72. schôdza

Myslím si, že ak niečo dokazuje teraz trhová situácia, tak je to to, že trh neexistuje, pokiaľ ide o elektrickú energiu. A to, ako vyleteli ceny, je práve dôkazom toho, že tieto rozprávky o tom, že trh všetko vyrieši, v tejto, v tomto segmente neplatia. Preto som rád, že ste dali tento návrh zákona, ktorý posilní postavenie spotrebiteľa. To, čo ešte stojí za zmienku, ja teda neviem, či to tam je, sa priznám, ale ak si zoberiete, že existuje na Slovensku prax, že sa platia vlastne preddavkové platby na základe spotreby, ktorá bola minulý rok, tak my sa tu dostávame do takého zacykleného kruhu, že štát chce od ľudí, aby znižovali spotrebu oproti roku predošlému a keď ju aj znížia, tak stále tie preddavky sa budú vyplácať na základe tej spotreby, ktorá ešte keď táto informácia nebola, že znižujte spotrebu, tak vlastne stále bola vyššia. To, čo si myslím, že ľudom veľmi by pomohlo, ak by sa prešlo napríklad na reálnu platbu za reálnu, spotrebovanú energiu v danom mesiaci. Pretože takto sa stále týmto spôsobom dotujú elektrárne alebo teda obchodníci s elektrickou energiou a ja súhlasím s tým, aby sa všetky tieto zákony dali do jedného. Aby sa napríklad riešilo aj to, čo tu ešte Sulík nedávno povedal, že neexistuje v tomto štáte, to chcem, aby, môžme si to nájsť, neexistuje sila, ktorá by dokázala vybaviť nižšiu cenu okrem domácností. Keď som sa ho pýtal, že prečo sa nerieši aj zníženie cien pre podnikateľov, a verím, že na tejto schôdzi sa vám teda ukáže, že dá sa to. A že rovnako sa dá klepnúť po prstoch aj tým, ktorí si tu z predošlých vlád povybavovali tie nadmerné ceny, odkupné ceny, ktoré štát im musí platiť a teraz, keď tie ceny sú vysoko nad, tak oni tie peniaze nevracajú.

Ďakujem veľmi pekne. Zareagujem na pána Tarabu. Áno, samozrejme, zálohové platby je možné znížiť. Asi viete, že keď sa dohodnete s odberateľom, je možné ich znížiť, čiže, teda s dodávateľom, keď sa odberateľ dohodne s dodávateľom, je možné ich znížiť, čiže treba o to požiadať. To každomesačné meranie a platby presne za ten mesiac je možné napríklad elektrine, ak máte elektromer, ktorý je diaľkovo ovládaný a diaľkovo odčítaný a ten umožňuje vlastne odčítanie aj každý mesiac aj každý deň, keby niekto chcel, ale to asi nedáva zmysel. Čiže ak máte takýto elektromer namontovaný, tak je to, samozrejme, možné. Dáva to zmysel hlavne pri odberateľoch, ktorí kúria elektrinou. Ja sám mám takýto elektromer a platím to takto. Samozrejme, prináša to so sebou riziko, že človek v zime platí výrazne vyššie sumy ako v lete. Čiže je na každom odberateľovi, aký systém si zvolí, pretože ak kúrite elektrinou, tak väčšinou ten odber v zime je štvor-, päťnásobný ako v lete, čiže treba, treba si toto zvážiť. Ale taká technická možnosť určite je a je aj možnosť dohody s dodávateľom o znížení zálohových platieb, pokiaľ teda odberateľ očakáva, že jeho odber bude teda výrazne nižší alebo, alebo nejaký podobný.
