podľa názoru predkladateľa stanovené limity sú nekom... kompromisné a ústretové s cieľom získať podporu väčšiny poslancov zákonodarného zboru a zabrániť tak nákupom neodôvodnene drahých osobných motorových vozidiel zo strany dosadených alebo zvolených funkcionárov subjektov štátnej správy a územnej samosprávy, resp. štátnych podnikov, pričom do budúcna predkladatelia vidia priestor aj na ďalšie znižovanie týchto cenových stropov.
Tento návrh zákona má jednoznačne pozitívny vplyv na štátny rozpočet a práve takéto zákony v súčasnosti potrebujeme, aby sme štátny rozpočet začali odľahčovať o zbytočné výdavky, aby sme našli priestor na jednak konsolidáciu dlhu a na podporu rodín, ktoré asi túto podporu od nás potrebujú úplne najviac.
Ďakujem pekne za pozornosť a takisto ďakujem za podporu pri hlasovaní.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

6.5.2021 o 16:17 hod.

Ing. PhD.

Martin Beluský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:21

Rastislav Schlosár
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja by som uviedol jeden konkrétny príklad, ako by mohol tento náš návrh zákona pomôcť šetriť finančné prostriedky daňových poplatníkov. Ide o príklad, ktorý sa stal relatívne nedávno, bola vymenovaná nová vláda prezidentkou republiky, no a jednotliví ministri prichádzali na svojich super luxusných autách do prezidentského paláca, no a v podstate všetkých ministrov tromfol minister vnútra Mikulec, ktorý sa doviezol na super luxusnom Mercedese S 500, ktorý má obstarávaciu cenu niekde okolo 160-tisíc euro. 160-tisíc euro! Síce neskôr vysvitlo, že toto vozidlo nie je v majetku, v majetku štátu, a neni ani prenajaté, že bolo iba vypožičané, ale zasa vysvitlo aj to, že bolo vypožičané len na obdobie 30 dní ako súčasť hromadného testovania vozidiel, pretože na ministerstve vnútra sa pripravuje, pripravuje obnova vozového parku. To znamená, že niekde nejakí úradníci na ministerstve alebo priamo sám minister chystá nákup super drahých limuzín pre ministerstvo vnútra a možno sa dočkáme toho, že sa budú kupovať možno jedna limuzína, možno 2-3 v hodnote 160-tisíc eur.
A teraz keď sa pozrieme na náš návrh zákona, ktorý hovorí o tom, že ministri by sa mohli, alebo teda pre ministrov by sa mohli obstarať vozidlá v hodnote maximálne 33-tisíc eur, tak vidíme, že ten rozdiel je obrovský oproti tým 160-tisícom eur, a tým pádom naozaj by sme ušetrili len pri tomto jednom prípade obrovské finančné prostriedky.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.5.2021 o 16:21 hod.

Mgr.

Rastislav Schlosár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:23

Marek Kotleba
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Treba si povedať, že tie obrovské sumy, za ktoré sa kupujú tie vozidlá, sú vozidlá, ktoré sú sériové, prípadne s nejakou špeciálnou výbavou. Nejde o vozidlá špeciálne, ktoré by napríklad mohol využívať prezident alebo prezidentka, prípadne nejaká návšteva s nejakým, s nejakým pancierovaním a podobne. A preto sme si mohli aj všimnúť, že v minulosti boli veľké kauzy, keď predsedovia samosprávnych krajov, prípadne primátori krajských miest si kúpili autá po 100-tisíc euro a najvzdialenejšia cesta v ich regióne je 100 kilometrov tam a 100 km naspäť, a to už nehovorím ani o, to už nehovorím ani o primátoroch, ktorí sa pohybujú iba v okrese a raz za čas idú niekde do Bratislavy. Čiže naozaj takéto vozidlá sú úplne zbytočné, a tak, ako povedal aj Martin Beluský, veľakrát nešlo o nejaké objektívne potreby konkrétneho úradu alebo samosprávneho kraja, ale išlo o nejaké také osobnostné potreby a takto mrhať štátny rozpočet je naozaj nie na mieste.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.5.2021 o 16:23 hod.

Mgr.

