32. schôdza

Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o významných investíciách (tlač 560). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý návrh, účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 13. septembra 2021 a v gestorskom výbore do 14. septembra 2021.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ďakujem za slovo. Ja sa, ja teda budem úplne stručný a chcem sa veľmi pekne poďakovať za takýto návrh. Jednak za jeho transparentnosť, ale jednak za, vôbec za to, že riešime regionálnu nejakú nerovnosť na Slovensku. Jednoducho toto je podľa mňa jeden z najdôležitejších problémov, ktoré tu dneska máme, že západná časť krajiny a východná časť krajiny, je proste medzi nimi jeden obrovský rozdiel. My tieto rozdiely môžeme znížiť, ale naše procesy a celkové fungovanie na lákanie investorov musí byť ďaleko konkurencieschopnejšie, ako momentálne je. Preto ja veľmi vítam váš pragmatický prístup a veľmi vítam to, že sa snažíte transparentným spôsobom naštartovať procesy tak, aby sme boli atraktívnejší pre investorov a takýmto spôsobom znižovali tieto regionálne rozdiely. Toľko za mňa.
Ďakujem veľmi pekne, pán minister.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Borguľa, zvykol som si pri viacerých poslancoch, že končí pre nich Slovensko pri Bratislave, ale poviem vám takú prekvapivú informáciu. Možno o tom neviete, ale aj stred Slovenska je, nie je len západ a východ. Aj stred je Slovenska. A keď pôjdeme zo stredu Slovenska, od Krtíša, Lučenca, Rimavskej Soboty, Rožňavy, Revúcej, severnej časti Brezna, tak si myslím, že nájdeme, teraz nehovorím Zvolen, lebo ten je silnejší ekonomicky, a Žiar a Bystrica, hovorím tieto okresy stredného Slovenska, ktoré sú veľmi, veľmi na tom zle. Dovolím si tvrdiť, že sú horšie ako niektoré okresy na východe. Takže ak chceme pomenovať konkrétne, tak z úcty k tým ľuďom, ktorí žijú v týchto okresoch, bolo by dobré pomenovať, že aj stred Slovenska máme na Slovensku. Nielen západ a východ.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Pán kolega Borguľa, naozaj súhlasím, že znižovanie regionálnych rozdielov je to, čomu by sa mala venovať každá jedna vláda. Ale zároveň musím podporiť aj pána kolegu Suju. Áno, je to pravda, keďže všetky západné okresy, celé západné Slovensko je viac ako ekonomicky silné a ekonomicky viac ako naddimenzované, ale čo sa týka stredného Slovenska, najmä okresov, ktoré sú na juhu jeho južnej časti, a severovýchodu Slovenska, tak tieto okresy sú viac ako ekonomicky slabé a ekonomicky podvyživené.
Znižovanie ekonomických rozdielov môžme dosiahnuť dvoma spôsobmi, tak ako tuná predkladá pán minister Sulík, určitým spôsobom priemyselnými parkami, ale dovolím si povedať, že nikdy nebude východné Slovensko ekonomicky konkurencieschopné, pokiaľ tam nedokončíme základnú infraštruktúru, to znamená, pokiaľ nebude cesta Via Carpatia konečne dokončená, nakoľko Poliaci a Maďari svoj podiel na tejto ceste už majú dávno hotový a Slovenská republika dlhé, dlhé, predlhé roky spí a čaká na nejaké krajšie zajtrajšky. Čiže naozaj nedostaneme investorov na východné Slovensko a na juh stredného Slovenska bez kvalitnej infraštruktúry, bez kvalitných ciest. Nemusia to byť diaľnice, stačia rýchlostné cesty a cesty prvej triedy, ale nech budú naozaj kvalitné. A len takýmto spôsobom nám nebudú mladí obyvatelia južného okresu v Banskej Bystrici alebo Banskobystrického samosprávneho kraja a východného Slovenska utekať na Západ, do zahraničia, keby ten investor vedel po tej kvalitnej ceste prísť na východ a vlastne na ten stred Slovenska, takže... Veľmi pekne ďakujeme.