K tomu, čo hovoríte o pánovi Sulíkovi, asi sa nebudem vyjadrovať, to treba jemu povedať, keď tu bude. V každom prípade, ak sledujete médiá, tak viete, že ja už mesiac-dva hovorím o tom, že jediné riešenie je zastropovanie ceny elektriny pre všetkých, pretože sa vyrába za 50 - 70 eur a predáva sa na trhu za 700, a to je nereálne a šialené.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ako iste viete, v súčasnosti máme markantný problém s rastúcimi cenami energií a tie ohrozujú čoraz väčšiu skupinu obyvateľstva Slovenska a výraz zvýšené platby za elektrinu, plyn, teplo od januára tohto roku môže byť veľký problém a devastačný problém pre mnohé rodiny. Devastačný problém to môže byť aj od januára budúceho roka. Myslím si, že na to tu máme ministerstvo hospodárstva, aby sa na to pripravilo a prišlo s legislatívou, ktorú tu budeme prejednávať, predpokladám, že asi tento týždeň v rámci skráteného konania. Ale de facto najviac tými ohrozenými skupinami tzv. energetickou chudobou sú osamelí seniori a domácnosti jedného dospelého s dieťaťom a viacdetné úplné rodiny. Náklady na bývanie, energie tvoria, ja by som tak teraz prešiel štatisticky, trošku detailnejšie situáciu aj u nás, aj v Európe. Náklady na bývanie a energie tvoria v priemere vyše štvrtinu z celkových spotrebných výdavkov slovenských domácností. Elektrina, plyn, teplo tvoria z celkových nákladov domácností takmer 10 %, pričom výdavky na elektrinu tvoria 3,7 %, výdavky na plyn 3,3 % a na teplo odchádza ďalších 2,8 %. Ide o najvyšší podiel v rámci krajín Európskej únie. I keď presná definícia energetickej chudoby ešte neexistuje podľa tých analytikov, resp. akademikov, je k dispozícii viacero ukazovateľov, vďaka ktorým možno určiť, ktorých Slovákov a Sloveniek sa týka energetická chudoba najviac. Energeticky chudobnými sa môžu stať domácnosti, ktorých výdavky na bývanie sú vyššie ako 40 % disponibilných príjmov. Na Slovensku je bývanie najväčšou záťažou najmä pre domácnosti jedného dospelého člena, teda osamelého seniora, dospelého žijúceho, tzv. single, alebo jedného dospelého s dieťaťom. Nadmerne vysoké náklad na bývanie má 16 až 19 % obyvateľov z týchto domácností. Miera preťaženia nákladmi na bývanie sa tak týka viac ako 178-tisíc Slovákov a Sloveniek.
Ďalším ukazovateľom energetickej chudoby sú nedoplatky na účtoch za energie. Tie má 5,2 % obyvateľov Slovenskej republiky, čomu zodpovedá viac ako 283-tisíc obyvateľov. Tento problém je najvypuklejší v prípade viacčlenných domácností, čiže úplných rodín, rodičov aj s viacerými deťmi. Týka sa až 10,7 % obyvateľov žijúcich v domácnostiach s dvoma dospelými členmi a aspoň s troma deťmi, ale aj 8,3 % obyvateľov žijúcich v domácnostiach minimálne troch dospelých s deťmi. Problém s platením účtov za energie sa vyskytuje o niečo častejšie aj v domácnostiach jedného dospelého, či už osamelého alebo s deťmi. títo Slováci a Slovenky majú zároveň častejšie problém aj s platením nájmu, či so splácaním úverov a hypoték. Energetická chudoba sa niekedy zjednodušene vysvetľuje ako stav, keď ľudia musia voliť medzi jedlom a platbou za energie. Iná definícia zase hovorí, že domácnosti sa stávajú energeticky chudobnými, ak nemajú dostatok financií na to, aby si v byte alebo v dome zabezpečili vykurovanie na úrovni 18 až 21°C a ďalšej energie.
Návrhy na presnú definíciu energetickej chudoby sa, samozrejme, líšia a hovorím, že bude to v závislosti od toho, že ako sa na to pozerajú analytici, akademici, ale musím otvorene povedať, že máme tu veľké percento ľudí, veľký počet ľudí, ktorí spadajú do tejto energetickej chudoby. Práve z toho dôvodu sme prišli aj s kolegyňou pani poslankyňou Hatrákovou s návrhom zákona, ktorý po tej právnej rovine rieši iné rozloženie lehôt na to, aby sa odberatelia energií mohli prispôsobiť situácii a stavu, keď môžu spadnúť do tej špirály neplatenia, nedoplatkov, čím ohrozia celú svoju domácnosť.
