65. schôdza

26.4.2022 - 25.5.2022
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

24.5.2022 o 9:03 hod.

Mgr.

Natália Milanová

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Uvádzajúci uvádza bod 9:03

Natália Milanová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Veľmi pekne ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona o mediálnych službách tvorí spolu s vládnym návrhom o publikáciách nový komplexný regulačný rámec pre oblasť médií. Prvýkrát vôbec sa v mediálnej legislatíve dôsledne uplatňuje princíp technologickej neutrality. Z regulačného pohľadu je totiž jedno, či je obsah online alebo offline, či je poskytovaný lineárnou alebo nelineárnou mediálnou službou. Prvýkrát sa zároveň uplatňuje zodpovednosť poskytovateľov platforiem na zdieľanie obsahu za obsahy, ktoré poskytujú alebo ponúkajú verejnosti.
Návrhom zákona o mediálnych službách sa do slovenského právneho poriadku transponuje európska smernica o audiovizuálnych mediálnych službách. Zároveň však prinášame zásadnú rekodifikáciu mediálneho práva, tak aby sa v súlade s hodnotami občianskej spoločnosti zabezpečil fungujúci pluralitný mediálny trh so slobodnými, nezávislými, transparentnými a konkurencieschopnými médiami.
Týmto návrhom zákona zároveň napĺňame programové vyhlásenie vlády, kde sme sa ako vláda zaviazali predložiť legislatívnu úpravu nového regulačného rámca pre audiovizuálne služby a elektronické médiá, zahrňujúcu aj úpravu transparentnosti vlastníckych vzťahov v médiách, mechanizmov pre mediálnu pluralitu a koreguláciu prostredníctvom samoregulačných vzťahov a procesov v rámci ochrany maloletých a ochrany spotrebiteľa.
Tento návrh zákona reflektuje na dobu, ktorá v poslednom období zaznamenala raketový rast. Zákon o vysielaní a retransmisii je starý 20 rokov. Pred dvadsiatimi rokmi sme my všetci používali tlačidlové telefóny, internet bol niekde v začiatkoch, sociálne siete do veľkej miery vlastne neexistovali. Dnes je tá doba celkom iná. Internet nám poskytuje neskutočne široký priestor. Informácie, ktoré vyhľadávame, vyhľadávame veľmi často práve v tomto prostredí. Máme tu platformy na zdieľanie obsahu, to znamená, ak chceme zdieľať fotografie, videá, máme na to množstvo príležitostí. Ak nám nevyhovuje program, ktorý poskytuje televízia, vieme si zaplatiť Netflix alebo napríklad Voyo a pustiť si to, na čo máme práve chuť a po čom nám srdce piští.
Mnohé z týchto služieb neboli nejakým spôsobom alebo teda minimálne korigované nejakým zákonným rámcom. Tento návrh zákona medze týchto médií spravodlivo a čo najjednotnejšie rámcuje. Do mediálneho priestoru vnášame väčšiu transparentnosť. Dnes si každý vie dohľadať, kto je konečným užívateľom výhod iba pri tých médiách, ktoré obchodujú so štátom. Tento stav sme nepovažovali za dostačujúci. Rovnako nebol vyhovujúci ani trhový dohľad. Krížové vlastníctvo médií, tak ako funguje dnes, nerieši celú skutočnú silu mediálnej skupiny. Nezohľadňuje ani online kanály, ani celú šírku tlače a ani iné tradičné komunikačné kanály, ktorými sú napríklad bilbordy. V súčasnosti nastavené podmienky pre krížové vlastníctvo sú do veľkej miery iba formálne, a preto niektorí vlastníci médií veľmi šikovne využívajú ten priestor, ktorý im je poskytnutý na to, aby tie pravidlá vedeli elegantne obísť.
To, čím odstraňujeme zásadný nedostatok súčasnej úpravy je kontinuálny trhový dohľad. Regulátor, ktorým je dnes Rada pre vysielanie a retransmisiu, podľa nášho návrhu to bude Rada pre mediálne služby, sa stáva trhový regulátor, ktorý bude sledovať a vyhodnocovať percentuálny podiel mediálnych spoločností na reklamnom trhu. Už v prípade 30-percentného podielu na trhu regulátor musí posudzovať, či koncentrácia nie je rizikom pre pluralitu médií a či koncentráciu alebo autorizáciu novej služby povolí alebo nie. Podiel na reklamnom trhu jedného koncového užívateľa výhod zo zákona nikdy nesmie presahovať 60 %.
Čo sa týka transparentnosti financovania, našou snahou je, aby diváci, poslucháči, čitatelia vedeli, akým spôsobom je médium financované. V šedej zóne nám stále ostávajú dary, o ktorých bežný človek nevie. Tieto informácie totižto nie sú bežne dostupné. Podľa vládneho návrhu zákona má každý prevádzkovateľ média povinne identifikovať a zverejniť dary od výšky 1 200 eur ročne. Táto suma je ustanovená z výšky priemerného platu v národnom hospodárstve. Ide teda o mesačný príspevok vo výške 100 eur. Čo, povedzme si pravdu, je vcelku zaujímavá suma, pokiaľ sa niekto rozhodne financovať médium v takejto výške, myslím si, že viacerí z nás máte deti, viete, koľko stoja verejné služby pre ne, keď sa bavíme napríklad o škôlke je to 90 eur, cca. To znamená, musí nám asi záležať na tom, ak to médium sa rozhodneme financovať takouto nezanedbateľnou čiastkou, aby fungovalo.
Nerozprávame sa v tomto prípade ale o predplatnom; v predplatnom je niečo, za čo si platíme, čo nie je v tom bežnom štandarde, čo nám médium ponúka, ale aj tie samotné napríklad crowdfundingy sa odohrávajú v oveľa nižších priemerných sumách, cca 25 eur alebo 55 eur. Naším návrhom legislatívne zabezpečíme vyššiu transparentnosť financovania médií a každý človek sa bude môcť pozrieť, kto na médium prispieva, a utvoriť si tak naň svoj názor.
Návrh zákona zároveň viac posilňuje slobodu vyhľadávať informácie. V texte, v kontexte voľného pohybu informácií považujeme za dôležitú inklúziu sluchovo a zrakovo znevýhodnených používateľov. Podľa dostupných dát je na Slovensku viac ako 230-tisíc ľudí so zrakovým alebo sluchovým postihnutím. Článok 21 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím zaručuje týmto osobám právo na poskytnutie informácií v prístupných formátoch a technológiách vhodných pre rôzne typy zdravotného postihnutia. Je dôležité, aby sa obsah s multimodálnym prístupom zvyšoval, a to predovšetkým vo verejnoprávnych médiách. Komerční vysielatelia mali teraz zo zákona povinnosť 10 % titulkovať obsah posunkovým jazykom alebo titulkami, teraz toto percento zvyšujeme na 25. Trojpercentné hlasové komentovanie pre nevidiacich zvyšujeme na 10 %. V prípade verejnoprávneho vysielateľa teraz je stav titulky alebo posunky 53 %, my ho zvyšujeme na 100 % a 20-percentné hlasové komentovanie zvyšujeme na 50 %.
Posilnené bude aj národnostné vysielanie u verejnoprávneho vysielateľa, ktorý do roku 2024 musí dosiahnuť úroveň aspoň 500 hodín ročne, resp. 120 minút denne od pondelka do piatka.
Návrh zákona tiež posilňuje prevenciu ochrany maloletých. Je dôležité, aby rodičia aj deti vedeli čo najpresnejšie identifikovať audiovizuálny obsah, ktorý sa im ponúka. Na to, aby sme mali prehľad o tom, do akej vekovej kategórie napríklad film alebo rozprávka patrí, máme označenia, to sú tie malé čísla napravo, na pravej strane obrazovky. Dnes však rodičia nevedia celkom presne vyhodnotiť, či je film nevhodný pre ich dieťa, lebo obsahuje násilie alebo nejaký vulgárny obsah, alebo obsahuje prvky strachu. To by sa malo prijatím tohto návrhu zákona zmeniť. Problémom súčasného stavu je tiež, že súčasná klasifikácia nie je jednotná i keď rovno vychádza z jednotného systému označovania. Jedna rozprávka môže byť inak označená na DVD, v televízii alebo na online platforme, pretože to označovanie vykonávajú niekoľkí poskytovatelia obsahu nezávisle od seba.
Vládny návrh zákona zabezpečuje existenciu skutočne jednotného systému označenia. Dielo získa označenie už pri vstupe na trh a toto označenie si udržiava kontinuálne v čase distribúcie. Systém bude zároveň rozšírený o deskriptory, to sú bližšie popisy o tom, či film obsahuje násilie, vulgarizmy alebo prvky strachu.
Jednotnosť označenia nie je možné dosiahnuť bez jednotného dohľadu. Dohľad preto zjednocujeme pod jeden spoločný orgán a tým bude komisia na ochranu maloletých. ide o koregulačný orgán, kde väčšinové zastúpenie si ponecháva štát.
Čo sa týka regulátora, národným nezávislým regulátorom ostane Rada pre vysielanie a retransmisiu, ktorá zmení názov, jej názov po novom bude Rada pre mediálne služby. Bude regulátorom nielen pre audiovizuálny obsah v televíznom vysielaní a v službách VoD pre rozhlasové vysielanie a retransmisiu vysielanie, ale aj platformy na zdieľanie obsahu. Stane sa tiež orgánom regulácie mediálneho trhu a to aj v segmente tlače, ako to vyplýva z návrhu zákona o publikáciách.
Rada bude tiež vyhodnocovať spolupôsobenie samoregulačných orgánov, predovšetkým ich efektivitu. Samoregulačným orgánom je na účely tohto zákona iniciatíva alebo orgán samoregulácie pôsobiaci v regulovanej oblasti na území Slovenskej republiky, ktorý splní zákonom ustanovené kritériá pre odbornosť, reprezentatívnosť, nezávislosť a efektivitu výkonu. Evidenciu samoregulačných orgánov a ich kódexov vedie rada.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