Vážený pán Borguľa, ale aj pán minister, ja by som sa chcel spýtať, lebo teda asi z týchto reakcií mám pocit, že vy rozprávate o niečom, čo podľa mňa v tom zákone ani nie je, ani sa z toho nedá vyvodzovať, že nastane to, čo tvrdíte. My máme dnes vyvlastňovací zákon, ktorý podľa mňa je vcelku efektívny. A ak si pozrieme, ako vznikali investície ako KIA a podobne, kde bolo sedemtisíc vlastníkov a štát to nakoniec aj tak vedel, a to boli ešte iné zákony, dať dokopy.
Problémom Slovenska nie sú priemyselné parky primárne, tých priemyselných parkov na Slovensku prázdnych je dosť veľa. Navyše priemyselné parky sú, je niečo, čo investor berie ako úplne poslednú vec. To, čo berie ako prvú, je úroveň pracovnej sily. Tu sa dajú hovoriť prípady, koľko investícií Slováci stratili pre Maďarov alebo pre Poliakov len preto, lebo jednoducho zobrali si štruktúru pracovnej sily, vzdelanosť a podobne v danom regióne, zistili, že jednoducho museli by brutálne peniaze investovať do či už rekvalifikácií, alebo do kreovania proste nejakých technických centier a podobne. A tento zákon to absolútne nič nerieši. To znamená, že tento zákon je skôr o tom, že dobre, poďme znova budovať ďalšie parky, to bol taký super trend, keď Európska únia nám tu financovala v podstate v každom väčšom meste nejaký takýto priemyselný park. Každý bol z toho vysmiaty, ale jednoducho tie parky sú dnes prázdne.
Takže, takže prečo si, by ma zaujímalo, že prečo vy očakávate, že toto vlastne niečo vôbec vyrieši, nejaké regionálne rozdiely. Pretože problém Slovenska, prečo nechodia do niektorých regiónov investori, je ten, že jednoducho Maďari a Poliaci im dávajú oveľa atraktívnejšie podmienky a, žiaľ, dávajú im to aj Rumuni, aj Bulhari.
To znamená, to je oveľa komplexnejšia téma ako to, že prijmeme tento zákon a budeme sa tváriť, že dobre, od zajtra aj tí ľudia na tom strednom Slovensku, aj na východnom sa budú mať lepšie. Jednoducho na základe tohto zákona sa nebudú mať lepšie.

Dovolím si povedať, že znižovanie ekonomických rozdielov regiónov nevyrieši budovanie priemyselných parkov, navyše násilným spôsobom vyvlastňovanie pozemkov. To vám hovorím, kolegovia, všetkým. Ja budem hlasovať proti tomuto návrhu zákona, aj keď by to mohlo vyzerať akokoľvek.
Budovanie priemyselných parkov nebude riešiť z dlhodobého hľadiska ekonomickú situáciu na Slovensku. Ja vám poviem takýto príklad, ktorý sa udial na Slovensku v blízkej minulosti, a to je investícia Land Roveru pri Drážovciach pri Nitre, kde sa vybudoval veľký priemyselný park, firma, ktorá tam vyrába automobily anglická, kto je zamestnaný ako v tejto firme? Však my nemáme dostatok pracovných síl, aby sa zamestnali tí ľudia v tých priemyselných parkoch alebo to, čo sa, fabriky, ktoré sa vybudovalo, a my ideme likvidovať ďalšiu poľnohospodársku pôdu. Naša krajina, slovenská krajina, Slovenská republika je rurálnou krajinou. My sa zameriavajme na poľnohospodárstvo. Tu keď hovoríme, že v sebestatočnosti potravín sme na úrovni kdesi na úrovni 36 %, tam sú rezervy.