Návrh zákona preto teda zlepšuje právne postavenie odberateľov tým, že dochádza k predĺženiu minimálnej lehoty na novú splatnosť z nedoplatku z 30 dní na 30 pracovných dní. Nie kalendárnych, ale pracovných dní. Aby odberateľ dostal viac času na riešenie svojej životnej situácie, ktorá sa môže zhoršiť prerušením dodávky energií. O rizikách už hovorila aj moja spolupredkladateľka pani poslankyňa Hatráková. Aby nastala právna istota v určení času uplynutia lehoty 30 pracovných dní, ukotvuje sa povinnosť odoslať upozornenie o neuhradení záväzku tak, že upozornenie o neuhradení musí mať písomnú formu a musí byť odoslané s využitím poštových služieb do vlastných rúk odberateľovi. Potvrdenie o podaní zásielky s využitím poštových služieb do vlastných rúk bude slúžiť ako dôkazný prostriedok o tom, kedy upozornenie odišlo zo sféry vplyvu odosielateľa. Návrh nepočíta však s potrebou skutočného oboznámenia sa zo strany adresáta, keďže by bolo nespravodlivé očakávať od odosielateľa, že účinky uplynutia lehoty 30 pracovných nastanú až skutočným oboznámením sa s obsahom upozornenia.
Ďalej sa mení to, že dochádza k rozšíreniu náležitostí upozornenia o informácie pre odberateľa s cieľom ho nasmerovať na systém sociálneho zabezpečenia, ktoré by mohli odberateľovi pomôcť preklenúť dôvody nezvládnutia úhrady za dodávky plynu alebo elektriny. O tom už hovorila tiež pani poslankyňa Hatráková, čiže odberateľ bude mať možnosť sa obrátiť buď na jednotlivé ÚPSVaRy, úrady práce, sociálnych vecí a rodiny v jednotlivých regiónoch, kde môže získať tú informáciu, či spadá do tej roviny možnosti využitia dávky v hmotnej núdzi, alebo na obec, aby zistil informáciu starostov alebo na tých obecných úradoch mestských úradoch, či má možnosť využiť nejakú pomoc v rámci bývania. Aby pre odberateľa nenastal nepríjemný moment prekvapenia, že bez poznatku konkrétneho dátumu dôjde k prerušeniu dodávok energie, ukotvuje sa aj povinnosť dodávateľa odoslať prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb do vlastných rúk odberateľovi najneskôr 8 pracovných dní pred plánovaným prerušením dodávky informáciu o dátume plánovaného prerušenia.
Takže summa summarum, tento návrh zákona o energetike prináša také trošku lepšie právne postavenie a právnu istotu pre odberateľov v prípade, ak im hrozí riziko nezaplatenia, ale tu musím vyslovene podotknúť a povedať, nejde tu o ochranu neplatičov. Ak si niekto myslí, že teraz nemusí platiť za energie, tak je na hlbokom omyle. Tu ide len o možnosti využitia tých právnych pák na orgánoch verejnej správy, ktoré môžu tejto rodine pomôcť s nejakou právnou pomocou alebo možnosť pomôcť v rámci jeho postavenia na trhu v prípade, keď hrozí to riziko, aby nespadol do nejakej špirály exekúcií alebo nezaplatenia za faktúry, aby mu štát mohol pomôcť s poskytnutím napríklad dávky v hmotnej núdzi, ak, samozrejme, má na to zákonný nárok.
