40. schôdza

Pán poslanec Pčolinský, môžete reagovať na faktickú poznámku.

No ja som sa normálne stratil. Ako, sorry, Marek, tu všetci, čo sedíme, ako naozaj nikto nerozumie, čo sa pýtaš. Fakt. Nerozumieme, čo sa pýtaš.
Ak sa pýtaš, že prečo som sa vyjadroval, no pretože je to môj brat a pre mňa je rodina na prvom mieste. Je pre mňa viac ako nejaká funkcia, stolička, čokoľvek. Pre mňa je rodina posvätná vec. To je za prvé.
Za druhé. Prvé tri mesiace som bol ticho a čakal som, ako bude vyzerať ten vyšetrovací spis. A po troch mesiacoch, keď bolo jasné, že celé obvinenie je nezákonné, postavené na vode, bez akýchkoľvek dôkazov, na základe výpovede kajúcnika, tak som sa začal vyjadrovať.
A všetky ďalšie úkony, všetky ďalšie úkony, ktoré boli vykonané, kopec výsluchov, znaleckých dokazovaní, listinných dôkazov, všetky boli v prospech môjho brata. Vieš, čo po pol roku napíše špeciálny prokurátor, dozorový? Dôkazná situácia sa nezmenila. No nechcem byť akože vulgárny, lebo som vás tu vyzýval, keby som nevyzýval, bol by som, teraz by mi to ušlo, tak jasné, že sa budem vyjadrovať, keď vidím, akým spôsobom postupuje dozorový prokurátor. Keď vidím, akým spôsobom absolútne ignorujú dôkaznú situáciu. Keď čítam zápisnice, keď čítam zápisnice zo súdu, kde sudca povie, že on tu nie je na to, aby čítal nejaké dôkazy, on má kopec inej roboty. Čo si myslíte, že ja tu budem nejaké dôkazy čítať? Odchod!
Mám byť ticho?

