40. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne a kolegovia, dnes tu máme bod správa generálneho prokurátora. Bolo by dobré, žiaduce pre duševné zdravie celého národa, aby sme sa venovali téme a prestali sa zaoberať sami sebou.
Prosím vás, kolegovia, prestaňte na seba útočiť a nevhodné poznámky a úplne zbytočné ironické faktické poznámky. Na čo je toto dobré? Ľudia si aj tak myslia o nás svoje. Nepotrebujeme ich v tom utvrdzovať. Okrem týchto kamier máte na... hore novinárov z Markízy a z JOJ-ky, budú mať určite krásny zostrih vo večerných správach. Viacerí sa tam uvidíte. Potom si to nezabudnite strihnúť a dajte si to aj na facebooky. Ako ste vyzerali. Fakt s tým prestaňte. Skúsme sa venovať téme.
Bolo tu vyčítané v rozprave generálnemu prokurátorovi - komunikácia. Treba si uvedomiť, že generálny prokurátor pán Žilinka je prokurátor, nie je politik s dlhoročnou praxou, nie je ani bývalý moderátor ani novinár, je to človek, ktorý sa venuje trestnému právu, a možno ten jeho prejav smerom von nie je úplne geniálny, ako tu mnohí máte, ale hovorí k veci. Drží sa faktov, drží sa Trestného zákona a Trestného poriadku. Mnohí si myslíte, že nie. Váš názor je v poriadku. Každý má svoj názor. Ale aj ten názor sa dá vyjadriť normálne.
A nakoľko posledné mesiace Generálna prokuratúra čelí ataku, čelí okydávaniu, čelí nejakej mediálnej kampani, tak je úplne normálne, že generálny prokurátor sa k tomuto na záver svojho vystúpenia vyjadril. Prvú časť jeho... dve tretiny jeho vystúpenia boli štatistiky, čísla, správa a tretiu čas venoval aktuálnej všeobecnej známej téme prokuratúra a stav, nejaká vojna alebo ja neviem, čo všetko možné. Čiže to, že sa k tomu vyjadril, myslím, že kolega Šefčík ho kritizoval za to, že sa vyjadroval nielen k správe, no vyjadroval sa k tomu, že sú útoky na Generálnu prokuratúru, a ako generálny prokurátor, si myslím, že je úplne normálne, že sa snažil obhájiť a povedať svoj pohľad.
Tento cirkus, povedzme si, kedy nastal. Nastal 31. augusta, keď Generálna prokuratúra oznámila, že v rámci podaní podľa § 363 Generálna prokuratúra využila svoje právo a rozhodla. Ale málokto z vás tu povedal, aspoň som tu nezaregistroval, že aj Generálna prokuratúra má lehoty. A Generálna prokuratúra musela rozhodnúť. Mnohí rozprávate pol roka všetko možné - bez znalostí spisov, bez znalostí dôkaznej situácie, bez akejkoľvek znalosti. Prosím vás, kto v tomto pléne je trestný právnik aspoň s desaťročnou praxou? Nikto. Ani ty, Romanka. (Smiech v sále.) Nikto. Romana sa hlásila totiž, tak reagujem. (Smiech v sále.) Nikto. Prosím vás, nevyjadrujte sa k trestným veciam a k Trestnému zákonu, pokiaľ nie ste trestní právnici bez nejakej praxe, lebo častokrát to, bohužiaľ, vyznieva smiešne. Naozaj smiešne.
Čo sa týka tých rozhodnutí, § 363, tak ja len taká krátka poznámka, pretože toto je predmet tohto cirkusu, ktorý je tu za posledný mesiac. Pán generálny prokurátor, predpokladám, že vystúpite, a ja vás žiadam, aby ste objasnili v prípade Haščáka, prečo ste rozhodli, ako ste rozhodli, pretože tu počúvam rôzne právne názory. A chcem vás poprosiť, aby ste skúsili nevystúpiť ako prokurátor, ale skúste vystúpiť ako človek, ktorý sa zaoberá trestným právom a čo najjednoduchšie to vysvetliť, pretože keď hovoríte právnou rečou, skoro nikto vám v tomto pléne nerozumie. Aspoň z tých reakcií to vidno. Skúste to čo najjednoduchšie vysvetliť.
