40. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na úvod sa mi žiada povedať, že vlády Igora Matoviča na Slovensku priniesli nielen chaos a zmätok ako trvalý jav, na ktorý si, dúfam, nikto z nás nezvykne, ale priniesli aj obrovskú vzájomnú nevraživosť medzi ľuďmi, ktorí žijú v Slovenskej republike.
Žiaľ, slovenská spoločnosť je dnes rozorvaná a rozhádaná snáď ako nikdy predtým a namiesto upokojenia a akejsi jednoty, ktorú tak veľmi potrebuje každý národ v takomto ťažkom čase, sme svedkami čoraz väčších rozporov medzi ľuďmi. A vlny hejtu a odporu zaplavujú sociálne siete a, žiaľ, mnohí slovenskí politici tejto eskalovanej nenávisti čoraz viacej aj prispôsobujú svoje kroky. A tak sme svedkami smutného javu, že napríklad Národná rada, ktorá má byť výkladnou skriňou slovenskej spoločnosti, úplne upustila od jedného zo svojich základných cieľov, a to aj formovať túto spoločnosť a robiť ju lepšou. Pretože ak to nebudeme robiť, tak tá spoločnosť sa rúti do záhuby.
Pod strachom z hejtu alebo odporu dnes mnohí poslanci nie sú schopní ani prihlásiť sa k elementárnym pravidlám demokracie, ústavnosti alebo aj obyčajnej ľudskej slušnosti. Dnes tu, žiaľ, máme problém otvorene povedať, že nechceme, aby sa po človeku iného vierovyznania pľulo na ulici, že dieťa v škole nemôže byť terčom nenávistných útokov, ak má rodiča napríklad inej národnosti, alebo že zdravotne postihnutí nesmú byť terčom výsmechu a vzájomného pohŕdania. Túto snemovňu už ovládol strach, že akýkoľvek prejav slušnosti sa vysvetlí ako slabosť a stane sa okamžite terčom nenávistných útokov. Žiaľ, sú na Slovensku stále politici, ktorí sa v takýchto útokoch vyžívajú, prijali ich za svoju politickú podstatu a stratili akýkoľvek zmysel pre základnú hodnotovú orientáciu. A preto sa vás, preto sa vám dnes prihováram s výzvou, aby sme tento strach odložili a potvrdili aspoň niečo, čo by malo byť v demokratickej spoločnosti úplne samozrejmé.
Jednou z kľúčových pasáží slovenskej ústavy je tá, ktorá tu už bola citovaná, že štátna moc pochádza od občanov a nositeľom moci v Slovenskej republike je ľud. A ľudia sú tí, ktorí moc dávajú, a preto ľudia musia mať právo aj moc za presne stanovených podmienok nám odobrať. Dnes je však toto právo ľudí spochybnené a pošliapané. Šesťstotisíc občanov Slovenskej republiky sa márne dovoláva svojho ústavného práva na priamu demokraciu prostredníctvom referenda o predčasných voľbách. Jediné, čo od predstaviteľov vládnej koalície počuje, sú argumenty, ako sa to nedá.
Týchto 600-tisíc občanov podpísalo petíciu za vypísanie referenda o predčasných voľbách naozaj v mimoriadne ťažkej situácii, v pandemických podmienkach a museli pre uplatnenie svojho práva vykonať oveľa viac, ako by museli vykonať v bežných časoch, napriek tomu bola táto petícia najrýchlejším vyzbieraním podpisov za predčasné voľby v histórii našej krajiny. A dôvod je jednoduchý, obe vlády Igora Matoviča pri riadení krajiny fatálne zlyhali. Spreneverili sa svojim volebným sľubom, nedokázali sa vysporiadať s pandémiou, neposunuli Slovensko vpred v žiadnej oblasti, ale uvrhli ho do totálneho chaosu.
Občania svojou aktivitou vysoko prekročili ústavou požadovaný počet podpisov. Referendum o predčasných voľbách sa preto jednoducho musí uskutočniť. Vážení kolegovia, bez ohľadu na to, čo si o tom myslíte, musí sa uskutočniť. Žiaľ, ich vôľa však bola jednoducho touto vládnou mašinériou ignorovaná.
