65. schôdza

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní vládneho návrhu zákona v ústavnoprávnom výbore.
Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ktorého určila aj ako gestorský výbor, a určila lehotu na jeho prerokovanie v gestorskom výbore.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výboru, ktorému bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Ústavnoprávny výbor návrh zákona prerokoval na 119. schôdzi a odporučil ho Národnej rade schváliť.
Časť IV správy obsahuje päť pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o nich spoločne a schváliť ich. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť aj ako celok.
Správa ústavnoprávneho výboru o prerokovaní návrhu zákona (tlač 917a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 26. apríla 2022. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výboru a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi aj na základe predchádzajúcej informácie ministerky spravodlivosti predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka okresných súdov, krajských súdov a takisto mestských súdov v Bratislave a v Košiciach. Zároveň mi dovoľte v krátkom úvode ešte doplniť informáciu, ktorá sa týka Mestského súdu v Košiciach, a to spôsobu, akým by mal byť tento súd zriadený. Je to tá časť informácie, ktorá je technická, ale pre lepšie porozumenie, ako tento mestský súd vznikne, by som si dovolil pani ministerku krátko doplniť.
Zriadenie Mestského súdu v Košiciach je naplánované od 1. januára roku 2023. Uvedený mestský súd vznikne transformáciou Okresného súdu Košice I na Mestský súd Košice. Do tohto mestského súdu budú formou zlúčenia pojaté ostávajúce dva okresné súdy pôsobiace na území mesta Košice, vo vzťahu, ku ktorým je mestský súd nástupníckym súdom, t. j. preberie ich agendu, sudcov, iný personál či spravovaný majetok štátu. Predsedom Mestského súdu Košice bude predseda Okresného súdu Košice I. Doterajší predsedovia zostávajúcich dvoch okresných súdov sa stanú podpredsedami mestského súdu, čím sa zabezpečí kontinuita v riadení a v správe tohto súdu. Berúc, samozrejme, do úvahy veľkosť takto vznikajúceho mestského súdu, sa navrhuje, aby na mestskom súde pôsobili podpredsedovia pre jednotlivé úseky: úseky trestný, občiansky, obchodný, rodinný, a to s posilnenými právomocami napríklad pri vypracúvaní rozvrhu práce, vybavovania sťažností, disciplinárnych návrhov, čím sa zároveň lepšie uchopuje zodpovednosť za riadenie tohto súdu.
Ostatné technické informácie o tom, ako vzniknú mestské súdy v Bratislave, akým spôsobom sa stanú predsedovia okresných súdov podpredsedami tých nových sídelných súdov na úrovni okresov, respektíve akým spôsobom bude rozdelená kauzálna príslušnosť v jednotlivých krajských súdoch, o tom všetkom pani ministerka už informovala.
Je pravdou, že pri takomto rozsiahlom pozmeňujúcom návrhu budeme musieť urobiť aj zopár úprav v iných právnych normách súvisiacich práve s kauzálnou príslušnosťou, a preto budeme musieť vykonať novelizácie súvisiacich predpisov, a tak isto v súvislosti s tým, čo hovorila pani ministerka, budeme musieť pozmeňujúcim návrhom rozšíriť možnosti využitia online pojednávaní a definovať podmienky za akých sa vykoná pojednávanie mimo sídla súdu v jeho obvode.
Teraz mi dovoľte začať čítať text tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pán poslanec, dovolím si vás prerušiť. Predpokladám, že ten pozmeňujúci návrh je pomerne rozsiahly a za dve minúty ho nestihnete prečítať. My budeme o sedemnástej hlasovať, dohodnime sa tak, že teraz prerušíme rokovanie a potom po hlasovaní, aby to bolo kontinuálne, aby poslanci počuli celý ten pozmeňujúci návrh naraz.
Takže v tejto chvíli prerušujem rokovanie o týchto bodoch programu. Vyhlasujem krátku minútovú prestávku a pripravíme sa na hlasovanie.

(Prestávka.)

Vážený pán predsedajúci, ďakujem. Text návrhu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Chcel by som upozorniť pána poslanca Galisa, aby sa tu nebavil a nevyrušoval vystupujúceho. Pán Galis, poprosím vás o kľud v sále. Ďakujem pekne.

Luciak, Michal, poslanec NR SR
Ďakujem. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Michala Luciaka k vládnemu návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov (tlač 849).
1. V názve návrhu zákona sa vypúšťa slovo „okresných".
2. V čl. I sa vkladajú nové body 1 až 5, ktoré znejú:
„1. Doterajší text § 15 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
„(2) Konanie v prvom stupni v obvode Mestského súdu Bratislava I vykonáva Mestský súd Bratislava I, ak tento zákon neustanovuje inak."
Bod 2. V § 16 odseky 1 a 2 znejú:
„(1) Na konanie v prvom stupni o obzvlášť závažných zločinoch, za ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov, alebo ak bol skutok spáchaný organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, sú príslušné:
a) Mestský súd Bratislava I pre obvod Krajského súdu v Bratislave,
b) Mestský súd Košice pre obvod Krajského súdu v Košiciach,
c) Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici,
d) Okresný súd Nitra pre obvod Krajského súdu Nitra,
e) Okresný súd Prešov pre obvod Krajského súdu v Prešove,
f) Okresný súd Trenčín pre obvod Krajského súdu v Trenčíne,
g) Okresný súd Tmava pre obvod Krajského súdu v Trnave,
h) Okresný súd Žilina pre obvod Krajského súdu v Žiline.
(2) Na konanie v prvom stupni o trestných činoch vojakov podľa § 128 ods. 3 písm. a), b) a d) Trestného zákona a trestných činov vojnovej zrady, služby v cudzom vojsku a nenastúpenia služby v ozbrojených silách sú príslušné:
a) Mestský súd Bratislava I pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre, Krajského súdu v Trnave,
b) Okresný súd Banská Bystrica pre obvody Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne, Krajského súdu v Žiline,
c) Okresný súd Prešov pre obvody Krajského súdu v Košiciach, Krajského súdu v Prešove."
Bod 3. V § 17 sa vypúšťa odsek 2.
Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 2.
Bod 4. V § 19 ods. 1, § 21 ods. 2 písm. a), § 24 ods. 2 a § 280 ods. 1 sa slová „v sídle krajského súdu" nahrádzajú slovami „podľa § 16 ods. l".
Bod 5. V § 24 ods. 4 sa slová „v sídle toho krajského súdu" nahrádzajú slovami „podľa § 16 ods. 2"."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. Čl. I sa dopĺňa bodmi 3 až 8, ktoré znejú:
„3. V § 315 prvá veta znie: „O odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd, v ktorého obvode má sídlo okresný súd, ktorý rozhodoval v prvom stupni; o odvolaní proti rozsudku podľa § 16 ods. 2 rozhoduje Krajský súd v Trenčíne."
4. V § 521 ods. 2 sa slová „Okresný súd Bratislava 1" nahrádzajú slovami „Mestský súd Bratislava I".
5. V § 562 sa vypúšťa odsek 1.
Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 1 a 2.
6. V § 562 ods. 1 sa slová „v sídle krajského súdu" nahrádzajú slovami „podľa § 16 ods. 1".
7. V § 562 ods. 2 sa slová „Okresný súd Bratislava I" nahrádzajú slovami „Mestský súd Bratislava I".
8. Za § 567r sa vkladá § 567s, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠567s
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2023
Konania začaté a právoplatne neskončené do 31. decembra 2022 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. decembra 2022; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd."."
4. V čl. II sa vkladajú nové body 1 a 2, ktoré znejú:
„1. Doterajší text § 12 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
„(2) Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie v prvej inštancii je pre obvod Mestského súdu Bratislava IV miestne príslušný Mestský súd Bratislava IV."
2. V § 20 sa vypúšťa písmeno d).
Doterajšie písmeno e) sa označuje ako písmeno d).".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
5. V čl. II body 1 a 2 znejú:
„1. V prvej časti tretej hlave tretí diel vrátane nadpisu znie:
„Tretí diel
Kauzálna príslušnosť súdu
§ 22 Príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch
Na konanie v obchodnoprávnych sporoch sú príslušné:
a) Mestský súd Bratislava III pre obvod Krajského súdu v Bratislave,
b) Mestský súd Košice pre obvod Krajského súdu v Košiciach,
c) Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu Banskej Bystrici,
d) Okresný súd Nitra pre obvod Krajského súdu v Nitre,
e) Okresný súd Prešov pre obvod Krajského súdu v Prešove,
f) Okresný súd Trenčín pre obvod Krajského súdu v Trenčíne,
g) Okresný súd Tmava pre obvod Krajského súdu v Trnave,
h) Okresný súd Žilina pre obvod Krajského súdu v Žiline.
§ 23
Príslušnosť v zmenkových sporoch a šekových sporoch
Na konanie v sporoch týkajúcich sa zmeniek, šekov alebo iných cenných papierov vrátane sporov týkajúcich sa zmenkových protestov sú príslušné:
a) Mestský súd Bratislava III pre obvod Krajského súdu v Bratislave,
b) Mestský súd Košice pre" pardon, ospravedlňujem sa (rečník sa obrátil na navrhovateľku s otázkou technického charakteru mimo mikrofónu), ospravedlňujem sa, b) Mestský súd Košice pre obvod Krajského súdu v Košiciach,
c) Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici,
d) Okresný súd Nitra pre obvod Krajského súdu v Nitre,
e) Okresný súd Prešov pre obvod Krajského súdu v Prešove,
f) Okresný súd Trenčín pre obvod Krajského súdu v Trenčíne,
g) Okresný súd Tmava pre obvod Krajského súdu v Trnave,
h) Okresný súd Žilina pre obvod Krajského súdu v Žiline.
§ 24
Príslušnosť v pracovnoprávnych sporoch
Na konanie v individuálnych pracovnoprávnych sporoch a v sporoch z kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov, štrajku a výluky sú príslušné:
a) Mestský súd Bratislava IV pre obvod Krajského súdu v Bratislave,
b) Mestský súd Košice pre obvod Krajského súdu v Košiciach,
c) Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici,
d) Okresný súd Nitra pre obvod Krajského súdu v Nitre,
e) Okresný súd Prešov pre obvod Krajského súdu v Prešove,
f) Okresný súd Trenčín pre obvod Krajského súdu v Trenčíne,
g) Okresný súd Tmava pre obvod Krajského súdu v Trnave,
h) Okresný súd Žilina pre obvod Krajského súdu v Žiline.
§ 25
Príslušnosť v sporoch z priemyselného vlastníctva
(1) Na konanie v sporoch z priemyselného vlastníctva je príslušný Okresný súd Banská Bystrica; jeho územným obvodom je celé územie Slovenskej republiky.
(2) Ak má spor z priemyselného vlastníctva súčasne povahu sporu z nekalého súťažného konania alebo autorskoprávneho sporu, je príslušný súd podľa odseku 1.
§ 26
Príslušnosť v sporoch z nekalého súťažného konania a v autorskoprávnych sporoch
Na konanie v sporoch z nekalého súťažného konania a v autorskoprávnych sporoch je príslušný:
a) Mestský súd Bratislava III pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre, Krajského súdu v Trnave,
b) Okresný súd Banská Bystrica pre obvody Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne, Krajského súdu v Žiline,
c) Mestský súd Košice pre obvody Krajského súdu v Košiciach, Krajského súdu v Prešove.
§ 27
Príslušnosť v sporoch z hospodárskej súťaže
Na konanie v sporoch z hospodárskej súťaže okrem sporov podľa § 26 je príslušný Mestský súd Bratislava III; jeho územným obvodom je celé územie Slovenskej republiky.
§ 28
Príslušnosť v sporoch týkajúcich sa rozhodcovského konania
Na konanie v sporoch týkajúcich sa rozhodcovského konania okrem spotrebiteľského rozhodcovského konania je príslušný:
a) Mestský súd Bratislava III pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre, Krajského súdu v Trnave,
b) Okresný súd Banská Bystrica pre obvody Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne, Krajského súdu v Žiline,
c) Mestský súd Košice pre obvody Krajského súdu v Košiciach, Krajského súdu v Prešove.
§ 29
Príslušnosť v sporoch z burzových obchodov
Na konanie v sporoch z burzových obchodov a ich sprostredkovania je príslušný Mestský súd Bratislava III; jeho územným obvodom je celé územie Slovenskej republiky.
§ 30
Príslušnosť v sporoch určenia neplatnosti zmluvy, koncesnej zmluvy na práce alebo rámcovej dohody podľa osobitného predpisu
Na konanie v sporoch určenia neplatnosti zmluvy, koncesnej zmluvy na práce alebo rámcovej dohody podľa osobitného predpisu je príslušný Okresný súd Malacky; jeho obvodom je celé územie Slovenskej republiky.
§ 31
Príslušnosť v sporoch z abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach
Na konanie v sporoch z abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach je príslušný:
a) Krajský súd v Bratislave pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre, Krajského súdu v Trnave,
b) Krajský súd v Banskej Bystrici pre obvody Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne, Krajského súdu v Žiline,
c) Krajský súd v Košiciach pre obvody Krajského súdu v Košiciach, Krajského súdu v Prešove.