24.5.2022 o 9:03 hod.

Mgr.

Natália Milanová

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:16

Milan Potocký

Vystúpenie v rozprave 9:18

Marek Šefčík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, milí kolegovia, kolegyne, poslanci, ja sa vopred ospravedlňujem, že budem dlhšie čítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh, dokonca dva také návrhy, ktoré boli podané v spolupráci s ministerstvom kultúry. Podávam tie pozmeňujúce návrhy ja a spoločne s Milanom Vetrákom. Boli zverejnené a podané už, myslím, pred vyše týždňom, tak aby som nezdržiaval, tak sa obmedzím, nebudem čítať odôvodnenia, tie máte a prečítam len samotné znenie tých pozmeňujúcich návrhov.
Takže ten prvý má dohromady 18 bodov. Budem čítať bod po bode postupne.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mareka Šefčíka a Milana Vetráka k vládnemu návrhu zákona o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
1. V čl. I § 24 ods. 6 prvej vete sa vypúšťa slovo „najmä".
2. V čl. I § 30 ods. 1 písm. a) prvý bod znie:
„1. verejnoprávneho vysielateľa,".
3. V čl. I § 33 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
„(4) Verejnoprávny terestriálny multiplex je terestriálny multiplex obsahujúci čiastkové dátové toky televíznych programových služieb verejnoprávneho vysielateľa, rozhlasových programových služieb verejnoprávneho vysielateľa alebo iných obsahových služieb verejnoprávneho vysielateľa, prípadne ďalších služieb verejnoprávneho vysielateľa vrátane hlasových služieb verejnoprávneho vysielateľa upravených na spoločné šírenie."
Nasledujúce odseky sa primerane preznačia.
4. V čl. I § 39 vrátane nadpisu znie:
㤠39
Verejnoprávny terestriálny multiplex v televíznom pásme
(1) Verejnoprávny terestriálny multiplex sa poskytuje v jednej frekvenčnej vrstve televízneho pásma, ktorú na tieto účely určí úrad všeobecne záväzným právnym predpisom; frekvenčné vyhradenia tvoriace takú frekvenčnú vrstvu sa prideľujú ako ekonomicky viazané frekvenčné vyhradenie.
(2) Poskytovateľ multiplexu s terestriálnym prevádzkovým povolením na poskytovanie verejnoprávneho terestriálneho multiplexu obsadí verejnoprávny terestriálny multiplex na základe žiadosti verejnoprávneho vysielateľa prednostne vysielaním televíznych programových služieb a inými obsahovými službami tohto verejnoprávneho vysielateľa; o rozsahu potrebnej verejnej kapacity multiplexu a o spôsobe jej využívania verejnoprávnym vysielateľom vrátane kompresie dátového toku a kódovania signálu rozhoduje tento verejnoprávny vysielateľ.
(3) Ak verejná kapacita multiplexu nie je úplne obsadená podľa odseku 2, poskytovateľ multiplexu písomne oznámi verejnoprávnemu vysielateľovi voľnú verejnú kapacitu multiplexu a na základe žiadosti verejnoprávneho vysielateľa obsadí voľnú verejnú kapacitu multiplexu vysielaním rozhlasových programových služieb verejnoprávneho vysielateľa.
(4) Verejnú kapacitu multiplexu, ktorá nie je obsadená podľa odsekov 2 a 3, môže poskytovateľ multiplexu na vlastný účet, vo vlastnom mene a s predchádzajúcim písomným súhlasom verejnoprávneho vysielateľa ponúkať tretím osobám, najviac však na čas dohodnutý s verejnoprávnym vysielateľom. Verejnoprávny vysielateľ môže svoj písomný súhlas podľa prvej vety kedykoľvek písomne odvolať, a to aj sčasti; na tento účel je poskytovateľ multiplexu povinný pri uzatvorení zmluvy o podmienkach šírenia služby s tretími osobami využívajúcimi verejnú kapacitu multiplexu dohodnúť aj lehotu ukončenia šírenia ich služby, ktorá nesmie byť dlhšia ako deväť mesiacov odo dňa doručenia písomného odvolania súhlasu verejnoprávneho vysielateľa poskytovateľovi multiplexu.
(5) Poskytovateľ multiplexu je povinný s verejnoprávnym vysielateľom, pokiaľ požiada o obsadenie verejnej kapacity multiplexu, uzatvoriť zmluvu o podmienkach šírenia jeho služby vo verejnoprávnom terestriálnom multiplexe."
5. V čl. I § 41 ods. 2 sa vypúšťa druhá veta.
6. V čl. I § 119 ods. 4 sa za slovo „voľbe" vkladajú slová „predsedu rady a".
7. V čl. I § 128 ods. 2 písm. a) sa slová „zaviazal jeden alebo" nahrádzajú slovom „zaviazali".
8. V čl. I § 130 ods. 1 a 2 sa za slová „s kódexom alebo" vkladajú slová „týmto zákonom alebo".
9. V čl. I § 209 ods. 1 sa na konci pripájajú slová „a jedna vysielacia sieť na vysielanie programovej služby s regionálnymi mutáciami".
10. V čl. I § 209 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3) Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad, ustanoví tak, aby neboli dotknuté práva iných vysielateľov, podrobnosti o vysielacích sieťach podľa odseku 1 vrátane zoznamu frekvencií, ktoré tieto vysielacie siete tvoria, a ich technických parametrov; konkrétne využitie vysielacej siete uvedie regulátor v autorizácii vysielania príslušnej programovej služby verejnoprávneho vysielateľa."
