72. schôdza

Pán predseda Fico, na úvod sa ti chcem ospravedlniť za mojich viacerých predrečníkov, pretože oni reagovali na to, čo si ty vôbec v rozprave nevyslovil. A ja sa na rozdiel od nich budem držať témy a vyberiem dve pasáže, ktoré si spomenul.
Prvá vec je, že napriek tomu, že sa viacerí lídri Európskej únii správajú stádovito a nepozerajú v prvom rade na záujmy nás Európanov, tak my v SMER-e – sociálna demokracia sme sa neznížili k spochybňovaniu nášho členstva v Európskej únii napriek tomu, že silnejú hlasy aj na Slovensku za vystúpenie z Európskej únie a my riskujeme stratu politickej desiatky. A nadviažem na to tým, že tento euroskepticizmus sa môže zvýšiť po tom čo tie najsilnejšie štáty sa rozhodnú prijať kvalifikovanú väčšinu. To znamená, že nebude treba na prijímanie vážnych rozhodnutí nejaký konsenzus, ale iba hlasy tých najsilnejších. To je cesta do pekla a veľmi ma mrzí, že k slovám nemeckého kancelára sa pridala naša pani prezidentka Čaputová.
A druhá vec, ktorú chcem vo faktickej poznámke nadviazať na tvoje vystúpenie, nielenže v slovách a vo vystúpení predsedníčky Európskej komisie si nepočul slovo mier, toto slovo sa vytratilo z jazyka popredných európskych lídrov a všade počúvame len o sankciách, o dodávke zbraní, o mieri nič. A to ma mrzí, pretože len mierové rokovanie a diplomacia na základe ústupku a kompromisov môžu priniesť ten vytúžený mier.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán predseda Robert Fico, budem reagovať a budem pokračovať aj v slovách môjho predrečníka predsedu, predsedu výboru, ktorý povedal, že koaliční poslanci si podľa mňa sedeli na ušiach, lebo nepočúvali vôbec tvoj príhovor, a keď som mal možnosť si vypočuť aj jednotlivých predstaviteľov koalície, ktorí teraz vystúpili a reagovali na teba vrátane, poviem to tak, dieťaťa koalície, jedného pána poslanca, nebudem ho menovať, ktorý zareagoval, že my sme spojení s kotlebovcami a sme s nimi v nejakých spojeniach, a potom tu kolega z ĽSNS zareaguje na nás, že práveže opačne, sme spojení s koalíciou z hľadiska postavenia a hodnôt voči Európskej únii a NATO, tak si myslím, že asi ten chlapec si sedí na ušiach.
Čo sa týka tých sankcií a o tom mieri, keď si dáme na misku váh, tak na jednu stranu, čo sa týka slov predstaviteľov Európskej únie a použitia slova mier, máme nulu a na druhej strane je to len rinčanie zbraní a čo najviacej dodávok zbraní pre Ukrajinu. Žiaden mier, žiadne rokovania na to, aby sa tento vojnový konflikt, ktorý môže sa prerásť až do úplných extrémov, ukončil mierovou cestou. Nezmyselné sankcie, ktoré ohrozujú hlavne Európsku úniu, tak chcem ti povedať, že ja som sa v nedeľu v diskusii dozvedel, že za sankcie voči Ruskej federácii nesieš plnú zodpovednosť ty, lebo ty si zaviedol sankcie voči Ruskej federácii. Takže toto tvrdí pani Remišová, vicepremiérka tejto vlády. A tu je úplná hodnota, odbornosť predstaviteľov vládnej koalície, ktorá nám vládne na Slovensku. Jedine sankcie, ktoré nieže je to porážka Ukrajiny, tak ako to povedal jeden kolega, ale je to porážka hlavne občanov Európskej únie, ktorí trpia voči tomu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem všetkým poslancom a poslankyniam Národnej rady za faktické poznámky.
Dámy a páni, nemôžeme prijať tézu, že kto hovorí o mieri, je v prospech Ruska. To je nezmysel. A toto sa nám snažíte nahovoriť a čítame to aj v mainstreamových médiách, kto hovorí o mieri, stojí na strane Ruska. My hovoríme o mieri preto, lebo stojíme na strane Slovenska.