§ 32
Príslušnosť v sporoch o náhradu jadrovej škody
Na konanie v sporoch o náhradu škody, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s jadrovou udalosťou podľa osobitného predpisu, je príslušný Okresný súd Nitra; jeho obvodom je celé územie Slovenskej republiky.
§ 33
Príslušnosť vo veciach ochranného opatrenia v občianskych veciach nariadeného v inom členskom štáte Európskej únie
Na konanie vo veciach ochranného opatrenia v občianskych veciach, nariadeného v inom členskom štáte Európskej únie, je príslušný Mestský súd Bratislava IV; jeho územným obvodom je celé územie Slovenskej republiky. ".
2. § 34 znie:
㤠34
(1) Ak odsek 2 neustanovuje inak, o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu rozhoduje krajský súd, v ktorého obvode má sídlo okresný súd, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
(2) Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní podľa:
a) § 22 písm. f) a h) a § 23 písm. f) a h) je príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici,
b) § 22 písm. d) a g) a § 23 písm. d) a g) je príslušný Krajský súd v Bratislave,
c) § 22 písm. e) a § 23 písm. e) je príslušný Krajský súd v Košiciach."
Odsek 3, a tu si dovolím uviesť opravu pisárskej chyby, odsek 3 znie:
"(3) O odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu rozhoduje najvyšší súd, ak tento zákon neustanovuje inak."."
6. V čl. II sa vypúšťajú body 3 a 4.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
7. V čl. II bod 6 v § 173 ods. 1 sa slová „možno uskutočniť" nahrádzajú slovami „sa uskutoční" a za slová „sídla súdu" sa vkladajú slová „v jeho obvode".
8. V čl. II sa za bod 6 vkladá nový bod 7, ktorý znie:
„7. V § 175 odsek 2 znie:
„(2) Ak sa na zaručenie spravodlivého procesu nevyžaduje fyzická prítomnosť strany na pojednávaní, súd umožní strane účasť na pojednávaní prostredníctvom videokonferencie alebo iných prostriedkov komunikačnej technológie, a to aj v na to určených priestoroch súdu, ktorý je strane najbližšie."."
Nasledujúci bod sa primerane prečísluje.
9. V čl. III sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
„1. § 3 sa dopĺňa odsekmi 3 až 7, ktoré znejú:
„(3) Na konanie vo veciach podľa prvej hlavy a tretej hlavy druhej časti, tretej časti a štvrtej časti je pre obvod Mestského súdu Bratislava II miestne príslušný Mestský súd Bratislava II.
(4) Na konanie vo veciach podľa druhej a šiestej až ôsmej hlavy druhej časti je pre obvod Mestského súdu Bratislava IV miestne príslušný Mestský súd Bratislava IV.
(5) Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vo veciach podľa prvej hlavy a tretej hlavy druhej časti, tretej časti a štvrtej časti vydanému okresným súdom so sídlom v obvode:
a) Krajského súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Trenčíne je príslušný Krajský súd v Žiline,
b) Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu v Nitre je príslušný Krajský súd v Trnave,
c) Krajského súdu v Košiciach je príslušný Krajský súd v Prešove.
(6) Na konanie odvolaní proti rozhodnutiu vo veciach podľa štvrtej hlavy a piatej hlavy druhej časti vydanému okresným súdom so sídlom v obvode:
a) Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline je príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici,
b) Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave je príslušný Krajský súd v Bratislave,
c) Krajského súdu v Prešove je príslušný Krajský súd v Košiciach.
(7) Krajský súd príslušný podľa odseku 5 uskutoční pojednávanie, ak bolo nariadené, v pojednávacej miestnosti toho krajského súdu, v ktorého obvode je sídlo okresného súdu, proti ktorého rozhodnutiu bolo podané odvolanie; účasť na pojednávaní prostredníctvom videokonferencie alebo iných prostriedkov komunikačnej technológie tým nie je dotknutá."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
10. V čl. III v § 33 ods. 3 sa slová „možno uskutočniť" nahrádzajú slovami „sa uskutoční" a za slová „sídla súdu" sa vkladajú slová „v jeho obvode".
11. V čl. III sa doterajší text označuje ako bod 1 a čl. III sa dopĺňa bodmi 2 až 4, ktoré znejú:
„2. § 124 vrátane nadpisu znie:
㤠124
Miestna príslušnosť súdu
Na konanie o návrat maloletého, ktorý bol neoprávnene premiestnený alebo zadržaný, je miestne príslušný:
a) Mestský súd Bratislava II pre obvod Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre, Krajského súdu v Trnave,
b) Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne, Krajského súdu v Žiline,
c) Mestský súd Košice pre obvod Krajského súdu v Košiciach, Krajského súdu v Prešove."
3. V § 279 odsek 3 znie:
„(3) Obchodný register vedie:
a) Mestský súd Bratislava III pre obvod Krajského súdu v Bratislave,
b) Mestský súd Košice pre obvod Krajského súdu v Košiciach,
c) Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici,
d) Okresný súd Nitra pre obvod Krajského súdu v Nitre,
e) Okresný súd Prešov pre obvod Krajského súdu v Prešove,
f) Okresný súd Trenčín pre obvod Krajského súdu v Trenčíne,
g) Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave,
h) Okresný súd Žilina pre obvod Krajského súdu v Žiline."
4. Za § 396a sa vkladá § 396b, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠396b
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2023
Konania začaté a právoplatne neskončené do 31. decembra 2022 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. decembra 2022; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd."."
12. Za čl. IV sa vkladajú nové články V a VI, ktoré znejú:
„Čl. V
Zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení zákona č. 158/1969 Zb., zákona č. 234/1992 Zb., zákona č. 264/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 48/1996 Z. z., zákona č. 510/2002 Z. z., zákona č. 589/2003 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 36/2005 Z. z., zákona č. 336/2005 Z. z., zákona č. 273/2007 Z. z., zákona č. 384/2008 Z. z., zákona č. 388/2011 Z. z., zákona č. 102/2014 Z. z., zákona č. 267/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z. a zákona č. 108/2022 Z. z. sa mení takto:
V § 68a písm. b) sa slová „Okresný súd Bratislava I" nahrádzajú slovami „Mestský súd Bratislava II".
Čl. VI
Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.185/2002 Z. z., zákona č. 670/2002 Z. z., zákona č. 426/2003 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z., zákona č. 462/2003 Z. z., zákona č. 505/2003 Z. z., zákona č. 514/2003 Z. z., zákona č. 548/2003 Z. z., zákona č. 267/2004 Z. z., zákona č. 403/2004 Z. z., zákona č. 530/2004 Z. z., zákona č. 586/2004 Z. z., zákona č. 609/2004 Z. z., zákona č. 757/2004 Z. z., zákona č. 122/2005 Z. z., zákona č. 622/2005 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 15/2008 Z. z., zákona č. 517/2008 Z. z., zákona č. 520/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 500/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 100/2011 Z. z., zákona č. 467/2011 Z. z., zákona č. 503/2011 Z. z., zákona č. 79/2012 Z. z., zákona č. 335/2012 Z. z., zákona č. 392/2012 Z. z., zákona č. 462/2013 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 216/2014 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 261/2014 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., zákona č. 322/2014 Z. z., zákona č. 362/2014 Z. z., zákona č. 401/2015 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 443/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 152/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 314/2018 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 40/2019 Z. z., zákona č. 282/2019 Z. z., zákona č. 397/2019 Z. z., zákona č. 459/2019 Z. z., zákona č. 241/2020 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z., zákona č. 71/2021 Z. z. a zákona č. 432/2021 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
V § 27 ods. 1 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „na Mestskom súde Košice vyhotovuje a podpisuje výkaz podpredseda súdu v ním riadenej oblasti výkonu súdnictva."
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.
Tieto články nadobudnú účinnosť 1. januára 2023, čo sa zohľadní v ustanovení o účinnosti.
13. V čl. V sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
„1. V § 39 ods. 2 sa slová „tento zákon" nahrádzajú slovami „odsek 3 alebo odsek 4 alebo príloha č. 1".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
14. V čl. V bod 1 v § 46 ods. 3 sa slovo „nadriadený" nahrádza slovom „krajský".
15. V čl. V sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
„2. § 46 sa dopĺňa odsekom 11, ktorý znie:
„(11) Ak majú v obvode súdu sídlo dve alebo viaceré prokuratúry, na konanie pred súdom je príslušný prokurátor tej prokuratúry, v ktorej obvode je miesto rozhodné pre založenie miestnej príslušnosti súdu."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
16. V čl. V sa vypúšťa bod 2.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Článok 17, pardon, bod 17. V čl. V body 3 a 4 znejú:
„3. V § 56b sa slovo „prílohe" nahrádza slovami „prílohe č. 2".
4. Pred prílohu sa vkladá príloha č. 1, ktorá vrátane nadpisu znie:
„Príloha č. 1 k zákonu č. 153/2001 Z. z.
Sídla a obvody okresných prokuratúr
1. Sídlom Okresnej prokuratúry Banská Bystrica je mesto Banská Bystrica. jej obvod tvorí územný obvod okresu Banská Bystrica.
2. Sídlom Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou je mesto Bánovce nad Bebravou, jej obvod tvorí územný obvod okresu Bánovce nad Bebravou.
3. Sídlom Okresnej prokuratúry Bardejov je mesto Bardejov, jej obvod tvorí územný obvod okresu Bardejov a Stropkov.
4. Sídlom Okresnej prokuratúry Bratislava I je Bratislava - mestská časť Staré Mesto, jej obvod tvorí územný obvod okresu Bratislava I.
5. Sídlom Okresnej prokuratúry Bratislava II je Bratislava - mestská časť okresu Bratislava II, jej obvod tvorí územný obvod okresu Bratislava II.
6. Sídlom Okresnej prokuratúry Bratislava III je Bratislava - mestská časť okresu Bratislava III, jej obvod tvorí územný obvod okresu Bratislava III.
7. Sídlom Okresnej prokuratúry Bratislava IV je Bratislava - mestská časť okresu Bratislava IV, jej obvod tvorí územný obvod okresu Bratislava IV.
Sídlom Okresnej prokuratúry, 8. Sídlom Okresnej prokuratúry Bratislava V je Bratislava - mestská časť okresu Bratislava V, jej obvod tvorí územný obvod okresu Bratislava V.
9. Sídlom Okresnej prokuratúry Brezno je mesto Brezno, jej obvod tvorí územný obvod okresu Brezno.
10. Sídlom Okresnej prokuratúry Čadca je mesto Čadca, jej obvod tvorí územný obvod okresov Čadca a Kysucké Nové Mesto.
11. Sídlom Okresnej prokuratúry Dolný Kubín je mesto Dolný Kubín, jej obvod tvorí územný obvod okresu Dolný Kubín.
12. Sídlom Okresnej prokuratúry Dunajská Streda je mesto Dunajská Streda, jej obvod tvorí územný obvod okresu Dunajská Streda.
13. Sídlom Okresnej prokuratúry Galanta je mesto Galanta, jej obvod tvorí územný obvod okresov Galanta a Šaľa.
14. Sídlom Okresnej prokuratúry Humenné je mesto Humenné, jej obvod tvorí územný obvod okresov Humenné, Medzilaborce a Snina.
15. Sídlom Okresnej prokuratúry Kežmarok je mesto Kežmarok, jej obvod tvorí územný obvod okresu Kežmarok.
16. Sídlom Okresnej prokuratúry Komárno je mesto Komárno, jej obvod tvorí územný obvod okresu Komárno.
17. Sídlom Okresnej prokuratúry Košice I je mesto Košice, jej obvod tvorí územný obvod okresov Košice I a Košice III.
18. Sídlom Okresnej prokuratúry Košice II je mesto Košice, jej obvod tvorí územný obvod okresov Košice II a Košice IV.
19. Sídlom Okresnej prokuratúry Košice-okolie je mesto Košice, jej obvod tvorí územný obvod okresu Košice-okolie.
20. Sídlom Okresnej prokuratúry Levice je mesto Levice, jej obvod tvorí územný obvod okresu Levice.
21. Sídlom Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš je mesto Liptovský Mikuláš, jej obvod tvorí územný obvod okresu Liptovský Mikuláš.
22. Sídlom Okresnej prokuratúry Lučenec je mesto Lučenec, jej obvod tvorí územný obvod okresov Lučenec a Poltár.
23. Sídlom Okresnej prokuratúry Malacky je mesto Malacky, jej obvod tvorí územný obvod okresu Malacky.
24. Sídlom Okresnej prokuratúry Martin je mesto Martin, jej obvod tvorí územný obvod okresov Martin a Turčianske Teplice.
25. Sídlom Okresnej prokuratúry Michalovce je mesto Michalovce, jej obvod tvorí územný obvod okresov Michalovce a Sobrance.