Čo sa stalo pri Nitre? Zastavali sme jednu z najúrodnejších pôd na Slovensku. A čo ideme ďalšie likvidovať úrodné pôdy, ktoré sú na Slovensku? Tie fabriky, kto raz bude dávať ich preč? Kto ich bude likvidovať? Toto, čo pán minister tu povedal, že dokonca ide to znížiť na 50 hektárov alebo 25 hektárov, a nazýva to významnou investíciou. My potrebujeme, aby sme našich, domácich podnikateľov podporovali, ale nemusí to byť také megalomanské, že na 100 hektárov, na 25 hektárov, na 100 hektárov firma, ale nech sú to drobné podniky. Myslím, že pán minister tomu rozumie, že o čom hovorím. Ale predovšetkým, aby mali prednosť naši podnikatelia a naši ľudia. Nie v megalomanských projektoch, ale aj v drobných, malých projektoch a firmách, ktoré by tu mohli vyrásť.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, našou úlohou ako Národnej rady Slovenskej republiky je jednoznačne znižovanie regionálnych rozdielov v rámci celej Slovenskej republiky. Tak ako ja to zvyknem hovoriť, od Nitry smerom na východ, dámy a páni, ako keby zdochol pes. To nehovorím ja, to hovoria občania, ktorí žijú smerom od Nitry na východ. A či to je, či to je juh Banskobystrického samosprávneho kraja, alebo sever Prešovského kraja, situácia je kritická.
Ja už som sa neraz poďakoval, a teraz opäť to zopakujem. Ďakujem jednak pánovi Sulíkovi, pánovi Kollárovi, ako aj celej vláde Slovenskej republiky, že teda ten priemyselný park, štátny priemyselný park nasmerovali práve do Rimavskej Soboty. Dámy a páni, tá situácia u nás je kritická. Vieme, aká je miera nezamestnanosti v rámci celej Slovenskej republiky. Rimavská Sobota má skoro 21 % mieru nezamestnanosti ako okres. Ale neni situácia lepšia ani v Revúcej, ani v Lučenci oveľa viac, ale ani v Poltári. To znamená, že teda ten štátny priemyselný park je tam potrebný. Dobre, zabereme tam, ako pán minister naznačil, 84,6 hektárov pozemku, ale ak tam zamestnáme tisíc, dvetisíc ľudí v budúcnosti, tak to bude prínosom pre náš región.
Dámy a páni, treba sa s tým skutočne zaoberať. Treba sa tým zaoberať. Asi sa pamätáte, ešte v roku 2016 bolo na Slovensku dvanásť menej rozvinutých okresov. Dneska hovoríme o dvadsiatich menej rozvinutých okresoch. To znamená celkove jedna štvrtina okresov v rámci celej Slovenskej republiky je menej rozvinutých. Práve preto, pán minister, ja ďakujem a tento zákon určite podporím.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Ďakujem za konštruktívne faktické poznámky k môjmu vystúpeniu.
Kolegovia, áno, ja som pomenoval západ a východ, prepáčte, je to z vašej strany možno trošku slovičkárenie, ale, samozrejme, som myslel aj okresy, ako je presne Veľký Krtíš, Rimavská So... Rimavská Sobota a juh od Zvolena, Rožňava, veľmi správne.
Pán minister sám povedal, že toto je jeden z mnohých ďalších krokov, a ja si myslím, že toto sú presne veci, ktorým by sme sa mali prioritne venovať. A veľmi súhlasím aj s tým, čo povedal pán Kočiš, že diaľničnú infraštruktúru musíme čo najskôr dobudovať, preto som rád, že práve nominant našej strany Andrej Doležal veľmi intenzívne pracuje na tom, a koniec koncov tie výsledky sú už aj vidno. Višňové sa už naplno, naplno buduje a som presvedčený o tom, že tie sľuby, ktoré boli v minulosti dávané, tak teraz budú aj splnené a východ so západom budú spojené diaľničnou sieťou.