Ďalší v rozprave vystúpi pán predseda výboru Boris Susko.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán generálny prokurátor, kolegyne, kolegovia, chcel by som sa vyjadriť k niektorým otázkam právneho štátu a otázkam budovania dôvery v právny štát, o ktorých hovoril vo svojom úvodnom prejave pán generálny prokurátor.
Článok 149 Ústavy Slovenskej republiky hovorí úplne jasne: „Prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu.“
Na to nadväzuje potom zákon o prokuratúre, ktorý hovorí, že: „Prokuratúra je samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti.“ Zdôrazňujem, vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti.
„Prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu.“ Čiže aj zákon o prokuratúre len dupľuje a opakuje to, čo hovorí ústavný článok.
Ďalej v § 3 zákon o prokuratúre jednoznačne hovorí, že „prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná“ - zopakujem, povinná - „vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie, pričom pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná“ - opäť povinná - „využívať zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla“ oprava, „ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.“
Za týmto účelom je v zákone definovaná aj pôsobnosť prokuratúry. A pôsobnosť prokuratúry je definovaná tak, že je tu napísané, že vykonáva, teda že ju zabezpečuje trestným stíhaním osôb podozrivých zo spáchania trestných činov na jednej strane, ale na druhej strane aj dozorom nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní.
Čiže aký tu má zákonodarca na mysli dozor? Akej zákonnosti v prípravnom konaní a pred začatím trestného stíhania? No zákonnosti, ktoré je... ktorá má byť dodržiavaná v rámci vyšetrovania a v rámci prípravného konania. To znamená, nielen smerom von prokuratúra pôsobí vo vzťahu k stíhaniu trestných činov, ale aj smerom dnu vo vzťahu k jednotlivým prokurátorom a vyšetrovateľov. A to je, myslím si, kľúčová otázka. Zodpovedným za zákonnosť prípravného konania, tzv. pán sporu, v trestnom konaní je v každom právnom štáte zástupca štátu. V prípade slovenského právneho poriadku je to prokurátor. Spochybňovanie tejto kompetencie je podľa môjho názoru v rozpore s požiadavkou právneho štátu. Obvinenie ešte neznamená, že niekto spáchal trestný čin a v mnohých prípadoch je hranica medzi dôkazmi a len podozreniami veľmi tenká. Ak sa však podozrenia alebo nepodložené tvrdenia, tobôž krivé obvinenia budú chápať ako dôkaz v trestnom konaní, tak tu máme diktatúru, a nie právny štát, ako by sme to všetci chceli mať.
Počuli sme štatistiku, koľko rozhodnutí Generálnej prokuratúry, resp. generálneho prokurátora bolo vo veciach dodržiavania zákonnosti v prípravnom konaní a koľko z nich sa týkalo mediálne známych káuz. O to viac je zarážajúce, že reakcia politikov na jedno konkrétne rozhodnutie je zriadenie pracovnej skupiny pod Bezpečnostnou radou štátu, ktorá má pripraviť legislatívne opatrenia na obnovenie dôvery v právny štát, to je cieľom, ako teda prenikajú informácie z tejto pracovnej skupiny, majú byť obmedzenia pôsobnosti a kompetencií generálneho prokurátora a Generálnej prokuratúry ako takej. A to len preto, že sa niekomu nehodí do karát nejaké konkrétne rozhodnutie, ktorého cieľom nie je nič iné, len dodržiavanie zákonnosti v prípravnom konaní.
Vážení kolegovia, hlavne z vládnej koalície, pretože vy vládnete, takto si predstavujete spravodlivosť na Slovensku? A treba tu znova zdôrazniť, že tu nejde o rozhodnutia vo veci. Teda nie je to rozhodnutie ktoré by malo následky res iudicata, teda prekážky rozhodnutej veci, a teda nevylučuje opätovné začatie trestného stíhania, resp. vznesenie obvinenia, avšak už zákonným spôsobom.