Marek Kotleba

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:24

Martin Beluský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ďakujem kolegom za dovysvetlenie a za príklady, ktoré vysvetľujú, prečo sa snažíme tento návrh zákona predložiť.
Ja len ešte v krátkosti by som chcel uviesť tie kategórie, ktoré sú prílohou novelizovaného zákona. Môžete si to v paragrafovom znení pozrieť, je tam sedem kategórií. Prvá kategória je prezident, resp. prezidentka Slovenskej republiky, druhá kategória je predseda vlády, ministri a ostatní členovia vlády, tretia kategória je generálny prokurátor, riaditeľ Slovenskej informačnej služby, štátni tajomníci, vedúci úradu vlády, riaditeľ Národného bezpečnostného úradu, predsedovia samosprávnych krajov, predsedovia ostatných územných orgánov a tak ďalej, štvrtou kategóriou sú predsedovia ostatných ústredných orgánov štátnej správy, vedúcich služobných úradov ministerstiev, primátorov krajských a okresných miest, námestníkov riaditeľa SIS, prvého námestníka generálneho prokurátora a tak ďalej, piata kategória ostatní primátori miest, starostovia obcí a starostovia miestnych častí, generálni riaditelia, riaditelia sekcií ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, predsedov okresných súdov, okresných prokurátorov, riaditeľov úradov samosprávnych krajov a tak ďalej, šiesta kategória sú prednostovia obecných úradov, predsedov, generálnych riaditeľov, riaditeľov a iných vedúcich rozpočtových organizácií, príspevkových organizácií a preddavkových organizácií verejnej správa a tak ďalej a poslednou, siedmou kategóriou sú ostatní zamestnanci subjektov verejnej správy a organizácií zriadených alebo založených subjektov verejnej správy.
Limity, ktoré navrhujeme, sú, samozrejme, na diskusiu, ale verím, že sa zhodneme na tom, aby sme nejaké limity zaviedli, a hlavne aby sme ošetrili aj tie ostatné organizácie verejnej správy spolu aj s prenájmami.
Ďakujem pekne za podporu.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.5.2021 o 16:24 hod.

Ing. PhD.

Martin Beluský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
28. schôdza NR SR - 3.deň - B. popoludní 2
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 17:08

Boris Susko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Chcel by som veľmi pekne požiadať, keby vzhľadom k tomu, že množstvo bodov okrem toho, že prepadlo, tak množstvo bodov bolo ešte zmenených či už všeobecným súhlasom, alebo aj hlasovaním v priebehu schôdze na iný termín a boli tieto body termínované, keby mohol, keby ste mohli zabezpečiť cez kanceláriu, aby tieto informácie o tom, na ktorý presný termín tieto body boli presunuté, boli zverejnené v programe v schôdze na intranete a internete tak, ako je to zverejňované pri bodoch termínovaných, ktoré sú schválené na začiatku schôdze. Myslím si, že potom by sa aj spravodajcovia, aj predkladatelia vedeli lepšie orientovať v tom, že ktorý bod kedy ide. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

6.5.2021 o 17:08 hod.

JUDr. PhD.

Boris Susko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 17:09

Robert Fico
Skontrolovaný text
Pán predseda, len či ste si nevšimli, že ste predsedom parlamentu? Nič iné. (Povedané so smiechom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

6.5.2021 o 17:09 hod.

doc. JUDr. CSc.

Robert Fico

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 17:10

Anna Zemanová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja chcem len pripomenúť ctenej opozícii, že práve včera večer, keď boli časované body práve z vašej strany, kde všeobecným súhlasom sme vám to umožnili, ja som pripomenula, že aby ste si to dobre všimli, že sme boli ústretoví, a teraz nám to tu dávate na tanier, ako keby tu bol chaos v riadení schôdze. Takže len toľkoto, že ako ste si, pán predseda je predsedom schôdze, ale aj poslanci boli ústretoví k návrhom opozície na to, aby sa vám začasovali body všeobecným súhlasom.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

6.5.2021 o 17:10 hod.

RNDr.

Anna Zemanová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
28. schôdza NR SR - 4.deň - A. dopoludnia
 