Čiže ďakujem za vaše pripomienky a ospravedlňujem sa, že som teda nespomenul ten juh, ale, samozrejme, som ho mal na mysli.

Ďakujem pekne. Dovoľte mi teraz na záver rozpravy reagovať na pánov, ktorí mali faktické poznámky. Najprv pán Suja, no, už to poopravil, pán Borguľa, samozrejme, že... Inak ja som hovoril stále, že najmenej rozvinuté. (Minister si nasadil okuliare.) Nech na vás lepšie vidím.
No, ja som si to, ja som hovoril v mojom príhovore o najmenej rozvinutých regiónoch, hej, nielen o východe. A nakoniec to, že ten park sme, alebo teda že najviac som tlačil na Rimavskú Sobotu, je práve preto, že keď tam je dlhodobo najvyššia nezamestnanosť, a dlhodobo znamená, že, ja neviem, dvadsať rokov alebo koľko, tak je úplne jedno, kde ten okres je, tam treba začať. Takže ide pri tomto zákone o najmenej rozvinuté, nie o východ. Konkrétne sa bavíme o § 3 ods. 4, kde je napísané "najmenej rozvinuté okresy", a to je potom definované podľa zákona 336/2015. To po prvé.
Po druhé, pán Kočiš, no, máte pravdu, na západe už je toho hodne. Ja sám som mnohokrát kritizoval Jaguar. Ja to považujem za, z takej tej priemyselnej logiky za veľmi nešťastnú investíciu, ale je tam, my s tým už teraz nič nezmeníme. Čo môžme spraviť, je, aby sa tej fabrike darilo aj tam, nech pekne platí dane. Určite by bolo lepšie, keby Jaguar bol na východe alebo na juhu.
Teraz v tejto súvislosti ste vraveli, pán Kočiš, že teda darí sa tam, ako postupuje diaľnica. S tým sa dá len súhlasiť, a preto napríklad sa nám podarilo umiestniť jednu dobrú investíciu do Detvy, tam už je obchvat hotový, a teraz tie mestá začínajú byť čoraz zaujímavejšie, to je konkrétne Lučenec, Rimavská a neskôr aj Rožňava. A ja už mám napríklad jedného celkom vážneho záujemcu rozrobeného do Rimavskej Soboty a to práve, práve preto, lebo som mu tak nejak povedal, že no, však do Lučenca už tá rýchlocesta čoskoro bude, no a začína o tom uvažovať.
Tu by som chcel ešte spomenúť, že boli v minulosti niekedy také reči o tom, že Soroška nepotrebuje tunel, tak, lebo to vyrátal, neviem, Útvar hodnoty za peniaze alebo čo, tak tento výpočet považujem, neviem posúdiť, či je správny, nesprávny, ale je určite zbytočný, lebo tunel pod Soroškou musí byť a myslím si, že tam nie je veľa čo diskutovať.
Pán Taraba, vy ste teda hovorili, že stratené investície napríklad smerom k Maďarom. No, je to tak, ale nie kvôli vzdelaniu, ale je to kvôli tomu, že sme neboli pripravení, že BMW konkrétne malo záujem prísť na Slovensko, na východ Slovenska a bol pripravený priemyselný park Haniska – Valaliky, no, ale keď sme im povedali, ešte predošlá vláda, že ako dlho bude trvať príprava tohto parku, tak povedali ďakujem a išli do Debrecínu. Keby sme ten park mali predpripravený, tak už tam mohol, mohlo BMW investovať. Čiže naozaj tu treba byť pripravený.
