28. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
11.5.2021 o 16:18 hod.
PhDr. Mgr. MBA
Ján Ferenčák
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa tiež vyjadril k tomuto predloženému návrhu zákona. Rešpektujem zámer predkladateľov vyriešiť jeden z problémov, ktorý máme v samospráve, a to je večný problém nedostatočne upravených chodníkov ciest a možno aj verejných priestranstiev.
Na druhej strane treba povedať, že celý problém tohto je v niektorých oblastiach. V prvom rade sú to financie, pretože ak by samosprávy mali dostatok peňazí, tak verte, všetky chodníky, cesty sú opravené.
Po druhé. Vlastníctvo k uvedeným stavbám - a to musíme rozlíšiť, vlastníctvo k pozemkom a vlastníctvo k stavbám. Ak je daný vlastník, čo je mesto alebo obec, alebo je tam daná osoba, fyzická alebo právnická osoba, tak vy môžete investovať do toho majetku so súhlasom danej osoby. Teraz hovorím dopredu. Čiže ak niečo chcem postaviť, nejaké ihrisko, ak je to schválené v územnom pláne, tak jednoducho viem sa dohodnúť s daným vlastníkom, aby som to vybudoval, ak nie, tak viem ako samosprávou uplatniť inštitút vyvlastnenia, ak je to vo verejnom záujme. Ak vlastník je neznámy, v tom prípade nemôžte tam plánovať, pretože ten súhlas nikdy nedostanete. Viete to robiť len cez zmenu lokálneho plánu územného a jednoducho tieto pozemky možno vytesniť alebo dať na úplný okraj.
Tento zákon, návrh zákona, ktorý je predložený, hovorí o retrospektivite, to znamená, nehovorí, čo bude, lebo to je jednoduchšie, ale hovorí o tom, čo je, že jednoducho sú stavby, teraz hovoríme o cestách a chodníkoch, ktoré nemajú správcu, čiže nie je tam dané vlastníctvo alebo prípadne sú umiestnené na pozemkoch neexistujúcich vlastníkov alebo vlastníkov neznámych. Tu tiež by som rozprával, pretože všetci vlastníci sú známi, sú len tí, čo žijú a nevieme ich pobyt, a tí, čo zomreli. To, že toto nie je upravené v zákone momentálne, to je problém legislatívny, ktorý by riešil celú túto problematiku a tu možno trošku budem polemizovať a filozofovať, ak by sa vyriešilo problém s vlastníctvom, tak... s vlastníctvom pozemkov, tak tento návrh zákona je irelevantný, pretože obce a mestá by boli schopné si vysporiadať vlastnícke vzťahy, a potom by investovali len do vlastného majetku, ktorý by bol na existujúcich pozemkoch.
Ako povedal predkladateľ, hovoríme o niekoľkých tisícoch kilometrov ciest a chodníkov. O stavbách, to by som polemizoval, pretože stavba bez správcu, ktorá je vybudovaná historicky, tak už asi stavbou nie je, s tým, že ešte keď je na vlastníctve majetku neznámych vlastníkov, tak v rámci investovania do takéhoto majetku treba povedať, že aj samospráva bude mať problém a má problém, pretože samospráva musí vynaložiť finančné prostriedky účelne a vo verejnom záujme. To znamená, nemôžte investovať ani do súkromného majetku, kde sa zveľaďuje súkromný majetok, dá sa to len cez špeciálne dotácie alebo rôzne formy, ale nemôže rozhodnutím, pretože to nedovoľuje ani zákon o rozpočtových pravidlách, ani o... tu by sa narušil samotný princíp fungovania samosprávy ako takej, čiže vynaloženie prostriedkov do verejných a verejnoprospešných stavieb a služieb.
Čiže celý problém je postavený inde. Malo, mali by sme tuná riešiť, ako vyriešiť vlastníctva k pozemkom, či už v správe štátu, alebo neznámych vlastníkov, a tým by sa celý problém aj týchto stavieb aj rozvoja miest a obcí vyriešil. Riešime tu zákon, ktorý je, nazvem, pozlátkom, pretože nevyriešime vlastníctvo, ale riešime, že niekde je tá cesta, ktorá nemá ani vlastníka, nemá správcu, nie sú tam ani pozemky vysporiadané, a jednoducho táto stavba je problémom, pretože ako tu definoval predkladateľ, je rozbitá a môže spôsobiť diskomfort obyvateľov alebo môže spôsobiť škody. V tomto prípade tento zámer ja chápem a rozumiem tomu, to znamená aspoň sa vyrieši niečo, keď už sa nevyrieši podstata problému, ale ešte raz poviem, mali by sme sa vrátiť k podstate.
A teraz je tu dosť veľmi závažné, hovorím o retrospektivite, pretože retrospektivita vyvlastnenia nie je možná, to už by sme išli do ústavných zákonov, čo sa týka vlastníctva, a k tomu sa raz asi bude musieť aj tento parlament vrátiť a vyriešiť tento problém. Tu hovoríme u retrospektivite stavieb, ktoré nemajú jednoducho buď správcu, alebo nemajú vlastníka.
A teraz dovoľte mi trošku tak polemizovať a ja sa vždy sa snažím predkladať buď pozmeňujúce návrhy, alebo návrhy zákonov také, aby boli využiteľné aj v aplikačnej praxi, pretože tvoriť zákony pre zákony je strata času a strata aj celej tej energie a úsilia. V tomto prípade tento návrh zákona, ktorý bol predložený s dobrý úmyslom, z pohľadu vykonateľnosti je nevykonateľný. Aby som možno objasnil, kde nastal problém, alebo v čom je, v čom je problém. V prvom rade hovorím o zákone č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách a samotný predkladateľ v tom návrhu uvádza, že výdavky rozpočtu obce podľa § 7 ods. 1 definuje za d), za bodkočiarkou, že sa vkladajú slová: „vrátane výdavkov spojených s údržbou a zhodnocovanie verejných, miestnych a verejných účelových komunikácií, verejných chodníkov a iných verejných spevnených plôch“.
V tomto prípade chcem povedať, že predkladateľ uložil povinnosť samospráve. To znamená, ak, v tom prvotnom návrhu, teraz môžem sa vrátiť k vášmu pozmeňujúcemu, lebo som si niečo poznačil, ale ja neviem, ale v tomto prvotnom, to znamená, táto povinnosť by spadla na samosprávu a samospráva by musela vynaložiť finančné prostriedky, aby tieto stavby neznámych správcov zveľadila a investovala do nich zdroje. Na druhej strane, táto povinnosť nie je dobrá, bolo to aj odôvodnené s ministerstvom financií, kde samostatné, kde samotné ministerstvo financií hovorí, že tento návrh ukladá samosprávam novú úlohu. Návrh bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pretože bude stáť dodatočné finančné prostriedky a bude to povinnosť uložená samospráve, a podľa čl. 6 ods. 2 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti, ak štát ukladá samospráve nové úlohy, je štát zároveň povinný poskytnúť samospráve zodpovedajúce finančné prostriedky. To je povinnosť. Navrhovateľ má uviesť predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy, a to nielen na bežný rok, ale aj na tri nasledujúce rozpočtové roky. Je to v podstate vyjadrenie ministerstva financií k predlženému návrhu. Keďže predkladateľ tam uvádzal, že nebude negatívny dopad na rozpočet verejnej správy, ministerstvo financií samé to rozporovalo a zamietlo, pretože daný zákon túto povinnosť ukladal.
Na druhej strane znamenala by to rozpočet, neúmerné zaťaženie rozpočtov miest a obcí, čo v súčasnej dobe si neviem predstaviť, žeby takýto zákon keby vošiel do platnosti, by mal byť vykonateľný.
Na druhej strane, hovoríme o názvosloví. Tu si treba povedať, že zámerom novely asi malo byť to, že aby mohli obce oprávnene investovať do majetku, ktorý nie je v ich vlastníctve, čo však bolo možno vhodnejšie riešiť aj vo vzťahu k zákonu č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, a tiež mám pochybnosti o správnosti používania pojmov, nakoľko na základe zákona č. 149/20201, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, čo je cestný zákon, v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa novelizoval tento zákon, tento 135, kde sa namiesto pojmu miestna komunikácia používa pojem „miestna cesta“ a namiesto pojmu „účelová komunikácia“ sa používa pojem „účelová cesta“. Tento zákon má vstúpiť do platnosti od 1. júna, to znamená o necelé tri týždne, ktorý doslova cituje v § 24 Záverečné ustanovenie slová „miestne komunikácie“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona okrem § 24e nahrádzajú slovami „miestne cesty“ v príslušnom tvare a „účelové cesty“. To znamená, tento prvotný zákon hovoril ešte o komunikáciách, čiže od 1. júna má platiť nový zákon, ktorý hovorí už o úplne novom názvosloví. Takže v mojom návrhu, ktorý aj budem predkladať, aj toto som sa snažil upraviť, aby už reflektoval na aktuálnu legislatívu, ktorá prichádza do platnosti.