Pýtate sa, pán Šeliga, čo by to vlastne malo byť. Mier, ak by sa ho podarilo dohodnúť, bude sakramentsky bolieť obidve strany – aj ukrajinskú, aj ruskú. Bude to jeden obrovský kompromis a na tom kompromise musí niekto robiť. Zdá sa mi, že ani len na tom kompromise nemáme záujem. Ja teraz nechcem zachádzať ďalej, aké sú tu momentálne ciele, čo všetko má byť na konci toho dlhotrvajúceho vojnového konfliktu vo vzťahu k Ukrajine a k Ruskej federácii.
Pán poslanec Šeliga a pán poslanec Valášek, čo je na tom falošné, keď žiadame Európsku radu, Európsky parlament a Európsku komisiu, aby okamžite pripravili a schválili mierovú stratégiu riešenia vojnového konfliktu na Ukrajine a na jej presadenie, využijúc celý medzinárodný vplyv a rešpekt Európskej únie, získali tak bojujúce strany, ako aj ďalších najvýznamnejších hráčov medzinárodnej politiky? Čo je na tom falošné? Čo je na tom zlé? Veď ten mier sa dá dá dosiahnuť len dohodou a to bude kompromis, opakujem, veľmi bolestivý. Viete, čo je falošné? Falošné je, že klameme občanov Slovenskej republiky a nehovoríme im pravdu, že trpia kvôli nezmyselnej vojne na Ukrajine a kvôli nezmyselným sankciám. Euro, blahoželáme, 22-ročné minimum vo vzťahu k americkému doláru. Dobre viete, pán poslanec Šeliga, lebo to viete, čo nás čaká v zime a kvôli týmto nešťastným sankciám. Schváľme to, požiadajme Európsku úniu, poďte, preboha, rokovať o mieri a nie o vojne.
Ďakujem.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
46.
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, vážený pán minister, táto rozprava krásne ukazuje, ako by sa zachovali jednotliví politici z tohto parlamentu, keby Slovenská republika bola napadnutá cudzou veľmocou s úmyslom odkrojiť si z nášho suverénneho teritória. Nebrániť sa, kapitulovať, to je, to je stratégia. Klobúk dolu, gratulujem! Ak nás naozaj sledujú predstavitelia diplomatického zboru zo Švédskeho kráľovstva a z Fínska, tiež by som ich chcel pozdraviť a chcem sa im na úvod veľmi pekne poďakovať, že aj bez členstva v Severoatlantickej aliancii sa rozhodli pomôcť Ukrajine brániť sa. Lebo je ľahké posielať protiraketovú obranu, zbrane a ďalšie systémy, keď viete, že nad vami stojí ten pomyselný dáždnik Severoatlantickej aliancie. Ale nad Fínskom a Švédskom tento dáždnik nie je a napriek tomu sa obidve krajiny rozhodli pomôcť Ukrajine brániť svoje suverénne teritoriálne územie. To je podľa mňa správny prístup.
Svoju rozpravu som chcel začať jednoduchou otázkou. Spomínate si, kolegovia, čo ste robili 24. februára tohto roka? Ono to tak totiž býva, že pri mimoriadnych udalostiach si zvykneme pamätať, kde sme boli, čo sme robili, ako sme sa cítili, keď sme sa o nejakej mimoriadnej udalosti dozvedeli. Ako príklad sa zvykne používať 11. september, vražda Jána a Martiny, a žiaľ, od 24. februára tohto roka aj neakceptovateľná a neospravedlniteľná invázia Ruska na Ukrajinu, na nášho priameho suseda. Za seba poviem, že ten pocit bol nepríjemný. Takýto agresívny ozbrojený útok nepredpokladali mnohí politici, diplomati, analytici. O čo horší by ten pocit bol u nás na Slovensku, v bezprostrednom susedstve napadnutého štátu, keby sme neboli členom Severoatlantickej aliancie? Ako bezpečne by sme sa dnes cítili? Tá dilema je veľmi jednoduchá. Zvyšuje alebo znižuje pocit bezpečia členstvo v NATO? Zvyšuje alebo znižuje schopnosť štátov čeliť podobnej agresii, ak zachovávajú neutralitu mimo Severoatlantickej aliancie?
Odpovede sú veľmi jednoduché. 24. február nám všetkým ukázal, aké dobré rozhodnutie bolo pred 18 rokmi vstúpiť do Severoatlantickej aliancie. Rozšírenie NATO o nové členské štáty je v súlade s bezpečnostnými záujmami Slovenskej republiky. Silnejšia Severoatlantická aliancia rovná sa silnejšie členské štáty. Teda silnejšie a bezpečnejšie Slovensko.
