60. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, zareagujem aj na niektoré pripomienky.
Ďakujem veľmi pekne pánovi poslancovi, že pomenoval presne to, čo práve robíme, to znamená, prvýkrát sa dávajú kompetencie do rúk regiónom, prvýkrát budú rozhodovať decentralizovane regióny o balíku peňazí. To čo predtým sa rozdeľovalo cez dopytové výzvy, ten istý objem v integrovanom regionálnom operačnom programe, ten istý objem budú teraz rozdeľovať regióny decentralizovaným spôsobom.
Keď sa, zaznelo tu viackrát slovo lepšie využívanie čerpanie, mali by sme sa zlepšiť. No, viete veľmi dobre, že nezlepšíte čerpanie zo dňa na deň, jednoducho keď za sedem rokov máte čerpanie 29 %, tak za rok to čerpanie nevyženiete na 100 %, ibaže by ste rozdávali lopatami peniaze ľuďom. Jednoducho zlepšiť čerpanie, to znamená zaviesť systémové opatrenia, aby sa zjednodušil, zlepšil a zefektívnil systém a to sme práve urobili.
Takisto keď hovoríme o využívaní eurofondov, využívanie eurofondov to je len alebo zrýchlenie čerpania to je len jedna tehlička v celom procese. Následne všetci veľmi dobre viete, najmä tí, ktorí ste, ktorí pochádzate z regiónov. Obrovské problémy je vysporadúvanie pozemkov, postavíte kanalizáciu za rok, ale pozemky pod kanalizáciou vysporadúvate 7 rokov. Ja sa rozprávam so starostami, chodím v regiónoch, mám od nich spätnú väzbu, kedy hovorí, začal som, začal som stavať kanalizáciu v roku 2012, dostaval som ju teraz a 10 rokov som vysporadúval pozemky. Čiže to je veľký problém, ja verím, že nový zákon, ktorý teraz prijímame, nám tento problém umožní zlepšiť a vyriešiť.
Čo sa týka samospráv, samosprávy nemôžeme všetko zlé váľať na štát a v samosprávach to funguje, nefunguje to často ani tam. Momentálne v sprostredkovateľských orgánov veľká časť je aj práve v samosprávach, žiaľ, mnohé zo samospráv majú podpriemerné čerpanie, to znamená, niekde okolo 20, 30 percent jednoducho nefunguje to aj tam. Robili sme si štatistiky kontroly, hodnotenie projektov na úrovni samospráv niekedy trvá 300 dní, na úrovni štátu priemer je 150 dní, čiže polovica z toho. Stále je to veľa aj na úrovni štátu, podotýkam, ale tie procesy je potrebné zlepšovať absolútne všade.
Čo sa týka marginalizovaných komunít. Slovensko, samozrejme, má veľmi veľa štrukturálnych problémov, jedným z nich, ale nie jediným, jedným z nich sú marginalizované komunity. A naozaj marginalizované komunity si zaslúžia integrovaný prístup, čo sa doteraz robilo. Doteraz práve celý problém riešenia marginalizovaných komunít bol ponechaný na, na prístup zdola nahor, to znamená na samosprávy. Mali sme v tomto programovom období, máme 300 mil. na riešenie problémov marginalizovaných komunít, neni vyčerpaných ani 50 % z týchto peňazí. Prečo? Pretože tí starostovia, župy, ktorí na svojom území marginalizované komunity majú, jednoducho tieto peniaze nechcú. Pretože, však buďme úprimní, neboli by zvolení. Čiže absolútne pri marginalizovaných komunitách zlyhal prístup zdola nahor. Máme v programe na ministerstve vnútra, manažuje to ministerstvo vnútra v tomto programe, máme stále nevyčerpané peniaze na marginalizované komunity, kde prvý, ktorí by mali tieto peniaze sa snažiť použiť a snažiť sa tento problém riešiť, lebo pre nich sú určené, sú práve obce, mestá, župy. A tam zlyhávame.