Ale súhlasím s tým, že nie je to len o priemyselných parkoch. Jasné, ani tento zákon nie je všeliek. To je to, že to nefunguje tak, že tuto lusknem prstom a regionálne rozdiely sú vybavené. Alebo prijmeme jeden zákon a je po regionálnych rozdieloch. To je ilúzia. To budú desiatky a desiatky konkrétnych opatrení, kým sa to čo len začne znižovať. Však tridsať rokov sa s tým nerobilo prakticky nič. Dokonca opačné kroky sme robili. Prijali sme zákon, kde sa platí za presťahovanie, to aby Jaguar mal pracovné, pracovnú silu, tak ešte štyritisíc eur dostane niekto za presťahovanie. No, tak odkiaľ sa ľudia sťahujú kam? No odtiaľ, kde robota nie je, tam, kde robota je. Takže prejdú čo? Zo Stropkova do Nitry. A za to ešte dostanú prémiu.
No a toto ponaprávať, to budú že desiatky a desiatky krokov a, samozrejme, musíme sa do toho pustiť, len nejde všetko naraz, ale v zásade práca musí ísť za ľuďmi, nie ľudia za prácou. Ja odmietam tieto reči, že flexibilita pracovnej sily, to sú omáčky. To sú také dogmatické tvrdenia. Áno, pracovná sila musí byť flexibilná, pokiaľ je naozaj že jedinečná. Keď máte nejakého molekulárneho biológa, ktorého, ktorých je v Európe päť, tak tí nech sú mobilní, tí nech sú flexibilní. Preto lebo keď sa stavia niekde výskumné centrum, tak, samozrejme, musia sa vedieť presunúť. Ale toto sa predsa netýka bežného programátora. Práca musí ísť za ľuďmi. Toto je dôležité poznanie.
Tento zákon, to chcem ešte povedať, prosím vás pekne, nie je len o priemyselných parkoch; to v úvodnej reči bola možno moja chyba to nespomenúť. Toto nie je len o priemyselných parkoch, toto je o bežných investíciách. Len štát nerobí bežné investície, preto som spomenul priemyselné parky, lebo robíme tú Rimavskú Sobotu, na tej naozaj intenzívne sa pracuje a ja dúfam, že začneme aj na Valalikoch pre nejakého že megainvestora byť aspoň predpripravení. Tak preto som spomenul v úvodnej reči iba priemyselné parky, ale toto je pre ľubovoľnú investíciu, sú tu tie kritériá a teraz vám to poviem presne. Významná investícia môže byť investičný projekt, kde sú investičné náklady najmenej 30 miliónov eur a počet pracovných miest najmenej 50. A potom neskôr sa píše, že pokiaľ ide o najmenej rozvinuté okresy, tak je to polovičná hodnota. Čiže toto je dôležité.
No a posledná vec, to je reakcia na vás, pán Kuffa. Vy by ste už, prosím vás pekne, mohli prestať s touto poľnohospodárskou pôdou, to sú strašidelné omáčky. Neviem, či nás chcete vrátiť niekam do prvotnej pospolnej, ale dovolím si jeden prepočet, lebo čísla nepustia, čísla sú v tomto veľmi kruté. Ideálne, keď si to hodíte do excelovskej tabuľky, potom vám to bude rovno aj úplne zrejmé.
Predstavte si ten Jaguar. Ešte raz, je umiestnený zle. Tých 250 hektárov, ktoré zaberá Jaguar, to malo byť inde. To malo byť... však to poznáte všetci. Tých dvadsať, dvadsať najmenej rozvinutých okresov, kdekoľvek by ten Jaguar v tých dvadsiatich bol, bolo by to výrazne lepšie. Ale predstavte si tých 250 hektárov najlepšej pôdy. Koľko tam vypestujete tej pšenice, prosím vás pekne? Päť ton na hektár, to už ste majster sveta pomaly. Koľko dostanete za tonu tej pšenice? Dostanete tristo eur? Keď dostanete tristo eur, tak ste (zaznievanie gongu), tak ste čarodejník, čo sa týka obchodovania s obilím. Tisícpäťsto eur na jeden hektár. Nekričte mi do toho, tak ja som vás, ja som vás tiež neprerušoval. (Zaznievanie gongu.) Tisícpäťsto eur na jeden hektár dostanete tou vašou pšenicou a poľnohospodárskou pôdou krát 250 hektárov, na ktorých je Jaguar, tak máte odhadom 400-tisíc eur ročný výnos. A koľko tam robí Jaguar? Miliardu. (Reakcia z pléna.) Ale prečo do toho furt rozprávate, však ma nechajte rozprávať, pán Kuffa! Dvetisícpäť... (Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec, poprosím pokoj. (Hovorené súbežne s rečníkom.)

