78. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
19.12.2022 o 18:09 hod.
MUDr.
Marek Krajčí
Videokanál poslanca
... týždne prípravy tohto návrhu zákona. Z môjho pohľadu ide síce nie o to najdôležitejšie čo v zdravotníctve musíme riešiť, na druhej strane o principiálne veľmi dôležitú vec, ktorú riešime. V krajinách Európskej únie je súkromné podnikanie vo verejných službách obmedzené, ceny a zisky súkromných firiem sú regulované. Áno treba si uvedomiť, že poistný systém, ktorý nám tu ešte exminister Zajac nastavil, je z tohto pohľadu európskym unikátom. Žiaľ v tom negatívnom slova zmysle. Systém, náš poistný systém, ktorý v podstate nie je ani poistením, keďže občania odvádzajú na účty zdravotných poisťovní v podstate daň, ktorá sa im zráža u ich platu vo výške 14 percent je to aktívnych poistencov alebo teda ľudí, ktorí zarábajú a potom áno bol tu donedávna určité percento, ktorým mal prispievať za kvázi poistencov štátu samotný štát, čo sú v podstate peniaze, ktoré vyberá štát z daní. Z toho pohľadu je logické, že naše zdravotné poisťovne nemôžu súťažiť možno v tej najdôležitejšej forme a to ponúkať poistencom rôzne produkty poistenia, ktoré, ktoré by teda vytvárali poistné produkty, za ktoré by si mohli poistenci za rôzne financie nakupovať zdravotnú starostlivosť, ale je to logické, pretože náš systém je solidárny systém a takýto solidárny systém je v podstate naprieč celou Európskou úniou. Žiaľ u nás tak ako je nastavený, bol nastavený tak, že tento systém verejného zdravotného poistenia umožňoval súkromným zdravotným poisťovniam generovať zisk a ten zisk sa generoval veľmi jednoduchou rovnicou, veľmi zjednodušene povedané, to čo ušetríš na zdravotnej starostlivosti, to si následne môžeš vykázať ako zisk a tento zisk nebol žiadnym spôsobom obmedzený. Teda samozrejme zdravotné poisťovne z tohto jednoduchého hľadiska boli motivované ušetriť na zdravotnej starostlivosti čo najviac, pretože čím viac na nej dokázali ušetriť, tým potom väčšie zisky mohli vykázať, ktoré si naše zdravotné poisťovne súkromné aj vyplácajú a vyplácajú ich najmä cez dividendy svojim akcionárom.
Je to zaujímavé, ale v celej Európskej únie je iba Nemecko a Holandsko, ktoré si vpustili do systémov verejného zdravotného poistenia súkromných hráčov no samozrejme za prísnej regulácie a ani v jednej z týchto krajín si súkromníci zisk z verejného zdravotného poistenia, ktorý osciluje okolo jedného percenta, nevyplácajú. Takže ešte raz. Aj tam, kde si krajiny Európskej únie pustili do systému verejného zdravotného poistenia súkromných hráčov, títo súkromní hráči si z verejného zdravotného poistenia zisk nevyplácajú. A teraz zoberte si, aká je tá situácia u nás. U nás poisťovňa Dôvera podľa správy Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou za roky 2010 až 2020, teda za desať rokov dosiahla hrubý zisk z poskytovania zdravotnej starostlivosti a teraz tipnite si, v akej výške, vo výške viac ako 900 miliónov eur a vyplatila si čistý zisk po zdanení vo výške 700 miliónov eur. Takže za desať rokov si jedna súkromná poisťovňa, ktorá obsahuje zhruba 30, 35 percent nášho trhu alebo má zhruba 30, 35 percent poistencov, si vyplatila za desať rokov, vyplatila si zisk po zdanení vo výške 700 miliónov eur. Z toho bola v rokoch 2011 až 2015 vyplatená aj mimoriadna dividenda vo výške približne 200 miliónov eur pre cyperskú schránkovú firmu Prefto, ktorá ako bolo známe, je spájaná s oligarchom známym z rôznych káuz bývalých vlád Jurajom Širokým.
Treba si uvedomiť, že tieto peniaze to nie sú peniaze, ktoré by mali patriť, alebo ktoré sú majetkom akcionárov zdravotnej poisťovne Dôvera. Sú to peniaze, ktoré do tejto zdravotnej poisťovni vložili jej poistenci a nie preto, že by sa tak rozhodli urobiť, ale preto, že im to prikazuje zákon, ako som spomenul, pretože u nás zdravotné poistenie v podstate nie je poistenie, ale je to len zdravotné poisťovne spravujú určitým spôsobom daň, ktorú občania odvádzajú nie do štátu, ale na účty zdravotných poisťovní.
A takisto zaujímavosťou je a teraz dobre počúvajte, že hoci ide o verejné zdroje, teda verejné zdravotné poistenie, tieto verejné zdroje sa na účtoch súkromných poisťovní vďaka Zajacovým zákonom de facto stávajú ich vlastníctvom a súkromné poisťovne nemusia pri ich používaní dokonca ani obstarávať svoje tovary a služby. Takže verejné zdroje, ktoré majú na svojich účtoch, tak ich nemusia používať tak ako Všeobecná zdravotná poisťovňa musí, teda keď ich chce použiť, musí verejne obstarávať tak ako to musia robiť všetky štátne podniky a všetci, ktorí spravujú verejné zdroje, tak tieto súkromné zdravotné poisťovne nemusia verejne obstarávať svoje tovary a služby. Keď si to zoberiete, tak už len v tomto je ten trh medzi zdravotnými poisťovňami úplne deformovaný, pretože ako môžte súťažiť, keď v súčasnosti dvaja hráči obstarávať nemusia a tretí štátny hráč obstarávať musí. Veľmi dobre vieme, že pri obstarávaní to chce určitý čas, ale samozrejme ide aj o to, že aj tie prostriedky sa využívajú transparentne alebo transparentnejšie a samozrejme, keď tu ide o určitú časovú tieseň, tak ten verejný obstarávateľ je vyslovene hendikepovaný voči tým, ktorí obstarávať nemusia.
Teraz otázka je, že či nám vôbec táto súťaž poisťovní o klienta je pre náš zdravotný systém zmysluplná. Ročne nás správa poisťovní z verejného zdravotného poistenia stojí okolo 300 miliónov eur. Napríklad minulý rok to bola suma 290 miliónov eur, ktorú zdravotné poisťovne minuli na iné výdavky ako zdravotnú starostlivosť a k tomu si ešte súkromné poisťovne vyplatili aj zisk viac ako 20 miliónov eur.
Ja som preto rád, že tento návrh zákona nielenže obmedzuje zisk, ale najmä robí jednu veľmi dôležitú regulačnú činnosť a teda definuje, že každá zdravotná poisťovňa musí aspoň určité percento každoročne odviesť poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Doteraz to tak nadefinované nebolo a samozrejme je to odstupňované, Všeobecná zdravotná poisťovňa bude musieť odviesť viac ako 95 percent svojich tržieb, tu treba samozrejme povedať alebo teda tržieb svojho výberu poistného a treba povedať korektne, že za posledné dva roky Všeobecná zdravotná poisťovňa takmer všetko čo vybrala od svojich poistencov a od štátu, investovala do zdravotnej starostlivosti, teda viac ako 99 percent poistného, teraz podľa tohto návrhu zákona buď to bude musieť viac ako 95 percent. Menšie poisťovne ako poisťovňa Union aj pozmeňovacím návrhom, ktorý sme na výbore predložili, bude môcť samozrejme použiť alebo teda investovať do zdravotnej starostlivosti menšie percento vzhľadom na to, že ide o menšiu poisťovňu a tým pádom budem môcť použiť viac zdrojov alebo financií percentuálne do správy. Tak ako je to teraz nastavené v tom pozmeňujúcom návrhu, tak jak dobre pozerám, tak malo by to byť 93,7 percenta poisťovňa Union by mala investovať do zdravotnej starostlivosti.
