58. schôdza

Ďakujem pekne.
Tak mne napríklad ten slovník tých vyšetrovateľov prekáža. Ja, ja, ja osobne tak nehovorím a boli to, áno, nejaké neformálne debaty medzi nimi a zrejme, zrejme to bolo povytrhované z kontextu, ale, ale nič z toho sa nestalo. Na druhej strane, pán Šutaj Eštok, tridsiatka ľudí vypovedá o tom, ako sa zametali účelovo kauzy pod koberec. Vyšetrovatelia dostávali inštrukcie, ktoré veci majú a ktoré nemajú vyšetrovať. Hovoria, ako nielen mali, ale sa aj zamerali na politikov vtedajšej opozície.
Vy hovoríte o rozvrate právneho štátu. Slobodník, Imrecze, vaši ľudia hovoria o tom, ako existovala skupinka okolo Bödöra, ktorá sa snažila o diskreditáciu Kisku a Matoviča. Tú skupinu tvorili práve nominanti SMER-u. Tak, pýtam sa, toto nie je rozvrat štátu? Talianska mafia, Vadala, Trošková a tak ďalej, toto nie je rozvrat štátu?
Pán Šutaj Eštok, z jedného média tu som si našiel, syn Tibora Gašpara navrhol verziu, že to hodia na zosnulého policajného exprezidenta Milana Lučanského, ktorý vo väzbe spáchal samovraždu. Dneska je najlepšie povedať, že s tou nomináciou prišiel Lučanský a tak ďalej a tak ďalej. Dokonca Kaliňák navrhol vlastnú verziu o tom, ako Makó veľmi túžil po funkcii a tak ďalej a tak ďalej. Tak toto nie je rozvrat štátu? Jeden rozhovor medzi vyšetrovateľmi je rozvrat štátu a tieto skutočnosti, o ktorých... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Na faktické poznámky bude teraz reagovať pán poslanec Matúš Šutaj Eštok. Nech sa páči.

Ďakujem väčšine kolegov za vecné faktické pripomienky. Áno, viacerí tu hovoríte o tom, že médiá nevidia, čo sa tu deje, čo sa deje na ministerstve vnútra, na špeciálnej prokuratúre. Práve naopak, zatvárajú si za tým oči a niektoré mienkotvorné, v úvodzovkách mienkotvorné, médiá dokonca robia všetko pre to, aby obhajovali tú čurillovskú mafiu. To je, sám sa pýtam, koho prospech to je? Spravodlivosti asi ťažko.
Pán Pčolinský, ďakujem za tvoju faktickú a cením si, že si jediný predstaviteľ vládnej koalície, ktorý má tú odvahu postaviť sa a povedať aj v prípade, ak sa deje niečo zlé, čo sa deje, a pomenovať to, pretože je nenormálne, aby, v úvodzovkách, tá čurillovská mafia, tí naši chlapci, ako ich nazval ten pomätenec policajný prezident Hamran, ktorý tu ide bojovať s temnými silami, aby povýšil ľudí, ktorí sú reálne ob-vi-ne-ní z trestného činu. Tak namiesto toho, aby boli odstavení z funkcie, tak oni boli povýšení a stúpajú. A správne si pomenoval, ak Santusovej chceli našiť korupciu, tak ja sa pýtam, čo je toto, ak nie korupcia, keď si našich chlapcov, tú čurillovskú mafiu idú takto hýčkať a mojkať.
Pán poslanec Šefčík, či ako sa voláte. Vy viete, aký je rozdiel medzi výpoveďami kajúcnikov, o ktorých som vám tu hovoril, a medzi legálne získanými odposluchmi? Vy viete, aký je tu rozdiel medzi týmto? Asi ťažko.
A ten neborák pán Šudík. Ja už som to povedal viacerým z vás pročkovcov, to biblické, blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. A pre vás to platí minimálne trojnásobne.