Čo by som ale chcel rozporovať a možno tu je taký trošku taký rozpor aj s predkladateľom, je pojem, čo sú „iné verejné spevnené plochy“, pretože tento pojem je nepresný, neurčitý, veľmi široký a nie je nikde ukotvený, čo to znamená. Zákon nedefinuje všeobecne použiteľný pojem pre verejné priestranstvo - ani tieto spevnené plochy - a už vôbec nie pre verejné spevnené plochy. Verejné priestranstvo je legislatívne definované len pre účely zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v § 38 ods. 2 tak, že verejným priestranstvom na účely tohto zákona sú verejnosti prístupné pozemky vo vlastníctve obce. V ďalších prípadoch vzniká právna polemika, to znamená, ak sa uvedie terminus technicus, ktorý nikde nie je ukotvený, je tak všeobecný, že nikto nevie, na aký účel budú, budú môcť byť použité tie prostriedky alebo na všetko. Je to nešpecifikované. Z toho pohľadu, z toho pohľadu v pozmeňujúcom návrhu, ktorý budem predkladať tento, tento terminus technicus jednoducho navrhujem vylúčiť, to znamená, aby zostalo možnosť využitia prostriedkov na cesty a účelové cesty a chodníky. To znamená, vylúčiť tam spevnené, spevnené plochy.
Na základe týchto, týchto faktov a pripomienok, ktoré, ktoré som našiel v rámci tejto predkladanej, tohto predkladaného návrhu zákona, a v snahe, aby, aby bol aplikovateľný v praxi, ako predstaviteľ samosprávy a primátor mám s tým skúsenosť a vždy sa snažím hľadať cestu, aby bola prospešná a pomohla v podstate aj samosprávam nielen niečo, niečo prijať a potom sa s tým trápiť. A sami dobre viete, že som predkladal niekoľko aj pozmeňujúcich návrhov, aj zákonov, ktoré boli pre prospech, aj keď sa prijal, som mal nejaký mišmaš, potom tak je to nevykonateľné. A dosvedčila tá prax, že sa to nevykonalo v tej praxi, a tie samosprávy to nevedia uchopiť. Z toho pohľadu dávam pozmeňujúci návrh, ktorý, ktorý v prípade, ak dostanem, by mal podporu, tak sa aj do praxe dostane a bude prospešný pre obce a mestá a bude jednoduchý a bude vykonateľný, čo je asi princíp nás, aby sme takéto zákony, prípadne ak sú pozmeňujúce návrhy, predkladali.
Takže ak dovolíte, by som prečítal pozmeňujúci návrh a následne ho predložil spravodajcovi. Takže v predmetnom, v súlade s ustanoveniami zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku predkladám tento pozmeňujúci návrh.
V predmetnom návrhu zákona navrhujem nasledovné zmeny:
V Čl. 1 bod 1 znie:
1. V § 7 ods. 2 sa za druhú vetu vkladá nová tretia veta, ktorá znie:
„Z rozpočtu obce sa môžu uhrádzať výdavky spojené s údržbou a zhodnocovaním verejných miestnych a verejných účelových ciest a verejných chodníkov, ktorých správca nie je známy a zároveň sú využívané obyvateľmi obce a na verejný účel.“
Poznámka pod čiarou 13a) znie:
„13a) Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.“
Ako som prečítal v odôvodnení predmetného návrhu zákona, sa navrhuje umožniť obciam použiť svoje prostriedky aj na údržbu ciest a chodníkov, ktorých správca je neznámy, avšak sú verejne prístupné a využívané obyvateľmi obce. Pozmeňujúci návrh z dôvodu potreby precizovania novely zákona vkladá predmetné ustanovenia do § 7 ods. 2, čo nie je povinnosť, ale možnosť, tak aby bolo zrejmé, že sa jedná o možnosť nie o právnu povinnosť obcí. Pozmeňujúci návrh ďalej vypúšťa slovné spojenie „iných verejných spevnených plôch“, nakoľko takýto pojem právny poriadok Slovenskej republiky nepozná a v praxi by sa jednalo o nevykonateľnú právnu úpravu. V návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem zmeniť i pojem „verejných miestnych a verejných účelových komunikácií“ na „verejných miestnych a verejných účelových ciest“, a to v súlade so zmenou pojmu „komunikácie“ v zákone č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, ktorá nadobudne účinnosť od 1. 6. 2021.
Chcem vás požiadať o podporu, lebo vyrieši sa – áno, poviem – trošku pozlátko, nejdeme k podstate problému, k tomu sa asi dostaneme časom, ale určite to bude pomocou pre samosprávy, obce, mestá, ktoré majú s tým problém, a budú vedieť využiť tieto finančné prostriedky práve na takéto komunikácie, resp. cesty, kde sú neznámi správcovia, neznámi vlastníci.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
Vystúpenia
16:01
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:01
Mária ŠofrankoTento návrh, samozrejme, podporím a ďakujem zaň.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
11.5.2021 o 16:01 hod.
PaedDr.
Mária Šofranko
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Veľmi oceňujem, že kolegovia prišli s týmto návrhom zákona, ktorý umožňuje prijímateľovi sociálnej služby v zariadeniach sociálnej, sociálnych služieb určiť si dôverníka. Starší ľudia sú najohrozenejšou a najrizikovejšou skupinou, čo potvrdila aj súčasná pandemická kríza, ktorá odkryla množstvo problémov a nedostatkov v starostlivosti a ochrane práv seniorov. Je veľmi dôležité venovať sa tejto problematike, dávať jej mimoriadnu pozornosť, pripraviť systémové opatrenia a prijať potrebnú legislatívu na ochranu a zabezpečenie dôstojného života seniorov.
Tento návrh, samozrejme, podporím a ďakujem zaň.
Rozpracované
16:02
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:02
Miroslav SujaĎakujem vám za vašu prácu pri tvorbe tohto zákona a, samozrejme, a aj spolupredkladateľom, že ste sa toho takto dobre zhostili. Ďakujem za to, že ako ste to predložili, ako ste ten zákon obhájili. A budem veľmi rád, keď my...
Ďakujem vám za vašu prácu pri tvorbe tohto zákona a, samozrejme, a aj spolupredkladateľom, že ste sa toho takto dobre zhostili. Ďakujem za to, že ako ste to predložili, ako ste ten zákon obhájili. A budem veľmi rád, keď my poslanci z hnutia REPUBLIKA toto budeme môcť podporiť.
Ešte raz ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
11.5.2021 o 16:02 hod.
PaedDr. Mgr.
Miroslav Suja
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Hatráková, veľká škoda, že takýchto poslancov, ako ste vy, tu máme tak málo. A to myslím teraz úprimne a vážne. Váš profesionálny, odborný, kultivovaný prejav, nemám čo dodať.
Ďakujem vám za vašu prácu pri tvorbe tohto zákona a, samozrejme, a aj spolupredkladateľom, že ste sa toho takto dobre zhostili. Ďakujem za to, že ako ste to predložili, ako ste ten zákon obhájili. A budem veľmi rád, keď my poslanci z hnutia REPUBLIKA toto budeme môcť podporiť.
Ešte raz ďakujem.
Rozpracované
16:03
Uvádzajúci uvádza bod 16:03
Katarína HatrákováTakže...
Takže ďakujem za podporu ešte raz.
Uvádzajúci uvádza bod
11.5.2021 o 16:03 hod.
PhDr.
Katarína Hatráková
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Ja sa len chcem poďakovať všetkým kolegom za podporu a práve, práve opatrovníctvo dospelých je možno jednou z oblastí, kde tak najviac vidíme, že sme to trošku s tou inštitucionalizáciou procesov prehnali. A tento môj návrh zákona je možno takou prvou lastovičkou k tomu, aby sme celej tej problematike vrátili taký trochu ľudský rozmer. Čiže preto ten dôverník by mal byť práve o, o obyčajnom ľudskom vzťahu.
Takže ďakujem za podporu ešte raz.
