60. schôdza

Budeme hlasovať dnes o sedemnástej hodine. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Pani ministerka, páni poslanci, poslankyne, takže v krátkosti vládny návrh zákona o riešení hroziaceho úpadku upravuje relatívne samostatný proces smerujúci k odvráteniu hroziaceho úpadku z dôvodu platobnej neschopnosti dlžníka. Verejný záujem na úprave vzťahov týkajúcich sa odvrátenia hroziaceho úpadku dlžníka, je tu premietnutý ako ustanovení práva a povinností jednotlivých zúčastnených subjektov v štádiu skoršom, ako je to pri zákone o konkurze a reštrukturalizácii. Pričom však zákonom chránené záujmy spolu veľmi úzko súvisia, resp. sú v mnohom totožné. Preto bolo potrebné do jednotlivých skutkových podstát trestných činov, ktoré najdôležitejšie z pohľadu trestného, ktoré sú najdôležitejšie z pohľadu trestného práva z týchto záujmov, ktoré chránia, zahrnúť aj záujmy upravené aj týmto návrhom zákona.
Takže z toho dôvodu som tento proces z hroziaceho úpadku ako samostatného konania premietol aj do paragrafov Trestného zákona do 241, ktoré sa týkajú machinácie v súvislosti s konkurzným a vyrovnávacím konaním. Ďalej do 242 - marenie konkurzného a vyrovnávacieho konania do skresľovania údajov hospodárskej obchodnej evidencie do 259.
Takže ešte môžem k tomu povedať, do tej 241, tak tam ide o to, že povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu vyplýva z predpisov konkurzného práva, ale okrem toho sa v § 242 ods. 1 písm. a) zameriava aj na porušovanie iných povinností, nielen na povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu a reštrukturalizácia vrátane jej preventívnej formy je dobrovoľným inštitútom.
Preto nie je možné sankcionovať ich nevyužitie, tak ako nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, nevylučuje sa však situácia, že reštrukturalizácia vrátane jej preventívnej formy nesplní svoj účel a podnik sa nepodarí zachrániť, a teda je potrebné začať konkurzné konanie.
Ale to už sme v konkurznom konaní, kde sa aktivujú povinnosti podať za podmienok ustanovených zákonom dlžnícky návrh na vyhlásenie konkurzu. Takže to bolo také odôvodnenie, tak si dovolím prečítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lukáša Kyselicu, Jany Majorovej Garstkovej, Miloša Svrčka, Michala Luciaka a Tomáša Lehotského k vládnemu návrhu zákona o riešení hroziaceho
úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 821.
Za čl. II sa vkladá nový čl. III, ktorý znie:
"Čl. III
Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona č. 218/2007 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 497/2008 Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 257/2009 Z. z., zákona č. 317/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 576/2009 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z., zákona č. 313/2011 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 428/2012 Z. z., uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 189/2013 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z., zákona č. 1/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 260/2014 Z. z., zákona č. 73/2015 Z. z., zákona č. 78/2015 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 174/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 398/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 316/2016 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 274/2017 Z. z, zákona č. 161/2018 Z. z., zákona č. 321/2018 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 38/2019 Z. z., zákona č. 214/2019 Z. z., zákona č. 420/2019 Z. z., zákona č. 474/2019 Z. z., zákona č 228/2020 Z. z., zákona č. 312/2020 Z. z., zákona č. 236/2021 Z. z. a zákona č. 357/2021 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 241 ods. 1 sa za slovo "plánu" vkladajú slová "alebo verejného preventívneho reštrukturalizačného plánu".
2. V § 242 ods. 1 sa v úvodnej vete za slovo "marí" vkladajú slová "verejnú preventívnu reštrukturalizáciu,".
3. V § 259 ods. 1 písmeno f) znie:
"f) riešenie hroziaceho úpadku verejnou preventívnou reštrukturalizáciou alebo neverejnou preventívnou reštrukturalizáciou, konkurz, vyrovnanie, reštrukturalizáciu alebo oddlženie, alebo".".
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.
Navrhovaný článok nadobudne účinnosť 17. júla 2022, čo sa zohľadní v ustanovení o účinnosti.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Páni poslanci, poslankyne nie, pani poslankyňa a páni poslanci, k tomuto návrhu zákona som povedal vlastne skoro hlavnú podstatu už pri prvom čítaní.
Cieľom predkladaného návrhu ústavného zákona je podporiť jednoznačnosť výkladu v čl. V ústavného zákona č. 254/2006 o zriadení a činnosti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu vo vzťahu k určeniu súdu príslušného na preskúmanie rozhodnutia výboru.
