48. schôdza

Ďakujem pekne za slovo ešte raz. Ja si myslím, že na úvod trebalo, trebalo trošku odbočiť a poďakovať sa ministerstvu životného prostredia a ministerstvu vnútra, že po 34 rokoch konečne ľudia na Zemplíne v okolí Strážskeho sa dočkajú toho, že tá časovaná bomba, ktorá je blízko nich, že sa začne likvidovať. Dnešným dňom sa likvidujú prvé PCB-čka, resp. sa odkladajú na bezpečné miesto a nastupuje proces sanácie okolia, okolia Chemka Strážske, resp. najprv v areáli Chemka Strážske a potom, potom ďalej. Takže za to, ja si myslím bez ohľadu na to, aký máme názor na zákon 543, sa patrí poďakovať.
Mrzí ma, mrzím, že sa z ochrany prírody stala politická téma. Nemala to byť politická téma. Ja plne súhlasím aj s tými slovami, s tými slovami, ktoré povedal na záver pán poslanec, bývalý minister Mičovský, že takisto nemali by sme rozdeľovať ľudí touto témou, mali by sme ich spájať. Môžeme mať na to iný názor, mali by sme ju spájať.
Ďalej ma osobne mrzí, viem trošku čítať medzi riadkami, že všetci tí, ktorí majú nejaké výhrady, a upozorňujem, výhrady voči obsahu, voči, voči forme, nie voči cieľu, sú dokonca niekedy až protispoločenský živel. Za to, že mám výhrady voči forme, voči obsahu, ale nie voči cieľu, tak trošku mi blbo padlo, keď to bolo mierené aj na mňa, že patrím niekde do tej ľavej strany sály. Tamto určite nepatrím, som synom otca, ktorý dostal oficiálne ospravedlnenie štátu za krivdy spáchané komunizmom.
Teraz čo sa týka samotného zákona. Chcem, chcem znovu, chcem znovu poprosiť, keď diskutujete, rozmýšľajte o tom, že to nie je softvér, to nie je excelovská tabuľka, to nie je nejaký závod, nejaká montážna linka, to je citlivý konzervatívny vidiek. Bavíme sa o ľuďoch, bavíme sa o prírode, bavíme sa o ochrane životného prostredia, bavíme sa klimatických zmenách, tak nemiešajme tu politiky, názory, pretože ja som tu sedel, až na včera, nejaký čas, keď som sa pripravoval do TA3, ani jeden z vás, či z koalície alebo opozície, nepovedal, že je proti ochrane prírody, to nepadlo ani jedenkrát. To, o čom sa bavíme, je ten obsah a forma, ako chceme zabezpečiť tú ochranu prírody.
Máme, máme v legislatíve zákon 400/2015, zákon o tvorbe právnych predpisov. Myslím, že asi viete, o čom rozprávam. V tomto zákone o tvorbe právnych predpisov sa píše: "zákon musí byť terminologicky správny, presný, jednotný a všeobecne zrozumiteľný". Podľa, podľa § 4 sa píše: "Právny predpis musí byť stručný, vnútorne bezrozporný a musí obsahovať ustanovenia a s normatívnym obsahom, ktoré sú systematicky a obsahovo vzájomne previazané.". O tom sa tu sporíme, o tom obsahu, ako dosiahneme spoločný cieľ, a to je ochrana našich národných parkov a ochrana prírody. Nebudem sa vracať k tomu, že pôvodný návrh bol úplne že, ale úplne že zlý a nechcem, nechcem napádať úmysel toho, kto ten zákon písal. Včera som to, myslím, na TA3-ke vysvetľoval.
Máme za sebou 30 rokov, 31 rokov nečinnosti. Nečinnosti. A zrazu zase ideme robiť, zase je snaha robiť nejakú zmenu, ale viete vy pochopiť tých ľudí, tých povedzme jedna a pol milióna ľudí, ktorých sa dotkne tento zákon, ktorí sú nejakým spôsobom naviazaní, že sa boja? Vy vôbec máte trošku empatie v sebe, že tí ľudia sa boja? Tridsať rokov bolo sľubované všetko možné od tej diaľnice až po životné prostredie. A teraz ten človek doma sedí a rozmýšľa, keď toto spravia, budem ďalej pásť kravy, nebudem ďalej pásť kravy. Viete trošku sa vžiť do tých ľudí, že to nie sú vysokoškolskí profesori? Že to sú jednoduchí, ale čestní a pracovití ľudia? Často so základným vzdelaním? Že tí ľudia, ktorí ťažia drevo, majú problém, či je tvrdé alebo mäkké i? Vieme sa trošku vžiť? A to už nie je človek za to, že nepozná gramatiku? Áno, je to človek a tvorí veľakrát väčšiu hodnotu, ako mnohí tu z nás, čo sedíme.