Rozpracované
16:04
Uvádzajúci uvádza bod 16:04
Monika KozelováUvádzajúci uvádza bod
11.5.2021 o 16:04 hod.
Mgr.
Monika Kozelová
Videokanál poslanca
Hlasovanie k tomuto bodu bude o 17.00 hod. dnes.
Rozpracované
16:04
Vystúpenie v rozprave 16:04
Monika KozelováNa Slovensku, hlavne v rámci miest a obcí, sa nachádza niekoľko desiatok tisíc kilometrov ciest, ktoré nie sú zaradené do siete miestnych komunikácií. V mnohých prípadoch ide o...
Na Slovensku, hlavne v rámci miest a obcí, sa nachádza niekoľko desiatok tisíc kilometrov ciest, ktoré nie sú zaradené do siete miestnych komunikácií. V mnohých prípadoch ide o komunikácie, ktoré ani nie sú zakreslené v katastrálnych mapách a nie sú zverené do správy mesta, mestskej časti, resp. obce. Napriek tomu sa na týchto komunikáciách nachádzajú dopravné značky a sú využívané denne stovkami vodičov. Väčšinou ide o účelové verejné, verejne prístupné komunikácie. Samotný proces zakreslenia komunikácie a jeho následné zaradenie do majetku mesta, mestskej časti alebo obce, teda proces tzv. pasportizácie komunikácií, aby postupne všetky komunikácie v meste mali jasne identifikovaného správcu alebo vlastníka, je pomerne zdĺhavý.
Na druhej strane tieto cesty sú v mnohých prípadoch v katastrofálnom stave. Mestá, mestské časti a obce však môžu vykonávať údržbu len takých komunikácií, ktoré majú v majetku, resp. vo svojej správe. Ministerstvo financií Slovenskej republiky aj na základe viacerých požiadaviek samosprávy dalo ešte v roku 2019 informáciu pre obce a vyššie územné celky k výdavkom do cudzieho majetku. Zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je všeobecná právna norma, ktorá neobsahuje ustanovenia, ktoré by subjektom územnej samosprávy obciam a vyšším územným celkom zamedzovali používanie ich vlastných finančných prostriedkov na správu, údržbu, resp. zhodnocovanie majetku iných osôb. Tento zákon rešpektuje skutočnosť, že v súlade s príslušnými ustanoveniami čl. 65 Ústavy Slovenskej republiky sú subjekty územnej samosprávy samostatné, územné, samosprávne a správne celky Slovenskej republiky, ktoré za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodária s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami.
V zmysle uvedeného a v súlade s § 5 ods. 3 a § 6 ods. 3 zákona č. 583/2004 Z. z. o použití vlastných príjmov rozpočtu obce rozhodujú tieto subjekty samostatne. V tomto smere zákon č. 583/2004 Z. z. predpokladá možnosť rozhodnutia obcí a VÚC realizovať výdavky ich rozpočtu nielen do vlastného majetku, keď v § 7 ods. 1 písm. d) zaraďuje medzi výdavky obce aj výdavky spojené so správou, údržbou a zhodnocovaním majetku obce a majetku iných osôb, ktorý obec užíva na plnenie úloh podľa osobitných predpisov. Obdobne právna úprava zákona č. 583/2004 Z. z. umožňuje v § 8 ods. 1 písm. d) realizáciu takýchto výdavkov aj u VÚC. Napriek vydanej informácií sa mestá, mestské časti a obce stretávajú s negatívnymi vyjadreniami zodpovedných pracovníkov ekonomických úsekov, ako aj s hlavnými kontrolórmi.
Navrhujeme preto spresniť § 7 ods. 1 písmeno d) zákona 583/2004 Z. z. tak, aby bolo jasné, že mesto, mestská časť a obec môže použiť svoje prostriedky aj na údržbu komunikácií, ktoré sú verejne prístupné, ale nie sú zaradené do siete miestnych komunikácií.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvavými... zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi, v súlade s právom Európskej únie a v súlade s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, na informatizáciu spoločnosti ani žiadne sociálne vplyvy. Doložka zlučiteľnosti je priradená.
Vzhľadom k prvému čítaniu, kedy vznikli malé pochybnosti, prikročili sme ku komunikácii medzi ministerstvom financií a medzi ZMOS-om, kedy sme jasne zadefinovali problém a snažili sme sa ho riešiť, aj sme ho vyriešili. Ten by som vám potom predstavila v rozprave v rámci pozmeňovacieho návrhu. Takže zatiaľ len toľko k tomu.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
11.5.2021 o 16:04 hod.
Mgr.
Monika Kozelová
Videokanál poslanca
Dobrý deň. Kolegovia a kolegyne, dovoľte mi, aby som vám predstavila náš, našu, náš návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Na Slovensku, hlavne v rámci miest a obcí, sa nachádza niekoľko desiatok tisíc kilometrov ciest, ktoré nie sú zaradené do siete miestnych komunikácií. V mnohých prípadoch ide o komunikácie, ktoré ani nie sú zakreslené v katastrálnych mapách a nie sú zverené do správy mesta, mestskej časti, resp. obce. Napriek tomu sa na týchto komunikáciách nachádzajú dopravné značky a sú využívané denne stovkami vodičov. Väčšinou ide o účelové verejné, verejne prístupné komunikácie. Samotný proces zakreslenia komunikácie a jeho následné zaradenie do majetku mesta, mestskej časti alebo obce, teda proces tzv. pasportizácie komunikácií, aby postupne všetky komunikácie v meste mali jasne identifikovaného správcu alebo vlastníka, je pomerne zdĺhavý.
Na druhej strane tieto cesty sú v mnohých prípadoch v katastrofálnom stave. Mestá, mestské časti a obce však môžu vykonávať údržbu len takých komunikácií, ktoré majú v majetku, resp. vo svojej správe. Ministerstvo financií Slovenskej republiky aj na základe viacerých požiadaviek samosprávy dalo ešte v roku 2019 informáciu pre obce a vyššie územné celky k výdavkom do cudzieho majetku. Zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je všeobecná právna norma, ktorá neobsahuje ustanovenia, ktoré by subjektom územnej samosprávy obciam a vyšším územným celkom zamedzovali používanie ich vlastných finančných prostriedkov na správu, údržbu, resp. zhodnocovanie majetku iných osôb. Tento zákon rešpektuje skutočnosť, že v súlade s príslušnými ustanoveniami čl. 65 Ústavy Slovenskej republiky sú subjekty územnej samosprávy samostatné, územné, samosprávne a správne celky Slovenskej republiky, ktoré za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodária s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami.
V zmysle uvedeného a v súlade s § 5 ods. 3 a § 6 ods. 3 zákona č. 583/2004 Z. z. o použití vlastných príjmov rozpočtu obce rozhodujú tieto subjekty samostatne. V tomto smere zákon č. 583/2004 Z. z. predpokladá možnosť rozhodnutia obcí a VÚC realizovať výdavky ich rozpočtu nielen do vlastného majetku, keď v § 7 ods. 1 písm. d) zaraďuje medzi výdavky obce aj výdavky spojené so správou, údržbou a zhodnocovaním majetku obce a majetku iných osôb, ktorý obec užíva na plnenie úloh podľa osobitných predpisov. Obdobne právna úprava zákona č. 583/2004 Z. z. umožňuje v § 8 ods. 1 písm. d) realizáciu takýchto výdavkov aj u VÚC. Napriek vydanej informácií sa mestá, mestské časti a obce stretávajú s negatívnymi vyjadreniami zodpovedných pracovníkov ekonomických úsekov, ako aj s hlavnými kontrolórmi.
Navrhujeme preto spresniť § 7 ods. 1 písmeno d) zákona 583/2004 Z. z. tak, aby bolo jasné, že mesto, mestská časť a obec môže použiť svoje prostriedky aj na údržbu komunikácií, ktoré sú verejne prístupné, ale nie sú zaradené do siete miestnych komunikácií.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvavými... zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi, v súlade s právom Európskej únie a v súlade s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, na informatizáciu spoločnosti ani žiadne sociálne vplyvy. Doložka zlučiteľnosti je priradená.
Vzhľadom k prvému čítaniu, kedy vznikli malé pochybnosti, prikročili sme ku komunikácii medzi ministerstvom financií a medzi ZMOS-om, kedy sme jasne zadefinovali problém a snažili sme sa ho riešiť, aj sme ho vyriešili. Ten by som vám potom predstavila v rozprave v rámci pozmeňovacieho návrhu. Takže zatiaľ len toľko k tomu.