26. Sídlom Okresnej prokuratúry Námestovo je mesto Námestovo, jej obvod tvorí územný obvod okresov Námestovo a Tvrdošín.
27. Sídlom Okresnej prokuratúry Nitra je mesto Nitra, jej obvod tvorí územný obvod okresov Nitra a Zlaté Moravce.
28. Sídlom Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom je mesto Nové Mesto nad Váhom, jej obvod tvorí územný obvod okresov Nové mesto nad Váhom a Myjava.
29. Sídlom Okresnej prokuratúry Nové Zámky je mesto Nové Zámky, jej obvod tvorí územný obvod okresu Nové Zámky.
30. Sídlom Okresnej prokuratúry Partizánske je mesto Partizánske, jej územný obvod tvorí územný obvod okresu Partizánske.
31. Sídlom Okresnej prokuratúry Pezinok je mesto Pezinok, jej obvod tvorí územný obvod okresov Pezinok a Senec.
32. Sídlom Okresnej prokuratúry Piešťany je mesto Piešťany, jej obvod tvorí územný obvod okresov Piešťany a Hlohovec.
33. Sídlom Okresnej prokuratúry Poprad je mesto Poprad, jej obvod tvorí územný obvod okresu Poprad.
34. Sídlom Okresnej prokuratúry Považská Bystrica je mesto Považská Bystrica, jej obvod tvorí územný obvod okresov Považská Bystrica a Púchov.
35. Sídlom Okresnej prokuratúry Prešov je mesto Prešov, jej obvod tvorí územný obvod okresov Prešov a Sabinov.
36. Sídlom Okresnej prokuratúry Prievidza je mesto Prievidza, jej obvod tvorí územný obvod okresu Prievidza.
37. Sídlom Okresnej prokuratúry Revúca je mesto Revúca, jej obvod tvorí územný obvod okresu Revúca.
38. Sídlom Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota je mesto Rimavská Sobota, jej obvod tvorí územný obvod okresu Rimavská Sobota.
39. Sídlom Okresnej prokuratúry Rožňava je mesto Rožňava, jej obvod tvorí územný obvod okresu Rožňava.
40. Sídlom Okresnej prokuratúry Ružomberok je mesto Ružomberok, jej obvod tvorí územný obvod okresu Ružomberok.
41. Sídlom Okresnej prokuratúry Senica je mesto Senica, jej obvod tvorí územný obvod okresu Senica.
42. Sídlom Okresnej prokuratúry Skalica je mesto Skalica, jej obvod tvorí územný obvod okresu Skalica.
43. Sídlom Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves je mesto Spišská Nová Ves, jej obvod tvorí územný obvod okresov Spišská Nová Ves, Gelnica a Levoča.
44. Sídlom Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa je mesto Stará Ľubovňa, jej obvod tvorí územný obvod okresu Stará Ľubovňa.
45. Sídlom Okresnej prokuratúry Svidník je mesto Svidník, jej obvod tvorí územný obvod okresu Svidník.
46. Sídlom Okresnej prokuratúry Topoľčany je mesto Topoľčany, jej obvod tvorí územný obvod okresu Topoľčany.
47. Sídlom Okresnej prokuratúry Trebišov je mesto Trebišov, jej obvod tvorí územný obvod okresu Trebišov.
48. Sídlom Okresnej prokuratúry Trenčín je mesto Trenčín, jej obvod tvorí územný obvod okresov Ilava a Trenčín.
49. Sídlom Okresnej prokuratúry Tmava je mesto Tmava, jej obvod tvorí územný obvod okresu Tmava.
50. Sídlom Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš je mesto Veľký Krtíš, jej obvod tvorí územný obvod okresu Veľký Krtíš.
51. Sídlom Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou je mesto Vranov nad Topľou, jej obvod tvorí územný obvod okresu Vranov nad Topľou.
52. Sídlom Okresnej prokuratúry Zvolen je mesto Zvolen, jej obvod tvorí územný obvod okresov Zvolen, Detva a Krupina.
53. Sídlom Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom je mesto Žiar nad Hronom, jej obvod tvorí územný obvod okresov Žiar nad Hronom, Žarnovica a Banská Štiavnica.
54. Sídlom Okresnej prokuratúry Žilina je mesto Žilina, jej obvod tvorí územný obvod okresov Žilina a Bytča.
Sídla a obvody krajských prokuratúr
1. Sídlom Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici je mesto Banská Bystrica, jej územný obvod tvoria obvody:
a) Okresnej prokuratúry Banská Bystrica,
b) Okresnej prokuratúry Brezno,
c) Okresnej prokuratúry Lučenec,
d) Okresnej prokuratúry Revúca,
e) Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota,
f) Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš,
g) Okresnej prokuratúry Zvolen,
h) Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom.
2. Sídlom Krajskej prokuratúry v Bratislave je mesto Bratislava, jej územný obvod tvoria obvody:
a) Okresnej prokuratúry Bratislava I,
b) Okresnej prokuratúry Bratislava II,
c) Okresnej prokuratúry Bratislava III,
d) Okresnej prokuratúry Bratislava IV,
e) Okresnej prokuratúry Bratislava V,
f) Okresnej prokuratúry Malacky,
g) Okresnej prokuratúry Pezinok.
3. Sídlom Krajskej prokuratúry v Košiciach je mesto Košice, jej územný obvod tvoria obvody:
a) Okresnej prokuratúry Košice I,
b) Okresnej prokuratúry Košice II,
c) Okresnej prokuratúry Košice-okolie,
d) Okresnej prokuratúry Michalovce,
e) Okresnej prokuratúry Rožňava,
f) Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves,
g) Okresnej prokuratúry Trebišov.
4. Sídlom Krajskej prokuratúry v Nitre je mesto Nitra; jej územný obvod tvoria obvody:
a) Okresnej prokuratúry Komárno,
b) Okresnej prokuratúry Levice,
c) Okresnej prokuratúry Nitra,
d) Okresnej prokuratúry Nové Zámky,
e) Okresnej prokuratúry Topoľčany.
5. Sídlom Krajskej prokuratúry v Prešove je mesto Prešov; jej územný obvod tvoria obvody:
a) Okresnej prokuratúry Bardejov,
b) Okresnej prokuratúry Humenné,
c) Okresnej prokuratúry Kežmarok,
d) Okresnej prokuratúry Poprad,
e) Okresnej prokuratúry Prešov,
f) Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa,
g) Okresnej prokuratúry Svidník,
h) Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou.
6. Sídlom Krajskej prokuratúry v Trenčíne je mesto Trenčín; jej územný obvod tvoria obvody:
a) Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou,
b) Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom,
c) Okresnej prokuratúry Partizánske,
d) Okresnej prokuratúry Prievidza,
e) Okresnej prokuratúry Trenčín.
7. Sídlom Krajskej prokuratúry v Trnave je mesto Trnava; jej územný obvod tvoria obvody:
a) Okresnej prokuratúry Dunajská Streda,
b) Okresnej prokuratúry Galanta,
c) Okresnej prokuratúry Piešťany,
d) Okresnej prokuratúry Skalica,
e) Okresnej prokuratúry Senica,
f) Okresnej prokuratúry Trnava.
8. Sídlom Krajskej prokuratúry v Žiline je mesto Žilina; jej územný obvod tvoria obvody:
a) Okresnej prokuratúry Čadca,
b) Okresnej prokuratúry Dolný Kubín,
c) Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš,
d) Okresnej prokuratúry Martin,
e) Okresnej prokuratúry Námestovo,
f) Okresnej prokuratúry Považská Bystrica,
g) Okresnej prokuratúry Ružomberok,
h) Okresnej prokuratúry Žilina."
Doterajšia príloha sa označuje ako príloha č. 2.
18. V čl. VI bod 1 znie:
„1. § 2 a 3 vrátane nadpisov znejú:
㤠2
Sídla a obvody okresných súdov
(1) Sídlom Mestského súdu Bratislava I je mesto Bratislava; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV a Bratislava V.
(2) Sídlom Mestského súdu Bratislava II je mesto Bratislava; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV a Bratislava V.
(3) Sídlom Mestského súdu Bratislava III je mesto Bratislava; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV a Bratislava V.
(4) Sídlom Mestského súdu Bratislava IV je mesto Bratislava; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV a Bratislava V.
(5) Sídlom Mestského súdu Košice je mesto Košice; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Košice I, Košice II, Košice III, Košice IV a Košice-okolie.
(6) Sídlom Okresného súdu Banská Bystrica je mesto Banská Bystrica; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Banská Bystrica a Brezno. Okresný súd Banská Bystrica má pracovisko v meste Brezno.
(7) Sídlom Okresného súdu Bardejov je mesto Bardejov; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Bardejov, Svidník a Stropkov. Okresný súd Bardejov má pracovisko v meste Svidník.
(8) Sídlom Okresného súdu Dunajská Streda je mesto Dunajská Streda; jeho obvod tvorí územný obvod okresu Dunajská Streda.
(9) Sídlom Okresného súdu Galanta je mesto Galanta; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Galanta a Šaľa.
(10) Sídlom Okresného súdu Humenné je mesto Humenné; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Humenné, Medzilaborce a Snina.
(11) Sídlom Okresného súdu Komárno je mesto Komárno; jeho obvod tvorí územný obvod okresu Komárno.
(12) Sídlom Okresného súdu Levice je mesto Levice; jeho obvod tvorí územný obvod okresu Levice.
(13) Sídlom Okresného súdu Liptovský Mikuláš je mesto Liptovský Mikuláš; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Liptovský Mikuláš a Ružomberok. Okresný súd Liptovský Mikuláš má pracovisko v meste Ružomberok.
(14) Sídlom Okresného súdu Lučenec je mesto Lučenec; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Lučenec, Poltár a Veľký Krtíš. Okresný súd Lučenec má pracovisko v meste Veľký Krtíš.
(15) Sídlom Okresného súdu Malacky je mesto Malacky; jeho obvod tvorí územný obvod okresu Malacky.
(16) Sídlom Okresného súdu Martin je mesto Martin; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Martin a Turčianske Teplice.
(17) Sídlom Okresného súdu Michalovce je mesto Michalovce; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Michalovce a Sobrance.
(18) Sídlom Okresného súdu Námestovo je mesto Námestovo; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Námestovo, Dolný Kubín a Tvrdošín. Okresný súd Námestovo má pracovisko v meste Dolný Kubín.
(19) Sídlom Okresného súdu Nitra je mesto Nitra; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Nitra, Topoľčany a Zlaté Moravce. Okresný súd Nitra má pracovisko v meste Topoľčany.
(20) Sídlom Okresného súdu Nové Zámky je mesto Nové Zámky; jeho obvod tvorí územný obvod okresu Nové Zámky.
(21) Sídlom Okresného súdu Pezinok je mesto Pezinok; jeho územný obvod tvorí územný obvod okresov Pezinok a Senec.
(22) Sídlom Okresného súdu Poprad je mesto Poprad; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Poprad a Kežmarok. Okresný súd Poprad má pracovisko v meste Kežmarok.
(23) Sídlom Okresného súdu Prešov je mesto Prešov; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Prešov a Sabinov.
(24) Sídlom Okresného súdu Prievidza je mesto Prievidza; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Prievidza, Bánovce nad Bebravou a Partizánske. Okresný súd Prievidza má pracoviská v meste Bánovce nad Bebravou a v meste Partizánske.
(25) Sídlom Okresného súdu Rimavská Sobota je mesto Rimavská Sobota; jeho obvod tvorí územný obvod okresu Rimavská Sobota a Revúca. Okresný súd Rimavská Sobota má pracovisko v meste Revúca.
(26) Sídlom Okresného súdu Rožňava je mesto Rožňava; jeho obvod tvorí územný obvod okresu Rožňava.
(27) Sídlom Okresného súdu Senica je mesto Senica; jeho územný obvod tvorí územný obvod okresov Senica a Skalica. Okresný súd Senica má pracovisko v meste Skalica.
(28) Sídlom Okresného súdu Spišská Nová Ves je mesto Spišská Nová Ves; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Spišská Nová Ves, Gelnica a Levoča.
(29) Sídlom Okresného súdu Stará Ľubovňa je mesto Stará Ľubovňa; jeho obvod tvorí územný obvod okresu Stará Ľubovňa.
(30) Sídlom Okresného súdu Trebišov je mesto Trebišov; jeho obvod tvorí územný obvod okresu Trebišov.
Sídlom Okresné... (31) Sídlom Okresného súdu Trenčín je mesto Trenčín; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Trenčín, Ilava, Nové Mesto nad Váhom a Myjava. Okresný súd Trenčín má pracovisko v meste Nové Mesto nad Váhom.
(32) Sídlom Okresného súdu Trnava je mesto Trnava; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Trnava, Hlohovec a Piešťany. Okresný súd Trnava má pracovisko v meste Piešťany.
(33) Sídlom Okresného súdu Vranov nad Topľou je mesto Vranov nad Topľou; jeho obvod tvorí územný obvod okresu Vranov nad Topľou.
(34) Sídlom Okresného súdu Zvolen je mesto Zvolen; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Zvolen, Detva a Krupina.
