51. schôdza

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, účelom tohto návrhu zákona, ak si ho prečítate, je veľmi stručný, ale veľmi jasný, je neumožniť generálnemu prokurátorovi využiť toľko diskutovaný v ostatnom období § 363 v prospech obvineného, ale len v neprospech obvineného. V tejto súvislosti mi dovoľte, aby som zacitoval úvodné ustanovenia Trestného poriadku, teda kódexu, ktorý upravuje proces trestného konania, akými zásadami sa riadi. V § 1 Trestného poriadku - Predmet zákona - sa hovorí, že: "Trestný poriadok upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov tak, aby trestné činy boli náležite zistené, ich páchatelia boli podľa zákona spravodlivo," zdôrazňujem, spravodlivo "potrestaní a výnosy z trestnej činnosti boli odňaté, pričom treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb."
Nasleduje hneď § 2. V ods. 1 hovorí, že: "Nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon."
Ďalej § 2 ods. 10 výslovne uvádza, že: "Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou," zdôrazňujem, s rovnakou starostlivosťou, "objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie." Čiže tak v prospech obvineného, ako aj v neprospech obvineného.
Súčasný Trestný poriadok obsahuje niekoľko mimoriadnych opravných prostriedkov, pričom tieto sú dôležité inštitúty trestného práva procesného, ktoré v nadväznosti na celé usporiadanie trestného konania zabezpečujú zachovávanie zákonov a nemalou mierou prispievajú k zákonnému a spravodlivému priebehu a výsledku trestného konania. Oprávnenie generálneho prokurátora podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku bolo aj v minulosti využívané v mnohých prípadoch zistenia porušenia zákona v prípravnom konaní. Nebudem teraz zachádzať do konkrétnych detailov, lebo myslím si, že to by bolo zbytočne nadlho, ale je nesporné, že v mnohých veciach sa tak udialo, najmä vo veciach patriacich do pôsobnosti Úradu špeciálnej prokuratúry, pričom Špecializovaný trestný súd a v mnohých prípadoch ani Najvyšší súd Slovenskej republiky v rámci druhostupňového konania takýto nezákonný postup orgánov prípravného konania nezistil, resp. ho vo svojich rozhodnutiach nevytkol. Až generálny prokurátor v rámci konania o návrhoch obvinených podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku po dôslednom preskúmaní zákonnosti celého prípravného konania zistil uvedené procesné pochybenia, následne tieto nezákonné uznesenia o vznesení obvinenia zrušil a predsedovi trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaslal podnet na zaujatie stanoviska k uvedenej problematike ešte v roku 2019.
Napriek tomu, že Špecializovaný trestný súd prezentoval odlišné stanovisko od stanoviska generálneho prokurátora, trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v roku 2019 ešte prijalo stanovisko, v ktorom sa stotožnilo s právnym názorom generálneho prokurátora. Prijatím uvedeného stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak okrem iného došlo k potvrdeniu správnosti právneho názoru generálneho prokurátora, a teda aj zákonnosti jeho predchádzajúcich rozhodnutí vydaných podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku. Zároveň trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo svojom stanovisku konštatovalo nezákonnosť postupu vyšetrovateľov a prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry zistenú generálnym prokurátorom v rámci konania podľa § 363 Trestného poriadku, hoci vo viacerých trestných veciach túto nezákonnosť nezistili ani konajúci zákonní sudcovia Špecializovaného trestného súdu, resp. ani samotný Najvyšší súd Slovenskej republiky. Upozorňujem, že to bolo ešte v období roku 2019, čiže to sa nebavíme o ostatnom období tak medializovaných prípadov v súvislosti s § 363. Dôvodom, samozrejme, mohla byť aj skutočnosť, že súd, najmä prvostupňový, často koná v časovom strese, najmä pri väzobných veciach, v časovej tiesni a nemá možnosť preskúmať celý spisový materiál tak, aby vedel dostatočne odhaliť nezákonný postup v rámci prípravného konania. Preto sú tieto kompetencie zverené práve prokurátorom, resp. generálnemu prokurátorovi a je to jeho jedna zo základných povinností v rámci vykonávania dozoru prokurátora nad prípravným konaním. Teda z uvedeného je zrejmé, že využitie oprávnenia generálneho prokurátora v zmysle § 363 ods. 1 Trestného poriadku v dotknutých trestných veciach splnilo svoj účel a význam napraviť porušenia zákona v prípravnom konaní, ktoré unikli nielen orgánom prípravného konania, ale aj súdom v danom konkrétnom prípade konajúcim o väzbe. Nie je a ani nemôže byť rozhodujúce, či porušenie zákona zistí a napraví generálny prokurátor alebo zákonný sudca. Dôležité je najmä to, aby bola zabezpečená dôsledná ochrana práv patriacich obvinenému v zmysle Ústavy Slovenskej republiky, Trestného poriadku, resp. rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva. Tu by som si opätovne dovolil odcitovať ods. 10 § 2 Trestného poriadku, kde sa hovorí, že: "Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie."