Riešenie problému, tak ako uviedol kolega Ledecký, marginalizovaných komunít, nie je otázka peňazí, či ho vyriešime, to nezáleží na tom, či tam nalejeme 100, 200, 300, miliardu peňazí. To je o systémovom prístupe, to znamená o tom, aby sme mali povinné predškolské vzdelávanie od 3 rokoch pre deti z marginalizovaných komunít, aby mali dôstojné podmienky, kanalizáciu, vodovod, prístup k základnej infraštruktúre, ktorú doteraz, sa to riešilo, absolútne minimálne 20 rokov sa to zanedbávalo. Áno, my tento prístup meníme, splnomocnenec pre rómske komunity bude práve riešiť integrovaný prístup k rómskym komunitám. Navyšujeme aj sumu, ale marginalizované komunity sú jedným, nie jediným, z problémov Slovenska.
Ďalšie problémy viete všetci veľmi dobre, v súvislosti s ukrajinskou krízou, v súvislosti s ukrajinskou krízou je energetická závislosť na ruskom plyne a na rope. To znamená, že z nových eurofondov veľkú časť by sme mali investovať aj do toho, aby sme sa práve od tejto závislosti oslobodili.
Tretia oblasť, veda, výskum, inovácie. Chceme lepšie platy, ak chceme lepšie platy, potrebujeme pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou. Pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou nám zabezpečí veda, výskum, inovácie. Budeme smerovať peniaze aj tam. Čiže, máme veľa problémov a nové eurofondy budeme používať na to, aby tieto problémy, ktoré na Slovensku sme mali, tak aby sme ich aj vyriešili. Ale aby sme ich vyriešili lepším spôsobom, ako boli vyriešené, ako boli riešené doteraz.
Či sa čerpajú zmysluplne. Zmysluplne. My robíme všetko preto, aby sa zmysluplne čerpali škôlky. Každý hovorí o tom, že je potrebné, aby deti mali miesto v škôlke. Z eurofondov vzniklo 25-tisíc nových miest v škôlkach, teraz prvýkrát výzva aj pre Bratislavský kraj, v Bratislave chýba 2 500 miest v škôlkach. Touto výzvou, ktorú sme vyhlasovali, ich chceme túto potrebu pokryť. Na celom Slovensku sme to robili.
Obnova, obnova DSS, obnova ciest, obnova nemocníc, z eurofondov boli obnovené mnohé nemocnice, oddelenia po celom Slovensku. Čiže áno, robíme všetko preto, aby peniaze z eurofondov neslúžili oligarchom, ale aby v prvom rade slúžili ľuďom a aby pomáhali zlepšovať, zlepšovať kvalitu života ľudí na Slovensku. A to je aj cieľ tohto zákona, ktorý by mal jednoduchší, rýchlejší, transparentnejší, férový spôsob využívania eurofondov.
Takže ďakujem vám ešte veľmi pekne, milé kolegyne, milí kolegovia, za podporu a prajem všetko dobré. Ďakujem.

