78. schôdza

Ja len by som ohlásil hlasovanie. Hlasovanie o tejto tlači, to je tlač 1213, sa uskutoční v nasledujúcom hlasovacom bloku, po tomto bloku, v ktorom sa bude hlasovať o tlači 1214. Chcem zdôvodniť, tieto zákony na seba nadväzujú a je potrebné potom, keď sa schváli ten prvý zákon, dostatočný časový priestor, dostatočný časový priestor, aby sa pripravil, aby sa pripravili podklady na to druhé hlasovanie. Takže aby to bolo hlasovanie v... nasledujúce hlasovanie, ktoré bude. (Reakcia z pléna.) Tak, tak pravdepodobne...

Ďakujem veľmi pekne. Opäť chcem na úvod povedať, že tento návrh zákona vzišiel na základe diskusie ľudí z praxe. A na základe toho sme započít... zapracovali niektoré návrhy do zákona o hmotnej núdzi. Avizujem vopred, každý poslanec, ktorý bude mať záujem dať nejakú pripomienku, návrh, proste vydiskutovať si niečo, je vítaný, pred druhým čítaním určite by sme urobili takéto stretnutie. Ja len pre, tak stručne niekoľko z takých vecí, ktoré, ktoré meníme. Napríklad ochranný príspevok dnes máme v troch výškach, 70, 39 eur a 15 eur. Zjednocujeme ho kvôli zjednodušeniu na 75,70 €.
Po ďalšie, vznikol nám tehotenský príspevok. Tehotenský príspevok nebudeme započítavať do hmotnej núdze. To znamená, naozaj že praktické veci, aby sme nekomplikovali ľuďom život.
Po ďalšie, dávame voľnosť úradom posudzovať niektoré veci, kde bol zákon príliš prísny. Poviem vám ako príklad. Predstavte si, že manželia sú rozvedení, ale nemajú vysporiadané BSM. Manžel má vilu, no ale tá manželka s dieťaťom v nej nebýva, ale napriek tomu nemohla dostať dávky v hmotnej núdzi, pretože jednoducho sa posudzoval ešte ich spoločný majetok. Ako príklad to hovorím. Druhá vec, predstavte si, že majetok bol taký, ktorý neumožňoval poskytnúť príspevok v hmotnej núdzi, no ale ten majetok bol zablokovaný exekútorom, to znamená, tá rodina ho nemohla využívať. Tak dávame možnosť posúdiť tomu úradu práce, že či predsa len tej rodine treba pomôcť.
Ďalšia vec, ktorá bola, množstvo ľudí, najmä na vidieku, má ešte neodhlásené staré autá, najmä traktory, ktoré využívajú svojpomocne na záhumienkoch, no ale tak vlastníctvo takéhoto traktora je častokrát v rozpore s výškou majetku, ktorú môže mať človek, aby mohol dostať pomoc v hmotnej núdzi.
Čiže robíme naozaj veľa takýchto praktických opatrení, ktorými chceme pomôcť ľuďom. A nebránim sa akýmkoľvek pripomienkam alebo diskusii o tom, aby sme tento návrh aj vylepšili. Ak sme na niečo zabudli alebo možno niečo treba nastaviť lepšie, som na to pripravený.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1296. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1354 zo 14. novembra 2022 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 27. januára 2023 a v gestorskom výbore do 30. januára 2023.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám vám na prerokovanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch v znení neskorších predpisov.
Cieľom návrhu zákona je od 1. januára 2023 zrušiť povinnosť uhrádzať príspevky príjemcov autorských odmien alebo odmien výkonných umelcov umeleckým fondom (Literárny fond, Hudobný fond a Fond výtvarných umení) z dôvodu zlepšenia podmienok pre umeleckú obec. Príjemca odmeny tak nebude musieť od 1. januára 2023 odvádzať umeleckým fondom príspevok vo výške 2 % jeho hrubých príjmov.
Taktiež sa zrušuje odvodová povinnosť do umeleckých fondov pre dedičov autorských práv. V nadväznosti na uvedené sa zo zdrojov príjmu umeleckých fondov vypúšťajú príspevky príjemcov autorských odmien alebo odmien výkonných umelcov.
