55. schôdza

Ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento parlament už druhým rokom vytrvalo preráža dno a dnes ho prerazil opäť. Keď sa pozriem na vystúpenia a program REPUBLIKY, tak sa bojím, že jedného dňa si povieme, že starý dobrý Kotleba, pretože ako všetci hovorili, že Kotleba je ten horší, tak ja mám ten pocit, že to najhoršie len prichádza. Robíte to sofistikovanejšie, marketing máte lepší, farby máte trošku iné ako zelené, ale je to oveľa horšie, oveľa perfídnejšie a oveľa premyslenejšie.
Táto vláda sa dostala k moci v tom najhoršom možnom období. To je jednoducho osud, je to tragédia, že po dvanástich rokoch vlády SMER-u a rozkrádania prišla zmena a tá prišla práve s pandémiou. A, bohužiaľ, sa ukázalo, že v tejto republike je dosť, v tomto štáte je dosť politikov, ktorí sú schopní nechutne a cynicky robiť politiku na pandémii.
Ono to začalo ešte na začiatku, si ešte možno pamätáme, ako ste odmietali si dávať iba rúška. Strana, ktorá mala program na tom, že bojovala proti asociálom, sa správala ako najhorší asociáli, keď si nevie dať ani jedno rúško. Najprv ste hovorili, že je to chrípôčka, už to neexistuje, že to sú čipy, potom tá váha tej reality, tá váha tých faktov a tá váha tých mŕtvych vás aspoň prinútila trošku zmeniť ten pohľad, že ten COVID tu predsa len existuje, no a počas druhej vlny, keď nám tu rástli počty nakazených, ste zvolávali masové protesty: rúška dole, rúška dole! A potom tí ľudia zomierali v nemocniciach.
A napriek tomu, že tu predvádzate nekultúru, agresiu, kričanie, nadávky a vyhrážky, tak si myslím, že toto je možno ešte lepšie, pretože na toto človeku možno pokazíte chuť do jedla, ale keď šírite lži v pandémii, tak kvôli tomu ľudia reálne zomierajú a zomierali.
Dnes sa čaká od pána Suju niečo veľmi jednoduché. Ja keď som bol malý, keď som bol v škole, tak často som niekedy niečo nepremyslel a som to povedal tak trošku emočnejšie, som to potom ľutoval, tak ma rodičia naučili, že keď niečo takéto spravím, tak sa potom ospravedlním. Robil som to úprimne, ja som tých chýb naozaj spravil veľa, takže som sa častokrát ospravedlňoval, naozaj mne to potom bolo ľúto, pretože človek často tie slová nepremyslí. A toto chápal relatívne mladý Andrej, keď ste ma tu porovnávali s pánom Mazurekom. No a toto nechápe muž po štyridsiatke, že keď niekoho označí za vraha a parlament mu dá povinnosť sa ospravedlniť, nech sa ospravedlní. A nebude sa hádzať ako malé dieťa, ktorému rodičia nekúpia hračku v obchodnom centre, o zem, kričať, nadávať a ďalej sa vyhrážať. Toto je absolútne dno.
A mne je naozaj ľúto všetkých občanov Slovenskej republiky, ktorí svojimi daňami, svojou prácou platia tento cirkus, aby sa pozerali na živé prenosy toho, ako dospelý človek po štyridsiatke sa nevie ani len ospravedlniť a namiesto toho tu nadáva na staršieho kolegu.
A potom, aby to nebolo dosť, prišiel jeho ďalší kolega, ktorý toto nielenže obhajoval, ale ešte aj pridával. Naozaj ako tie malé deti, ktoré kričia a plačú v supermarkete, lebo mamička im nekúpila hračičku. A toto rok a pol predvádzate.
A človek sa pýta, že čo vám ten Ján Benčík tak strašného spravil? Pozerám sa naňho, nemá ani také svaly ako vy, už ani ten testosterón na tom nebude tak dobre, pravdepodobne. Jeho jedinou zbraňou je to, že píše blogy a upozorňuje na to, že na Slovensku sú extrémisti, ktorí sa vyhrážajú ľuďom, ktorí šíria nepravdy, a toto títo ľudia publikujú na sociálnych sieťach verejne. A Ján Benčík na týchto ľudí upozorní, že keď niekto napíše niečo na Facebook verejne, Ján Benčík na to upozorní a je udavač, pretože upozorňuje na hejt, na extrémizmus a násilie a na vyhrážky. To je naozaj priam hrdelný zločin, takže ja sa vôbec, vôbec nečudujem, že tuto kolegovia majú potrebu sa pri tom hádzať o zem.
Zároveň by som sa chcel ale, naozaj teraz to myslím úprimne, ospravedlniť všetkým občanom, čo to pozerajú alebo čo to sledovať budú, za to, čo sa tu udialo potom, sa tu, čo tu bola potýčka. Naozaj som sa úprimne hanbil. Nemám problém priznať chyby aj z vlastnej strany. Veľmi som sa hanbil a je mi to veľmi ľúto, že na toto sa ľudia musia pozerať zrovna v čase, keď riešia pandémiu, zvyšovanie cien, zvyšovanie cien energií a ďalšie problémy. A myslím si, že parlament by mal byť takou výkladnou skriňou tohto národa a nie odpadom tohto národa. A, bohužiaľ, to je to, čo tu kolegovia dva roky veľmi usilovne predvádzajú.
Na záver možno taký apel, sú tu iba poslanci, myslím, že OĽANO a SaS. Za tie dva roky sme sa veľakrát pohádali, veľakrát sme si skočili do vlasov a nebolo to vždy ideálne. No keď si človek pozerá takéto výstupy, keď si človek pozerá to, ako bývalí premiéri dokážu obchodovať s našou bezpečnosťou, naším členstvom v NATO, v EÚ, s pandémiou, a keď vidí tie nálady v spoločnosti, ktoré sú naozaj vybičované vďaka neľahkej situácii, tak si musíme uvedomiť, že my už nehráme o to, či bude ďalšia koalícia menej reformná alebo viac reformná, my hráme o budúcnosť tejto krajiny, či chceme, aby Slovensko bolo modernou európskou a demokratickou krajinou, pretože tá alternatíva je veľmi temná a naozaj sa veľmi obávam. Takže verím, že si to kolegovia z oboch klubov uvedomíme.
Ďakujem.

