65. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám predstavil návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony.
Čl. I zákona Národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 306/1992, tak ako je uvedené ďalej v čl. I.
1. Za § 2d sa vkladá § 2e, ktorý znie:
㤠2e
(1) Do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky pozemky v správe Slovenského pozemkového fondu nachádzajúce sa v zastavanom území obce.
(2) Pozemky uvedené v odseku 1 prechádzajú do vlastníctva obcí, na území ktorých sa nachádzajú.“
2. Za § 14d sa vkladá § 14e, ktorý znie:
㤠14e
(1) Odovzdávajúci subjekt, ktorý do dňa prechodu majetku Slovenskej republiky mal tento majetok v správe, ktorý podľa § 2e tohto zákona prechádza na obce, spíše písomný protokol s príslušnou obcou o odovzdaní tohto majetku najneskôr do troch mesiacov odo dňa prechodu. Protokol obsahuje presné vymedzenie odovzdávaného majetku podľa osobitného zákona. Protokol podpisuje štatutárny orgán subjektu, ktorý mal v správe majetok, ktorého vlastníctvo prechádza podľa tohto zákona na obec a štatutárny orgán obce.
(2) Obce sú povinné do šiestich mesiacov odo dňa podpísania protokolu podľa odseku 1 podať na príslušnom katastri nehnuteľností návrh na zápis vlastníckeho práva k tomuto majetku podľa osobitných zákonov.
(3) Majetok Slovenskej republiky uvedený v § 2e ods. 1 prechádza do vlastníctva obcí dňom účinnosti tohto zákona.“
Čl. II
Zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách následne, ako je uvedené v čl. II.
§ 34 sa dopĺňa ods. 25, ktorý znie:
„(25) Pozemkový fond prevedie pozemok vo vlastníctve štátu do vlastníctva obce, pokiaľ tak stanoví osobitný predpis23hj).
Poznámka pod čiarou k odkazu 23 hj znie:
„23hj) Zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí.“
Čl. III
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. novembra 2022.
Ďakujem, pán predsedajúci. Následne by som sa prihlásil do rozpravy.

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 10. júna 2022 a gestorský výbor do 13. júna 2022.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, predkladáme tento návrh zákona o majetku obcí, ktorý môže výrazne zdynamizovať život v mestách a obciach na Slovensku. Samospráva už viac ako 30 rokov sa snaží vysporiadať vlastnícke práva k pozemkom, ktoré tvoria brzdu rozvoja obcí a miest. Rôzne pokusy boli aj v minulosti, kedy sa z dielne rôznych koaličných strán navrhovali zákony, ako vysporiadať tieto vlastnícke práva. Žiaľ, doteraz neúspešne.
Verím, že pristúpime k tomuto návrhu konštruktívne, pretože ide o zákon, kde nie je miesto na politický súboj, kde nie je miesto na zbytočné politikárčenie alebo hľadanie si nejakých osobných záujmov. Obce nepoznajú koalície ani opozície. Obce a mestá poznajú len dobré a zlé riešenia.
V poslednom období samospráva ukázala svoje opodstatnenie a výrazne nielen finančne, materiálne aj ľudsky pomohla zvládnuť či už koronakrízu, alebo v súčasnosti aj utečeneckú krízu v súvislosti s vojnou na Ukrajine, čo sa prejavilo aj na dôvere občanov. Samospráve dôveruje viac ako 80 % občanov, ktorí žijú v mestách a obciach.
Aby som možno objasnil pojem, čo sú mestá a obce alebo samospráva, niekedy sa to berie ako entita. Nie, to sú ľudia, ktorí žijú v týchto obciach a mestách. To znamená, ak hovorím o samospráve, hovorím o občanoch Slovenskej republiky, hovorím o občanoch, ktorí žijú v mestách a obciach, pretože ten život sa ich bytostne dotýka.
Uvedomujem si aj politický zápas, ktorý tu prebieha medzi koalíciou a opozíciou, avšak sú témy, pri ktorých by sme sa mali spojiť a hľadať konštruktívne riešenia, pretože sa týkajú všetkých. Týkajú sa nielen primátorov a starostov z koaličných strán, ale týkajú sa aj starostov a primátorov z opozičných strán.