Z dostupnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky je potrebné príkladmi poukázať aj na uznesenie z roku 2014, podľa ktorého rešpektovanie práva na spravodlivý proces prokurátorov ako orgánom dozoru nad zákonnosťou prípravného konania je potrebné skúmať s ohľadom na prípravné konanie ako celok. Nikto, ani orgány činné v trestnom konaní, ani zákonný konajúci sudca nie je neomylný, a práve preto Trestný poriadok obsahuje viaceré kontrolné mechanizmy a právne prostriedky na zistenie eventuálnych porušení zákona a ich nápravu, vrátane oprávnenia generálneho prokurátora v zmysle § 363 ods. 1 Trestného poriadku. Práve prokurátor je v zmysle Trestného poriadku garantom dodržiavania zákonnosti v prípravnom konaní, preto celkom logicky zákonodarca zveril generálnemu prokurátorovi aj oprávnenie v prípade zistenia porušenia zákona v prípravnom konaní zabezpečiť nápravu a nezákonné rozhodnutie podriadených prokurátorov a policajtov zrušiť.
Nakoniec už len dodám, že je potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie generálneho prokurátora podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku o zrušení nezákonného uznesenia o vznesení obvinenia netvorí prekážku pre judikáta. Teda prekážku už rozhodnutej veci, teda že by malo to brániť tomu, aby sa opätovne mohlo v danej veci konať.
Z tohto dôvodu si myslím, že aj keď návrh zákona, ktorý predkladá pán poslanec Baránik, sa priamo netýka § 363 ods. 1 Trestného poriadku, ale 364, teda nasledujúceho paragrafu, ale hovorí o tom, že generálny prokurátor môže využiť toto oprávnenie, ktoré mu vyplýva z jeho povinnosti vykonávať dozor nad prípravným konaním a nad dodržaním jeho zákonnosti a spravodlivosti, musí generálny prokurátor vykonávať tak v neprospech obvineného, ale aj v prospech obvineného. A preto si myslím, že tento návrh zákona, ktorý predkladá pán poslanec Baránik, je v príkrom rozpore so základnými zásadami Trestného poriadku a trestného procesu, a preto ho neodporúčam schváliť a dávam, pán spravodajca, procedurálny návrh v zmysle rokovacieho poriadku, aby sa o tomto návrhu ďalej nerokovalo, teda aby bol vrátený, pardon (reakcia z pléna), návrh, aby sa o ňom ďalej nerokovalo.
Ďakujem.

Pán poslanec Susko, ďakujem, že si predviedol kvalifikovaný výstup v rámci rozpravy. Myslím si, že ich bude v rámci tejto rozpravy pomerne málo. A ja iba upozorním na to, že úlohou prokuratúry je chrániť práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a rovnako aj štátu. Preto tento návrh, s ktorým prišiel pán poslanec Baránik bez dohody na koaličnej rade a už sme aj započuli, že ho aj viacerí koaliční partneri vysmiali, je pre mňa scestný. Scestný z dôvodu toho, že ak sa má používať § 363 iba v neprospech obvineného, tak to nie je žiadny právny štát, o ktorom tu tak rada táto vládna koalícia hovorí, ale toto je inkvizícia. Nič iné, iba inkvizícia.