Takže ja by som aj v tejto súvislosti chcel poďakovať pani kolegyni, že prišla s touto iniciatívou. Ja som tam tiež niečo doplnil za seba a myslím si, že toto je určite dobrý návrh, ktorý by mal mať podporu aj od opozície, preto sa aj obraciam na opozíciu. Je to zákon v prospech ľudí, zákon, ktorý aspoň trošku pomôže odberateľom v tejto situácii a preto vás chcem poprosiť o podporu.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja by som ešte aj nadviazala na kolegu Svrčeka, možno upriamila pozornosť na sociálny rozmer tohto zákona. Pretože vieme, že energetická inflačná kríza, ktorá celkom iste v najbližšom, v najbližších mesiacoch poznačí životy ľudí, tak bude iste klásť aj zvýšené nároky na sieť sociálnej pomoci. Takže tento návrh vnímam nielen ako premostenie spolupráce medzi ministerstvom hospodárstva a zintenzívnenie tej spolupráce medzi ministerstvom hospodárstva a ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny a očakávam, že práve implementácia tohto nášho zákona pomôže získať cenné informácie a, a akési poznatky z praxe a pomôže aj ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny zintenzívniť a zefektívniť sieť sociálnej pomoci. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v prvom čítaní uviedol môj návrh zákona, ktorý predkladám spoločne s poslancami Katarínou Hatrákovou a Milošom Svrčekom na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh zákona je evidovaný pod číslom parlamentnej tlače č. 1112. Obsahuje dva novelizačné články.
Prvý novelizačný článok sa týka vecnej zmeny v zákone č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti.
Druhý novelizačný článok sa týka účinnosti, ktorú navrhujeme od 1. januára 2023, časť zákona však má nadobudnúť účinnosť až 1. júna 2023 kvôli tomu, že ministerstvo zdravotníctva avizovalo v čase prípravných prác na návrhu zákona, že plánuje vytvoriť systém zbierania dát z registra obmedzovacích prostriedkov a toto dokážu urobiť až od 1. júna 2023.
Vážený pán predsedajúci, skončil som s uvedením môjho návrhu zákona. Otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1112. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som stručne predstavil návrh zákona v rámci rozpravy prvého čítania.
Základný cieľ je zlepšenie postavenia osôb so zdravotným postihnutím a pacientov, ktorí sú hospitalizovaní v Ústavnom zdravotníckom zariadení v odbornom zameraní psychiatria, detská psychiatria a medicína drogových závislostí. Cieľ za, cieľ návrhu zákona sa dosahuje tým, že sa zavádza právny režim regulácie používania obmedzovacích prostriedkov. Obmedzovacie prostriedky sa v praxi používajú, avšak podľa platného právneho stavu neexistuje ich bližšia úprava. Potreba právnej úpravy je podčiarknutá tým, že obmedzenie pohybu človeka, pacienta s obmedzovacím prostriedkom je zásahom do jeho osobnej integrity, ktorý môže predstavovať závažné porušenie jeho základných práv.
Na návrhu zákona sme pracovali spoločne s mojím tímom, s pani poslankyňou Katarínou Hatrákovou a jej asistentom. Veľmi starostlivo sme precizovali textáciu s pani komisárkou pre osoby so zdravotným postihnutím, ako aj s kolegami z ministerstva zdravotníctva.
Sme otvorení diskusiám o ďalšom vývoji textu. Napríklad už vyše troch týždňov intenzívne komunikujeme so zástupcami psychiatrov a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v oblasti psychiatrie. Tí podporujú smerovanie návrhu zákona, avšak navrhujú, aby bol návrh zákona ambicióznejší a zašiel ďalej. Teda aby reguloval nielen práva pacientov hospitalizovaných v ústavnom zdravotníckom zariadení v odbornom zameraní psychiatria, detská psychiatria, medicína drogových závislostí, ale aby sa vzťahovala aj na iné oblasti, ako napríklad geriatria, oddelenie intenzívnej starostlivosti a podobne. Samozrejme, po diskusii aj s vami a s inými odborníkmi medzi prvým a druhým čítaním sme otvorení aj k týmto zmenám.