Uvádzajúci uvádza bod 9:02

Mária Patakyová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, verejný ochranca práv je tým subjektom v systéme orgánov štátnej moci, ktorého úlohou je poukazovať na ohrozovanie, porušovanie, prípadne neprimerané obmedzovanie základných práv pri výkone verejnej správy alebo pri výkone verejnej moci. Pri prezentovaní výročnej správy za rok 2020 pred plénom Národnej rady sa zameriam na tie odporúčania, ktoré sa viažu k návrhom na zmenu právnej úpravy.
Odporúčania v nadväznosti na pandémiu.
Rok 2020 bol v celosvetovom meradle poznačený pandémiou COVID-19, pričom jednotlivé štáty vrátane Slovenskej republiky prijímali opatrenia na ochranu životov a zdravia ich obyvateľov. Prijímanie opatrení často sprevádzal aj zásah do základných práv a slobôd, a to v takom rozsahu, aké moderné dejiny nášho štátu doposiaľ nepoznali.
K problematike limitácie zákonných oprávnení verejného ochrancu práv v čase pandémie.
Ústava Slovenskej republiky a zákon o verejnom ochrancovi práv predpokladajú, že verejný ochranca práv môže v zákonom vymedzenom rozsahu vykonávať svoju pôsobnosť aj v čase mimoriadnej situácie. Nakoľko fungovanie štátu v týchto režimoch predpokladá posilnenie kompetencií vlády a jej možnosť obmedziť niektoré základné práva spôsobom, ktorý v štandardnom režime nie je možný, identifikovala som v kompetenciách verejného ochrancu práv limitácie. Zákon vymedzil ústavnú kompetenciu verejného ochrancu práv chrániť základné práva a slobody fyzických a právnických osôb v konaní pred orgánmi verejnej správy a ďalšími orgánmi verejnej moci tak, že z pôsobnosti verejného ochrancu práv niektoré orgány taxatívnym spôsobom vyňal. Verejný ochranca práv tak nemôže preskúmavať, napríklad rozhodnutia súdov, prokuratúry, vyšetrovateľov a do jeho pôsobnosti nepatrí ani vláda Slovenskej republiky.
V čase núdzového stavu preto platí, že ak o obmedzeniach základných práv rozhoduje vláda Slovenskej republiky v intenciách ústavného zákona o bezpečnosti štátu, verejný ochranca práv pre nedostatok pôsobnosti voči vláde Slovenskej republiky nemôže tieto obmedzenia preskúmať. Rovnako je v týchto prípadoch limitovaný aj vo vzťahu ku kompetencii podať návrh na Ústavný súd Slovenskej republiky, pretože konanie o súlade rozhodnutia o vyhlásení núdzového stavu podlieha špecifickému režimu podľa § 129 ods. 6 ústavy a v tomto prípade zákon verejného ochrancu práv medzi aktívne legitimované subjekty nezaradil. Z uvedených dôvodov odporúčam pre budúcnosť zváženie posilnenia zákonných kompetencií verejného ochrancu práv v čase núdzového stavu tak, aby mohol poskytnúť účinnú pomoc pri ochrane základných práv v čase, kedy je rovnováha moci v štáte vychýlená, pretože v tomto čase existuje ešte väčšie riziko excesívnych zásahov do základných práv a slobôd, ako keď štát funguje v bežnom režime.
K problematike ústavných záruk pri nastavovaní limitov obmedzovania základných práv a slobôd v krízovej situácii.
Pandémia, ako aj iné krízové či mimoriadne situácie, logicky posilňujú potrebu zefektívnenia rozhodovacích procesov.
Čl. 51 ods. 2 ústavy predstavuje jednu zo základných garancií pred zneužitím krízovej situácie (vyhláseného núdzového stavu alebo výnimočného stavu) na neprimerané a nelimitované obmedzovanie základných práv a slobôd.
Zákonodarca opakovane a vo viacerých právnych predpisoch rozšíril oprávnenia orgánov výkonnej moci. Úradu verejného zdravotníctva bola priznaná kompetencia, v prípade zákonom len všeobecne formulovaného ohrozenia verejného zdravia, nariadiť zákonom bližšie nešpecifikované "ďalšie nevyhnutné opatrenia na ochranu verejného zdravia, ktorými môže zakázať alebo nariadiť ďalšie činnosti v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas". Táto kompetencia sa pritom neviaže na vyhlásenie krízovej či mimoriadnej situácie, ide teda o kompetenciu, ktorú bude mať Úrad verejného zdravotníctva k dispozícií aj počas bežného stavu.
V intenciách doručených podnetov som zistila možný nesúlad predmetnej kompetencie s ústavou a možné obmedzenie základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb, ktorých práva môžu byť a boli na základe tejto kompetencie obmedzované ukladaním povinností. Preto som iniciovala konanie o súlade právnych predpisov pred Ústavný súdom Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu odporúčam iniciovanie zmeny právnej úpravy, ktorej výsledkom bude zadefinovanie oprávnení Úradu verejného zdravotníctva v súlade s princípmi predvídateľnosti a právnej istoty ich adresátov.
Nariaďovanie izolácie a karantény.