Želá si záverečné slovo pani spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. (Reakcia spravodajkyne.) Termín hlasovania, nech sa páči.

Budeme hlasovať dnes o sedemnástej hodine. Ďakujem pekne.

Ďakujem za informáciu.
Teraz budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o riešení hospodárskeho úpadku, tlač 821. Prosím pani ministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov, a spoločného spravodajcu z ústavnoprávneho výboru pána poslanca Alojza Baránika, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Do rozpravy je ústne prihlásený pán poslanec Lukáš Kyselica, ktorému odovzdávam slovo.

(Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 821.) Ďalším bodom je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vládny návrh je uverejnený ako tlač 762 a spoločná správa výborov má tlač 762a. Vládny návrh zákona by mala teraz odôvodniť pani ministerka kultúry Slovenskej republiky Natália Milanová.
Vyhlasujem štvorminútovú prestávku do pätnástej hodiny.

(Prestávka.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Pani ministerka, páni poslanci, poslankyne, takže v krátkosti vládny návrh zákona o riešení hroziaceho úpadku upravuje relatívne samostatný proces smerujúci k odvráteniu hroziaceho úpadku z dôvodu platobnej neschopnosti dlžníka. Verejný záujem na úprave vzťahov týkajúcich sa odvrátenia hroziaceho úpadku dlžníka, je tu premietnutý ako ustanovení práva a povinností jednotlivých zúčastnených subjektov v štádiu skoršom, ako je to pri zákone o konkurze a reštrukturalizácii. Pričom však zákonom chránené záujmy spolu veľmi úzko súvisia, resp. sú v mnohom totožné. Preto bolo potrebné do jednotlivých skutkových podstát trestných činov, ktoré najdôležitejšie z pohľadu trestného, ktoré sú najdôležitejšie z pohľadu trestného práva z týchto záujmov, ktoré chránia, zahrnúť aj záujmy upravené aj týmto návrhom zákona.
Takže z toho dôvodu som tento proces z hroziaceho úpadku ako samostatného konania premietol aj do paragrafov Trestného zákona do 241, ktoré sa týkajú machinácie v súvislosti s konkurzným a vyrovnávacím konaním. Ďalej do 242 - marenie konkurzného a vyrovnávacieho konania do skresľovania údajov hospodárskej obchodnej evidencie do 259.
Takže ešte môžem k tomu povedať, do tej 241, tak tam ide o to, že povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu vyplýva z predpisov konkurzného práva, ale okrem toho sa v § 242 ods. 1 písm. a) zameriava aj na porušovanie iných povinností, nielen na povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu a reštrukturalizácia vrátane jej preventívnej formy je dobrovoľným inštitútom.
Preto nie je možné sankcionovať ich nevyužitie, tak ako nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, nevylučuje sa však situácia, že reštrukturalizácia vrátane jej preventívnej formy nesplní svoj účel a podnik sa nepodarí zachrániť, a teda je potrebné začať konkurzné konanie.
Ale to už sme v konkurznom konaní, kde sa aktivujú povinnosti podať za podmienok ustanovených zákonom dlžnícky návrh na vyhlásenie konkurzu. Takže to bolo také odôvodnenie, tak si dovolím prečítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lukáša Kyselicu, Jany Majorovej Garstkovej, Miloša Svrčka, Michala Luciaka a Tomáša Lehotského k vládnemu návrhu zákona o riešení hroziaceho
úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 821.
Za čl. II sa vkladá nový čl. III, ktorý znie:
"Čl. III
Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona č. 218/2007 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 497/2008 Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 257/2009 Z. z., zákona č. 317/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 576/2009 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z., zákona č. 313/2011 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 428/2012 Z. z., uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 189/2013 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z., zákona č. 1/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 260/2014 Z. z., zákona č. 73/2015 Z. z., zákona č. 78/2015 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 174/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 398/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 316/2016 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 274/2017 Z. z, zákona č. 161/2018 Z. z., zákona č. 321/2018 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 38/2019 Z. z., zákona č. 214/2019 Z. z., zákona č. 420/2019 Z. z., zákona č. 474/2019 Z. z., zákona č 228/2020 Z. z., zákona č. 312/2020 Z. z., zákona č. 236/2021 Z. z. a zákona č. 357/2021 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 241 ods. 1 sa za slovo "plánu" vkladajú slová "alebo verejného preventívneho reštrukturalizačného plánu".
2. V § 242 ods. 1 sa v úvodnej vete za slovo "marí" vkladajú slová "verejnú preventívnu reštrukturalizáciu,".
3. V § 259 ods. 1 písmeno f) znie:
"f) riešenie hroziaceho úpadku verejnou preventívnou reštrukturalizáciou alebo neverejnou preventívnou reštrukturalizáciou, konkurz, vyrovnanie, reštrukturalizáciu alebo oddlženie, alebo".".
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.
Navrhovaný článok nadobudne účinnosť 17. júla 2022, čo sa zohľadní v ustanovení o účinnosti.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne, pán poslanec. Vyhlasujem teraz rozpravu za skončenú . Želá si záverečné slovo pani navrhovateľka? Nie. Pán spravodajca takisto nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
======