V prechodnom ustanovení návrhu zákona sa ponecháva možnosť príjemcom autorských odmien alebo odmien výkonných umelcov odviesť umeleckým fondom príspevok za rok 2022 a povinnosť dediča autorských práv uhradiť umeleckým fondom za rok 2022. To znamená, že príjemca autorských odmien alebo odmien výkonných umelcov môže aj po 1. januári 2023 dobrovoľne odviesť umeleckým fondom príspevok vo výške 2 % z jeho hrubých príjmov alebo odmien prijatých od občanov v roku 2022.
Dedič autorských práv, ktorý dosiahol celkový hrubý príjem z autorských odmien za rok 2022 v určenej výške, je aj po 1. januári 2023 povinný uhradiť umeleckým fondom príspevok vo výške 1 %, resp. 3 % z celkového hrubého príjmu z autorských odmien za rok 2022.
Dvojpercentné príspevky sú dlhodobo predmetom kritiky zo strany zástupcov kultúry a kreatívneho priemyslu; tieto príspevky sú pre nich dodatočným zdanením, ktoré nemá ekvivalent v iných profesiách a je aj v protiklade s bežnou praxou iných európskych krajín, kde tvorivé profesie majú skôr nižšie daňové zaťaženie.
Príspevky príjemcov autorských odmien alebo odmien výkonných umelcov do umeleckých fondov boli počas pandémie covidu-19 dobrovoľné a výška príspevkov dedičov autorských práv do umeleckých fondov bola znížená. Tieto opatrenia platia od 21. mája 2020 a ich platnosť je časovo obmedzená do 31. decembra 2022.
Návrhom zákona sa tiež zosúlaďuje terminológia zákona o umeleckých fondoch so zákonom č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona bol prerokovaný Ústavnoprávnym výborom Národnej rady Slovenskej republiky a Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. So znením spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona súhlasím.
Vážený pán predsedajúci, vážení, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie a následne aj schválenie predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, aby, ako navrhnutému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch v znení neskorších predpisov (tlač 1209a) v druhom čítaní. Výbor pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov.
Národná rada uznesením č. 1736 z 20. októbra 2022 rozhodla o tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní a pridelila ho na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre kultúru a médiá.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a v stanoviskách poslancov odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 a 2 s odporúčaním schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením č. 198 z 29. novembra 2022. Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Zajtra o jedenástej. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja to budem mať trošku na dlhšie ako pani ministerka.
Takže poprosím, vlastne pre stenografický zápis tejto rozpravy a pre právnu argumentáciu pri používaní novely v praxi sa chcem vyjadriť a chcem, aby zaznela aj moja reakcia na výhrady a otázky poslancov k tomuto návrhu zákona, aj výhradu akoby z odbornej obce a tiež výhradu pána Rastislava Patáka, ktorý poslancom doručil aj mne doručil text označený ako, citujem, návrh na zavedenie účinnej brzdy proti zneužívaniu návrhu § 45 ods. 3, koniec citátu. A tiež chcem reagovať na stanovisko odboru legislatívy.
V reakcii na tento návrh sa veľmi často objavovali hlasy, že sa touto novelou dotýkam adopcií. Chcem zdôrazniť, že v žiadnom prípade nie. Moja novela sa netýka adopcií, osvojenia a ani určovania rodičovstva. Moja novela sa týka len náhradnej osobnej starostlivosti, ktorá je bližšie upravená v § 45. Určovanie rodičovstva a osvojenie sú upravené v § 82 až 109 zákona o rodine.
Môj návrh zákona čiastočne napĺňa tézu programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021 až 2024 v oblasti práv detí, a to v oblasti ľudských práv bude vláda Slovenskej republiky podporovať ochranu práv detí vo všetkých politikách štátu. Základný cieľ návrhu zákona je rozšíriť okruh osôb, ktorým môže súd zveriť dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Platné právo (§ 45 ods. 2) neumožňuje subsumovať pod pojem príbuzný maloletého dieťaťa napríklad inú blízku osobu v pomere rodinnom alebo obdobnom vo vzťahu k dieťaťu.
Rozumiem, že odbor legislatívy a aproximácie práva Národnej rady má na to iný názor a už dnes túto možnosť vidí, ale ani ja ako psychológ z praxe, ani súdna prax túto možnosť nevidia. A teda vychádza to z mojich dlhoročných skúseností na ústredí práce, kde som sledovala politiku náhradnej rodinnej starostlivosti a mohla som komunikovať s poručenskými sudcami. Považujem teda za nespravodlivé, ak platná úprava, právna úprava neumožňuje súdu dané ani len posúdiť a smeruje súd pri úvahe o zverení dieťaťa k osobám, ktoré napríklad nejavili o dieťa záujem a zákon ich preferuje len s ohľadom na formálny príbuzenský vzťah. To je § 45 ods. 2.
