72. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Cieľom predkladaného návrhu zákona je zabezpečiť rešpektovanie práv a slobôd odsúdených a obvinených osôb umiestnených vo väzbe v oblasti práva na ochranu listového tajomstva, tajomstva dopravovaných správ a iných písomností.
Podľa ustanovenia čl. 22 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromní, alebo zasielaných poštou, alebo iným spôsobom. Výnimkou sú prípady, ktoré ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením. Z uvedeného ustanovenia následne vychádzajú príslušné ustanovenia zákonnej úpravy výkonu trestu odňatia slobody a zákonnej úpravy výkonu väzby upravujúcej korešpondenciu odsúdených, resp. obvinených, ktorej zákaz na nahliadnutie zo strany ZVJS sa okrem iného obmedzuje len na korešpondenciu medzi odsúdeným, resp. obvineným a jeho obhajcom.
Okrem Ústavou Slovenskej republiky zaručených základných ľudských práv a slobôd podľa ustanovenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným spôsobom a postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Odsúdení, resp. obvinení sú v mnohých prípadoch účastníkmi civilných konaní alebo správnych konaní, ktoré nemajú žiadnu súvislosť s výkonom trestu odňatia slobody alebo s väzobným stíhaním.
V uvedených konaniach sú spravidla zastúpení právnym zástupcom, ktorý poskytujúc právne služby je povinný komunikovať so zastúpeným osobitne a osobne, ako aj v písomnej forme, a v tejto súvislosti je nežiaduca kontrola korešpondencie zo strany príslušníkov ZVJS alebo ich prítomnosť pri telefonickom alebo osobnom styku odsúdeného, resp. obvineného a jeho právneho zástupcu.
K nežiaducim situáciám dochádza predovšetkým pri žalobách vo veci ochrany osobností smerujúcich napríklad proti výkonu, proti ústavom na výkon trestu odňatia slobody alebo proti ústavom na výkon väzby, prípadne proti Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré sa vyskytujú nie v malej miere. V prípade uvedených žalôb kontrolou korešpondencie alebo prítomnosťou príslušníka ZVJS pri osobnom alebo telefonickom kontakte odsúdeného, resp. obvineného s jeho právnym zástupcom dochádza k porušovaniu základnej zásady civilného súdneho konania rovnosti sporových strán zakotvenej v čl. 6 civilného sporového konania.
Z uvedeného dôvodu preto účelom predmetnej legislatívnej úpravy je rozšíriť okruh subjektov o právneho zástupcu tak, aby v prípade poskytovania právnych služieb odsúdenému advokátom nielen v postavení obhajcu, ale aj v postavení právneho zástupcu nedochádzalo k nežiaducej kontrole korešpondencie, týkajúcej sa predmetu, v ktorom je odsúdený zastúpený, či už v civilnom konaní, alebo v správnom konaní, ktoré nemajú žiadnu súvislosť ani vplyv na výkon trestu odňatia slobody. Súčasne sa z vyššie uvedeného dôvodu upravuje aj právo odsúdeného na telefonický kontakt s právnym zástupcom obdobne, ako toto právo má aj v prípade obhajcu.
Táto legislatívna úprava, som vysvetlil, že čo je jej účelom a účinnosť tejto úpravy tohto predkladaného zákona aj so zohľadnením legisvakačnej lehoty sa navrhuje od 1. januára 2023.
Ďakujem pekne.

Ďakujeme. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Petre Hajšelovej.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Otváram rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa kolegov, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať záverečné slovo pán navrhovateľ? Nie. Pani spravodajkyňa, takisto nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom je prvé čítanie o návrhu poslancov Miloša Svrčeka, Lukáša Kyselicu a Kataríny Hatrákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 8/2009 o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 1129, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1177.
Dávam slovo opäť poslancovi Milošovi Svrčekovi, aby návrh zákona uviedol.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka, Lukáša Kyselicu a Kataríny Hatrákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1129.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Poškodenie cesty pri premávke by sa viac nemuselo kvalifikovať ako dopravná nehoda, ale ako škodová udalosť, ak sa pri dopravných situáciách poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie v súvislosti s premávkou v takej miere, že budú môcť ďalej plniť svoju funkciu. Nemuselo by sa to viac kvalifikovať ako dopravná nehoda, ale len ako škodová udalosť.
