72. schôdza

Pán kolega Mizík, ja som tak hrdá na to, že vy ste člen výboru pre kultúru. Ani si neviete predstaviť ako, lebo takýto krásny literárny útvar (povedané s pobavením), to tu už dlho nebolo a fakt som na vás hrdá. Ešte keby ste chodili na výbor, tak by to bolo fajn. No a myslím si, že krásne ste hovorili a teraz by mohla nastať tá o Červenej čiapočke. Tá by bola tiež fajn.
V každom prípade, pán minister, ja zahlasujem za.

Pán poslanec Šefčík.

Ďakujem pekne. Ja len veľmi krátko. Keby to nebolo smutné a do plaču, tak to je fakt smiešne, pán Mizík. Vzhľadom na prítomnosť diplomatov zo Švédska a z Fínska sa ospravedlňujem za to, čo teraz pred chvíľou odznelo.

Pán poslanec Stančík.

Ďakujem. Pán Mizík, k obsahu asi nemá zmysel sa nejako hlbšie vyjadrovať. To naozaj je škoda slov, ale musím povedať, že mne sa naozaj páči tá vaša forma toho prednesu, lebo to je taký, až taký parlamentný folklór, taký Hollého pamätník v parlamente a obzvlášť sa mi páčil jeden výraz, že análne riťolezectvo, čo je v podstate pleonazmus, teda hromadenie slov, lebo tie dve slová sú v zásade to isté, takže každopádne k obsahu nič, ale tá forma to je niečo, čo tento parlament určite istým spôsobom obohacuje.

Pán poslanec Mizík, môžete reagovať na faktické poznámky.

Ďakujem za uznanie.

Teraz vystúpi posledný prihlásený v rozprave pán poslanec Schlosár. Po ňom budete mať možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Nech sa páči pán poslanec.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja tu dneska nebudem chodiť okolo horúcej kaše. Poviem to hneď na úvod a poviem to jednoznačne. Tak Fínsko, ako aj Švédsko sú pre Slovensko dva priateľské európske štáty. Nie sú to naši nepriatelia a ja naozaj neprajem žiadnemu priateľskému štátu nič zlé, nič, čo by mu mohlo uškodiť, nič, čo by bolo v rozpore s jeho oprávnenými záujmami, a preto ani Fínsku a ani Švédsku neprajem členstvo v zločineckej organizácii NATO. Pretože nie je v záujme žiadneho európskeho národa a v záujme žiadneho suverénneho štátu, ktorý si ctí slobodu, ktorý si ctí ľudské práva, ktorý si ctí bezpečnosť a prosperitu svojich občanov a ktorý si ctí mier, aby sa zapojilo do tohto vojenského paktu, ktorý je negáciou či priam popretím všetkého menovaného. Do paktu, ktorého politika, ak to takto pôjde ďalej, skôr či neskôr zatiahne svoje členské štáty do ničivej vojny, zbytočnej bratovražednej vojny s Ruskom či inými štátmi a to všetko za záujmy globalistov.
Chápem, že tak ako aj u nás napriek celým politickým spektrom od vládnej koalície až po štandardnú opozíciu, tak aj vo Fínsku a Švédsku sa nájdu v parlamente a vo vláde dostatok zradcov a zapredancov vlastného národa a štátu, ktorí s členstvom v NATO nemajú žiaden problém a bezvýhradne ho podporujú, pretože tak im to kážu ich globalistickí páni, ktorým vedome alebo nevedome slúžia. A chápem aj to, že rovnako ako na Slovensku aj v týchto štátoch je veľa ľudí, ktorí nechápu geopolitické súvislosti a dali sa zmanipulovať tou mimoriadne silnou mediálnou a politickou propagandou. Napriek tomu je mojou povinnosťou hovoriť pravdu, hovoriť fakty a rozhodovať sa v súlade s dobrom a v súlade so spravodlivosťou, obzvlášť ak aj Národná rada Slovenskej republiky môže zablokovať ďalšie rozširovanie NATO a zachrániť tak tieto dva spriatelené európske štáty, teda Fínsko a Švédsko, pred ich vlastnou národnou katastrofou a sebazničením.
Dámy a páni, možno sa budem dnes v mnohom opakovať s tým, čo som hovoril už pred niekoľkými rokmi, keď som tu v parlamente vystupoval proti vstupu Čiernej Hory do NATO, no aj tak mi nedá, aby som opäť nepovedal fakty, ktoré jednoducho ukazujú pravú tvár Severoatlantickej aliancie, pravú tvár NATO ako zločineckej organizácie slúžiacej výhradne záujmom Spojených štátov amerických a svetových globalistov. Najlepším a najvýstižnejším príkladom zločineckej a teroristickej politiky NATO od jej vzniku je bombardovanie suverénneho európskeho, slovanského a kresťanského štátu, štátu, kde žije viac ako 50-tisíc Slovákov. Bombardovanie Juhoslovanskej zväzovej republiky, ktoré sa začalo na jar v roku 1999. Tento čin bol natoľko zločinecký, natoľko odporný a odsúdeniahodný, že vám ho, páni z vlády, ale aj páni so štandardnej opozície, ktorá podporuje rozširovanie NATO a považuje ho za niečo dobré, ktoré budem neustále pripomínať pri každej príležitosti, aj keby som sa tu mal tisíckrát opakovať. Dlhých 78 dní – od 24. marca do 10. júna 1999 – trvalo bombardovanie Juhoslávie zo strany NATO. Aký bol výsledok? 5 700 zavraždených civilistov, z toho 1 200 detí. A to nielen srbských detí, ale dokonca aj mnohých albánskych, ktorých údajnú ochranu pred Srbmi využilo NATO ako zámienku na spustenie tohto útoku, no v skutočnosti jej o nejakých Albáncov nikdy vôbec nešlo.