Návrh preferuje dve z už, dve už z ukotvených kritérií najlepšieho záujmu dieťaťa, teda to sú podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, to je čl. 5 písm. h), a bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava. To je čl. 5 písm. b). Len pripomeniem, o aké kritériá sa teda jedná.
Tieto kritériá našli svoje legislatívne vyjadrenie v slovenskom právnom poriadku už pred siedmimi rokmi. Tu dovoľte teda aj pre záznam malý historický exkurz, ako k tomu došlo a ako vyššie citované kritériá sa do zákona o rodine dostali. Stalo sa tak novelou zákona o rodine č. 175/2015 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2016. Do zákona o rodine do časti s názvom Základné zásady bol vložený čl. 5. Takto sa zákonodarca začlenením zásady záujmu dieťaťa do ustanovenia čl. 5, túto zásadu vlastne technicko-legislatívne umiestnil v systematike zákona o rodine na, kardinálne na to podstatné miesto. Novela bola prijatá ústavnou väčšinou poslancov, za bolo 98 poslancov. Moja novela je teda v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorých je Slovenská republika, ktorými je viazaná, a aj v súlade s právom Európskej únie.
V tejto súvislosti dávam do pozornosti, že návrh zákona je v súlade s dohovorom, kde je kľúčová zásada rešpektovania záujmu dieťaťa, čl. 3, kde je zakotvené, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už je uskutočňovaná verejnými alebo inými inštitútmi, súdmi alebo aj zákonodarnými orgánmi. Vzhľadom na to, že dohovor ako právne záväzný medzinárodný nástroj práv detí má v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi, tak právo garantované v čl. 3 ods. 1 dohovoru je základné právo dieťaťa. Adresátom tejto normy nie sú len orgány výkonnej či súdnej moci, ale aj zákonodarca.
Toľko teda ten historický exkurz, o čom sa vlastne rozprávame, aby teda bolo jasno.
Takže vrátim sa ešte raz k novele zákona o rodine a k motívom, prečo som ju predložila. Tie plne korešpondujú s aktuálnym demografickým vývojom, ktorý ukázal, že prvýkrát v roku 2011 sa v histórii, teda prvýkrát v histórii sčítania obyvateľov na Slovensku bol podiel slobodných vyšší ako podiel ženatých a vydatých. Toto súvisí aj so zvýšeným výskytom detí vychovávaných v tzv. patchworkových rodinách. Tieto deti sa môžu vyskytnúť v nepriaznivých životných situáciách v prípade úmrtia svojho rodiča tak, že platné právo (§ 45 ods. 2) vedie súd k tomu, že ak sa nenájde vhodná osoba na zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti z radov príbuzných dieťaťa, napríklad prarodič, súrodenec alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa, tak súd môže zveriť dieťa do ústavnej starostlivosti. A toto je práve ten kľúčový problém, pre ktorý túto novelu predkladám. Preto je mojím cieľom legislatívne ukotviť, aby napríklad v prípade úmrtia rodiča dieťaťa súd mohol posúdiť možnosť zveriť dieťa inej blízkej osobe v pomere rodinnom alebo obdobnom, ktorá žila s dieťaťom v jednej domácnosti.
Podľa mňa je veľmi dôležité mať tento ods. 3 explicitne ukotvený, nevystačíme si s ods. 2 a to aj preto, že v rámci hľadania kompromisu medzi poslancami sme museli doložiť osobitne hmotnoprávne predpoklady na zverenie dieťaťa. V prvom rade návrh vychádza z predpokladu vybudovanej vzťahovej väzby medzi dieťaťom žijúcim v spoločnej domácnosti s inou blízkou osobou. Mám za to, že vzťahová väzba sa vytvára v interakcii s dospelým, ktorý sa o to dieťa stará a postupne sa zvnútorňuje. Mám teda na zreteli predovšetkým vzájomné porozumenie, zdieľanie emócií a pocitov, prijatie, trvalosť, lásku medzi tým dieťaťom a blízkou osobou, ktorá teda s týmto rodičom žila v jednej domácnosti.