Ja nie som právnik, ale viem čítať celkom dobre a prečítam vám titulku Denníka N (rečník číta z mobilného telefónu), nevidím tu dátum, bolo to pred pár dňami: „Najvyšší súd kritizuje ministerku Kolíkovú: Jej postup v dovolaní k Haščákovi je neakceptovateľný. Najvyšší súd skonštatoval, že aj keby Generálna prokuratúra obvinenie Haščákovi nezrušila, nebolo by ministerkino dovolanie úspešné.“
To rozhodnutie urobil Najvyšší súd, ak sa nemýlim, pani ministerka využila svoju zákonnú možnosť, podala mimoriadne dovolanie, a keďže obvinený Haščák niekedy v máji, myslím, podal 363, alebo v apríli, ja neviem, ale vraveli ste tu, pán generálny prokurátor, že vám končila lehota a museli ste rozhodnúť. Generálny prokurátor nemôže nerozhodnúť, ak má lehotu. Porušil by zákon, čiže on musel rozhodnúť. A že sa držal predošlého rozhodnutia súdu? To mu vyčítate? Že urobil de facto to, čo konštatoval súd? To je problém?
V prípade druhom, Vladimír Pčolinský, áno, som strašne zaujatý, to už som počúval pol roka, Vladimír Pčolinský 4. mája podal 363, 6. mája bola doručená na Generálnu prokuratúru a Generálna prokuratúra rozhodovala štyri mesiace, nakoľko podanie malo 250 strán, nakoľko sme dávali doplnenia 363, ktoré zakaždým musel generál... Generálna prokuratúra musela zakaždým preskúmať, a tiež uplynula lehota. Musel rozhodnúť, pretože mu plynula lehota. Pokiaľ by nerozhodol, porušil by zákon. Mýlim sa, pán generálny prokurátor? A v čom je problém? Že konštatoval 27 porušení Trestného poriadku a Trestného zákona?
Ústavný súd, už neviem, v ktorej veci, konštatuje, že jediný, kto môže, kto môže riešiť sťažnosť obvineného v súvislosti s procesom, teraz, myslím - nie som právnik, ospravedlňujem sa, áno, to ste rozobrali v úvodnom slove - Ústavný súd konštatuje, že takýmito vecami sa musí a môže zaoberať jedine prokurátor. A ten to urobil a konštatoval 27 porušení. Čiže pýtam sa, tie dve 363, v čom je problém. Porušil generálny prokurátor zákon, že tu mnohí vykrikujete? Držal sa výlučne zákona, ak by to tak nerobil, sám by porušil zákon. Čiže kritizujete Generálnu prokuratúru teda za čo? Za to, že nerozumiete mnohí právu? Za to, že nikto z vás pomaly si neprečítal tie 363? V prípade môjho brata 78 strán? Koľkí ste ju čítali, to odôvodnenie? Dvaja? Traja? Ktorých to zaujímalo. Ale budete mudrovať a mudrovať a mudrovať.
Vyjadrujte sa k veciam, prosím vás, ktorým rozumiete.
Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda. Súhlasím s tvojím názorom, kolega poslanec Pčolinský, že Generálna prokuratúra aj generálny prokurátor čelí útoku a nátlaku. Aj to, že ako si to tu vysvetlil. Ale z ktorej strany alebo strán čelí tým útokom? Z opozície alebo z koalície? Od novinárov, ktorí sú jednostranne zameraní alebo, dá sa povedať, taký normálny stredný prúd. Generálny prokurátor to v rozprave povedal jasne, tak ako si to aj ty zopakoval, že mal lehotu a musel rozhodnúť. Ale aj napriek tomu tu viacerí z vás vyčítate, že prečo nepočkal. No nemohol, ak chcel dodržať zákon. To si povedal veľmi správne. Tvoji kolegovia to počuli. Podľa mňa vedia, čo hovorí niekto, rozumejú slovám, inak by sa sem nedostali, aj keď niekedy si myslím opačne, ale tvária sa, že to nepočujú, čo hovoril, aj napriek tomu mu to vytýkajú, generálnemu prokurátorovi.