Návrh zákona prispeje k ochrane základných ľudských práv a slobôd pacientov, pričom pri tvorbe návrhu zákona sa vychádzalo osobitne zo zistení pani komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím. Ako je známe, náš klub OĽANO pristupuje k výročným správam pani komisárky veľmi zodpovedne. Príkladom toho je aj pripravovaný návrh zákona, ktorý je aj určitým spôsobom trošku vyjadrením aj mojej snahy ešte ako ministra zdravotníctva, kedy sme chceli túto problematiku dať do právnej normy. V jej, vo výročných správach pani komisárky boli uvedené zhrňujúce poznatky zo šiestich vykonaných monitoringov v roku 2019, ktoré boli prerokované dňa 13. novembra 2019 aj s vedením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. My sme potom v týchto rokovaniach s pani komisárkou pokračovali aj v roku 2020. Na stretnutí sme sa zamerali okrem iných odporúčaní aj na novelu zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, týkajúcu sa zákonného riešenia obmedzovacích prostriedkov, pretože doteraz je táto téma riešená iba v odbornom usmernení Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.
Ďalej dovoľte, milí kolegovia, vážení prítomní, vybrať niektoré konkrétne zistenia komisárky, na ktoré reaguje náš návrh. Bežnou praxou je využívanie ochranných postelí, sieťových postelí, klietkových postelí na, ako bežných lôžok pacientov za súčasného použitia psychofarmakologickej liečby. V jednom zariadení na základe zistení pani komisárky došlo k dokonca k hrubému porušeniu ľudských práv tým, že pacient bol počas piatich dní nepretržite pripútaný na lôžko a na šiesty deň bol umiestnený do klietkovej postele. Toto všetko spolu s použitím psychofarmakologickej liečby a napriek tomu, že pacient nebol nijako agresívny.
Ďalej pani komisárka vo svojej správe poukazuje na fakt, že používanie sieťových postelí v jednom z monitorovaných zariadení neaplikovali výlučne ako prostriedok na zabránenie akútnemu ohrozeniu pacienta a jeho okolia, ale ako bežné lôžko, ktoré zabezpečí to, aby pacient z neho nespadol.
Návrh zákona zároveň čiastočne napĺňa jednotlivé tézy aj programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021 až 2024. Napríklad citujem niektoré konkrétne state: "Vláda Slovenskej republiky presadí reformu opatrovníckeho práva zameranú na osoby s hendikepom z dôvodu fyzického alebo mentálneho poškodenia zdravia a ochrany, a ochranu ich postavenia v právnych vzťahoch vrátane ochrany ich majetku. Vláda Slovenskej republiky sa zameria na reformu starostlivosti o duševné zdravie, bude presadzovať rozvoj komunitnej starostlivosti o duševné zdravie a bude hľadieť na špecifiká starostlivosti o rôzne skupiny."
Teraz ešte dovoľte, aby som prešiel stručne ku konkrétnym navrhovaným zmenám.
V § 2 ods. 4 sa zavádza legálna definícia obmedzovacieho prostriedku. Zvýrazňuje sa, že nejde o zdravotný výkon, poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ale o bezpečnostné opatrenie. Aby nedošlo k zneužitiu obmedzovacieho prostriedku, definícia vyjadruje aj účel. Účel je vymedzený cez tri znaky: obmedziť voľný pohyb pacienta, odvrátiť tak nebezpečné konanie pacienta a konanie pacienta smeruje k priamemu ohrozeniu života alebo k priamemu ohrozeniu zdravia pacienta alebo iných fyzických osôb. Všetky tri znaky musia byť splnené kumulatívne.
V § 6d ods. 1 až 17 sa upravujú bližšie podrobnosti a podmienky použitia obmedzovacieho prostriedku. Vyberám podstatné ustanovenia.
Vymedzujú sa druhy ústavných zdravotníckych zariadení, v ktorých je možné použiť prostriedky. V nadväznosti na výpočet foriem obmedzovacieho prostriedku sa bližšie pri každej forme vymedzujú definičné znaky. K použitiu obmedzovacieho prostriedku možno pristúpiť iba vtedy, ak boli vyčerpané všetky miernejšie možnosti zvládnutia situácie. Aby nedošlo k degradácii a k zahanbeniu pacienta, návrh upravuje povinnosť zamedziť prítomnosti iných pacientov pri použití prostriedku. Presne sa vymedzuje, kto je oprávnený nariadiť použitie obmedzovacieho prostriedku a kto ho môže vykonať. Nadužívaniu použitia prostriedku má brániť vyjadrenie princípu časovej nevyhnutnosti.