Ďalším kritériom je, že musí ísť o osobu v rodinnom pomere alebo obdobnom pomere vo vzťahu k dieťaťu, ktorá žila v spoločnej domácnosti s rodičom zabezpečujúcim starostlivosť o dieťa a ktorá sa zároveň osobne starala o dieťa spolu s rodičom až do času, kedy tento nezabezpečoval alebo nemohol zabezpečovať osobnú starostlivosť o dieťa. A tiež hovoríme o osobe, ktorej možno maloleté dieťa zveriť iba vtedy, ak je to v súlade so záujmom maloletého dieťaťa a to najmä s ohľadom na vzťahovú väzbu maloletého dieťaťa k takej osobe a stabilitu výchovného prostredia.
No a v závere si teda ešte dovolím zareagovať na ten text, ktorý vám všetkým prišiel do mailových schránok od pána Rastislava Patáka, ktorý ho, ktorý ho označil ako "návrh na zavedenie účinnej brzdy proti zneužívaniu návrhu § 45 ods. 3". On v tom texte tvrdí, že rozumie motívom mojej novely, že s ohľadom na sociálno-spoločenský trend, kedy sa podľa štatistík až 40 % detí rodí mimo manželského zväzku biologických rodičov, že ho teda aj víta, žiada však tú účinnú legislatívnu brzdu a súdnu ochranu pred zneužívaním náhradnej starostlivosti na nahradenie osobnej rodičovskej starostlivosti rodiča, s ktorým dieťa doteraz z nejakého dôvodu nežilo v spoločnej domácnosti, respektíve nebolo mu doteraz zverené do osobnej alebo striedavej, alebo spoločnej starostlivosti. Koniec citátu z toho mailu, ktorý máte v schránkach. Pán Paták sa obáva, že náhradnou starostlivosťou iných osôb, napríklad stará matka, otec slobodnej matky, nový partner rodiča, v ktorého domácnosti dieťa aktuálne žije, sa umožní, citujem, "bezbrehé vymazanie biologických rodičov aj ich príbuzných zo života detí a zvýšenie počtu detí, ktorým sú upierané ich detské práva na oboch rodičov a na starostlivosť od oboch rodičov". Ponúka aj legislatíve, teda ten pán Paták, ponúka aj legislatívne doplnenie o nový odsek 3 v znení: osobná starostlivosť jedného z rodičov má prednosť pred NOS-kou, pred nariadením náhradnej osobnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do osobnej starostlivosti otca alebo matky.
Takže dovoľte mi, prosím, zareagovať, aby teda to bolo raz a navždy jasné. Môj návrh zákona nijakým spôsobom nemení filozofiu a koncept náhradnej osobnej starostlivosti. Táto ostáva nedotknutá. Ak má pán Paták obavy, tak tie obavy mal vyjadriť už dnes voči platnému zneniu § 45 zákona o rodine.
Ale aj vtedy, aj dnes boli tieto jeho obavy neopodstatnené, pretože... a zase možno malý historický exkurz, aby sme vedeli, že ako tieto pla... tieto návrhy vznikali. Názov náhradná osobná starostlivosť bol v slovenskej základnej rodinnoprávnej úprave použitý prvýkrát v roku 2005. Do prijatia platného zákona o rodine sa termín náhradná starostlivosť vyskytoval len v právnych predpisoch verejného práva z oblasti sociálneho zabezpečenia. Používala ho napr. aj právna teória a aplikačná prax. Zákon o rodine upravuje NOS-ku, teda náhradnú osobnú starostlivosť, v tretej hlave druhej časti v ustanoveniach § 44 až 55 zákona o rodine. Vymedzuje jej pojem, rozsah a upravuje jej jednotlivé formy. Podľa § 44 ods. 1 zákona o rodine, náhradnou osobnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a navzájom sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
Z uvedeného ustanovenia možno vyvodiť základné predpoklady náhradnej osobnej starostlivosti, jej účel a povahu. Teda základným predpokladom náhradnej starostlivosti je, že rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa a takéto opatrenie je v záujme dieťaťa. Záujem dieťaťa sa posudzuje objektívne, teda správanie rodičov je v rozpore najmä s ustanoveniami § 28 a 30 zákona o rodine. Jedným z rodičovských práv a povinností je sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu dieťaťa, jeho výživu, zdravie a všestranný vývoj. Ak rodičia túto starostlivosť zanedbajú alebo nie sú schopní ju poskytnúť, v dôsledku čoho je výchova dieťaťa vážne ohrozená, je odôvodnená náhradná osobná starostlivosť. Podľa literatúry k rodinnému právu na strane rodičov môže ísť o príčiny subjektívne alebo objektívne. K subjektívnym najčastejšie patrí alkoholizmus rodičov, nezáujem o dieťa, zneužívanie alebo týranie dieťaťa, nezvládnutie výchovy, prípadne drogové alebo iné závislosti rodičov. Objektívnou príčinou býva spravidla smrť jedného alebo oboch rodičov, vážnejšia choroba, výkon trestu, dlhodobý pobyt v zahraničí a podobne.