Čo, čo sa týka samotného zákona. Každý zákon má mať nejaký dôvod, prečo ho tvoríme, má mať cieľ a má mať formu, ktorou ten cieľ dosiahneme. Nikto nespochybnil cieľ, ochranu prírody. Nikto nespochybnil zlepšenie mimoprodukčnej funkcie lesa, nikto nespochybnil to, že potrebuje vodozádržnú funkciu lesa, že les je dôležitý klimatický prvok. To nespochybnil nikto. To som tu nepočul. Nikto nespochybnil dôvod, že máme zle nastavený systém, riadiaci mechanizmus, pretože keby bol dobre nastavený, tak asi tie nedostatky by nevyplávali navrch. Ale nemôžu byť dôvodom hocijaké zmeny v spoločnosti, peniaze. Preboha, my sa tu bavíme, my sa tu bavíme niekoľko dní a - teraz nerátal som to štatisticky, koľko to je, ale určite viac ako 50 %, možno 70 - najčastejším slovom nebolo ochrana prírody. My keď sme sa naťahovali kvôli tým pozmeňovákom, ja som sa aj pána ministra, keď tam prišiel, Budaja, pýtal, takisto aj včera v TA3-ke som povedal, pán redaktor, a počul ste tu ochrana prírody? Peniaze, majetky, peniaze, majetky. Preboha živého, toto má byť nástroj, ako tú prírodu chrániť, keď môžme tie peniaze dostať, ale nemôže to byť dôvod a cieľ, pretože tie peniaze, ten plán obnovy je super vec, ale tie peniaze treba vrátiť. Čiže ja teraz prídem domov a poviem svojim dvom vnučkám, maličkým, nachystajte si po 1 100 eur, lebo ich musíte vrátiť, to musíte mať odložené v peňaženke, to sú naše peniaze, všetkých. Čiže keď zle urobíme tú reformu, minieme peniaze našich detí. Toto si musíme uvedomiť. Nemôže to byť dôvod. To musí byť nástroj, ktorý pomôže k dosiahnutiu cieľu.
A o čom sa tu sporíme už niekoľko dní a možno niekoľko mesiacov, sú tri základné veci. A ja vás poprosím, aby ste ozaj, budeme hlasovať, rozmýšľali o tom, že či všetko to, čo sa tu rozpráva, je správne. Nemôžeme, nemôžme hlasovať za vízie a myšlienky, lebo z hľadiska legislatívneho to je názor jednotlivca, ktorý tu zajtra nemusí byť. My hlasujeme za zákon a za obsah zákona. Pokiaľ nehovorím pravdu, tak ja sa pýtam znovu pána Vetráka, nie je tu, prečo som musel ísť na ústavný, ústavnoprávny výbor kvôli nie po-z-n, ale poznámka, a kvôli, kvôli jednému odkazu? Prečo sme na koaličnej rade museli preberať túto vec, ktorá je z legislatívneho hľadiska, bola napadnutá legislatívnou radou vlády a Národnej rady? Ja s ňou súhlasím, je to okej, ale nestačilo to dohodnúť s legislatívcami, aha, máme tu chybu, opravíme to, ale až na koaličnú radu sme museli ísť s takouto blbosťou a na druhej strane tu sa bavíme, tu sa bavíme o najväčšej reforme vidieka od roku ´89 a my hovoríme, že potom urobíme, potom spravíme, potom dopíšeme. Nie. Teraz dopíšme, dajme do toho zákona, že čo urobíme a v zákone zaviažme. To, že sa zákony neplnia, tak ako včera povedala Anka Zemanová, to je zodpovednosť tých, ktorí to neplnia. Za to mali byť sankcie.
Takže v čom je celý problém? A ja to budem teraz opakovať.