Takže vďaka tejto novele prinášame veľmi potrebnú reguláciu do systému verejného zdravotného poistenia, ktorá do veľkej mieri nás robí aspoň v tomto čiastočne európskym. Stále budeme jediná krajina, ktorá umožní si vyplácať zisk z verejného zdravotného poistenia, ale samozrejme je tu potom priestor aj v budúcnosti riešiť niečo také ako indikátory kvality, ktoré iste teraz v tom pôvodnom návrhu sú, ale, ale nie sú kvalitne pripravené a trebalo by naozaj investovať minimálne rok času do toho, aby sa indikátory kvality na posudzovanie výšky zisku z verejného zdravotného poistenia boli kvalitnejšie pripravené, aby naozaj tlačili tú poisťovňu do, do, do určitých, by som povedal kvalitatívne dôležitých výkonov, ktoré potom by mohli byť odmenené povedzme vyšším ziskom. V súčasnosti žiaľ to tak pripravené nie je a preto si myslím, že tak ako je to teraz nastavené, je to nastavené správne a verím, že tento návrh v tejto snemovni získa dostatočnú podporu. Čo sa týka pozmeňujúceho návrhu, ktorý tu odznel aj z úst kolegyne Cigánikovej, ktorá opätovne zavádza percento za poistencov štátu. Ja len pre takú historickú súvislosť chcem pripomenúť, že toto percento za poistencov štátu z tej Zajacovej reformy bolo vypustené ešte predchádzajúcou vládou, ten dôvod bol podľa mňa relatívne jednoduchý. Uvedomovali si, že ten systém, ktorý, ktorý my naše peniaze smerujeme k poskytovateľom zdravotnej starostlivosti cez poisťovne, nie je dostatočne tesný, je deravý. Povedal som, napríklad len koľko vytieklo cez zdravotnú poisťovňu Dôveru von z tohto systému a preto sa rozhodli, že jednotlivé rozpočty sa budú pripravovať programovo, aby do systému natieklo toľko peňazí, koľko ten systém reálne potrebuje a tak, aby sa nemohol ten systém deformovať spôsobom, že to čo tá zdravotná poisťovňa na ňom ešte vie ušetriť, tak to si potom môže vykázať ako zisk. Táto záplata je týmto návrhom zákonu čiastočne eliminovaná, čo si myslím, že je dobrá správa a z toho pohľadu aj keby sa do toho systému lialo viac financií a prejde tento návrh zákona, tak môžu byť občania tejto krajiny spokojnejší, že tie peniaze im minimálne už cez súkromné zdravotné poisťovne len tak ľahko neodplávajú preč. Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
Vystúpenia
17:54

Vystúpenie v rozprave 17:54
Marek ŠefčíkZa § 293ftb sa vkladá § 293ftc, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 293ftc
Prechodné ustanovenie účinné od 31. decembra 2022
Súčasťou vymeriavacieho základu zamestnanca podľa § 138 ods. 1 nie je
a) jednorazové peňažné plnenie určené na stabilizáciu zamestnanca, ak
1. je poskytnuté zamestnávateľom, ktorý je
1a. poskytovateľ sociálnej služby, zamestnancovi ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom alebo určenom rozhodnutím vlády,
1b. subjekt vykonávajúci opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zamestnancovi ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom alebo určenom rozhodnutím vlády, a
2. náklady na poskytnutie tohto jednorazového peňažného plnenia sú zamestnávateľovi podľa prvého bodu uhradené z prostriedkov štátneho rozpočtu do 31. marca 2023,
b) príspevok podľa osobitného predpisu.138 .".
Poznámka pod čiarou k odkazu 138 znie:
„138) § 102at zákona č. 578/2004 Z. z. v znení zákona č. .../2022 Z. z.".".
Nasledujúce články sa primerane preznačia.
Tento článok nadobúda účinnosť 31. decembra 2022, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona.
2. Čl. V sa dopĺňa bodom 15., ktorý znie:
„15. Za § 102as sa vkladá § 102at, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 102at
Prechodné ustanovenia účinné od 31. decembra 2022
(1) Ak v odseku 2 nie je ustanovené inak, zdravotníckemu pracovníkovi podľa § 27 ods. 1 písm. c) až v) a ods. 2 patrí stabilizačný príspevok vo výške 5 000 eur, ak
a) jeho pracovný pomer u poskytovateľa, ktorý prevádzkuje zdravotnícke zariadenie podľa § 7 ods. 3 písm. a) štvrtého bodu a ods. 4 písm. a) až g) začal do 22. novembra 2022 a vykonáva zdravotnícke povolanie v tomto zdravotníckom zariadení,
b) mu neplynie výpovedná doba,
c) uzatvoril do 19. decembra 2022 dohodu o poskytnutí stabilizačného príspevku podľa uznesenia vlády Slovenskej republiky, ktorým schválila finančné prostriedky na stabilizáciu zdravotníckych pracovníkov v rámci ústavnej zdravotnej starostlivosti a ambulancií záchrannej zdravotnej služby prostredníctvom stabilizačného príspevku, a
d) zaviaže sa zotrvať v pracovnom pomere u toho istého poskytovateľa v zdravotníckom zariadení podľa § 7 ods. 3 písm. a) štvrtého bodu a ods. 4 písm. a) až g) po dobu troch rokov od uzatvorenia dohody o poskytnutí stabilizačného príspevku.
(2) Ak je zdravotnícky pracovník v pracovnom pomere u poskytovateľa podľa odseku 1 písm. a) na kratší ako ustanovený týždenný pracovný čas, patrí mu stabilizačný príspevok v alikvotnej čiastke v rozsahu jeho pracovného úväzku.
(3) Stabilizačný príspevok vyplatí zdravotníckemu pracovníkovi poskytovateľ do 31. januára 2023.
(4) Do doby zotrvania zdravotníckeho pracovníka v pracovnom pomere podľa odseku 1 sa nezapočítava doba
a) trvania dlhodobej pracovnej neschopnosti a ošetrovania člena rodiny, ak presiahnu dobu 45 dní úhrnne,
b) materskej dovolenky, otcovskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, c
c) neprítomnosti v práci z dôvodu výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo výkonu väzby.
(5) Zdravotnícky pracovník je povinný vrátiť alikvotnú časť stabilizačného príspevku za podmienok ustanovených v dohode o poskytnutí stabilizačného príspevku.".".
3. V čl. VI sa za 57. bod vkladá nový 58. bod, ktorý vrátane nadpisu znie:
„58. Za § 38ezd sa vkladá § 38eze, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 38eze
Prechodné ustanovenie účinné od 31. decembra 2022
Za zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a) sa nepovažuje
a) stabilizačný príspevok, (77)
b) jednorazové peňažné plnenie určené na stabilizáciu zamestnanca, ak
1. je poskytnuté zamestnávateľom, ktorý je
1a. poskytovateľ sociálnej služby, zamestnancovi ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom alebo určenom rozhodnutím vlády,
1b. subjekt vykonávajúci opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zamestnancovi ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom alebo určenom rozhodnutím vlády, a
2. náklady na poskytnutie tohto jednorazového peňažného plnenia sú zamestnávateľovi podľa prvého bodu uhradené z prostriedkov štátneho rozpočtu do 31. marca 2023.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 77 znie:
,,(77)
§ 102at zákona č. 578/2004 Z. z. v znení zákona č. .../2022 Z. z.".".
Nasledujúci bod sa primerane preznačí.
Tento bod nadobúda účinnosť od 31. decembra 2022, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona.
4. V čl. VI 58. bode sa slová „§ 38ezb" nahrádzajú slovami „§ 38eze" a slová „§ 38ezc" sa nahrádzajú slovami „§ 38ezf".
Koniec pozmeňujúceho návrhu.
Vystúpenie v rozprave
19.12.2022 o 17:54 hod.
Mgr.
