60. schôdza

Prítomnosť vojsk NATO, ktoré majú slúžiť na obranu slovenskej hranice podporia. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem ti, pán poslanec Pellegrini, za prezentovanú pozíciu, ktorá plne reflektuje pozíciu všetkých poslancov

za stranu HLAS - sociálna demokracia. Ako si správne poznamenal, Slovensko sa zaviazalo ku kolektívnej obrane, čím, tým pádom článok 5 Severoatlantickej aliancie platí pre všetkých. Tak ako my pomáhame iným, takisto idú teraz pomáhať iné krajiny nám a v tom zmysle, že máme aj my ten záväzok chrániť našu vonkajšiu hranicu NATO.
Tu v parlamente v súčasnej situácii sa musíme správať a zachovať zodpovedne, pretože občania sa právom cítia ohrození, je to vidno aj na prieskumoch verejnej mienky a tuto politická zodpovednosť je namieste. Tí, ktorí hovoria, že rozmiestňovanie spojeneckých vojsk na Slovensku je predpolie na útok na NATO smerom na východ je totálna dezinformácia, pretože akékoľvek zapojenie do konfliktu na Ukrajine sme odmietli či už my, ale aj iné členské štáty NATO vrátane generálneho tajomníka NATO, takže je tu politický záväzok priamo nevstupovať do konfliktu na Ukrajine. A v prípade týchto vojsk, o ktorých sa teraz rozprávame, ide jednoznačne o obranné spôsobilosti, či už je to protivzdušná obrana Patriot, alebo radary Sentinel, ktoré v žiadnom prípade nemajú útočné kapacity, takže tuto ide jednoznačne o dezinformácie že tieto spôsobilosti by mali byť nejakým predpolím na útok smerom, smerom na východ.
No a treba, treba povedať, že je v našom záujme aby sme si zvýšili našu obranyschopnosť, ako už bolo povedané, že môže dôjsť s akýmkoľvek incidentom, ktoré sa môžu vyskytnúť na území Slovenskej republiky, a preto musí byť politickou zodpovednosť všetkých nás, aby sme sa vyhli týmto, týmto incidentom.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Myslím, že, pán Pellegrini, ste konštruktívne k tomu pristúpili. Mám nejaké aj také otázky, ktoré z toho vznikli, pretože neni mi úplne jasné, že či vlastne teraz sa bavíme o tom, že tí, tí vojaci sme majú dôjsť preto, lebo to máme povinnosť, alebo sme ich sem pozvali my, lebo opakovalo sa, že sme súčasťou nejakého zoskupenia, kde máme práva a povinnosti, a z toho mi nejak vyšlo, ako keby teraz my máme povinnosť to sem prijať, lebo doteraz som bol v tom, že de facto my ako keby ich pozývame, lebo cítime nejakú, nejakú neistotu, čo sa týka ochrany tej východnej hranice, my sami.
Druhá vec, čo mi trochu teraz odchádza, je, že či Slovensko naozaj, pretože to porovnanie so schengenom je korektné, že máme my ako Slovensko za úlohu chrániť tú východnú hranicu schengenu, to znamená, že či sme úplne a kompletne my zanedbali našu úlohu, ktorú máme pri ochrane teda to... toho malého 90 km širokého krídla, východného krídla Aliancie.
No a tretia v podstate vec, ktorá je, že osobne, áno, alebo nemyslím si, že, že NATO plánuje útok na Rusko, nemyslím si to. Nemyslím si, že ani títo vojaci by mať na túto úlohu.