Odstránenie predkupného práva. Ten jednoduchý človek, ten sedliak, ten farmár, ten lesník, ten vidiečan chce vidieť predkupné právo. Mám alebo nemám. Ja nechápem, nechápem aj legislatívcov na životnom prostredí, keď to vyriešili takto. Prvý bod, štát má predkupné právo na pozemky v treťom, štvrtom, piatom stupni ochrany a ideme to vyriešiť tým, že doplníme ďalší bod, kde napíšeme, predávajúci nie je povinný uzatvoriť zmluvu v zmysle predkupného práva. No vysvetlite tomu človeku s tým jednoduchým vzdelaním, ktorý tvorí tie hodnoty, ktorý rúbe drevo alebo, alebo orie alebo pasie kravy, že čo je za tým. Prvé, čo ho napadne, aha, zase politici. Prečo nenapíšeme, že predkupné právo nie je. Hotovo. Nie. My to musíme komplikovať. Toho sa ľudia boja a ja nemôžem súhlasiť s tým, aby to, že to spalo osemnásť rokov, tento totálny nezmysel, aby sa uplatňoval ďalej a aby človek, ktorý ťažko pracuje na pôde, ľudí, ktorých prosíme, preboha, choďte pásť kravy, potrebujeme živočíšnu výrobu, prosím vás, robte niečo, aby on mohol tu svoje výsledky práce, ten, tú pôdu dať svojmu synovi svojou smrťou.
Veď, ľudia, veď to je právny nezmysel. Spoločensky je to, je to niečo hrozné. Keď niekto má tridsať hektárov, tam má tridsať kráv, a to zase nie je až tak málo, to je podľa mňa slušná hodnota, a on nemôže svojmu synovi dať pozemok, lebo štát mu povie nie, nie, nie, to je moje. Sme my normálni? Toto sme ľuďom sľubovali, že vylepšíme? Vylepšime to, zmeňme to!
Druhá vec. Bezzásah. Je to krásne napísané, stabilita či ochrana prírodných procesov. Ľudsky povedané bezzásah. Je to to isté. Tri štvrtiny. Kto rozhodol o tej trojštvrtinovej bezzásahovosti? Tí ľudia, ktorí tu sedeli pred niekoľkými rokmi v parlamente. Prečo to urobili? Asi, asi bol za tým nejaký cieľ alebo nejaký populistický výbuch? Ochrana prírody sa robí tak, ako sme sa bavili veľakrát, ako včera tu bolo povedané od predkladateľov, prostredníctvom nejakých nástrojov. Tým nástrojom je zonácia a tá zonácia povie, kde bude bezzásah, nie politici. Pretože azda pár, pár ľudí alebo poslancov, ktorí tu sedíme. Včera bol vysoko odborný prejav pána Šíbla. Máme tu pána Kuffu, myslím, má vzdelanie lesnícke a možno ešte dvaja, traja, pán Mičovský, samozrejme, a ešte pár ľudí. Do hĺbky problému lesníctva a ochrany prírody nevidíme. Anka je, má tiež vzdelanie, k tomu prístup. Každý z nás má niečo, ale globálne asi len pár ľudí. Odstráňme tie nezmysly!
A najväčší problém, a to je problém, vďaka čomu si tu nadávame do komunistov, do fašistov a neviem, do čoho, je - vajce alebo sliepka? Kardinálny problém celého legislatívneho procesu, o ktorom sa bavíme niekoľko dní. Budeme presúvať pozemky pred zonáciou alebo po zonácii? A to je celý problém. Ja stojím za tým, že pozemky by sa mali presúvať po zonácii a poviem prečo.
Včera sme sa bavili, včera sme sa bavili s niektorými kolegyňami a, a že prečo nechceš ustúpiť a tak ďalej. Zonácia je niečo, ktoré nastaví presné pravidlá, na základe nejakých výsledkov čo môžeš, čo smieš, čo musíš, čo nemôžeš atď. Pokiaľ neurobíme zonáciu, tak potom poďme stavať strechy bez základov a bez stien, alebo ešte horšie, poďme stavať domy bez územného konania. Poďme postaviť strechu, keď nemáme základy a steny. Môžme, ale to bude nejaké, nejaká hračka, nejaké Lego, určite to nebude strecha, lebo tá má nejaké funkcie. Prečo nejdeme, neurobíme najprv to územné konanie, urobme potom základy, potom steny a potom urobme strechu? Čiže urobíme zonáciu a presunieme majetky. Čoho sa bojíme pri tej zonácii? Keď, keď, keď je iba jediným dôvodom, je majetková správa týchto pozemkov, tak toto mi nesedí, to nie je obhájiteľný proces, pretože Slovenský raj je zónovaný. A k presunom majetkov nedošlo a nie je zónovaný, ani Pieniny. Vlastne aj Pieniny sú zónované.