Marek Šefčík
Videokanál poslanca
zákona č. 368/2018 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 83/2019 Z. z., zákona č. 105/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 225/2019 Z. z., zákona č. 231/2019 Z. z., zákona č. 321/2019 Z. z., zákona č. 381/2019 Z. z., zákona č. 382/2019 Z. z., zákona č. 385/2019 Z. z., zákona č. 390/2019 Z. z., zákona č. 393/2019 Z. z., zákona č. 466/2019 Z. z., zákona č. 467/2019 Z. z., zákona č. 46/2020 Z. z., zákona č. 63/2020 Z. z., zákona č. 66/2020 Z. z., zákona č. 68/2020 Z. z., zákona č. 95/2020 Z. z., zákona č. 125/2020 Z. z., zákona č. 127/2020 Z. z., zákona č. 157/2020 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 258/2020 Z. z., zákona č. 275/2020 Z. z., zákona č. 296/2020 Z. z., zákona č. 330/2020 Z. z., zákona č. 365/2020 Z. z., zákona č. 372/2020 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 388/2020 Z. z., zákona č. 426/2020 Z. z., zákona č. 126/2021 Z. z., zákona č. 130/2021 Z. z., zákona č. 215/2021 Z. z., zákona č. 265/2021 Z. z. a zákona č. 283/2021 Z. z., zákona č. 355/2021 Z. z., zákona č. 397/2021 Z. z., zákona č. 412/2021 Z. z„ zákona č. 431/2021 Z. z., zákona č. 454/2021 Z. z., zákona č. 92/2022 Z. z., zákona č. 125/2022 Z. z., zákona č. 248/2022 Z. z., zákona č. 249/2022 Z. z., zákona č. 350/2022 Z. z., zákona č. 352/2022 Z. z., zákona č. 399/2022 Z. z. a zákona č. 421/2022 Z. z. sa dopĺňa takto:
Za § 293ftb sa vkladá § 293ftc, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 293ftc
Prechodné ustanovenie účinné od 31. decembra 2022
Súčasťou vymeriavacieho základu zamestnanca podľa § 138 ods. 1 nie je
a) jednorazové peňažné plnenie určené na stabilizáciu zamestnanca, ak
1. je poskytnuté zamestnávateľom, ktorý je
1a. poskytovateľ sociálnej služby, zamestnancovi ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom alebo určenom rozhodnutím vlády,
1b. subjekt vykonávajúci opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zamestnancovi ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom alebo určenom rozhodnutím vlády, a
2. náklady na poskytnutie tohto jednorazového peňažného plnenia sú zamestnávateľovi podľa prvého bodu uhradené z prostriedkov štátneho rozpočtu do 31. marca 2023,
b) príspevok podľa osobitného predpisu.138 .".
Poznámka pod čiarou k odkazu 138 znie:
„138) § 102at zákona č. 578/2004 Z. z. v znení zákona č. .../2022 Z. z.".".
Nasledujúce články sa primerane preznačia.
Tento článok nadobúda účinnosť 31. decembra 2022, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona.
2. Čl. V sa dopĺňa bodom 15., ktorý znie:
„15. Za § 102as sa vkladá § 102at, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 102at
Prechodné ustanovenia účinné od 31. decembra 2022
(1) Ak v odseku 2 nie je ustanovené inak, zdravotníckemu pracovníkovi podľa § 27 ods. 1 písm. c) až v) a ods. 2 patrí stabilizačný príspevok vo výške 5 000 eur, ak
a) jeho pracovný pomer u poskytovateľa, ktorý prevádzkuje zdravotnícke zariadenie podľa § 7 ods. 3 písm. a) štvrtého bodu a ods. 4 písm. a) až g) začal do 22. novembra 2022 a vykonáva zdravotnícke povolanie v tomto zdravotníckom zariadení,
b) mu neplynie výpovedná doba,
c) uzatvoril do 19. decembra 2022 dohodu o poskytnutí stabilizačného príspevku podľa uznesenia vlády Slovenskej republiky, ktorým schválila finančné prostriedky na stabilizáciu zdravotníckych pracovníkov v rámci ústavnej zdravotnej starostlivosti a ambulancií záchrannej zdravotnej služby prostredníctvom stabilizačného príspevku, a
d) zaviaže sa zotrvať v pracovnom pomere u toho istého poskytovateľa v zdravotníckom zariadení podľa § 7 ods. 3 písm. a) štvrtého bodu a ods. 4 písm. a) až g) po dobu troch rokov od uzatvorenia dohody o poskytnutí stabilizačného príspevku.
(2) Ak je zdravotnícky pracovník v pracovnom pomere u poskytovateľa podľa odseku 1 písm. a) na kratší ako ustanovený týždenný pracovný čas, patrí mu stabilizačný príspevok v alikvotnej čiastke v rozsahu jeho pracovného úväzku.
(3) Stabilizačný príspevok vyplatí zdravotníckemu pracovníkovi poskytovateľ do 31. januára 2023.
(4) Do doby zotrvania zdravotníckeho pracovníka v pracovnom pomere podľa odseku 1 sa nezapočítava doba
a) trvania dlhodobej pracovnej neschopnosti a ošetrovania člena rodiny, ak presiahnu dobu 45 dní úhrnne,
b) materskej dovolenky, otcovskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, c
c) neprítomnosti v práci z dôvodu výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo výkonu väzby.
(5) Zdravotnícky pracovník je povinný vrátiť alikvotnú časť stabilizačného príspevku za podmienok ustanovených v dohode o poskytnutí stabilizačného príspevku.".".
3. V čl. VI sa za 57. bod vkladá nový 58. bod, ktorý vrátane nadpisu znie:
„58. Za § 38ezd sa vkladá § 38eze, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 38eze
Prechodné ustanovenie účinné od 31. decembra 2022
Za zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a) sa nepovažuje
a) stabilizačný príspevok, (77)
b) jednorazové peňažné plnenie určené na stabilizáciu zamestnanca, ak
1. je poskytnuté zamestnávateľom, ktorý je
1a. poskytovateľ sociálnej služby, zamestnancovi ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom alebo určenom rozhodnutím vlády,
1b. subjekt vykonávajúci opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zamestnancovi ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom alebo určenom rozhodnutím vlády, a
2. náklady na poskytnutie tohto jednorazového peňažného plnenia sú zamestnávateľovi podľa prvého bodu uhradené z prostriedkov štátneho rozpočtu do 31. marca 2023.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 77 znie:
,,(77)
§ 102at zákona č. 578/2004 Z. z. v znení zákona č. .../2022 Z. z.".".
Nasledujúci bod sa primerane preznačí.
Tento bod nadobúda účinnosť od 31. decembra 2022, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona.
4. V čl. VI 58. bode sa slová „§ 38ezb" nahrádzajú slovami „§ 38eze" a slová „§ 38ezc" sa nahrádzajú slovami „§ 38ezf".
Koniec pozmeňujúceho návrhu.
Rozpracované
17:54

Vystúpenie v rozprave 17:54
Marek Krajčí=======
=======
Vystúpenie v rozprave
19.12.2022 o 17:54 hod.
MUDr.
Marek Krajčí
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne vážený pán predsedajúci. Som úprimne rád, že máme tento návrh zákona v národnej rade. je za ním veľmi veľa roboty a chcem vám poďakovať aj pánovi ministrovi aj úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou za naozaj dni a týždne prípravy tohto návrhu zákona. Z môjho pohľadu ide síce nie o to najdôležitejšie čo v zdravotníctve musíme riešiť, na druhej strane o principiálne veľmi dôležitú vec, ktorú riešime.
=======
Rozpracované
18:09

Vystúpenie v rozprave 18:09
Marek KrajčíJe to zaujímavé, ale v celej Európskej únie je iba Nemecko a Holandsko, ktoré si vpustili do systémov verejného zdravotného poistenia súkromných hráčov no samozrejme za prísnej regulácie a ani v jednej z týchto krajín si súkromníci zisk z verejného zdravotného poistenia, ktorý osciluje okolo jedného percenta, nevyplácajú. Takže ešte raz. Aj tam, kde si krajiny Európskej únie pustili do systému verejného zdravotného poistenia súkromných hráčov, títo súkromní hráči si z verejného zdravotného poistenia zisk nevyplácajú. A teraz zoberte si, aká je tá situácia u nás. U nás poisťovňa Dôvera podľa správy Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou za roky 2010 až 2020, teda za desať rokov dosiahla hrubý zisk z poskytovania zdravotnej starostlivosti a teraz tipnite si, v akej výške, vo výške viac ako 900 miliónov eur a vyplatila si čistý zisk po zdanení vo výške 700 miliónov eur. Takže za desať rokov si jedna súkromná poisťovňa, ktorá obsahuje zhruba 30, 35 percent nášho trhu alebo má zhruba 30, 35 percent poistencov, si vyplatila za desať rokov, vyplatila si zisk po zdanení vo výške 700 miliónov eur. Z toho bola v rokoch 2011 až 2015 vyplatená aj mimoriadna dividenda vo výške približne 200 miliónov eur pre cyperskú schránkovú firmu Prefto, ktorá ako bolo známe, je spájaná s oligarchom známym z rôznych káuz bývalých vlád Jurajom Širokým.