11. V čl. I § 226 ods. 2 sa vypúšťajú slová „§ 39 ods. 3 písm. a)".
12. V čl. I § 231 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Rozhodnutie o výnimke zo základných povinností prevádzkovateľa retransmisie vydané podľa doterajších právnych predpisov sa považuje za rozhodnutie o výnimke zo základných povinností prevádzkovateľa retransmisie vydané podľa tohto zákona."
13. V čl. I § 231 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
„(3) Prevádzkovateľ retransmisie, na ktorého sa vzťahuje povinnosť podľa § 30 ods. 1 písm. a) prvého bodu, nie je v období do 31. decembra 2022 povinný zabezpečiť, aby do základnej programovej ponuky boli obojstranne bezplatne zaradené programové služby verejnoprávneho vysielateľa, ak ide o monotypovú a programovú službu, vysielanie programovej služby prostredníctvom internetu, vysielanie programovej služby do zahraničia alebo digitálne vysielanie rozhlasovej programovej služby."
Nasledujúce odseky sa primerane preznačia a v nadväznosti na vloženie nového odseku sa vykoná legislatívno-technická úprava vnútorného odkazu v doterajšom odseku 5.
14. V čl. I § 232 ods. 2 sa slová „terestriálneho multiplexu, na ktorý sa vzťahuje ustanovenia § 38 a 39" nahrádzajú slovami „verejnoprávneho terestriálneho multiplexu podľa tohto zákona".
15. V čl. I § 242 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3) Do nadobudnutia účinnosti všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného na základe § 209 ods. 3 tohto zákona sa za vysielacie siete vyhradené verejnoprávnemu vysielateľovi podľa § 209 ods. 1 tohto zákona považujú vysielacie siete vyhradené verejnoprávnemu vysielateľovi v pásme veľmi krátkych vĺn na základe doterajších predpisov."
16. V čl. VI bode 1 v § 5 ods. 1 písmeno a) znie:
„a) vysielanie najmenej dvoch televíznych programových služieb, ktoré môže na území Slovenskej republiky prijímať viac ako 90 % jej obyvateľov (ďalej len „celoplošné vysielanie")".
17. V čl. VI bode 7 v § 5a sa v nadpise slovo „Vysielanie" nahrádza slovom „Programy" a v úvodnej vete sa slová „povinná vysielať" nahrádzajú slovami „povinná poskytovať''.
18. V čl. VI bode 8 v § 27a sa doterajší text označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa novým odsekom 2, ktorý znie:
„(2) Ak príslušný výbor Národnej rady v súlade s § 17 zverejní výzvu na prihlásenie kandidátov na funkciu generálneho riaditeľa pred 31. májom 2022, pri verejnom vypočutí kandidátov a voľbe generálneho riaditeľa, ktoré sa uskutočnia po 30. máji 2022, sa postupuje podľa právnych predpisov účinných od 31. mája 2022."
V súvislosti s predloženým pozmeňujúcim návrhom navrhujem vyňať body 34, 35, 36 a 37 spoločnej správy výborov na samostatné hlasovanie.
Pán predsedajúci, prečítal som prvý pozmeňujúci návrh aj s odôvodnením, vlastne s odporúčaním hlasovania a teraz by som prečítal ešte druhý pozmeňujúci návrh, ten je kratší, má štyri body.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mareka Šefčíka a Milana Vetráka k vládnemu návrhu zákona o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
1. V čl. I § 98 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
„(3) Oznam propagujúci náboženstvo alebo ateizmus je verejné oznámenie určené na podporu alebo popularizáciu náboženstva alebo ateizmu uverejnené za protihodnotu alebo aspoň za úhradu primeraných nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s jeho uverejnením, a nie je mediálnou komerčnou komunikáciou podujatí, tovarov alebo služieb prezentujúcich náboženstvo alebo ateizmus."
Doterajšie odseky 3 až 8 sa primerane preznačia.
2. V čl. I v § 103 ods. 1 až 3 a 6 sa slová „1 200 eur" nahrádzajú slovami „2 000 eur".
3. V čl. I v § 103 ods. 4 sa bodka na konci nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa slová „to sa nevzťahuje na prípady bezhotovostných platieb fyzických osôb, pokiaľ výška finančných darov fyzickej osoby v príslušnom kalendárnom mesiaci nepresiahla 50 eur, a v zozname sa uvedie číslo bankového účtu, z ktorého sa platba odpísala, vo formáte IBAN, dátum pripísania platby a výška pripísanej platby."
4. V čl. IX bode 10 v § 14b ods. 1 sa v úvodnej vete slovo „sedem" nahrádza slovom „deväť", v písmene a) sa slová „dvaja členovia nominovaní" nahrádzajú slovami „jeden člen nominovaný" a zároveň sa dopĺňajú písmená g) až i), ktoré znejú:
„g) jeden člen nominovaný Rozhlasom a televíziou Slovenska,
h) jeden člen nominovaný Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky za oblasť detskej psychológie alebo vzdelávania,
i) jeden člen nominovaný Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky za oblasť sociálnoprávnej ochrany detí."
Ďakujem, pán podpredseda, skončil som.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