Kto tu útočí na generálneho prokurátora? Ako podľa tvojich slov za to, že dodržuje zákon a lehoty? No normálne mi povedz, kto útočí na generálneho prokurátora z nás tu poslancov za to, že dodržuje zákon a lehoty? Pomenuj ich. A budem vidieť kto. A budem vedieť, čo je za tým. Ja viem, že radšej by tu mali miesto neho generálneho prokurátora Klimenta, ale, bohužiaľ, páni, takto to nie je. Kto na mňa útočil, keď som obhajoval Vlada Pčolinského, že cítim tam krivdu, nespravodlivosť? Povedzme, pomenujme a tých! A som rád, že sa potvrdilo, že som mal pravdu.
Ja som napríklad to čítal, tak možno nie sme dvaja, ale traja. Súhlasím s tebou, len treba to tu povedať do očí, nie hrať sa na cukríkových. Áno, títo a títo nepočúvajú, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Tak, kolega Peter, súhlasím s tým, že si vyzval túto snemovňu, aby kultivovanejšie alebo, alebo aby sme na seba neútočili, aby sme takto pokojne diskutovali, ale znova, znova si spomenul prípad svojho brata.
A ja by som sa, ja by som sa ťa chcel opýtať práve v tejto súvislosti aj takto verejne, že generálny prokurátor, Generálna prokuratúra, prokurátori, všetci, čo boli do toho zasvätení by to nezvládli bez toho, aby ste sa vy do toho, vy do toho zamontovali nejakým spôsobom, aby ste sa vy k tomu vyjadrovali. My, mňa sa ľudia pýtali a ja som povedal: „Ja neviem. Ja do toho nevidím. Ja sa nemôžem postaviť ani na jednu stranu, ani na druhú stranu.“
Niektorí tvojho brata, tvojho brata sa zastávali, iní povedali, že zrejme na tom niečo bude. Ja som nepovedal nič. Ja som nehovoril ani na jednu stranu, ani na druhú. Ale priznávam, že mňa znepokojilo, hoci vieme tie rodinné prepojenia (ruch v sále a zaznievanie gongu), mňa mimoriadne znepokojovalo, keď ste dávali k tomuto tlačovku za tlačovkou. K týmto veciam ste sa vyjadrovali, to je jedno, Boris Kollár, ty, ďalší ľudia zo SME RODINA. My sme to vnímali, že je to pre vás citlivé. Ale nezvládol by to generálny prokurátor bez vás? Asi áno. To znamená, teraz by bola možno väčšia dôvera v to jeho rozhodnutie, ak by to spravil sám, bez týchto vecí, ktoré boli okolo.
Ďakujem.

No ja som sa normálne stratil. Ako, sorry, Marek, tu všetci, čo sedíme, ako naozaj nikto nerozumie, čo sa pýtaš. Fakt. Nerozumieme, čo sa pýtaš.
Ak sa pýtaš, že prečo som sa vyjadroval, no pretože je to môj brat a pre mňa je rodina na prvom mieste. Je pre mňa viac ako nejaká funkcia, stolička, čokoľvek. Pre mňa je rodina posvätná vec. To je za prvé.
Za druhé. Prvé tri mesiace som bol ticho a čakal som, ako bude vyzerať ten vyšetrovací spis. A po troch mesiacoch, keď bolo jasné, že celé obvinenie je nezákonné, postavené na vode, bez akýchkoľvek dôkazov, na základe výpovede kajúcnika, tak som sa začal vyjadrovať.
A všetky ďalšie úkony, všetky ďalšie úkony, ktoré boli vykonané, kopec výsluchov, znaleckých dokazovaní, listinných dôkazov, všetky boli v prospech môjho brata. Vieš, čo po pol roku napíše špeciálny prokurátor, dozorový? Dôkazná situácia sa nezmenila. No nechcem byť akože vulgárny, lebo som vás tu vyzýval, keby som nevyzýval, bol by som, teraz by mi to ušlo, tak jasné, že sa budem vyjadrovať, keď vidím, akým spôsobom postupuje dozorový prokurátor. Keď vidím, akým spôsobom absolútne ignorujú dôkaznú situáciu. Keď čítam zápisnice, keď čítam zápisnice zo súdu, kde sudca povie, že on tu nie je na to, aby čítal nejaké dôkazy, on má kopec inej roboty. Čo si myslíte, že ja tu budem nejaké dôkazy čítať? Odchod!
Mám byť ticho?