Ďakujem.
Rozpracované
16:10
Vystúpenie spoločného spravodajcu 16:10
Anna MiernaNárodná rada Slovenskej republiky uznesením 624 zo 16 marca 2021 pridelila návrh skupiny poslancov na prerokovanie týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko predmetnému návrhu zákona. K predmetnému návrhu zákona prijali výbory toto stanovisko: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť - výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Z uznesení výborov uvedených v bode III tejto spoločnej správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výbor odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 182 zo 4. mája 2021. Týmto uznesením výbor poveril spoločnú spravodajkyňu, mňa ako, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
11.5.2021 o 16:10 hod.
Ing.
Anna Mierna
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, určenej spravodajkyni výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením 624 zo 16 marca 2021 pridelila návrh skupiny poslancov na prerokovanie týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko predmetnému návrhu zákona. K predmetnému návrhu zákona prijali výbory toto stanovisko: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť - výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Z uznesení výborov uvedených v bode III tejto spoločnej správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výbor odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 182 zo 4. mája 2021. Týmto uznesením výbor poveril spoločnú spravodajkyňu, mňa ako, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.
Rozpracované
16:14
Uvádzajúci uvádza bod 16:14
Monika Kozelová1. V čl. I sa bod textu 1 nahrádza textom, ktorý znie:
V 7 ods. 1 písm. d)...
1. V čl. I sa bod textu 1 nahrádza textom, ktorý znie:
V 7 ods. 1 písm. d) sa na konci pripájajú tieto slová: „s možnosťou uhrádzania výdavkov spojených s údržbou a zhodnocovaním majetku, ktorého vlastník alebo správca nie je známy, a zároveň je využívaný obyvateľmi obce na verejný účel.“
Súčasne sa zrušuje označenie 1. bodu.
Odôvodnenie: Navrhuje sa spresniť paragrafové znenie, aby bolo zrejmé, že úhrada takýchto výdavkov nebude mať obligatórny charakter a zároveň sa zosúlaďuje návrh zákona s metodickým usmernením Ministerstva financií Slovenskej republiky k zákonu č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V čl. II sa slová „1. júna 2021“ nahrádzajú slovami „dňom vyhlásenia“.
Odôvodnenie. Vzhľadom na harmonogram schôdze Národnej rady Slovenskej republiky a dĺžku legislatívneho procesu po schválení návrhu zákona v nadväznosti na potrebu prijatia tohto zákona sa navrhuje zmeniť účinnosť odo dňa vyhlásenia.
Ja myslím, že všetci dobre poznáte tú situáciu, kedy idete po rozbitom chodníku, rozbitej ceste, vaše deti si lámu nohy na rozbitých detských ihriskách. Nadávate, hromžíte obvykle na starostov, primátorov a na všetkých okolo, a pritom by ste nemali. Nemali preto, že jednoducho chodníky, cesty, detské ihriská, školské dvory sú ne... sú neopraviteľné. Niežeby im to neumožňovala vyhláška ministerstva financií, tá im to umožňuje. Problém je potom s následnou kontrolou, kontrolórmi, hlavnými kontrolórmi alebo NKÚ, ktorí sa obvykle potom obracajú na starostov, nespočetkrát aj s trestnými oznámeniami o nehospodárnom nakladaní s prostriedkami. Tento, táto zmena zákona by mala vyriešiť problémy, ktoré sa týkajú presne tohto problému. My sme prikročili, samozrejme, aj ku komunikácii, jednak po prvom čítaní, myslím, my sme prikročili jednak ku komunikácií s právnym oddelením ministerstva financií, do ktorého sa zapojil aj ZMOS, a snažili sme sa nájsť cestu, aby bolo viac ako jasné, že je, že je to dobrovoľné, že nikto nebude tlačiť na samosprávy a že jednoducho odteraz a po schválení tohto zákona budú môcť opravovať aj tie cesty, tie ulice, tie detské ihriská, tie školské dvory, ktorých vlastník je neznámy.
Ja by som veľmi pekne poprosila, za všetkých občanov, ktorí sa naozaj, ktorí si naozaj lámu nohy na, na chodníkoch, na cestách a rôzne inde, aby ste za tento zákon zahlasovali, pretože je to verejnom záujme, a nielen vo verejnom záujme, čo sa týka starostov a primátorov, ale hlavne vo verejnom záujme, čo sa týka občanov tejto krajiny, a možno bude aj tých nadávok smerom na samosprávy omnoho menej.
Ďakujem.
Uvádzajúci uvádza bod
11.5.2021 o 16:14 hod.
Mgr.
Monika Kozelová
Videokanál poslanca
Ďakujem. Vážené dámy, vážení páni, tak ako som už bola spomínala v úvodnej reči, predkladám pozmeňujúci návrh k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 451).
1. V čl. I sa bod textu 1 nahrádza textom, ktorý znie:
V 7 ods. 1 písm. d) sa na konci pripájajú tieto slová: „s možnosťou uhrádzania výdavkov spojených s údržbou a zhodnocovaním majetku, ktorého vlastník alebo správca nie je známy, a zároveň je využívaný obyvateľmi obce na verejný účel.“
Súčasne sa zrušuje označenie 1. bodu.
Odôvodnenie: Navrhuje sa spresniť paragrafové znenie, aby bolo zrejmé, že úhrada takýchto výdavkov nebude mať obligatórny charakter a zároveň sa zosúlaďuje návrh zákona s metodickým usmernením Ministerstva financií Slovenskej republiky k zákonu č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V čl. II sa slová „1. júna 2021“ nahrádzajú slovami „dňom vyhlásenia“.
Odôvodnenie. Vzhľadom na harmonogram schôdze Národnej rady Slovenskej republiky a dĺžku legislatívneho procesu po schválení návrhu zákona v nadväznosti na potrebu prijatia tohto zákona sa navrhuje zmeniť účinnosť odo dňa vyhlásenia.
Ja myslím, že všetci dobre poznáte tú situáciu, kedy idete po rozbitom chodníku, rozbitej ceste, vaše deti si lámu nohy na rozbitých detských ihriskách. Nadávate, hromžíte obvykle na starostov, primátorov a na všetkých okolo, a pritom by ste nemali. Nemali preto, že jednoducho chodníky, cesty, detské ihriská, školské dvory sú ne... sú neopraviteľné. Niežeby im to neumožňovala vyhláška ministerstva financií, tá im to umožňuje. Problém je potom s následnou kontrolou, kontrolórmi, hlavnými kontrolórmi alebo NKÚ, ktorí sa obvykle potom obracajú na starostov, nespočetkrát aj s trestnými oznámeniami o nehospodárnom nakladaní s prostriedkami. Tento, táto zmena zákona by mala vyriešiť problémy, ktoré sa týkajú presne tohto problému. My sme prikročili, samozrejme, aj ku komunikácii, jednak po prvom čítaní, myslím, my sme prikročili jednak ku komunikácií s právnym oddelením ministerstva financií, do ktorého sa zapojil aj ZMOS, a snažili sme sa nájsť cestu, aby bolo viac ako jasné, že je, že je to dobrovoľné, že nikto nebude tlačiť na samosprávy a že jednoducho odteraz a po schválení tohto zákona budú môcť opravovať aj tie cesty, tie ulice, tie detské ihriská, tie školské dvory, ktorých vlastník je neznámy.
Ja by som veľmi pekne poprosila, za všetkých občanov, ktorí sa naozaj, ktorí si naozaj lámu nohy na, na chodníkoch, na cestách a rôzne inde, aby ste za tento zákon zahlasovali, pretože je to verejnom záujme, a nielen vo verejnom záujme, čo sa týka starostov a primátorov, ale hlavne vo verejnom záujme, čo sa týka občanov tejto krajiny, a možno bude aj tých nadávok smerom na samosprávy omnoho menej.
Ďakujem.
Rozpracované
16:18
Vystúpenie v rozprave 16:18
Ján FerenčákNa druhej strane treba povedať, že celý problém tohto je v niektorých oblastiach. V prvom rade sú to financie, pretože ak by samosprávy...
Na druhej strane treba povedať, že celý problém tohto je v niektorých oblastiach. V prvom rade sú to financie, pretože ak by samosprávy mali dostatok peňazí, tak verte, všetky chodníky, cesty sú opravené.