24.5.2022 o 9:18 hod.

Mgr.

Marek Šefčík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:36

Ľubica Laššáková
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som zareagovala, pán kolega, na ten prvý pozmeňujúci návrh. Verejnoprávny terestriálny vysielateľ dokázal doteraz na Slovensku zabezpečiť viac ako 90-percentné šírenie televízneho vysielania bezplatne, teda len za poplatok koncesionársky. Znamená to v tomto novom podaní, že tento spôsob šírenia zostane pre obyvateľov naďalej v platnosti, tento bezplatný? Ďakujem pekne za vysvetlenie.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

24.5.2022 o 9:36 hod.

PhDr.

Ľubica Laššáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:36

Dušan Jarjabek
Skontrolovaný text
Ďakujem veľmi pekne. Ja sa len chcem pánovi poslancovi Šefčíkovi poďakovať za 467 pripomienku k tomuto návrhu zákona. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

24.5.2022 o 9:36 hod.

doc. Mgr. art.

Dušan Jarjabek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:37

Marek Šefčík
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne za slovo a ďakujem aj za faktické poznámky. Bol to, boli to odborné pozmeňovacie návrhy, ktoré vychádzali z dielne ministerstva kultúry, takže stručne poviem, pani Laššáková, že áno, znamená, ale viac povie pani ministerka potom. Dobre?
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

24.5.2022 o 9:37 hod.

Mgr.