Ústavný súd po podaní pani prezidentky zamietol konanie referenda podľa striktného výkladu ústavy. Tento výklad je v absolútnom nesúlade s tým, čo sa na Slovensku už odohralo, teda s predčasnými parlamentnými voľbami, ktoré sme už trikrát na Slovensku reálne absolvovali. A teda ak text ústavy v niektorých častiach nie je v súlade so zrejmým úmyslom zákonodarcu dať ľuďom právo priamo rozhodovať, je povinnosťou politika bezodkladne tento text zmeniť.
HLAS si svoju úlohu splnil. Pripravili sme takú novelu rokovacieho poriadku parlamentu, o ktorej sa rokuje práve v tomto čase alebo pred malou chvíľou, ktorá umožňuje výrazne skrátiť čakanie na referendum a vysporiadať sa s účelovým a čisto politickým postojom ústavnoprávneho výboru nášho parlamentu.
Vládna koalícia sa však rozhodla pre politickú obštrukciu a odďaľuje ľudové hlasovanie všetkými možnými cestami. Spochybňuje tak úplný základ demokracie a ústavnosti, či moc na Slovensku naozaj pochádza z ľudu.
Ak je naštrbená viera v takéto elementárne hodnoty, musia politici ľudí ubezpečiť, že napriek všetkým svojim krokom si tieto hodnoty ctia a tieto hodnoty si aj vážia. A preto HLAS na Deň ústavy sformuloval a prijal Deklaráciu 1. septembra, ktorá tieto hodnoty zreteľne pomenúva a plne sa k nim aj hlási. A preto mi teraz dovoľte, aby som vás i občanov, ktorí nás sledujú, s touto deklaráciou oboznámil.
"My, volení zástupcovia občanov Slovenskej republiky, ctiac si ústavu, zákony i ústavnú tradíciu, presadzujúc zásady demokratického a právneho štátu a plne rešpektujúc pravidlá parlamentnej demokracie, hlásime sa na Deň ústavy k základným pilierom slovenskej demokratickej štátnosti a svoj postoj vyjadrujeme v tejto deklarácii.
Referendum je plne ústavným, demokratickým a legitímnym nástrojom na presadzovanie vôle ľudu. Spolu s možnosťou voliť vo všetkých druhoch volieb predstavuje referendum pre ľudí najvyššiu formu vyjadrenia osobného, občianskeho aj politického názoru. Ústava Slovenskej republiky musí jasne a nespochybniteľne definovať zákonné podmienky vykonania referenda a je povinnosťou Národnej rady Slovenskej republiky ako zákonodarného zboru upraviť znenie ústavy tak, aby možnosť uskutočnenia referenda nevyvolávala žiadne otázky.
Vôľa občanov Slovenskej republiky vyjadrená ústavou požadovaným počtom podpisov pod petíciou za vypísanie referenda nesmie byť ignorovaná a jej naplnenie nesmie byť bezdôvodne odkladané. Ústavní činitelia musia konať tak, aby sa referendum, o ktoré požiadal dostatočný počet občanov, v čo najkratšom možnom čase uskutočnilo.
Vôľa občanov Slovenskej republiky vyjadrená platnými výsledkami referenda musí byť záväzná pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Politici musia rešpektovať rozhodnutie občanov, pretože podľa ústavy moc pochádza z ľudu a občania Slovenskej republiky dávajú politikom mandát na zastupovanie pri správe vecí verejných. Ak občan moc dáva, má za ústavou presne vymedzených podmienok právo aj moc aj odňať. Je neprípustné, aby občan počas volebného obdobia nemal žiaden nástroj na správu vecí verejných a jeho jedinou možnosťou bolo len čakať na nasledujúce voľby. Občan a jeho slobodné právo delegovať a odnímať moc za jasne stanovených právnych podmienok vytvára jednotiaci hodnotový priestor pre politické strany rôzneho politického zamerania a hodnôt. Prihlásenie sa k tejto základnej hodnote vracia slovenskú demokraciu opäť bližšie k ľuďom, ktorí nesú aj zodpovednosť za svoje rozhodnutie. Tieto zásady sa zaväzujeme presadzovať všetkými svojimi silami z úcty k slovenským občanom ako jediným nositeľom moci v Slovenskej republike."