Po druhé. Vlastníctvo k uvedeným stavbám - a to musíme rozlíšiť, vlastníctvo k pozemkom a vlastníctvo k stavbám. Ak je daný vlastník, čo je mesto alebo obec, alebo je tam daná osoba, fyzická alebo právnická osoba, tak vy môžete investovať do toho majetku so súhlasom danej osoby. Teraz hovorím dopredu. Čiže ak niečo chcem postaviť, nejaké ihrisko, ak je to schválené v územnom pláne, tak jednoducho viem sa dohodnúť s daným vlastníkom, aby som to vybudoval, ak nie, tak viem ako samosprávou uplatniť inštitút vyvlastnenia, ak je to vo verejnom záujme. Ak vlastník je neznámy, v tom prípade nemôžte tam plánovať, pretože ten súhlas nikdy nedostanete. Viete to robiť len cez zmenu lokálneho plánu územného a jednoducho tieto pozemky možno vytesniť alebo dať na úplný okraj.
Tento zákon, návrh zákona, ktorý je predložený, hovorí o retrospektivite, to znamená, nehovorí, čo bude, lebo to je jednoduchšie, ale hovorí o tom, čo je, že jednoducho sú stavby, teraz hovoríme o cestách a chodníkoch, ktoré nemajú správcu, čiže nie je tam dané vlastníctvo alebo prípadne sú umiestnené na pozemkoch neexistujúcich vlastníkov alebo vlastníkov neznámych. Tu tiež by som rozprával, pretože všetci vlastníci sú známi, sú len tí, čo žijú a nevieme ich pobyt, a tí, čo zomreli. To, že toto nie je upravené v zákone momentálne, to je problém legislatívny, ktorý by riešil celú túto problematiku a tu možno trošku budem polemizovať a filozofovať, ak by sa vyriešilo problém s vlastníctvom, tak... s vlastníctvom pozemkov, tak tento návrh zákona je irelevantný, pretože obce a mestá by boli schopné si vysporiadať vlastnícke vzťahy, a potom by investovali len do vlastného majetku, ktorý by bol na existujúcich pozemkoch.
Ako povedal predkladateľ, hovoríme o niekoľkých tisícoch kilometrov ciest a chodníkov. O stavbách, to by som polemizoval, pretože stavba bez správcu, ktorá je vybudovaná historicky, tak už asi stavbou nie je, s tým, že ešte keď je na vlastníctve majetku neznámych vlastníkov, tak v rámci investovania do takéhoto majetku treba povedať, že aj samospráva bude mať problém a má problém, pretože samospráva musí vynaložiť finančné prostriedky účelne a vo verejnom záujme. To znamená, nemôžte investovať ani do súkromného majetku, kde sa zveľaďuje súkromný majetok, dá sa to len cez špeciálne dotácie alebo rôzne formy, ale nemôže rozhodnutím, pretože to nedovoľuje ani zákon o rozpočtových pravidlách, ani o... tu by sa narušil samotný princíp fungovania samosprávy ako takej, čiže vynaloženie prostriedkov do verejných a verejnoprospešných stavieb a služieb.
Čiže celý problém je postavený inde. Malo, mali by sme tuná riešiť, ako vyriešiť vlastníctva k pozemkom, či už v správe štátu, alebo neznámych vlastníkov, a tým by sa celý problém aj týchto stavieb aj rozvoja miest a obcí vyriešil. Riešime tu zákon, ktorý je, nazvem, pozlátkom, pretože nevyriešime vlastníctvo, ale riešime, že niekde je tá cesta, ktorá nemá ani vlastníka, nemá správcu, nie sú tam ani pozemky vysporiadané, a jednoducho táto stavba je problémom, pretože ako tu definoval predkladateľ, je rozbitá a môže spôsobiť diskomfort obyvateľov alebo môže spôsobiť škody. V tomto prípade tento zámer ja chápem a rozumiem tomu, to znamená aspoň sa vyrieši niečo, keď už sa nevyrieši podstata problému, ale ešte raz poviem, mali by sme sa vrátiť k podstate.
A teraz je tu dosť veľmi závažné, hovorím o retrospektivite, pretože retrospektivita vyvlastnenia nie je možná, to už by sme išli do ústavných zákonov, čo sa týka vlastníctva, a k tomu sa raz asi bude musieť aj tento parlament vrátiť a vyriešiť tento problém. Tu hovoríme u retrospektivite stavieb, ktoré nemajú jednoducho buď správcu, alebo nemajú vlastníka.
A teraz dovoľte mi trošku tak polemizovať a ja sa vždy sa snažím predkladať buď pozmeňujúce návrhy, alebo návrhy zákonov také, aby boli využiteľné aj v aplikačnej praxi, pretože tvoriť zákony pre zákony je strata času a strata aj celej tej energie a úsilia. V tomto prípade tento návrh zákona, ktorý bol predložený s dobrý úmyslom, z pohľadu vykonateľnosti je nevykonateľný. Aby som možno objasnil, kde nastal problém, alebo v čom je, v čom je problém. V prvom rade hovorím o zákone č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách a samotný predkladateľ v tom návrhu uvádza, že výdavky rozpočtu obce podľa § 7 ods. 1 definuje za d), za bodkočiarkou, že sa vkladajú slová: „vrátane výdavkov spojených s údržbou a zhodnocovanie verejných, miestnych a verejných účelových komunikácií, verejných chodníkov a iných verejných spevnených plôch“.
V tomto prípade chcem povedať, že predkladateľ uložil povinnosť samospráve. To znamená, ak, v tom prvotnom návrhu, teraz môžem sa vrátiť k vášmu pozmeňujúcemu, lebo som si niečo poznačil, ale ja neviem, ale v tomto prvotnom, to znamená, táto povinnosť by spadla na samosprávu a samospráva by musela vynaložiť finančné prostriedky, aby tieto stavby neznámych správcov zveľadila a investovala do nich zdroje. Na druhej strane, táto povinnosť nie je dobrá, bolo to aj odôvodnené s ministerstvom financií, kde samostatné, kde samotné ministerstvo financií hovorí, že tento návrh ukladá samosprávam novú úlohu. Návrh bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pretože bude stáť dodatočné finančné prostriedky a bude to povinnosť uložená samospráve, a podľa čl. 6 ods. 2 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti, ak štát ukladá samospráve nové úlohy, je štát zároveň povinný poskytnúť samospráve zodpovedajúce finančné prostriedky. To je povinnosť. Navrhovateľ má uviesť predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy, a to nielen na bežný rok, ale aj na tri nasledujúce rozpočtové roky. Je to v podstate vyjadrenie ministerstva financií k predlženému návrhu. Keďže predkladateľ tam uvádzal, že nebude negatívny dopad na rozpočet verejnej správy, ministerstvo financií samé to rozporovalo a zamietlo, pretože daný zákon túto povinnosť ukladal.
Na druhej strane znamenala by to rozpočet, neúmerné zaťaženie rozpočtov miest a obcí, čo v súčasnej dobe si neviem predstaviť, žeby takýto zákon keby vošiel do platnosti, by mal byť vykonateľný.
Na druhej strane, hovoríme o názvosloví. Tu si treba povedať, že zámerom novely asi malo byť to, že aby mohli obce oprávnene investovať do majetku, ktorý nie je v ich vlastníctve, čo však bolo možno vhodnejšie riešiť aj vo vzťahu k zákonu č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, a tiež mám pochybnosti o správnosti používania pojmov, nakoľko na základe zákona č. 149/20201, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, čo je cestný zákon, v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa novelizoval tento zákon, tento 135, kde sa namiesto pojmu miestna komunikácia používa pojem „miestna cesta“ a namiesto pojmu „účelová komunikácia“ sa používa pojem „účelová cesta“. Tento zákon má vstúpiť do platnosti od 1. júna, to znamená o necelé tri týždne, ktorý doslova cituje v § 24 Záverečné ustanovenie slová „miestne komunikácie“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona okrem § 24e nahrádzajú slovami „miestne cesty“ v príslušnom tvare a „účelové cesty“. To znamená, tento prvotný zákon hovoril ešte o komunikáciách, čiže od 1. júna má platiť nový zákon, ktorý hovorí už o úplne novom názvosloví. Takže v mojom návrhu, ktorý aj budem predkladať, aj toto som sa snažil upraviť, aby už reflektoval na aktuálnu legislatívu, ktorá prichádza do platnosti.