Treba si uvedomiť, že tieto peniaze to nie sú peniaze, ktoré by mali patriť, alebo ktoré sú majetkom akcionárov zdravotnej poisťovne Dôvera. Sú to peniaze, ktoré do tejto zdravotnej poisťovni vložili jej poistenci a nie preto, že by sa tak rozhodli urobiť, ale preto, že im to prikazuje zákon, ako som spomenul, pretože u nás zdravotné poistenie v podstate nie je poistenie, ale je to len zdravotné poisťovne spravujú určitým spôsobom daň, ktorú občania odvádzajú nie do štátu, ale na účty zdravotných poisťovní.
A takisto zaujímavosťou je a teraz dobre počúvajte, že hoci ide o verejné zdroje, teda verejné zdravotné poistenie, tieto verejné zdroje sa na účtoch súkromných poisťovní vďaka Zajacovým zákonom de facto stávajú ich vlastníctvom a súkromné poisťovne nemusia pri ich používaní dokonca ani obstarávať svoje tovary a služby. Takže verejné zdroje, ktoré majú na svojich účtoch, tak ich nemusia používať tak ako Všeobecná zdravotná poisťovňa musí, teda keď ich chce použiť, musí verejne obstarávať tak ako to musia robiť všetky štátne podniky a všetci, ktorí spravujú verejné zdroje, tak tieto súkromné zdravotné poisťovne nemusia verejne obstarávať svoje tovary a služby. Keď si to zoberiete, tak už len v tomto je ten trh medzi zdravotnými poisťovňami úplne deformovaný, pretože ako môžte súťažiť, keď v súčasnosti dvaja hráči obstarávať nemusia a tretí štátny hráč obstarávať musí. Veľmi dobre vieme, že pri obstarávaní to chce určitý čas, ale samozrejme ide aj o to, že aj tie prostriedky sa využívajú transparentne alebo transparentnejšie a samozrejme, keď tu ide o určitú časovú tieseň, tak ten verejný obstarávateľ je vyslovene hendikepovaný voči tým, ktorí obstarávať nemusia.
Teraz otázka je, že či nám vôbec táto súťaž poisťovní o klienta je pre náš zdravotný systém zmysluplná. Ročne nás správa poisťovní z verejného zdravotného poistenia stojí okolo 300 miliónov eur. Napríklad minulý rok to bola suma 290 miliónov eur, ktorú zdravotné poisťovne minuli na iné výdavky ako zdravotnú starostlivosť a k tomu si ešte súkromné poisťovne vyplatili aj zisk viac ako 20 miliónov eur.
Ja som preto rád, že tento návrh zákona nielenže obmedzuje zisk, ale najmä robí jednu veľmi dôležitú regulačnú činnosť a teda definuje, že každá zdravotná poisťovňa musí aspoň určité percento každoročne odviesť poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Doteraz to tak nadefinované nebolo a samozrejme je to odstupňované, Všeobecná zdravotná poisťovňa bude musieť odviesť viac ako 95 percent svojich tržieb, tu treba samozrejme povedať alebo teda tržieb svojho výberu poistného a treba povedať korektne, že za posledné dva roky Všeobecná zdravotná poisťovňa takmer všetko čo vybrala od svojich poistencov a od štátu, investovala do zdravotnej starostlivosti, teda viac ako 99 percent poistného, teraz podľa tohto návrhu zákona buď to bude musieť viac ako 95 percent. Menšie poisťovne ako poisťovňa Union aj pozmeňovacím návrhom, ktorý sme na výbore predložili, bude môcť samozrejme použiť alebo teda investovať do zdravotnej starostlivosti menšie percento vzhľadom na to, že ide o menšiu poisťovňu a tým pádom budem môcť použiť viac zdrojov alebo financií percentuálne do správy. Tak ako je to teraz nastavené v tom pozmeňujúcom návrhu, tak jak dobre pozerám, tak malo by to byť 93,7 percenta poisťovňa Union by mala investovať do zdravotnej starostlivosti.
Takže vďaka tejto novele prinášame veľmi potrebnú reguláciu do systému verejného zdravotného poistenia, ktorá do veľkej mieri nás robí aspoň v tomto čiastočne európskym. Stále budeme jediná krajina, ktorá umožní si vyplácať zisk z verejného zdravotného poistenia, ale samozrejme je tu potom priestor aj v budúcnosti riešiť niečo také ako indikátory kvality, ktoré iste teraz v tom pôvodnom návrhu sú, ale, ale nie sú kvalitne pripravené a trebalo by naozaj investovať minimálne rok času do toho, aby sa indikátory kvality na posudzovanie výšky zisku z verejného zdravotného poistenia boli kvalitnejšie pripravené, aby naozaj tlačili tú poisťovňu do, do, do určitých, by som povedal kvalitatívne dôležitých výkonov, ktoré potom by mohli byť odmenené povedzme vyšším ziskom. V súčasnosti žiaľ to tak pripravené nie je a preto si myslím, že tak ako je to teraz nastavené, je to nastavené správne a verím, že tento návrh v tejto snemovni získa dostatočnú podporu. Čo sa týka pozmeňujúceho návrhu, ktorý tu odznel aj z úst kolegyne Cigánikovej, ktorá opätovne zavádza percento za poistencov štátu. Ja len pre takú historickú súvislosť chcem pripomenúť, že toto percento za poistencov štátu z tej Zajacovej reformy bolo vypustené ešte predchádzajúcou vládou, ten dôvod bol podľa mňa relatívne jednoduchý. Uvedomovali si, že ten systém, ktorý, ktorý my naše peniaze smerujeme k poskytovateľom zdravotnej starostlivosti cez poisťovne, nie je dostatočne tesný, je deravý. Povedal som, napríklad len koľko vytieklo cez zdravotnú poisťovňu Dôveru von z tohto systému a preto sa rozhodli, že jednotlivé rozpočty sa budú pripravovať programovo, aby do systému natieklo toľko peňazí, koľko ten systém reálne potrebuje a tak, aby sa nemohol ten systém deformovať spôsobom, že to čo tá zdravotná poisťovňa na ňom ešte vie ušetriť, tak to si potom môže vykázať ako zisk. Táto záplata je týmto návrhom zákonu čiastočne eliminovaná, čo si myslím, že je dobrá správa a z toho pohľadu aj keby sa do toho systému lialo viac financií a prejde tento návrh zákona, tak môžu byť občania tejto krajiny spokojnejší, že tie peniaze im minimálne už cez súkromné zdravotné poisťovne len tak ľahko neodplávajú preč. Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie v rozprave
19.12.2022 o 18:09 hod.
MUDr.
Marek Krajčí
Videokanál poslanca
... týždne prípravy tohto návrhu zákona. Z môjho pohľadu ide síce nie o to najdôležitejšie čo v zdravotníctve musíme riešiť, na druhej strane o principiálne veľmi dôležitú vec, ktorú riešime. V krajinách Európskej únie je súkromné podnikanie vo verejných službách obmedzené, ceny a zisky súkromných firiem sú regulované. Áno treba si uvedomiť, že poistný systém, ktorý nám tu ešte exminister Zajac nastavil, je z tohto pohľadu európskym unikátom. Žiaľ v tom negatívnom slova zmysle. Systém, náš poistný systém, ktorý v podstate nie je ani poistením, keďže občania odvádzajú na účty zdravotných poisťovní v podstate daň, ktorá sa im zráža u ich platu vo výške 14 percent je to aktívnych poistencov alebo teda ľudí, ktorí zarábajú a potom áno bol tu donedávna určité percento, ktorým mal prispievať za kvázi poistencov štátu samotný štát, čo sú v podstate peniaze, ktoré vyberá štát z daní. Z toho pohľadu je logické, že naše zdravotné poisťovne nemôžu súťažiť možno v tej najdôležitejšej forme a to ponúkať poistencom rôzne produkty poistenia, ktoré, ktoré by teda vytvárali poistné produkty, za ktoré by si mohli poistenci za rôzne financie nakupovať zdravotnú starostlivosť, ale je to logické, pretože náš systém je solidárny systém a takýto solidárny systém je v podstate naprieč celou Európskou úniou. Žiaľ u nás tak ako je nastavený, bol nastavený tak, že tento systém verejného zdravotného poistenia umožňoval súkromným zdravotným poisťovniam generovať zisk a ten zisk sa generoval veľmi jednoduchou rovnicou, veľmi zjednodušene povedané, to čo ušetríš na zdravotnej starostlivosti, to si následne môžeš vykázať ako zisk a tento zisk nebol žiadnym spôsobom obmedzený. Teda samozrejme zdravotné poisťovne z tohto jednoduchého hľadiska boli motivované ušetriť na zdravotnej starostlivosti čo najviac, pretože čím viac na nej dokázali ušetriť, tým potom väčšie zisky mohli vykázať, ktoré si naše zdravotné poisťovne súkromné aj vyplácajú a vyplácajú ich najmä cez dividendy svojim akcionárom.