K tomu musíme pripočítať ďalších viac ako tisíc zavraždených juhoslovanských vojakov a policajtov. To súčasne znamená, že 85 % obetí bombardovania NATO, ktorá sa tak veľmi honosí super presnými zbraňami a chváli tým, že útočí výhradne na vojenské ciele, boli v podstate civilisti, teda nevinní muži, ženy, starci, deti, dokonca najmenšie bábätka. A to nehovorím len o zabitých, ale aj množstve zranených, ktorí si po celý život ponesú následky tohto bombardovania. Pretože kto si dnes, dámy a páni, spomenie napríklad na bábätká z pôrodnice v Belehrade, ktoré následkom bombardovania NATO boli zmrzačené tak, že prišli doživotne o sluch? A ja sa v tejto súvislosti pýtam, aký vojenský cieľ mohla predstavovať práve pôrodnica univerzitnej nemocnice Dragiša Mišoviča v Belehrade, ktorá bola opakovane bombardovaná laserom navádzanými bombami, alebo špeciálne sanatórium pre tuberkulózu v meste Surdulica, kde NATO v máji 1999 zabilo 23 pacientov. Faktom jednoducho je, že okrem vojenských cieľov NATO bombardovalo obrovské množstvo civilných cieľov, zničilo 430 škôl, 110 nemocníc, 365 kultúrnych pamiatok a dokonca 60 kresťanských kostolov. Dámy a páni, aj keď sa vám to mnohým nepočúva ľahko, tak pripomínam len niekoľko najkrikľavejších konkrétnych prípadov, kde NATO spáchalo zločiny na civilistoch a to nie ako následok nejakej nešťastnej náhody, ale celkom úmyselne s cieľom zničiť morálku juhoslovanského obyvateľstva a vyvolať v tomto štáte totálny chaos a rozvrat.
12. apríla 1999 NATO zaútočilo na osobný vlak v Grdelici, v ktorom zavraždilo 55 cestujúcich. 14. apríla 1999 NATO zbombardovalo kolónu albánskych utečencov pri Dakovici a zmasakrovalo v nej 73 civilistov, z toho 16 detí, albánskych civilistov, tých, ktorých malo NATO oficiálne chrániť. 23. apríla NATO zničilo budovu juhoslovanskej verejnoprávnej televízie a rozhlasu a zabilo v nej 16 zamestnancov. 27. apríla NATO rozbombardovalo obytnú štvrť v meste Surdulica, počet obetí 20. 1. mája NATO zlikvidovalo pri dedine Lužane nie nejaký nebezpečný juhoslovanský tank, ale obyčajný autobus plný cestujúcich civilistov a zavraždilo v ňom 47 ľudí. A len tri dni potom, 4. mája zaplatili životom ďalší 17 cestujúci, tentokrát v autobuse pri dedine Savine Vode. 7. mája 1999 NATO zaútočilo kazetovými bombami na nemocnicu a trh v meste Niš, výsledkom čoho bola smrť 16 civilistov. V ten istý deň NATO dokonca zbombardovalo aj čínsku ambasádu, kde zabilo troch čínskych diplomatov. A napokon 14. mája 1999 pri dedine Koriša NATO opäť zbombardovalo kolónu s albánskymi utečencami a zavraždilo ich najmenej 87. A takto by som mohol pokračovať celé hodiny ďalšími a ďalšími konkrétnymi vojnovými zločinmi NATO v Juhoslávii, zločinmi, ktoré neboli do dnešného dňa vôbec potrestané a ich obete odškodnené.
Panie poslankyne, páni poslanci, útok na Juhosláviu nebol len ukážkovým príkladom vojnových zločinov páchaných počas operácií NATO, ale aj typickým príkladom porušovania medzinárodného práva zo strany tejto vojenskej organizácie. NATO totiž pošliapala nielen Chartu OSN, keďže bombardovanie nebolo schválené Bezpečnostnou radou OSN a Juhoslávia ani nezaútočila na žiaden iný suverénny štát, ale ako ste mali možnosť počuť, pošliapala aj Ženevskú konvenciu o vedení vojny tým, že útočila cielene na civilné ciele a používala aj strelivo s ochudobneným uránom, spôsobujúci ťažké ochorenia až desiatky po jeho použití.