(35) Sídlom Okresného súdu Žiar nad Hronom je mesto Žiar nad Hronom; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Žiar nad Hronom, Banská Štiavnica a Žarnovica.
(36) Sídlom Okresného súdu Žilina je mesto Žilina; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Žilina, Bytča, Čadca, Kysucké Nové Mesto, Považská Bystrica a Púchov. Okresný súd Žilina má pracoviská v meste Čadca a v meste Považská Bystrica.
§ 3 Sídla a obvody krajských súdov
(1) Sídlom Krajského súdu v Banskej Bystrici je mesto Banská Bystrica; jeho obvod tvoria obvody:
a) Okresného súdu Banská Bystrica,
b) Okresného súdu Lučenec,
c) Okresného súdu Rimavská Sobota,
d) Okresného súdu Zvolen,
e) Okresného súdu Žiar nad Hronom.
(2) Sídlom Krajského súdu v Bratislave je mesto Bratislava; jeho obvod tvoria obvody:
a) mestských súdov podľa § 2 ods. 1 až 4,
b) Okresného súdu Malacky,
c) Okresného súdu Pezinok.
(3) Sídlom Krajského súdu v Košiciach je mesto Košice; jeho obvod tvoria obvody:
a) Mestského súdu Košice,
b) Okresného súdu Michalovce,
c) Okresného súdu Rožňava,
d) Okresného súdu Spišská Nová Ves,
e) Okresného súdu Trebišov.
(4) Sídlom Krajského súdu v Nitre je mesto Nitra; jeho obvod tvoria obvody:
a) Okresného súdu Komárno,
b) Okresného súdu Levice,
c) Okresného súdu Nitra,
d) Okresného súdu Nové Zámky.
(5) Sídlom Krajského súdu v Prešove je mesto Prešov; jeho obvod tvoria obvody:
a) Okresného súdu Bardejov,
b) Okresného súdu Humenné,
c) Okresného súdu Poprad,
d) Okresného súdu Prešov,
e) Okresného súdu Stará Ľubovňa,
f) Okresného súdu Vranov nad Topľou.
(6) Sídlom Krajského súdu v Trenčíne je mesto Trenčín; jeho obvod tvoria obvody:
a) Okresného súdu Prievidza,
b) Okresného súdu Trenčín.
(7) Sídlom Krajského súdu v Trnave je mesto Tmava; jeho obvod tvoria obvody:
a) Okresného súdu Dunajská Streda,
b) Okresného súdu Galanta,
c) Okresného súdu Senica,
d) Okresného súdu Tmava.
(8) Sídlom Krajského súdu v Žiline je mesto Žilina; jeho obvod tvoria obvody:
a) Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
b) Okresného súdu Martin,
c) Okresného súdu Námestovo,
d) Okresného súdu Žilina."."
19. V čl. VI sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
„2. § 7 sa vrátane nadpisu vypúšťa."."
Nasledujúci bod sa primerane prečísluje.
Tento bod nadobudne účinnosť 1. januára 2023, čo sa zohľadní v ustanovení o účinnosti.
20. V čl. VI bod 2 znie:
„2. Za § 18k sa vkladajú § 18l až 18n, ktoré vrátane nadpisov znejú:
㤠18l
Prechodné ustanovenia k úpravám sídiel a obvodov okresných súdov
(1) Výkon súdnictva, všetky práva a povinnosti vrátane správy majetku štátu, práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov a štátnozamestnaneckých vzťahov a iných právnych vzťahov a práv a povinností z osobitných vzťahov sudcov a prísediacich z radov občanov k štátu prechádzajú od 1. januára 2023 z
a) Okresného súdu Bánovce nad Bebravou a Okresného súdu Partizánske na Okresný súd Prievidza,
b) Okresného súdu Brezno na Okresný súd Banská Bystrica,
c) Okresného súdu Čadca a Okresného súdu Považská Bystrica na Okresný súd Žilina,
d) Okresného súdu Dolný Kubín na Okresný súd Námestovo,
e) Okresného súdu Kežmarok na Okresný súd Poprad,
f) Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Okresný súd Trenčín,
g) Okresného súdu Piešťany na Okresný súd Trnava,
h) Okresného súdu Revúca na Okresný súd Rimavská Sobota,
i) Okresného súdu Ružomberok na Okresný súd Liptovský Mikuláš,
j) Okresného súdu Skalica na Okresný súd Senica,
k) Okresného súdu Svidník na Okresný súd Bardejov,
l) Okresného súdu Topoľčany na Okresný súd Nitra,
m) Okresného súdu Veľký Krtíš na Okresný súd Lučenec.
(2) V agende obchodného registra prechádza k 1. januáru 2023 výkon súdnictva z Okresného súdu Trenčín na Okresný súd Žilina vo všetkých, aj právoplatne skončených, veciach týkajúcich sa právnických osôb a fyzických osôb zapísaných do obchodného registra, ktoré majú sídlo, miesto podnikania alebo bydlisko v okresoch Považská Bystrica a Púchov.
(3) Predseda okresného súdu podľa odseku 1, ktorý 1. januára 2023 zaniká, je od 1. januára 2023 podpredsedom okresného súdu, ktorý je nástupníckym súdom zanikajúceho okresného súdu; funkčné obdobie podpredsedu súdu v tomto prípade uplynie uplynutím zvyšku pôvodného funkčného obdobia predsedu súdu.
(4) Ak má pred 1. januárom 2023 uplynúť funkčné obdobie predsedu okresného súdu, ktorý od 1. januára 2023 zaniká, funkčné obdobie predsedu okresného súdu uplynie 31. decembra 2022; ak v tomto období zanikne funkcia predsedu okresného súdu z iného dôvodu, výberové konanie na funkciu predsedu okresného súdu sa nevyhlasuje.
(5) Na účely zabezpečenia špecializácie sudcov okresných súdov podľa § 2 na občianskoprávnu agendu, obchodnoprávnu agendu, rodinnoprávnu agendu a trestnoprávnu agendu možno prerozdeliť veci podľa odseku 1 v agende, ktorá netvorí prevažujúci obsah ich rozhodovacej činnosti.
(6) Nerovnomerná zaťaženosť sudcov okresného súdu, ktorá vznikne v dôsledku prechodu výkonu súdnictva podľa odseku 1 v agende tvoriacej prevažujúci obsah ich rozhodovacej činnosti, nie je dôvodom na prerozdelenie vecí podľa osobitného predpisu; odkaz 4), túto nerovnomernú zaťaženosť rieši predseda okresného súdu v rozvrhu práce úpravou rozsahu, v akom sú sudcom prideľované veci.
§ 18m
Prechodné ustanovenia k zriadeniu Mestského súdu Košice
(1) Okresný súd Košice sa od 1. januára 2023 označuje ako Mestský súd Košice.
(2) Výkon súdnictva, všetky práva a povinnosti vrátane správy majetku štátu, práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov a štátnozamestnaneckých vzťahov a iných právnych vzťahov a práv a povinností z osobitných vzťahov sudcov a prísediacich z radov občanov k štátu prechádzajú od 1. januára 2023 z Okresného súdu Košice II a Okresného súdu Košice­ okolie na Mestský súd Košice.
(3) Predseda okresného súdu podľa odseku 2, ktorý 1. januára 2023 zaniká, je od 1. januára 2023 podpredsedom Mestského súdu Košice; funkčné obdobie podpredsedu súdu v tomto prípade uplynie uplynutím zvyšku pôvodného funkčného obdobia predsedu súdu.
(4) Ak má pred 1. januárom 2023 uplynúť funkčné obdobie predsedu okresného súdu, ktorý od 1. januára 2023 zaniká, funkčné obdobie predsedu okresného súdu uplynie 31. decembra 2022, ak v tomto období zanikne funkcia predsedu okresného súdu z iného dôvodu, výberové konanie na funkciu predsedu okresného súdu sa nevyhlasuje.
(5) Predseda Okresného súdu Košice I prerokuje návrh prvého rozvrhu práce Mestského súdu Košice do 15. novembra 2022 so sudcami súdov podľa odseku 2 a vydá prvý rozvrh práce Mestského súdu Košice do 15. decembra 2022.
(6) Na účely zabezpečenia špecializácie sudcov Mestského súdu Košice na občianskoprávnu agendu, obchodnoprávnu agendu, rodinnoprávnu agendu a trestnoprávnu agendu možno prerozdelí, možno prerozdeliť veci v agende, ktorá netvorí prevažujúci obsah ich rozhodovacej činnosti.
(7) Nerovnomerná zaťaženosť sudcov Mestského súdu Košice, ktorá vznikne v dôsledku prechodu výkonu súdnictva podľa odseku 2 v agende tvoriacej prevažujúci obsah ich rozhodovacej činnosti nie je dôvodom na prerozdelenie vecí podľa osobitného predpisu, odkaz 4), táto nerovnomerná zaťaženosť sa rieši v rozvrhu práce Mestského súdu Košice úpravou rozsahu, v akom sú sudcom prideľované veci.
§ 18n
Prechodné ustanovenia k zriadeniu mestských súdov v Bratislave
(1) Od 1. januára 2023 sa
a) Okresný súd Bratislava I označuje ako Mestský súd Bratislava I,
b) Okresný súd Bratislava II označuje ako Mestský súd Bratislava II,
c) Okresný súd Bratislava III označuje ako Mestský súd Bratislava III,
d) Okresný súd Bratislava IV označuje ako Mestský súd Bratislava IV.
(2) Od 1. januára 2023 prechádza výkon súdnictva
a) v trestnoprávnych veciach z Okresného súdu Bratislava II, Okresného súdu Bratislava III, Okresného súdu Bratislava IV a Okresného súdu Bratislava V na Mestský súd Bratislava I,
b) v rodinnoprávnych veciach vrátane vecí podľa prvej a tretej hlavy druhej časti, tretej časti a štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku z Okresného súdu Bratislava I, Okresného súdu Bratislava III, Okresného súdu Bratislava IV a Okresného súdu Bratislava V na Mestský súd Bratislava II,
c) v obchodnoprávnych veciach vrátane vecí podľa § 23 a § 26 až 29 Civilného sporového poriadku v znení účinnom od 1. januára 2023 a agendy konkurzu, reštrukturalizácie, oddlženia a obchodného registra z Okresného súdu Bratislava I, Okresného súdu Bratislava II, Okresného súdu Bratislava IV a Okresného súdu Bratislava V na Mestský súd Bratislava III,
d) v ostatných veciach z Okresného súdu Bratislava I, Okresného súdu Bratislava II, Okresného súdu Bratislava III a Okresného súdu Bratislava V na Mestský súd Bratislava IV.
(3) Ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na veci pridelené sudcovi pred 1. januárom 2023 v agende, ktorá netvorí prevažujúci obsah jeho rozhodovacej činnosti, konanie v týchto veciach dokončí sudca, ktorému bola vec pôvodne pridelená. Ak súd vyššieho stupňa po 1. januári 2023 zruší rozhodnutie vydané vo veci podľa predchádzajúcej vety, vráti vec mestskému súdu, ktorý je príslušný na konanie podľa predpisov účinných od 1. januára 2023.
(4) Ak odseky 5 až 10 neustanovujú inak, všetky práva a povinnosti vrátane správy majetku štátu, práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov a štátnozamestnaneckých vzťahov a iných právnych vzťahov a práv a povinností z osobitných vzťahov sudcov a prísediacich z radov občanov k štátu prechádzajú od 1. januára 2023 z Okresného súdu Bratislava V na Mestský súd Bratislava IV.
(5) V súvislosti s prechodom výkonu súdnictva podľa odseku 2 prechádzajú od 1. januára 2023 práva a povinnosti z osobitných vzťahov sudcov k štátu z:
a) Okresného súdu Bratislava II, Okresného súdu Bratislava III, Okresného súdu Bratislava IV a Okresného súdu Bratislava V na Mestský súd Bratislava I, ak ide o sudcov, ktorých prevažujúci obsah rozhodovacej činnosti tvorí agenda podľa odseku 2 písm. a),
b) Okresného súdu Bratislava I, Okresného súdu Bratislava III, Okresného súdu Bratislava IV a Okresného súdu Bratislava V na Mestský súd Bratislava II, ak ide o sudcov, ktorých prevažujúci obsah rozhodovacej činnosti tvorí agenda podľa odseku 2 písm. b),
c) Okresného súdu Bratislava I, Okresného súdu Bratislava II, Okresného súdu Bratislava IV a Okresného súdu Bratislava V na Mestský súd Bratislava III, ak ide o sudcov, ktorých prevažujúci obsah rozhodovacej činnosti tvorí agenda podľa odseku 2 písm. c),
d) Okresného súdu Bratislava I, Okresného súdu Bratislava II, Okresného súdu Bratislava III a Okresného súdu Bratislava V na Mestský súd Bratislava IV, ak ide o sudcov, ktorých prevažujúci obsah rozhodovacej činnosti tvorí agenda podľa odseku 2 písm. d).
(6) Ustanovenie odseku 5 sa nevzťahuje na predsedov mestských súdov podľa odseku 1.