V jednoduchosti. Pokiaľ NBÚ rozhodne, že niekomu tú previerku berie, odníme, tak má možnosť sa odvolať na Výbor Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmanie rozhodnutí NBÚ. Ak NBÚ rozhodne, tak každý má právo na súdnu ochranu a podľa ústavného zákona 254/2006 je tam uvedené, že táto kompetencia patrí Najvyššiemu súdu. Avšak v roku 2020 sme zmenili a doplnili niektoré zákony v súvislosti s reformou súdnictva ako zákon 423/2020. Prišlo s účinnosťou od 1. augusta 2021 aj k zmene § 11 písm. a) SSP-čka, Správneho súdneho poriadku. Podľa tejto zmeny o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného rozhoduje Najvyšší správny súd. Toto ustanovenie je však v rozpore s čl. V druhou vetou ústavného zákona č. 254/2006, podľa ktorej je na preskúmanie rozhodnutí príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky, teda Najvyšší správny súd sa dostáva do situácie, v ktorej mu zákonná právna norma prikazuje konať, avšak právna norma vyššej právnej sily zveruje pôsobnosť na dané konanie úplne inému súdu. Najvyšší súd a Najvyšší správny súd sú tzv. v jednej, v tej istej rovine. Najvyšší súd má občianskoprávnu agendu, obchodnoprávnu, trestnoprávnu a Najvyššiemu správnemu súdu bola zverená kompetencia správneho súdnictva.
Ako je uvedené aj v tom § 11a SSP-čka, Najvyšší správny súd rozhoduje o správnej žalobe proti rozhodnutiu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ a v tom čl. V ústavného zákona 254 je uvedené, že aj príslušný Najvyšší súd.
Keď si to uvedomíme, tak právna úprava prijatá zákonom č. 423/2020 je novšia v porovnaní s právnou úpravou prijatou ústavným zákonom 254/2006. Napriek tomu sa nemôže aplikovať novšia právna úprava, nakoľko by to konanie bolo v rozpore s právnou normou vyššej právnej sily. Takisto Najvyšší správny súd nemôže postúpiť vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, nakoľko podľa § 11 písm. a) SSP-čka je povinný konať, pričom v právnom štáte aj napriek zjavnému rozporu s predpisom vyššej právnej sily je viazaný prezumpciou správnosti účinnej zákonnej úpravy. Právne záväzným spôsobom konštatovať nesúlad právneho predpisu nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily patrí podľa Ústavy Slovenskej republiky jedine Ústavnému súdu.
Takže takéto prípady už nastali a išli podania na Ústavný súd na výklad zákona, ale v zmysle tých zákonov, ktoré boli poschvaľované, aj charakteru tohto súdnictva ako správneho by toto mal robiť Najvyšší správny súd, takže z toho dôvodu precizujeme aj tento ústavný zákon a vkladáme tam toto jedno slovíčko.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som vám ako určený spravodajca výboru predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa ústavný zákon č. 254/2006 Z. z. o zriadení a činnosti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu, druhé čítanie.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1223 z 2. februára 2022 pridelila návrh skupiny poslancov na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote, okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu, ktorý nebol podľa § 52 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku uznášaniaschopný.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali nasledovné stanoviská:
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 139 zo 14. marca 2022 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu o návrhu nerokoval, keďže nebol uznášaniaschopný.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa ústavný zákon č. 254/2006 Z. z. o zriadení a činnosti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť. Gestorský výbor ma určil ako spoločného spravodajcu výborov vystúpiť na schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 142 na jej 62. schôdzi.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem. Len minútku. Chcem povedať na záver, že je to mimoriadne dôležitá otázka, ja viem, áno, sme politici, aj v parlamente je ten politický boj viazaný, koaličné návrhy, opozičné návrhy, názory a tak ďalej a tak ďalej. Toto je vec, ktorú popisuje pán Drgonec napríklad jednoznačne v jednej publikácii. Na začiatku stojí kreácia orgánov verejnej moci a vymedzenie ich kompetencie. Tá by mala byť výslovná, jednoznačná, nevzbudzujúca pochybnosť o tom, čo orgán verejnej moci smie. Takže tu ide o to, aby sme aj týmto ústavným zákonom zmenili, jednoznačne určili, kto má v danej veci ako súd konať. Takže by som poprosil, aby sa z tohto nerobila politika. Ďakujem.

Pán predsedajúci, chcel by som uviesť hlasovanie, dám ho dodatočne potom. Pán predsedajúci, chcel by som uviesť hlasovanie, dám ho dodatočne potom.

Ďakujem, pán podpredseda.