Z týchto dôvodov teda nerozumiem tomu mailu, ktorý nám prišiel do schránok, nerozumiem ani obave pána Patáka, lebo myslím, že sme sa dostali do v podstate jednoduchého nedorozumenia. Čiže ja hovorím, že ak matka dieťaťa zomrie alebo z iného dôvodu matka alebo otec nezabezpečuje alebo nemôže zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa, je tu vždy druhý rodič, otec alebo matka, ktorý tú starostlivosť zabezpečí. Vtedy v žiadnom prípade nemôžeme hovoriť o náhradnej osobnej starostlivosti. Ak by nastal scenár, ktorého sa ten pán, čo nám písal tie maily, obáva, súd by musel riadne preskúmať a zdôvodniť, či existujú na strane matky aj otca príčiny, ktoré som spomenula, teda už ten nezáujem, zneužívanie, týranie, choroba, výkon trestu. Okrem toho podotýkam, že dnes platný zákon o rodine neumožňuje vymazávanie biologického rodiča zo života dieťaťa. Deje sa to iba preto, že máme tak komplikované súdnictvo a že máme tak komplikovaný systém sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Podľa zákona o rodine biologickí rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú rodičovské práva a povinnosti len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do NOS-ky, teda do náhradnej osobnej starostlivosti. Tomuto opatreniu nemusí predchádzať osobitné rozhodnutie o obmedzení rodičovských práv a povinností. Rodičia sú zásadne oprávnení stýkať sa s dieťaťom aj keď je v starostlivosti inej osoby, to vyplýva z čl. 9 Dohovoru OSN o právach dieťaťa.
Zákon o rodine ponecháva túto otázku na dohodu biologických rodičov a osoby, ktorá dieťa v NOS-ke má. Takéto riešenie považujem za správne a táto moja novela na tom nič nemení. Ako uvádza samotná literatúra k rodinnému právu, platný zákon o rodine podporuje zachovanie citového puta a väzieb, ktoré existujú medzi rodičmi a dieťaťom. Súd rozhodne len vtedy, ak nedôjde k dohode. Návrh na úpravu styku s dieťaťom môže podať ktorýkoľvek z rodičov alebo osoba, ktorej dieťa do NOS-ky zverené bolo. Ak by biologický rodič mal podozrenie, že náhradná osobná starostlivosť nie je v záujme dieťaťa, platí, že súd NOS-ku zruší len z vážnych dôvodov, najmä ak takáto osoba starostlivosť o maloleté dieťa zanedbáva alebo porušuje svoje povinnosti.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán predsedajúci, prepáčte, iba procedurálny, aby sme si porozumeli, 1230 tlač, áno? Dobre, v poriadku.
Takže, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu zákona vo výboroch.
Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre sociálne veci. Ako gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor, ako aj lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Návrh zákona prerokoval výbor pre sociálne veci a odporúčal ho schváliť.
Ústavnoprávny výbor návrh zákona prerokoval, avšak neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor o návrhu spoločnej správy vrátane stanoviska gestorského výboru nerokoval, keďže nebol uznášaniaschopný. Predseda ústavnoprávneho výboru ma zároveň určil za spravodajcu, preto predkladám túto informáciu a budem navrhovať ďalší postup.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec Galis, nevyrušujte pani poslankyňu, prosím!

Vorobelová, Slavěna, poslankyňa NR SR
Občianske združenie a iniciatíva, ktorá sa venuje tejto problematike, teda prezverovaniu detí po rozchode alebo rozvode, sa na mňa obrátila, pretože si myslia alebo domnievajú sa, že schválením tejto novely zákona o rodine stratia poslednú nádej na to, aby videli svoje dieťa. Možno mnohí neviete, ale na Slovensku existuje dosť početná skupina ľudí, teda rodičov, či už sú to matky, alebo otcovia, ktorí sa nevedia dostať k svojmu biologickému dieťaťu. Prečítam stanovisko, s ktorým ma oslovili.