Hovoríme o tom, že, že je veľký problém, včera to pán Šíbl pekne povedal, čo sa týka monokultúr. Áno, ale predsa tá monokultúra, ktorá vznikla ľudskou činnosťou alebo ako dôsledok zalesňovania po banskej činnosti, toto nie je národný park. My máme chrániť prirodzené biotopy a ekosystémy. Nemáme chrániť nejaké sady, jablkové sady, tie majú úplne inú funkciu.
Takže chcem sa opýtať a takto vyzvať a chcel by som počuť, ale nie politickú, ale jasne konkrétnu, zreteľnú odpoveď, v ktorej si bude môcť pustiť aj ten traktorista, aj ten, čo rúbe drevo, aj ten vysokoškolský profesor, prečo nie je najprv územné plánovanie, stavba a strecha, ale ideme strecha, steny, základy a, a územné plánovanie? Prečo nie je najprv zonácia a potom presuny? To je jedna otázka.
Druhá otázka, veľmi dôležitá, a niekoľko mesiacov sa zaoberám tým zákonom. Čo bude s ochrannými pásmami? Pretože ono aj keď nezobereme, neberiem do úvahy ten pôvodný návrh, tak potom tu máme 317 000 hektárov územia národného parku. Tam sme si vysvetlili, že to je územie národného parku, nesúhlasím s tým a plne podporujem to, čo povedal aj pán poslanec Fecko. Pozor, pôda nezistených vlastníkov nie je štátna pôda, to je súkromná pôda. Hovorí sa o dvadsať, 30 000 hektároch, nikto nevie, koľko tej pôdy tam je, pretože nemáme tú inventúru urobenú, my nevieme, čo ideme presúvať. My ideme presúvať teleso, ktoré nie je priestorovo umiestnené nikde, my nemáme priestorovo zapísaný národný park v katastri. My máme od buka po strom, po kostol a po rieku, tak by sa to robiť nemalo. Čiže 317 000. Viete, koľko je výmera ochranného pásma týmto národným parkom? Dvesto šesťdesiat dvatisíc, 263 000 hektárov. Ja sa pýtam a chcem dostať odpoveď na tieto dve otázky.
Prečo nie zonácia a potom presuny? Či azda sa bojíme toho, že zonácia ukáže, že tie monokultúrne porasty nepatria do národných parkov? Môže sa stať a preto ja sa pýtam tretiu otázku. A čo s tými pozemkami, ktoré ostanú ako nadbytočné po zonácii? Keď možno ostane nám niekoľko tisíc hektárov, ktoré nebudú národnými parkami. Kto ich bude spravovať? Potom dajme do zákona, pozemky, ktoré nespĺňajú kritériá národných parkov v zmysle našej legislatívy a smernice Európskej únie, presunieme naspäť kam? Komu ich presunieme? Štátnym lesom, ministerstvu kultúry alebo ministerstvu spravodlivosti? A to sú, a to sú dôležité otázky.
A pokiaľ tu zazneli teraz takéto tie politické vystúpenia, že, že tu vrieska niekto, že ľudia, práca a tak ďalej, toto už sa, to už sa miešajú politické veci. Poďme riešiť ochranu prírody, poďme riešiť, poďme to robiť tak, aby ozaj sme tie národné parky mali také, ako inde. Ťažko by som svojho syna nútil aj pokračoval v štvrtom stupni ochrany alebo piatom stupni ochrany, ako to veľakrát včera bolo povedané, a predvčerom v Tatrách, že sa kravy pasú. No nebudú sa pásť u nás. Akú ja mám garanciu, že ja to pole pod tým hotelom v Tatrách dám svojmu synovi, keď štát má ochrannú ruku? Ja nebudem doma, nebudem sa starať o rodinu, mne sa rozpadnú všetky vzťahy, deti ma nebudú poznať a záver bude ten, že som robil hodnotu pre štát? Nie. Každý z nás, ktorý má rodinu, robí tie hodnoty pre svoju rodinu. V prvom rade pre svoju rodinu, lebo to je najcennejšie, čo máme.
Ďakujem pekne.