A ja vás chcem upozorniť, vážení vládni poslanci, že platí veľmi jednoduchá rovnica a to, že ak orgány činné v trestnom konaní prestanú zneužívať inštitúty trestného konania v prípravnom konaní, tak potom ani generálny prokurátor nebude mať dôvod aplikovať tento § 363. Ale to už je vo vašich rukách, vo vašich rukách, tých, ktorí ste ovládli orgány činné v trestnom konaní, ktorí ste ich ovládli na to, aby bojovali nie za spravodlivosť, ale aby bojovali politický boj na krágľovanie vašich politických nepriateľov.
Čiže môj odkaz je veľmi jasný, prestaňte zneužívať orgány činné v trestnom konaní na svätú vojnu proti inkvizícii, riaďte sa na základe dôkazov a faktov, na základe toho povestného padni komu padni, nie na základe krivenia práva a potom ani generálny prokurátor nebude mať dôvod používať tento § 363, keď nedôjde v rámci prípravného konania k závažných pochybeniam zo strany orgánov činných v trestnom konaní.

Tak ja poskytnem nejaké reakcie, možnože aj zopár ďalších myšlienok na to, čo tu bolo povedané.
Dávam do všeobecnej pozornosti v súvislosti s tým, čo tu uviedol poslanec Susko, že čo by som očakával, že, ale, samozrejme, pán Susko je tu hovorcom strany SMER a všetci vieme, že v akom postavení sú niektorí členovia tejto organizácie, takže je jasné, že sa zastáva toho, aby veci v tejto oblasti zostali nezmenené.
Článok 151 ústavy hovorí toto: "Podrobnosti o vymenúvaní a odvolávaní, právach a povinnostiach prokurátorov a organizácii prokuratúry ustanoví zákon." Teraz podotýkam, že aj generálny prokurátor je prokurátor. Čiže nič nám nebráni v tom, aby sme upravili rozsah oprávnení generálneho prokurátora zákonom. To isté platí aj na to, čo uviedol pán poslanec Susko o tom, že aké sú základné zásady Trestného poriadku. Áno, tieto zásady môžu platiť, ale v takom rozsahu, v akom sú upravené ustanoveniami toho istého zákona, prípadne nejakého iného. Čiže nie je to pravda, že to, čo uvádza poslanec Susko, že prokurátor, a tým pádom aj generálny prokurátor obzvlášť, že má povinnosť sa rozhodovať obdobne ako súd, že to je niečo, čo je akosi dané z ústavy alebo niečím vyšším, ako je zákon. Jednoducho to tak nie je a absolútne to odporuje logike toho, ako funguje akékoľvek konanie pred súdom a trestné právo špecificky. Totižto aj v trestnom práve platí, že sa jedná o kontradiktórne konanie. To znamená konanie také, kde jednou zo strán je štátna obžaloba. To znamená, štát má záujem na tom, aby sa obžaloba dostala na súd, aby bola úspešná, aby sa trestné činy potrestali a na druhej strane obhajca, ktorý zase, ktorý zase svoju pravdu a popiera tie tézy, ktoré predkladá obžaloba.