Čo by som ale chcel rozporovať a možno tu je taký trošku taký rozpor aj s predkladateľom, je pojem, čo sú „iné verejné spevnené plochy“, pretože tento pojem je nepresný, neurčitý, veľmi široký a nie je nikde ukotvený, čo to znamená. Zákon nedefinuje všeobecne použiteľný pojem pre verejné priestranstvo - ani tieto spevnené plochy - a už vôbec nie pre verejné spevnené plochy. Verejné priestranstvo je legislatívne definované len pre účely zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v § 38 ods. 2 tak, že verejným priestranstvom na účely tohto zákona sú verejnosti prístupné pozemky vo vlastníctve obce. V ďalších prípadoch vzniká právna polemika, to znamená, ak sa uvedie terminus technicus, ktorý nikde nie je ukotvený, je tak všeobecný, že nikto nevie, na aký účel budú, budú môcť byť použité tie prostriedky alebo na všetko. Je to nešpecifikované. Z toho pohľadu, z toho pohľadu v pozmeňujúcom návrhu, ktorý budem predkladať tento, tento terminus technicus jednoducho navrhujem vylúčiť, to znamená, aby zostalo možnosť využitia prostriedkov na cesty a účelové cesty a chodníky. To znamená, vylúčiť tam spevnené, spevnené plochy.
Na základe týchto, týchto faktov a pripomienok, ktoré, ktoré som našiel v rámci tejto predkladanej, tohto predkladaného návrhu zákona, a v snahe, aby, aby bol aplikovateľný v praxi, ako predstaviteľ samosprávy a primátor mám s tým skúsenosť a vždy sa snažím hľadať cestu, aby bola prospešná a pomohla v podstate aj samosprávam nielen niečo, niečo prijať a potom sa s tým trápiť. A sami dobre viete, že som predkladal niekoľko aj pozmeňujúcich návrhov, aj zákonov, ktoré boli pre prospech, aj keď sa prijal, som mal nejaký mišmaš, potom tak je to nevykonateľné. A dosvedčila tá prax, že sa to nevykonalo v tej praxi, a tie samosprávy to nevedia uchopiť. Z toho pohľadu dávam pozmeňujúci návrh, ktorý, ktorý v prípade, ak dostanem, by mal podporu, tak sa aj do praxe dostane a bude prospešný pre obce a mestá a bude jednoduchý a bude vykonateľný, čo je asi princíp nás, aby sme takéto zákony, prípadne ak sú pozmeňujúce návrhy, predkladali.
Takže ak dovolíte, by som prečítal pozmeňujúci návrh a následne ho predložil spravodajcovi. Takže v predmetnom, v súlade s ustanoveniami zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku predkladám tento pozmeňujúci návrh.
V predmetnom návrhu zákona navrhujem nasledovné zmeny:
V Čl. 1 bod 1 znie:
1. V § 7 ods. 2 sa za druhú vetu vkladá nová tretia veta, ktorá znie:
„Z rozpočtu obce sa môžu uhrádzať výdavky spojené s údržbou a zhodnocovaním verejných miestnych a verejných účelových ciest a verejných chodníkov, ktorých správca nie je známy a zároveň sú využívané obyvateľmi obce a na verejný účel.“
Poznámka pod čiarou 13a) znie:
„13a) Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.“
Ako som prečítal v odôvodnení predmetného návrhu zákona, sa navrhuje umožniť obciam použiť svoje prostriedky aj na údržbu ciest a chodníkov, ktorých správca je neznámy, avšak sú verejne prístupné a využívané obyvateľmi obce. Pozmeňujúci návrh z dôvodu potreby precizovania novely zákona vkladá predmetné ustanovenia do § 7 ods. 2, čo nie je povinnosť, ale možnosť, tak aby bolo zrejmé, že sa jedná o možnosť nie o právnu povinnosť obcí. Pozmeňujúci návrh ďalej vypúšťa slovné spojenie „iných verejných spevnených plôch“, nakoľko takýto pojem právny poriadok Slovenskej republiky nepozná a v praxi by sa jednalo o nevykonateľnú právnu úpravu. V návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem zmeniť i pojem „verejných miestnych a verejných účelových komunikácií“ na „verejných miestnych a verejných účelových ciest“, a to v súlade so zmenou pojmu „komunikácie“ v zákone č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, ktorá nadobudne účinnosť od 1. 6. 2021.
Chcem vás požiadať o podporu, lebo vyrieši sa – áno, poviem – trošku pozlátko, nejdeme k podstate problému, k tomu sa asi dostaneme časom, ale určite to bude pomocou pre samosprávy, obce, mestá, ktoré majú s tým problém, a budú vedieť využiť tieto finančné prostriedky práve na takéto komunikácie, resp. cesty, kde sú neznámi správcovia, neznámi vlastníci.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
11.5.2021 o 16:18 hod.
PhDr. Mgr. MBA
Ján Ferenčák
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa tiež vyjadril k tomuto predloženému návrhu zákona. Rešpektujem zámer predkladateľov vyriešiť jeden z problémov, ktorý máme v samospráve, a to je večný problém nedostatočne upravených chodníkov ciest a možno aj verejných priestranstiev.
Na druhej strane treba povedať, že celý problém tohto je v niektorých oblastiach. V prvom rade sú to financie, pretože ak by samosprávy mali dostatok peňazí, tak verte, všetky chodníky, cesty sú opravené.
Po druhé. Vlastníctvo k uvedeným stavbám - a to musíme rozlíšiť, vlastníctvo k pozemkom a vlastníctvo k stavbám. Ak je daný vlastník, čo je mesto alebo obec, alebo je tam daná osoba, fyzická alebo právnická osoba, tak vy môžete investovať do toho majetku so súhlasom danej osoby. Teraz hovorím dopredu. Čiže ak niečo chcem postaviť, nejaké ihrisko, ak je to schválené v územnom pláne, tak jednoducho viem sa dohodnúť s daným vlastníkom, aby som to vybudoval, ak nie, tak viem ako samosprávou uplatniť inštitút vyvlastnenia, ak je to vo verejnom záujme. Ak vlastník je neznámy, v tom prípade nemôžte tam plánovať, pretože ten súhlas nikdy nedostanete. Viete to robiť len cez zmenu lokálneho plánu územného a jednoducho tieto pozemky možno vytesniť alebo dať na úplný okraj.
Tento zákon, návrh zákona, ktorý je predložený, hovorí o retrospektivite, to znamená, nehovorí, čo bude, lebo to je jednoduchšie, ale hovorí o tom, čo je, že jednoducho sú stavby, teraz hovoríme o cestách a chodníkoch, ktoré nemajú správcu, čiže nie je tam dané vlastníctvo alebo prípadne sú umiestnené na pozemkoch neexistujúcich vlastníkov alebo vlastníkov neznámych. Tu tiež by som rozprával, pretože všetci vlastníci sú známi, sú len tí, čo žijú a nevieme ich pobyt, a tí, čo zomreli. To, že toto nie je upravené v zákone momentálne, to je problém legislatívny, ktorý by riešil celú túto problematiku a tu možno trošku budem polemizovať a filozofovať, ak by sa vyriešilo problém s vlastníctvom, tak... s vlastníctvom pozemkov, tak tento návrh zákona je irelevantný, pretože obce a mestá by boli schopné si vysporiadať vlastnícke vzťahy, a potom by investovali len do vlastného majetku, ktorý by bol na existujúcich pozemkoch.
Ako povedal predkladateľ, hovoríme o niekoľkých tisícoch kilometrov ciest a chodníkov. O stavbách, to by som polemizoval, pretože stavba bez správcu, ktorá je vybudovaná historicky, tak už asi stavbou nie je, s tým, že ešte keď je na vlastníctve majetku neznámych vlastníkov, tak v rámci investovania do takéhoto majetku treba povedať, že aj samospráva bude mať problém a má problém, pretože samospráva musí vynaložiť finančné prostriedky účelne a vo verejnom záujme. To znamená, nemôžte investovať ani do súkromného majetku, kde sa zveľaďuje súkromný majetok, dá sa to len cez špeciálne dotácie alebo rôzne formy, ale nemôže rozhodnutím, pretože to nedovoľuje ani zákon o rozpočtových pravidlách, ani o... tu by sa narušil samotný princíp fungovania samosprávy ako takej, čiže vynaloženie prostriedkov do verejných a verejnoprospešných stavieb a služieb.