Ale ak je tu pán minister, by som bol rád, keby odpovedal na tie informácie, ktoré sú, že či sú korektné, alebo nie sú, že tie konvoji zbraní, keď idú na Ukrajinu, že či naozaj ich bude po ukrajinskom území prepravovať NATO, lebo také boli posledné informácie zo strany ministra, myslím, zahraničných vecí Ukrajiny, ktorý sa prikrýval generálnym tajomníkom NATO, že keď jedna guľka zasiahne toho vojaka po ceste, že to je problém, tak preto by som bol rád, keby sa na to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán predseda, ja som ťa pochopil úplne presne. Využívame svoje právo a plníme si zároveň aj povinnosť. To právo spočíva v tom, že kedy inokedy, keď nie teraz, keď v susednej krajine je vojna, využiť ochranný dáždnik NATO, keďže si poznamenal tiež správne a presne, že naša armáda pri všetkom rešpekte nemá všetky spôsobilosti na to, aby ochránila naše územie. A je teda našou povinnosťou zabezpečiť bezpečnosť v našej krajine. Treba pri tejto príležitosti povedať, že tu prídu armády z viacerých krajín, Nemecka, Holandska, Poľska, Slovinska aj Spojených štátov amerických, čiže sú to vojská NATO.
A druhá vec, je to aj o povinnosti, pretože celý východný blok NATO je potrebné chrániť, je to, je potrebné k tomu prispieť. Robia to pobaltské krajiny, robí to Poľsko, robí to dokonca aj Maďarsko - ani Viktor Orbán s tým nemal problém, Rumunsko, Bulharsko, čiže myslím si, že je to veľmi zrejmé. A správne vysvetľuješ aj ten rozdiel, pretože ľuďom to treba vysvetľovať. Medzi prítomnosťou vojsk NATO a medzi bilaterálnou zmluvou s USA, tam sa postoj strany HLAS nijakým spôsobom nemení, bola nevyvážená podľa nás tá zmluva a nemá nič spoločné s NATO.
A rovnako tak sa, máme červené čiary, čo sa týka posúvania zbraní na Ukrajinu. Nikdy by sme nesúhlasili s posielaním stíhačiek ani systému S-300 kvôli tomu, kvôli tej obave, že by to mohlo byť považované zo strany Ruska za nejaké vťahovanie alebo vmiešovanie sa Slovenska do vojny. A tu musíme tiež si ctiť naše národnoštátne záujmy.
Ale môžem potvrdiť tie, to, čo si povedal, že strana HLAS, všetci prítomní poslanci zahlasujú z dôvodov, ktoré sme uviedli za prítomnosť vojsk NATO na našom území.

Ďakujem veľmi pekne za veľmi konštruktívny priebeh všetkých, ktorí vo faktických poznámkach pristúpili. Takto si myslím, že o takýchto veciach, v takejto atmosfére a takto konštruktívne by sa malo s rozvahou o veciach rokovať, hoc môžme mať naprieč politickým spektrom, rozdielne názory, lebo je to úplne normálne a je to bežné a je bežné vo všetkých civilizovaných demokratických krajinách.
Áno, ak sa dotkneme pomoci vo forme vývozu zbraní, pravdepodobne asi aj iné krajiny používajú logiku, že posielajú niečo čoho majú buď navyše, alebo majú nejakú rezervy, alebo niečo čo bezprostredne nepotrebujú na svoju vlastnú obranu, a preto som rešpektoval a je to zodpovednosť vlády, ak sa rozhodla posunúť naftu, letecký benzín a muníciu na Ukrajinu.
Ja, samozrejme, nedisponujem, pán minister to nemôže verejne povedať, len dúfam, že nám dosť nafty bez leteckého benzínu aj munície zostanú ešte aj na našich skladoch pre slovenskú armádu, bolo by nezodpovedné, keby sme teraz vyprázdnili sklady, len aby sme pomohli inej krajine a my potom o mesiac pozerali, že nemáme s čím sa brániť a strieľať, preto rovnako nabádam aj k nejakej zodpovednosti a možno pán minister to dnes vysvetlí, či by sme si mali naozaj naše letectvo, to je jedno, aké je, veď už príde nové, to rozhodnutie sme spravili ešte v minulej vláde, aj keď bude asi teraz asi meškať kvôli vojne, a ten protivzdušný ochranný systém, ktorých tiež nemáme ich dvadsať, aby sme mohli dva posunúť niekde preč, či by bolo zodpovednejšie radšej si ho nechať pre naše potreby, pretože čím viac tých protivzdušných prostriedkov tu budeme mať, tak sa budeme cítiť asi bezpečnejší, ako keď to rozdáme, síce v rámci dobrej solidarity, ale potom nebudeme schopní sa brániť voči nejakým letiacim predmetom, pretože to nemusí ochrániť ani Patriot, ani nič iné, preto tu nabádam na veľkú obozretnosť a radšej si tentokrát hájme národný záujem a nechajme si v armáde všetko, čo, dúfam, nikdy nebudeme potrebovať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som mal asi štyri otázky na pána ministra. Chcem pokračovať v tom duchu ako pán poslanec Pellegrini, zbytočné, aby sme tu nezaťahovali do nejakých útokov na seba. Nevidím tu demagóga Žiaka, takže môžme začať.