Zavádzajú sa bližšie podmienky pre plnenie informačnej povinnosti lekára o účele a povahe obmedzovacieho prostriedku vo vzťahu k pacientovi. Návrh reaguje aj na osobitosti prípadu, najmä pokiaľ ide o čas informovania. Vzhľadom k závažnosti používania obmedzovacieho prostriedku sa podrobne upravujú evidenčné povinnosti a oznamovacie povinnosti.
V závere mi dovoľte, kolegyne, kolegovia, vás poprosiť, aby ste podporili tento návrh zákona s tým, že nejde o politický návrh zákona. Návrh zákona má prispieť k ochrane slabších a bezbranných.
Preto vám ďakujem za jeho podporu ako teraz v prvom čítaní a verím, že aj v druhom a treťom čítaní.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Dámy a páni, ja by som si dovolila len nadviazať na, na pána kolegu, lebo ako psychologička poznám prax využívania, resp. zneužívania obmedzovacích prostriedkov (zaznel gong) v zdravotníctve a práva alebo teda v práve v oblasti psychiatrie a práve preto chcem podčiarknuť, že návrh zákona má za cieľ dosiahnuť právnu konzistenciu v rámci slovenského právneho poriadku pri používaní obmedzovacích prostriedkov, aby sme naozaj hovorili o používaní a nie o zneužívaní.
Totiž v zákone č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní existuje úprava používania prostriedkov netelesného a telesného obmedzovania, prijímateľa sociálnej služby, je to § 10. Tejto téme som sa venovala aj v jednom z mojich poslaneckých návrhov, ktorý zmenil a doplnil zákon č. 448/2008. Táto novela bola zameraná presne na ľudské práva klientov, ktorí sú obmedzovaní na slobode predovšetkým v zariadeniach. V oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti dnes absentuje právna úprava. Ona teda vlastne existuje, ale je to len rezortná úprava ministerstva zdravotníctva č. 29/2009. Ide iba o odborné usmernenie v používaní obmedzovacích prostriedkov u pacientov v zdravotníckych zariadeniach. Toto ale nemá silu zákona a vieme, že v právnom štáte možno obmedziť práva osoby a zvlášť tak, tak silné práva, ako je obmedzenie práva slobody len zákonom.
Týmto návrhom chceme teda prispieť k ochrane základných ľudských práv a slobôd pacientov, pričom pri tvorbe návrhu zákona sa vychádzalo osobitne zo zistení európskeho výboru na zabránenie mučenia neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania. Ten výbor CPT, ktorý navštívil Slovenskú republiku v roku 2018. Čerpali sme aj z rakúskej právnej úpravy zo spolkového zákona o hospitalizácii psychicky chorých.
Čo je ešte dôležité spomenúť, že návrh zákona prispeje k úplnej alebo čiastočnej implementácii medzinárodných... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás o pokoj a aby ste nechali priestor pani poslankyni. Ak máte niečo, čo si chcete prebrať, poprosím vás ešte mimo rokovacej sály. Do jedenástej hodiny máme ešte päť minút.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Hatráková, Katarína, poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne. Takže mám na mysli dohovor o právach, Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.
V návrhu sme teda veľmi podrobne upravili podmienku použitia obmedzovacieho prostriedku a je veľmi dôležité, že má platiť nasledovné, že ak sa nedala situácia zvládnuť miernejšou možnosťou, má sa zvážiť závažnosť klientskeho stavu a aktuálna situácia pri voľbe spôsobu použitia obmedzovacieho prostriedku a má sa vybrať ten najmiernejší spôsob aj napriek tomu, že sa vymedzuje, že použitie obmedzovacieho prostriedku nie je metóda poskytovania zdravotnej starostlivosti, ale len bezpečnostné opatrenie. Návrh zákona teda explicitne zakazuje, aby použitie obmedzovacieho prostriedku slúžilo na zľahčenie poskytovania starostlivosti alebo zvládnutia bežného nepokoja pacientov. Pretože nadužívaniu prostriedku má brániť aj vyjadrenie princípu časovej nevyhnutnosti, tento princíp rozvíja detailnejšie, a to tak, že pacient obmedzený použitím obmedzovacieho prostriedku musí byť pravidelne monitorovaný najmenej každých dvadsať minút. Platí tiež povinnosť pri každej kontrole prehodnotiť nevyhnutnosť ďalšieho použitia obmedzovacieho prostriedku.