Päť faktických poznámok na vystúpenie pána poslanca Stančíka. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými.
Pán poslanec Miroslav Žiak.

Poslanec Stančík, však budem ti tykať, veď sme kamaráti aj mimo pléna, tak, Andrej, ďakujem, že si to takto zhrnul aj za stranu OĽANO, že v podstate si zopakoval tú moju výzvu a je to teda ten apel na teba a na mňa, aby si možno ty v strane OĽANO bol tým spojítkom, ktorý pomôže, aby sme našli, obrúsili tie posledné hrany, ktoré tam sú, a aby sme našli spoločnú reč vo všetkom, nehľadali presne tie rozdiely, ktoré máme, pozerali sa dopredu, ako spraviť Slovensko lepším a boli tou hrádzou proti extrémizmu, ktorou mala byť v roku 2016 strana SMER, strana SNS a MOST - HÍD. Tak buďme ňou my, konajme tak, seďme za tým rokovacím stolom, dotiahnime to do úspešného konca. Máme ešte dva roky na to, aby sme zo Slovenska spravili úspešnú krajinu.

S faktickou poznámkou pán poslanec Miroslav Suja.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Stančík, na pána kolegu Benčíka zareagoval asi pred rokom váš koaličný kolega, koaličný poslanec. A upozornil práve on prvýkrát, aký vlastne ten váš kolega je. Kolega na kolegu. A presne vystihol jeho morálku a pokrivený charakter. Prečo ste boli vtedy ticho? Prečo ste sa vtedy nezastali všetci Benčíka? Lebo ten váš kolega, koaličný poslanec asi pred rokom povedal pravdu. Povedal pravdu presne o tom, čo ten Benčík na tom internete robí, ako prenasleduje ľudí, čo si o ňom myslí a povedal to na rovinu. Ale vtedy, pán kolega, ste bol ticho. Prečo? Nerozumiem. Zrazu po roku, po roku, keď to zaznelo od niekoho iného, že áno, je tu s tým problém, sedíme tu s takýmto človekom, tak vám to vadí a idete moralizovať. Ale keď váš kolega, koaličný poslanec poukáže na to, že Benčík nemá chrbtovú kosť, že má pokrivený charakter a že to je človek, ktorý v dôchodkovom veku objavil taja internetu a robí len zle, tak ste bol ticho. Pekne tichučko ste si tam sedel.