(7) V súvislosti s prechodom výkonu súdnictva podľa odseku 2 predchádzajú, prechádzajú od 1. januára 2023 práva a povinnosti z osobitných vzťahov prísediacich z radov občanov k štátu z Okresného súdu Bratislava II, Okresného súdu Bratislava III, Okresného súdu Bratislava IV a Okresného súdu Bratislava V na Mestský súd Bratislava I.
(8) V súvislosti s prechodom výkonu súdnictva podľa odseku 2 prechádzajú od 1. januára 2023 práva a povinnosti vyplývajúce zo štátnozamestnaneckých vzťahov, z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov zamestnancov zabezpečujúcich jeho výkon a správu majetku štátu, ktorý bol k 31. decembru 2022 v správe okresných súdov a ktorý slúži na zabezpečenie výkonu súdnictva podľa odseku 2, v prípade agendy podľa:
a) odseku 2 písm. a) z Okresného súdu Bratislava II, Okresného súdu Bratislava III, Okresného súdu Bratislava IV a Okresného súdu Bratislava V na Mestský súd Bratislava I,
b) odseku 2 písm. b) z Okresného súdu Bratislava I, Okresného súdu Bratislava III, Okresného súdu Bratislava IV a Okresného súdu Bratislava V na Mestský súd Bratislava II,
c) odseku 2 písm. c) z Okresného súdu Bratislava I, Okresného súdu Bratislava II, Okresného súdu Bratislava IV a Okresného súdu Bratislava V na Mestský súd Bratislava III,
d) odseku 2 písm. d) z Okresného súdu Bratislava I, Okresného súdu Bratislava II, Okresného súdu Bratislava III a Okresného súdu Bratislava V na Mestský súd Bratislava IV.
(9) Podrobnosti o prechode práv a povinností a o prechode správy majetku štátu podľa odseku 8 sa upravia dohodou medzi mestskými súdmi, v ktorej sa vymedzí najmä druh a rozsah preberaného majetku, práv a povinností.
(10) Predseda Okresného súdu Bratislava V je od 1. januára 2023 podpredsedom Mestského súdu Bratislava IV, funkčné obdobie podpredsedu súdu v tomto prípade uplynie uplynutím zvyšku pôvodného funkčného obdobia predsedu súdu.
(11) Predseda príslušného okresného súdu podľa odseku 1 prerokuje návrh prvého rozvrhu práce mestského súdu do 15. novembra 2022 so sudcami súdov podľa odseku 5 a vydá prvý rozvrh práce mestského súdu do 15. decembra 2022.
(12) Nerovnomerná zaťaženosť sudcov mestského súdu podľa odseku 1, ktorá vznikne v dôsledku prechodu výkonu súdnictva podľa odseku 2 v agende tvoriacej prevažujúci obsah ich rozhodovacej činnosti vo veciach, v ktorých konanie začalo po 28. februári 2015 s výnimkou trestnoprávnej agendy, nie je dôvodom na prerozdelenie vecí podľa osobitného predpisu, odkaz 4), túto nerovnomernú zaťaženosť rieši predseda príslušného mestského súdu v rozvrhu práce úpravou rozsahu, v akom sú sudcom prideľované veci."
Poznámky pod čiarou k odkazom 4 a 5 znejú:
4) § 51 ods. 4 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
5) § 24 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov."
Navrhované ustanovenia § 18l ods. 4, 18m ods. 4 a 5 a § 18n ods. 11 nadobudnú účinnosť 1. júna 2022, čo sa zohľadní v ustanovení o účinnosti.
21. V čl. VII sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
„2. § 5 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3) Mestský súd má postavenie okresného súdu."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
22. V čl. VII sa za bod 2 vkladajú nové body 3 až 7, ktoré znejú:
„3. V § 15 ods. 1 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Na Mestskom súde Košice sa zriaďuje občianskoprávne grémium, obchodnoprávne grémium, trestnoprávne grémium a rodinnoprávne grémium."
4. V § 17 ods. 1 prvá veta znie: „Na krajskom súde sa zriaďuje občianskoprávne kolégium a trestnoprávne kolégium."
5. V § 39 odseky 1 a 2 znejú:
„(1) Predsedu súdu v čase jeho neprítomnosti alebo keď funkcia predsedu súdu nie je obsadená zastupuje v rozsahu jeho práv a povinností podpredseda súdu, ak na súde pôsobia viacerí podpredsedovia súdu, predseda súdu určí, v ktorých otázkach a v akom poradí ho podpredsedovia súdu zastupujú. Predseda súdu môže poveriť aj v iných prípadoch podpredsedu súdu, aby ho zastupoval v rozsahu jeho práv a povinností.
(2) Funkcia podpredsedu súdu sa zriaďuje na všetkých súdoch. Na okresných súdoch a krajských súdoch pôsobí jeden podpredseda súdu a na Mestskom súde Košice pôsobí podpredseda súdu pre občianskoprávnu agendu, obchodnoprávnu agendu, trestnoprávnu agendu a rodinnoprávnu agendu. Ak je to potrebné na zabezpečenie riadneho výkonu súdnictva, minister môže na návrh predsedu súdu vymenovať aj viac podpredsedov súdu."
6. Doterajší text § 40 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
„(2) Ak ide o funkciu podpredsedu súdu na Mestskom súde Košice, návrh predsedu súdu a rozhodnutie o vymenovaní podpredsedu súdu musí obsahovať aj označenie oblasti výkonu súdnictva, ktorú má podpredseda súdu riadiť."
7. § 42 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4) Povinnosti podľa odseku 3 vykonáva na Mestskom súde Košice popri predsedovi súdu aj podpredseda súdu v ním riadenej oblasti výkonu súdnictva, na tento účel je podpredseda súdu navrhovateľom v disciplinárnom konaní, ak ide o sudcu v ním riadenej oblasti výkonu súdnictva."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
23. V čl. VII sa za bod 3 vkladá nový bod 4, ktorý znie:
„4. V § 51 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: „Na príslušnom mestskom súde sa do rozvrhu služieb podľa § 50 ods. 2 písm. h) zaraďujú všetci sudcovia, ktorých prevažujúci obsah ich rozhodovacej činnosti tvorí trestnoprávna agenda."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
24. V čl. VII bod 4 v § 51b ods. 2 sa bodka na konci nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „tým nie je dotknuté prideľovanie alebo prerozdeľovanie vecí, v ktorých je miesto rozhodné pre založenie miestnej príslušnosti okresného súdu mimo obvodu pracoviska, týmto sudcom, ak je to potrebné z dôvodu zabezpečenia rovnomernej zaťaženosti sudcov okresného súdu."
25. V čl. VII bod 4 sa § 51b dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3) Ak je podľa odseku 1 vytvorený obvod pracoviska a ak je to potrebné z dôvodu zabezpečenia rovnomernej zaťaženosti sudcov okresného súdu, môžu byť veci, v ktorých je miesto rozhodné pre založenie miestnej príslušnosti okresného súdu v obvode pracoviska, prideľované všetkým sudcom okresného súdu, ktorí podľa rozvrhu práce vybavujú príslušnú hlavnú agendu."
26. V čl. VII bod 5 znie:
„5. V § 52 ods. 1 druhej vete sa na konci pripája čiarka a tieto slová: „ako aj zásadu špecializácie sudcov na hlavné súdne agendy s cieľom efektívneho výkonu súdnictva" a na konci sa pripája táto veta „Na Mestskom súde Košice zodpovedá za prípravu návrhu rozvrhu práce podpredseda súdu v ním riadenej oblasti výkonu súdnictva."
27. Čl. VII sa dopĺňa bodmi 6 až 14, ktoré znejú:
„6. V § 52 ods. 7 prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová „a v prípade Mestského súdu Košice aj s príslušným podpredsedom súdu".
7. V § 63 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Na Mestskom súde Košice vybavuje sťažnosti podpredsedu, podpredseda súdu v ním riadenej oblasti výkonu súdnictva."
8. V § 67 ods. 1 písm. a) sa na konci pripájajú tieto slová „alebo podpredsedom súdu podľa § 63 ods. 1".
9. V § 73 ods. 3 a § 78 ods. 3 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „to neplatí pre Mestský súd Košice."
10. V § 73 ods. 4 sa za slovo „pre" vkladajú slová „Mestský súd Košice a".
11. § 84 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
„(6) Predseda Mestského súdu Košice a riaditeľ správy Mestského súdu Košice vypracúvajú vecne odôvodnený návrh rozpočtu Mestského súdu Košice, ktorý môže obsahovať aj návrh rozpočtových priorít Mestského súdu Košice do 15. novembra roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa pripravuje rozpočet na nasledujúci rok. Návrh rozpočtu Mestského súdu Košice prerokuje minister s predsedom tohto súdu. Takto pripravené podklady k tvorbe rozpočtu Mestského súdu Košice predloží predseda tohto súdu v termíne do 31. decembra roka ministerstvu a súdnej rade."
12. V § 85 druhej vete sa za slová „na vedomie" vkladajú slová „predsedovi Mestského súdu Košice,".
13. V § 87 druhej vete sa za slová „krajského súdu" vkladajú slová „s výnimkou Mestského súdu Košice".
14. V § 88 ods. 1 druhej vete sa za slová „v súčinnosti s" vkladajú slová „predsedom Mestského súdu Košice a"."
28. Za čl. VII sa vkladajú nové čl. VIII až XIII, ktoré znejú:
„Čl. VIII
Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 353/2005 Z. z., zákona č. 520/2005 Z. z., zákona č. 198/2007 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 270/2008 Z. z., zákona č. 477/2008 Z. z., zákona č. 552/2008 Z. z., zákona č. 276/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 130/2011 Z. z., zákona č. 348/2011 Z. z., zákona č. 305/2013 Z. z., zákona č. 371/2014 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 117/2015 Z. z., zákona č. 282/2015 Z. z., zákona č. 389/2015 Z. z., zákona č. 390/2015 Z. z., zákona č. 437/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 291/2016 Z. z., zákona č. 315/2016 Z. z., zákona č. 377/2016 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 279/2017 Z. z., zákona č. 373/2018 Z. z., zákona č. 390/2019 Z. z., zákona č. 312/2020 Z. z., zákona č. 343/2020 Z. z., zákona č. 421/2020 Z. z., zákona č. 72/2021 Z. z., zákona č. 454/2021 Z. z. a zákona č. 111/2022 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. Za § 196 sa vkladá § 196a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠196a
Príslušnosť
(1) Na konanie podľa tohto zákona sú kauzálne príslušné:
a) Mestský súd Bratislava III pre obvod Krajského súdu v Bratislave,
b) Mestský súd Košice pre obvod Krajského súdu v Košiciach,
c) Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici,
d) Okresný súd Nitra pre obvod Krajského súdu v Nitre,
e) Okresný súd Prešov pre obvod Krajského súdu v Prešove,
f) Okresný súd Trenčín pre obvod Krajského súdu v Trenčíne,
g) Okresný súd Tmava pre obvod Krajského súdu v Trnave,
h) Okresný súd Žilina pre obvod Krajského súdu v Žiline.
(2) Na konkurzné konanie a reštrukturalizačné konanie, v ktorom sa má ustanoviť správca z oddielu špeciálnych správcov zoznamu správcov, sú kauzálne príslušné:
a) Mestský súd Košice pre obvody Krajského súdu v Košiciach, Krajského súdu v Prešove,
b) Okresný súd Žilina pre obvody Krajského súdu Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne, Krajského súdu v Žiline,
c) Okresný súd Nitra pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre, Krajského súdu v Trnave.
(3) Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní podľa
d) odseku 1 písm. c), f) a h) a odseku 2 je príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici,
e) odseku 1 písm. a), d) a g) je príslušný Krajský súd v Bratislave,
f) odseku 1 písm. b) a e) je príslušný Krajský súd v Košiciach.
(4) Na konanie podľa tohto zákona je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má dlžník bydlisko alebo sídlo.
(5) Príslušnosť súdu na konkurzné konanie a na reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi, ktorý je právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri, sa určuje podľa okolností, ktoré tu boli ku dňu, ktorý predchádza o šesť mesiacov deň podania návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo povolenie reštrukturalizácie.
(6) Súd, na ktorom prebieha konanie podľa tohto zákona, je príslušný aj na spory vyvolané osobitnou povahou konaní podľa tohto zákona, s výnimkou sporov o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov." Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ospravedlňujem sa.
"(7) Na konanie v sporoch o náhradu škody podľa § 11a je príslušný súd, ktorý vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, v ktorého mene mala byt' porušená povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, alebo súd, ktorý by bol príslušným na vyhlásenie konkurzu, ak by takýto návrh bol podaný.".
2. V § 197 sa vypúšťajú odseky 9 a 10. Doterajší odsek 11 sa označuje ako odsek 9.
3. Za § 206n sa vkladá § 206o, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠206o
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2023
Konania začaté a právoplatne neskončené do 31. decembra 2022 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. decembra 2022; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd."