Mal som možnosť s mnohými z nich rozprávať. A môžem vás uistiť, že som dostal od nich plnú podporu, aby tento zákon, ktorý je predložený, bol schválený, pretože pomôže všetkým. A očakávajú plnú podporu aj od koaličných poslancov, ako aj od opozičných. Tu je rozdiel, že sú zákony, ktoré jednoducho poznajú apolitickosť. Všetci v samospráve momentálne narážame na problém s vysporiadaním pozemkov. Nemôžu sa upraviť cintoríny, nemôžu sa revitalizovať parky, postaviť nové telocvične, napĺňať ideu regionálneho rozvoja, rozvoja miest a obcí a práve pozemky, ktoré sú v správe štátu, hovoríme niekedy o 1 m2, niekedy o 10, možno 100 m2, ktoré sú v celom zastavanom území, robia veľkú prekážku, pretože ak chcete niečo opraviť, rekonštruovať alebo postaviť, musíte mať súhlas všetkých vlastníkov.
Tu treba povedať, že v súčasnosti tieto pozemky sú v správe Slovenského pozemkového fondu. Rada Slovenského pozemkového fondu bola kreovaná len teraz, to znamená, všetky žiadosti, ktoré sú na stole, to množstvo stoviek, možno tisícov žiadostí dodnes nie sú vysporiadané. To je tá brzda rozvoja, pretože nie sú ani súhlasy s vecnými bremenami, nie sú súhlasy s odpredajmi pozemkov, nie sú súhlasy, ako ďalej narábať. Preto všetky tieto projekty, o ktorých hovoríme, o škôlkach alebo hovoríme, prečo nestoja nám škôlky, prečo nestoja nám ihriská, to je ten problém. Pretože sú brzdení práve vysporiadaním aj majetkových pomerov. To sú tie malé metre štvorcové, ktoré jednoducho je problém. Tento zákon odstraňuje tento problém na dobro a 30 rokov sa to snaží samospráva so štátom vysporiadať. Stačí zmena týchto dvoch paragrafov a je po probléme.
Náš návrh zákona o majetku obcí umocňuje, aby pôda či pozemok patriace štátu v zastavanom území obce, v zastavanom, to znamená vo vnútri v obci, pripadol obciam a mestám, bez rozdielu všetkým. Súčasná právna úprava nedostatočne pokrýva všetky potreby obcí, ako som povedal, brzdí ich samotný rozvoj. Týka sa to celého Slovenska.
Verím, že pochopíte zmysluplnosť tohto zákona a návrh podporíte. Je tu šanca vyslať do verejnosti signál, že nám ešte zostal zdravý rozum a zodpovednosť voči samosprávam, regiónom a ľuďom, ktorí žijú na Slovensku. Veď koľkokrát sme počúvali, aké sú samosprávy dôležité. Sú pľúca národa, je základ demokracie. Tak bolo by dobré aj v niektorých zákonoch to potvrdiť a podporiť, pretože je to veľká pomoc pre všetkých.
A teraz poďme k faktom, o aké pozemky ide. Nami navrhovaná úprava právna sa týka pozemkov, ktoré sú majetkom štátu a sú v správe Slovenského pozemkového fondu, ktoré sa nachádzajú v zastavanom území obce, na ktorých sa nachádzajú stavby vo vlastníctve obcí alebo ktoré tvoria verejné priestory obcí, alebo sa tieto pozemky využívajú na iné verejnoprospešné účely. A tu môžeme hovoriť o športoviskách, ihriskách, parkoch, cestách, chodníkoch, v podstate všetky stavby, cintoríny, kde sa nachádzajú na území obce.
Správa týchto pozemkov je veľmi rozpačitá, keďže ide o pozemky, ktorých faktickú správu a údržbu zabezpečujú obce na vlastné náklady, ale bez finančnej kompenzácie vlastníka, to je štátu. Štát nie je dobrý vlastník týchto pozemkov. Obce sa o nich starajú, štát sa správa macošsky. Dlhodobá prax nám ukazuje v samospráve, že stav vlastníctva neumožňuje obciam realizovať modernizáciu či rekonštrukciu majetku obcí, ktorý sa nachádza na pozemku vo vlastníctve štátu.