Je žiaduce pre maloleté súdené deti a ich biologických rodičov, aby analogicky ako v § 54 ods. 1 zákona o rodine boli pridané k navrhovanému novému ods. 3 v § 45 na začiatku tieto dve vety. Tieto dve vety tu už zazneli od pána Patáka, ktorý adresoval mail poslancom do schránok. Osobná starostlivosť jedného z rodičov má prednosť pred náhradnou osobnou starostlivosťou. Pred nariadením náhradnej osobnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do osobnej starostlivosti otca alebo do osobnej starostlivosti matky.
Novela zákona o rodine zrejme spôsobí zvýšenie počtu vymazávaných rodičov zo života ich detí aj ich príbuzných, pretože deti vychovávané v tzv. patchworkových rodinách po vyskytnutí sa nepriaznivej životnej situácie, napr. v prípade úmrtia svojho jediného biologického rodiča, nebudú môcť byť súdom zverené do osobnej starostlivosti ich druhého, preživšieho biologického rodiča, ale táto novela bude súd viesť k tomu, že nezverí dieťa polosirotu do osobnej starostlivosti druhého preživšieho biologického rodiča a maloletému dieťaťu polosirote neumožní nájsť jeho druhého vhodného biologického rodiča na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného rodiča, ale bude nútiť súd vymazávať druhého biologického rodiča tým, že súd musí zveriť dieťa polosirotu do náhradnej osobnej starostlivosti otčima, macochy alebo prípadne dúhového rodičia rovnakého pohlavia, ako bol zomretý biologický rodič, a nie do osobnej starostlivosti biologického otca alebo matky a v prípade ich nezáujmu o osobnú starostlivosť jedným rodičom do náhradnej osobnej starostlivosti biologických príbuzných dieťaťa polosiroty, napr. biologický prarodič, biologický súrodenec maloletého polosiroty, alebo súrodenec biologického rodiča maloletého dieťaťa polosiroty, ale núti súd túto polosirotu zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti otčima, macochy alebo dúhového rodiča rovnakého pohlavia, ako bol zomretý biologický rodič, na úkor jeho žijúceho biologického rodiča. Preto cieľom návrhu nemá byť legislatívne ukotviť rodinnú patológiu, aby napr. v prípade úmrtia jedného biologického rodiča dieťaťa súd ho nemohol zveriť do osobnej starostlivosti jeho druhého biologického rodiča, ale na úkor biologickej rodiny ho na základe tohto návrhu zveril do náhradnej osobnej starostlivosti otčima, macochy alebo dúhového rodiča rovnakého pohlavia, ako bol zomretý rodič, ale aby súd mohol posúdiť možnosť zveriť dieťa polosirotu do osobnej starostlivosti jeho jediného žijúceho biologického rodiča a v prípade nezáujmu tohto jediného preživšieho biologického rodiča dieťaťa polosiroty o osobnú starostlivosť oň do náhradnej osobnej starostlivosti blízkej osobe v pomere biologickej rodiny a nie v pomere obdobnom, aj keď otčim, macocha alebo dúhový rodič rovnakého pohlavia, ako bol zomretý rodič, žil s dieťaťom a zomretým rodičom v domácnosti.
Je nespravodlivé, ak tento návrh zákona sa snaží zmeniť platnú právnu úpravu nemorálnym návrhom smerujúcim proti biologickej rodine dieťaťa polosiroty a snaží sa prikázať súdu biologické vzťahy dieťaťa ignorovať a polosirote zakázať vrátiť sa do svojej biologickej rodiny a prikazovať súdu rovno úvahu o nezverení dieťaťa polosiroty do osobnej starostlivosti jeho jediného žijúceho biologického rodiča ani do náhradnej osobnej starostlivosti biologického príbuzenstva, ale zveriť túto polosirotu otčimovi, macoche alebo dúhovému rodičovi rovnakého pohlavia, ako bol zomretý biologický rodič, aj keď napr. o to dieťa polosirotu javí záujem biologický rodič a jeho biologický príbuzný, a po schválení navrhovanej zmeny zákona bude súd v mene Slovenskej republiky preferovať nebiologické príbuzenstvo dieťaťa polosiroty bez ohľadu na jej biologické príbuzenské vzťahy.