Sulík, Richard, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR
(Hovorené súbežne s predsedajúcim.) Vy ste ako verklík, nedá sa vás zastaviť alebo čo?

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán podpredseda...

Sulík, Richard, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR
A nielenže rozprávate a skáčete druhým do reči, ešte aj rozprávate hlúposti, tak aspoň chvíľku teraz počúvajte, keď ja mám slovo. Ďakujem pekne.
Takže dvetisícpäťsto... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán podpredseda, pokračujte a, pán Kuffa, poprosím...

Sulík, Richard, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR
... dvetisícpäťstokrát, dvetisícpäťstokrát vytvorí hodnotu Jaguar vyššiu ako vy s tou vašou pšenicou. Dvetisícpäťstokrát, viete si toto predstaviť, čo to je? My tu chceme žiť tak, že konské pohony a že budeme si tuto chodiť pšenicu fasovať niekam? Ja chcem žiť v modernej spoločnosti. Ja chcem žiť v spoločnosti, kde budeme mať vysokú životnú úroveň, kde budeme mať veľmi vysokú životnú úroveň. Nie, kde nám bude Kuffa rozprávať, všade pestujte pšenicu. My sme, my sme priemyselná krajina, len vy o tom nemáte páru. Slovensko je druhá najviac spriemyselnená krajina v Európe. Máme tu štyri veľké automobilky. Vyrábame najviac áut na obyvateľa na svete. K tomu je tu štyristo subdodávateľov. Máme tu päť, päť firiem, ktoré vyrábajú lietadlá. Čo vy tu chcete, prosím vás pekne, stále tu strašíte s tou vašou poľnohospodárskou pôdou! Chcete, aby sme tu žili ako pred sto rokmi? Ja teda chcem žiť v krajine, ktorá je, kde je veľmi vysoká životná úroveň. A nie za cenu toho a za cenu takú ešte, že si zničíme prírodu. Preto nám neostane nič iné, ako máme ten priemysel, našťastie, a teraz, čo je dôležité, nie tutok rozvíjať oné, pšenicu, dôležité je sofistikovať tie pracovné miesta, aby tú bežnú manuálnu robotu robili roboty, lebo ľudí budeme mať aj tak málo. Ale my budeme potrebovať tých málo ľudí, nech programujú tie roboty. Toto je to, čo prinesie blahobyt. Toto je to, čo prinesie životnú úroveň. Však keby to tak bolo s tou pšenicou a poľnohospodárskou pôdou, tak by Ukrajina musela byť, Ukrajina je predsa obilnica Európy. Museli by byť asi najbohatší na svete. Toto je akože myslenie z minulého storočia, čo tu vy, pravidelne to rozprávate.
Ďakujem pekne za slovo, ďakujem pekne, pán Kuffa, že ste ma nechali vyhovoriť, i keď to som si musel trochu vynútiť. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, hlavným dôvodom vypracovania návrhu zákona je prijatie smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica Rady o kontrole získavania a vlastnenia zbraní.
Návrhom sa zároveň implementuje vykonávacie nariadenie Komisie, ktorým sa stanovujú spoločné usmernenia pre normy a techniky na deaktiváciu na zabezpečenie trvalej nepoužiteľnosti deaktivovaných strelných zbraní.
Ďalšie zmeny v zákone si vyžiadala aplikačná prax.
