3. schôdza

Pán poslanec Susko.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, uvedomme si, že o čom sa tu bavíme. Bavíme sa o základných ľudských právach a slobodách, ktoré nám ústava garantuje. To je jedna vec. Druhá vec je, pokiaľ si preštudujete ten návrh naozaj podrobne, tak zistíte, že sa tu nebavíme o lokalizačných údajoch, to znamená, kto sa kde pohyboval. Bavíme sa o súvisiacich údajoch komunikujúcich strán a bavíme sa tu o prevádzkových údajoch. To znamená, že tu sa ide spracúvať a idú sa uchovávať údaje o tom, kto komunikoval, s kým komunikoval, kedy komunikoval, ako dlho komunikoval. A týka sa to tak komunikácie telefónnej, ako aj mailovej, ako aj internetovej, to znamená IP adresy, to znamená e-mail, telefónov a ďalšie takéto údaje, ktoré sú výslovne vymenované v zákone. Ja naozaj nechápem, načo tieto údaje sú Úradu verejného zdravotníctva za účelom zabezpečenia ochrany voči koronavírusu.
Ďakujem.

Pán poslanec Žiak.

Pán poslanec Mazurek, musím uznať, že ste veľmi schopný rétor. Keby som vás počúval so zavretými očami a takou vypnutou predstavivosťou, tak možno by som vám aj uveril. Ale potom mi príde ten obraz, ako hádžete dlažobnú kocku na pani s kočíkom, a vaše slová o slobode a o nejakej elementárnej nejakej ochrane osobných údajov mi príde veľmi cez čiaru. Preto sa vraciam na zem a podporujem pani ministerku v jej návrhu.

Ďakujem pekne.
Pani poslankyňa Vaľová.

Ďakujem veľmi pekne. Tak naozaj sa vráťme na zem a povedzme si pravdu. Samozrejme, ak chceme lokalizovať ľudí, ktorí majú byť v karanténe a chceme lokalizovať ich pohyb a či dodržiavajú karanténu alebo prešli hranice, je to v poriadku. Ale ja sa pýtam, vláda podľa tohto zákona plánuje sledovať iba, neplánuje sledovať iba pohyb všetkých ľudí, ale aj ich činnosti a kontakty. Pretože podľa paragrafu, momentíček, lebo nie som právnik, ale mám to tu napísané, podľa § 63 ods. 1 je jasne napísané, že ide sledovať prevádzkové údaje, ako, že ide prevádzkovať, prevádzkovať; prevádzkové údaje, to znamená, kto s kým telefonuje, ako dlho telefonuje, s kým esemeskuje, maily, komunikáciu. Je to neprimeraný zásah do základných práv ľudí a celého obyvateľstva. A ja sa pýtam, naozaj, naozaj mi množstvo ľudí píše a právnikov, či to je, či to je normálne. Pretože to nie je normálne, čo má esemeska alebo čo má telefonát spoločné s koronavírusom? Ja nerozumiem, ako sa to prenesie. A to, že napríklad pán poslanec Šudík povie, že môžme sledovať, koho chceme, ako chceme, nech vláda sleduje. No čo to je za prístup k ľudským právam, čo je to za prístup k slobode?
A ďalšiu vec poviem ešte. Ja som pred chvíľočkou bola medzi zamestnancami Národnej rady. Viete, ako tie dievčatá sa báli, keď sa dozvedeli, že tu môže byť niekto nakazený? Údajne, že je tu aj dáma, ktorá bola u gynekológa, ktorý má koronavírus. Ja sa pýtam, to nemali sme byť nejakým spôsobom otestovaní? Veď my ohrozujeme svoje rodiny, ohrozujeme tieto ženy a všetkých týchto zamestnancov v Národnej rade, celé Slovensko. Takže naozaj si myslím, že k tomu by Národná rada mala prijať nejaké opatrenia, a myslím si, že by to, mali by to byť opatrenia, čo sa týka možno nejakých možno testov, ale nie sledovania ľudí. Lebo s kým si budem telefonovať alebo písať, nákazu žiadnu neodstráni.
Ďakujem.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Mazurek.