V rozprave teraz vystúpi pani poslankyňa Denisa Saková, pripraví sa pán poslanec Milan Mazurek.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení poslaneckí kolegovia, a chcela som povedať aj vážení zástupcovia vlády, na jeseň minulého roku sme tu sedeli v týchto parlamentných laviciach a po mnohých kauzách na ministerstve vnútra, po podozrivých úmrtiach vyšetrovaných osôb a po informáciách o univerzálnych kajúcnikoch, ktorí vypovedajú na želanie, po ére vzájomného zatýkania a vojny v polícii a aj po správe SIS, ktorá pojednávala o nezákonnostiach pri vyšetrovaní a následnom bezprecedentnom zásahu voči riaditeľovi SIS, sme mohli vystaviť vysvedčenie ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi za to, čo sa všetko v jeho rezorte dialo a za čo on zodpovedá. A tých podozrení a informácií bolo toľko, že v každej normálnej krajine pán minister vnútra by mal podať demisiu za už len jednu z tých činností, ktoré som spomínala, a nie za všetky dôvody spolu. Žiaľ, my nežijeme v normálnej demokratickej spoločnosti a táto vláda a vládna koalícia sa zubami-nechtami drží moci a pritom je jej úplne jedno, čo sa deje a či jej nominanti zvládajú úlohy, ktoré si vyžaduje riadenie Slovenska ku prospechu jeho občanov.
Minister vnútra Roman Mikulec odvolaný nebol, podržala ho väčšia časť koalície a na svoje odstúpenie nevidel ani žiadne dôvody a argumentoval tým, že on nezasahuje do práce polície a necháva jej voľné ruky. Ako sme poukázali z opozície, ako sme poukázali aj my zo strany HLAS – sociálna demokracia, je veľmi veľký rozdiel medzi voľnými rukami pre políciu a policajnou svojvôľou niektorých policajných funkcionárov, prokurátorov, ktorí vykonávajú nielen nadprácu pri plnení si svojich všetkých povinností a hlavne pri plnení všetkých politických objednávok, ale podľa medializovaných informácií neštítia sa ísť ani za hranu a opakujem, nie na hranu, ale za hranu zákona.
Od roku 2007 som pôsobila na ministerstve vnútra na rôznych pozíciách a nakoniec ako ministerka vnútra. A musím povedať, že tento rezort má svoje špecifiká a tie špecifiká sú oveľa náročnejšie, ako je to v mnohých iných rezortoch, a to z jediného jedného dôvodu. Tento rezort vnútra riadi donucovaciu moc štátu voči svojim občanom. Čiže zasahuje priamo do ich práv a slobôd. A preto si táto práca v tomto rezorte vyžaduje ľudí, ktorí sú profesionálne, profesne a morálne zdatní, ale najmä tých ľudí, ktorí vždy majú na zreteli, že v ich práci sú chyby neprípustné a ich činy musia byť zákonné. Pretože na tieto chyby môžu ľudia doplatiť svojimi slobodami, svojimi právami a niekedy aj svojím životom. A to je tá najdôležitejšia skúsenosť, ktorú nadobudnete pri práci v tak špecifickom rezorte, ako je ministerstvo vnútra.
Preto by som vás rada aj poprosila upriamiť pozornosť na otázku, či sme dnes svedkami stavu v polícii a na ministerstve vnútra, s ktorými môžeme byť spokojní, a či zvláda svoju úlohu a s tým spojené povinnosti aj pán minister vnútra Roman Mikulec. Pretože on je ten najvyšší orgán, ktorý zodpovedá za to, ako polícia koná a s akými výsledkami.
Kým som ešte v septembri tu v pléne Národnej rady verila a verejne povedala, že možno nepopieram dobrý úmysel pána Mikulca, žiaľ, dnes už nemôžme povedať ani to. Nielen výsledky práce pána Mikulca sú tragické, ale zjavne jeho úmysly vždy neboli také, ako by si táto náročná funkcia vyžadovala. A dovolím si povedať, že stav a obraz tohto rezortu vo verejnosti a v médiách je asi najtragickejší za posledných 30 rokov. A čoraz častejšie sa k tomu pridávajú slová ako chaos a anarchia. Ja by som dodala ešte, že aj pánovi Mikulcovi sa rozpadá rezort pod rukami. A tu si treba položiť aj otázku, aký podiel on sám na tomto rozpade má.