Čl. IX
Zákon č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z. z. a zákona č. 396/2019 Z. z. sa mení takto:
V § 9 ods. 3 sa slová „Okresný súd Bratislava I" nahrádzajú slovami „Mestský súd Bratislava I".
Čl. X
Zákon č. 533/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia nespojená s odňatím slobody alebo probačné opatrenie na účely dohľadu v Európskej únii v znení zákona č. 396/2019 Z. z. sa mení takto:
V § 10 ods. 1 druhej vete sa slová „Okresný súd Bratislava I" nahrádzajú slovami „Mestský súd Bratislava I".
Čl. XI
Zákon č. 161/2013 Z. z. o odovzdávaní, uznávaní a výkone rozhodnutí o opatreniach dohľadu ako náhrade väzby v Európskej únii v znení zákona č. 396/2019 Z. z. sa mení takto:
V § 12 ods. 1 druhej vete sa slová „Okresný súd Bratislava I" nahrádzajú slovami „Mestský súd Bratislava I".
Čl. XII
Zákon č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 83/2019 Z. z. sa mení takto:
1. V § 7 odsek 4 znie:
„(4) Ak sa na vykonanie vyšetrovacieho úkonu uvedeného v európskom vyšetrovacom príkaze vyžaduje podľa právneho poriadku Slovenskej republiky príkaz súdu, na jeho vydanie je príslušný okresný súd podľa § 16 ods. 1 Trestného poriadku v obvode krajskej prokuratúry, ktorá zabezpečuje vybavenie európskeho vyšetrovacieho príkazu."
2. V § 36 ods. 1 sa slová „Okresný súd Bratislava I" nahrádzajú slovami „Mestský súd Bratislava I".
Čl. XIII
Zákon č. 11/2019 Z. z. o pravidlách riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia sa..." Ešte raz, pardon.
"Čl. XIII
Zákon č. 11/2019 Z. z. o pravidlách riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia sa mení takto:
V § 30 ods. 1 sa slová „Okresný súd Bratislava II" nahrádzajú slovami „Mestský súd Bratislava III"."
Nasledujúci článok sa primerane prečísluje.
Tieto články nadobudnú účinnosť 1. januára 2023, čo sa zohľadní v ustanovení o účinnosti.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vzhľadom na to, že prebieha spojená rozprava o dvoch parlamentných tlačiach o obvodoch súdov, okresných, krajských, mestských v Bratislave a Košiciach, ale takisto aj o správnych súdoch, dovolím si zároveň, keďže je to nevyhnutné, spraviť vzhľadom na znenie tohto pozmeňujúceho návrhu, ale takisto na odstránenie potenciálnych konfliktov medzi týmto návrhom a existujúcou tlačou 917, teda o návrhu zákona o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prečítať aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý sa týka tejto parlamentnej tlače. Ak dovolíte, začnem čítať tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Nech sa páči, už ste ho zdôvodnili, predpokladám, predtým.

Luciak, Michal, poslanec NR SR
To zdôvodnenie je predovšetkým, súvisí s potenciálnou kolíziou medzi... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Nech sa páči.

Luciak, Michal, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Čítajte, čas vám stojí, pretože už máte len priestor na prečítanie tohto pozmeňujúceho návrhu.
Nech sa páči.

Luciak, Michal, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Michala Luciaka k vládnemu návrhu zákona o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 917).
1. Čl. III sa vypúšťa.
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.
2. V čl. XI bod 1 znie:
„1. V § 5 odseky 1 a 2 znejú:
„(1) Sústavu súdov Slovenskej republiky tvoria súdy všeobecného súdnictva a súdy správneho súdnictva.
(2) Súdmi všeobecného súdnictva sú
a) okresné súdy,
b) krajské súdy,
c) Špecializovaný trestný súd,
d) Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd")."."
3. V čl. XI sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
„2. § 5 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3) Súdmi správneho súdnictva sú
a) správne súdy,
b) Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd")."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. XI sa vypúšťa bod 5.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
5. V čl. XI bod 26 znie:
„26. § 84 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
„(6) Predseda správneho súdu a riaditeľ správy správneho súdu vypracúvajú vecne odôvodnený návrh rozpočtu správneho súdu, ktorý môže obsahovať aj návrh rozpočtových priorít správneho súdu do 15. novembra roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa pripravuje rozpočet na nasledujúci rok. Návrh rozpočtu správneho súdu prerokuje minister s predsedom správneho súdu. Takto pripravené podklady k tvorbe rozpočtu správneho súdu predloží predseda správneho súdu do 31. decembra ministerstvu a súdnej rade."."
6. Čl. II body 1 a 3 až 13, čl. V až VII, čl. VIII bod 1, čl. IX body 1 až 5, čl. X až XIII nadobudnú účinnosť 1. januára 2023, čo sa zohľadní v ustanovení o účinnosti.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, to bol posledný bod môjho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu k tlači týkajúcej sa v tomto prípade návrhu zákona o zriadení správnych súdov.
Bol by som veľmi rád, pokiaľ by sme... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pán predsedajúci, ja ďakujem veľmi pekne za upozornenie, končím. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Tak ako som povedala v rozprave na minulej schôdzi, reformu súdnictva a jej časť - súdnu mapu - považujem za veľmi dôležitú. Ciele, ktoré majú byť reformou dosiahnuté, teda umožnenie špecializácie sudcov so zámerom zvýšenia kvality, efektivity a rýchlosti konania súdov a zvýšenie odolnosti voči korupčnému správaniu Slovensko potrebuje, zväčšovanie obvodov považujem za dobrú a potrebnú myšlienku, na okresnej úrovni ostane z 54 súdov zachovaných 33 obvodov s tým, že z ostatných súdov sa stanú pracoviská.
V tomto chcem zdôrazniť, že v návrhu zákona, ktorý bol predložený do prvého čítania, kežmarský súd, ani pracovisko, ani prokuratúra neboli. Všetci koaliční partneri, všetci poslanci, ako aj pani ministerka vedia, ako som bojovala za zachovanie minimálne pracoviska súdu v Kežmarku, rovnako ako aj za zachovanie okresnej prokuratúry, bolo niekoľko verzií, ktoré prichádzali do úvahy, rovnako mnohí vedia, že s viacerými návrhmi som nesúhlasila, nakoniec argumentovanie prevážilo.
Na záver mojej faktickej poznámky chcem povedať, že z pozmeňovacieho návrhu, ktorý kolega predniesol, pre Kežmarok vyplýva nasledovné: sídlom Okresnej prokuratúry Kežmarok ostane mesto Kežmarok a jej obvod bude naďalej tvoriť územný obvod okresu Kežmarok a sídlom Okresného súdu Poprad bude mesto Poprad a jeho obvod bude tvoriť územný obvod okresov Poprad a Kežmarok s tým, že Okresný súd Poprad bude mať pracovisko v meste Kežmarok.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, staré slovenské príslovie hovorí, že pomaly ďalej zájdeš, a tiež sa hovorí, že pomaly je lepšie ako rýchlo. Tento návrh reformy súdnej mapy s tými atribútmi, ktoré má dosiahnuť, samozrejme, je na stole a vo verejnosti už nejakú dobu, mnohé inštitúcie a mnohí jednotlivci diskutovali, ja chcem sa dotknúť diskusie na zastupiteľstve Žilinského samosprávneho kraja, aj v meste Liptovský Mikuláš boli prijaté uznesenia. A ja chcem poďakovať aj pani ministerke, aj predkladateľovi tohto návrhu, predkladateľom a, samozrejme, aj pánovi kolegovi Luciakovi, že akceptovali vôľu zastupiteľstva aj Žilinského samosprávneho kraja, aj uznesenie v meste Liptovský Mikuláš, myslím, že to je správne, že je to aj odôvodnené a že je to tak dobré.
Ďakujem pekne a predpokladám, že príde aj následne ku realizácii čerpania plánu obnovy, čo je teda, čoho podmienkou je aj schválenie tohto návrhu zákona alebo súdnej mapy, ak chceme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
No vidno, že ide naozaj o reformu, ktorá sa dlhodobo pripravovala, a samotný pozmeňujúci návrh je väčší a obsahovo obsiahlejší ako samotný návrh zákona, to je naozaj hodné takejto zásadnej a veľkej reformy, keď sa celý návrh zákona v zásade pozmeňujúcim návrhom v pléne na poslednú chvíľu celý mení a v zásade sa vracia do stavu, ktorý je dnes z hľadiska či už krajských súdov, alebo aj väčšine okresných súdov, pričom pani ministerka odôvodňovala teda ten pôvodný návrh, že jediný taký je efektívny, keď sa zredukujú súdy, a dnes zisťujeme, že v zásade sa nič z hľadiska reformy neudialo. Udialo sa len nejaké prerozdelenie špecializácie a všetko ostatné, všetko ostatné zostalo, takže toto považujem z hľadiska toho legislatívneho procesu za úplný nonsens pri takejto zásadnej reforme.
A vidieť to aj zo samotného toho pozmeňovacieho návrhu, že je robený zase na poslednú chvíľu, v chvate, a ja len chcem poukázať na to, čo som si stihol všimnúť za tú krátku chvíľu, kým bol tento návrh zákona, respektíve pozmeňovací návrh, ktorý mení celý návrh zákona, prečítaný. Keď si zoberiete hneď bod 2 a bod 3, tak v čl. I sa vkladajú nové body 1 až 5, ktoré znejú, a teraz sú tu vymenované a v čl. 3, teda bod 3 čl. I sa dopĺňa bodmi 3 až 8, ktoré znejú... Pôvodné znenie návrhu zákona má body len dva. Tak teraz ktoré body 3 až 8 sa menia? Tie z toho článku, z toho bodu 2, kde sa vkladajú nové body 1 až 5? Veď to spolu vôbec nehrá a tie jednotlivé ustanovenia si navzájom odporujú, takže ja som naozaj zvedavý ešte, jak sa s týmto legislatíva vysporiada.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážení páni poslanci, panie poslankyne, v nasledujúcich minútach idete roztrhať na kúsky zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a toto robí teda vládna koalícia na čele s pani ministerkou Kolíkovou, ktorá si v programovom vyhlásení vlády dala za cieľ čistotu legislatívneho procesu.
Podľa zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, konkrétne podľa § 69, spôsob tvorby zákonov, podrobnosti o postupe pri ich príprave, predkladaní a prerokúvaní a o ich forme úpravy a legislatívne pravidlá, ktoré schváli Národná rada uznesením.
Legislatívne pravidlá sú pre navrhovateľa zákona záväzné, hovorí rokovací poriadok. Podľa legislatívnych pravidiel, konkrétne čl. 10, postup pri prerokovaní návrhu zákona v Národnej rade a jej výboroch upravuje zákon o rokovacom poriadku v § 67 až § 90 zákona o rokovacom poriadku. Podľa § 73 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku, ak Národná rada neprijme uznesenie podľa ods. 3, znamená to, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona, to znamená inými slovami, ak sa Národná rada Slovenskej republiky uznesie, že neprerokuje návrh zákona v druhom čítaní, znamená to, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Tak sa stalo v prípade návrhov zákonov, a to vládneho návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami, obvodmi krajských súdov (tlač 850), ďalej vládneho návrhu zákona o zriadení Mestského súdu Bratislava a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 848) a vládneho návrhu zákona o zriadení Mestského súdu Košice a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 847).
Tieto tri návrhy zákonov sa v prvom čítaní Národnej rady Slovenskej republiky, dňa 17. februára 2022 Národná rada rozhodla, že podľa § 73 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku nebude pokračovať v rokovaní o týchto vládnych návrhoch zákonov, a to uzneseniami Národnej rady Slovenskej republiky č. 1278, 1279 a 1280. Podľa § 96 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, ak Národná rada návrh zákona neschválila, nový návrh zákona v tej istej veci možno podať najskôr o šesť mesiacov od dňa neschválenia návrhu zákona.
Podľa stanoviska Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky k postupu podľa zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, o vzťahu k § 96 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku zo 16. mája 2011 sa hovorí: Uplatnenie temporálneho obmedzenia zákonodarnej iniciatívy podľa § 96 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku nie je podmienené predložením formálne aj obsahovo totožného návrhu zákona, ale predložením nového návrhu zákona v rovnakej veci, akú upravoval návrh zákona, ktorý Národná rada Slovenskej republiky neschválila. Pojem "v tej istej veci" je pre účely § 96 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku potrebné vykladať tak, že "tou istou vecou" sa rozumejú tie isté právne vzťahy, ktoré upravoval neschválený návrh zákona. Pri posudzovaní, či ide o tie isté právne vzťahy, a teda o tú istú vec, je potrebné prihliadnuť najmä na to, či je totožným predmet dotknutých návrhov zákonov. To hovorí stanovisko ústavnoprávneho výboru.