Pán poslanec Šudík, začnem vami. Vy ste mi povedali, že vláde treba dôverovať. No, dôverovať môžem frajerke, snúbenici, žene, ale vláde určite nie. Vládu treba kontrolovať, každého politika – aj mňa, aj vás – treba kontrolovať, netreba nám dôverovať.
Pán poslanec Kremský, vy ste ma tu chceli poučovať o používaní zdravého rozumu a hneď následne vám bolo odpovedané, že čo má spoločné so šírením koronavírusu to, keď niekto chce odpočúvať vaše hovory. To už jednoducho so zdravým rozumom nejakým spôsobom asi nekorešponduje. A hlavne, keď hovoríte, že tu zneužívame tieto veci na politické ciele a že tieto informácie nebudú zneužívané. Veď tu máte ľudí, ktorí priamo zneužívali informácie, ktoré nemali byť verejné. Tu sedí pán Grendel, ktorý má s tým bohaté skúsenosti. A potom sa nedivte, že nemáme dôveru voči tejto vláde a nechceme jej umožniť to, aby mohla takýmto bezprecedentným zásahom jednoducho špehovať svojich vlastných občanov.
Pán poslanec Žiak, vy ste mi povedali v podstate to, že by ste so mnou súhlasili, ale jediné, čo vám bráni v tom so mnou súhlasiť, je to, že som hádzal dlažobnú kocku. Chcem vás vyviesť z toho, z tej štyri či päť, či šesť rokov starej dezinformácie, z toho hoaxu, ktorý šíria práve liberálne médiá, ja som nikdy žiadnu dlažobnú kocku nehádzal. A keď nájdete také video, kde také niečo uvidíte, dám vám 10-tisíc eur tu na fleku pred všetkými. To znamená, nabudúce sa zdržte týchto nezmyslov. A keďže som teraz vyvrátil to jediné, prečo mi nemôžte veriť, dúfam, že budete proti tomu návrhu zákona.
Celkovo, drahí páni kolegovia, kolegyne, toto nemá spoločné s koronavírusom prakticky nič. Nepotrebujeme počúvať telefonáty, nepotrebujeme čítať esemesky, nepotrebujeme ukladať IP-adresy. Potrebujeme dbať a žiadať od obyvateľov Slovenskej republiky zodpovednosť, ale nie tým, že ich budeme desiť takým spôsobom, že im budeme jednoducho narúšať ich súkromie úplne bezprecedentným spôsobom.
Ďakujem všetkým veľmi pekne.