Zároveň súčasný správca týchto pozemkov, Slovenský pozemkový fond, reálne nevykonáva ani nezabezpečuje ich správu a údržbu, nakoľko to ani nie je možné z jeho strany účinne zabezpečiť. Vie si niekto predstaviť, že každý 1 m2 v každej jednej obci alebo meste by Slovenský pozemkový fond mal spravovať a preplácať všetky tieto náklady? No nerobí to doteraz, všetko je na ťarchu miest a obcí.
A treba si povedať, že to nehovoríme len o správe. Hovoríme aj o odpredajoch, o vecných bremenách, rôznych možnostiach rozvíjania modernizácii obce. Takto sú tieto obce a mestá ohrozené vo svojej modernizácii a rozvoji. Koľkokrát sme tu počúvali, menil sa zákon, stavebná legislatíva, že je najväčšou brzdou. Nie. Najväčšou brzdou je nevysporiadanie pozemkov, pretože mestá a obce sa vedia vysporiadať s veľa rozvojovými projektami, ale sú brzdené práve štátom, aby mohli to uskutočniť.
Tu hovorím aj o budovaní optických sietí. Pred chvíľou hovorili sme o kyberbezpečnosti. Tu hovoríme o budovaní chodníkov. Prax nám dokazuje, že štát nie je dobrý vlastník týchto pozemkov v zastavanom území obce. Navyše, ako som spomínal, Rada Slovenského pozemkového fondu bola len kreovaná teraz nedávno a doteraz neprijala, nezasadla, to znamená, nemohla prijať žiadne rozhodnutia.
Uvediem vám pár príkladov. Rajecká dolina, dve obce. Jednej ponúkol Slovenský pozemkový fond na odpredaj pozemok pod viac ako storočným cintorínom, na ktorom je dom smútku a obec ho chcela zrekonštruovať z eurofondov za 50 eur za m2. Druhej ponúkol tiež za 50 eur za m2 za pozemok, na ktorom je základná škola. Pre takúto malú obec je to nemysliteľné. Ani na to v súčasnosti nemajú finančné prostriedky. Pri presune rôznych povinností zo štátu na samosprávy došlo aj k zvýšeniu finančných nárokov. Samospráva musí tieto náklady vykrývať. Už keď si len zoberieme koronakrízu a keď si zoberieme utečeneckú krízu, jednoducho všetko teraz bolo presunuté na správu miest a obcí. Kto zaplatí tých pracovníkov, ktorí majú vyhodnocovať ubytovaných? Kto zaplatí náklady, kedy sme aj z vlastných platili, aby sme poskytli nielen ubytovanie, stravu, ale základné potreby? Všetko sme to robili, pretože považujeme to za ľudsky správne. Ale potrebujeme, aby štát sa nesprával macošsky, aby štát sa tiež postavil a pomohol týmto mestám nie rečami, skutkami. A toto je skutok, ktorý môžte dokázať.
Košice – Ťahanovce, mestská časť má celkovo 90 % nevysporiadaných pozemkov. 90 %! Absolútne sa nevie rozvíjať. Poproč, Bukovec, Slovenský pozemkový fond je nečinný v ich snahe využiť pozemky pre budovanie cyklotrás. Nevie sa pustiť absolútne do rozvoja. O čom potom hovoríte? Aké cyklotrasy sa tu idú budovať? Nie sú majetkovo vysporiadané, nevieme sa s tým majetkom vysporiadať. Vie to potvrdiť každý jeden starosta a primátor, ktorý tu sedí a nezáleží, z ktorej politickej strany.
Pečeňady, kúpa pozemku na cyklotrasu v extraviláne – pozemkový fond ani neodpovedá. To je len zopár drobných príkladov z množstva, kde obce a mestá sú postavené pred neľahkú úlohu. Dohodnúť alebo získať vôbec súhlas Slovenského pozemkového fondu, ktorý jednoducho je nečinný, aby mohli niečo vo svojom území urobiť a sa rozvíjať.