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, toto bol text samotnej deklarácie a počuli ste na vlastné uši, že Deklarácia 1. septembra nie je žiadnym straníckym vyhlásením, ale zhrnutím elementárnych hodnôt, ktoré patria k zastupiteľskej demokracii. A som presvedčený, že nikto z nás, ktorým ľud prepožičal svoju ústavnú moc, nemôže mať problém sa k týmto hodnotám aj otvorene prihlásiť.
Po prijatí Deklarácie 1. septembra som sa obrátil listom na troch ústavných, najvyšších ústavných činiteľov, aby dali verejne najavo, že rešpektujú vôľu ľudu a uznávajú ju ako jedinú zvrchovanú moc v Slovenskej republike, a dnes má možnosť táto snemovňa poslať národu jasné posolstvo, že sme len služobníkmi ľudí, ktorí nám naše funkcie zverili a že ich rozhodnutie sme vždy pripravení s pokorou prijať.
Dovoľujem si vás preto požiadať, aby sme dnes všetci spoločne povedali ľuďom, že si ich ctíme a ctíme si aj základné princípy našej ústavy. Pokiaľ niekto túto deklaráciu a jej princípy odmietne, jasne tým povie, že nerešpektuje ľud ako jediného nositeľa moci v Slovenskej republike, ako aj nerešpektuje ústavu, ktorá o tom jednoznačne hovorí. Som však presvedčený, že po dvadsiatich deviatich rokoch od prijatia ústavy si slovenský národ zaslúži, aby ju jeho volení zástupcovia v plnom rozsahu aj naplnili.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Ja teraz dám slovo poverenému členovi ústavnoprávnemu výboru pánovi poslancovi Borisovi Suskovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu v ústavnoprávnom výbore.
Predseda Národnej rady pridelil návrh poslancov Národnej rady na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a ústavnoprávny výbor návrh poslancov prerokoval na 88. schôdzi 21. septembra 2021, avšak neprijal uznesenie z dôvodu, že návrh uznesenia nezískal súhlas potrebnej väčšiny poslancov.
Predseda výboru ma poveril ako spravodajcu, aby som informoval o prerokovaní uvedeného návrhu v gestorskom výbore.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Milan Mazurek. Nech sa páči, máte slovo.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, oceňujem toto uznesenie, ktoré tu opozičná strana predložila, pretože baviť sa o demokracii v tomto pléne je podľa môjho názoru dňom za dňom viac a viac dôležité. Baviť sa o demokracii je totižto dôležité, pretože vidíme nielen ako opoziční poslanci, ale aj občania Slovenskej republiky, že práva obyvateľov Slovenskej republiky, základné ľudské práva, ktoré by mali byť vlastné každému a neodnímateľné, sú tu pošliapavané dňom za dňom.
Pozrite sa dnes na situáciu napríklad v okrese Bardejov. Bardejov je podľa toho ich vymysleného COVID automatu, ktorý si maľujú podľa toho, ako sa pán Mikas ráno zobudí, v čiernej farbe, V čiernej farbe majú podľa tohto COVID automatu povinnosť ľudia od deviatej hodiny nevychádzať z domu. Aj napriek tomu, že nie je núdzový stav, aj napriek tomu, že vláda nemá kompetenciu niečo také ľuďom nariadiť, to normálne nadrzo urobila a ľudia zo strachu pred policajtami, ľudia zo strachu pred pokutami to dodržiavajú. Čo iné to je ako stav absolútneho chorého bezprávia?
Za normálnych okolností by som, samozrejme, bojoval aj proti zavedeniu núdzového stavu, pretože na ňom nevidím význam, nevidím preňho zmysel, lenže vy ani núdzový stav nemáte a občania Slovenskej republiky už dnes asi v dvoch okresoch v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, o ktorej je toto uznesenie, nemôžu vychádzať z domu. A potom nám tu bude nejaký Dostál alebo nejaký iný panáčik dávať prednášky o demokracii, o demokratických hodnotách.
Skúste napadnúť to, čo som povedal! Skúste vyvrátiť to, že ľudia na Slovensku sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, bez toho, aby ste mali núdzový stav, držaní doma. Pýtam sa vás, či toto bol cieľ, do ktorého ste chceli Slovenskú republiku dostať. Či toto bol nejaký ten vysnený stav, ktorý ste zo Slovenskej republiky chceli urobiť, aby sa obyvatelia Slovenskej republiky už tak veľmi báli, že nedokážu ani len stáť za svojimi vlastnými ústavou garantovanými právami. To je desivé!