Ak teraz narušíme túto rovnováhu, ak povieme, že obžaloba v osobe generálneho prokurátora sa pridá na stranu obhajoby, tak potom sa nedodržiava tá základná téza ústavy, ktorá hovorí o tom, že prokurátor háji záujmy nielen fyzických a právnických osôb, ale záujmy štátu. To znamená, že tam musí existovať nejaká rovnováha a tá rovnováha je vyjadrená tým, že prokurátor stíha trestné činy a obhajoba zase tých, ktorí sú takto stíhaní, obhajuje a poukazuje na nedostatočnosť alebo vady tej obžaloby. Ale toto sa musí diať pred súdom, nie v in camera prostredníctvom rozhodnutia generálneho prokurátora, o ktorom pán kolega Susko veľmi správne povedal, že nikto nie je neomylný. To je, bola veľmi trefná veta, avšak v inom zmysle použitá, ako čo, si myslím, si pán Susko predstavoval. Pretože, ak je nikto neomylný, no na to sme už vymysleli proces, že ak sa súd I. stupňa pomýli a nesprávne niekoho odsúdi, tak potom o takom rozhodnutí rozhoduje súd vyššieho stupňa. Ak dokonca dôjde k omylu aj na súde vyššieho stupňa, potom je tu, prichádza v úvahu rozhodnutie najvyššieho súdu. A dokonca ešte aj keď ten najvyšší súd sa zmýli, ešte potom existujú ďalšie súdne opravné prostriedky, povedzme, Ústavný súd alebo dokonca Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.
Ale toto všetko nie je možné vtedy, keď úplne jednostranne, bez akejkoľvek možnosti kontroly rozhodne generálny prokurátor o tom, že niekto sa oslobodzuje. Podotýkam, že takéto oprávnenie neexistuje v žiadnej civilizovanej krajine sveta. Nikde! Pretože logicky nemôže, pretože len súd, a to aj podľa našej ústavy, ako som už povedal, rozhoduje o vine a treste. Niekto môže povedať, že v týchto prípadoch generálny prokurátor nerozhoduje o vine a treste, lebo rozhoduje o nevine, ale to je v podstate to isté. To je rub a líc tej istej mince.
Ešte by som sa vrátil k tomu, čo uvádzal kolega Susko, ako povinnosť prokurátora vyvažovať, jak na jednej strane dôkazy svedčia v prospech, aj ako dôkazy, ktoré svedčia v neprospech obvineného. A akosi a toto je mimochodom aj akási všeobecná obrana generálneho prokurátora v týchto debatách, sa generálny prokurátor stavia do pozície súdu. Avšak toto nie je pravda. Pretože Trestný poriadok úplne logicky hovorí, že ak bola nazhromaždená masa dôkazov, ktoré sú postačujúce na to, aby vec bola predložená súdu, tak potom sa tak má stať. Čiže prokurátor nerozhoduje ako súd a už vôbec nerozhoduje ako generálny prokurátor, pretože z ich pohľadu, ak sa dostane tá dôkazná situácia tam, že vec má byť preložená súdu, tak potom len súd musí rozhodnúť o tom, či je, alebo nie je taká masa dôkazov postačujúca.
Ešte by som aj v súvislosti s tým, čo bolo povedané, uviedol jednu štatistiku. Totižto rozhodovanie generálneho prokurátora o takomto mimoriadnom opravnom prostriedku vlastne zvyšuje počet tých, ktorí vzhľadom na to, ako sa tieto jeho rozhodnutia zdôvodňujú, zvyšuje počet tých, ktorí sú v nejakej širšej štatistike úspešne obžalovávaní na súdoch. To znamená, aby sme si to vysvetlili, keby sme povedali, že, povedzme, generálny prokurátor, povedzme, v 5 % všetkých vecí rozhodne o oslobodení niekoho, kto by mal byť, koho vec by mala byť rozhodovaná súdom, tak tým takpovediac zvyšuje pravdepodobnosť toho, že tí ostatní, že veci tých ostatných sa na súd dostanú také, že tá obžaloba bude úspešná. Z toho by sa akosi dal urobiť záver, že toto je potrebné, pretože sa príliš veľa vecí na súd dostáva takých, ktoré sú nakoniec neúspešné na súde a my sme toho dotyčného obvineného a následne obžalovaného zbytočne ťahali na súd, a teda je správne, že generálny prokurátor tam v tých, by som povedal, v tých hraničných veciach zasiahne a povie, nie toto nie je dosť dobré na to, aby to išlo na súd. Ja si to zasahujem a na súd to nepôjde, lebo aj tak máme príliš veľa takých vecí, ktoré nám súd vráti, ktoré sú pre nás, pre obžalobu neúspešné.