Doterajšie znenie zákona hovorí, že dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie. Slovo ´poškodí´ by sa mohlo v tomto ustanovení v prípade schválenia novely nahradiť slovom ´znefunkční´.
Zároveň touto legislatívnou úpravou chceme aj zmeniť lehotu po dopravnej nehode, počas ktorej sa na účely vedenia záznamov v evidencii dopravných nehôd považuje zosnulá osoba za usmrtenú. Táto lehota by sa mohla predĺžiť z 24 hodín na 30 dní po nehode.
Navrhujeme teda, aby bolo znenie ustanovenia § 64 ods. 1 písm. b) zákona o premávke nasledovné, citujem: "sa znefunkční cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie", prípadne, citujem: "sa zníži funkčnosť cesty alebo všeobecne prospešného zariadenia". Dôvodom je predovšetkým skutočnosť, že pri situáciách, kedy je poškodená cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie v súvislosti s premávkou vozidla v takej miere alebo rozsahu, že napriek poškodeniu cesta alebo toto zariadenie naďalej plní svoju funkciu, či už z hľadiska funkčnosti alebo bezpečnosti, nie je potreba takýto priestupok kvalifikovať ako dopravnú nehodu, ale ako škodovú udalosť.
Navrhujeme prijať aj takú zákonnú úpravu, ktorá bude vo svojom obsahu jasne definovať oblasti úpravy tak, aby zodpovedala aj súčasným podmienkam legislatívy Európskej únie a príslušných komisií, ktoré uvedené ukazovatele sledujú a porovnávajú a touto úpravou bude zabezpečená korektnosť údajov vo vzťahu k porovnávaným ukazovateľom jednotlivých krajín. To znamená, aby bolo znenie ustanovenia § 67 ods. 2 písm. a) zákona o premávke nasledovné, citujem: „... usmrtenú osobu osoba, ktorá zomrela pri dopravnej nehode alebo na jej následky najneskôr do 30 dní po dopravnej nehode...“.
Pán predsedajúci, ja by som potom chcel vystúpiť aj v rámci rozpravy ako navrhovateľ, kde by som chcel podrobnejšie vysvetliť, čo bolo zámerom tejto úpravy.
Ďakujem pekne.

Ďakujeme pekne, evidujem. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Marcelovi Mihalikovi.

Ďakujem za slovo.
Vážené pani poslankyne, poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona, tlač 1129. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.

Otváram rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce okrem pána navrhovateľa niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nikto. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Ako jediný v nej vystúpi pán poslanec Svrček. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Cieľom predloženého návrhu zákona o cestnej premávke, osmička z 2009, sú nasledovné zmeny o cestnej premávke. Cestná premávka, jej pravidlá a povinnosti účastníkov cestnej premávky a oprávnenia orgánov vykonávajúcich svoju pôsobnosť na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sú oblasťami, ktoré výrazným spôsobom zasahujú do života nás všetkých motoristov.
V súčasnej dobe túto oblasť upravuje zákon 8/2009 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o premávke“) a problematika dopravných nehôd je upravená v § 64 až § 68 citovaného zákona. V zmysle § 64 ods. 2 písm. b) zákona o premávke je dopravná nehoda udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie.
Táto právna úprava deleguje orgán policajného zboru, ktorý je oprávnený objasňovať priestupky proti bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke predmetné priestupky, pri ktorých sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie, kvalifikovať ako dopravnú nehodu. V praxi to znamená, hlavne ide o stav, že napriek nízkej spoločenskej nebezpečnosti sa poškodí napríklad zvodidlo, ktoré sú podľa § 1 ods. 4 zákona o pozemných komunikáciách, tzv. cestného zákona, súčasťou cesty v súvislosti s premávkou vozidla, tieto aj napriek poškodeniu stále môžu plniť svoju funkciu a naďalej zabezpečujú ochranu diaľnic, ciest, miestnych komunikácií a zaisťujú bezpečnú, rýchlu, plynulú a hospodárnu premávku na týchto cestách a je zákonom stanovená povinnosť uvedený priestupok kvalifikovať ako dopravnú nehodu a nie ako škodovú udalosť.