Marek Šefčík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 9:38

Dušan Jarjabek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, vážená pani ministerka, jedna taká pesnička z dávnych dôb znie: "Dobrý den, majore Gagarine, tak jsme se konečně dočkali." Takže dobré ráno, pani ministerka kultúry, tak sme sa konečne dočkali.
Ďakujem veľmi pekne, že tento návrh zákona, ako máme takto na stole, ja budem pripomienkovať to, čo máme na stole bez toho, aby som pripomienkoval tieto pozmeňujúce návrhy od pána poslanca Šefčíka, ktorý je zjavne v problematike, ako nám to pred chvíľou ukázal. No a ja by som si myslel, že asi by sme sa tu v tejto chvíli mali stretnúť kvôli tomu, aby sme hovorili o, ja neviem, napríklad novej mediálnej iniciatíve Matovičovej alebo aby sme hovorili o situácii v Opere Slovenského národného divadla. To sú totižto tie aktuálne témy, ktoré ako v tejto chvíli touto spoločnosťou nejakým spôsobom rezonujú. My tu máme na stole nekonečný príbeh zákona o mediálnych službách, no a ja si dovolím pripomienkovať to, čo v prvom čítaní máme na stole, nie to, o čom hovoria tieto pozmeňujúce návrhy.
Ako sme už uvádzali dávno, návrh zákona mal byť stiahnutý z legislatívneho procesu nielen vzhľadom na obrovské množstvo výhrad odbornej verejnosti, ktorá stihla uplatniť v priebehu skráteného pripomienkového konania, ale predovšetkým na zásadné pripomienky verejnoprávneho rozhlasu a televízie, viď stanovisko RTVS, o ktorom teda budem ešte hovoriť. Problém nesplnenia lehoty, ten už je vybavený pokutou Rady Európy, to znamená, že už sa nemáme kde ponáhľať, no o kvalite predkladaného právneho predpisu svedčí aj skutočnosť, že príslušné výbory Národnej rady Slovenskej republiky uplatnili voči nemu 265 pripomienok; a to hovorím, to bolo do prvého čítania. 265 pripomienok, ktoré gestorský výbor pre kultúru a médiá schválil.
Transpozíciu smernice sa dalo v nevyhnutnom rozsahu a časovo v primeranom limite zabezpečiť novelou platného zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov a ustúpiť od neúspešného pokusu o zásadnú revíziu celého komplexu právnej regulácie audiovizuálnych služieb.
Okrem toho, samozrejme, že sa tuná rušia dva mediálne zákony, hej? To ako si treba povedať na rovinu. Ale teda trošku, trošku z histórie tohto, tohto návrhu a hlavne teda, čo sa stane s verejnoprávnou inštitúciou. Čo sa stane s RTVS po prijatí tohto návrhu zákona? Hovorím, opäť vychádzam z toho, čo máme na stole. To je to prvé čítanie, ktorým tento návrh zákona prešiel.
Podľa dôvodovej správy k tomuto návrhu zákona je primárnym dôvodom jeho preloženia potreba transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady zo 14. novembra 2018, ktorou sa mení smernica 2010/13/EÚ o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym spôsobom alebo správnym opatrením v členských štátoch, týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb. Je paradoxom, že ustanovenie, ktoré predstavuje transpozíciu smernice 2018/1808, tvoria menšiu časť predloženého návrhu zákona. Väčšinu jeho ustanovení tvorí, tvoria právne normy, ktoré nijako nesúvisia s potrebou transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady, avšak zásadným spôsobom menia podmienky fungovania mediálneho sektora v Slovenskej republike. Potreba transpozície smernice však bola využitá ako zámienka na skrátenie medzirezortného pripomienkového konania k tomuto návrhu zákona len na osem pracovných dní, čím bola prakticky vylúčená akákoľvek vecná debata v odbornej verejnosti k predloženému návrhu zákona a to napriek skutočnosti, že návrh zákona prináša zásadné zmeny s dlhodobým dopadom na slovenský mediálny trh.
Ministerstvo kultúry ako predkladateľ podľa vlastných slov pripravilo návrh zákona aj prostredníctvom pracovnej skupiny, ktorá bola zriadená už v roku 2017, a relevantné subjekty mali v priebehu rokov 2017 až 2019 možnosť oboznámiť sa a konzultovať problematiku novej regulácie audiovizuálnych služieb. Skupina bola daná, len sa vymenili persóny a tie persóny raz zastupovali ministerstvo kultúry a raz zastupovali tretí sektor, viď pán štátny tajomník ministerstva kultúry. Po ukončení spoločných rokovaní na úrovni dočasnej pracovnej skupiny ministerstvo pristúpilo k individuálnym rokovaniam na úrovni vybraných subjektov, ktorých sa vybraná téma najviac týka.
Budem hovoriť teraz o RTVS, ktorá bola účastníkom rokovaní pracovnej skupiny ministerstva kultúry v rokoch 2017 až 2019, avšak v tomto období sa nerokovalo o žiadnych konkrétnych návrhoch vo forme návrhov paragrafového znenia, ale iba o vybraných témach mediálnej regulácie všeobecne. Takto úplne absentovali témy ako napríklad zabezpečenie a poskytovanie multiplexu či reálne nastavenie samoregulačných mechanizmov. Iné témy boli prerokované iba rámcovo, ako napríklad problematika vlastníctva médií, zákazu krížového vlastníctva či transparentnosti vlastníckych vzťahov.
Oblasť mediálneho práva však nie je oblasťou, ktorá má reálny dopad iba na individuálne vybrané subjekty, ktorých sa vybraná téma najviac týka, citujem ministerstvo, ale na celú spoločnosť. Veď práve legislatívnym nastavením mediálneho prostredia sa v reálnom živote uplatňujú práva na slobodu slova či prístup k informáciám. Médiá formujú verejnú diskusiu, verejnú mienku a napokon aj politické preferencie a rozhodnutie bežných ľudí.