Problematika pozbavovania osobnej slobody opatreniami Úradu verejného zdravotníctva sa prelína s podstatnou časťou mojej činnosti počas prvej, ako aj počas druhej vlny pandémie ochorenia COVID-19. Preskúmajúc dotknutú právnu úpravu zákona o ochrane verejného zdravia, týkajúcu sa právomocí Úradu verejného zdravotníctva v intenciách doručených podnetov, som zistila nedostatky závažného charakteru nasvedčujúce tomu, že či už v kontexte nariaďovania izolácie v štátom určených zariadeniach alebo aj v domácnosti, môže dochádzať k porušovaniu základného práva fyzických osôb na osobnú slobodu v jeho ústavnom, ako aj v medzinárodnoprávnom kontexte. Ide najmä o nasledujúce nedostatky:
-nejasnosť samotnej kompetencie pozbaviť osobu osobnej slobody;
-absencia záruk proti svojvôli orgánu disponujúceho právomocou pozbaviť osobu osobnej slobody;
-absencia akejkoľvek úpravy maximálnej dĺžky pozbavenia osobnej slobody izoláciou, nútenou izoláciou alebo karanténou, možností a podmienok jej predlžovania;
-absencia úpravy podania žiadosti o ukončenie nariadenej karantény či izolácie;
-absencia úpravy komplexného, účinného a dostupného prostriedku súdneho prieskumu pozbavenia osobnej slobody nariaďovaného orgánom výkonnej moci;
-absencia úpravy informačnej povinnosti a povinnosť poučenia vo vzťahu k osobám pozbaveným osobnej slobody.
Uvedené nedostatky, ich závažnosť, ako aj skutočnosť, že kompetencia Úradu verejného zdravotníctva pozbaviť osobu osobnej slobody nie je len jednorazová a nie je ani viazaná na krízovú situáciu, ma viedla k iniciovaniu konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.
Z uvedeného dôvodu odporúčam prijatie zmeny právnej úpravy, ktorá zadefinuje konkrétne podmienky nariaďovania izolácie a karantény, vychádzajúce z princípu subsidiarity, a zároveň poskytne adresátom povinností súvisiacich z nariadenou izoláciou a karantény možnosť adekvátnej právnej ochrany.
Problematika - "Faktúry" za tzv. štátnu karanténu.
Prvá vlna pandémie ochorenia COVID-19 bola sprevádzaná pozbavovaním osobnej slobody osôb vstupujúcich na územie SR formou štátnej karantény, pričom po ukončení pozbavenia osobnej slobody boli dotknutým osobám vystavené „faktúry“ na úhradu za náklady spojené s tým, že boli podrobené izolácii v štátom určených zariadeniach, ktoré boli určené Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky paušálne vo výške 13 euro na deň pobytu. Nešlo o zanedbateľné sumy, obzvlášť pri osobách, ktoré strávili v štátnej karanténe väčšinu mesiaca (napríklad 25 dní), a teda stratili možnosť pracovať, získať príjem, nehovoriac o rodinách s malými deťmi, kedy rodičia detí zo zákona niesli finančnú zodpovednosť za deti.
Poukazujem aj na skutočnosť, že občania Slovenskej republiky majú okrem iného aj ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie pri krátkodobej nespôsobilosti na prácu. Štát na jednej strane osobám, ktoré nemohli z dôvodu nariadenej izolácie alebo karantény vykonávať prácu, formálne garantoval primerané hmotné zabezpečenie, toto právo však de facto vyprázdnil uložením povinnosti nahradiť náklady nariadenej izolácie, a to potenciálne aj vo vyššej miere ako bolo poskytnuté primerané hmotné zabezpečenie. Takýto postup považujem za ústavne neakceptovateľný.
S ohľadom na uvedené nedostatky som v tejto veci iniciovala konanie o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov odporúčam prijatie zmeny právnej úpravy, ktorej výsledkom bude zrušenie povinnosti adresátov protipandemických opatrení hradiť náklady, ktoré vznikajú v súvislosti s ich realizáciou.
K problematike mimocovidových odporúčaniach. "Vyhradené priestory" na policajných oddeleniach.
K obmedzeniu osobnej slobody jednotlivca môže dôjsť len spôsobom, ktorý ustanovuje zákon a z dôvodov, ktoré ustanoví čl. 5 ods. 1 dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. Osoby, ktoré boli obmedzené na osobnej slobode, nemožno umiestňovať do priestorov, ktoré na to nie sú zákonom určené. Právny poriadok Slovenskej republiky príslušníkom Policajného zboru neumožňuje osobu umiestniť do iného priestoru ako cely policajného zaistenia, tak ako ustanovuje to zákon o Policajnom zbore. Na problematiku tzv. “vyhradených priestorov” upozorňuje inštitúcia verejného ochrancu práv od roku 2016.
Systémové riešenie problému policajnej praxe umiestňovania osôb do "vyhradených priestorov“ tkvie v legislatívnej úprave, ktorá by problém "vyhradených priestorov“ vyriešila. Deklarovaná zmena právnej úpravy je podľa vyjadrenia zástupcov Prezídia Policajného zboru plánovaná v lete roku 2021.
Dôkladné osobné prehliadky väzňov.