Je to zaujímavé, ale v celej Európskej únie je iba Nemecko a Holandsko, ktoré si vpustili do systémov verejného zdravotného poistenia súkromných hráčov no samozrejme za prísnej regulácie a ani v jednej z týchto krajín si súkromníci zisk z verejného zdravotného poistenia, ktorý osciluje okolo jedného percenta, nevyplácajú. Takže ešte raz. Aj tam, kde si krajiny Európskej únie pustili do systému verejného zdravotného poistenia súkromných hráčov, títo súkromní hráči si z verejného zdravotného poistenia zisk nevyplácajú. A teraz zoberte si, aká je tá situácia u nás. U nás poisťovňa Dôvera podľa správy Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou za roky 2010 až 2020, teda za desať rokov dosiahla hrubý zisk z poskytovania zdravotnej starostlivosti a teraz tipnite si, v akej výške, vo výške viac ako 900 miliónov eur a vyplatila si čistý zisk po zdanení vo výške 700 miliónov eur. Takže za desať rokov si jedna súkromná poisťovňa, ktorá obsahuje zhruba 30, 35 percent nášho trhu alebo má zhruba 30, 35 percent poistencov, si vyplatila za desať rokov, vyplatila si zisk po zdanení vo výške 700 miliónov eur. Z toho bola v rokoch 2011 až 2015 vyplatená aj mimoriadna dividenda vo výške približne 200 miliónov eur pre cyperskú schránkovú firmu Prefto, ktorá ako bolo známe, je spájaná s oligarchom známym z rôznych káuz bývalých vlád Jurajom Širokým.
Treba si uvedomiť, že tieto peniaze to nie sú peniaze, ktoré by mali patriť, alebo ktoré sú majetkom akcionárov zdravotnej poisťovne Dôvera. Sú to peniaze, ktoré do tejto zdravotnej poisťovni vložili jej poistenci a nie preto, že by sa tak rozhodli urobiť, ale preto, že im to prikazuje zákon, ako som spomenul, pretože u nás zdravotné poistenie v podstate nie je poistenie, ale je to len zdravotné poisťovne spravujú určitým spôsobom daň, ktorú občania odvádzajú nie do štátu, ale na účty zdravotných poisťovní.
A takisto zaujímavosťou je a teraz dobre počúvajte, že hoci ide o verejné zdroje, teda verejné zdravotné poistenie, tieto verejné zdroje sa na účtoch súkromných poisťovní vďaka Zajacovým zákonom de facto stávajú ich vlastníctvom a súkromné poisťovne nemusia pri ich používaní dokonca ani obstarávať svoje tovary a služby. Takže verejné zdroje, ktoré majú na svojich účtoch, tak ich nemusia používať tak ako Všeobecná zdravotná poisťovňa musí, teda keď ich chce použiť, musí verejne obstarávať tak ako to musia robiť všetky štátne podniky a všetci, ktorí spravujú verejné zdroje, tak tieto súkromné zdravotné poisťovne nemusia verejne obstarávať svoje tovary a služby. Keď si to zoberiete, tak už len v tomto je ten trh medzi zdravotnými poisťovňami úplne deformovaný, pretože ako môžte súťažiť, keď v súčasnosti dvaja hráči obstarávať nemusia a tretí štátny hráč obstarávať musí. Veľmi dobre vieme, že pri obstarávaní to chce určitý čas, ale samozrejme ide aj o to, že aj tie prostriedky sa využívajú transparentne alebo transparentnejšie a samozrejme, keď tu ide o určitú časovú tieseň, tak ten verejný obstarávateľ je vyslovene hendikepovaný voči tým, ktorí obstarávať nemusia.
Teraz otázka je, že či nám vôbec táto súťaž poisťovní o klienta je pre náš zdravotný systém zmysluplná. Ročne nás správa poisťovní z verejného zdravotného poistenia stojí okolo 300 miliónov eur. Napríklad minulý rok to bola suma 290 miliónov eur, ktorú zdravotné poisťovne minuli na iné výdavky ako zdravotnú starostlivosť a k tomu si ešte súkromné poisťovne vyplatili aj zisk viac ako 20 miliónov eur.
Ja som preto rád, že tento návrh zákona nielenže obmedzuje zisk, ale najmä robí jednu veľmi dôležitú regulačnú činnosť a teda definuje, že každá zdravotná poisťovňa musí aspoň určité percento každoročne odviesť poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Doteraz to tak nadefinované nebolo a samozrejme je to odstupňované, Všeobecná zdravotná poisťovňa bude musieť odviesť viac ako 95 percent svojich tržieb, tu treba samozrejme povedať alebo teda tržieb svojho výberu poistného a treba povedať korektne, že za posledné dva roky Všeobecná zdravotná poisťovňa takmer všetko čo vybrala od svojich poistencov a od štátu, investovala do zdravotnej starostlivosti, teda viac ako 99 percent poistného, teraz podľa tohto návrhu zákona buď to bude musieť viac ako 95 percent. Menšie poisťovne ako poisťovňa Union aj pozmeňovacím návrhom, ktorý sme na výbore predložili, bude môcť samozrejme použiť alebo teda investovať do zdravotnej starostlivosti menšie percento vzhľadom na to, že ide o menšiu poisťovňu a tým pádom budem môcť použiť viac zdrojov alebo financií percentuálne do správy. Tak ako je to teraz nastavené v tom pozmeňujúcom návrhu, tak jak dobre pozerám, tak malo by to byť 93,7 percenta poisťovňa Union by mala investovať do zdravotnej starostlivosti.
Takže vďaka tejto novele prinášame veľmi potrebnú reguláciu do systému verejného zdravotného poistenia, ktorá do veľkej mieri nás robí aspoň v tomto čiastočne európskym. Stále budeme jediná krajina, ktorá umožní si vyplácať zisk z verejného zdravotného poistenia, ale samozrejme je tu potom priestor aj v budúcnosti riešiť niečo také ako indikátory kvality, ktoré iste teraz v tom pôvodnom návrhu sú, ale, ale nie sú kvalitne pripravené a trebalo by naozaj investovať minimálne rok času do toho, aby sa indikátory kvality na posudzovanie výšky zisku z verejného zdravotného poistenia boli kvalitnejšie pripravené, aby naozaj tlačili tú poisťovňu do, do, do určitých, by som povedal kvalitatívne dôležitých výkonov, ktoré potom by mohli byť odmenené povedzme vyšším ziskom. V súčasnosti žiaľ to tak pripravené nie je a preto si myslím, že tak ako je to teraz nastavené, je to nastavené správne a verím, že tento návrh v tejto snemovni získa dostatočnú podporu. Čo sa týka pozmeňujúceho návrhu, ktorý tu odznel aj z úst kolegyne Cigánikovej, ktorá opätovne zavádza percento za poistencov štátu. Ja len pre takú historickú súvislosť chcem pripomenúť, že toto percento za poistencov štátu z tej Zajacovej reformy bolo vypustené ešte predchádzajúcou vládou, ten dôvod bol podľa mňa relatívne jednoduchý. Uvedomovali si, že ten systém, ktorý, ktorý my naše peniaze smerujeme k poskytovateľom zdravotnej starostlivosti cez poisťovne, nie je dostatočne tesný, je deravý. Povedal som, napríklad len koľko vytieklo cez zdravotnú poisťovňu Dôveru von z tohto systému a preto sa rozhodli, že jednotlivé rozpočty sa budú pripravovať programovo, aby do systému natieklo toľko peňazí, koľko ten systém reálne potrebuje a tak, aby sa nemohol ten systém deformovať spôsobom, že to čo tá zdravotná poisťovňa na ňom ešte vie ušetriť, tak to si potom môže vykázať ako zisk. Táto záplata je týmto návrhom zákonu čiastočne eliminovaná, čo si myslím, že je dobrá správa a z toho pohľadu aj keby sa do toho systému lialo viac financií a prejde tento návrh zákona, tak môžu byť občania tejto krajiny spokojnejší, že tie peniaze im minimálne už cez súkromné zdravotné poisťovne len tak ľahko neodplávajú preč. Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
18:09

Vystúpenie v rozprave 18:09
Vladimír LengvarskýĎakujem pekne. Ja len veľmi krátko. V prvom rade chcem poďakovať pánovi poslancovi Šefčíkovi za prednesenie návrhu, ktorý teda dúfam, že bude schválený v pléne a umožní nám vyplatenie tých stabilizačných príplatkov pre nelekárske profesie a súčasne aj pracovníkov v sociálnych službách a možno doplnenie na otázku pána poslanca Krajčího. Pri pozmeňováku, ktorý teda predložila pani poslankyňa Cigániková, by to bolo pri štyri a pol percentách štátu nad súčasne plánovaný stav v rozpočte asi o cca 800 miliónov eur viac. Ďakujem.