Práve s ohľadom na uvedený zásadný vplyv mediálnej legislatívy, myslím si, že ministerstvo pri jej rýchlej príprave, na jeseň 2021 zrazu sa objavil návrh zákon v paragrafovom znení, ktorý predtým nikto nevidel, možno okrem individuálnych vybraných subjektov, úplne rezignovalo na participatívny spôsob tvorby práva, čo sa jasne odzrkadlilo v návrhu, čo sa jasne odzrkadlilo na návrhu zákona, ktorý je pre širokú verejnosť nezrozumiteľným a pre úzke záujmové skupiny potichu výhodným. Tu treba dodať, že nejde iba o transpozíciu smernice o audiovizuálnych mediálnych službách do nášho práva, transpozícia predstavuje menej ako 30 % celého návrhu zákona a návrh samotný teda reguluje množstvo oblastí, ktoré s právom EÚ nijako nesúvisia, napríklad rozhlasové vysielanie či poskytovanie multiplexu, čo je uvádzané ako hlavný dôvod potreby novej právnej úpravy, ale i komplexnú rekodifikáciu mediálneho práva na Slovensku.
Návrh zákona v dvanástej časti, to je, myslím, ten § 100, upravuje problematiku plurality informácií a transparentnosti majetkových a personálnych vzťahov. Oproti súčasnému stavu úplne ruší koncept krížového vlastníctva v oblasti médií a jeho zákazu, ktorým cieľom je zamedzenie vzniku mediálnych a informačných monopolov vo forme mediálnych impérií, ktorých spoločensky zhubné pôsobenie poznáme zo zahraničia. Naopak, návrh zákona otvára možnosť koncentrácie médií v rukách jedného vlastníka, ako teda zákon uvádza ´konečného užívateľa výhod´ až do stropu ovládnutia 60 % mediálneho trhu.
Takéto nastavenie určite nie je optimálne, dokonca môže priniesť reálne ohrozenie demokratických procesov hlavne v období volieb či sploštenia verejnej diskusie pri spoločensky zásadných témach. Verejnú mienku by tak mohol formovať jediný vlastník mediálneho impéria podľa vlastných subjektívnych preferencií. A možnože o to práve ide.
Túto oblasť je potrebné nanovo dostatočne kriticky prediskutovať a navrhnúť a prijať opatrenia, ktoré budú funkčné a najmä vhodné pre osobitosti slovenského mediálneho prostredia.
Napriek skutočnosti, že smernica o audiovizuálnych mediálnych službách vo vybraných oblastiach odporúča, neprikazuje, odporúča členským štátom zavedenie samoregulačných mechanizmov, návrh zákona otvára dvere samoregulácii v nevídanom, v podstate neobmedzenom priestore. Návrh zákona v § 127 definuje samoregulačný orgán ako iniciatívu alebo orgán samoregulácie pôsobiaci na území Slovenskej republiky presadzujúci samoregulačný mechanizmus uplatňovaný na základe kódexu správania sa alebo obdobného samoregulačného systému pravidiel správania sa. Navyše v odseku 3 otvára možnosti samoregulácie až nad rámec povinností podľa zákona. Takéto nastavenie v skutočnosti môže úplne negovať zmysel verejnoprávnej úpravy pravidiel hry, ktoré sú prijímané demokraticky, prostredníctvom zákona.
Návrh dokonca pripúšťa v § 128, aby vznikol a uplatňoval sa kódex, k dodržiavaniu ktorého sa zaviazal len jeden poskytovateľ obsahových služieb, stačí, aby pokrýval významnú časť trhu. Namiesto zákona a predvídateľných demokratických pravidiel môže vzniknúť súbor pravidiel, ktoré si pre seba vytvorí jediný silný hráč na trhu. Návrh zákona v tejto časti považujem za úplnú rezignáciu štátu pri ochrane práv občanov pred mediálnou ľubovôľou, ako i pri ochrane práv malých mediálnych subjektov na trhu, ktorých pôsobenie či nepôsobenie bude plne v područí a na rozhodovaní tých tzv. veľkých hráčov, ktorí môžu vytvoriť samoregulačné mechanizmy a teda aj vlastné pravidlá hry bez ohľadu na verejný záujem.
Návrh zákona úplne ruší možnosť vzniku a prevádzkovania verejnoprávneho terestriálneho multipexu pre verejnoprávneho vysielateľa. Naopak, ponecháva verejnoprávneho vysielateľa v situácii, kedy bude úplne vystavený ľubovôli poskytovateľa multiplexu a podmienkam, ktoré si poskytovateľ určí. Súdna ochrana, ktorú návrh zákona v tomto prípade nastavuje ako protiváhu, možnosť verejnoprávneho vysielateľa v prípade, že nesúhlasí s podmienkami poskytovateľa multiplexu žiadať na súde určenie obsahu zmluvy, sa javí teda ako nedostatočná a nefunkčná v reálnom čase. Ponechanie verejnoprávneho vysielateľa bez reálneho zabezpečenia šírenia signálu jeho vysielania považujem za priame ohrozenie duálneho systému vysielania v Slovenskej republike, ako aj ohrozenie včasného vyrozumenia obyvateľstva v krízových, v krízových situáciách. Navyše v spojení s navrhovaným oficiálnym akceptovaním mediálnych skupín ovládajúcich trh a rezignáciu vlády Slovenskej republiky riešiť katastrofickú situáciu financovania verejnoprávneho vysielania v Slovenskej republike považujem tento návrh v jeho šiestej časti za významný krok k likvidácii nezávislého verejnoprávneho vysielania v Slovenskej republike.