Práva osôb nachádzajúcich sa vo výkone trestu odňatia slobody sú už zo samotnej povahy trestu výrazne obmedzené, jedným z najvýraznejších zásahov do práv týchto osôb je vykonanie tzv. dôkladnej osobnej prehliadky. Medzinárodné štandardy apelujú, aby boli dôkladné osobné prehliadky vykonávané čo najšetrnejšie, napríklad tzv. dvojkrokovou formou. Viacero odsúdených sa na mňa obrátilo s podnetmi, v ktorých namietali, že dôkladné osobné prehliadky sa vykonávajú rutinne a bez využitia dvojkrokovej metódy.
Po preskúmaní týchto podnetov som konštatovala porušenie základného práva podávateľov, pričom som požiadala ministerstvo spravodlivosti o zmenu príslušnej právnej úpravy. Ministerstvo spravodlivosti sa stotožnilo s viacerými z mojich odporúčaní a deklarovalo, že budú premietnuté do zmeny právnej úpravy.
Kontaktné návštevy v ústavoch s prísnym stupňom stráženia.
V oblasti väzenstva som preskúmala podnety podávateľov, ktorí namietali, že počas výkonu trestu odňatia slobody v prísnom režime stráženia nemôžu prijímať kontaktné návštevy, návštevy kontaktným spôsobom, teda bez deliacich prvkov. Po analýze som dospela k záveru, že takto nastavená právna úprava predstavuje neprimeraný zásah do práva podávateľov na súkromný a rodinný život a obrátila som sa na ministerku spravodlivosti Slovenskej republiky s odporúčaniami na zmenu. Tieto odporúčania a návrhy sú v súlade s odporúčaniami Výboru CPT a verím, že budú Slovenskou republikou akceptované.
Národný preventívny mechanizmus.
Za jeden z najväčších systémových nedostatkov vo väzenskom systéme, ale aj v iných zariadeniach, kde dochádza k obmedzeniu osobnej slobody, považujem absenciu národného preventívneho mechanizmu, ktorý slúži na posilnenie prevencie zlého zaobchádzania, a je cieľom Opčného protokolu k dohovoru OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu, alebo trestaniu. Podstata tohto preventívneho mechanizmu spočíva v systematických návštevách miest, kde sú alebo môžu byť osoby obmedzené na slobode. Tieto návštevy realizuje nezávislá inštitúcia, ktorá okrem právnych kapacít disponuje aj odborníkmi z oblasti medicíny, psychológie, pediatrie či geriatrie. Slovenská republika ako jeden z posledných štátov v Európskej únie opčný protokol doposiaľ neratifikovala, a preto apelujem na Národnú radu, aby ratifikáciu pred, aby dala súhlas s jej ratifikáciou.
Československé dôchodky.
Výrazná časť podnetov doručených Kancelárii verejného ochrancu práv v roku 2020 sa týkala sociálneho zabezpečenia a v rámci nich problematika československých dôchodkov dôchodcov. S účinnosťou od 1. januára 2020 došlo síce k zmene spôsobu výpočtu dôchodkov osôb, ktorí, ktoré patria do skupiny československých dôchodcov, pričom táto zmena sa pozitívne dotkla viacerých poberateľov nielen starobných, ale aj predčasných starobných a invalidných dôchodkov. Slovenská časť dôchodku sa po novom určila ako rozdiel tzv. fiktívnej sumy dôchodku a reálnej sumy dôchodku, ktorý sa v čase vykonania tohto výpočtu osobe vyplácal z Českej republiky. Predpokladom pre tento postup je však to, že sa osobe vypláca dôchodok aj z Českej republiky. To znamená, že sa jedná o súčet dôchodkov z Českej a Slovenskej republiky. A práve tu je, tu je kameň úrazu.
Túto situáciu vnímam z hľadiska zachovania základného práva týchto osôb na primerané hmotné zabezpečenie v starobe za dlhodobo neudržateľné a rovnako neprijateľné z dôvodu ústavných princípov rovnosti a zákazu diskriminácie. Z informácii na SLOV-LEX som sa dozvedela, že sa pripravuje zmena zákona č. 461/2003 Z. z., ktorá reflektuje toto odporúčanie verejného ochrancu práv a reflektuje na situáciu, kedy osoba nepoberá dôchodok z Českej republiky.
Prekvalifikované invalidné dôchodky.
Právna úprava pred 1. januárom 2008 v určitých prípadoch prekvalifikovala invalidný dôchodok na starobný, a to spravidla (nie vždy) v tých prípadoch, keď osoba pred 1. januárom 2008 dovŕšila dôchodkový vek. Základným rysom prekvalifikovania pritom bolo, že sa tieto dôchodky vyplácali zo základného fondu starobného poistenia, rovnako ako „štandardné“ starobné dôchodky. Rovnako sa na poberateľov týchto dôchodkov hľadelo a naďalej hľadí ako na starobných dôchodcov aj na účely platenia poistného v prípade výkonu zárobkovej činnosti. To sa prejavuje tak, že poberatelia týchto dôchodkov nie sú napríklad poistení v nezamestnanosti alebo ani neodvádzajú poistné do systému invalidného poistenia (na rozdiel od poberateľov „štandardných“ starobných štandardných invalidných dôchodkov).