Pán Karahuta, ďakujem za tento váš prínos do debaty, pretože je to také racionálne osvieženie pred tým, čo tu predviedol politik Budaj. A nedávno ste mali tlačovú konferenciu pri tom očkovacom zákone, kde všetci predstavitelia koalície vtedy, a bol tam aj premiér, ste teda povedali, že ste sa dohodli a ten ústup vlastne je v tom, že na Slovensku budú zadarmo testy. A každý vie, jak ste tých ľudí oklamali, žiadne testy, žiadne testovanie na Slovensku zadarmo nie je. Normálne ste ich, ľudovo povedané, do papule oklamali.
A to isté je o týchto národných parkoch. Ak SME RODINA by sa nechala takto opäť oklamať, a do toho sa namočíte, je to vaša vec, ale toto je všetko postavené na klamstve a každý vie, a nevyvrátil to tu ani predkladateľ pán Šíbl včera, povedal to váš pán poslanec kolega, vy ste si tu rozohrali hru pre neziskovky, rozdať jeden a pol miliardy. Najväčší benefit na Slovensku z eurofondov v takzvanom boji proti chudobe Rómov a rómskej otázke a podobne mali vždy neziskovky. Cez to sa preprali stovky miliónov eur, každý má z toho benefit, len nie tí Rómovia, tam nevidíme žiaden výsledok. Osady sú furt tie isté a všetky neziskovky tu dvadsať rokov pomáhajú Rómom za stovky miliónov, toto isté bude o tých, o tých národných parkoch. Idete rozšíriť územie na 10 %, Nemci majú 1,8 %, Rakúšania, najzelenšia krajina, majú 2 %, vy o idete na 10 % aby ste mali ako rozhádzať cez vlastné neziskovky 1,5 miliardy.
Preto sa tu všetci trasiete a ozývate sa aj tí, ktorí dva roky ste ani ústa neotvorili. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Karahuta, často hovoríš o vidieku. Áno, a vidiek je súčasťou krajiny, je to práve ten vidiecky život, je štýl a spôsob, ktorý ponúka aj osobitné, osobitné pracovné príležitosti. A práve aj táto reforma zákona o ochrane prírody prináša nové príležitosti, veď povedzme si pravdu, ani dnes ten vidiek nemá ľahký život, odchádzajú odtiaľ mladí ľudia. Strata zamestnania len v drevospracujúcom priemysle minulý rok poklesol o 8 %, zamestnanosť, a práve táto reforma prináša nové atraktívne príležitosti tak, aby ten život na vidieku bol trvalo udržateľný.
Reforma sa nerobí pre peniaze. To je, myslím, zavádzanie a veľmi neférové, keď sa tu hovorí, že všetko sa to robí len preto, aby sme mohli čerpať nejaké peniaze. To nie je pravda. Peniaze sú potrebné na to, aby sa naštartovali niektoré dlhodobo zanedbávané napríklad infraštrukturálne projekty, ktoré je potrebné pre rozvoj regiónov, najmä tých obcí a miest, ktoré sú v národných parkoch, tak aby boli atraktívne práve pre tie nové príležitosti, ktoré musí doniesť táto reforma.
Cieľom je to, aby život bol trvalo udržateľný. Naštartuje sa, dá sa tam tá injekcia a potom tie národné parky, tak ako v iných vyspelých krajinách, kde to funguje, si dokážu na seba zabezpečiť. K tomu má byť aj koordinácia práve ľudí, ktorí tam žijú. Čo sa týka tej zonácie, tá sa bude robiť a robí sa bez ohľadu na to, či tento zákon prejde alebo neprejde. Ale môže sa robiť len s ľuďmi na tom vidieku a ten nástroj, ktorý je potrebný na dohodu s ľuďmi, je práve možnosť správy na pozemkoch, ktoré, na ktorých sa štát funguje.

Pán kolega Karahuta, som rád, že si to aj ty zopakoval, že si naozaj nezachytil v tomto pléne, že by bol niekto proti ochrane prírody, že by bol niekto proti reformám. Naopak, dokonca aj tí nespokojní ľudia, aj tí, čo tu boli pred parlamentom, veď oni volajú po reformách. Oni tam rozprávali sami, že chcú reformy, aby to fungovalo inak, aby to nebolo tak ako doteraz. Dávajú svoje nápady, ale nie s týmto, čo tu prišli, čo ste tu prišli teraz s týmto návrhom zákona.