Z hľadiska udržania demokratických istôt v právnom štáte považujem za neakceptovateľné snahy výkonnej a zákonodarnej moci o účelové zmeny zákonných inštitútov slúžiacich na ochranu zákonnosti bez akejkoľvek predchádzajúcej odbornej diskusie, a to len v dôsledku toho, že sa niekomu nepáči nejaké konkrétne rozhodnutie, ktoré má za cieľ dosiahnuť zákonnosť.
V právnom štáte je podľa môjho názoru neakceptovateľné uvažovať o zmene právnej normy iba z dôvodu zákonného, ale nepopulárneho rozhodnutia, ktoré nenapĺňa politické predstavy a očakávania. Zmena akéhokoľvek právneho inštitútu motivovaná aktuálnou reakciou verejnosti na individuálne rozhodnutie je okrem iného aj v rozpore s ústavným princípom predvídateľnosti a stability právneho poriadku.
Zmeny zákona len kvôli konkrétnym kauzám aj historicky ukázali a vždy vniesli pachuť zneužívania moci na politické ciele, čo, si myslím, že vôbec nesvedčí budovaniu právneho štátu. K dôvere občanov v právny štát, ústavne inštitúcie a ich predstaviteľov neprispieva ale ani mediálna dezinpretá... dezinterpretácia následkov použitia § 363 Trestného poriadku, ktorý ako zákonný inštitút znamená pre každého občana tohto štátu poistku pred svojvôľou zo strany zložiek verejnej moci, nezakladá prekážku rozhodnutej veci, a teda nevylučuje opätovné vznesenie obvinenia a začatie trestného stíhania, ako som už hovoril predtým.
Odcitujme si, pretože médiá často hovoria o tom, že § 363 sem, že § 363 tam, ale nikto nevie, ako zneje. Tak si ho odcitujme, kolegovia: „Generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon.“
Čo je na tomto zlé? Veď to by mala byť samozrejmosť. Ak je to teda inštitúcia ktorá, v ktorej fungujú vzťahy nadriadenosti a podriadenosti, tak ak ten nadriadený prokurátor zistí, že podriadený prokurátor nezákonne koná, tak je jeho povinnosťou to zastaviť. A na tom nevidím absolútne nič zlé. Tolerovanie nezákonnosti v činnosti orgánov činných v trestnom konaní je totiž vzhľadom na svoju zásadnú spoločenskú nebezpečnosť vo svojich možných dôsledkoch práve podkopávaním základných princípov právneho štátu.
Čítali sme tu správu SIS, z ktorej sme boli všetci šokovaní. Následne sme sa dočítali v znesení obvinenia informácie z odposluchov, to znamená nie nejaké vymyslené výpovede, jedna pani povedala, ale naozaj zdokumentované výpovede, ktoré hovorili o tom, ako sa tu manipulujú trestné konania, ako si vyšetrovatelia vymýšľajú, že tohto potrebujeme obviniť, tak čo si tak asi naňho vymyslíme, aby sme to dosiahli, a to, si myslím, že nemôže nechať nikoho z nás chladnými.
Mediálne dezinformovanie o následkoch použitia § 363 útočiace na nedostatočné právne vedomie verejnosti, a to či už účelovo motivované, alebo v dôsledku nekompetentnosti tých, ktorí o tom informujú, len zvyšujú ohrozenie fungovania právneho štátu. Celospoločenská akceptácia a politická podpora takéhoto stavu nebezpečne smeruje k totalitnému režimu a nemôže byť v záujme žiadneho občana spoliehajúceho sa na ochranu svojich práv inštitúciami fungujúcimi v slobodnom, právnom a demokratickom štáte. Kolegovia, dnes sa to deje vo vzťahu k politikom, zajtra si takto budú vybavovať účty podnikatelia, pozajtra susedia. Toto naozaj chceme?
A na záver už len jedna otázka. Trestné stíhanie samo osebe, osobitne väzobné trestné stíhanie je vážnym zásahom do základných práv človeka. Samotné trestné stíhanie už len pritom môže človeku ľahko zničiť život. No a osobitne, ak takéto trestné stíhanie je nezákonné, nehovoriac o tom, teda ak je takto nezákonne ešte človek väzobne stíhaný.
Kolegovia, kolegyne, uvedomili ste si niekedy, že človek môže byť prepustený zo zamestnania, môže skrachovať ako podnikateľ, môže sa dočkať rozvratu v rodine, prísť o manželstvo, stratu spoločenského postavenia a podobne? A to napriek tomu, že krajská prokuratúra, resp. generálna prokuratúra videla pochybenia a nezákonnosť v trestnom stíhaní, a toto chcete, aby mali tolerovať a nemohli sa proti tomu ozvať a nemohli by to napraviť? Tak ja si myslím, že takto to fungovať nemôže.
Ďakujem pekne.