Rozpracované
18:09

Vystúpenie v rozprave 18:09
Marek KrajčíVystúpenie v rozprave
19.12.2022 o 18:09 hod.
MUDr.
Marek Krajčí
Videokanál poslanca
Áno hlasovali by sme o tomto návrhu zákona pri najbližšom hlasovaní, ktoré bude tu pléne Národnej rady. Takže zajtra o jedenástej.
Rozpracované
18:24

Vystúpenie v rozprave 18:24
Milan VetrákMedzi prvým a druhým čítaním ešte došlo k tomu, že sme si spoločne aj s bývalou pani ministerkou a terajšou poslankyňou ten zákone spoločne prebehli a objavili sme tam ešte dve ďalšie veci, ktoré je treba dať na pravú mieru. Ja by som sa chcel aj poďakovať poslaneckému klubu SaS, aj tým poslancom, ktorí sú napísaní na pozmeňujúcom návrhu ako predkladatelia, že sa spolupodieľali na tom, aby bol tento zákon urobený kvalitne a predpokladám, že aj prídu s pozmeňujúcim návrhom, ktorý tento návrh zákona ešte vylepší. A som tomu rád, pretože smeruje to k lepšej vymožiteľnosti práva, keď budú pojmy a vzťahy v zákone upravené jasne a jednoznačne. A takisto odstraňujeme v jednom z tých bodov novely zákona aj ten tzv.
golplating, teda prísnejšiu úpravu ako od nás požaduje Európska únia, ktorá tam v jednej konkrétnej veci boli v marci tohto roka nedopatrením zavedená. .Takže svojím spôsobom aj vychádzame v ústrety Programovému vyhláseniu vláda a k tomu, čo, na čom primárne záležalo strane SaS a samozrejme aj nám ostatným, ktorí sme sa spolupodieľali na Programovom vyhlásení vlády. Ďakujem pekne za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
19.12.2022 o 18:24 hod.
JUDr. PhD.
Milan Vetrák
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážení páni poslanci, ako som vysvetľoval už v prvom čítaní, keď som predstavoval tento návrh zákona, keď sme v marci tohto roka schvaľovali novelu zákona o konkurze a vyrovnaní, pomerne rozsiahlu novelu, tak sa stalo, že pri určitých korekciách, ktoré boli vykonané sa nie všetky podarilo spraviť spôsobom, ktorý by bol adekvátny. A táto novela zákona, ktorú predkladám jej účelom je opraviť veci, ktoré sa buď v tom marci nejakým spôsobom nepodarilo opraviť alebo sa tam vyskytli aj určité preklepy v zákone, kedy povedzme namiesto veriteľa je tam uvedený dlžník a podobne. Čiže je to taká skôr technická novela, ktorá má dať na pravú mieru tie ustanovenia, ktoré v marci neboli spravené tak, ako by sme si predstavovali. Samozrejme výkladom by sa dalo prekonať. To uznávam, ale je lepšie, keď je to naformulované v zákone tak, ako má byť.
Medzi prvým a druhým čítaním ešte došlo k tomu, že sme si spoločne aj s bývalou pani ministerkou a terajšou poslankyňou ten zákone spoločne prebehli a objavili sme tam ešte dve ďalšie veci, ktoré je treba dať na pravú mieru. Ja by som sa chcel aj poďakovať poslaneckému klubu SaS, aj tým poslancom, ktorí sú napísaní na pozmeňujúcom návrhu ako predkladatelia, že sa spolupodieľali na tom, aby bol tento zákon urobený kvalitne a predpokladám, že aj prídu s pozmeňujúcim návrhom, ktorý tento návrh zákona ešte vylepší. A som tomu rád, pretože smeruje to k lepšej vymožiteľnosti práva, keď budú pojmy a vzťahy v zákone upravené jasne a jednoznačne. A takisto odstraňujeme v jednom z tých bodov novely zákona aj ten tzv.
golplating, teda prísnejšiu úpravu ako od nás požaduje Európska únia, ktorá tam v jednej konkrétnej veci boli v marci tohto roka nedopatrením zavedená. .Takže svojím spôsobom aj vychádzame v ústrety Programovému vyhláseniu vláda a k tomu, čo, na čom primárne záležalo strane SaS a samozrejme aj nám ostatným, ktorí sme sa spolupodieľali na Programovom vyhlásení vlády. Ďakujem pekne za pozornosť.
Rozpracované
18:24

Vystúpenie v rozprave 18:24
Juraj ŠeligaÚstavnoprávny výbor návrh zákona prerokoval avšak o návrhu uznesenia nehlasoval, pretože nebol...
Ústavnoprávny výbor návrh zákona prerokoval avšak o návrhu uznesenia nehlasoval, pretože nebol uznášaniaschopný. Výbor pre hospodárske záležitosti o návrhu zákona nerokoval. Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor o návrhu spoločnej správy, vrátane stanoviska nerokoval, keďže nebol uznášaniaschopný.
Predseda ústavnoprávneho výboru ma určil za spravodajcu, preto predkladám túto informáciu. Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.
Vystúpenie v rozprave
19.12.2022 o 18:24 hod.
PhD.
Juraj Šeliga
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Gestorský výbor bol určený ústavnoprávny výbor. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Ústavnoprávny výbor návrh zákona prerokoval avšak o návrhu uznesenia nehlasoval, pretože nebol uznášaniaschopný. Výbor pre hospodárske záležitosti o návrhu zákona nerokoval. Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor o návrhu spoločnej správy, vrátane stanoviska nerokoval, keďže nebol uznášaniaschopný.
Predseda ústavnoprávneho výboru ma určil za spravodajcu, preto predkladám túto informáciu. Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.
Rozpracované
18:24

Vystúpenie v rozprave 18:24
Alojz BaránikV bode 1. čl. I bod 1znie: „1. V § 28 ods. 2 štvrtá veta znie: „Ak prihlášku podáva zástupca veriteľa, plnomocenstvo vyhotovené v listinnej podobe sa doručuje elektronicky tak, že sa prevedie do elektronickej podoby a pripojí sa k prihláške; ustanovenia osobitného predpisu o záručnej, zaručenej konverzii sa nepoužijú." a na konci sa pripája táto veta: „Ak plnomocenstvo vyhotovené v elektronickej podobe alebo plnomocenstvo podľa predchádzajúcej vety nie je pripojené k prihláške, na prihlášku sa neprihliada. ".
Poznámka pod čiarou k odkazu 8ae znie: „8ae) § 35 až 39 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.".".
V bode 2. V čl. I za bod 1 vkladajú sa nové body 2 a 3, ktoré znejú:
„2. V § 35 ods. 3 sa vypúšťa posledná veta.
3. V § 143 sa číslo „90" nahrádza číslom „120".".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Bod 3. V čl. I sa za bod 1 vkladá bod 2, ktorý znie: „2. Poznámka pod čiarou k odkazu 26 znie: 26) Nariadenie Európskej únie č. 2015/848 v platnom znení.".". Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Za 4. V čl. II sa slová „1. decembra 2022" nahrádzajú slovami „1. februára 2023".
Ďakujem. Skončil som.
Vystúpenie v rozprave
19.12.2022 o 18:24 hod.
JUDr.
Alojz Baránik
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Účelom môjho vystúpenia je predniesť, ako bolo avizované, pozmeňujúci a doplňujúci návrh a teda tak urobím bez ďalšieho. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Márie Kolíkovej, Alojza Baránika, Ondreja Dostála a Michala Luciaka k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ide o tlač 1184.