Ja vám poviem, keď sa, keď sa tuná tak oháňajú, že či to je o peniazoch, tá ochrana prírody, alebo neni. Bratislavské regionálne združenie a ochrana prírody po bratislavsky. Na program Obnova biotopov pre hraboša severského panonského z lajfu dostali 4,7 milióna euro. Teraz BROS, Bratislavčania ochranári, z toho mali 3,7 milióna, boli tam ešte inštitúcie Výskumný ústav vodného hospodárstva 240-tisíc, Prírodná fakulta Univerzity Komenského 580-tisíc a najlepšie na tom je ŠOP SR, čo by mala byť výkladnou skriňou ochrany prírody, veď oni by to tu mali určovať ako štátna organizácia, 172-tisíc zo 4,7 milióna! A ja vám rozdelím ešte na drobné tých 3,7 milióna. Personálne výdavky, prosím pekne, 1,3 milióna euro, koľkože to majú členov BROS? To by nám mohol pán Šíbl povedať, 19-20? Keď si pozriete v registroch, koľko ich tam je. A 1,3 milióna, to je aká ochrana? Veď oni to prejedia, cestovné výdavky 130-tisíc, externé služby 960-tisíc, dokonca tu majú nákup pôdy, hej, lebo im, my im dáme 4,7 milióna a oni nám tu ešte pôdu budú kupovať, títo. Osemstotisíc euro spotrebný materiál. A keď im dáte dotaz v zmysle infozákona, oni vám povedia, že nie sú povinní vám to zdokladovať, že kde to bolo minuté. A tuná sa ide takto rozdrapovať? No nie, s takouto ochranou prírody my v živote súhlasiť nebudeme, že tu budú mimovládky takto rozkrádať peniaze a my sa potom budem skladať na nich všetci. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Karahuta, tak ako si správne poznamenal vo svojej rozprave, strach a obava ľudí v regiónoch je viac ako opodstatnená. To, že ľudia, ktorí žijú v regiónoch na severovýchode Slovenska, na Gemeri, na Spiši, na Šariši, na Zemplíne, nemajú tri doktoráty pred menom a štyri doktoráty za menom, vážené kolegyne a vážení kolegovia z vládnej koalície. To neznamená, že títo ľudia sú menejcenní a nemajú právo mať strach a prirodzenú obavu o to, že ich prirodzený spôsob života je v tomto prípade a týmto navrhovaným zákonom úplne ohrozený? Ale vám je to sedem! (Reakcia z pléna.) Každý z vás, ktorí tuná sedíte, všetci, ktorí tuná sedíme, naozaj nám ide o ochranu prírody, pretože bez ochrany prírody nebude spoločnosť fungovať ako taká. Toto správne poznamenal pán predseda výboru.
V tomto vašom predkladanom návrhu zákona rozprávate o 50 až 75-percentnej bezzásahovosti v národných parkoch a v chránených územiach. Ja sa pýtam, akým spôsobom ste dospeli k tejto bludnej a obludnej percentuálnej štatistike? Jaro Karahuta to povedal jasne a budem to opakovať. Najprv musíme urobiť zonáciu, ktorá je základom a až potom môžeme robiť strechu, ktorá je vlastne tým vaším bludným predkladaným návrhom zákona, inak sa to nedá, inak sa to robiť nemôže. To, že vy ľuďom nasľubujete, spraví sa to potom, budeme nad tým uvažovať, budeme uvažovať, aby sa to spravilo, ale veď toto tu ľudia počúvajú 30 rokov. Tridsať rokov a to, čo si myslia všetci ľudia, ktorí žijú na vidieku, že to, čo vyjde z tohto pléna, je vlastne ohrozením ich normálneho spôsobu života.
Počúvať rozpravu pána kolegu Karahutu bolo naozaj poučné, bolo naozaj zmysluplné, pretože to rozprával odborník, ktorý naozaj žije v tých regiónoch a chce tým regiónom pomôcť na rozdiel od skrachovaného eštébáčika Budaja, ktorý tuná tliachal sprostosti!