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán generálny prokurátor, kolegyne, kolegovia, chcel by som sa vyjadriť k niektorým otázkam právneho štátu a otázkam budovania dôvery v právny štát, o ktorých hovoril vo svojom úvodnom prejave pán generálny prokurátor.
Článok 149 Ústavy Slovenskej republiky hovorí úplne jasne: „Prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu.“
Na to nadväzuje potom zákon o prokuratúre, ktorý hovorí, že: „Prokuratúra je samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti.“ Zdôrazňujem, vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti.
„Prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu.“ Čiže aj zákon o prokuratúre len dupľuje a opakuje to, čo hovorí ústavný článok.
Ďalej v § 3 zákon o prokuratúre jednoznačne hovorí, že „prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná“ - zopakujem, povinná - „vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie, pričom pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná“ - opäť povinná - „využívať zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla“ oprava, „ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.“
Za týmto účelom je v zákone definovaná aj pôsobnosť prokuratúry. A pôsobnosť prokuratúry je definovaná tak, že je tu napísané, že vykonáva, teda že ju zabezpečuje trestným stíhaním osôb podozrivých zo spáchania trestných činov na jednej strane, ale na druhej strane aj dozorom nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní.
Čiže aký tu má zákonodarca na mysli dozor? Akej zákonnosti v prípravnom konaní a pred začatím trestného stíhania? No zákonnosti, ktoré je... ktorá má byť dodržiavaná v rámci vyšetrovania a v rámci prípravného konania. To znamená, nielen smerom von prokuratúra pôsobí vo vzťahu k stíhaniu trestných činov, ale aj smerom dnu vo vzťahu k jednotlivým prokurátorom a vyšetrovateľov. A to je, myslím si, kľúčová otázka. Zodpovedným za zákonnosť prípravného konania, tzv. pán sporu, v trestnom konaní je v každom právnom štáte zástupca štátu. V prípade slovenského právneho poriadku je to prokurátor. Spochybňovanie tejto kompetencie je podľa môjho názoru v rozpore s požiadavkou právneho štátu. Obvinenie ešte neznamená, že niekto spáchal trestný čin a v mnohých prípadoch je hranica medzi dôkazmi a len podozreniami veľmi tenká. Ak sa však podozrenia alebo nepodložené tvrdenia, tobôž krivé obvinenia budú chápať ako dôkaz v trestnom konaní, tak tu máme diktatúru, a nie právny štát, ako by sme to všetci chceli mať.
Počuli sme štatistiku, koľko rozhodnutí Generálnej prokuratúry, resp. generálneho prokurátora bolo vo veciach dodržiavania zákonnosti v prípravnom konaní a koľko z nich sa týkalo mediálne známych káuz. O to viac je zarážajúce, že reakcia politikov na jedno konkrétne rozhodnutie je zriadenie pracovnej skupiny pod Bezpečnostnou radou štátu, ktorá má pripraviť legislatívne opatrenia na obnovenie dôvery v právny štát, to je cieľom, ako teda prenikajú informácie z tejto pracovnej skupiny, majú byť obmedzenia pôsobnosti a kompetencií generálneho prokurátora a Generálnej prokuratúry ako takej. A to len preto, že sa niekomu nehodí do karát nejaké konkrétne rozhodnutie, ktorého cieľom nie je nič iné, len dodržiavanie zákonnosti v prípravnom konaní.
Vážení kolegovia, hlavne z vládnej koalície, pretože vy vládnete, takto si predstavujete spravodlivosť na Slovensku? A treba tu znova zdôrazniť, že tu nejde o rozhodnutia vo veci. Teda nie je to rozhodnutie ktoré by malo následky res iudicata, teda prekážky rozhodnutej veci, a teda nevylučuje opätovné začatie trestného stíhania, resp. vznesenie obvinenia, avšak už zákonným spôsobom.
Z hľadiska udržania demokratických istôt v právnom štáte považujem za neakceptovateľné snahy výkonnej a zákonodarnej moci o účelové zmeny zákonných inštitútov slúžiacich na ochranu zákonnosti bez akejkoľvek predchádzajúcej odbornej diskusie, a to len v dôsledku toho, že sa niekomu nepáči nejaké konkrétne rozhodnutie, ktoré má za cieľ dosiahnuť zákonnosť.