A vidíme, že vy nemáte žiadnu úctu k obyvateľom Slovenskej republiky, nemáte žiadnu úctu k ľuďom, ktorí nechcú nič iné len napraviť tú chybu, ktorá sa udiala 29. februára 2020, kedy vám na základe klamlivých sľubov, na základe toho, že ste im mazali medové motúzy priamo popod nos a že im Igor Matovič sľuboval hory-doly a ukázal sa ako najväčší pokrytec a klamár, vám dali šancu zvíťaziť vo voľbách. A vaša vládna koalícia ukázala, že dokonca aj vaše vlastné programové vyhlásenie je pre vás len zdrap papiera, že neplníte žiadne zo svojich sľubov. Naopak, že ľudí obmedzujete, že im beriete ich práva a že ničíte a devastujete ich životy po všetkých stránkach ich každodenného bytia.
A z toho dôvodu nechceli nič iné len referendum, referendum, v ktorom budú môcť sami povedať, táto vláda končí, táto vláda už ďalej nebude terorizovať Slovensko a my chceme predčasné voľby. Je to tá najvyššia forma demokracie. Vy ste im mali umožniť len jednu jedinú vec, prísť k urnám a rozhodnúť sa, či vás chcú podporiť, aj to je jedna z možností, aj keď dnes nevidím ako veľmi reálnu, alebo chcú, aby ste skončili a vypadli z tohto pléna, doslova vypadli, tak veľmi sa napätie v slovenskej spoločnosti dá vďaka tomu, čo predvádzate, krájať. Lenže využitím aj pani prezidentky ste referendum poslali na Ústavný súd, natiahli ste to o dva mesiace, dva mesiace ľudia čakali v nádeji na to, že ústavní sudcovia rozhodnú tak, že si ich vôľa bude môcť nájsť cestu k tomu, aby sa mohli realizovať predčasné voľby, ale kdeže, Ústavný súd referendum zamietol a potom prišli opätovné plané sľuby, ktoré dokladujú skutočnosť, že ste banda pokryteckých klamárov. Boris Kollár, Igor Matovič, tí všetci sa zastavili o to, aby mohli ľudia mať referendum o predčasných voľbách, povedali, že boli oklamaní, že boli ukradnutí o možnosť vyjadriť sa, vystaviť tejto vláde účet, vysvedčenie. A tak ľudia na Slovensku opäť čakali, že títo vládni predstavitelia dodržia svoje sľuby a umožnia ľuďom toto referendum, napríklad zmenia ústavu tak, aby to bolo možné, zmenia rokovací poriadok, aby sa o tom mohlo znovu hlasovať za predpokladu, že sa o tom nesmie rokovať kvôli nejakej šesťmesačnej lehote, a následne uznesením vypíšu referendum, podľa ktorého sa budú môcť obyvatelia rozhodnúť. To sú slová Borisa Kollára a slová Igora Matoviča. Ľudí, ktorí povedali, že rešpektujú vôľu tých 600-tisíc obyvateľov Slovenskej republiky, ktorí vraj majú právo sa vo voľbách rozhodnúť.
A teda tu máte návrh, predchádzajúci rokovací bod bol presne o tomto, a tu máte uznesenie, ktoré sa týka toho istého. Ja to plne podporujem, budem za to hlasovať, pretože mi záleží na tom, aby ľudia mali právo tak ako vládu zvolia, tak aj vládu odvolať. Záleží mi na tom, aby ľudia mali právo vo voľbách rozhodnúť, komu dajú svoju dôveru, a napraviť tú tragickú chybu, ktorú si uvedomuje viac ako 80 % slovenskej verejnosti. Keďže na rozdiel od vás nemám pocit, že ľuďom ničím životy, nemám pocit, že ľuďom dvíham dane, že ľuďom dvíham ceny energií, že ľuďom po každej stránke obmedzujem ich ľudské práva, tak sa nebojím postaviť ako jeden z kandidátov na poslancov a získať alebo uchádzať sa o dôveru ľudí.