Aký je terajší stav? Súčasná právna úprava v zákone 138/91 nedostatočne pokrýva všetky potreby obcí a brzdí ich rozvoj. Týka sa to pozemkov pod tzv. starými stavbami, ktoré prešli do majetku obcí a miest, majetku Slovenskej republiky. Pozemky pod týmito stavbami mali prejsť do vlastníctva obcí spolu s priľahlými plochami a tu často dochádza k rozporom pri určovaní, ktoré pozemky majú prejsť do vlastníctva obcí, čo by predkladaná novela odstránila. To znamená, odstránime problém, ktorý vznikol už v roku 1991. Doteraz nebol odstránený. Nakoľko by do vlastníctva prešli všetky pozemky v správe Slovenského pozemkového fondu v zastavanom území obce. Takisto právna úprava v zákone č. 330/1991 o pozemkových úpravách a usporiadaní pozemkového vlastníctva je administratívne veľmi zložitá, časovo zdĺhavá a najmä právne nenárokovateľná. Necháva priestor na individuálne posudzovanie žiadosti obcí o prevod tohto majetku štátu na obec a k nadobudnutiu vlastníckeho práva k týmto pozemkom môže dôjsť až na základe zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva k týmto pozemkom na obce. Vždy to je nevymáhateľné. Nikdy nevieme, ako zareaguje Slovenský pozemkový fond, či bude kladné, alebo nekladné. Tu nastáva problém aj z pohľadu politického, kto je ten lepší a kto je ten horší. Odstráňme tento problém a táto novela, tento návrh to odstraňuje.
V praxi pre tieto administratívne bariéry k prevodom majetku pozemkov štátu nedochádza a tieto prevody trvajú niekoľko rokov. V iných prípadoch aj desaťročia. To je množstvo príkladov v miest a obciach, kedy starostovia už bezmocne nevedia, nevedia, ako majú pokračovať.
Čo sa zmení touto navrhovanou právnou úpravou? Nami navrhovaná právna úprava celý proces usporiadania vlastníckych vzťahov vyššie uvedených pozemkov výrazne zjednodušuje, zavádza do praxe princíp právnej istoty. Tieto pozemky nadobudnutím účinnosti navrhovanej úpravy ex lege prejdú do majetku obcí tak, ako tomu bolo na základe pôvodnej právnej úpravy v zmysle zákona 138/1990 o majetku obcí. Povinnosťou súčasného správcu tohto majetku štátu Slovenského pozemkového fondu bude vyhotoviť písomný protokol o odovzdaní týchto pozemkov obci, ktorý bude podkladom pre zápis už takto nadobúdaného vlastníckeho práva k týmto pozemkom na príslušnom katastri. Je to veľmi jednoduché, zrýchlené, obce nebudú mať s tým žiadny veľký administratívny proces. Jednoducho tento majetok prejde bezodplatne, okamžite prijatím tohto zákona. Obce potom následne pristúpia k vysporiadaniu vlastníctva určite rýchlejšie a jednoduchšie ako štát, nakoľko sa, je to aj v ich osobnom záujme, je to v prípade rozvoja, prípadne odpredaja jednotlivým súkromným osobám, pretože štát jednoducho v tomto smere zlyháva. To isté bude platiť aj v prípade pozemkov pod stavbami iných vlastníkov ako obcí.
Sme tu, páni poslanci, zo samospráv z viacerých, poznáme sa, tie problémy nás trápia. Chcem vedieť alebo vidieť jedného starostu a primátora, ktorý s týmto nemá problém, ktorý nedožiadaval od Slovenského pozemkového fondu žiadosti či už o vecné bremená, alebo odkúpenie pozemkov. Jednoducho je to obrovská brzda. Niekto má desiatky, niekto má stovky, niekto má tisícky takých pozemkov, pretože sú to malé pozemky, ktoré jednoducho nás trápia, potrebujeme to vysporiadať, 30-ročný problém vyriešiť. Tento návrh zákona to rieši jednoduchým prijatím.