Návrh ústavného zákona sa týka pôsobnosti výboru pre európske záležitosti, konkrétne jednak toho, akými záležitosťami alebo výkonom ktorej pôsobnosti môže poveriť Národná rada zákonom výbor, v tomto prípade výbor pre európske záležitosti. Navrhujeme, aby Národná rada mohla poveriť výbor prostredníctvom zákona nielen stanoviskami, zaujatím stanoviska Slovenskej republiky k právne záväzným aktom a iným aktom Európskej únie, o ktorých sa rokuje na pôde orgánov Európskej únie, ale aj stanoviskami k iným záležitostiam Európskej únie. Ak bude schválený ústavný zákon, tak predmetnú úpravu bude možné naplniť zmenou rokovacieho poriadku, ktorú nenavrhujeme teraz, ale teda keď bude najbližšie otvorený zákon o rokovacom poriadku Národnej rady, tak by sa to tam mohlo premietnuť.
Druhý bod sa týka toho, na návrh koho je predložené stanovisko, ktoré, ak sa k nemu Národná rada nevyjadrí do dvoch týždňov, tak stáva sa toto stano..., návrh tohto stanoviska záväzným pre členov vlády na pôde orgánov Európskej únie. Keďže iniciovať návrh stanoviska môže ako vláda, tak skupina najmenej tridsiatich poslancov. My navrhujeme, aby tá automatická účinnosť v prípade, že sa Národná rada buď nevyjadrí, alebo neschváli návrh stanoviska a súčasne neschváli nejaké iné stanovisko, aby sa to týkalo iba návrhu, ktorý predloží vláda Slovenskej republiky, ktorá v mene Slovenskej republiky potom koná vo vzťahu k Európskej únii, teda nie návrhu, ktorý predloží skupina tridsiatich poslancov.
Skupina tridsiatich poslancov naďalej bude môcť predkladať svoje návrhy stanovísk k ďalším záležitostiam Európskej únie, ale nebude nastávať situácia, že márnym uplynutím štrnásťdňovej lehoty sa návrh stanoviska stane záväzným. Bližšie by som odkázal na dôvodovú správu a moje vystúpenie v rozprave v rámci prvého čítania.
Tým končím a hlásim sa zároveň do rozpravy ako prvý.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Dámy a páni, dovoľte mi, aby som vás informoval o prerokovaní tohto návrhu ústavného zákona vo výboroch. Tento návrh bol pridelený na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre európske záležitosti. Gestorský výbor bol ústavnoprávny výbor.
Nedostali sme žiadne stanoviská od poslancov, ktorí nie sú členmi výboru. Rovnako tento návrh zákona prerokoval výbor pre európske záležitosti a odporučil ho schváliť. Ústavnoprávny výbor neprijal žiadne uznesenie, keďže nebol potrebný, získaný potrebný súhlas nadpolo..., trojpätinovej väčšiny všetkých členov, keďže ide o ústavný zákon.
Návrh spoločnej správy výboru vrátane stanovisko gestorského výboru prerokoval ústavnoprávny výbor na našej schôdzi, ale stanovisko, ani návrh spoločnej správy neboli schválené, keďže nebola dosiahnutá potrebná väčšina.
Pán predseda ústavnoprávneho výboru ma určil ako spravodajcu, preto vám predkladám túto informáciu.
Prosím, pán podpredseda, aby ste otvorili rozpravu.

Ďakujem, pán podpredseda.
Chcel by som predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý je v podstate legislatívno-technickou úpravou, ktorou sa upravuje úvodná veta zákona v súlade s názvom ústavného zákona, kde som pri písaní správy o zjavnú chybu, na čo upozornil odbor legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady vo svojom stanovisku v časti C. Takéto opravy obvykle vykonávame priamo na zasadnutí výboru a premieta sa to do spoločnej správy, ale keďže ide o ústavný zákon a nebolo na výbore dostatok poslancov, teda ústavná väčšina, ktorá by túto legislatívno-technickú úpravu podporila na rokovaní výboru, musím ju predniesť v pléne. A keďže ide o veľmi jednoduchú vec, tak nepovažujem za potrebné ju ďalej uvádzať a odôvodňovať. Čiže prečítam pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Ondreja Dostála k návrhu poslancov Národnej rady Ondreja Dostála, Anny Zemanovej, Petra Osuského a Vladimíry Marcinkovej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení zákon č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie, tlač 871.
V článku I v úvodnej vete sa za slovami "č. 397/2004 Z. z." vypúšťa slovo "zákon".
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Chcem len uviesť, že termín hlasovania bude ešte špecifikovaný, ale nebude to dnes. Ďakujem pekne.