Ja by som sa chcel, pán minister, opýtať na vás, aj to tu zaznelo, lebo konečne bola prvá otázka. Pozvali sme týchto 2 100 vojakov my? Druhá otázka, alebo to je naša povinnosť ktorá vyplýva z členstva v NATO? Hej, to je druhá otázka. Tretia otázka, vy ste sa vyjadril, že 2 100 vojakov, ktorí sem prídu, to je taká sila, že si každý rozmyslí na nás zaútočiť. Podľa mňa ani armáda celá dokopy, nie tých 2 000, čo tu máme, aj s okolitými štátmi nezadržala, keby sa rozhodla Ruská federácia zaútočiť. Myslím si, že boli by zadržaní možno až niekde ďalej, ale tak nakrátko by sme ich nedokázali. Ale to je možno môj osobný názor, možno mi ho vyvrátite. Alebo ste mysleli to, že tých 2 100 vojakov je súčasť aliancie NATO, a tam sa dá, áno, súhlasiť, že je to tak fakt sila, ktorá sa nemôže brať na ľahkú váhu, ak sa nepoužijú, samozrejme, jadrové zbrane, Potom je tu už absolútne jedno, aká, aká je tu sila. Takže toto sú otázky, ktoré by som chcel vedieť. Lebo, pán minister, ak ste mysleli, že 2 100 vojakov odstraší niekoho, nie, 2 100 vojakov neodstraší nikdy nikoho, žiaden štát, aj nech má akúkoľvek armádu, si myslím, to je strašne málo. To musíte uznať aj vy. Ak je to ako súčasť NATO, beriem to.
A ešte by som sa chcel spýtať jednu vec. Počul som a neviem, či je to pravda, preto sa pýtam takto vás tu verejne niečo o tých dronoch. Áno, počuli sme v tom Chorvátsku, dobre. Ale mňa zaujíma niečo iné.
Vojaci armády Slovenskej republiky ma niektorí kontaktovali, že nad niektorými objektami armády Slovenskej republiky boli spozorované drony, dokonca niekde pri posádke v Leviciach bola zavolaná aj polícia, neboli identifikované, pokiaľ tam boli, či je to pravda, alebo nie je to pravda. Ak je to pravda, či vieme, skade tieto drony boli alebo sa to ešte len zisťuje, či je nejaké... reálna hrozba, že sa niečo môže stať, lebo vidíme, že áno, sme v NATO a aj tak cez dva členské štáty prejde nejaký dron a spadne v Chorvátsku.
Takže toto by sme nemali brať na ľahkú váhu, a ak nejaké drony, že sa to potvrdí, monitorujú našu armádu, tak si myslím, že je problém. Ak to môžte povedať, že čo s tým chceme robiť.
Ďakujem.

Ďakujem, pán minister. Ja len, aby som to presne citoval, nadviažem teda aj na to, čo, kde tá otázka bola. Je to z tlačovej agentúry SITA, zo včerajšieho dňa.
Generálny tajomník Stoltenberg varoval, že ruský útok na zásobovacie trasy spojeneckých krajín podporujúcich Ukrajinu zbraňami a muníciou by bol nebezpečnou eskaláciou vojny zúriacej vo východnej Európe. Že či sa teda, však odpoviete na to, že či naozaj to myslí, že zásobovacie trasy po hranicu Ukrajiny, alebo na územie Ukrajiny.
Díky.