Chcem vás preto požiadať o podporu, pretože, ešte zdôrazňujem, že samospráva nepozná politiku, nepozná koalíciu, nepozná opozíciu. Pozná len dobré a zlé riešenia. Toto je dobré riešenie a môžu to potvrdiť všetci starostovia a takisto je tu podpora aj stavovských organizácií ako ZMOS-u a únie miest. Toto riešenie je výrazným posunom vo vyriešení dlhoročného problému. Chcem vás preto požiadať, aby ste podporili samosprávu, aby to nebolo len formálne na rôznych diskusiách, kde sme dôležití, ale aby to bolo konkrétnymi činmi. Toto je jednoduchý príklad činu, kedy sa to môže stať.
Ďakujeme za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán poslanec, pán primátor. Aj navrhovateľ, aj spravodajca sú primátori miest okresných a naozaj tento zákon je čisto apolitický, je len o obsahu. Fakt je, že to riešenie sa hľadalo dlho, pretože tento problém je tu už naozaj mnoho rokov, môžem povedať niekoľko desiatok rokov a toto je riešenie, ktoré je najjednoduchšie a ktoré je prvým krokom, lebo tých problémov s pozemkami majú mestá a obce veľa.
Máme približne 2 900 miest a obcí na Slovensku a tento problém, problém pozemkov v intraviláne obcí, ktoré patria štátu, sa dá vyriešiť najjednoduchšie, lebo štát to dá štátu, ktorý stelesňujú v našich regiónoch mestá a obce. A bolo tu spomenuté aj jedno z košických sídlisk. Naozaj najmä výstavba, ktorá sa uskutočňovala na prelome okolo roku ´89, po roku 89, vybudovali sa mnohé sídliská, mnohé investície, mnohé investície na majetku miest a obcí a tieto ostali na pozemkoch štátu. Sú to, ako tu boli spomínané, investície, ktoré chcú obce robiť, ktoré nemôžu robiť na pozemkoch, ktoré im nepatria. Je to zároveň obrovská záťaž v súčasnosti aj na obce, aj na štát, pretože sa musia vybavovať povolenia. Tá komunikácia a mnohé investície, ktoré by mohli ísť do našich miest a obcí, sa takto brzdia. Čiže je to riešenie, ktoré neprinesie nikomu žiadnu stratu, ktoré prinesie obyvateľom miest a obcí obrovský benefit, ktoré nezaťaží mestá a obce finančne, pretože vieme, že v budúcom roku, pokiaľ prejde navrhovaná legislatíva z dielne ministra financií, budú mať mestá a obce obrovský problém prežiť, aj keby sa im zrovna zachovali ich rozpočty, pretože tie náklady, ktoré majú na energie a na prevádzku, výrazne narastajú. Takže je to riešenie, ktoré nie je dôvod nepodporiť.

Ďakujem pekne.
Ďakujem aj za vaše vystúpenie, pán Ferenčák. A dovolím si zareagovať na to, čo ste hovorili viackrát vo svojom prejave. Hovorili ste o Slovenskom pozemkovom fonde, že to je obrovský problém. No ja súhlasím, ale to nie je problém dvoch rokov. Aj s tým asi súhlasíte vy.
Takže ja, keď som sa bavil s generálnym riaditeľom Slovenského pozemkového fondu, bol som za ním a pýtal som sa, ako to funguje alebo fungovalo, tak najväčší problém tam bol, že tam bolo 30-tisíc žiadostí nevybavených z minulosti a to je obrovský priestor na korupciu. Niekto príde, vytiahnu jeho žiadosť, pretože niečo zaplatí, povedzme, a takto to fungovalo za smerákov desať rokov, za vás. Nezmenili ste to. Neposilnili ste personálne Slovenský pozemkový fond, aby sa tie žiadosti rozriedili a vybavovali priebežne. Tridsaťtisíc žiadostí to nie je len tak vybaviť.