Vstup Fínska a Švédska do NATO je v našom strategickom záujme. Čo sú tie naše strategické záujmy? Tie sú napríklad zadefinované v bezpečnostnej stratégii, ktorú tento parlament schválil v januári minulého roka nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov. V tomto strategickom dokumente sa o Severoatlantickej aliancii píše okrem iného toto: "Slovenská republika je súčasťou historicky najefektívnejšej politicko-vojenskej aliancie. V rámci Severoatlantickej aliancie, ktorú považujeme za základný pilier bezpečnosti v transatlantickom priestore a rozhodujúce fórum pre bezpečnostné konzultácie medzi spojencami, zdieľame bezpečnostný a obranný dáždnik vo forme kolektívnej obrany. Slovenská republika bude podporovať akcieschopné, politicky súdržné a vojensky silné NATO, prispôsobujúce sa a účinne reagujúce na tradičné a nové bezpečnostné hrozby a výzvy, s efektívnym odstrašujúcim konvenčným aj jadrovým potenciálom," píše sa v bezpečnostnej stratégii, ktorú sme schválili rok pred inváziou na Ukrajinu.
Členstvo v NATO ako strategickú záruku našej bezpečnosti nespochybňovala žiadna z doterajších vlád Slovenskej republiky, naopak, všetky sa zhodovali v tom, že Aliancia je spolugarantom našej bezpečnosti. Stačí sa pozrieť do programových vyhlásení jednotlivých vlád, ktoré tu boli pred nami. Počas osemnástich rokov nášho členstva v NATO tu panoval v tejto otázke absolútny konsenzus.
Pre našu dnešnú diskusiu je celkom užitočné si pripomenúť stanoviská jednotlivých predchádzajúcich vlád Slovenskej republiky. Citujem z programového vyhlásenia prvej vlády Roberta Fica, 2006 – 2010: "Vláda Slovenskej republiky považuje NATO za hlavného garanta euroatlantickej bezpečnosti. Vláda Slovenskej republiky bude podporovať pokračovanie transformácie Aliancie a politiku otvorených dverí NATO."
Programové vyhlásenie vlády Ivety Radičovej, 2010 – 2012: "NATO je hlavným garantom bezpečnosti Slovenskej republiky. Vláda sa bude usilovať o posilňovanie spojeneckých väzieb v rámci organizácie a o jej úspešnú transformáciu tak, aby bola schopná reagovať na nové výzvy a hrozby."
Druhá vláda Roberta Fica, 2012 – 2016: "Základom bezpečnosti Slovenskej bezpečnosti je Severoatlantická aliancia. Udržanie silnej transatlantickej väzby zostáva naším životným záujmom. Vláda bude aktívne presadzovať politiku otvorených dverí ako prostriedku na rozšírenie priestoru bezpečnosti a stability."
A nakoniec tretia vláda Roberta Fica, 2016 – 2020: "Za najbližších partnerov vláda považuje členské krajiny EÚ a spojencov v NATO. Pre bezpečnosť Slovenskej republiky majú zásadný význam systém kolektívnej obrany NATO a spoločná bezpečnostná a obranná politika EÚ. Vláda bude prispievať k zvýšeniu ich potenciálu a kredibility. V rámci NATO bude presadzovať ako prioritu kolektívnu obranu a odstrašenie pri zachovaní ich flexibility vo vzťahu k plneniu ostatných základných úloh." Koniec citátu.
Dámy a páni, pristúpenie Fínska a Švédska je plne v súlade s politikou všetkých doterajších vlád Slovenskej republiky od nášho vstupu do NATO. To, že táto ambícia vyrušuje niekoho na východ od Ukrajiny, môže byť akurát tak zaujímavý argument do diskusie, ale každý štát má suverénne právo rozhodnúť, kam chce patriť a kde vidí záruky svojej bezpečnosti. Po surovom napadnutí Ukrajiny sa minuli všetky argumenty na opatrnosť v otázke rozširovania Severoatlantickej aliancie. Konflikt u nášho východného suseda, naopak, posilňuje pocit neutrálnych štátov, že ak sa nechcú stať terčom vojenského útoku, najvyššiu záruku aj ich bezpečnosti môže znamenať členstvo v NATO.