O slovo v rámci rokovacieho poriadku požiadala navrhovateľka. Nech sa páči, môžte vystúpiť v rozprave. (Reakcia navrhovateľky.) A, čiže až potom na záver, dobre. Ďakujem pekne.
Takže ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Kuffa.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov. V podstate ono to tu zaznelo, čo najviac mi vadí, pani ministerka, v tom vašom návrhu zákona, to je presne ten čl. IV, a to je to, čo tu rozoberáme, že musíme sledovať ľudí. Ja vám položím otázku, na ktorú mi, ak chcete, tak nech sa páči, dajte mi odpoveď. Sledujeme ľudí cez telefóny, esemesky, možno mailové správy. Janka Vaľová správne tuná rozpráva, že čo má to spoločné so šírením koronavírusu. Tou hrozbou a nebezpečenstvom, kolegovia a kolegyne, pani ministerka, sme tu my, stopäťdesiati ľudia.
Prepáčte, pán podpredseda, na vás teraz chcem reagovať. Súvisí to ešte s vaším premiérstvom, ktoré ako bolo. Ja som vás pozorne sledoval, ako ste prijímali tieto opatrenia. My máme v rodine, v našej rodine máme veľa lekárov. My sme v tej prvej nárazníkovej línii z našej rodiny. Nebudem tuná menovať, koľkých ich tu máme. Neodťahujeme sa od toho. Ja som riaditeľom hospicu. Ja odtiaľ idem k zomierajúcim ľuďom. Ja keď dneska neskončím, tu jak, pán kolega, to navrhujete na zajtra, dobre, však v poriadku, budem tu k dispozícii, ale ja potenciálne som hrozbou pre tých ľudí, ktorí tam sú. To je riziková skupina. Ak by ja som dovliekol ten koronavírus odtiaľ domov, a teraz my všetci sa rozpŕchneme po celom Slovensku, my tou hrozbou sme.
Pani ministerka, na vás je tá otázka, vrátim sa potom, prepáčte, ešte aj k pánu, k pánu predsedajúcemu. Keď som sledoval tie opatrenia, no, musím povedať takto, naozaj prichádzali včas a boli dobré až po jeden moment, kedy som si tak uvedomil a, samozrejme, po vojne všetci sme generáli, ale ja som bol ešte pred tou vojnou a keď sa prijalo opatrenie to, a to bolo v utorok, v stredu už v plnej miere sa ako premietlo, ja ako praktizujúci kresťan katolík, tak trochu ma zabolelo tá vec a vypočujte si to napriamo, nebudem to hovoriť poza chrbát, že sme zavreli ako jedno z prvých kostoly. Zostali nám športoviská voľné, krčmy, všetky tieto veci, kde sa ľudia ako stretávajú. Kostol mal byť jedno z posledných opatrení, kedy sa zatvára.
Príklad uvediem susedné Poľsko, dodnes nemajú kostoly zatvorené. V priemere na počet obyvateľov je tam o polovicu menej infikovaných ľudí ako u nás. V priemere na počet obyvateľov, podčiarkujem, lebo Poliakov je viac. Čo sa mi páčilo, KBS-ka v susednom Poľsku prijala opatrenie také, že nie zavreli kostoly, ale, naopak, zintenzívnili počet svätých omší. Čo to znamená? No, bežne cez týždeň nie je toľko ľudí v kostoloch, ako sme tu my v tejto Národnej rade. Keď by bolo viac tých svätých omší, menší počet ľudí sa stretne.
Pán predsedajúci, chcem vám povedať to, prepáčte mi to, že som taký otvorený, ale chcem vám to povedať, vážený pán premiér, že proti koronavírusu ak by sme bojovali len svetskými zbraňami, je to veľmi, veľmi málo. My musíme zapojiť tu aj tie duchovné zbrane. Slovensko zhruba, to bolo podľa posledného sčítania ľudu, myslím, že je to, viac než 70 % ľudí hlási sa ku kresťanstvu. Samozrejme, nechcem podceňovať opatrenia svetské. Ale aby sme účinne bojovali proti koronavírusu, aby sme zapojili rovnako jak svetské, tak aj duchovné zbrane, ale nemôže; zbrane v úvodzovkách; ale nemôže to byť tak, že kostoly sú tie, ktoré sa zatvárajú ako prvé. V Poľsku, pokiaľ mám tú informáciu, tie kostoly dodnes nie sú zatvorené.
A na pani ministerku otázka: Keď chceme všetkých ľudí takto sledovať, ja, kolegovia, vám to otvorene rozprávam, kvôli tomuto článku z návrhu zákona, sú tam dobré veci, nieže nebudem hlasovať za tento návrh, ale ja budem hlasovať proti nemu. Jedine ak by ste, pani ministerka, ten bod vyňali. A ja vám položím otázku takú: Čo s ľuďmi, teraz ťukáte do telefónu, vy ten mobil máte. Ale sú ľudia na Slovensku stále, ktorí tie mobily nemajú. Ako ich budete sledovať a ako prijmeme tieto opatrenia? Sú tu marginalizované skupiny, ktoré si dovolím povedať, že sú vysokým rizikom šíriteľa koronavírusu, akými sú napríklad bezdomovci. Ako ich budete sledovať, pani ministerka? Mysleli ste na to? Nerobme tuná tieto veci, lebo zatiaľ nie je dôvod na to, aby my sme ľudí obmedzovali v ľudských právach a vlastne sa dostávali kvázi aj do rozporu s Ústavou Slovenskej republiky.