Primátori a starostovia, s ktorými som hovoril, nedostávali odpovede zo Slovenského pozemkového fondu. Oni nevedeli, ako sú na tom tie ich žiadosti, ako sú na tom vybavovania tých ich žiadostí. A to ste potvrdili v rozprave aj vy, teraz pred chvíľkou, že s primátormi a starostami sa nekomunikovalo. Áno, pretože ste tam vytvorili obrovský priestor na korupciu. Teraz sa snaží generálny riaditeľ rozriediť tie žiadosti. Je to personálne posilnené. A pýtal som sa ho, že koľko. Rok alebo rok a pol to bude trvať ten biľag z minulosti, ktorý ste tam nechali.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán primátor Ferenčák, naozaj veľká vďaka za tento predkladaný návrh zákona, pretože tak ako veľmi správne si poznamenal vo svojej rozprave, aj tá najmenšia obec sa nemôže rozvíjať v rámci svojich možností a kapacít, pokiaľ sa budeme baviť o pozemkoch, ktoré sú naozaj v jej intraviláne a tie pozemky sú nevysporiadané. Tento naozaj pogrom, čo sa týka správy pozemkov a Slovenského pozemkového fondu, je taký, áno, je to dlhoročný neriešený problém, ale tak, ako si veľmi právne poznamenal, tento zákon každý jeden starosta alebo každý jeden primátor, ktorý tuná v pléne Národnej rady Slovenskej republiky sedíte, ak nepodporíte, tak idete sami proti sebe a idete sami proti svoji vlastným občanom.
Budúci rok čaká samosprávy doslova a do písmena likvidácia. Včerajší protest primátorov a starostov pred Úradom vlády tomu bol jasným dôkazom, pretože toto, čo sa chystá, vážené dámy, vážení páni, vážené kolegyne, vážení kolegovia, na samosprávy od budúceho roka, to je totálna likvidácia.
Dovolím si prečítať iba § 2e – Do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky pozemky v správe Slovenského pozemkového fondu nachádzajúce sa v zastavanom území, pozemky uvedené v odseku 1 prechádzajú do vlastníctva obcí, na území ktorých sa nachádzajú. Jednoducho štát nestratí nič, iba štát z bodu A presunie pozemky do bodu B. Štát v tomto prípade nie že je zlý vlastník, je nekompetentný vlastník. Kompetentnosť vychádza zdola, to znamená z obcí od samospráv.
Pán primátor Ferenčák, pán primátor Blcháč o tom by vedeli rozprávať celé hodiny. Takže naozaj vás, kolegyne, kolegovia, prosím, ak vám naozaj záleží na vlastných občanoch, ktorých majetok spravujete, tento zákon musíme podporiť všetkými desiatimi.
Pán primátor, ďakujem ešte raz veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Ja podporujem tento zákon, prevod pozemkov pod alebo aby sa prevody, pozemky medzi mestá a obce. Lebo nielen že súčasný stav brzdí, ale veľa znemožňuje absolútny rozvoj miest a obcí. Tu by malo byť hlasovanie jednoznačné. Je jedno podľa mňa, kto tento zákon predkladá. Zákon je dobrý a mali by sme hlasovať naprieč politickým spektrom a vyhnúť sa nejakým politickým vracaním do minulosti.
Ak boli, vážení kolegovia, v minulosti urobené nejaké chyby, tak ich ideme teraz, nejdeme ich riešiť? To je zvrátená logika, že, aha, desať rokov sa nerobilo nič, tak to nejdeme riešiť. Ideme sa vyhovárať, že nie? Dva roky sa za vašej éry nerobilo nič. Zavreli nám šéfku fondu, šéfku SPF-ka, je v base alebo bola. Takže vy ste k tomu takisto prispeli. Tak sa vykašlime na to, lebo to je zvrátená logika a poďme to vyriešiť a podporiť dobrý zákon. A nevyjadrujme sa stále, že čo bolo pred desiatimi rokmi. Urobili chyby? Urobili! Tak teraz ich riešme! Ale urobili sa aj za vás.

Ďakujem kolegom, ktorí pochopili celý zmysel predkladaného zákona. Chcem aj zdôrazniť možno teraz k tej poznámke Slovenského pozemkového fondu.