Základným, základom bezproblémového a kvalitného fungovania akéhokoľvek systému je jeho vyvážené nastavenie a optimálny chod. To, čo je obsahom v podstate zákona o mediálnych službách, túto vratkú, ale predsa len doteraz krehkú rovnováhu v oblasti systému fungovania médií úplne rozvracia. Pod proklamovanou zámienkou transpozície, ktorá hovorí predovšetkým o potrebe zlepšovania prístupu osôb so zrakovým alebo sluchovým postihnutím k mediálnym obsahom, podpore európskych diel, ochrane maloletých a zavedení pravidiel v online priestore, sa predloženým návrhom zákona otvára celý rad ďalších zákonov, ktoré s uplatňovaním tejto smernice nemajú nič spoločného.
Týmto návrhom zákona štát ukladá na verejnoprávneho vysielateľa, RTVS, ďalšie povinnosti, ako je napríklad zvýšenie objemu programov, ktoré musia byť tlmočené do posunkového jazyka, sprevádzané titulkami pre nepočujúcich alebo hlasovým komentovaním pre nevidiacich či zvýšenie objemu programov vysielaných pre národnostné menšiny, etnické skupiny až do takej miery, že ich samotní príslušníci konštatujú, že také množstvo programov nie sú v dohľadnej dobe schopní vyprodukovať.
No a návrh zákona však neprináša v tejto chvíli žiadne riešenia finančného krytia. Nákladom na plnenie týchto nových povinností verejnoprávneho vysielateľa, paradoxne v tom istom zákone, štát sám navrhuje znížiť alebo úplne odobrať verejnoprávnemu vysielateľovi možnosť, ako doručiť predpisovaný obsah divákovi a poslucháčovi. Svedčí o tom aj bezprecedentné vypustenie pojmu verejnoprávny multiplex z tohto zákona, čím sa štát sám zbavuje možnosti doručiť obsah vysielania k čo najväčšiemu počtu obyvateľov, čo je jeho základnou povinnosťou.
No a ešte jedna pikoška. Napriek nárastu počtu zamestnancov Rady pre vysielanie a retransmisiu, ktorá sa podľa návrhu zákona transformuje na Radu pre mediálne služby, o 21 zamestnancov, sa štát zbavuje primárneho práva nad elementárnou kontrolou dodržiavania celého radu zákonných povinností spojených s vysielaním programov – násilie, oplzlosti, ponižovanie ľudí – a túto kontrolu prostredníctvom aplikovania systému samoregulácie presúva fakticky na tých, ktorí ich sami vysielajú.
Dámy a páni, prečítajte si nahlas a ešte raz si prečítajte ustanovenie v § 127 ods. 1 návrhu zákona: "Samoregulačný orgán na účely tohto zákona je iniciatíva alebo orgán samoregulácie."
A teraz to prečítame po ľudsky. Samoregulačný orgán je orgán samoregulácie. Toto je definícia samoregulačného orgánu. No tak áno, nie je to sranda, je to skutočne napísané tak, ako to čítam. Samoregulačný orgán je orgán samoregulácie. Vybavené. Skutočne fantastické! Gratulujem každému, kto toto napísal a kto s tým súhlasil.
Navrhovaný zákona vytvára priestor na to, aby sa celý súkromný sektor televíznych aj rozhlasových vysielateľov v podstate kontroloval sám, a celú pozornosť štátneho regulátora sústreďuje na verejnoprávneho vysielateľa v online priestore. Zavádzaním pravidiel v online priestore sa dá rozumieť, ide o výrazné okliešťovanie postavenia verejnoprávneho vysielateľa. No a čo a mohol by som o tom skutočne hovoriť nesmierne dlho, preto lebo toto celé je nezmysel. Pokiaľ ide o samoregulačné a koregulačné systémy, tak smernica 2018/1808 v bodoch 29 až 31 preambuly podporuje ich využívanie predovšetkým na zníženie vystavenia detí audiovizuálnym komerčným oznamom o potravinách a nápojoch, ktoré majú vysoký obsah soli, cukru, tuku, nasýtených tukov alebo transmastných kyselín. Zníženie vystavenia detí a maloletých audiovizuálnym komerčným oznamom o alkoholických nápojoch, programov zodpovedného hrania hazardných hier, ochranu spotrebiteľa, zdravia, obyvateľstva návrh zákona tento rozsah samoregulácie výrazne presahuje.
No, vzhľadom na zásadné nedostatky predloženého návrhu a hovorí, hovorí o tom aj to množstvo pripomienok, ktoré určite ešte budú a mnohí budeme o tom diskutovať, či áno alebo nie, mi dovoľte na záver napísať len, povedať len jednu vetu. Tento celý návrh zákona je finančne nepokrytý. On je finančne nepokrytý so všetkými tými zmenami, a to nielen z hľadiska vyššieho počtu ľudí v Rade pre vysielanie a retransmisiu, ktorý skutočne má ísť až na 21 ľudí. Ja som sa pýtal na to pokrytie na výbore dva razy štátneho tajomníka ministerstva financií. Dva razy mi pán štátny tajomník na ministerstve financií povedal, že pokrytie k tomuto návrhu zákona nie je, vôbec sa o ňom nediskutovalo, možno včera áno, ale dovtedy, ako bol na výbore, nie. Čiže neexistuje finančné pokrytie tohto návrhu zákona. Nech by ten zákon akýmkoľvek spôsobom zvyšoval, zvyšoval povinnosti všetkých zainteresovaných v rámci zákona, jednoducho to finančne pokryté nie je. A to hovorím ešte raz, aj v prípade Rady pre vysielanie a retransmisiu.
Preto mi dovoľte v zmysle § 83 rokovacieho poriadku povedať tú čarovnú vetu, vrátiť návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie, respektíve prepracovanie. Preto lebo, ja som to už povedal na začiatku, už nás časovo v tejto chvíli nič nenaháňa. Pokuta bola udelená. Ešte neviem, čo sa týka výšky, ešte nie. Ale jednoducho bolo konštatované, že ministerstvo kultúry si nesplnilo svoju úlohu, teda niet sa kam s touto nesplnenou úlohou ponáhľať. Bude asi lepšie tento návrh skutočne zobrať späť, znovu sa ním zaoberať, prepracovať všetko to, čo prepracovať sa dá, ak sa dá, aby sme to všetko nedoplňovali 474. pripomienkou návrhu tohto zákona.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