Ale pozor! Viete, koľko je, aké je percento úspešných žalôb? Nie je to 50 na 50, ako by sa zdalo. Deväťdesiat až 95 % všetkých vecí, ktoré sa dostanú na súd, sú úspešné a teraz si musíme uvedomiť, čo to prakticky znamená. Prakticky to znamená, že s 90, že až s 95 % pravdepodobnosťou štatisticky je isté, že to, čo sa dostane na súd, bude žalované úspešne. To znamená, že na základe len 5 % pravdepodobnosti toho, že tá žaloba by tam na ten súd sa nemala ani dostať. Generálny prokurátor rozhodne - nie, nie, toto je slabé, na súd by to nemalo ísť. Toto jednoducho, toto sú čísla, toto sú štatistiky. Čiže aj preto je toto oprávnenie generálneho prokurátora absolútne neprijateľné, lebo náš trestný proces je aj tak veľmi zložitý, že dáva minimum príležitostí na to, naozaj to minimum, aby tá obžaloba bola úspešná. To minimum príležitostí v tom zmysle, že ak by toho bolo ešte menej, tak už naozaj sme úplne banánová republika. Ale čím sa to vyvažuje, že vôbec sa obžaloba na súd môže dostať aj taká, že prípadne by nemusela byť úspešná. To sa vyvažuje týmito oprávneniami generálneho prokurátora. Takže, hlásim sa k tomu, že je toto oprávnenie generálneho prokurátora neslýchané, nedôvodné a jeho jediným účelom je oslobodzovať vysokopostavených papalášov a to na základe rozhodnutí, ktoré sú nenapadnuteľné, nezdôvodniteľné. Častokrát sú tie zdôvodnenia na pokraji logiky, ale hlavne sú založené na argumentácii, ktorá svedčí advokátom a ktorá vychádza z nesprávnej, nelogickej premisy, že generálny prokurátor je súd, ale to jednoducho tak nie je. Generálny prokurátor je šéf žalobcov, nie šéf obhajcov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja už len stručne zareagujem. Myslím si, že som veľmi jasne a jednoznačne zdôvodnil, prečo si myslím, že celý tento návrh je v rozpore, v predchádzajúcej rozprave, že je v rozpore so základnými zásadami trestného konania a nemôžme pristúpiť k tomu, aby politický záujem bol nad dodržiavaním ústavy a zákonov. To by v konečnom dôsledku znamenalo koniec právneho štátu. Ale prihlásil som sa do ústnej rozpravy, aby som spresnil svoj procedurálny, resp. svoj návrh v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku, aby neboli žiadne pochybnosti o tom, aký návrh som dal.
Takže, pán spravodajca, dávam návrh v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu tohto zákona.
Ďakujem.

Ďakujem za spresnenie návrhu, ale teda ja som ho pochopil a myslím si, že bolo zrejmé, čo navrhujete. Ale teda, keď ste teraz zopakovali tú tézu, že návrh pána poslanca Baránika je v rozpore so základnými princípmi trestného konania, tak ma zaujímalo, že či si myslíte, že v rozpore so základnými princípmi trestného konania bola aj úprava v § 363 a následných, tak ako bola pôvodne prijatá. Lebo tá pôvodne bola prijatá práve na taký účel, aby generálny prokurátor, keď dôjde k zastaveniu konania, mohol nájsť pochybenie, a teda nariadiť, aby sa pokračovalo v rokovaní, ale nebola využívaná tak, ani to znenie neumožňovalo využívať tak, aby bolo, bola použiteľná na negatívne, de facto negatívne pokyny vo veci, ako je to teraz po tej úprave, ktorú ste urobili, vy smeráci, za vašej, za vašej vlády.
Takže to ma tak čisto teoreticky zaujímalo, či si myslíte, že aj tá pôvodná úprava, ktorá síce nie svojím znením, ale svojím významom bola v podstate taká, ako to, čo teraz navrhuje pán poslanec Baránik, bola v rozpore so základnými princípmi trestného konania.