Národná slovenskej... Národná rada Slovenskej republiky, ak schváli tento návrh zákona, aby deti mohli byť s ohľadom na vzťahovú väzbu maloletého dieťaťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vychovávateľkám z jasličiek, materských škôlok, školských klubov detí, internátov, opatrovateľkám, učiteľkám zo základných a stredných škôl namiesto toho, aby boli prednostne zverené do osobnej starostlivosti biologickým, aj keď vymazávaným otcom a matkám. Podľa novely zákona o rodine biologický otec, matka bude v prvom kroku pozbavená súdom pri rozvode o svoju osobnú starostlivosť o svoje biologické dieťa a v druhom kroku súd po smrti biologickej matky či otca jeho biologické dieťa nezverí späť do osobnej starostlivosti biologickému vymazanému otcovi alebo matke ani jeho biologickým vymazávaným príbuzným, ale Národná rada Slovenskej republiky týmto chce, aby dieťa bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti macoche, otčimovi, dúhovému rodičovi rovnakého pohlavia, ako bol zomretý biologický rodič, ktorá bude pokračovať vo vymazávaní už nielen biologického otca, matky dieťaťa, biologických príbuzných dieťaťa zo strany otca, matky, ale začne vymazávať zo života dieťaťa už aj biologických príbuzných zosnulej biologickej matky, otca.
Táto problematika sa netýka všetkých, týka sa určitého obmedzeného okruhu ľudí, ale ako tu už bolo spomenuté, áno, je to možno chybou súdneho systému a súdnictva, ale títo ľudia, vymazávaní rodičia alebo vymazaní rodičia proste žiadajú poslancov, aby tento návrh zákona nepodporili.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Milí kolegovia, milé kolegyne, milý pán podpredseda, toto je veľmi, naozaj veľmi vážna téma vzhľadom k tomu, že to, čo povedala moja kolegyňa poslankyňa Katka Hatráková sa nemá diať podľa zákona, ale počuli ste sami, že sa deje.
Naozaj sú tu vymazaní rodičia, s ktorými sa stretávam nielen tu v Národnej rade, odkedy som sa stal poslancom, ale aj predtým. Naozaj naša nezisková organizácia dlhé roky, žiaľ, nemohla pomôcť, pretože súdy a súdnictvo sú také, opakujem, ja poznám veľmi veľa sudcov, ktorí sú čestní a spravodliví, ale sú sudcovia, ktorí rozhodujú o tom, že dieťa zveria do opatery človeku, ktorý nenávidí svojho partnera a tým, že ho nenávidí, mu chce ublížiť cez to dieťa. A to je, to je pre to dieťa to najhoršie, čo môže byť.
Ja som tu dnes preto, lebo chcem poprosiť aj navrhovateľku, aby sme zabránili tomu, aby trpeli tie deti. A aj dnes na balkóne sedí človek, ktorý bol vymazaný. A ja chcem poprosiť, už sme sa rozprávali aj s pani predkladateľkou, aj s mojou kolegyňou pani Drábikovou, že sa s ním stretneme po tejto rozprave, aby naozaj nedošlo k tomu, že to, čo moja predrečníčka rozprávala, že súd zverí to dieťa nie biologickému rodičovi, ktorý má o to záujem, ale zverí to partnerovi, prípadne partnerke, ktorí možno nemajú záujem, ale žili v tej domácnosti a súd mu to dieťa zverí. Toto je ten najväčší problém, čoho sa obávajú vymazaní rodičia, ktorí, opakujem, boli vymazaní nie preto, že tie deti nechceli, ale naopak, že ich partner z predchádzajúceho manželstva urobil všetko pre to, aby tí rodičia boli vymazaní.
Ja verím, že tento zákon prediskutujeme ešte s tými ľuďmi, ktorí majú o to záujem, a dospejeme k tomu, možno aj pozmeňovákom nejakým ešte, aby sa dali veci na dobrú a správnu mieru. Som hlboko presvedčený, že moja kolegyňa Katka Hatráková nechce vymazávať žiadneho biologického rodiča, ale keďže je tu tá obava tých biologických rodičov, ktorí sú už vymazaní, musíme naozaj veľmi citlivo, veľmi citlivo pristupovať práve k nim, pretože oni tie deti milujú a tie deti sú pre nich všetko.
Ďakujem veľmi pekne.