V právnom štáte je podľa môjho názoru neakceptovateľné uvažovať o zmene právnej normy iba z dôvodu zákonného, ale nepopulárneho rozhodnutia, ktoré nenapĺňa politické predstavy a očakávania. Zmena akéhokoľvek právneho inštitútu motivovaná aktuálnou reakciou verejnosti na individuálne rozhodnutie je okrem iného aj v rozpore s ústavným princípom predvídateľnosti a stability právneho poriadku.
Zmeny zákona len kvôli konkrétnym kauzám aj historicky ukázali a vždy vniesli pachuť zneužívania moci na politické ciele, čo, si myslím, že vôbec nesvedčí budovaniu právneho štátu. K dôvere občanov v právny štát, ústavne inštitúcie a ich predstaviteľov neprispieva ale ani mediálna dezinpretá... dezinterpretácia následkov použitia § 363 Trestného poriadku, ktorý ako zákonný inštitút znamená pre každého občana tohto štátu poistku pred svojvôľou zo strany zložiek verejnej moci, nezakladá prekážku rozhodnutej veci, a teda nevylučuje opätovné vznesenie obvinenia a začatie trestného stíhania, ako som už hovoril predtým.
Odcitujme si, pretože médiá často hovoria o tom, že § 363 sem, že § 363 tam, ale nikto nevie, ako zneje. Tak si ho odcitujme, kolegovia: „Generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon.“
Čo je na tomto zlé? Veď to by mala byť samozrejmosť. Ak je to teda inštitúcia ktorá, v ktorej fungujú vzťahy nadriadenosti a podriadenosti, tak ak ten nadriadený prokurátor zistí, že podriadený prokurátor nezákonne koná, tak je jeho povinnosťou to zastaviť. A na tom nevidím absolútne nič zlé. Tolerovanie nezákonnosti v činnosti orgánov činných v trestnom konaní je totiž vzhľadom na svoju zásadnú spoločenskú nebezpečnosť vo svojich možných dôsledkoch práve podkopávaním základných princípov právneho štátu.
Čítali sme tu správu SIS, z ktorej sme boli všetci šokovaní. Následne sme sa dočítali v znesení obvinenia informácie z odposluchov, to znamená nie nejaké vymyslené výpovede, jedna pani povedala, ale naozaj zdokumentované výpovede, ktoré hovorili o tom, ako sa tu manipulujú trestné konania, ako si vyšetrovatelia vymýšľajú, že tohto potrebujeme obviniť, tak čo si tak asi naňho vymyslíme, aby sme to dosiahli, a to, si myslím, že nemôže nechať nikoho z nás chladnými.
Mediálne dezinformovanie o následkoch použitia § 363 útočiace na nedostatočné právne vedomie verejnosti, a to či už účelovo motivované, alebo v dôsledku nekompetentnosti tých, ktorí o tom informujú, len zvyšujú ohrozenie fungovania právneho štátu. Celospoločenská akceptácia a politická podpora takéhoto stavu nebezpečne smeruje k totalitnému režimu a nemôže byť v záujme žiadneho občana spoliehajúceho sa na ochranu svojich práv inštitúciami fungujúcimi v slobodnom, právnom a demokratickom štáte. Kolegovia, dnes sa to deje vo vzťahu k politikom, zajtra si takto budú vybavovať účty podnikatelia, pozajtra susedia. Toto naozaj chceme?
A na záver už len jedna otázka. Trestné stíhanie samo osebe, osobitne väzobné trestné stíhanie je vážnym zásahom do základných práv človeka. Samotné trestné stíhanie už len pritom môže človeku ľahko zničiť život. No a osobitne, ak takéto trestné stíhanie je nezákonné, nehovoriac o tom, teda ak je takto nezákonne ešte človek väzobne stíhaný.
Kolegovia, kolegyne, uvedomili ste si niekedy, že človek môže byť prepustený zo zamestnania, môže skrachovať ako podnikateľ, môže sa dočkať rozvratu v rodine, prísť o manželstvo, stratu spoločenského postavenia a podobne? A to napriek tomu, že krajská prokuratúra, resp. generálna prokuratúra videla pochybenia a nezákonnosť v trestnom stíhaní, a toto chcete, aby mali tolerovať a nemohli sa proti tomu ozvať a nemohli by to napraviť? Tak ja si myslím, že takto to fungovať nemôže.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne pánovi poslancovi Borisovi Suskovi za veľmi odborný prejav. Upozornil na to, že obvinenie neznamená, že niekto spáchal trestný čin, a to je veľmi dôležité.