Ja len veľmi stručne zareagujem. Tá pôvodná úprava § 361 vtedy upravovala iným spôsobom tie kompetencie ako teraz, keď pán poslanec Baránik navrhuje výslovne to, aby sa to, čo je v zásadách trestného konania, že sa má postupovať rovnako pri vyhodnocovaní dôkazov a postupov v prospech, ako aj v neprospech obvineného, aby sa tak mohlo konať. A to, že pán Baránik navrhuje, aby generálny prokurátor mohol využiť toto ustanovenie len v neprospech obvineného, je podľa môjho názoru v zásadnom rozpore s princípmi trestného konania a pôvodné ustanovenie § 363 ods. 1 upravovalo niečo úplné iné, ako čo navrhuje pán poslanec. Čiže nemyslím si, že sa to dá zrovnávať pán poslanec. Ďakujem.

Ďakujem. Nejak sa mi nepodarilo sa včas prihlásiť tak zareagujem takto.
Znova opakujem pre tých, ktorí to zjavne potrebujú. Čo sa tu nazýva základné zásady trestného konania, tak to je niečo, čo je súčasťou zákona. A je úplne jasné, že tie základné zásady sú v takom rozsahu, sa uplatňujú, v akom to opäť stanoví zákon. To znamená, že ten istý zákon, ktorý má takú istú silu ako tie tzv. zásady, čiže tvrdiť tu nejak, že zásady zákona stoja nad samotným znením zákona, to je, samozrejme, účelový výklad, ktorý sa teraz niekomu hodí, a to ani nejdem do podstaty toho, že či taký výklad je, že či také zásady naozaj toto znamenajú. Pretože opäť sa vraciam k tomu, že obžalovací princíp, to znamená, že žaloba, prokuratúra ako jediný orgán oprávnený, bohužiaľ, na Slovensku podať obžalobu v trestnej veci, ten obžalovací princíp znamená, že všade tam, kde existuje sumár dôkazov na to, aby sa vec predložila súdu, tak prokurátor musí urobiť. To znamená, že nesmie vystupovať ako obhajca, nesmie vystupovať ako súd, a teda musí prenechať súdu, aby rozhodol, že či predmetný obžalovaný je, alebo nie je obžalovaný.
A pokiaľ ide o tú minulú úpravu, tak tá minulá úprava smerovala k tomu, aby generálny prokurátor mohol rozhodovať len o tzv. meritórnych rozhodnutiach. To znamená, tú sú tie, kde prokurátor, jeho podriadený, nejako rozhodol, a to, samozrejme, sú v rozhodnutiach ako vznesenie obvinenia alebo niečo také. To znamená, že alebo teda alebo to, že zastavil trestné stíhanie, a to je meritórne rozhodnutie, pretože to už nemá žiadne iné pokračovanie.
Takže v týchto, čiže nejednalo sa to, jednalo sa to v prípade, jednalo sa to, jednalo sa tam o rozhodnutia, ktoré boli v prospech toho obvineného alebo toho, proti komu bolo vedené trestné stíhanie. A vtedy generálny prokurátor mohol zasiahnuť v neprospech toho, proti komu sa viedlo trestné stíhanie. Že takto to bolo nastavené vtedy a nie je teda pravdou, že to bolo tak, ako je to teraz.
Ďakujem.

Ja sa ospravedlňujem. Ja budem iba stručný, ale asi to možno bude dlhšie ako na faktickú poznámku. Nevidím tu pána poslanca Suska, čo mi je ľúto, lebo by som rád naňho zareagoval, lebo mi neodpovedal na otázku, ktorú som mu položil.
Ak tvrdí, že návrh pána poslanca Baránika je v rozpore so základnými princípmi trestného konania, ktoré hovoria o tom, že orgány činné v trestnom konaní majú vyhodnocovať všetky dôkazy aj v prospech, aj v neprospech obvineného. Však to robia tie orgány činné v trestnom konaní, to robí vyšetrovateľ, to robí prokurátor, to je možné robiť v rámci opravných prostriedkov a generálny prokurátor do toho vstupuje mimoriadnym opravným prostriedkom.