Aj keď zákon o rokovacom poriadku expressis verbis pojednáva o konflikte dvoch návrhov zákonov, účelom tohto ustanovenia, ako vyplýva aj zo stanoviska ústavnoprávneho výboru, je, aby v predmetnej lehote neboli opätovne podávané návrhy v tej istej veci, teda aby Národná rada Slovenskej republiky nerokovala v určenej šesťmesačnej lehote o návrhoch v tej istej veci, hoc aj inak upravenej, ale stále upravujúc tie isté právne vzťahy. Per analogiam z hľadiska účelu tejto právnej úpravy je v rovnakom postavení, či ide o samotný návrh zákona, alebo o pozmeňujúci návrh. Výklad zákona o rokovacom poriadku v tom zmysle, že sa toto ustanovenie vzťahuje len výlučne na návrh zákona ako taký, je podľa môjho názoru ohýbaním práva, flagrantným a bezprecedentným obchádzaním účelu a zmyslu príslušného ustanovenia zákona o rokovacom poriadku, kde pri takomto výklade by akýkoľvek zamietnutý návrh zákona mohol byť v zásade predmetom pozmeňovacieho návrhu k inému návrhu zákona a poprel by sa kompletne účel a zmysel tohto obmedzenia v § 96 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, zhodne s judikatúrou Ústavného súdu Českej republiky, Ústavný súd pripomenul, že porušenie noriem ústavného procesu pred Národnou radou je v prípadoch hrubého a svojvoľného nerešpektovania pravidiel zákonodarného zboru zásadne spôsobilé vyústiť do rozporu prijatého zákona s ústavou. Majú byť teda dodržané všetky základné záruky riadneho legislatívneho procesu v právnom štáte, vzťahuje sa to najmä na proces schvaľovania zákona v pléne Národnej rady, t. j. aby sa nekonalo v procese prijímania zákona svojvoľne, hovorí Ústavný súd, napríklad plénum Ústavného súdu 48/2003, obdobne plénum Ústavného súdu 14/2014. Ústavný súd vo svojom rozhodnutí z pléna Ústavného súdu 29/2005 hovorí, zdôraznil aj to, že nerešpektovanie zákonom ustanovených pravidiel legislatívneho procesu môže mať v konkrétnom prípade v konečnom dôsledku nielen nezanedbateľný vplyv na celkovú kvalitu schváleného zákona, čo vidíme aj pri tomto pozmeňujúcom návrhu, ale môže sa stať aj dôvodom, ktorý spôsobí neústavnosť zákona ako celku, pričom poukázal aj na judikatúru Ústavného súdu Českej republiky.
Je zrejmé, že len v procesne bezchybnom procese je možné zabezpečiť zákony a ústavne súladný výsledok, takže čistote rozhodovacieho procesu je potrebné poskytnúť dôraznú ochranu. Zákonodarný zbor je povinný rešpektovať pravidlá svojej legislatívnej činnosti, ktoré si sám pre seba zakotvil zákonom, v našom prípade zákonom o rokovacom poriadku.
V demokratickom štáte politické rozhodnutia vychádzajú z vôle väčšiny, vyjadrené slobodným hlasovaním, čím sa zaisťuje ústavná legitimita a legalita prijatého rozhodnutia, ktoré je relevantné v priebehu zákonodarného procesu, vytvárajú, takže ochrana skôr prijatých rozhodnutí predstavuje jednu zo záruk ústavnosti, ktorá vylučuje svojvoľné rozhodovanie. Platí zásada, ktorá bráni vzniku potenciálneho nebezpečenstva uzurpácie moci, že okamih, kedy rozhodovací proces v danej fáze zákonodarného procesu prijatím rozhodnutia nezvratne skončil, je významný pre legalitu prijatého rozhodnutia a takto daná hranica je ústavne neprekročiteľná. Inak povedané, prekročenie z hraníc nezmeniteľnosti prijatého rozhodnutia, v našom prípade uznesenia o tom, že sa nebude pokračovať v rokovaní o týchto návrhoch zákonov, je porušením ústavnosti parlamentom, lebo uznesenie zákonodarného zboru je rozhodnutím obsahujúcim v danej procesnej fáze výrok o konečnej platnosti.
Prijatím uznesenia, že sa nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona o zriadení mestských súdov v Bratislave a Košiciach, o zmene sídiel odvolacích krajských súdov je daná zákonná prekážka pre nezmeniteľnosť prijatého uznesenia akýmkoľvek spôsobom v legislatívnom procese rokovať o tomto návrhu v druhom čítaní. Postup zákonodarcu pri dôslednom rešpektovaní ústavného princípu legality štátnej moci podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bude preto dodržaný len realizáciou oprávnenia rokovať o novom návrhu najskôr po uplynutí uvedeného šesťmesačného obdobia. Splní sa tak príkaz čl. 2 ods. 2 ústavy, lebo sa umožní konať len zákonom ustanoveným spôsobom. Odlišný postup preukazuje hrubé a svojvoľné nerešpektovanie pravidiel zákonodarného procesu neprípustným konaním, pre ktoré sa nespĺňajú ústavné garancie legitímneho a legálneho zákonodarného procesu, takže dochádza potom k rozporu prijatého zákona s ústavou.
Čiže to je z hľadiska § 96 ods. 3 a šesťmesačnej lehoty na prijatie návrhu zákona v tej istej veci, ako som povedal, z účelu a zmyslu tohto ustanovenia je jedno, či je to samotný návrh zákona, alebo či je to pozmeňujúci návrh. Tu nie je možné vychádzať z expressis verbis, ale z účelu a cieľu, cieľa tejto právnej úpravy, ktorú upravuje zákon o rokovacom poriadku, podľa môjho názoru.
Ďalším problémom pri tomto návrhu zákona vzhľadom na pozmeňujúci návrh je podľa môjho názoru rozpor s § 94 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Podľa tohto ustanovenia pri prerokovaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokovaním, s prerokúvaným návrhom zákona. Ak podaný návrh nespĺňa náležitosti podľa predchádzajúcej vety, predsedajúci nedá o ňom hlasovať, o námietke poslanca, ktorý návrh podal, proti tomuto rozhodnutiu rozhodne Národná rada bez rozpravy. Vzhľadom k skutočnosti, že predmetný pozmeňujúci návrh rieši aj sídla a obvody krajských súdov, ktoré nesúvisia priamo so sídlami okresných súdov, môžme tento návrh považovať za tzv. prílepok, teda za návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokovaným návrhom zákona, ako taký je neprípustný a predsedajúci o ňom nedá hlasovať.
Pán predsedajúci aj pán spravodajca, prosím o vzatie uvedeného na vedomie. Tu by som chcel poukázať aj na to, že pán poslanec Luciak, ktorý predkladal pozmeňujúci návrh, sám hneď v bode 1 tohto pozmeňujúceho návrhu povedal, že sa mení názov tohto návrhu zákona, kde sa vypúšťa slovo okresných, že tým len sám priznal to, že v prípade tohto pozmeňujúceho návrhu ide o prílepok, pretože sa neupravuje to, čo upravoval pôvodný návrh zákona, to znamená len okresné súdy, ale že sa tu aj dopĺňajú ustanovenia krajských súdov, ktoré boli predtým v úplne inej právnej úprave, teda netýkajú sa tohto návrhu zákona v pôvodnom znení.
Z argumentácie Ústavného súdu vyplýva, že ústavný princíp legality štátnej moci vyjadrený v čl. 2 ods. 2 ústavy hovorí o viazanosti štátnych orgánov ústavou a zákonmi. Štátne orgány nie sú oprávnené konať, ak ich na to nesplnomocnil zákon, a ak konajú, sú povinní konať iba spôsobom, ktorý ustanovuje zákon.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec, máte to na dlhšie?

Susko, Boris, poslanec NR SR
Áno, samozrejme.

Vytvoriť hlavičku
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Takže, keďže máme ešte jednu minútku, tak vás poprosím, ak ju chcete vyplniť, vyplňte, ak nie, tak radšej vás nechám vystúpiť už v celosti. Dobre? (Reakcia rečníka.)
Takže prerušujem rokovanie o tomto bode, zároveň chcem informovať, že po pánovi poslancovi, keď dohovorí zajtra, keď budeme pokračovať v rokovaní o tomto bode, sa prihlásila pani navrhovateľka, pani ministerka. (Reakcia ministerky.) Faktickou nemôžete teraz, až po skončení. Takže pani ministerka sa vzdáva svojho slova a bude pokračovať po pánovi Suskovi pán poslanec Šeliga.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prerušujem teda rokovanie o tomto bode programu a zároveň uzatváram dnešný rokovací deň. Ďakujem za spoluprácu a prajem vám pekný večer a vidíme sa zajtra ráno o deviatej hodine. Dovidenia.

(Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.)

Ďakujem pekne za slovo.
Včera som hovoril o tom na záver schôdze, prečo si myslím, že z hľadiska procesného tento návrh nespĺňa predpoklady na to, aby sme o ňom mohli rokovať.
K tejto téme už poviem len jednu poslednú poznámku, a to citát z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že "aj keď je zákonodarná iniciatíva výborov Národnej rady ich legitímnym právom, doplnenie ustanovení zásadného charakteru do návrhov zákonov pri ich prerokovaní v Národnej rade, ktoré okrem iného zasahujú do oblastí, ktoré predkladatelia pôvodným návrhom zákona neupravovali, je hrubým nerešpektovaním účelu a princípu legislatívneho procesu. Využívanie iniciatívy poslancov takýmto spôsobom je spravidla snahou o obchádzanie medzirezortného pripomienkového konania, keď možno očakávať, že navrhovaná legislatívna zmena vyvolá masívny odpor a množstvo zásadných pripomienok." Toľko hovorí Ústavný súd, je to z rozhodnutia pléna Ústavného súdu 14/2014. Čiže toľko k tejto procesnej stránke tohto návrhu.
A teraz vecne vôbec k tejto reforme justície, osobitne teda k tzv. súdnej mape. Návrh prešiel od svojho vzniku viacerými zmenami, tzv. verziami, pričom ani k jednej verzii neprebehla normálna odborná diskusia, najmä s pracovníkmi justície. Pani ministerka síce hovorí inak, ale keď sa opýtate pracovníkov v justícii, či už sudcov, alebo iných zamestnancov súdov, drvivá väčšina z nich vám povie, že nebola žiadna diskusia s nimi, že pani ministerka len simulovala nejakú odbornú diskusiu, ale konkrétne k žiadnej nedošlo a pripomienky v rámci MPK neboli vôbec akceptované a to bez riadneho vyhodnotenia.
To, že tento návrh hlavne v tejto finálnej verzii nemá nič spoločné s nejakou koncepciou a zabezpečovaním cieľov a účelu reformy, je dané už len tým, že tento výsledný produkt, návrh je výsledkom tlaku lobistických skupín a nie odôvodnenej koncepcie. Licituje sa tu na koaličných stretnutiach o tom, ktorý súd zostane a ktorý nie, čisto lobisticky, bez akéhokoľvek rozumného, logického zdôvodnenia z hľadiska cieľov reformy, teda zefektívnenia a zrýchlenia súdnych konaní s cieľom zabezpečenia lepšieho prístupu občanov k súdu.
A tu nemám na mysli len lobistické skupiny v pejoratívnom význame, ale reálne lobovali za zachovanie jednotlivých okresných či krajských súdov aj mestá a obce, koaliční partneri, ale aj samotní koaliční poslanci. Čo je pochopiteľné, keďže sa blížia komunálne voľby a každý sa chce zapáčiť svojim voličom vo svojom regióne. Nakoniec to ukazuje aj to, že z pôvodného návrhu, kde mali byť tri krajské súdy, zostáva všetkých osem krajských súdov podľa včera predloženého pozmeňujúceho návrhu.
Poukazuje na to aj samotný legislatívny proces, keď sa tento návrh opakovane prekladal z termínu na termín, lebo koaliční poslanci a koalícia ako taká nebola dohodnutá na konečnom znení návrhu, hlavne však na tom, ktoré okresné či krajské súdy sa zrušia, ktoré zostanú, ktoré menšie súdy budú v obvode ktorých sídelných súdov. A čo je najdôležitejšie, nie z pohľadu efektivity a koncepcie rozvoja justície, ale podľa toho, čo sa komu podarilo prelobovať, presadiť v rámci koaličnej rady. Je to hanba, ako sa robí reforma justície. Samotná príprava, ale potom aj prvé a druhé čítanie.
A teda chcel by som sa spýtať pani ministerky, na základe čoho je teda výsledok tohto návrhu v zmysle tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý bol podaný včera, keď ste tvrdili v predchádzajúcich verziách, že to je najlepšie riešenie a jediné možné, tak ako vám teda vyšlo, že nie to pôvodné, ale toto, ktoré bolo včera predložené v pozmeňujúcom návrhu, je najoptimálnejšie, čo zabezpečí najlepšiu efektivitu súdnych konaní? Z akej analýzy ste pri tom vychádzali? Aké dáta ste zohľadnili? Kde máme takúto analýzu k výslednému návrhu, ktorý je teda dramaticky odlišný od toho, aký bol pôvodný návrh predložený do Národnej rady? Ako, na základe čoho viete, že koľko súdov má zostať, koľko sudcov a ostatného personálu má zostať na príslušných súdoch, keď ste nedokončili projekt váženia vecí, ktorý ako jediný mal tieto dáta poskytnúť a práve ktorý bol základom na reformu justície v iných krajinách a ktorý bol aj odporúčaním Európskej komisie pre efektívnu justíciu, ako sa má robiť reforma súdnictva, na základe výsledkov čoho majú byť najmä stanovené počty sudcov na jednotlivých súdoch, agendy, rozdelenie agiend a súdov ako takých? Prečo ste povedali sudcom, že tento projekt nie je treba k tejto reforme a že sa bude robiť neskôr? Neposkytol by práve tento projekt najlepšie dáta s najlepšou výpovednou hodnotou na to, aby sa naozaj zefektívnili súdne konania?