Uprieť túto možnosť Fínsku a Švédsku by znamenalo uprieť suverénnym štátom ich suverénne právo rozhodnúť o svojej bezpečnosti. Teraz je čas ukázať na konkrétnom hlasovaní, či volanie po zahraničnopolitickom konsenze z úst predstaviteľov predchádzajúcich slovenských vlád boli len slová, alebo ich dokážeme v tomto parlamente potvrdiť aj skutkami. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
No, pán Grendel, veľká pochvala z mojej strany. Kľudne a vecne a najmä štátnicky prednesený prejav. Aj pre mňa teda boli prekvapením tie, to sú vlastne fakty, ktoré ste čítali z tých rôznych programových vyhlásení vlád Roberta Fica, kde sa jednoznačne k tomu hlásia. A škoda, že pán poslanec Fico už odišiel, lebo mňa by teda zaujímalo, čo hovorí na to, že ešte pár rokov dozadu bol jasný prívrženec vstupu do NATO, aspoň teda tvrdil to vo svojich programových vyhláseniach vlády.
Ja by som chcel doplniť ešte dve veci. Po prvé, strana SaS jednoznačne súhlasí so vstupom Švédska a Fínska do NATO. Je to suverénne rozhodnutie tých krajín. My nemáme najmenší dôvod byť proti a, áno, aj ja osobne mám lepší pocit, to je odpoveď na vašu otázku, čo ste kládli, mám lepší pocit z toho, že sme v NATO práve v dnešnej dobe.
No a ešte jedna pikoška na záver. Ja si pamätám, nie je to až tak dávno, je to možnože štyri roky dozadu. To som ja osobne s Robertom Ficom aj s ním osobne sme zvádzali ťažký boj vo verejnom priestore o to, že kto je väčší Európan. Vtedy on, že hrdo sa hlásime k jadru. Jedno, čo to znamená, jedno, čo to stojí, jedno, čo to obnáša, my musíme patriť k jadru. A ja som bol ten vyvrheľ, ktorý hovoril, že však ale tak najprv si zistime, čo to jadro presne znamená, k čomu všetkému sa zaviažeme a aké sú výhody. Poďme diskutovať o tom, aké sú výhody, aké sú nevýhody z toho jadra, a na to bola odpoveď Roberta Fica: Jedno, čo to je, my musíme patriť, patriť do jadra. No tak toto si myslím, že tiež stojí za úvahu, že či tie postoje pána poslanca Fica naozaj nie sú len teda také, že kde práve momentálne fúka ten správny vie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne a kolegovia, je to už dávno, keď sa tento parlament zmenil na cirkus a frašku. Čo cirkus, obyčajný cirkus, je to obercirkus a fraška, ktorá manipuluje s občanmi Slovenskej republiky. Desiatky rokov skúseností doviedli obrovské množstvo občanov a voličov k zisteniu, že táto hra na demokraciu, takzvanú demokraciu, je len hra oligarchov, zapredaných médií hlavného prúdu či tzv. nezávislých médií, alternatívnych. Všetci do bodky, do posledného písmena, do posledného znamienka len napĺňajú globalistické plány svojich pánov. Pozrime sa len na náš parlament, ktorý má rozhodnúť, či bude súhlasiť s protokolom k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva. Keď sa pozriem na strednú radu tejto sály, je tam koalícia, už teraz nie koalícia, je tu už zároveň opozícia, ťažkí euro-NATO hujeri. Nad nimi súčasná akože opozícia, tiež euro-NATO hujeri. Na tejto strane naľavo vidím tiež všetkých NATO vrtichvostov, keď sa pozriem naľavo hore, sú tam ľudia, ktorí sú bezpochyby sú NATO pozitív, čo dali aj neraz najavo a podporovali zločineckú organizáciu NATO.