A teda tá moja otázka bola, že či aj pôvodné znenie § 363, tak ako bolo v roku 2005 schválené, bolo v rozpore s tou základnou zásadou alebo tými základnými zásadami trestného konania, pretože vtedy § 363 ods. 1 znel: "Generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon." Druhá veta: "Porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci". Rozhodnutím vo veci je také rozhodnutie, ktoré môžme si, môžme si prečítať v dôvodovej správe, že zámer návrhu zákona spočíva v tom, že treba umožniť vo veciach, v ktorých ešte súd nekonal, a vec bola v prípravnom konaní prokurátorom postúpená inému orgánu alebo ktorým bolo zastavené alebo podmienečne zastavené trestné stíhanie alebo ktoré v takomto rozsahu spočíva na chybnom procesnom konaní, aby nezákonnosť napravil generálny prokurátor.
Čiže išlo tam o rozhodnutia, je to jasné zo znenia tej druhej vety, a tak sa tá druhá veta aj uplatňovala, tak sa tá druhá veta aj vykladala a je to jasné aj z dôvodovej správy, že išlo o tzv. meritórne rozhodnutia, čiže rozhodnutia o zastavení alebo podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo postúpení veci prokurátorom inému orgánu.
Nuž a keďže trestný poriadok zároveň stanovoval zákaz negatívnych pokynov, tak keď začala Generálna prokuratúra takýmto spôsobom vydávať negatívne pokyny, de facto obchádzala účel zákona, ale Ústavný súd povedal, že to nie je celkom v poriadku. Čo spravili smeráci? Vyhodili odtiaľ tú druhú vetu a odvtedy, odvtedy tam máme § 363 v znení, ktoré je použiteľné aj na zastavovanie trestného konania, aj na de facto vydávanie negatívnych, vydávanie negatívnych pokynov generálnym prokurátorom.
Čiže opakujem, to, čo navrhuje pán poslanec Baránik, síce svojím znením, tou konkrétnou formou, je iné ako to, čo tam bolo pôvodne, ale svojím zmyslom, tým účelom, ktorý potom, ak by sme schválili tú zmenu, ktorú navrhuje, bude plniť § 363 a následné ustanovenia Trestného poriadku sa práve vráti k tomu pôvodnému zmyslu.
Teraz, no zbytočne to asi opakujem, lebo pán poslanec Susko nie je v sále, ale naozaj by ma zaujímalo, či si myslí, že aj tá pôvodná úprava, tak ako bola schválená v roku 2005, bola v rozpore so základnými zásadami trestného konania, lebo ja som hlboko presvedčený, že nie.

Ja budem reagovať len v krátkosti na to, čo si povedal ohľadom toho, čo si myslí pán poslanec Susko a jeho reakciou, na jeho reakciu. Ja si myslím, že pán poslanec Susko veľmi dobre vie, že ako to je, je to človek znalý týchto vecí aj skúsený legislatívec, takže veľmi dobre to vie, lenže zadanie je iné, zadanie je zabezpečiť to, aby jeho spolustraníci mohli byť oslobodzovaní na základe tohto paragrafu ešte skôr, ako sa dostanú pred trestný súd.

Dámy a páni, dobrý večer, ja sa priznám, že takto komorne v utorok si dovolím trošku právnu debatu a menšiu polemiku s pánom poslancom Baránikom, pretože kde máme absolútnu zhodu, je, že podľa môjho názoru § 363 je v ostatnej dobe nadužívaný a za mňa, ja by som ho vypustil z nášho Trestného poriadku, lebo je to mimoriadny právny prostriedok, ktorý dokonca v určitých situáciách sa ani nemôže aplikovať vzhľadom na procesné štádium. Sú jednoducho osoby, ktoré nemajú nárok na podnet podľa § 363, a Ústavný súd povedal, že to je úplne v poriadku. Že v takom momente to nijako nevadí a nevytvára to žiadnu, povedzme laicky, nespravodlivosť vo vzťahu k týmto osobám. A to hlavne v prípade, keď podáva obvinená osoba sťažnosť voči obvineniu na Generálnu prokuratúru a rozhoduje o nej generálny prokurátor alebo jeho zástupca, tak tam už nie je možné podať podnet na prehodnotenie zákonnosti procesu podľa § 363.