V bode 1. čl. I bod 1znie: „1. V § 28 ods. 2 štvrtá veta znie: „Ak prihlášku podáva zástupca veriteľa, plnomocenstvo vyhotovené v listinnej podobe sa doručuje elektronicky tak, že sa prevedie do elektronickej podoby a pripojí sa k prihláške; ustanovenia osobitného predpisu o záručnej, zaručenej konverzii sa nepoužijú." a na konci sa pripája táto veta: „Ak plnomocenstvo vyhotovené v elektronickej podobe alebo plnomocenstvo podľa predchádzajúcej vety nie je pripojené k prihláške, na prihlášku sa neprihliada. ".
Poznámka pod čiarou k odkazu 8ae znie: „8ae) § 35 až 39 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.".".
V bode 2. V čl. I za bod 1 vkladajú sa nové body 2 a 3, ktoré znejú:
„2. V § 35 ods. 3 sa vypúšťa posledná veta.
3. V § 143 sa číslo „90" nahrádza číslom „120".".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Bod 3. V čl. I sa za bod 1 vkladá bod 2, ktorý znie: „2. Poznámka pod čiarou k odkazu 26 znie: 26) Nariadenie Európskej únie č. 2015/848 v platnom znení.".". Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Za 4. V čl. II sa slová „1. decembra 2022" nahrádzajú slovami „1. februára 2023".
Ďakujem. Skončil som.
Rozpracované
18:24

Vystúpenie v rozprave 18:24
Milan VetrákPrvou z nich je, či je vhodné mať v Trestnom zákone obligatórne prepadnutie majetku ako trest. Aj vzhľadom na ten posledný vývoj, ktorý je či už na domácej, ale aj medzinárodnej úrovni a aj pred Ústavným súdom nakoniec. A druhá otázka, ktorá, o ktorej sa takisto dlhodobo diskutuje je, či je hranica alebo suma, ktorú, kedy sa konanie považuje za trestný čin, či tá suma je stanovená vhodne, keďže bola, alebo v hodnej výške, keďže bola stanovená už v roku 2005 odkedy platí Trestný zákon a máme rok 2022 a predsa len všetky parametre, ktoré sú určujúce pre ekonomiku, ale nakoniec aj ten základný parameter, cez ktorý sa prepočítavala tá výška, odkedy sa určité konanie považuje za trestný čin, už sa od tej doby zvýšila a zmenila.
K tej prvej otázke krátko uvediem, že máme aktuálne na Ústavnom súde podanie zo strany opozičných poslancov, ktoré z môjho pohľadu nie je motivované len výlučne odborne. Je motivované aj tým, že odkedy nastúpila táto vláda alebo odkedy prevzala moc táto vláda v roku 2020, tak sa naozaj uvoľnili ruky vyšetrovateľom, prokurátorom a teda reálne aj hrozí rôznym nominantov bývalých vlád, či už to boli, bol SMER alebo v zásade aj HLAS, reálne hrozia tresty prepadnutia majetku. Druhá vec je, že aj na medzinárodnej úrovni, keď Súdny dvor Európskej únie v Luxemburgu preskúmaval smernicu pri jednom z podaní zo strany dotknutého subjektu zo zahraničia, tak uviedol, že nie je správne a nezodpovedá to celkom účelom smernice Európskej únie, keď trestný čin prepadnutia majetku je obligatórny a keď nemôže sudca posúdiť, či má dotknutému alebo či má páchateľovi trestného činu prepadnúť celý majetok alebo má prepadnúť iba časť majetku. Náš zákon, náš Trestný zákon je postavený pomerne prísne a to tak, že sudca nemá na výber. Ak spácha, ak je spáchaný určitý trestný čin, ide najmä o korupčné trestné činy alebo aj ďalšie ekonomické trestné činy, ale aj drogové trestné činy, tak za určitých podmienok je povinný obligatórne rozhodnúť o prepadnutí majetku. A takto to, takto to za, by som povedal, spravodlivé ani Súdny dvor Európskej únie. A v rozhodnutí, ktoré vydal minulý rok konštatoval, že by trestné poriadky alebo trestnoprávne kódexy členských štátov mali byť nastavené trochu, nazvem to, mierumilovnejšie. Ale mierumilovnejšie v tom zmysle, že sudca by mal byť ten, ktorý rozhoduje či má prepadnúť celý majetok alebo len časť. A v tomto duchu je formulovaný aj návrh, ktorý predkladám. A to tak, aby naozaj záležalo na sudcovi, či páchateľovi trestné činu prepadne celý majetok alebo iba jeho časť. Ja to robím aj z dôvodu, že ak by Ústavný súd sa stotožnil s tou argumentáciou, ktorú nám ponúka Súdny dvor Európskej únie v Luxemburgu, tak by a zrušil by alebo vyhlásil príslušné ustanovenia Trestného zákona za protiústavné, tak by sme sa dostali do stavu, kedy by platila oveľa horšia úprava ako tá, ktorú navrhujem. A navyše by mohli aj páchatelia a teda už odsúdení páchatelia trestných činov požadovať odškodnenie za to, že im v minulosti bol uložený neprimeraný test.
Ja samozrejme sa nebránim diskusiám. Nemyslím si, že je to až také horúce, že to musíme hneď na najbližšej schôdzi schváliť. Ale nedá sa úplne predpokladať, kedy by Ústavný súd o tom mal rozhodnúť. Ja vychádzajúc aj z toho, že je to podanie už na súde takmer dva roky, mám obavy, že by to mohlo byť v blízkej budúcnosti
=====
Vystúpenie v rozprave
19.12.2022 o 18:24 hod.
JUDr. PhD.
Milan Vetrák
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Vážení páni kolegovia, v poslednej dobe evidujem, že viacerí poslanci parlamentu majú vstupovať do trestnoprávnych kódexov z rôznych dôvodov. A niektoré sú viac či menej objektívne ale nie o všetkých sa to dá takto povedať. Máme aj na tejto schôdzi návrhy povedzme návrhy povedzme pána poslanca Tarabu, ktoré sú už v druhom čítaní, ktoré pomerne rozsiahlo prepracúvajú viaceré ustanovenia Trestného zákona, trestného kódexu. Ja som takúto ambíciu nemal. Snažím sa v tejto novele Trestného zákona reagovať na dve konkrétne otázky, ktoré, o ktorých sa diskutuje už dlhodobo.
Prvou z nich je, či je vhodné mať v Trestnom zákone obligatórne prepadnutie majetku ako trest. Aj vzhľadom na ten posledný vývoj, ktorý je či už na domácej, ale aj medzinárodnej úrovni a aj pred Ústavným súdom nakoniec. A druhá otázka, ktorá, o ktorej sa takisto dlhodobo diskutuje je, či je hranica alebo suma, ktorú, kedy sa konanie považuje za trestný čin, či tá suma je stanovená vhodne, keďže bola, alebo v hodnej výške, keďže bola stanovená už v roku 2005 odkedy platí Trestný zákon a máme rok 2022 a predsa len všetky parametre, ktoré sú určujúce pre ekonomiku, ale nakoniec aj ten základný parameter, cez ktorý sa prepočítavala tá výška, odkedy sa určité konanie považuje za trestný čin, už sa od tej doby zvýšila a zmenila.
K tej prvej otázke krátko uvediem, že máme aktuálne na Ústavnom súde podanie zo strany opozičných poslancov, ktoré z môjho pohľadu nie je motivované len výlučne odborne. Je motivované aj tým, že odkedy nastúpila táto vláda alebo odkedy prevzala moc táto vláda v roku 2020, tak sa naozaj uvoľnili ruky vyšetrovateľom, prokurátorom a teda reálne aj hrozí rôznym nominantov bývalých vlád, či už to boli, bol SMER alebo v zásade aj HLAS, reálne hrozia tresty prepadnutia majetku. Druhá vec je, že aj na medzinárodnej úrovni, keď Súdny dvor Európskej únie v Luxemburgu preskúmaval smernicu pri jednom z podaní zo strany dotknutého subjektu zo zahraničia, tak uviedol, že nie je správne a nezodpovedá to celkom účelom smernice Európskej únie, keď trestný čin prepadnutia majetku je obligatórny a keď nemôže sudca posúdiť, či má dotknutému alebo či má páchateľovi trestného činu prepadnúť celý majetok alebo má prepadnúť iba časť majetku. Náš zákon, náš Trestný zákon je postavený pomerne prísne a to tak, že sudca nemá na výber. Ak spácha, ak je spáchaný určitý trestný čin, ide najmä o korupčné trestné činy alebo aj ďalšie ekonomické trestné činy, ale aj drogové trestné činy, tak za určitých podmienok je povinný obligatórne rozhodnúť o prepadnutí majetku. A takto to, takto to za, by som povedal, spravodlivé ani Súdny dvor Európskej únie. A v rozhodnutí, ktoré vydal minulý rok konštatoval, že by trestné poriadky alebo trestnoprávne kódexy členských štátov mali byť nastavené trochu, nazvem to, mierumilovnejšie. Ale mierumilovnejšie v tom zmysle, že sudca by mal byť ten, ktorý rozhoduje či má prepadnúť celý majetok alebo len časť. A v tomto duchu je formulovaný aj návrh, ktorý predkladám. A to tak, aby naozaj záležalo na sudcovi, či páchateľovi trestné činu prepadne celý majetok alebo iba jeho časť. Ja to robím aj z dôvodu, že ak by Ústavný súd sa stotožnil s tou argumentáciou, ktorú nám ponúka Súdny dvor Európskej únie v Luxemburgu, tak by a zrušil by alebo vyhlásil príslušné ustanovenia Trestného zákona za protiústavné, tak by sme sa dostali do stavu, kedy by platila oveľa horšia úprava ako tá, ktorú navrhujem. A navyše by mohli aj páchatelia a teda už odsúdení páchatelia trestných činov požadovať odškodnenie za to, že im v minulosti bol uložený neprimeraný test.