Na účely ostatných ustanovení zákona o sociálnom poistení sú však títo dôchodcovia považovaní za štandardných invalidných dôchodcov, čo v praxi spôsobuje problémy. Domnievam sa preto, že situáciu poberateľov týchto prekvalifikovaných invalidných dôchodkov je potrebné vyriešiť legislatívnym zásahom, ktorým sa definitívne ustanoví povaha akéhokoľvek invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku.
Možnosť „dopracovať roky“ po vzniku invalidity.
V súvislosti s invalidnými dôchodkami sa v roku 2020 na mňa obrátil podávateľ, ktorému nevznikol nárok na invalidný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia. Hoci tejto osobe bola v rámci lekárskej posudkovej činnosti stanovená invalidita, z dôvodu nesplnenia podmienky aspoň 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, nebol jej invalidný dôchodok priznaný. Podávateľ sa rozhodol, že „chýbajúce roky“ dopracuje a následne opätovne požiada o dôchodok. Tak aj učinil, získal vyše 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme, avšak nárok na invalidný dôchodok mu nevznikol.
Na tomto mieste podotýkam, že takéto rozlišovanie období dôchodkového poistenia v závislosti od toho, či išlo o obdobie pred vznikom alebo po vzniku invalidity, balansuje na hrane ústavnej akceptovateľnosti. Z tohto dôvodu odporúčam vykonanie predmetnej legislatívnej zmeny.
Zisťovanie úmrtia opatrovníka na účely vyplácania invalidného dôchodku.
V roku 2020 som sa zaoberala podnetom podávateľky, ktorá namietala postup Sociálnej poisťovne spočívajúci v tom, že oprávnenej osobe sa približne sedem mesiacov nevyplácal invalidný dôchodok. Pri vybavovaní podnetu bolo zistené, že poberateľ invalidného dôchodku bol osobou s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony a jeho opatrovníčkou bola jeho matka. Tá však zomrela a starostlivosť oň prevzala jeho sestra, ktorá požiadala o ustanovenie za jeho opatrovníčku. Súdne konanie trvalo niekoľko mesiacov. Aktuálna právna úprava invalidných dôchodkov a ich poberania explicitne neustanovuje postup Sociálnej poisťovne v týchto prípadoch, ide pritom o existenčné otázky, ktoré osoby obmedzené na spôsobilosti na právne úkony z titulu svojho zdravotného stavu nie sú schopné riešiť samostatne a sú odkázané na pomoc štátu. Aj jednomesačný výpadok príjmov môže ohrozovať život týchto osôb. Je namieste zvážiť doplnenie právnej úpravy tak, aby k takýmto situáciám nedochádzalo.
Materské v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia.
V roku 2020 som na základe viacerých podnetov sa zaoberala aj právnou úpravou nemocenskej dávky materské v prípade príslušníkov a príslušníčok zborov. Zistila som, že príslušníci – otcovia majú horší prístup k materskému v porovnaní s bežnými zamestnancami - otcami. Rovnako som zistila, že všetky príslušníčky a príslušníci zborov, napriek rovnakému odvodovému zaťaženiu a rovnakým podmienkam vzniku nároku na materské majú percentuálne v rozmedzí až do 30 % nižšie materské ako iní rovnako zarábajúci zamestnanci a zamestnankyne. Najciteľnejšie sú tieto rozdiely najmä u osôb s priemernými, prípadne nižšími zárobkami. Súčasne tieto zistenia spochybňujú samotnú myšlienku, na ktorej je postavený osobitný systém sociálneho zabezpečenia, teda zvýhodnenie príslušníkov a príslušníčok zborov vo vzťahu k sociálnemu zabezpečeniu s ohľadom na záťaž spojenú s výkonom ich povolania.
Tieto zistenia ma viedli k podaniu zist... k podaniu podnetu na zmenu právnej úpravy, ktorý však bol ministerstvom vnútra neakceptovaný. Považujúc predmetnú problematiku za dôležitú, obrátila som sa v tejto veci začiatkom 4. novembra 2020 na Ústavný súd Slovenskej republiky.
Tehotenské.
Národná rada v roku 2020 prerokovávala poslanecký návrh zákona, ktorým do zákona o sociálnom poistení a do zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov bola zavedená nová nemocenská dávka – tehotenské. Účelom tejto dávky malo byť finančne podporiť ženy v tehotenstve a pomôcť im znášať zvýšené životné náklady spojené s tehotenstvom. Návrh tohto zákona však opätovne vo vzťahu k spôsobu výpočtu tehotenského rozlišoval medzi tehotnými príslušníčkami zborov a inými tehotnými zamestnankyňami napriek tomu, že ich odvodové zaťaženie a ostatné podmienky vzniku nároku na tehotenské sú v zásade rovnaké. Toto nerovnaké zaobchádzanie posilnilo horšie postavenie príslušníčok zborov – matiek, založené nižšou dávkou materského v porovnaní s inými, bežnými zamestnankyňami. Na predmetný problém som v legislatívnom konaní upozornila vládu Slovenskej republiky, ktorá však tieto poznatky nereflektovala a novela bola následne Národnou radou schválená bezo zmeny. V danej situácii, ak sa nezmení právna úprava, prichádza do úvahy z mojej strany využitie oprávnenia obrátiť sa na Ústavný súd.
Kontrola v zariadeniach sociálnych služieb.