Ale kde nesúhlasím alebo resp. mám otáznik s pánom poslancom Baránikom je to, či to naozaj nie je v rozpore so zásadami trestného konania. Ja sledujem túto debatu, vidím, že pán poslanec sa už začína usmievať a budem rád, keď potom aj bude na to reagovať, pretože predpokladám, že aj kolegovia a verejnosť, ktorá nás sleduje 18.20 v utorok, ich zaujíma táto právna debata. Takže nebudem politický a nebudem sa vyjadrovať ku generálnemu prokurátorovi, ale dostanem sa k tomu ustanoveniu toho alebo k tomu opravnému, mimoriadnemu opravnému prostriedku, a to v tom rozmere, že, myslím si, že ak by to bolo takto prijaté, ako to navrhuje pán poslanec Baránik, je tam otázka toho, či to je ústavné, alebo nie je.
A to v súvislosti tá otázka mne vzniká, ak mi ju pán poslanec vysvetlí, ja budem veľmi rád. Predpokladám, že aj pán poslanec Susko bude chcieť počuť, ako keby ešte hlbšiu odpoveď na túto otázku, a to je to, že či ak už, opakujem, ak už máme takýto mimoriadny opravný prostriedok v Trestnom poriadku, či nie je potrebné, aby bol prístupný pre všetkých. A ten návrh, ktorý vy podávate, pán poslanec Baránik, ho limituje naozaj len v neprospech obvineného alebo poškodeného. A teda vychádzam aj naozaj z toho ustanovenia § 2 ods. 10 Trestného poriadku, kde tá zásada nie je len niekde mimo Trestného poriadku napísaná, to je napísané v Trestnom poriadku pod § 2, ktorý hovorí, že tie dôkazy a všetky skutočnosti je potrebné vyhodnocovať či už v prospech, alebo v neprospech obvineného.
Podľa mňa my dvaja nemáme určite žiadny spor o tom, že generálny prokurátor môže zastaviť trestné konanie vo veci, to si myslím, že je nadinterpretácia tých ustanovení § 363 a § 364. Ale tuto alebo v tomto prípade si myslím, že by to mohlo zakladať prvok neústavnosti, opakujem, budem rád, ak mi to pán poslanec vysvetlí a pomôžem si, aby som to trošku zlaitizoval takým jednoduchším prípadom, hej. Že my máme v Trestnom poriadku možnosť dovolania. Len tá možnosť dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku je otvorená ako pre jednu procesnú stranu, tak pre druhú procesnú stranu. A sú tam rôzne dôvody, kedy je možné podať dovolanie a kto môže podať dovolenie, ale nemáme napísané v Trestnom poriadku koncepciu dovolania takým spôsobom, že ju môže podať napríklad len minister spravodlivosti alebo generálny prokurátor v neprospech obvineného. Že štát chce mať ešte ako keby, že ďalšie kladivo na obvinených, ktorí boli logicky oslobodení, lebo keby boli odsúdení, tak je málo pravdepodobné, že sa podáva ešte dovolanie.
To je ten otáznik, ktorý ja mám, pán poslanec, ja súhlasím aj s tým skrátením lehoty, to si myslím, že by možno už len to samotné skrátenie lehoty mnoho vecí vyriešilo, že by tam mohlo sa naozaj posudzovať len závažné porušenie. Rovnako súhlasím s tým, čo som povedal, že nie je možné podľa mňa zastavovať začaté trestné konanie vo veci, kde niet obvineného, kde niet poškodeného, kde niet oprávneného subjektu, ktorý by mohol podľa § 364 podať ten podnet. Ale v súvislosti s vaším návrhom je tu podľa mňa táto otázka, ktorú z doterajšej rozpravy sme podľa mňa málo rozanalyzovali, tak preto, opakujem, takto 18.24 si myslím, že si môžme dopriať luxus právnickej debaty v pléne.
Ďakujem pekne.