Ale všimnite si, že tak vládni politici, ako aj liberálne médiá v prípade Milana Lučanského, ale aj v prípade pána Pčolinského, ale aj v prípade Tibora Gašpara a v prípade prakticky všetkých, tu už vopredu, vopred na základe svedectiev zjavne narafičených kajúcnikov, tu už vytvárali ilúziu, že všetko sú to vinní ľudia, všetko sú to zločinci, kriminálnici. A potom tu chodí a rozpráva Matovič o hydrách, o mafiách a podobné nezmysly.
Ale v prípade príslušníkov NAKA, tzv. čurillovskej mafie, kde nemáme k dispozícii len kajúcnikov, ale odposluchy, kde sa jasne ukazuje, že tu bol systém manipulovaných výpovedí, systém narafičených udavačov, tak v takom prípade zrazu sa tu tára, že oni sú nevinní. Dokonca chodí Daniel Lipšic ako špeciálny prokurátor po médiách a tvrdí, že sú nevinní. Veď to je absolútne marenie spravodlivosti.
Ale tu aspoň vidíme ten dvojaký meter, rovnako ako sme ho videli pri Monike Tódovej. Stačil jeden deň alebo dva dni, že bola obvinená, okamžite obrovské, palcové titulky všetkých médií, že je nevinná. Ako to vedeli? A okamžite obrovský nátlak na prokuratúru, až kým prokuratúra nepodľahla a nevzdala to. Takýmto spôsobom ale spravodlivosť, preboha, fungovať nemôže. Takto nemôže fungovať – padni, komu padni.
Boris Susko veľmi dobre upozornil aj na to, ako je tá pracovná skupina o § 363 účelová. A ja sa len tak pýtam, že nabudúce, keď nejaký sudca rozhodne inak, ako si predstavuje tuto Matovič a vládna koalícia, tak čo? Tak zrušíme súdy? Vytvoríme pracovnú skupinu, že rušíme deľbu moci, a rozhodovať bude iba inkvizičný tribunál na čele s Tódovou, Záleskou, Klimentom a Matovičom? To takto chce fungovať Slovenská republika v 21. storočí? Odmietame toto smerovanie k totalite, totalite. Odmietame takéto čistky, ktoré sa tu nediali ani za Šaňa Macha.
Toto je naozaj hanba.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán podpredseda, pán predsedajúci. Ja sa chcem veľmi pekne poďakovať pánovi JUDr. Suskovi, ešte raz by som chcel zodpo... zodpovedať pánovi JUDr. Suskovi, predsedovi ústavného výboru, za jeho konečne normálny prejav, ktorý tuná zaznel.
To je ako, ako hygiena, keď sa človek po dlhom čase umyje z tohto, z tohto blata, ktorá, ktoré tuná zaznieva celý tento deň. Ešte raz sa mu chcem veľmi pekne poďakovať, konečne jeden normálny, odborný výklad človeka, ktorý tomu rozumie, ktorý je vo veci, ktorý si nešliape po jazyku a ktorý nikoho nechce urážať, uraziť.
A chcem vám povedať len toľko, že ešte raz ďakujem, a konečne som mal pocit, že sedím v parlamente, a nie v parlademente.

Ďakujem pekne. Pán kolega Susko, samozrejme, treba oceniť, že na rozdiel od vášho kolegu Blahu, vaše vystúpenie bolo vecné, avšak to nič nemení na tom, že bolo plné zavádzaní a účelových vyjadrení.
Podstata fungovania politiky je taká, že každá politická strana sa snaží presadiť si svoje predstavy o tom, ako by veci mali fungovať. Dúfam, že toto nijako nespochybňujete. Hovoriť preto, že zrušenie oprávnenia generálneho prokurátora oslobodzovať, pretože prakticky to tak je, samozrejme, na tom nič nemení to, že formálne tomu tak nie je, ale fakticky áno, to je niečo, čo táto vláda má v programovom vyhlásení vlády.