Už vo februári 2021 sme dosta... pardon, dostali viacerí vládni predstavitelia správu SIS. Podľa vyjadrení pána ministra obrany Naďa, tých správ dokonca bolo niekoľko. Nominant dnešnej vlády exriaditeľ SIS pán Pčolinský v nej upozorňoval, podľa medializovaných informácií, že tu dochádza k hrubému ovplyvňovaniu svedkov falošnými obvineniami viacerých univerzálnych kajúcnikov voči vybraným osobám, ale aj voči vybraným predstaviteľom a funkcionárom polície a prokuratúry. A o tom, či po týchto správach pán Mikulec konal, alebo nekonal, sme sa od neho nedozvedeli ani ex post. Čoho sme však boli svedkami, bol nočný prepad a zatýkanie exriaditeľa SIS pred očami jeho manželky, našej kolegyne, pred očami jeho dcéry. Následne, ako po týchto skutočnostiach začali prenikať informácie na verejnosť, sme boli svedkami vykopávania dverí u ďalších ľudí a, ako sme sa neskôr dozvedeli, všetko na základe svedectiev tých, ktorí sami páchali ohavnú trestnú činnosť, a s posvätením tých istých policajtov a s posvätením prokurátorov, pred ktorými práve varovala správa SIS.
A medzitým sme boli svedkami ešte ďalších okolností, stretnutia na pôde SIS najvyšších predstaviteľov štátu práve ku situácii, ktorá sa na Slovensku odohrávala. A ani tí sa nevedeli zhodnúť, k čomu vlastne sedeli a ako to majú komunikovať. Neskôr tzv. vojna policajtov, ako ju nazvali médiá, zasiahla aj inšpekčnú službu ministerstva vnútra. A práve inšpekčná služba ministerstva vnútra je orgán, ktorý je poverený vyšetrovateľom, vyšetrovaním všetkých postupov policajtov a následne kde bol aj tím, ktorý vyšetroval postupy polície, ktoré sa tu odohrávali a aj momentálne odohrávajú. Následne sme ešte boli svedkami ďalších podozrivých a účelových konaní, aby inšpekčná služba nekonala tak, ako jej prikladá zákon. A opäť sme počuli od pána ministra vnútra len účelové lži, a dnes to už môžeme povedať, on nijako nezasahuje do práce policajtov ani do ich konania ako takého.
No posledné dni a týždne tieto skutočnosti vygradovali zverejnením odposluchov niektorých príslušníkov Policajného zboru, zákonne získanými práve inšpekčnou službou ministerstva vnútra, pokiaľ nebola uprataná novým policajným prezidentom. A informácie, ktoré z nich odzneli, usvedčili ich zo všetkého, čo som tu spomenula, a usvedčili nielen príslušníkov Policajného zboru, ale usvedčili aj ich prepojenie a komunikáciu s vedením rezortu ministerstva vnútra. A len na dôvažok obhajoba zo strany ministerstva vnútra a koaličných poslancov k tejto komunikácii je nasledovná: Išlo len o súkromné rozhovory alebo o bežnú komunikáciu vyšetrovateľov.
Ja rozumiem, že nie úplne všetci sme si sympatickí a každý má vysloviť, právo vysloviť svoj názor. Ale tu páni vyšetrovatelia okrem svojho názoru a vyslovenia svojich myšlienok – a aj nadávok – začali konať. Veď oni začali písať vymyslené úradné záznamy, začali si zabezpečovať kamerové záznamy, ku ktorým pridávali svoje príbehy. A čo je vrchol, všetko toto konali pod dozorom prokurátora a pod dozorom prokurátora začali trestné stíhanie. Tak mi povedzte, o akú súkromnú debatu išlo? V tomto prípade už išlo o prípravu z ich strany. A pýtam sa, kde by toto všetko skončilo, keby inšpekcia ministerstva vnútra nekonala. Koľko nevinných ľudí by dnes ešte bolo vo väzbe? A pýtam sa, či skutočne takto v 21. storočí my ideme vyšetrovať.
Ako odvetu v posledných dňoch politický nominant pána ministra vnútra a policajný prezident zrušil vyšetrovací tím inšpekcie, ktorý mal názov Oblúk a ktorý prešetroval túto nezákonnú činnosť policajtov namočených do všetkých týchto káuz a zjavne konajúcich aj s posvätením ministra vnútra. Ako hovorí slovenské príslovie: Každá pravda raz vypláva na povrch.
Dnes sme sa tu stretli z jediného dôvodu, vážení poslaneckí kolegovia, a tým je odvolávanie pána ministra Mikulca. Poprosím vás, ctení kolegovia, prv než dostanete stranícky príkaz, ako máte hlasovať, veľmi zvážte, aké sú dôvody na jeho odvolanie. Zvážte, čo tu dnes odznelo a čo tu dnes ešte odzneje. To, čo sa deje na Slovensku, či je tu chaos, že je tu anarchia, sú tu podozrenia, ktoré keby len z čo i najmenšej časti sú potvrdené, tak sú tragédiou a pošliapaním práv občanov tým najodpornejším a najhorším spôsobom.
Zvážte to, o čom počujeme dennodenne z médií a od verejnosti a čoho sme so železnou pravidelnosťou svedkami každý týždeň v polícii. A zvážte ešte viac, či je to možné len odbiť zvyčajnou frázou o vine bývalých vlád.
Pán Mikulec riadi rezort, ktorí nerozhoduje o peniazoch ani o funkciách, ale o ľudských životoch. A majte to na zreteli prv, než sa rozhodnete o tom hlasovať, či vo svojej práci robí všetko pre to, aby sa nediali chyby, a skutočne koná v prospech spravodlivosti na Slovensku.
Ďakujem veľmi pekne.