Ja chápem, že vy sa bojíte, skutočne boli ste tu veľmi trefne nazvaní hlasovacími zariadeniami, pročkovcami a podobne, to po všetkých stránkach vystihuje vašu politickú pôsobnosť, vašu intelektuálnu kapacitu, skrátka je to dobrý pojem. No a títo páni pročkovci sa teda veľmi boja ísť do predčasných volieb, pretože tie preferencie hnutia OĽANO sú asi štvornásobne nižšie, ako to bolo vo výsledku volieb. A keď necháte Igora Matoviča ešte párkrát vystúpiť, tak to možno pôjde aj pod päť percent, lebo on má na to talent. Všetkým ukazuje, že nie je úplne normálny. Z toho dôvodu je logické, že sa bojíte, že chcete si udržať to vaše teplé miestečko, že chcete mať ten svoj plat, že chcete naďalej len stláčať gombíky a pre Slovensko predstavovať len a len záťaž a nič hodnotné nevytvárať, nepomáhať, naopak, škodiť.
Lenže my ako opoziční politici, ako ľudia, ktorí bojujú za záujmy ľudí, sme tu preto, aby sme vám povedali, že tá doba tak či tak raz skončí, tak či tak raz skončí a ľudia si vás budú do konca vašich životov pamätať ako tých, ktorí pošliapali ústavu, ako tých, ktorí umožnili neuveriteľnú nezákonnosť, ako tých, ktorí umožnili vznik organizovanej zločineckej skupiny v polícii, na prokuratúre a v justícii, ktorá zničila množstvo ľudských osudov bez dôkazov, a budú si vás pamätať ako tých, ktorí mučili v kolúznej väzbe nevinných ľudí. Tak si vás budú pamätať, ako tých, ktorí to všetko dosvedčili, lebo to sú už dnes známe fakty.
Z tohto dôvodu, aj keď uznesenie nemá nejakú právnu záväznosť, ho vnímam ako silný signál, ktorý môže Národná rada vyslať voči vláde, ktorá je skutočne nedemokratická, totalitná a ktorá bezprecedentným spôsobom pošliapala ústavu.
A taktiež využijem toto miesto, aby som vyzval poslancov strany SMER, aby pripojili svoje podpisy k tomu návrhu na odvolávanie vlády. Pretože ja nevidím zmysel v takýchto naťahovačkách, nechápem, čo týmto chcú dosiahnuť a myslím si, že už dávno mali priložiť ruku k dielu a mohli sme tu stáť a pred celou verejnosťou vypočítavať všetky šialené, devastačné kroky tejto vlády voči slovenskému národu.
Ďakujem veľmi pekne.

Na vaše vystúpenie evidujem sedem faktických poznámok. Končím možnosť prihlásiť sa.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Miroslav Žiak.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec Mazurek, váš plamenný prejav, ako sme zvyknutí, bol opäť nastavený správne. Ja sa ale spýtam, kde ste bol v 2018. po vražde dvoch mladých ľudí, kedy boli plné námestia, plné mestá, plné ulice ľudí. Môžme povedať, že to boli státisíce, možno pol milióna ľudí len v uliciach, ktoré hlásili zmenu vlády, zmenu vládnutia. Následne prišlo ku komickej rošáde, kedy bývalý premiér Fico ukázal prstíkom tu na pána Pellegriniho, aby sa postavil a prevzal tú moc, teraz tiež pokrytecky pán Pellegrini ide vyzývať k predčasným voľbám, keď sám mal tú možnosť, keď bol národ nespokojný, otočiť kormidlo dejín a ukázať Slovensku, že spravodlivosť tu už mohla byť dávno nastolená a nemusela nastať táto situácia, aká nastala.
A, pán Mazurek, ja sa teda pýtam, kde ste bol v tomto období. Ticho ste stláčal gombíček tu v parlamente, vykrikoval, podnecoval nenávisť, ako to len vy viete, polarizoval spoločnosť a robíte to naďalej, lebo vám chaos a bordel vyhovuje. Vy rastiete na tých ľuďoch, ktorí teraz protestujú, po nich zostávajú kopy alkoholu, vykrikujú vulgárne heslá. Proti slušným protestom, ktoré boli v roku 2018, kedy davy slušných ľudí prechádzali po námestiach, ale niekoľkonásobne vyššie davy ľudí ako v súčasnosti, a vy ste ticho šúchal nožičkami a klopil zrak.
Ďakujem veľmi pekne.