Pán poslanec Karahuta, skutočne po tom, čo tu predviedol ten eštébácky niktoš Budaj, to bolo neskutočné povznesenie úrovne tejto debaty, pretože ja nebudem sa hrať na nejakého odborníka v tejto téme, skutočne nie som taká kapacita ako Veronika Remišová alebo iní odborníci v tejto vládnej koalícii, ale počúval som názory jednak vás, jednak ďalších poslancov, ktorí celý život buď študujú túto tému alebo sa jej venujú pracovne, profesne a tak ďalej, a počul som potom naproti tomu reakciu pána eštébáka Budaja. Absolútna katastrofa! To v porovnaní s tým, čo ste tu povedali vy s tými otázkami, ktoré sa tu neustále točia ohľadne dopadov tejto reformy, ohľadne možnej zonácie atď., na ktorú oni neodpovedajú, a ohľadne tých dotácií, tých obrovských finančných súm, ktoré si tieto mimovládny pod fiktívnou zámienkou ochrany prírody a zároveň potenciálneho zdevastovania spôsobu života ľudí na vidieku rozkradnú, tak to sú vážne veci a oni to tu chcú zase rozhodnúť od stola. Ale čo ma najviac mrzí v prvom rade, úprimne z celého srdca ďakujem tým ľuďom, ktorí prišli až tu do Bratislavy z celého Slovenska vyjadriť svoj názor a bojovať za tú svoju rodnú hrudu, za ten svoj spôsob života, ktorý pestujú po generácie a ktorým chce banda ekoteroristov len tak zobrať od stola a hnusne, naozaj hnusne, to vo mne zanechalo ten pocit, keď tu ten eštébák urážal týchto ľudí, dával ich do nejakých skupín, antivakseri, hoaxeri a neviem, čo všetko, kvičal tu, lebo niekto tam bol s bičom. Jasné, že tí ľudia tu prídu s bičom, lebo vás tak nenávidia, že už chcú túto vládu vyhnať, lebo im zasahuje do každého aspektu ich životov! A tieto ekologické, fanatické predstavy, ktoré sú ideologického charakteru, skrátka nesmú byť presadzované takýmto úbohým spôsobom bez normálnej diskusie s ľuďmi, ktorých sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán kolega Karahuta, ja nepochybujem o tom, že tieto naše reakcie na váš príspevok vám nepomôžu a že zase sa tu bude generalizovať a zovšeobecňovať, že vás chvália takí, onakí, makoví z ľavého spektra alebo z ľavej časti sály atď., ale, vážení kolegovia aj z vládnej koalície, vy si uvedomte, akú formu, akú výpovednú hodnotu má to, čo hovorí pán Karahuta, ako je to zrozumiteľné, ako je to jasné, ako je to argumentačne silné v porovnaní s tým, čo tu počúvame celé dni a hodiny od predkladateľa alebo od ďalších, ktorí sa v rozprave prihlásili a ktorí, tak ako tu bolo povedané, sa za celý čas, za celý rok neprihlásili ani do faktickej a zrazu tu idú rozprávať a predkladať a obhajovať návrh zákona, ktorý budí takéto vášne.
Takisto tu odznelo, a chcem sa pri tom pozastaviť, odznelo tu od našej kolegyne poslankyni Zemanovej, aj keď nejdem reagovať na ňu, ale reagujem teda na to, čo povedal pán Karahuta a chcem vyzdvihnúť ten jeho príspevok do tejto diskusie, že tento návrh zákona prinesie nové príležitosti práve pre ľudí na vidieku.
Vážení kolegovia, a vy ako chcete tým ľuďom dať istotou, že tento návrh zákona im prinesie príležitosti a že vláda a navrhovatelia, predkladatelia myslia na nich, keď sem prídu priamo pred Národnú radu a vy nemáte ani toľko odvahy, aby ste sa pred nich postavili, aby ste ich upokojili, aby ste im vysvetlili to, čo ich znepokojuje, aby ste im dali garanciu a záruku, že to, čo idete spraviť, je pre nich v poriadku? To, že tu vy v dvoch vetách poviete, že tí ľudia dostanú týmto návrhom zákona aj na vidieku novú príležitosť na to, aby sa mali lepšie, aby sa uplatnili, aby mohli pracovať, tak z toho sa oni nenajedia. A keď sem prídu fyzicky z celého Slovenska, tak sa bojíte pred nich aj postaviť. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán Karahuta, ak niekto spolitizoval tento návrh zákona, tak to bol minister životného prostredia pán Budaj, a to ste videli tú politickú prednášku, ktorá tu bola.