Teda hovoriť o tom, že kvôli nejakým rozhodnutiam generálneho prokurátora teraz je táto zákonná zmena v rokovaní a že, že sa presadzuje, to jednoducho je zavádzanie minimálne, ak nie lož. Dovolím si vám zároveň pripomenúť, že takéto oprávnenie, aké má generálny prokurátor na Slovensku, neexistuje v žiadnej slušnej krajine, v žiadnej, pretože v slušných krajinách o vine a treste rozhoduje súd a nie je neprípustné, aby sa generálny prokurátor pridal na stranu obhajoby a na strane žaloby nereprezentoval záujmy štátu nikto.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán generálny prokurátor, vážené dámy, vážení páni, ono k tejto otázke ja sa skutočne môžem vyjadriť, preto som, pretože som dlhoročný bývalý vyšetrovateľ Policajného zboru. Ja sa na túto vec úplne ináč pozerám ako napríklad pán Baránik. A ja sa tuto skutočne pýtam, v akej spoločnosti to vlastne žijeme. My ľudí zatvárame na základe výpovedí jednotlivých kajúcnikov.
Pán Susko, skutočne ďakujem vám za váš perfektný prejav, ktorý ste tu predviedli pred pár minútami. Však, dámy a páni, konečne si musíme uvedomiť, že v zmysle čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že prokuratúra chráni práva fyzických i právnických osôb i celého štátu. Koná v tomto duchu pán generálny prokurátor? Ja si dovolím povedať, že určite áno. A tu sa nájde jeden taxita... taxikár z Toronta, z Kanady, ktorý navrhuje odvolanie tohoto čestného a svedomitého človeka - prokurátora generálneho. Tak zato sa pýtam, v akej spoločnosti to vlastne žijeme, vážené dámy, vážení páni!
Takže, dámy a páni, ja si dovolím povedať, že ten § 363 nie je namieste, žeby sme to rušili. Súhlasím s pánom predsedom Národnej rady Slovenskej v republiky, že v žiadnom prípade nesúhlasí s rušením tohto paragrafu, pretože to je jediná moc, kde generálny prokurátor môže zasiahnuť a povedať, áno, ruším uznesenie či vyšetrovateľa, policajta, alebo teda u prokuratúry podriadenej.
Však, preboha, to je normálna vec v každej demokrat... v každom demokratickom štáte a my tu navrhujeme zrušiť, ba dokonca, keď urobí krok, keď zistí, že tá väzba, kolúzna väzba bola protizákonná, tak my ideme dávať návrh na odvolanie generálneho prokurátora. Dámy a páni, je to choré, čo zase pripravujete. Pán Baránik, zamyslite sa nad sebou.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Účelovo meniť zákon o prokuratúre a tá povestná 363, to jednoducho v právnom štáte nemôže takto fungovať a existovať. Je to čosi absurdné. Jednoducho meniť a ohýbať zákony práve podľa toho, ako niekomu vyhovujú alebo nevyhovujú.
To, že Generálna prokuratúra zruší rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak bol porušený zákon, no ja na tom nič nevidím zlého, naopak, je to čosi, to, čo je v podstate dobré. Ak to v tej v tom zákone o prokuratúre hierarchicky máme to tak uložené a je kompetencia generálneho prokurátora v danej veci ako rozhodnúť, no tak potom akú úlohu bude plniť generálny prokurátor, keď mu takto oklieštime ho právomoci. Nemôžme toto robiť.
A, pán kolega Susko, ako si to povedal, že väzobné trestné stíhanie je vážnym zásahom do ľudských práv človeka a následne toho, keď, naopak, ešte tí ľudia sú, nejak sa tam ocitnú v tej väzbe neoprávnene alebo neopodstatnene, ten dosah je priam katastrofálny, ktorý sa nedá vyvážiť už ničím. Nijaké peniaze, nijaké odškodné, nič, lebo ak sa ti rozpadne rodina, tvoje manželstvo, stratíš prácu, stratíš morálny kredit.
Mne bolo tak ľúto, keď pán Pčolinský, Vladimír Pčolinský verejne ako povedal, že zničili mu v podstate politickú kariéru, hej, a že tá strata dôvery je vlastne vo verejnosti nenavrátiteľná. Moju dôveru cez to všetko nestratil a ja ho povzbudzujem aj zároveň k tomu, aby sa nevzdával a ešte sa aj dokonca aj politicky, alebo aj takto pracovne angažoval.