Ľudia z praxe majú za to, že pri situáciách, kedy je poškodená cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie v súvislosti s premávkou vozidla v takej miere alebo rozsahu, že napriek tomu poškodeniu, čo som spomínal, cesta alebo toto zariadenie naďalej plní svoju funkciu, či už z hľadiska úplnosti, alebo bezpečnosti (rečník si odkašľal), pardon, nie je potreba takýto priestupok kvalifikovať ako dopravnú nehodu, ale ako škodovú udalosť. Preto sa aj navrhuje to znenie, ktoré som v úvodnom slove prečítal, aby bolo znenie ustanovenia § 64 ods. 1 písm. b) zákona o premávke nasledovné, citujem: „... sa znefunkční cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie, prípadne sa zníži funkčnosť cesty alebo všeobecne prospešného zariadenia...“.
Tou druhou oblasťou, ktorej sme sa venovali ako navrhovatelia v tomto návrhu zákona, sú štatistické ukazovatele nehodovosti a tá metodika riešenia štatistík v rámci nehodovosti. Štatistické údaje o dopravných nehodách a ich následkoch hodnotia štáty autonómne, neexistujú, neexistuje medzinárodný právny predpis ani právny predpis Európskej únie, ktorý by definoval údaje v rámci jednotlivých štatistických ukazovateľov alebo údajov. Jednotlivé štáty, ako aj medzinárodné spoločenstvá, napríklad Organizácia spojených národov alebo OECD, vychádzajú pri definícii osoby usmrtenej pri dopravnej nehode zo správy z Pracovnej skupiny Európskej hospodárskej komisie OSN pre prevenciu dopravných nehôd ešte z roku 1952, na ktorom sa jednak Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Holandsko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko zhodli na tom, že pre účel medzinárodného štatistického porovnávania sa za osobu usmrtenú pri dopravnej nehode bude považovať osoba, ktorá zomrela na následky dopravnej nehody do 30 dní od vzniku tejto dopravnej nehody. Túto definíciu postupne prebrali jednotlivé štáty a využívajú ju pre štatistické údaje a účely aj OECD a Európska únia. Definícia v zmysle štatistického prehľadu Hospodárskej komisie OSN a o dopravných nehodách v Európe a v Severnej Amerike z 2011 hovorí o usmrtenej osobe ako o osobe, ktorá zomrela pri dopravnej nehode okamžite alebo do 30 dní od dopravenej nehody s následkom na zdraví pri tejto dopravnej nehode.
Aj jednotlivé štáty, napríklad Česká republika a Poľsko, Rakúsko, Nemecko, majú svoju právnu úpravu, ktorá sa približuje skôr k tým 30 dňom, ktoré som spomínal, a práve v dôsledku aj uvedených skutočností je podľa môjho názoru aj spolupredkladateľov nevyhnutné prijať takú zákonnú úpravu, ktorá bude vo svojom obsahu jasne definovať oblasť jej úpravy tak, aby zodpovedala súčasným požiadavkám Európskej únie, príslušných komisií, legislatívy, ktorá sa odvíja od činnosti medzinárodných organizácií, ktoré sa venujú cestnej doprave a ktoré uvedené ukazovatele sledujú a porovnávajú a touto úpravou podľa môjho názoru by mala byť zabezpečená korektnosť údajov vo vzťahu k porovnávaným ukazovateľom jednotlivých krajín.
Práve z toho dôvodu predkladáme túto úpravu. Myslím si, že sa výrazným spôsobom priblížime k tým svetovým štandardom, minimálne európskym štandardom v tejto oblasti. A z uvedeného dôvodu by sme vás chceli poprosiť o podporu pri tomto návrhu zákona.
Ďakujem pekne za slovo.