Pán Osuský, keď to tu spomínal, že jemu to nevadí, že ho sledujú, že ho počúvajú, že ho fotia a tak, no, každý sme nejaký iný a mne to vadí. A použiť nejakú biblickú vetu, že "čistému je všetko čisté", neviem, že kde to je napísané v Biblii, neviem. Možnože sú tie texty, ale keď je to vytrhnuté z kontextu, ale v tej chvíli ja vám skúsim aj biblicky odpovedať. Pán Osuský, poznáte príbeh o Sýrčanovi Námanovi? Bol to človek, ktorý bol čistý? Poznáte alebo nie? Poznáte, kývete, že poznáte. Ako je možné, že takýto čistý človek, ktorý bol veliteľ sýrskych vojsk, odrazu bol nečistý? Bol malomocný a prichádza do Judey alebo do Palestíny, hej, a prichádza za prorokom Elizejom. On ako taký čistý, ako taký veliteľ vojsk, to aj pani ministerka alebo vláda, alebo my všetci môžme sa tváriť, že sme čistí. Neverme tomu, nenaleťme na to, vážení kolegovia, lebo ani poslanci Národnej rady nemáme imunitu takú, že nás sa koronavírus nedotkne. Nikto z nás to nemôže hovoriť. A tí, ktorí ste si najviac istí, ktorý to najviac podceňuješ a pyšne sa takto správaš, možno budeš práve ty, ktorý padneš prvý.
Pani ministerka, nemyslím si, že toto je dôvod, aby sme tu pri tejto situácii, aj keď ju vnímam, že je veľmi vážna, nechcem ju podceňovať, aby my sme sledovali tuná týchto ľudí. Ja som chcel dať jeden z návrhov, a to bol ten, my sme si schválili rokovací poriadok, aby v tomto krízovom režime a pri tej hrozbe šírenia koronavírusu aby aj adekvátne tomu sa upravil rokovací poriadok. Možnože dnes, ak dnes nikto v sále nie je infikovaný, to nevieme, to naozaj nevieme, kto to môže povedať s istotou, môžte zdvihnúť ruku, kto sa takto cíti, nech sa páči, to nevieme, ale aby sme tomu predchádzali a čo treba, k tomu prispôsobiť. To nie je, pani ministerka, len váš návrh zákona. Ale tu aby sme chránili aj poslancov Národnej rady a tým pádom aj celú Slovenskú republiku.
Ja som si v lavici napísal takú poznámku, pani ministerka, ste to tam spomenuli, že chýbajú v justícii, chýbajú rúška a podobne, tieto veci. Pripúšťam to, áno, lebo my sme v tej hystérii, všetko sme vykúpili. Ale to nielen v justícii, my sme v zdravotníctve, nebyť tých zásob, ktoré máme, my takisto nemáme rúška. A dovolím si povedať, že zdravotnícke zariadenia, lekári, zdravotné sestry, obslužný personál, ktorý slúži stále ako verne týmto ľuďom všetkým, ktorí sú chorí, neni to jednoduché, nie každý to rovnako psychicky zvláda.
Ja môžem povedať, že pred troma týždňami, keď som s dievčatami rozprával, a to nebola tá situácia taká, tak jedna z tých mojich kolegýň, bola to nedeľa, krátku poradu som zvolal, vyhŕkli jej slzy do očí a hovorí: "Pán riaditeľ, ale ja mám malé deti." A ja som jej čo na to odpovedal? Viete, možno som to tak povedal suverénne. Môžte sa niektorí smiať, čo vám poviem: "Nebojte sa, lebo nikto z vás nezomrie na koronavírus. Nikto z nás na koronavírus nezomrie." To som hovoril svojim kolegom, svojim kolegyniam. Odkiaľ mám tú istotu? Ak by som to hovoril sám za seba, bol by som veľmi pyšný a sebavedomý človek, že odkiaľ to beriem. Ale nehanbím sa tuná priznať k tomu, že ja som od detstva bol vedený k úcte Matke Božej a som vychovaný bol tak a už mám nejaké tie roky, a preto opierajúc sa o pomoc Panny Márie, sedembolestnej patrónky Slovenska, povedal som túto vetu: "Nebojte sa, nebojme sa, nikto z vás, nikto z nás nezomrie, pretože budeme sa modliť a prosiť Matku Božiu, aby nás ochraňovala."
Ja tú Matku Božiu prosím, aby nás ochránila všetkých pred tým koronavírusom a tou pandémiou, ktorá tuná naozaj nám hrozí, aby nešla... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, musím vás upozorniť, že vypršalo desať minút určených na vaše vystúpenie. Takže musím vás upozorniť, že ste skončili s prejavom.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Prepáčte, ja som si to nevšimol. Chcem len povedať na záver, nech Boh chráni našu krajinu pred všetkými týmito hrozbami a Matka Božia nech je tá, ktorá nás sprevádza a nás ochraňuje aj pred koronavírusom. Boh vám žehnaj, kolegovia!
Ďakujem.