Sedem faktických poznámok na vaše vystúpenie. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Dušan Jarjabek.

Ďakujem pekne.
Pani poslankyňa, chcem sa ti naozaj poďakovať za tieto slová, ale nedá mi neskonštatovať, že teda na jednej strane je to fajn, že tu nikto nie je z tej protivnej vlády súčasnej a že teda je tu čistý vzduch. Na druhej strane by tu niekto mal byť z tej protivnej vlády súčasnej, aby si vypočuli tieto veľmi vážne slová bývalej ministerky vnútra. Lebo keď bývalá ministerka vnútra hovorí to, čo povedala, tak asi by to ten minister súčasný protivný, ktorý tu tiež, chvalabohu, nie je, mal byť. Je to jeho povinnosť, aby tuná sedel, je to jeho povinnosť, aby na tieto veci reagoval, ale to, proste to je ignorácia všetkého, čo sa v tejto spoločnosti deje, preto lebo my sme tu na furt. No mýlite sa, páni. Možnože tu už o dva roky ani smietko po vás nezostane. Ale toto vôbec nie je podstatné.
Dôležité je to, čo povedala pani poslankyňa, a boli to len fakty a fakty a fakty. A ja som mal taký pocit, že už tu nikto z tých koaličných poslancov nie je, lebo takto sa zmenšovali. Hlavy dole, hanbite sa a vy sa hanbíte a takto to tuná zakrývate a predstierate v tejto chvíli, že tu nie ste, namiesto toho, aby ste sa proti tomu postavili čelom a hovorili fakty, aj keď ich máte napísané v tých vašich poondiatych laptopoch, bez ktorých by ste nepovedali jednu jedinú súvislú vetu. Takže buďte takí láskaví a reagujte, postavte sa k tomuto problému čelom, postavte sa k týmto faktom čelom a už konečne niečo vymyslite aj z vlastnej hlavy. Nie to, čo vám posielajú z vašich centrál, aby ste tuná povedali do pléna.
Ešte raz, pani poslankyňa, ďakujem veľmi pekne.

S faktickou poznámkou pán poslanec Pčolinský.

Ďakujem pekne.
Pani poslankyňa, na môj vkus ste bola príliš diplomatická. A ty si tam spomínala rozpustenie tímu Oblúk a ja sa priznám, že ja som bol veľmi prekvapený, že k takémuto kroku došlo, pretože dva roky tu počúvam o rozviazaných rukách a nech vyšetrujú. Pán minister vo svojom vystúpení tu rozprával, že ten tím na inšpekcii makal vo veľkom rozsahu, jednoducho mal tú podporu. Potom nerozumiem tomu kroku, prečo bol rozpustený. Pretože keď má polícia rozviazané ruky, tak nech vyšetruje. Prečo im v tom brániť, nie? Keď rozprávame, že majú rozviazané ruky, tak nech vyšetrujú. Lenže zjavne, zjavne sa nepáčila cesta, ktorou sa ten inšpekčný tím vybral, respektíve čo zistil, pretože ak na jednej strane tu máme legálne odposluchy schválené súdom, ktoré sú použiteľné v trestnom konaní, ak tu máme odposluchy, ktoré realizovala Slovenská informačná služba, ktoré boli takisto legálne a schválené súdom, tak nerozumiem, prečo ten tím Oblúk musel byť rozpustený.
A na záver len taká úvaha. Ja som raz počul takú vetu, že zatvárajme ľudí nie za to, čo si myslíme, že urobili, ale za to, čo vieme dokázať, že urobili, a mne pri týchto rôznych trestných stíhaniach, ja to budem hovoriť na príklade môjho brata, tá dôkazná situácia je tam že nula. Nula! Všetko postavené na jednej výpovedi. Niekto niečo tvrdí a nie je problém zavrieť človeka na pol roka do väzby.

Pán poslanec Raši.