24.5.2022 o 9:38 hod.

doc. Mgr. art.

Dušan Jarjabek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:02

Gábor Grendel
Skontrolovaný text
Ďakujeme, pán poslanec.
Do rozpravy sa hlási pani ministerka kultúry, nech sa páči.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

24.5.2022 o 10:02 hod.

Mgr.

Gábor Grendel

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vstup predsedajúceho 10:02

Natália Milanová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec Jarjabek, pri všetkej úcte, počuli sme slovo Rezníkovo. No, nepovedala by som, že aj, dovolím si to tak zúžiť, pretože to všetko, čo tu bolo povedané, my sme niekoľkokrát aj čítali, dokonca by som povedala, že v niektorých pasážach CTRL C, CTRL V z toho, čo mám v oficiálnom liste podpísanom pánom Rezníkom. Ale ako ja toto beriem. Avšak reagovali ste a sám ste to aj priznali, na ten návrh zákona, ktorý bol podaný sem do prvého čítania. Odvtedy dosť vody pretieklo v Dunaji a my sme sa aj so zástupcami RTVS stretli, veľmi intenzívne sme diskutovali a ten pozmeňujúci návrh, ktorý predložil pán poslanec Šefčík, bol aj výsledkom diskusií a ponosov a pripomienok zo strany RTVS. Takže naozaj sme sa snažili veľmi, ako pri... veľmi otvorene prijať to, na čo RTVS poukazovala, a aj to do veľkej miery akceptovať.
To znamená, čo sa napríklad týka multiplexu, ten na základe vzájomnej dohody bude nastavený po vzájomných konzultáciách, aby boli obidve strany spokojné. Avšak to, ako ten systém fungoval doteraz, že RTVS mala svoj verejnoprávny multiplex iba sám pre seba, nemohol doňho nikto vstupovať, ani keď ten priestor nebol celý využitý, sme nepovažovali úplne za optimálne, pretože ak tam je nejaká kapacita, ktorá môže byť ponúknutá aj iným vysielateľom, nuž prečo by ponúknutá byť nemohla.
Čo sa týka, otvorili ste tu vlastne viacero tých tém. Otvorili ste tému Rady pre vysielanie a retransmisiu, tam rovnako došlo k vzájomnej dohode. Finančné krytie je zabezpečené, rovnako ako navýšenie multimodálneho obsahu, to je tiež pokryté finančne. Takže žiadne obavy alebo maľovanie čerta na stenu tu nie je celkom namieste. Navyše smernica hovorí o tom, že práve tento obsah navýšený má byť, tak aby ľudia so zrakovým a sluchovým postihnutím mohli prijímať informácie na takej úrovni, aby to bolo pre nich zrozumiteľné.
Otvorili ste aj otázku toho, že teda sme v omeškaní. Nuž áno, sme v omeškaní. Ale povedzme si aj, prečo sme v tom omeškaní. Mňa mrzí, že sme na ministerstve nenašli v súvislosti s tou samotnou transpozíciou veľa toho pripraveného. Keby sme niečo na stole mali, určite je ten proces rýchlejší. To, čo by sme očakávali, sme však nenašli.
Čo sa týka transpozície a toho, že náš návrh zákona je rozšírený, to už som povedala v úvode. V programovom vyhlásení vlády sme sa zaviazali ku komplexnej zmene mediálneho prostredia. To, že nám niekto vyčíta, že je to súčasťou transponovania európskej smernice, je legitímne. Samozrejme, je to legitímne, na druhej strane rozhodli sme sa naozaj prekopať v podstate štyri zákony. Štyri zákony ale, ktoré tu boli dvadsať rokov, pán poslanec, dvadsať rokov! Ony vôbec nereflektovali na online priestor. Na ten priestor, kde sa dnes odohrávajú diskusie, ktorý je dnes priestorom plným dezinformácií. A verejnoprávny vysielateľ, áno, mal by byť taký silný, že by práve ten verejný diskurz mal modelovať, manažovať tak, aby to spravodajstvo, tú objektivitu, tú vyváženosť informácií, aby tá bola zachovaná.
Rozmýšľam ešte, že čo by som dodala, ešte budem reagovať na pani poslankyňu. Doteraz je to celoplošné vysielanie garantované na viac ako 80 %. My sme v našom vládnom návrhu zákona zvýšili na 90 %, takže to pokrytie je v podstate zákonom garantované ešte vyššie.
Za mňa je to pre túto chvíľu všetko. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

24.5.2022 o 10:02 hod.

Mgr.

Natália Milanová

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:04

Juraj Blanár
Skontrolovaný text
Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky.
Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

24.5.2022 o 10:04 hod.

Ing.

Juraj Blanár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video