Nespočetne veľakrát som tu v tomto parlamente vystúpil proti análnemu riťolezectvu bývalej vlády a, žiaľ, tejto kvázi súčasnej opozícii, aby sa nestala hráčom globalistov, aby nepodporovala zločinecký pakt NATO, ktorý má na svedomí rozvrat celého svetového poriadku a ktorý krok za krokom smeruje ku globálnej apokalypse. Celá táto súčasná vládna minikoalícia aj s opozíciou, takzvanou opozíciou, má možnosť zablokovať tento paškvil a nepriliať bengálsky oheň a olej do budúceho možného pekla na európskom kontinente. Máme neskutočnú možnosť blokovať v rámci medzinárodného spoločenstva podpaľačské ambície šialencov z domu globalizmu a aj našim maniakom, ako je napríklad minister Naď. Som rád, že tu nie je, lebo vrčí a ruší, keď hovorí. Vy ste zlatý, tichý ste. (Povedané navrhovateľovi, ministrovi zahraničných vecí.) Bývalý, bývalý smerák Naď, teraz oľaňák a nabudúce bude aj transformer zo seriálu Step by step ku koštovke taktických jadrových zbraní. Aby som poučil pána Naďa, ktorý tu nie je, taktické jadrové zbrane nie sú určené na to, aby spôsobovali veľký jadrový spád. Môžu byť namontované na rakety krátkeho doletu alebo na iné zariadenia a fanatik Naď urobil zo Slovenska minimálne tri terče na takéto zbrane. Samozrejme, za spoluúčasti prezidentky. Nech sa jemu a jeho blízkym dýcha dobre po útoku taktickej zbrane. Tak bývalé vlády, ako aj súčasný paškvil vlády sú len sluhami Globsecu. Zo Slovenska je urobený prvosledový terč, ako som povedal vo faktickej poznámke. Nie sme súčasťou žiadnej kolektívnej obrany. Reči o východnom krídle sú len a len prázdne reči. Keď sa niečo zomelie, zomelie to v prvom rade nás a to aj vďaka tejto vláde a aj vládam minulým a tiež aj vďaka bývalému upotenému americkému rezidentovi Kiskovi či aj vďaka súčasnej prezidentke, ktorú pozná naozaj celý svet, ale pod krycím menom Rizman. Kvôli ním pôjdeme do pekla.
Teraz má tento poslanecký zbor odsúhlasiť ďalšie rozšírenie tohto spolku. Spolku, v ktorom sme nemali byť. Táto schôdza nemala byť otvorená ani tento bod sa nemal prerokovať, ani zajtrajšie tanečky okolo známeho pacienta strany nemali byť. Tento cirkus mal byť už dávno rozpustený. Prečo? Preto lebo to je všetko postavené na hlavu. V parlamente sa presúšajú strany, ktoré neboli vo voľbách. Bývalá vládna strana SaS tu robí tanečky, a pritom na Matovičových zločinoch má podiel. Však oni boli spoluautori tiež. Všetci dokopy majú nebývalý priestor v médiách. A čo je fakt strašné, v tých istých médiách, či alternatívnych, či hlavného prúdu, sa začínajú pomaly, ale isto vynárať staré kreatúry a jašterice z minulosti, ako je Dzurinda či revúcky nemorus a polomaďar Danko, či Slotova Anka, ktorá je zrazu etalónom čistoty. Tento parlament dokonca držal minútu ticha za vojnového zločinca Kukana. Celý parlament okrem nás. Pre toto všetko toto má byť rozpustené.
A teraz pánovi ministrovi na začiatku, keď uvádzal, hovoril o teritoriálnosti, ochrane našich hraníc. Nuž, pán minister, nemáme bojaschopnú armádu a takzvaní spojenci z NATO nás ochránia asi tak, ako Američania ochránili svojich spojencov v Afganistane. Ušli ako ovce pred beduínmi z púšte, ktorí boli obutí v sandáloch. Keďže pán minister vyzdvihol prvú Československú republiku, tak mu pripomeniem našich vtedajších západných spojencov, vtedajších. Republiku, prvú Československú republiku vydali Hitlerovi a vznikol Protektorát Čechy a Morava a prvý štátny útvar Slovákov. Takže tak západní spojenci ochránili tú vašu Československú republiku. A tak aj nás ochránia. Nijako.
Vďaka.

Pán kolega Mizík, ja som tak hrdá na to, že vy ste člen výboru pre kultúru. Ani si neviete predstaviť ako, lebo takýto krásny literárny útvar (povedané s pobavením), to tu už dlho nebolo a fakt som na vás hrdá. Ešte keby ste chodili na výbor, tak by to bolo fajn. No a myslím si, že krásne ste hovorili a teraz by mohla nastať tá o Červenej čiapočke. Tá by bola tiež fajn.
V každom prípade, pán minister, ja zahlasujem za.

Ďakujem pekne. Ja len veľmi krátko. Keby to nebolo smutné a do plaču, tak to je fakt smiešne, pán Mizík. Vzhľadom na prítomnosť diplomatov zo Švédska a z Fínska sa ospravedlňujem za to, čo teraz pred chvíľou odznelo.