V predchádzajúcom roku mi bolo doručených viacero podnetov, ktoré sa týkali podmienok v zariadeniach sociálnych služieb. Keďže sa týmito otázkami môžem zaoberať len v rámci preskúmavania postupu kontrolných orgánov či orgánov dohľadu, obrátila som sa na príslušné samosprávne kraje so žiadosťou o vykonanie inšpekcie v namietaných zariadeniach. Viaceré samosprávne kraje však zastávajú názor, že podľa zákona o sociálnych službách, nemajú oprávnenie na vykonávanie dohľadu v zariadeniach sociálnych služieb, a preto postúpili moje žiadosti ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny alebo mestám ako zriaďovateľom. Na tieto nedostatky pri kontrole zariadení som upozorňovala už vo svojej správe v roku 2019. Zo súčasných informácií od ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny vyplýva, že sa okrem novelizácie zákona o sociálnych službách pripravuje aj reforma kontroly v zariadeniach sociálnych služieb a vytvorenie inšpekcie.
Právo na pomoc v hmotnej núdzi.
Vo svojej činnosti som sa stretávala aj s podnetmi namietajúcimi porušenie základných práv a slobôd v konaniach súvisiacich s poskytovaním pomoci v hmotnej núdzi, najmä v súvislosti s dávkou v hmotnej núdzi. Situácia vo vzťahu k zákonu je v podstatnej miere ovplyvnená jeho nedostatočnosťou a nejasnosťou právnej úpravy. Ten totiž určuje povinnosť poberateľov dávky v hmotnej núdzi vykonávať určené aktivačné práce a výnimky z tejto povinnosti. Neupravuje však žiadne podmienky určovania/prideľovania aktivačných prác. Neexistujú žiadne zákonom vymedzené pravidlá pre to, či a ktorému poberateľovi príslušný orgán aktivačné práce určí/pridelí, alebo nie. Táto situácia je na hrane ústavnej akceptovateľnosti, keďže v kontexte aktuálnej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu možno podmieňovať finančnú pomoc v hmotnej núdzi len výkonom takých menších aktivačných prác, ktoré nie sú neprimerane ťaživé. Podmienky určovania ich primeranosti však v súčasnej, v súčasnom zákone absentujú.
Odbory profesionálnych vojakov.
Na základe doručeného podnetu som sa zaoberala aj súčasnou úpravou realizácie práva slobodne sa združovať s inými na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov v ozbrojených silách Slovenskej republiky. Zákon o združovaní občanov, ako aj zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov, v súčasnosti v zásade znemožňuje vojakom, na rozdiel od policajtov, organizovať sa v odboroch, pričom účasť v odboroch je dôvodom na ukončenie pomeru profesionálneho vojaka. Profesionálni vojaci sa môžu združovať len v občianskych združeniach s profesijným vzťahom k ozbrojeným silám Slovenskej republiky, ktorých právne a ani faktické postavenie však nezodpovedá postaveniu odborov.
Z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva a Európskeho výboru pre sociálne práva odvodzujem záver, že v prípade príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky je možné prijať reštrikcie vo vzťahu k právu na štrajk či k právu na združovanie v odboroch, ale tieto reštrikcie nemôžu ísť tak ďaleko, že odnímu podstatu dotknutého práva a znemožnia tak profesionálnym vojakom účasť v odboroch bez ďalšieho opatrenia. Keďže som zistila, že namietaná právna úprava môže byť v rozpore s ústavou, ako aj s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky, podala som ministerstvu obrany podnet na zmenu právnej úpravy. Nakoľko ministerstvo obrany nestotožnilo s mojimi návrhmi, rozhodla som sa kvôli posúdeniu súladu predmetnej právnej úpravy, podať návrh na Ústavný súd.
A posledné je mimoriadna správa o riešení environmentálnych záťaží na území Slovenskej republiky.
Tak len vyslovím, stručne zrekapitulujem, že v rámci zisťovania legislatívnych nedostatkov som identifikovala vágne a široko formulovanú možnosť odkladať začatie sanačných prác na odstránení environmentálnych záťaží, ktoré najviac ohrozujú nielen životné prostredie, ale aj život a zdravie všetkých obyvateľov.
Vo svojej mimoriadnej správe som upozornila na uvedený stav poslancov a navrhla, aby zvážili spresnenie a najmä presné časové určenie takto vágne formulovanej legislatívnej úpravy, ktoré by prispelo k rýchlejšiemu odstraňovaniu environmentálnych záťaží. Navrhla som aj ustanovenie presnej lehoty, v ktorej bude vláda Slovenskej republiky povinná rozhodnúť o tom, ktoré ministerstvo ma zabezpečiť vykonanie povinností povinnej osoby, čo prispeje k rýchlejšiemu odstraňovaniu existujúcich environmentálnych záťaží. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Prepáčte, pani verejná ochrankyňa, pán poslanec Gyimesi, prosím, netelefonujte v sále. Pokračujte, prosím.