NATO dokonca porušilo vlastný zakladajúci dokument, z ktorého jasne vyplýva, že NATO môže zaútočiť len na taký štát, ktorý zaútočil či bezprostredne ohrozuje jeden z členských štátov NATO, čo sa, samozrejme, v prípade Juhoslávie absolútne nestalo. A to nie je všetko, pretože NATO v tomto vojenskom konflikte podporilo a postavilo sa na stranu islamských teroristov, iredentistov a mafiánov z albánskej organizácie UCK, bojujúcej typickými teroristickými metódami proti kresťanským Srbom a vtedajšej juhoslovanskej vláde s cieľom odtrhnúť od nej územie Kosova, ktoré bolo podľa medzinárodného práva neoddeliteľnou súčasťou suverénneho juhoslovanského štátu. Inými slovami, NATO otvorene podporila organizáciu, ktorá bola roky dokonca aj na Západe považovaná oficiálne za organizáciu teroristickú, čo sa však zrazu v predvečer bombardovania Juhoslávie účelovo zmenilo. Z teroristov sa zrazu stalo spojenci. Podporila organizáciu, ktorej vysokí predstavitelia, ktorí sa stali neskôr vysokí predstavitelia samozvaného kvázi štátiku Kosovo, dnes čelia na medzinárodnom súde obvineniam zo zločinov proti ľudskosti a z vojnových zločinov. Podporila organizáciu, ktorá sa dokonca aj podľa bývalej žalobkyne haagského tribunálu Carly del Ponteovej dopúšťala obchodovania s bielym mäsom či unášania ľudí a ich predávania na ľudské orgány.
Juhoslávia ale, dámy a páni, nebola posledným dejiskom zločineckej politiky NATO vo svete. Stačí si pripomenúť útok vedený Spojenými štátmi americkými a ďalšími členmi NATO na Afganistan, kde len v rokoch 2001 až 2003 zabili vojaci NATO pod vedením Spojených štátov amerických 3 600 civilistov a vyvolali chaos a vojnu, v ktorej následne zomrelo celkom až 46-tisíc civilistov. Útok, v ktorom naši slávni spojenci zo Spojených štátov amerických napríklad nemali najmenší problém pod pláštikom boja proti terorizmu páchať sami teroristické činy, ako napríklad ten z 1. júla 2002 v dedine ..., kde namiesto tábora teroristov zbombardovali svadobnú hostinu a zabili celkom 46 svadobčanov vrátane mnohých žien a detí.
A obísť nemôžeme ani Líbyu, na ktorú vojská vedené NATO zatočili a ktorú totálne rozvrátili v roku 2011, pričom v nej zabili ďalších niekoľko sto a podľa niektorých údajov až tisíce civilistov. A to ešte nehovorím o vojenských útokoch, o agresiách či operáciách, ako to zvyknú nazývať, ktoré viedli výlučne a samostatne Spojené štáty americké ako hlavná politická a vojenská sila NATO a náš tzv. veľký spojenec za posledných 100 rokov, keď nič iné, tak hoci len samotné spojenectvo s USA, s touto agresívnou veľmocou, zaraďuje NATO medzi organizácie, do ktorej žiadny slušný štát vážiaci si mier, slobodu a ľudské životy jednoducho nemôže chcieť patriť.
Panie poslankyne, páni poslanci, už chápete prečo NATO nazývame zločineckou a teroristickou organizáciou? Agresívne vojenské útoky a rozvrat suverénnych štátov, vyvolávanie vojen a porušovanie medzinárodného práva, podpora teroristov, mafiánov a iným zločincom, ničenie nemocníc, škôl a kostolov, pošliapavanie ľudských práv a bezbrehé zabíjanie nevinných civilistov vrátane žien, starcov a detí, to je pravá tvár tej vašej Severoatlantickej aliancie NATO, pán minister. To je pravá tvár organizácie, ktorá by sa nemala rozširovať, ale, naopak, mala by sa čím skôr rozpadnúť a Slovensko by z nej malo čo najskôr vystúpiť. A ja skutočne neprajem Fínsku a neprajem ani Švédsku, aby si zašpinili ruky spojenectvom s USA, aby si zašpinili ruky členstvom v zločineckom a teroristickom pakte NATO.