Pán poslanec Eduard Kočiš.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Stančík, vo svojej rozprave ste poznamenal niektoré zaujímavé vety, a to, že sa chcete a považujete za vhodné sa ospravedlniť za konanie niekoho. Pán kolega, v prvom rade sa máte ospravedlniť slovenskému národu za to, čo na ňom páchate už dva roky. Za tú vašu neschopnosť a za to, že nie ste jednoducho spôsobilí vládnuť a nevyhovárajte sa na ťažkosť doby. Jednoducho ťažkú dobu žijú krajiny, ktoré sú okolo nás, ale aj ktoré sú okolo nás vzdialenejšie, a zvládajú to. Vy idete vlastnou cestou a idete si vlastným štýlom, ktorý je úplne chabý. Súhlasím s tým, že Národná rada Slovenskej republiky, ako ste veľmi pekne poznamenal vo svojej rozprave, by mala byť výkladnou skriňou a nie odpadom.
Pán kolega Stančík, pozrite sa do svojich radov, koľko toho odpadu ste pozbierali kadejako po chodníkoch, po uliciach a ako vás tento odpad, ktorému 85 % občanov Slovenskej republiky nieže nedôveruje, ale vyjadrili názor, že horšia vláda tu od dôb prechodu z jedného režimu na režim "demokratický" nebola. Čiže naozaj si nemyslím, že ospravedlňovať sa niekomu, kto zničil desiatky, stovky životov svojím primitívnym a chrapúnskym konaním, je niečo také, čo by znieslo nejakú štipku kritiky. Nie je poukazovanie ako poukazovanie a nie je udávanie ako udávanie. Čiže vo vlastných radoch si najprv treba upratať, pozametať si treba pred vlastným prahom vždy a potom treba nejakým spôsobom poukazovať, čo robí tá zlá nekonštruktívna opozícia a ako vy chcete zachrániť Slovensko.

Pani poslankyňa Jana Bittó Cigániková.

Kolega Stančík, keď budeš odpovedať, pripomeň, prosím ťa, pánovi Kočišovi, že tu sedíme preto, lebo pán Suja obvinil pána Benčíka, že je vrah, čo jednoducho nie je pravda. Obvinil takto napríklad aj mňa. Tiež to nie je pravda. A to je objektívne klamstvo, nie pravda. Ja som teda nedala podanie na výbor a vôbec sa nečudujem Jánovi Benčíkovi, že áno, ale ja som nedala, lebo ja mám takú skúsenosť zo života, keď si Andrej hovoril, tak mi to pripomenulo o tom správaní, ja som mala v živote takého psíka, srnčí ratlík to bol, Riki sa volal. Počúvajte, to bolo besné jak hovado, lebo on sa všetkého bál. On vyšiel z brány, idem ho venčiť, otvorím bránu, on sa tam postavil, presne jak pán Suja, takto, a začal štekať na všetko, čo sa pohlo, raz na dažďovú kvapku, prisahám. Viete prečo? Lebo ten pes sa strašne bál. Strašne. On sa všetkého bál. Dnes mám nemeckú dogu. Veľký sebavedomý pes, ktorý si je istý sám sebou, v živote nešteká, neútočí, je kľudný, s každým kamarát, úplne v pohode. Preto, lebo si je vedomý svojej sily, je si istý sám sebou a nepotrebuje útočiť.
Pán Suja, ja rozumiem, že vy ste ten Riki, a preto ja na vás teda nič podávať nebudem, len prestaňte takto besnieť. Neni to pekné. (Potlesk.)

Ešte s faktickou poznámkou pán poslanec Ján Benčík.