Cieľom návrhu zákona je dosiahnutie určitej rovnováhy medzi oprávnením nadobudnúť a držať strelné zbrane na stanovený účel a opatreniami na zamedzenie ich zneužívania najmä na páchanie trestnej činnosti, a to pri zohľadnení našich transpozičných záväzkov.
Na základe požiadaviek smernice sa návrhom menia kategórie niektorých druhov zbraní. Dochádza napríklad k preradeniu niektorých druhov zbraní medzi zakázané zbrane, na ktorých nadobudnutie sa bude vyžadovať získanie výnimky. Týka sa to zbraní, ktoré predstavujú najväčšie riziko zneužitia na páchanie trestnej činnosti. Ide napríklad o zbrane s veľkokapacitnými zásobníkmi.
Sprísňuje sa tiež režim zbraní, ktoré boli upravené z evidovaných zbraní na zbrane, ktoré nepodliehajú evidencii. V tomto prípade budú tieto zbrane spätne preradené do svojej pôvodnej kategórie.
Ďalšou požiadavkou smernice, ktorá bola premietnutá do návrhu, sú zmeny v podmienkach na udelenie výnimky, teda oprávnenia na nadobudnutie zakázaných zbraní. Tieto podmienky boli ustanovené z dôvodu rizika, ktoré predstavujú zakázané druhy zbraní.
Návrhom tiež dochádza k elektronizácii podnikateľského prostredia s cieľom evidovania pohybu zbraní. Držitelia zbrojných licencií budú povinní viesť evidenciu zbraní prostredníctvom elektronickej služby, v ktorej budú zaznamenávané pohyby zbraní vrátane ich predaja, prenájmu alebo vypožičania.
Na základe požiadavky smernice, ktorá vyžaduje preverovanie podmienok na nadobudnutie zbrane v päťročných intervaloch, sa skracuje doba platnosti zbrojnej licencie z neurčitej doby na päť rokov. Doba platnosti zbrojného preukazu však zostáva desať rokov, pričom raz za päť rokov sa bude preverovať bezúhonnosť a spoľahlivosť držiteľa zbrojného preukazu a podmienka pobytu na území Slovenskej republiky.
Na základe prijatia nariadenia Komisie, ktoré ustanovuje normy a techniky znehodnocovania zbraní, sa upravuje postup pred aj po ich znehodnotení. Vzhľadom na riziko, ktoré predstavujú niektoré druhy zbraní kategórie D, je potrebné zmeniť ich režim vrátane podmienok ich nadobúdania. Nadobúdať ich bude môcť len držiteľ povolenia, zbrojného preukazu, zbrojnej licencie alebo zbrojného sprievodného listu. Vo vzťahu k znehodnoteným zbraniam, replikám historických zbraní a zbraniam typu Flobert je sprísnený režim požiadavkou smernice, ktorá ich zaraďuje medzi zbrane kategórie C. Na expanzné zbrane sa tento režim bude vzťahovať z dôvodu, že predstavujú riziko zneužitia na páchanie trestnej činnosti.
V prechodných ustanoveniach sa v súvislosti s presunom niektorých zbraní do prísnejšej kategórie ustanovuje prechodné obdobie jedného roka, v rámci ktorého si... ktorého sú držitelia týchto zbraní povinní splniť podmienky pre držbu zbraní. Zároveň sa navrhuje, aby držiteľ zbrane, ktorá bola preradená do kategórie A, a ktorý je držiteľom príslušnej skupiny zbrojného preukazu alebo zbrojnej licencie, bol automaticky považovaný za držiteľa výnimky na držanie tejto zakázanej zbrane.
Návrhom zákona sa tiež navrhuje zmena v sadzobníku správnych poplatkov. Zmeny sa týkajú najmä výšky správnych poplatkov, ktoré reflektujú na skutočné náklady v podobe krytia podielu na personálnych nákladoch, materiálnych nákladoch a informačno-technologických nákladoch.
Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, zároveň si vás dovoľujem požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.
Ďakujem pekne.