Čiže celý problém je postavený inde. Malo, mali by sme tuná riešiť, ako vyriešiť vlastníctva k pozemkom, či už v správe štátu, alebo neznámych vlastníkov, a tým by sa celý problém aj týchto stavieb aj rozvoja miest a obcí vyriešil. Riešime tu zákon, ktorý je, nazvem, pozlátkom, pretože nevyriešime vlastníctvo, ale riešime, že niekde je tá cesta, ktorá nemá ani vlastníka, nemá správcu, nie sú tam ani pozemky vysporiadané, a jednoducho táto stavba je problémom, pretože ako tu definoval predkladateľ, je rozbitá a môže spôsobiť diskomfort obyvateľov alebo môže spôsobiť škody. V tomto prípade tento zámer ja chápem a rozumiem tomu, to znamená aspoň sa vyrieši niečo, keď už sa nevyrieši podstata problému, ale ešte raz poviem, mali by sme sa vrátiť k podstate.
A teraz je tu dosť veľmi závažné, hovorím o retrospektivite, pretože retrospektivita vyvlastnenia nie je možná, to už by sme išli do ústavných zákonov, čo sa týka vlastníctva, a k tomu sa raz asi bude musieť aj tento parlament vrátiť a vyriešiť tento problém. Tu hovoríme u retrospektivite stavieb, ktoré nemajú jednoducho buď správcu, alebo nemajú vlastníka.
A teraz dovoľte mi trošku tak polemizovať a ja sa vždy sa snažím predkladať buď pozmeňujúce návrhy, alebo návrhy zákonov také, aby boli využiteľné aj v aplikačnej praxi, pretože tvoriť zákony pre zákony je strata času a strata aj celej tej energie a úsilia. V tomto prípade tento návrh zákona, ktorý bol predložený s dobrý úmyslom, z pohľadu vykonateľnosti je nevykonateľný. Aby som možno objasnil, kde nastal problém, alebo v čom je, v čom je problém. V prvom rade hovorím o zákone č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách a samotný predkladateľ v tom návrhu uvádza, že výdavky rozpočtu obce podľa § 7 ods. 1 definuje za d), za bodkočiarkou, že sa vkladajú slová: „vrátane výdavkov spojených s údržbou a zhodnocovanie verejných, miestnych a verejných účelových komunikácií, verejných chodníkov a iných verejných spevnených plôch“.
V tomto prípade chcem povedať, že predkladateľ uložil povinnosť samospráve. To znamená, ak, v tom prvotnom návrhu, teraz môžem sa vrátiť k vášmu pozmeňujúcemu, lebo som si niečo poznačil, ale ja neviem, ale v tomto prvotnom, to znamená, táto povinnosť by spadla na samosprávu a samospráva by musela vynaložiť finančné prostriedky, aby tieto stavby neznámych správcov zveľadila a investovala do nich zdroje. Na druhej strane, táto povinnosť nie je dobrá, bolo to aj odôvodnené s ministerstvom financií, kde samostatné, kde samotné ministerstvo financií hovorí, že tento návrh ukladá samosprávam novú úlohu. Návrh bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pretože bude stáť dodatočné finančné prostriedky a bude to povinnosť uložená samospráve, a podľa čl. 6 ods. 2 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti, ak štát ukladá samospráve nové úlohy, je štát zároveň povinný poskytnúť samospráve zodpovedajúce finančné prostriedky. To je povinnosť. Navrhovateľ má uviesť predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy, a to nielen na bežný rok, ale aj na tri nasledujúce rozpočtové roky. Je to v podstate vyjadrenie ministerstva financií k predlženému návrhu. Keďže predkladateľ tam uvádzal, že nebude negatívny dopad na rozpočet verejnej správy, ministerstvo financií samé to rozporovalo a zamietlo, pretože daný zákon túto povinnosť ukladal.
Na druhej strane znamenala by to rozpočet, neúmerné zaťaženie rozpočtov miest a obcí, čo v súčasnej dobe si neviem predstaviť, žeby takýto zákon keby vošiel do platnosti, by mal byť vykonateľný.
Na druhej strane, hovoríme o názvosloví. Tu si treba povedať, že zámerom novely asi malo byť to, že aby mohli obce oprávnene investovať do majetku, ktorý nie je v ich vlastníctve, čo však bolo možno vhodnejšie riešiť aj vo vzťahu k zákonu č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, a tiež mám pochybnosti o správnosti používania pojmov, nakoľko na základe zákona č. 149/20201, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, čo je cestný zákon, v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa novelizoval tento zákon, tento 135, kde sa namiesto pojmu miestna komunikácia používa pojem „miestna cesta“ a namiesto pojmu „účelová komunikácia“ sa používa pojem „účelová cesta“. Tento zákon má vstúpiť do platnosti od 1. júna, to znamená o necelé tri týždne, ktorý doslova cituje v § 24 Záverečné ustanovenie slová „miestne komunikácie“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona okrem § 24e nahrádzajú slovami „miestne cesty“ v príslušnom tvare a „účelové cesty“. To znamená, tento prvotný zákon hovoril ešte o komunikáciách, čiže od 1. júna má platiť nový zákon, ktorý hovorí už o úplne novom názvosloví. Takže v mojom návrhu, ktorý aj budem predkladať, aj toto som sa snažil upraviť, aby už reflektoval na aktuálnu legislatívu, ktorá prichádza do platnosti.
Čo by som ale chcel rozporovať a možno tu je taký trošku taký rozpor aj s predkladateľom, je pojem, čo sú „iné verejné spevnené plochy“, pretože tento pojem je nepresný, neurčitý, veľmi široký a nie je nikde ukotvený, čo to znamená. Zákon nedefinuje všeobecne použiteľný pojem pre verejné priestranstvo - ani tieto spevnené plochy - a už vôbec nie pre verejné spevnené plochy. Verejné priestranstvo je legislatívne definované len pre účely zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v § 38 ods. 2 tak, že verejným priestranstvom na účely tohto zákona sú verejnosti prístupné pozemky vo vlastníctve obce. V ďalších prípadoch vzniká právna polemika, to znamená, ak sa uvedie terminus technicus, ktorý nikde nie je ukotvený, je tak všeobecný, že nikto nevie, na aký účel budú, budú môcť byť použité tie prostriedky alebo na všetko. Je to nešpecifikované. Z toho pohľadu, z toho pohľadu v pozmeňujúcom návrhu, ktorý budem predkladať tento, tento terminus technicus jednoducho navrhujem vylúčiť, to znamená, aby zostalo možnosť využitia prostriedkov na cesty a účelové cesty a chodníky. To znamená, vylúčiť tam spevnené, spevnené plochy.
Na základe týchto, týchto faktov a pripomienok, ktoré, ktoré som našiel v rámci tejto predkladanej, tohto predkladaného návrhu zákona, a v snahe, aby, aby bol aplikovateľný v praxi, ako predstaviteľ samosprávy a primátor mám s tým skúsenosť a vždy sa snažím hľadať cestu, aby bola prospešná a pomohla v podstate aj samosprávam nielen niečo, niečo prijať a potom sa s tým trápiť. A sami dobre viete, že som predkladal niekoľko aj pozmeňujúcich návrhov, aj zákonov, ktoré boli pre prospech, aj keď sa prijal, som mal nejaký mišmaš, potom tak je to nevykonateľné. A dosvedčila tá prax, že sa to nevykonalo v tej praxi, a tie samosprávy to nevedia uchopiť. Z toho pohľadu dávam pozmeňujúci návrh, ktorý, ktorý v prípade, ak dostanem, by mal podporu, tak sa aj do praxe dostane a bude prospešný pre obce a mestá a bude jednoduchý a bude vykonateľný, čo je asi princíp nás, aby sme takéto zákony, prípadne ak sú pozmeňujúce návrhy, predkladali.
Takže ak dovolíte, by som prečítal pozmeňujúci návrh a následne ho predložil spravodajcovi. Takže v predmetnom, v súlade s ustanoveniami zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku predkladám tento pozmeňujúci návrh.