Ja samozrejme sa nebránim diskusiám. Nemyslím si, že je to až také horúce, že to musíme hneď na najbližšej schôdzi schváliť. Ale nedá sa úplne predpokladať, kedy by Ústavný súd o tom mal rozhodnúť. Ja vychádzajúc aj z toho, že je to podanie už na súde takmer dva roky, mám obavy, že by to mohlo byť v blízkej budúcnosti
=====
Rozpracované
18:39

Vystúpenie v rozprave 18:39
Milan VetrákTakže tam ide skôr o naozaj objektívnu určitú valorizáciu tej, tej sumy, ktorá v roku 2005 bola nastavená určitým spôsobom, ktorý zodpovedal vtedajším, vtedajšiemu vývoju ekonomiky, ekonomickým parametrom a dnes už v roku 2022 to tak nie je. Takže to sú dve také základné úpravy a samozrejme, Trestný poriadok ja som novelizoval alebo navrhujem novelizovať kvôli tomu, aby sme v situácii, kedy zvyšujeme sumu, od kedy sa určité konanie bude považovať za trestný čin, nespôsobili to, že by špeciálna prokuratúra bola vynechaná z teda z ako orgán činný v trestnom konaní pri ekonomických trestných činoch a trestných činoch korupcie. Čiže zachovávame aj naďalej pôsobnosť špeciálnej prokuratúry pri riešení tých trestných činov v trestnom konaní, ktoré má aj dnes napriek tomu, že tú sumu od kedy sa určité konanie považuje za trestný čin zvyšujeme. Takže to je jediný dôvod, prečo otvárame aj Trestný poriadok. Je to určite je to taká minimalistická novelizácia, ktorá bude, by mala byť ešte medzi, prvým , druhým čítaním vylepšená o to, o určité špecifické situácie. Napríklad pri prepadnutí majetku, poviem, aby sme si to vedeli lepšie predstaviť, že ak máte príjem alebo majetok, ktorý bol nadobudnutý čiastočne z legálneho príjmu a čiastočne z nelegálneho, tak treba to nejakým spôsobom vyriešiť aj zákone, ktorá časť bude posudzovaná v prípade, že by mal byť uložený trest za tak, za ako, ako vhodná primeraná z hľadiska prepadnutia majetku a podobné špecifické situácie, s ktorými sa už vysporiadava aj medzirezortné pripomienkové konanie k vládnemu návrhu zákona, takže malo a bolo už aj skončené. Teraz prebiehajú rozporové konania. Čiže ja sa rád nechám inšpirovať aj tým, čo vyvstane z tohto pripomienkového konani, ako, ako ustálená dohoda medzi tými, ktorí sa zúčastňovali tohto pripomienkového konania tak, aby to bolo aj odborne doladené. A to by som medzi prvým , druhým čítaním ešte o to by som vylepšil tento návrh zákona. Teda určite tie špecifické situácie, ktoré treba zohľadňovať pri ukladaní trestu prepadnutia majetku.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
19.12.2022 o 18:39 hod.
JUDr. PhD.
Milan Vetrák
Videokanál poslanca
...najbližšej schôdzi schváliť. Ale nedá sa úplne predpokladať, kedy by Ústavný súd o tom mal rozhodnúť. Ja vychádzajúc aj z toho, že je to podanie už na súde takmer dva roky, mám obavu, že by to mohlo byť v blízkej budúcnosti a a teda som predložil takýto návrh zákona. Pokiaľ ide o tú sumu, od ktorej sa má určité konanie považovať za trestný čin, tak tam je to jednoducho určitý matematický prepočet, ktorý keby sme boli dôsledný, tak by sme nezvyšovali tú dolnú hranicu na 500 euro, ale by sme ju zvyšovali ešte vyššie na 700 euro, pretože kedy, odvíja sa to od určitého ekonomického parametra, ktorý sa odvtedy už takto podstatným spôsobom navýšil a dnes by to zodpovedalo sume 700 euro. Ale zobrali sme si za príklad Českú republiku, kde v Českej republike takisto sa určité konanie považuje za trestný čin až od sumy, ktorá zodpovedá 500 eurám, takže sme si za vzor zobrali Českú republiku. A myslím si, že to je, je to primera, primerané aj kvôli tomu, že skutočne inflácia a ďalšie ekonomické parametre sa už zmenili od roku 2005 a treba na to prihliadnuť, čím sa zároveň, ale to nie je primárnym cieľom, čím sa zároveň aj odbremenia určitým spôsobom hlavne policajti, vyšetrovatelia, že nebudú už zaťažovaní určitými vyšetrovaním určitých činov, ktoré v zásade podľa dnešných parametrov by sa mali považovať za priestupky, nie za trestné činy.
Takže tam ide skôr o naozaj objektívnu určitú valorizáciu tej, tej sumy, ktorá v roku 2005 bola nastavená určitým spôsobom, ktorý zodpovedal vtedajším, vtedajšiemu vývoju ekonomiky, ekonomickým parametrom a dnes už v roku 2022 to tak nie je. Takže to sú dve také základné úpravy a samozrejme, Trestný poriadok ja som novelizoval alebo navrhujem novelizovať kvôli tomu, aby sme v situácii, kedy zvyšujeme sumu, od kedy sa určité konanie bude považovať za trestný čin, nespôsobili to, že by špeciálna prokuratúra bola vynechaná z teda z ako orgán činný v trestnom konaní pri ekonomických trestných činoch a trestných činoch korupcie. Čiže zachovávame aj naďalej pôsobnosť špeciálnej prokuratúry pri riešení tých trestných činov v trestnom konaní, ktoré má aj dnes napriek tomu, že tú sumu od kedy sa určité konanie považuje za trestný čin zvyšujeme. Takže to je jediný dôvod, prečo otvárame aj Trestný poriadok. Je to určite je to taká minimalistická novelizácia, ktorá bude, by mala byť ešte medzi, prvým , druhým čítaním vylepšená o to, o určité špecifické situácie. Napríklad pri prepadnutí majetku, poviem, aby sme si to vedeli lepšie predstaviť, že ak máte príjem alebo majetok, ktorý bol nadobudnutý čiastočne z legálneho príjmu a čiastočne z nelegálneho, tak treba to nejakým spôsobom vyriešiť aj zákone, ktorá časť bude posudzovaná v prípade, že by mal byť uložený trest za tak, za ako, ako vhodná primeraná z hľadiska prepadnutia majetku a podobné špecifické situácie, s ktorými sa už vysporiadava aj medzirezortné pripomienkové konanie k vládnemu návrhu zákona, takže malo a bolo už aj skončené. Teraz prebiehajú rozporové konania. Čiže ja sa rád nechám inšpirovať aj tým, čo vyvstane z tohto pripomienkového konani, ako, ako ustálená dohoda medzi tými, ktorí sa zúčastňovali tohto pripomienkového konania tak, aby to bolo aj odborne doladené. A to by som medzi prvým , druhým čítaním ešte o to by som vylepšil tento návrh zákona. Teda určite tie špecifické situácie, ktoré treba zohľadňovať pri ukladaní trestu prepadnutia majetku.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Rozpracované