Na vaše vystúpenie, pán poslanec, päť faktických poznámok.
Ako prvý, pán poslanec Ľuboš Blaha.

Ďakujem pekne pánovi poslancovi Borisovi Suskovi za veľmi odborný prejav. Upozornil na to, že obvinenie neznamená, že niekto spáchal trestný čin, a to je veľmi dôležité.
Ale všimnite si, že tak vládni politici, ako aj liberálne médiá v prípade Milana Lučanského, ale aj v prípade pána Pčolinského, ale aj v prípade Tibora Gašpara a v prípade prakticky všetkých, tu už vopredu, vopred na základe svedectiev zjavne narafičených kajúcnikov, tu už vytvárali ilúziu, že všetko sú to vinní ľudia, všetko sú to zločinci, kriminálnici. A potom tu chodí a rozpráva Matovič o hydrách, o mafiách a podobné nezmysly.
Ale v prípade príslušníkov NAKA, tzv. čurillovskej mafie, kde nemáme k dispozícii len kajúcnikov, ale odposluchy, kde sa jasne ukazuje, že tu bol systém manipulovaných výpovedí, systém narafičených udavačov, tak v takom prípade zrazu sa tu tára, že oni sú nevinní. Dokonca chodí Daniel Lipšic ako špeciálny prokurátor po médiách a tvrdí, že sú nevinní. Veď to je absolútne marenie spravodlivosti.
Ale tu aspoň vidíme ten dvojaký meter, rovnako ako sme ho videli pri Monike Tódovej. Stačil jeden deň alebo dva dni, že bola obvinená, okamžite obrovské, palcové titulky všetkých médií, že je nevinná. Ako to vedeli? A okamžite obrovský nátlak na prokuratúru, až kým prokuratúra nepodľahla a nevzdala to. Takýmto spôsobom ale spravodlivosť, preboha, fungovať nemôže. Takto nemôže fungovať – padni, komu padni.
Boris Susko veľmi dobre upozornil aj na to, ako je tá pracovná skupina o § 363 účelová. A ja sa len tak pýtam, že nabudúce, keď nejaký sudca rozhodne inak, ako si predstavuje tuto Matovič a vládna koalícia, tak čo? Tak zrušíme súdy? Vytvoríme pracovnú skupinu, že rušíme deľbu moci, a rozhodovať bude iba inkvizičný tribunál na čele s Tódovou, Záleskou, Klimentom a Matovičom? To takto chce fungovať Slovenská republika v 21. storočí? Odmietame toto smerovanie k totalite, totalite. Odmietame takéto čistky, ktoré sa tu nediali ani za Šaňa Macha.
Toto je naozaj hanba.

Ďalší s faktickou poznámkou, pán poslanec Dušan Jarjabek.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán podpredseda, pán predsedajúci. Ja sa chcem veľmi pekne poďakovať pánovi JUDr. Suskovi, ešte raz by som chcel zodpo... zodpovedať pánovi JUDr. Suskovi, predsedovi ústavného výboru, za jeho konečne normálny prejav, ktorý tuná zaznel.
To je ako, ako hygiena, keď sa človek po dlhom čase umyje z tohto, z tohto blata, ktorá, ktoré tuná zaznieva celý tento deň. Ešte raz sa mu chcem veľmi pekne poďakovať, konečne jeden normálny, odborný výklad človeka, ktorý tomu rozumie, ktorý je vo veci, ktorý si nešliape po jazyku a ktorý nikoho nechce urážať, uraziť.
A chcem vám povedať len toľko, že ešte raz ďakujem, a konečne som mal pocit, že sedím v parlamente, a nie v parlademente.

S ďalšou faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Baránik, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne. Pán kolega Susko, samozrejme, treba oceniť, že na rozdiel od vášho kolegu Blahu, vaše vystúpenie bolo vecné, avšak to nič nemení na tom, že bolo plné zavádzaní a účelových vyjadrení.
Podstata fungovania politiky je taká, že každá politická strana sa snaží presadiť si svoje predstavy o tom, ako by veci mali fungovať. Dúfam, že toto nijako nespochybňujete. Hovoriť preto, že zrušenie oprávnenia generálneho prokurátora oslobodzovať, pretože prakticky to tak je, samozrejme, na tom nič nemení to, že formálne tomu tak nie je, ale fakticky áno, to je niečo, čo táto vláda má v programovom vyhlásení vlády.
Teda hovoriť o tom, že kvôli nejakým rozhodnutiam generálneho prokurátora teraz je táto zákonná zmena v rokovaní a že, že sa presadzuje, to jednoducho je zavádzanie minimálne, ak nie lož. Dovolím si vám zároveň pripomenúť, že takéto oprávnenie, aké má generálny prokurátor na Slovensku, neexistuje v žiadnej slušnej krajine, v žiadnej, pretože v slušných krajinách o vine a treste rozhoduje súd a nie je neprípustné, aby sa generálny prokurátor pridal na stranu obhajoby a na strane žaloby nereprezentoval záujmy štátu nikto.