Pán Šefčík, z tých 30-tisíc žiadostí, čo hovoríte, ak by sa toto prijalo, môžem vám garantovať, že 25-tisíc je irelevantných. To znamená, keď oni nefungujú, z akého dôvodu predlžujete nefungujúci stav? Tých žiadostí nie že odbúda, ešte im pribúda. Možno zajtra to bude 35-tisíc. Pretože ak sa chcú mestá a obce rozvíjať, jednoducho sa nepohnú vo svojom rozvoji, ak si nevysporiadajú vlastnícke práva. Čiže udržiavaním neschopnosti alebo neschopnosti prijímať rozhodnutia alebo mi chcete povedať, že oni tých 30-tisíc žiadostí vybavia za akú dlhú dobu a ako ho vyriešia?
To znamená, dva roky sa podieľate na tom, aby sa tieto problémy neriešili! Týmto prijatím môžem vám garantovať, trištvrte týchto podaní je irelevantných. To znamená, budú riešiť len 5-tisíc a to možno vysporiadajú do tých dvoch rokov, ako hovoríte, ale nie tridsaťpäť a plus ďalšie pribúdajúce. To znamená, ak hovoríte, že je tam korupcia, bola, znamená, udržujete ju naďalej. Pretože tiež si vyberajú, ktoré obce budú tie správne a ktoré nebudú správne. Spolupodieľate sa na politickom kupčení doslova, ktoré obce vytiahneme spoza, zdola nahor, aby boli podporené a ktoré nie. Ale čo je dôrazné, doteraz nezasadali. Nezasadali, nepomohli ste jednej obci, jednému mestu. Ak toto by sa prijalo, jednoducho môžem vám garantovať, že už ten problém nebude Slovenský pozemkový fond mať a nie je to dobrý vlastník, pretože ani jednou korunou za celé obdobie nepomohol ani jednému mestu alebo obci, ktoré sa mu starajú o tieto pozemky.
Takže ďakujem ešte raz všetkým poslancom za vystúpenia a čo pochopili tento zákon. Je to pomoc pre všetky obce a mestá, pre všetky. Kto to nepochopil, pre všetky. A mestá a obce už si toho užili dosť a už máme naozaj toho po krk a už ani ďalej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, myslím, že v rozprave pán kolega Ferenčák, predkladateľ zákona spolu s Petrom Pellegrinim za stranu HLAS – sociálna demokracia, návrh zákona, ktorým sa mení zákon o majetku obcí, kde by mali prejsť pozemky v správe Slovenského pozemkového fondu, pozemky neznámych vlastníkov, resp. vo vlastníctve Slovenskej republiky v zastavaných územiach miest a obcí do vlastníctva miest a obcí je naozaj jedinečný a treba ho podľa môjho názoru podporiť. Zrejme minimálne tých desať percent poslancov, ktorí tvoria starostovia a primátori toto všetko dobre chápu a ovplyvnia aj svoje okolie.
Ja chcem povedať len dve poznámky. Jednu, zareagujem na vystúpenie vo faktickej poznámke pána kolegu Šefčíka, ktorý vlastne nereagoval na podstatu tohto zákona, ale akosi len sa snažil možno zdôvodniť budúce hlasovanie, prečo nemôže takýto potrebný pre obce, mestá zákon podporiť a zasa zaviedol reč úplne na vedľajšiu koľaj, pretože my sa tu nebavíme o vnútorných problémoch Slovenského pozemkového fondu, tie snáď vyrieši nový generálny riaditeľ. Ja len pripomeniem pre verejnosť a pre vás, pán Šefčík, keď si pamätáte, pred pár mesiacmi bol menovaný nový generálny riaditeľ. Čo predchádzalo menovaniu? Menovaniu predchádzal výber, konkurz alebo ako to nazveme a vieme, že tento menovaný generálny riaditeľ nebol víťazom toho konkurzu. Tak asi niekto usúdil, že je taký excelentný nový generálny riaditeľ, že napriek tomu, že neuspel v konkurze, bol menovaný a teraz má priestor všetky tie výzvy, ktoré ho čakajú, veľmi rýchlo vyriešiť.