Z pohľadu mojej ďalšej legislatívnej činnosti je, možno je dôležité aj ustanovenie § 6d ods. 14, ktoré uvádza (zaznel gong): "Ak použitie obmedzovacieho prostriedku najmä vzhľadom na čas trvania obmedzenia vedie k obmedzeniu pacienta vo voľnom pohybe alebo k obmedzeniu styku pacienta s vonkajším svetom, je poskytovateľ povinný urobiť oznámenie podľa osobitného predpisu. Oznámenie podľa osobitného predpisu je oznámenie podľa § 253." (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, chcem sa vás spýtať, na ako dlho to ešte máte?

Hatráková, Katarína, poslankyňa NR SR
Ešte mám minútu.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Minútu?

Hatráková, Katarína, poslankyňa NR SR
Uhm.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Poprosím vás, panie poslankyne, páni poslanci, ešte poprosím o pokoj pred hlasovaním a vypočujme si dôstojne vystúpenie pani poslankyne.
Nech sa páči.

Hatráková, Katarína, poslankyňa NR SR
Ja len teda poslednú vetu, že nadväzuje to na ten, na, na moju novelu zákona o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení, takže hovoríme v tejto chvíli o dvoch návrhoch zákona s účinnosťou od 1. januára 2023, a teda prosím v tomto zmysle o podporu.
Ďakujem pekne.

Pán predseda, my si tu všetci robíme bohovskú srandu z toho, že si máme šúchať kartičky a neviem čo, je nás dokopy päť a pol v koalícii a vy sa neviete postarať o to, že by tieto zariadenia fungovali. Treba ich vymeniť, hovoríme o tom už dva roky.
Hlasoval som za. (Povedané súbežne s predsedajúcim.)

Pán predsedajúci, veľmi pekne ďakujem za slovo.
Vážení kolegovia, kolegyne, kolegovia, neberte to ako klišé. Myslím to veľmi úprimne.
Máme veľmi ťažké, ťažké časy, máme napäté časy jednak s covidom, jednak s energetikou a jednak v situácii teraz vo vládnej koalícii. Sme v menšine, my si to všetci uvedomujeme. Sme v menšine, sme menšinová vláda, nemáme väčšinu na to, aby sme mohli prijímať zákony, ale rovnako vám chcem všetkým úprimne z celého srdca poďakovať, okrem tým, ktorí, samozrejme, nehlasovali, ale bolo ich veľmi málo.
Chcem vám poďakovať, že ste zahodili všetky osobné predsudky, šarvátky a všetko možné, ale ste, alebo vnútorne ste zvíťazili nad tým, že chcete pomôcť ľuďom. A to poďakovanie patrí všetkým, lebo vy všetci ste za to zahlasovali. Táto pomoc bude doručená. Ešte budeme teraz riešiť v skrátenom legislatívnom konaní tú energetiku. Budeme stropovať ceny elektrickej energie. To je veľmi dôležitá vec. Ešte o toto vás chcem veľmi pekne poprosiť, keby sme tiež mohli zahodiť tieto naše boje, politické, pri tomto. Verte mi, že keď budem v hocijakej televíznej debate, vždy poďakujem aj opozícii, aj nezaradeným, aj koaličným partnerom, ale aj tým, ktorí boli s nami v štvorkoalícii.
Takže ešte raz, veľká vďaka. Patrí vám moja úcta.
Ďakujem. (Potlesk.)