V predmetnom návrhu zákona navrhujem nasledovné zmeny:
V Čl. 1 bod 1 znie:
1. V § 7 ods. 2 sa za druhú vetu vkladá nová tretia veta, ktorá znie:
„Z rozpočtu obce sa môžu uhrádzať výdavky spojené s údržbou a zhodnocovaním verejných miestnych a verejných účelových ciest a verejných chodníkov, ktorých správca nie je známy a zároveň sú využívané obyvateľmi obce a na verejný účel.“
Poznámka pod čiarou 13a) znie:
„13a) Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.“
Ako som prečítal v odôvodnení predmetného návrhu zákona, sa navrhuje umožniť obciam použiť svoje prostriedky aj na údržbu ciest a chodníkov, ktorých správca je neznámy, avšak sú verejne prístupné a využívané obyvateľmi obce. Pozmeňujúci návrh z dôvodu potreby precizovania novely zákona vkladá predmetné ustanovenia do § 7 ods. 2, čo nie je povinnosť, ale možnosť, tak aby bolo zrejmé, že sa jedná o možnosť nie o právnu povinnosť obcí. Pozmeňujúci návrh ďalej vypúšťa slovné spojenie „iných verejných spevnených plôch“, nakoľko takýto pojem právny poriadok Slovenskej republiky nepozná a v praxi by sa jednalo o nevykonateľnú právnu úpravu. V návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem zmeniť i pojem „verejných miestnych a verejných účelových komunikácií“ na „verejných miestnych a verejných účelových ciest“, a to v súlade so zmenou pojmu „komunikácie“ v zákone č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, ktorá nadobudne účinnosť od 1. 6. 2021.
Chcem vás požiadať o podporu, lebo vyrieši sa – áno, poviem – trošku pozlátko, nejdeme k podstate problému, k tomu sa asi dostaneme časom, ale určite to bude pomocou pre samosprávy, obce, mestá, ktoré majú s tým problém, a budú vedieť využiť tieto finančné prostriedky práve na takéto komunikácie, resp. cesty, kde sú neznámi správcovia, neznámi vlastníci.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
16:34
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:34
Milan VetrákČiže svojím spôsobom taká tá urgentná záležitosť sa dá vyriešiť aj tým, že si zváži samotná obec, či v nejakom menšom rozsahu na to peniaze má, nemá, a zhostí sa toho, že bude financovať aj do majetku, ktoré, ktorý nie je vysporiadaný, ale povedzme tam hrozí nejaké poškodenie zdravia, života tých ľudí obyvateľov obce.
No a ešte taká skôr technická poznámka, že je možné, že niektorá časť toho pozmeňováku bude aj prijateľná povedzme pre samotných predkladateľov a iné zase nie, tak otázka je, či teda máme hlasovať o tom pozmeňujúcom návrhu ako o celku, alebo, toto ste nejako nespresňovali, čiže z toho vychádzam alebo o jednotlivých bodoch samostatne.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
11.5.2021 o 16:34 hod.
JUDr. PhD.
Milan Vetrák
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ono keby sa asi išlo do podstaty veci, čo, samozrejme, je vždy namieste, tak... a nedávno sme tu mali iný problém, ktorý je dlhotrvajúci a ktorý súvisí s tým, že povedzme ľudia, ktorým boli obmedzené vlastnícke práva, dostávajú náhradu len za zriadenie vecného bremena, a nie aj za samotné obmedzenie vlastníckeho práva, a nakoniec keby sme išli k podstate veci a budeme to riešiť, tak zistíme, že sú to také veľké finančné náklady, že treba premyslieť, že akým spôsobom kedy a ako v čase to rozložiť. Asi aj tuná, keby sme išli do podstaty veci, tak zistíme, že tým, že sa to dlhodobo neriešilo, a predchádzajúce vlády na to postupne nevyčleňovali financie, lebo áno, keď sa dáva samosprávam, malo by sa dať aj peniaze na to, aby to mala z čoho plniť, tak keď sa dostaneme k podstate veci, tak by sme zistili, že asi tiež na to nie sú peniaze.
Čiže svojím spôsobom taká tá urgentná záležitosť sa dá vyriešiť aj tým, že si zváži samotná obec, či v nejakom menšom rozsahu na to peniaze má, nemá, a zhostí sa toho, že bude financovať aj do majetku, ktoré, ktorý nie je vysporiadaný, ale povedzme tam hrozí nejaké poškodenie zdravia, života tých ľudí obyvateľov obce.
No a ešte taká skôr technická poznámka, že je možné, že niektorá časť toho pozmeňováku bude aj prijateľná povedzme pre samotných predkladateľov a iné zase nie, tak otázka je, či teda máme hlasovať o tom pozmeňujúcom návrhu ako o celku, alebo, toto ste nejako nespresňovali, čiže z toho vychádzam alebo o jednotlivých bodoch samostatne.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
16:36
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:36
Boris SuskoDomnievam sa, že váš pozmeňujúci návrh je lepší, a to z jedného dôvodu takého legislatívnotechnického alebo právneho, pretože pani poslankyňa Kozelová navrhuje doplniť § 7 ods. 1, kde, ktorý znie, že z rozpočtu obce sa uhrádzajú a sú tam vymenované, aké, aké...
Domnievam sa, že váš pozmeňujúci návrh je lepší, a to z jedného dôvodu takého legislatívnotechnického alebo právneho, pretože pani poslankyňa Kozelová navrhuje doplniť § 7 ods. 1, kde, ktorý znie, že z rozpočtu obce sa uhrádzajú a sú tam vymenované, aké, aké náležitosti sa uhrádzajú, čiže je to obligatórna náležitosť, ale tu sa chce, pokiaľ som to správne pochopil, v obidvoch tých návrhoch je cieľ rovnaký, sa chce zaviesť možnosť. A túto možnosť rieši ods. 2, kde sa už dnes v platnom znení zákona hovorí, že z rozpočtu obce sa môžu poskytovať dotácie a tak ďalej. Čiže zdá sa mi ten váš návrh právne prijateľnejší, že sa do dnes už v právnej úprave platnom znení obligatórnych možností dopĺňa ďalšia obligatórna možnosť, ako dopĺňať do ustanovenia ods. 1, kde sú, pardon, do fakultatívnych, pardon, ospravedlňujem sa, ako do ods. 1, kde sú už dnes obligatórne možnosti, a tam dopĺňať nasilu fakultatívnu možnosť zaviesť nejaké financovanie na základe teda možnosti.
Čiže zdá sa mi, že ten váš návrh je právne, právne lepší, ale keďže, keďže na hlasovaní sa jeden s druhým bude vylučovať, je možné prijať len jeden, tak by som odporučil, keby ste sa s pani navrhovateľkou dohodli, aby buď sa z toho spravil jeden návrh, alebo aby ste sa potom dohodli, že ktorý sa stiahne a ktorý sa hlasuje, lebo ak sa odhlasuje ten prvý, tak ten druhý, ktorý je možno lepší, sa o ňom už nebude môcť hlasovať.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
11.5.2021 o 16:36 hod.
JUDr. PhD.
Boris Susko
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som sa vyjadriť, pán poslanec Ferenčák, k vášmu návrhu s porovnaním návrhom pani navrhovateľky, myslím pozmeňovacím návrhom.
Domnievam sa, že váš pozmeňujúci návrh je lepší, a to z jedného dôvodu takého legislatívnotechnického alebo právneho, pretože pani poslankyňa Kozelová navrhuje doplniť § 7 ods. 1, kde, ktorý znie, že z rozpočtu obce sa uhrádzajú a sú tam vymenované, aké, aké náležitosti sa uhrádzajú, čiže je to obligatórna náležitosť, ale tu sa chce, pokiaľ som to správne pochopil, v obidvoch tých návrhoch je cieľ rovnaký, sa chce zaviesť možnosť. A túto možnosť rieši ods. 2, kde sa už dnes v platnom znení zákona hovorí, že z rozpočtu obce sa môžu poskytovať dotácie a tak ďalej. Čiže zdá sa mi ten váš návrh právne prijateľnejší, že sa do dnes už v právnej úprave platnom znení obligatórnych možností dopĺňa ďalšia obligatórna možnosť, ako dopĺňať do ustanovenia ods. 1, kde sú, pardon, do fakultatívnych, pardon, ospravedlňujem sa, ako do ods. 1, kde sú už dnes obligatórne možnosti, a tam dopĺňať nasilu fakultatívnu možnosť zaviesť nejaké financovanie na základe teda možnosti.
Čiže zdá sa mi, že ten váš návrh je právne, právne lepší, ale keďže, keďže na hlasovaní sa jeden s druhým bude vylučovať, je možné prijať len jeden, tak by som odporučil, keby ste sa s pani navrhovateľkou dohodli, aby buď sa z toho spravil jeden návrh, alebo aby ste sa potom dohodli, že ktorý sa stiahne a ktorý sa hlasuje, lebo ak sa odhlasuje ten prvý, tak ten druhý, ktorý je možno lepší, sa o ňom už nebude môcť hlasovať.
Ďakujem.
Rozpracované