Ale keby sa, chcem vám dať len do pozornosti, keby ste tento zákon podporili napríklad aj ako hnutie OĽANO, vtedy by určite prešiel, tak si, tak pomôžete aj svojmu nominantovi na poste generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu, pretože sa mu z tých 30-tisíc žiadostí zrazu bez možnosti korupcie, o ktorej ste hovorili, že stále existuje, dúfam teda, že nebude, a bez možnosti ďalších faktorov, vplyvov, by zrazu možno tretina z tých 30-tisíc žiadostí, ktoré tam čakajú na svoju príležitosť, jednoducho zmizli, pretože by nebolo treba riešiť, pretože všetky mestá a obce, ktoré tam tie žiadosti majú, by zrazu prišli k majetkom a už by boli v ich vlastníctve.
Takže, prosím vás, skúste aj takto na to pozerať, a to, čo bolo v minulosti, to je možné o tom, samozrejme, hovoriť. Slovenský pozemkový fond urobil kvantum dobrých vecí, to tiež treba povedať, pretože tie vysporiadania majetkovoprávne pozemkov na Slovensku vôbec nie sú jednoduché. A keby sa tento zákon prijal, to chcem povedať na záver, tak by sa veľmi pomohlo aj Slovenskému pozemkovému fondu z toho dôvodu, že by nemusel napríklad vysporadúvať vlastníctvo, kde je spoluvlastníkom v zastavaných územiach miest a obcí. Nemusel by sa touto agendou vôbec zaoberať. Všetko by to vybavili efektívnejšie mestá a obce, pretože to vedia, majú na to ľudí a majú na aparáty. A na druhej strane by sa potom ten Slovenský pozemkový fond mohol efektívnejšie venovať usporiadaniu pozemkov vlastníctva v extravilánoch, ktoré je tak zanedbané a toto by bol ďalší benefit tohoto zákona, pokiaľ by ste ho teraz podporili a ja teda by som si vás dovolil vyzvať, aby ste tak urobili.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Ja sa priznám, že tento návrh zákona nepokladám za nejak extra dokonalý. To ustanovenie v tom paragrafe je podľa mňa také metúce, že z majetku Slovenskej republiky pozemky v správe Slovenského pozemkového fondu nachádzajúce sa v zastavanom území obce, že prechádza aj pod obec. Ten pojem majetok je podľa mňa taký všeobecný, tam sa nehovorí o tom, že parcely vo vlastníctve Slovenskej republiky.
Potom sa tu tak hovorí o tom pojme, že štát je zlý vlastník. Podľa mňa štát nie je zlý vlastník. To je úplne jedno, či ten vlastník, či je štát, či obec. Keď sa bavíme o tom, mali by sme povedať, že je zlý správca. Vtedy by som súhlasil, že je zlý správca. Hej, vlastník to podľa mňa neni správny pojem, že je zlý vlastník.
Padlo tu potom ešte, že SPF-ko a generálne riaditeľstvo má na stole 30-tisíc žiadostí. Bolo tu povedané, že rok to budú riešiť, len tu treba povedať jednu vec. Máme máj a tú skutočnosť tých 30-tisíc žiadostí, veď my sme to na výbore preberali niekedy na jeseň. Čiže minimálne polrok už prešiel. Čiže 15-tisíc žiadostí by malo byť spracovaných podľa, podľa tých jednoduchých výpočtov, ktoré hovoríme. Je to pravda, že keby sa štát v tých intravilánoch zbavil tých pozemkov, určite by to bolo pre SPF-ko odľahčenie, ale ešte aj ak som spomenul v úvode tú nedokonalosť toho zákona. Jedna vec je možno tie pozemky v jednej jednine, čo má štát, ale treba si uvedomiť, že štát je vlastníkom aj spolupodielovým a tu bola ináč zaujímavá debata aj včera ohľadom zákona 330 o pozemkových úpravách. Tam v podstate kolega, neviem, či ho môžem teraz menovite spomenúť, ale vyjadril sa k týmto veciam a tá problematika, si myslím, že je dosť širšia a nie som tak presvedčený o tomto návrhu zákona, že ho naozaj aj tak dokonale rieši.