Otázkou je, na základe čoho ste stanovili práve takúto špecializáciu na súdoch. Nebola by možno treba užšia špecializácia napríklad v civilnej oblasti? Nebola by práve váha vecí, to znamená naozaj výsledok tohto projektu, tá, ktorá by ukázala, koľko je potrebných sudcov na jednotlivé agendy, koľko súdnych tajomníkov, koľko ďalšieho administratívneho aparátu, či by sa niektoré činnosti nemali presunúť zo sudcov práve na iných odborných pracovníkov súdov? Koľko je potrebných finančných prostriedkov na jednotlivé súdy, koľko je potrebných tabuľkových miest?
V Nemecku napríklad majú tieto veci rozpočítané na minúty podľa špecializácie vrátane finančného zabezpečenia jednotlivých súdov a agend. Nebola by toto cesta, pani ministerka, ako zabezpečiť efektívnejšiu justíciu a nie sa tu hrať o to, ktorý súd kde zostane a ktoré budú v obvodoch ktorých? Veď to už je smiešne. Toto naozaj nie je reforma. Je to len nejaká reorganizácia súdnej agendy.
Teraz by som sa chcel venovať konkrétne tomuto, konkrétne tomuto návrhu. Keďže zostalo, zostalo osem krajských súdov, tak ako je to, tak ako je to dnes, oproti teda pôvodnému návrhu, ktorý bol teda dramaticky odlišne iný, kde sa rozdelila kauzálna príslušnosť v jednotlivých veciach na jednotlivé krajské súdy, pričom sa rozdelila napríklad aj agenda v rodinných veciach, resp. v poručenských veciach. Hovorili ste o tom, že táto agenda je najmenšia. No ja sa chcem spýtať, že kto povedal, že je najmenšia. Pretože ja pokiaľ som tieto otázky diskutoval so sudcami, tak tvrdia, že to vôbec nie je pravda, že táto agenda vôbec nie je, nie je najmenšia. Na krajských súdoch sa opakovane pojednávajú veci napríklad ohľadne výživného a podobne, kde práve v týchto veciach rodinných a poručenských by mal byť súd najbližšie k občanovi. Veď zoberme si napríklad, matka s tromi deťmi pôjde z okrajovej dediny Trenčianskeho kraja na odvolacie konanie do Žiliny, opakovane sa bude pojednávať o výživnom, budú vznikať vôbec problémy s logistikou, budú stúpať náklady na takéto trovy konania na takéto súdne pojednávanie pre jednotlivé dotknuté, dotknutých účastníkov konania. Aká je to vlastne reforma, keď teda zostali všetky krajské súdy a len sa prerozdelila kauzálne príslušnosť?
Pokiaľ hovoríme o tom alebo pokiaľ sa v návrhu hovorí o tom, že jednotlivé senáty môžu vycestovať za účastníkmi konania v rodinnoprávnej agende, pani ministerka, sama dobre viete, že toto je utópia. Veď to máme aj dnes, že sa môže pojednávať aj mimo sídla súdu a mimo budovy súdu a že sa to aplikuje len vo väzobných veciach, v ostatných veciach sa táto možnosť vôbec nevyužíva. Nevyužíva sa preto, pretože je to naozaj veľmi komplikované. Takýto sudca si bude musieť so sebou zobrať zapisovateľa. Je problém s registrom, je problém s prístupom do elektronického spisu a tak ďalej. To sú veci praktické, ktoré vôbec tento návrh nerieši. A to nie je také jednoduché, že sudca si zoberie do ruky pod pazuchu nejaký zväzok a ide do nejakého iného mesta pojednávať. To má ďaleko viac komplikácií, ktoré sú s tým spojené a ktoré sú vôbec neni vyriešené a nie je to také jednoduché ani vyriešiť.
A okrem toho, keď hovoríme o tom, že táto reforma, v úvodzovkách reforma, má prispieť k zrýchleniu a zefektívneniu konaní, no tak akým spôsobom sa tu zrýchlia a zefektívnia konania, keď takto sudca vybaví jednu vec za deň, kde keby pojednával v svojej pojednávacej miestnosti na svojom súde, tak možno vybaví v ten deň desať vecí.
Čiže z tohto pohľadu si myslím, že je to úplne, úplne zle rozdelené a celá kauzálna príslušnosť nevychádza zo žiadnej analýzy žiadnych dát, ktoré by potvrdzovali, že takéto niečo zefektívni činnosť, činnosť justície, čo je cieľom samotnej reformy. Keď si pozriete dôvodovú správu k pôvodnému návrhu zákona, tak jednotlivé ciele tejto reformy sú práve zefektívnenie a zrýchlenie súdnych konaní, čo toto určite neprinesie.
Ďalšia vec sú, ktoré zavádza táto novela, sú online rokovania. Online rokovania, ktoré takisto prinášajú so sebou množstvo problémov a je otázka, akým spôsobom budú vyriešené napríklad internetové spojenie, kvalita tohto internetového spojenia, prerušenie internetového spojenia pri online pojednávaní. Ďalej overenie totožnosti, ochrana osobných údajov, okrem toho zásada, zásady konania základné, ktorými sú ústnosť priamo za verejnosť, ako sa zabezpečí pri online rokovaniach.
Ďalšia vec je výchovný účel samotného súdneho konania. Veď keď si pozrieme teóriu vôbec práva, tak jedným zo základných účelov konania je aj výchovný účel, to znamená, aby keď aj príde verejnosť na tieto pojednávania, tak sa vzdelávala v rámci, v rámci týchto konaní a učila sa na iných prípadoch, nie na svojich vlastných. Z tohto pohľadu tieto online pojednávania absolútne neplnia tento účel a podľa môjho názoru budú prinášať ďaleko väčšie problémy ako úžitok a zefektívnenie konania.
Okrem toho je zásadný rozdiel medzi jednotlivými agendami – civilnou, trestnou, poručenskou, resp. pracovnoprávnou, kde v mnohých týchto prípadoch ten sudca potrebuje účastníkov aj vidieť naživo, vidieť ich mimoverbálne prejavy počas tohto konania a podobne, čo pri online konaniach teda absolútne, absolútne nie je, nie je možné.
No a ďalšia vec je, ako ste dospeli, pani ministerka, že prečo majú byť na jednotlivých napríklad správnych súdoch tridsiati sudcovia. Z čoho vyplýva táto analýza? (Reakcia ministerky.) No, hovorí sa o tom, že by mali byť tridsiati sudcovia, nie, na jednotlivých súdoch.
Ďalšia vec je, ďalšia vec sú trestné konania. V Bratislave napríklad je otázka, akým spôsobom pri zlúčení súdov, pri teda zriadení mestských súdov, či sa bude zlučovať register. Dnes v trestných konaniach jednotlivé spisy majú svoje označenie, ktoré sú totožné na jednotlivých súdoch a sú rozlišované podľa jednotlivých súdov. To znamená, bude sa zlučovať register alebo nebudú, nebude sa zlučovať register, keď bude mať byť jednotná agenda, keď bude mať byť jednotný rozvrh prác?
Ďalej pripojovanie spisov. Hovorilo sa o tom, že veď v Bratislave to nie je problém, len častokrát treba pripojiť spisy aj z iných miest nielen v rámci Bratislavy. Čiže toto sú všetko ďalšie problémy, ktoré táto novela prostredníctvom tohto pozmeňujúceho návrhu prináša.
Nakoniec je otázka, pokiaľ teda je zlúčená rozprava, aj k zákonu o správnych súdoch, nakoniec je otázka, načo vlastne sa zriaďujú tri správne súdy. Ono to malo svoju logiku v pôvodnom návrhu, kedy mali vzniknúť tri krajské súdy a tri špecializované, pardon, tri správne súdy, ale keďže ostáva podľa tohto pozmeňujúceho návrhu predloženého včera osem krajských súdov, tak sa pýtam, načo potrebujeme zriaďovať tri ďalšie správne súdy. Veď jednoducho by sa to dalo urobiť tak, že na každom krajskom súde alebo na vybraných krajských súdoch, keby ste nechceli na krajskom, sa môžu, môžu zriadiť správne kolégiá, ktoré budú rozhodovať v rámci príslušných krajských súdov. Veď teraz po tejto, po tomto pozmeňujúcom návrhu nemá absolútnu logiku, aby vznikali ďalšie správne súdy s celou ďalšou agendou, či už ide o celé obslužné súvislosti, personalistiku, mzdy a tak ďalej, ktoré sú v súčasnosti zavedené na krajských súdoch. A teraz to bude musieť vzniknúť celé nanovo, pričom to nemá, nemá žiadnu efektivitu, žiadnu hospodárnosť v týchto konaniach, tak ako je to napríklad v Českej republike. V Českej republike takisto majú Najvyšší správny súd, ale jednotlivé správne súdy na krajskej, resp. okresnej úrovni nie sú. Čiže takisto sú vytvorené len kolégiá na jednotlivých príslušných existujúcich súdoch a funguje to úplne, úplne normálne.
Čiže toto sú otázky úplne také základné. Z hľadiska času už asi nie je, nie je možné ísť do väčších detailov.
A na záver už len poviem, že pokiaľ teda ide o samotnú reformu tzv. súdnej mapy, tak tak ako všetky zásadné reformy v rezorte justície sa v tomto volebnom období robia tieto veľmi neštandardným legislatívnym procesom – buď v skrátenom legislatívnom konaní, alebo poslaneckými návrhmi – bez riadneho medzirezortného pripomienkového konania, alebo – ako v tomto prípade – pozmeňovacími návrhmi v pléne Národnej rady na poslednú chvíľu bez možnosti akejkoľvek odbornej diskusie k týmto pozmeňovacím návrhom, pretože za dvanásť hodín, odkedy bol tento návrh predložený a odkedy, dokedy budeme o ňom, resp. o ňom rokujeme a budeme hlasovať, nie je možné absolvovať žiadne, žiadne nejaké relevantné odborné diskusie k tomu. Čiže na poslednú chvíľu, bez akejkoľvek verejnej diskusie, len z pozície moci, silou koaličnej väčšiny, úplne cez mŕtvoly, ohýbaním práva, bez všetkých princípov demokratického legislatívneho procesu, so známkami svojvôle.
Ďakujem pekne.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Susko, tak ako sme u vás zvyknutí, naozaj tá rozprava bola posadená iba na základe úplných relevantných faktov a vysokej odbornosti, za čo veľmi pekne ďakujem. Mne tiež nie je veľmi jasné, hoci som mimo právnického prostredia, že prečo sa ideme zase baviť o reforme súdov, o reforme súdnej mapy, keď z pôvodnej reformy naozaj nezostalo, pani ministerka, zhola nič, zhola nič. Jednoducho tri krajské súdy sa nám preklopili, naspäť nám zostáva osem krajských súdov, akurát sa nám tam znižujú obvody, respektíve zlučujú obvody a ja do dnešného dňa nerozumiem, prečo si niektorí vládni poslanci dokázali u vás vylobovať to, aby zostal napríklad zachovaný Okresný súd v Starej Ľubovni na úkor Okresného súdu v Kežmarku, a prečo napríklad taký chudobný región, ako je Svidník, nemohol ostať zachovaný, kde je tam okolo 50-tisíc obyvateľov, ak by ste k tomu pridružili ešte aj oblasť Medzilaboriec a tri okresy, ako je Stropkov, Svidník, Medzilaborce, mohlo pokojne zostať do tej vašej tridsaťtrojky. Čiže tri najchudobnejšie regióny v rámci možno Prešovského samosprávneho kraja ste porozdeľovali takým nesystematickým a takým chaotickým spôsobom, že či už odborná verejnosť, alebo aj ľudia, ktorí žijú v týchto regiónoch, sú nieže pobúrení, ale jednoducho toto počínanie ministerstva spravodlivosti im jednoducho hlava neberie.
Ak sa ideme baviť o tom, že prečo vlastne táto reforma má byť, tak ľudia, ktorí do tejto problematiky vidia, tak v tomto majú úplne jasno. Pretože na tejto celej vašej reforme, ktorú môžem naozaj smelo nazvať deformou, stojí to, že či dostanete peniaze z plánu obnovy a odolnosti, alebo nie. Čiže nastavili ste si latku príliš vysoko a potom ste túto latku museli stále, stále znižovať. Čiže táto jednoducho vaša reforma súdnej celej mapy je úplne zlá.