Správne si to povedal, že nikto nehovorí proti ochrane prírody, lebo to nikto ani nehovoril, ale samotný návrh zákona koná inak. Je proti ochrane prírody, veď bezzásahové územie v rozsahu 75 %, veď my tie národné parky zlikvidujeme, prosím vás pekne. A s tými národnými parkmi, samozrejme, aj človeka z vidieku vyženieme. Čo tí ľudia všetci pôjdu do Bratislavy tuná? Ja som sa tu aj niektorých pýtal, ako je Bratislava pripravená na ľudí z vidieka, kde pôjdu bývať? Prosím vás pekne, nikto síce nehovorí, to sú také sladké rečičky, ale predložený samotný návrh zákona likviduje našu prírodu. Likviduje naše národné parky, bezzásahovosť v rozsahu 75 %, prosím vás pekne, to je po našich lesoch, po našich národných parkoch, čo to tu budú, čo tu budú predkladať to.
Chcem tuná ešte sa vrátiť ako späť k samotnému návrhu zákona. Samotný návrh zákona je na dvoch stranách napísaný, ale tuná pozmeňovák, ktorý tu bol predložený, resp. dva pozmeňováky v rozsahu 14 strán, to je aký dobrý návrh zákona? Pán Budaj aj včera aj v televíznej relácii, ten sa nehanbil priznať k tomu, že v podstate tým predkladateľom je on sám, životné prostredie, ale tuná použije nejakých osemnástich poslancov Národnej rady, ktorí nerozumejú tejto problematike, aby zneužil túto vec a jednoducho nastavil systém tak, aby vytunelovali jeden a pol miliardy rafinovaným inštitucionalizovaným spôsobom cez mimovládky, tak ako to doposiaľ robili. Na takého sysľa 5,3 milióna! Na dve nejaké korytnačky, ktoré sledujú v dvoch obciach, v rozsahu 651-tisíc! Veď si to pozrite, aké sú to rozkrádačky a doposiaľ, aké ste robili! Chcete v tom pokračovať.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. K vystúpeniu pána poslanca, predsedu výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pána Karahutu.
Zaujalo ma, pán poslanec, v tvojom príspevku jedno tvrdenie, dúfam, že som ho zachytil korektne, a to, že zonácia povie, kde bude bezzásah, nie politici. Ja si myslím, že toto tvrdenie by bolo vhodné trochu upresniť, a to v tom zmysle, že naozaj stopercentne súhlasím s tým, že zonáciu by mali robiť odborníci, ale, samozrejme, ten výsledný produkt, návrh zonácie nakoniec predsa len viac alebo menej v našom systéme, aký tu máme dnes na Slovensku, skôr viac, je predmetom nejakej politickej dohody. Čiže nakoniec ten návrh zonácie bude schválený vládou a bude uvedený do platnosti nariadením vlády. A je vysoko pravdepodobné, že v tých podmienkach, v akých sa dnes nachádzame v tejto problematike na Slovensku, že tie návrhy zonácií pre jednotlivé národné parky nebudú robené v jednej verzii, ale budú robené vo viacerých, možno dvoch, troch alternatívach, možno vo viacerých alternatívach. Videl som to veľmi dobre pri stále prebiehajúcom už vyše, myslím, že druhý rok prebieha proces zonácie Národného parku Muránska planina. A nakoniec o tých alternatívach, ktoré budú na stole, budú rozhodovať predsa len politici nejakou dohodou. Čiže áno, sú tam odborníci, ale aj politici.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Kolega Karahuta, presne, ako si povedal, nikto nie je proti ochrane prírody, na tom sa určite zhodneme. Škoda, že táto téma sa spolitizovala a nie v tej odbornej rovine, ale osobne si myslím, že presne tak, ako to schválime, tak ten obyčajný človek niekde pod Roháčmi alebo pod Tatrami sa bude musieť s tým zmieriť a bude to musieť akceptovať. V tomto parlamente je určite odborníkov, ktorí by vedeli dať zmysluplný plán obnovy národných parkov. Nikdy nebude schválený zákon, ktorý by vyhovoval všetkým ľuďom, hej, to určite vieme. Preto je určitý kompromis v týchto veciach.
Takže osobne si myslím, že tento návrh, ktorý je, súčasný návrh, je dobrý a pokiaľ ho schválime, bude to vždy lepšie, ako súčasný stav.
Ďakujem.