Patakyová, Mária, verejná ochrankyňa práv SR
Ďakujem veľmi pekne. Zároveň som dala na zváženie ministerstvu životného prostredia a poslancom návrh na zmenu legislatívnej úpravy v § 5 ods. 7 zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže tak, aby zaviazala Slovenskú republiku uskutočniť potrebné kroky na sanáciu zdravie ohrozujúcej environmentálnej záťaže aj prípadoch, keď sa z akýchkoľvek dôvodov nepodarí určiť zodpovednú osobu do určeného času napríklad do dvoch rokov, to je, samozrejme, na úvahu zákonodarcu, a následne umožnila spätne vymáhať náklady vynaložené na sanáciu a environmentálnej záťaže od neskôr určenej povinnej osoby, pôvodcu alebo právneho nástupcu.
V súčasnej situácii pokladám takýto krok za efektívny spôsob, ako účinne posunúť problém desaťročia neriešených záťaží na území Slovenskej republiky. V rámci problematiky sprístupňovania informácií o pravdepodobne environmentálnych záťažiach pre verejnosť som navrhla odstránenie ustanovenia § 20a ods. 2 zo zákona o geologických prácach a podľa informácií, ktoré zazneli na výbore, v súčasnosti je toto odporúčanie predmetom legislatívneho konania.
Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, to sú tie zásadné legislatívne odporúčania, ktoré vyplývajú z výročnej správy za rok 2020 a, samozrejme, k nim dávam do pozornosti aj sumár tých odporúčaní, ktoré vyplývajú z výročnej správy za minulý rok a boli obsiahnuté v tom sumári za rok 2016-2019.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

7.5.2021 o 9:02 hod.

prof. JUDr. PhD.

Mária Patakyová

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 9:26

Eva Hudecová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny predložila správu o prerokovaní predmetného materiálu v určenom výbore.
Predseda Národnej rady svojim rozhodnutím č. 489 pridelil Správu o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2020, tlač 466, na prerokovanie výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podá správu o rokovaní vo výbore a návrh na uznesení Národnej rady.
Gestorský výbor prerokoval správu na svojej 18. schôdzi a uzniesol sa na tom, že odporúča Národnej rade správu zobrať na vedomie. Správa gestorského výboru, ktorú máte ako tlač 466a, bola schválená uznesením výboru č. 57. V prílohe správy je aj návrh na uznesenie Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

7.5.2021 o 9:26 hod.

Mgr.

Eva Hudecová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video